Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Košice

Judgement was issued by Mgr. Dana Popovičová

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/668/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7715200013
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Popovičová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7715200013.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a sudcov
JUDr. Miroslava Sogu a JUDr. Táni Veščičikovej v spore žalobcu: C. Z., U.. XX. X. XXXX, R. H. F.,
R. U. O. XX, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinová
25, zastúpeného JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Kubániho 16, o zrušenie
rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa

12. 08. 2015 č.k. 16C/1/2015-55 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o trovách konania.

N e p r i z n á v a stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Michalovce (ďalej len "súd prvej inštancie") rozsudkom zamietol žalobu, ktorou

sa žalobca domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku sp. zn. 202/11/14, vydaného Slovenským
arbitrážnym súdom Bratislava a ktorým bola účastníkovi rozhodcovského konania C. Z. (žalobca)
uložená povinnosť uhradiť sumu 1724,39 eur s príslušenstvom a trovami konania. O trovách konania
rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie vo veci samej rozhodol po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci v

zmysle § 41 ods. 1, § 243d zákona č. 233/1995 Z.z., § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z., keď uzavrel,
že povinnosť z rozhodnutia rozhodcovského súdu, ktorého zrušenia sa v tomto konaní domáha žalobca
zanikla priamo zo zákona, a to podľa § 243d zákona č. 233/1995 Z.z. účinného od 01. 01. 2015. Súd
prvej inštancie uzavrel, že rozhodcovský rozsudok účastníkov konania už nezaväzuje, a teda nemá voči
nim žiadne právne účinky a z tohto dôvodu zrušenie tohto rozhodcovského rozsudku nie je dôvodné.
Z tohto dôvodu žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol s poukazom na § 150 ods. 1 O.s.p. a

vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Podľa názoru súdu prvej inštancie
v danom prípade nastali na strane obidvoch účastníkov konania výnimočné dôvody hodné osobitného
zreteľa, ktoré zakladajú aplikáciu tohto ustanovenia na daný prípad. Obaja účastníci totiž bez vlastnej
viny sa dostali do situácie, kedy nie je daný žiadny právny záujem na výsledku konania o zrušenie
rozhodcovského rozsudku a odpadol dôvod skúmať, či návrh bol podaný dôvodne. Túto situáciu vyvolala
zmena právnej úpravy v priebehu konania, ani jeden z účastníkov ju nemohol ovplyvniť, preto ide o

objektívnu skutočnosť a vzhľadom na to považoval súd prvej inštancie za spravodlivé, aby každý z
účastníkov znášal svoje trovy konania.

3. Proti tomuto rozsudku, a to voči výroku o trovách konania v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný
z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 221 ods. 1 písm. h/ a § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. a
odvolaciemusúdunavrhol,abyrozhodnutievnapadnutomvýrokuzmeniltak,ženanáhradutrovkonania

žalovaného zaviaže žalobcu. Uplatnil trovy odvolacieho konania. V dôvodoch odvolania poukázal na
to, že žalovaný mal v konaní plný úspech, preto mu v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. patrí náhradatrov konania voči neúspešnému žalobcovi. Súd prvej inštancie totiž žalobu zamietol v plnom rozsahu,
preto žalovanému mal priznať náhradu trov konania. Keďže súd rozhodol o odklade vykonateľnosti
rozhodcovského rozsudku, žalovaný ani nemohol podať návrh na vykonanie exekúcie, keďže túto

možnosť priamo vylučovalo ust. § 38 ods. 2 Exekučného poriadku.

4. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného písomne nevyjadril.

5. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania v

zmysle ust. § 385 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "C.s.p."), účinného
od 01. 07. 2016, v rozsahu danom v ust. § 379 a § 380 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu
nie je opodstatnené.

6. Rozsudok je v napadnutom výroku o trovách konania vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle
ust. § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

7. Vecne správne a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku v napadnutej časti, s ktorými sa
odvolací súd stotožňuje a na tieto poukazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.).

8. Správne súd prvej inštancie uzavrel, že žalovanému patrí právo na náhradu trov konania v zmysle

ust. § 142 ods. 1 O.s.p., účinného v čase jeho rozhodovania, a to aj napriek tomu, že toto ustanovenie
v rozhodnutí necitoval. Rozhodnutie v časti zamietnutia žaloby sa stalo právoplatným, keďže žalobca
odvolanie nepodal, z čoho vyplýva, že v danej veci možno jednoznačne konštatovať, že žalobca bol
v konaní neúspešným. Ust. § 142 ods. 1 O.s.p. sa riadi pravidlom zásady úspechu vo veci, z čoho
vyplýva, že pri rozhodovaní o trovách konania je smerodajný úspech v konaní. Úspech vo veci, ktorá

je predmetom konania, je teda tou okolnosťou, ktorá podľa ust. § 142 O.s.p. určuje nárok na náhradu
trov konania.

9. Aj napriek tej skutočnosti, že žalovanému vznikol nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi, je
možné aplikáciou ust. § 150 O.s.p. účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie dospieť k záveru,

že úspešnému účastníkovi (v našom prípade žalovanému) sa neprizná nárok na náhradu trov konania.
V zmysle ust. § 150 O.s.p. účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie súd vo výnimočných
prípadoch z dôvodov hodných osobitného zreteľa môže účastníkovi, ktorý by mal právo na náhradu trov
konania voči neúspešnému účastníkovi, túto náhradu celkom alebo sčasti nepriznať. Úvaha súdu o tom,
či ide o výnimočný prípad a či sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia

všetkých okolností konkrétnej veci. Aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy iba vo výnimočných
prípadoch a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti, alebo kde by rozhodnutie o náhrade trov
konania odporovalo dobrým mravom.

10. Správne súd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách konania aplikáciou ust. § 150 ods. 1

O.s.p. nepriznal úspešnému žalovanému náhradu trov konania voči neúspešnému žalobcovi z dôvodov
hodných osobitného zreteľa, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj konkretizoval. Odvolací súd je rovnako
ako súd prvej inštancie toho názoru, že okolnosti samotnej veci tak, ako tieto uviedol súd prvej inštancie
v napadnutom rozhodnutí zakladajú aplikáciu ust. § 150 O.s.p. na daný prípad.

11. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok v napadnutom výroku o trovách konania
ako vecne správny.

12.Otrováchodvolaciehokonaniarozhodolodvolacísúdpodľa§396ods.1C.s.p.vspojenís§255ods.

1 C.s.p. V odvolacom konaní bol žalovaný neúspešný a žalobcovi trovy odvolacieho konania nevznikli.
Preto odvolací súd stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

13. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.