Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, November 15, 2016

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 8P/48/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5716209648
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr., Ing. Katarína Muráriková

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2016:5716209648.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Ing. Katarínou Murárikovou, v právnej veci starostlivosti súdu o

maloleté dieťa: V. B., M.. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad
práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, dieťa rodičov, matky: Q. Q., M.. XX.XX.XXXX, trvale bytom T..
B. X/XX, L. a otca: T. B., M.. XX.XX.XXXX, trvale bytom K.. L. XXXX/X, L., toho času zdržujúci sa na
adrese W. D. XX, U., XXXX A., W., v konaní o návrhu matky na zvýšenie výživného, takto

r o z h o d o l :

Súd mení rozsudok Okresného súdu Martin č.k. 21P/15/2014-47 zo dňa 28.03.2014 v časti výroku
o výživnom otca na maloletú V. B., M.. XX.XX.XXXX, a to tak, že otec je povinný prispievať na
výživu maloletej V. B., M.. XX.XX.XXXX, sumou 205 eur mesačne, a to od 01.08.2016, vždy do 20. dňa

mesiaca, na ktorý sa výživné poskytuje. Z toho sumu 160 eur je povinný poukazovať k rukám matky
a sumu 45 eur, ktorá je určená na tvorbu úspor, je povinný poukazovať na osobitný účet maloletej V.
B., M.. XX.XX.XXXX, ktorý v prospech nej zriadi matka do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Číslo
účtu matka bezodkladne po zriadení účtu oznámi otcovi. Na nakladaní s prostriedkami na tomto účte
je potrebný súhlas súdu.

Otec je povinný uhradiť nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 01.08.2016 do 31.10.2016

v sume 15 eur, do 15 od právoplatnosti rozsudku, k rukám matky.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom podaným na súde dňa 17.08.2016 sa matka domáhala, aby súd rozhodol o zvýšení
vyživovacej povinnosti otca voči maloletej dcére, ktorá jej bola zverená do osobnej starostlivosti
rozsudkom Okresného súdu Martin sp. zn. 21P/15/2014 zo dňa 28.3.2014, a to zo sumy 200 eur
mesačne na 400 eur mesačne. Poukázala na to, že maloletá je žiačkou 4. ročníka základnej školy. Zvýšili
sa jej náklady na starostlivosť o maloletú z dôvodu jej fyzického rastu, a to náklady na ošatenie, výživu,

školské a hygienické potreby a náklady spojené s návštevou viacerých krúžkov.

2. Na pojednávanie sa neustanovil kolízny opatrovník, hoci bol riadne a včas predvolaný, svoju neúčasť
neospravedlnil ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania. Súd pri aplikácii § 180
zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) v spojení s § 31 zákona č.
161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) a v záujme hospodárnosti konania
pojednával v jeho neprítomnosti, prihliadol pritom na obsah spisu a ostatné vykonané dôkazy.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom rodičov, oboznámením listinných dôkazov, a to najmä listín
týkajúcich sa príjmov a výdavkov rodičov, odpovedí na lustráciu v Sociálnej poisťovni, rozsudkuOkresného súdu Martin sp. zn. 21P/15/2014 zo dňa 28.3.2014, ako aj ďalších listín nachádzajúcich sa
v spisovom materiáli týkajúcom sa maloletej, pričom zistil nasledovný skutkový stav:

4. Rodičia maloletej nie sú manželia, nežijú v spoločnej domácnosti. Maloletá bola zverená do osobnej
starostlivosti matky rozsudkom Okresného súdu Martin č.k. 21P/15/2014-47 zo dňa 28.3.2014, ktorým
bolaschválenárodičovskádohoda,ktorousaoteczároveňzaviazalprispievaťnavýživumaloletejsumou
200 eur mesačne. V čase schválenia tejto rodičovskej dohody súdom bola matka nezamestnaná. S
maloletou bývala v 3-izbovom byte spolu so svojou matkou a starou matkou. Maloletá v tom čase

navštevovala 1. ročník základnej školy. Otec pracoval a žil v zahraničí - v W., jeho mesačný príjem bol
cca 1.600 eur v čistom. Býval v unimobunke, za ktorú hradil mesačne 360 eur.

5. Výsluchom matky mal súd zistené, že jej príjem je okolo 250 až 300 eur mesačne. Z odpovede
na lustráciu v Sociálnej poisťovni súd zistil, že pracuje na dohodu o pracovnej činnosti, preto má
nepravidelný príjem. S maloletou býva spolu s jej matkou a starou matkou. Na bývanie finančne

neprispieva, kupuje však bežné potraviny, hygienické potreby a drogériu. Jej matka jej pomáha so
starostlivosťou o maloletú. Zvýšené výdavky na zdravotnú starostlivosť a lieky nemá. Podľa tvrdenia
matky zdravotný stav jej bráni vykonávať všetky povolania (nemôže vykonávať ťažké práce, pracovať za
pásom). Z oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Martin mal súd preukázané, že matka bola
v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 01.07.2014 do 30.09.2015, z dôvodu nespolupráce bola z

nej vyradená. Opätovne bola do tejto evidencie zaradená 02.05.2016. Dňa 07.06.2016 bola z evidencie
opäť vyradená z dôvodu nespolupráce. Matka nie je poberateľkou žiadnych štátnych sociálnych dávok.
Maloletá navštevuje hudobný krúžok a spev, za ktoré sa platí mesačne 15 eur. Na hygienu, stravu a
ošatenie maloletej vynakladá mesačne okolo 200 eur. Maloletá je často chorá, má problémy s dutinami,
z toho dôvodu je potrebné jej zakupovať sirupy a liečivá. Je chorá približne dvakrát do mesiaca. Za

obedy v školskej jedálni hradí matka maloletej 23 eur.

6. Výsluchom otca bolo zistené, že žije v W.. Jeho ročný mesačný príjem v hrubom je 31.722 eur.
Býva v dome, z ktorého na základe nájomnej zmluvy užíva 1/3. Jeho mesačné výdavky spojené
s bývaním sú 750 eur mesačne. V tomto dome žije s priateľkou, ktorá na bývanie neprispieva.

Na domácnosť vynakladá mesačne priemerne sumu 200 eur (výdavky spojené s kúpou čistiacich
prostriedkov, hygienických potrieb, s údržbou domácnosti a vonkajšieho okolia). Hradí si zdravotné
poistenie v sume 100 eur mesačne. Výdavky na cestovné do zamestnania má 250 eur. Sumu cca 1.500
eur ročne vracia daňovému úradu v Holandsku. Maloletej podľa jeho tvrdenia nad rámec výživného
kupuje darčeky a potrebné veci (oblečenie, obuv). Značné výdavky vynakladá na dopravu z Holandska

na Slovensko, nakoľko tu chodieva za dcérou (1.500 eur ročne). Otec na pojednávaní tvrdil, že matke
poskytol pôžičku celkovo v sume 2.500 eur, ktorú nespláca a poskytol jej motorové vozidlo v hodnote 500
eur. Za ďalšie finančné prostriedky kúpil batériu do tohto motorového vozidla, zimné gumy a ďalšie veci.

7. Výsluchom rodičov súd zistil, že na maloletú možno poberať prídavok na dieťa z Holandska, ktorý toho

času nie je vyplácaný z dôvodu, že matka nevyplnila príslušné formuláre a nezabezpečila doklady, ktoré
sú k tomu potrebné. V minulosti boli tieto prídavky na dieťa z Holandska posielané na účet maloletej,
ktorý na ten účel zriadili rodičia. Výsluchom rodičov bolo zistené, že časť prostriedkov z tohto účtu (900
eur) použil otec na opravu jeho motorového vozidla. Postupne tieto prostriedky na tento účet vracia.
Kým na predmetný účet nechodia prídavky na deti, posiela na tento účet sumu 50 eur mesačne otec.

8. Matka sa na pojednávaní vyjadrila, že o sumu, ktorú otec vynaloží na nákup vecí pre maloletú, si
následne jednostranne zníži výživné, ktoré hradí na maloletú. Uvedené tvrdenie matky bolo popreté
výsluchom svedkyne - starej matky maloletej. Svedkyňa sa na pojednávaní vyjadrila, že otec riadne
uhrádza výživné v sume 200 eur mesačne. Nie je jej známe, že by si otec odpočítaval finančné sumy

za nákup vecí, ktoré maloletej nakúpi. Uviedla, že práve naopak, že otec zaobstaráva maloletej veci
navyše, nad rámec vyživovacej povinnosti. Svedkyňa potvrdila, že otec jej v priebehu v posledných
dvoch mesiacov dvakrát poslal sumu 100 eur, s cieľom, aby zakúpila maloletej všetko potrebné, nakoľko
otec mal vedomosť o tom, že matka výživné, ktoré jej posiela, nevynakladá hospodárne a nepoužíva ho
v prospech maloletej, že domov chodí neskoro a pod vplyvom alkoholu. Preto matke v týchto mesiacoch

uhradil po 100 eur a po 100 eur uhradil k rukám starej mamy maloletej. Výsluchom svedkyne bolo
potvrdené, že matka nadmerne požíva alkoholické nápoje, a to aj 2-3 krát do týždňa. Svedkyňa uviedla,
že lieky a potrebné veci pre maloletú zakupuje nielen matka, ale aj ona spolu s prastarou matkou,rovnako tak hradili napr. zubné vyšetrenie maloletej, uhrádza poplatok za smeti, nikdy nič od matky
nepýtajú.

9. Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej
len „Zákon o rodine“), rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o
úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť
výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej
starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže

upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

10. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o
výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

11. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich

zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú
na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo
podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to,
ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami
rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do

úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

12. Podľa § 63 ods. 3 Zákona o rodine, ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za
odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení
výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu

poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo
maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého
dieťaťa je potrebný súhlas súdu.

13. Podľa § 65 odsek 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah

ich vyživovacej povinnosti, alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

14. Podľa § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené
potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

15. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.

16. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch

rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

17. Podľa § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak
sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

18. Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že boli splnené podmienky na zmenu
dohody rodičov v časti týkajúcej sa výživného, a to najmä z dôvodu, že nastali také okolnosti, na základe
ktorých bolo podľa názoru súdu v záujme maloletej potrebné pristúpiť k tomu, aby časť výživného,
ktoré bolo poukazované k rukám matky, bolo použité na tvorbu úspor, nakoľko súd mal z výsluchu

svedka preukázané, že matka nevynakladá celé výživné na uspokojovanie potrieb maloletej a že
požíva alkoholické nápoje. Preto súd považoval za dôvodné, aby časť otcom hradeného výživného
bola uhrádzaná na osobitný účet maloletej, ktorý zriadi matka ako zákonná zástupkyňa maloletej a s
ktorým bude možné disponovať iba na základe súhlasu súdu. K uvedenému riešeniu súd pristúpil aj
z dôvodu, že medzi rodičmi dochádza k nezhodám ohľadom nakladania s prostriedkami na účte, na

ktorý sú posielané holandské prídavky na dieťa. Celkovú sumu výživného zvýšil súd na 205 eur, t.j. o
5 eur, s poukazom na zvýšenie príjmov otca. Pri určení sumy, ktorú bude otec povinný poukazovať k
rukám matky a sumy, ktorú bude poukazovať na osobitný účet maloletej, vychádzal súd z odôvodnených
potrieb maloletej, pričom výsluchom svedka mal preukázané, že suma 200 eur prevyšuje jej potreby.Súd poukazuje na to, že napriek tomu, že matka sa osobne stará o maloletú, na ktorú skutočnosť súd pri
určovaní výšky výživného zo zákona prihliada, osobná starostlivosť o dieťa nekompenzuje vyživovaciu
povinnosť rodiča v plnej výške. Preto aj matka sa musí aspoň čiastočne podieľať na zabezpečovaní

potrieb dieťaťa primeranou finančnou sumou, zodpovedajúcou jej príjmom. Príjem matky je už dlhodobo
len príležitostný a pomerne nízky (od 01.07.2004 nie je matka riadne zamestnaná a vykonáva len práce
na dohodu). Napriek tomu, že matka na pojednávaní uviedla, že zdravotný stav jej bráni vykonávať
ťažšie práce, uvedené nepreukázala a podľa názoru súdu nie je dôvod na to, aby sa nepokúšala nájsť si
adekvátne zamestnanie za primeranú mzdu. Zohľadniac všetky skutočnosti, ktoré vyšli najavo v konaní

o zvýšenie výživného, dospel súd k záveru, že sumu 160 eur bude otec povinný hradiť k rukám matky a
sumu45eurbudepoukazovaťnaosobitnýúčet,ktorýbudematkouzriadenývprospechmaloletejaktorý
bude slúžiť na tvorbu úspor maloletej. Podľa názoru súdu, úhrada výživného otcom v prospech maloletej
v rozsahu, ktorý súd takýmto spôsobom stanovil, je v možnostiach a schopnostiach otca, rešpektuje aj
ďalšie pravidlá stanovené v Zákone o rodine a je v záujme maloletej.

19. Zameškané výživné určil súd ako rozdiel sumy výživného, ktoré otec platil do dňa vydania tohto
rozhodnutia a zvýšeného výživného, a to za obdobie od prvého dňa mesiaca, v ktorom matka podala
návrh na zvýšenie výživného na súde do konca mesiaca, v ktorom súd vyhlásil tento rozsudok. Preto
otec má nedoplatok na výživnom v sume 15 eur (3 x 5 eur). Toto zameškané výživné je otec povinný
uhradiť matke v lehote 15 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

20. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

21. Podľa § 55 CMP, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti

prípadu spravodlivé.

22. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd
len na návrh.

23. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov konania, nakoľko účastníci si trovy konania neuplatnili a súd nezistil splnenie podmienok
pre aplikáciu § 55 CMP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného

vyhotovenia, na Okresnom súde Martin.

Odvolanie možno podať písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo
veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa

dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 62 ods. 1 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo
neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa § 62 ods. 2 CMP, odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Podľa§63CMP,vodvolacomkonanímožnouvádzaťnovéskutkovétvrdeniaapredkladaťnovédôkazné
návrhy.

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.

Po vyhlásení rozsudku sa matka a otec výslovne vzdali práva podať proti rozsudku odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená

starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému,
oprávnený môže podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa štvrtej časti CMP.