Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, October 15, 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 12C/232/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115214133
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Paveleková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8115214133.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou v právnej veci navrhovateľky: Q. Z., nar.

XX.XX.XXXX, bytom W. XX/XX, V., zastúpenej JUDr. Igorom Šafránkom, advokátom so sídlom Svidník,
ul. Sov. hrdinov 163/66 proti odporcovi: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava 811 09,
IČO: 35792752, zastúpený v advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková s.r..o, Kubániho 16, 811 4
Bratislava, IČO: 47233516, o neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, takto

r o z h o d o l :

u r č u j e, že dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka k č. 8500035810 zo dňa 22.11.2013,
uzavretá medzi navrhovateľkou a odporcom j e n e p l a t n á ,

odporca j e p o v i n n ý nahradiť navrhovateľke trovy konania 333,49 eur na účet jej právneho
zástupcu, v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 22.5.2015 domáhala určenia, že dohoda
o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.11.2013 uzavretá medzi
navrhovateľkou a odporcom, je neplatná, a náhrady trov konania.

Navrhovateľka svoju žalobu odôvodnila tým, že uzatvorila zmluvu o revolvingovom úvere č.

XXXXXXXXXX dňa 20.11.2013 a 22.11.2013. Predmetnú zmluvu považuje za problematickú a
poukázala na úžerný úrok 70,01 % ročne, chýbajúci rozpis splátok, chýbajúcu konečnú splatnosť úveru,
neprijateľný poplatok za odklad splátok. Uviedla, že spolu s formulárovou úverovou zmluvou, ktorej
znenie bolo vopred pripravené zo strany veriteľa, podpísala aj formulárovú dohodu o zrážkach zo mzdy.
Na získanie úveru jej boli predložené listiny a bolo jej oznámené, že ak chce, aby jej bol úver poskytnutý,
musí tieto listiny podpísať. V súvislosti s dohodou o zrážkach zo mzdy a iných príjmov jej nebolo nič
bližšie vysvetlené.

Samotné vyhotovenie dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov je typický formulár, z ktorého
nevyplýva možnosť zmeny jeho textu, tak po obsahovej, ako aj formulárovej stránke. Aj keď dohoda o
zrážkach zo mzdy a iných príjmov bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, nebola o jej dôsledkoch nijako
poučená a nemala možnosť ju odmietnuť. Odporca požiadal zamestnávateľa o vykonávanie zrážok zo
mzdy napriek skutočnosti, že neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by jej uložilo povinnosť plniť.

Zamestnávateľ je povinný vykonávať zrážky zo mzdy a nemá možnosť ich priamo zastaviť. Jej
zamestnávateľ je podľa zákona povinný vykonávať zrážky zo mzdy bez ohľadu na existenciu sporu.
Veriteľ výšku dlhu sám jednostranne diktuje, a to bez akéhokoľvek odsúhlasenia súdom a chýba
akákoľvek súdna kontrola spotrebiteľskej zmluvy z toho hľadiska, či zmluva neobsahuje neprijateľnézmluvné podmienky, ktoré by podliehali ex offo súdnej kontrole. Žiadosť veriteľa zamestnávateľovi o
vykonanie zrážok preukázala listom zo dňa 13.10.2014, s čím zároveň osvedčila vecnú súvislosť medzi
zrážkami zo mzdy a spornou dohodou o zrážkach zo mzdy.

Navrhovateľka poukázala na dôvodovú správu k zákonu č. 102/2014 Z.z., ktorým bol zákon o ochrane
spotrebiteľa novelizovaný v zmysle ktorej: "vylučujú a obmedzujú sa niektoré formy zabezpečenia
záväzku spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy. Vylúčené je zabezpečenie prostredníctvom dohody o
zrážkach zo mzdy alebo iných príjmov spotrebiteľa, ak nebola táto dohoda uzavretá vo forme osobitnej

listiny, spotrebiteľ nebol poučený o jej následkoch a nemá možnosť takúto dohodu odmietnuť, ako
aj zabezpečenie záväzku spotrebiteľa zmenkou alebo šekom“. Dohoda o zrážkach zo mzdy alebo
iných príjmov spotrebiteľa umožňuje, aby platiteľ mzdy alebo iných príjmov spotrebiteľa vyplácal časť
týchto platieb priamo predávajúcemu momentom, kedy mu je táto dohoda predložená. Všeobecná
úprava v Občianskom zákonníku nevyžaduje schválenie súdom, stačí iba jednostranný úkon zo strany
predávajúceho. Vytvára sa tým výrazná nerovnováha medzi postavením zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa. Preto je žiaduce, aby tento inštitút nemohol byť používaný bez prísnejšej úpravy v prospech
spotrebiteľa. Je potrebné, aby po uzavretí takejto dohody (či už ako osobitnej zmluvy alebo ako
zmluvného dojednania), spotrebiteľ sa mohol rozhodnúť a prípadne ju odmietnuť. Vyžaduje sa, že
predávajúci, ktorý koná v rámci zákonom uloženej povinnosti dodržiavať riadnu odbornú starostlivosť,
upozorní spotrebiteľa na toto ustanovenie, prípadne poskytne jeho výklad tak, aby spotrebiteľ vedel

urobiť uvážené rozhodnutie. Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. mája 2014 v § 29b zák.
č. 250/2007 Z.z. neobsahuje úpravu § 5a a ods. 1 písm. a/. Uplatnenie tohto právneho úkonu je, preto
podľa § 39 Občianskeho zákonníka v rozpore so zákonom a je teda absolútne neplatný.

Odporca podaním doručeným súdu dňa 7.7.2015 sa vo veci písomne vyjadril a poukázal na to,

že uzavretie zmluvy o revolvingovom úvere, ako aj dohody o zrážkach zo mzdy, bolo z hľadiska
vlastného prejavu vôle navrhovateľky zrejmé a až do začatia súdneho konania nebolo spochybnené.
Navrhovateľka mohla o úver požiadať u akéhokoľvek iného subjektu, ktorého podmienky jej vyhovovali
viac. Pri posudzovaní tvrdení navrhovateľky je dôležité v prvom rade, podľa odporcu, vychádzať z
právnej úpravy všeobecného práva o tom, čo je právny úkon, aké sú jeho následky a aký prístup

zákonavpriinterpretáciiprávnehoúkonuzákonodarcaurčuje.Zmyslompísomnejformyprávnehoúkonu
je nielen zachytenie prejavu vôle na určitom hmotnom substráte, ale predovšetkým zabezpečiť určitú
formu právnej istoty a stability v zmluvnom vzťahu práve pred situáciou, aby následne nedochádzalo
k sporovaniu toho, čo bolo dohodnuté, teda aký bol obsah vôle a čo prejav vôle zahrňoval, ako bol
urobený atď. Z dohody o zrážkach zo mzdy uzavretej navrhovateľkou vyplýva okrem iného aj odpoveď

na základnú otázku, čo vlastne táto dohoda znamená, aké sú jej reálne dôsledky význam uzavretia
dohody a jej reálneho uplatňovania, kde sa uvádza následovné: „strany dojednávajú, v zmysle § 551
Občianskeho zákonníka k zabezpečeniu pohľadávok spoločnosti uvedených v čl. IV. tejto dohody,
dohodu o zrážkach zo mzdy“. Na základe tejto dohody je zamestnávateľ dlžníka povinný vykonávať v
prospech spoločnosti mesačné zrážky zo mzdy dlžníka, vždy v riadnom výplatnom termíne dlžníka a

odvádzať na bankový účet č. XXXXXXXXXX/XXXX. Zrážka zo mzdy pritom, ako pojem, je všeobecne
známym, pretože má rovnaký obsah, ak ide o zrážku zo mzdy sa účelom vykonania a úhrady odvodov
zamestnanca na sociálne poistenie, zdravotné poistenie, preddavok na dani z príjmov fyzickej osoby
náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo jej časť, na ktorú zamestnanec
stratil nárok, alebo mu nárok nevznikol a pod.. Nejde teda vo všeobecnosti o "nový" pojem, ktorý by

priemerný spotrebiteľ nepoznal, a teda by mu mal byť osobitne vysvetlený. Pokiaľ navrhovateľka tvrdí,
že dohodu si neprečítala, potom dôkazné bremeno o tejto skutočnosti leží na nej. Podpis na dohode
je prejavom vlastnej vôle navrhovateľky. Prípustnosť tohto spôsobu zabezpečenia úrady pohľadávky
upravuje zákonná úprava aj dnes, kedy na dohodu o zrážkach zo mzdy kladie podmienku uzavretia vo
forme samostatnej listiny. Odporca ďalej poukázal na to, že napáda tvrdenia o neprijateľnosti dohody o

zrážkach zo mzdy. Pri prijímaní zákona č. 102/2014 Z.z. účinného od 1.5.2014 bol súlad úpravy dohody
o zrážkach zo mzdy so všetkými záväzkami Slovenskej republiky, ktoré vyplývajú z medzinárodných
zmlúv aj osobitne konštatovaný.

Žiadne ustanovenie unijného práva neupravuje zákaz zrážok zo mzdy na základe dohody uzavretej

medzi dodávateľom a dlžníkom. Neexistuje ani ustanovenie, ktoré by túto otázku riešilo. V dôsledku
toho je potom vecou vnútroštátneho zákonodarcu, aby si sám stanovil podmienky, za ktorých je použitie
takto hmotnoprávneho inštitútu možné alebo nie. Navrhovateľka svoje tvrdenia a výhrady voči dohode
o zrážkach zo mzdy zakladá na tom, že prostredníctvom zrážok zo mzdy sa môže vymôcť nárok, ktorývychádza z neprijateľnej podmienky. Takto formulovaný dôvod však nesmeruje voči dohode o zrážkach
zo mzdy, ale voči zabezpečenej pohľadávke. Nie je pritom pravdivé, že spotrebiteľ nemá možnosť
napádať zrážky zo mzdy, alebo brániť sa proti vymáhaniu takejto požiadavky. Túto možnosť má, kedy sa

môže domáhať určenia existencie a rozsahu pohľadávky. Z návrhu je však nepreskúmateľné, z akého
dôvodu by malo podľa navrhovateľky byť neprijateľné vykonávanie zrážky zo mzdy vo výške dohodnutej
splátky na úhradu istiny úveru. Istina úveru a jej plnenie nie je plnením z neprijateľnej podmienky, a to
za žiadnych okolností. Teda v tomto rozsahu ani tvrdenia navrhovateľky a ani žalobný návrh nemajú svoj
základ ani v rovine tvrdení a ich preukázaní, z týchto dôvodov odporca navrhol žalobu v celom rozsahu

zamietnuť a uplatnil si náhradu trov konania.

Odporca doplnil svoje vyjadrenie podaním zo dňa 7.8.2015 a poukázal na to, že ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách a úprava neprijateľných podmienok sú výsledkom implementácie predpisov
únijneho práva, medzi ktoré okrem iného patrí aj Smernica Rady 93/13/EHS. Tento sekundárny právny
akt zaväzuje jednotlivé členské štáty k prijatiu určitej právnej úpravy. Z hľadiska aplikácie jednotlivých

ustanovení právneho poriadku má ďalej význam pri výklade tých ustanovení, ktoré sú výsledkom
spomenutej implementácie únijných noriem. Podľa čl. 1 odst. 2 Smernice Rady 93/13/EHS : zmluvné
podmienky, ktoré odrážajú záväzné zákonné alebo regulačne ustanovenia a ustanovenia alebo zásady
medzinárodných dohovorov, v ktorých sú členské štáty alebo spoločenstvo zmluvnou stranou, najmä
v oblasti dopravy, nepodliehajú ustanoveniam tejto smernice. V zmysle uvedeného ustanovenia preto

platí, že dohoda o zrážkach zo mzdy, ako právny inštitút a spôsoby zabezpečenia pohľadávky nie
je zaraditeľný v rozsahu, v takom zodpovedá zákonnej úprave pod pojem neprijateľná podmienka.
Zabezpečenie ohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy na základe dohody o zrážkach zo mzdy bolo v
čase uzavretia dotknutej dohody o zrážkach zo mzdy (a stále aj je) prípustné. Preto je na mieste
záver (článok 2 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, § 1 Občianskeho zákonníka), že ide o prípustnú

formu zabezpečenia. Uvedené podporuje pritom nielen skutočnosť, že dohoda o zrážkach zo mzdy
je prípustná forma zabezpečenia aj po novele č. 102/2014 Z.z., ktorým sa menil a doplnil zákon č.
250/2007 Z.z. ). Právna úprava výslovne určovala, ktoré formy / spôsoby zabezpečenia záväzkov nie sú
prípustné (napríklad zabezpečovací prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti), alebo sú možné len s
určitým obmedzením (napríklad zmluvná pokuta) Dohoda o zrážkach zo mzdy nebola právnou úpravou

vo vzťahu k spotrebiteľským vzťahom regulovaná. Záver navrhovateľky, podľa ktorého by dohoda o
zrážkachzomzdymalabyťneprijateľnoupodmienkoujevrozpores§53ods.1Občianskehozákonníka.
Pri výklade daného ustanovenia a zohľadnení označeného ustanovenia smernice rady 93/13/EHS je
nesporné, že dohoda o zrážkach zo mzdy nespĺňa zákonnú definíciu neprijateľnej podmienky.

Súd vo veci nariadil pojednávanie, ktoré vykonal podľa § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti odporcu a
jeho právneho zástupcu, ktorí sa ospravedlnili z neúčasti na pojednávaní.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky a listinnými dôkazmi, a to návrhom,
žiadosťou o poskytnutie revolvingového úveru zo dňa 20.11.2013 a zo dňa 22.11.2013, zmluvnými

dojednaniami zmluvy o revolvingovom úvere, žiadosťou o vykonanie zrážok zo mzdy zo dňa 13.10.2014,
dohodouozrážkachzomzdydlžníkač.XXXXXXXXXX, vyjadrenímodporcuaostatnýmobsahomspisu,
pričom zistil tento skutkový stav veci:

Navrhovateľka uzavrela dňa 22.11.2013 s odporcom zmluvu o revolvingovom úvere, na základe ktorej

bol poskytnutý úverový limit 1.500 eur s tým, že poskytnutá čiastka revolvingu bola 790,84 eur. Zároveň
sa navrhovateľka zaviazala takto poskytnutý úver splácať v 42 mesačných splátkach vo výške 80,37 eur.

Zmluvná odmena za poskytnutie revolvingu bola dojednaná vo výške 1.928,88 eur, pričom ročná
úroková sadzba revolvingu bola 76,21% a predpokladaná RPMN úveru bola 63,22 %. Schválená výška

revolvingu bola 790,84 eur. Zároveň uzavrela navrhovateľka s odporcom dohodu o zrážkach zo mzdy
(iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.11.2013, na základe ktorej pohľadávka z titulu
poskytnutého úveru vo výške 1.500 eur bola zabezpečená takouto dohodou o zrážkach zo mzdy,
a to vrátane príslušenstva úveru, prípadne uplatnenými zmluvnými pokutami, ako aj nákladmi, ktoré
preukázateľne vznikli v súvislosti s vymáhaním pohľadávky.

Zároveň sa účastníci konania dohodli, že podľa takejto dohody o zrážkach zo mzdy je zamestnávateľ
navrhovateľky povinný vykonávať v prospech odporcu mesačné zrážky zo mzdy vo výške 80,37 eur
mesačne.Strany sa tiež v zmysle článku III. dohody dohodli, že zrážky zo mzdy budú vykonávané
zamestnávateľom navrhovateľky, a to až do doby, než odporca zamestnávateľovi ohlási, že všetky jeho

pohľadávky sú splatené.

Zároveň podľa článku V., navrhovateľka nemôže takúto dohodu pred splatením pohľadávky vypovedať
alebo od nej odstúpiť alebo iným spôsobom jednostranne ukončiť. Z oznámenia odporcu zo dňa
13.10.2014 adresovaného zamestnávateľovi navrhovateľky bolo oznámené, že navrhovateľke zostáva

splatiť na istine úveru 2.652,61 eur s tým, že odporca žiada o vykonávanie zrážok zo mzdy.

Navrhovateľka na pojednávaní dňa 15.10.2015 zotrvala na písomne podanom návrhu. Uviedla, že jej
bol poskytnutý úver vo výške avšak nie vo výške 1.500 eur, zo strany odporcu jej bolo vyplatených o
240 eur menej s tým, že jej bolo oznámené, že ide o trojmesačné splátky úveru, ktorými v prípade, že sa
dostane do finančnej krízy, sa pokryjú omeškané splátky. Potom, ako určitý čas meškala so splátkami

úveru, jej vo výplatnom termíne bola mzda vyplatená v nižšej sume a u zamestnávateľa zistila, že mu
bola doručená zo strany odporcu dohoda o zrážkach zo mzdy.

Podľa§551ods.1,2zák.č.40/1964Zb.Občianskehozákonníkavzneníneskoršíchprávnychpredpisov
(ďalej len OZ), uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a

dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone
rozhodnutia.

Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je
neplatný.

Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na

právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých

obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a
plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa

nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

Podľa ust. čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa nepovažuje
za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť

podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť,
že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje
uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek
tomuideopredbežneformulovanúštandardnúzmluvu.Keďpredajcaalebododávateľvznesienámietku,
že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá , musí o tom podať dôkaz.

Podľa ust. čl. 3 ods. 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, príloha obsahuje indikatívny a
nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.
Podľa ust. čl. 5 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, v prípade zmlúv, kde sú všetky
alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienkyvypracované v jednoduchom zrozumiteľnom jazyku. Kde existuje pochybnosť o zmysle podmienky,
prednosť má interpretácia priaznivejšia pre spotrebiteľa. Toto pravidlo interpretácie neplatí v súvislosti
s postupmi stanovenými v článku 7 (2).

Podľa ust. čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchtopodmienoknaďalejzáväznáprestrany,akjejejďalšiaexistenciamožnábeznekalýchpodmienok.
Podľa § 5a ods. 1 písm. a/ uvedeného zákona, neprípustné je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky

alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v
prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny,
spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť.

Podľa § 5b citovaného zákona, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez
návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane

jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať
plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, spotrebiteľa (žalobkyne) na
uspokojenie pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy(uzavretej so žalovaným), a
to tak, ako to upravuje ustanovenie § 5a zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene
zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení

novely zavedenej zákonom č. 102/2014 Z.z., účinného od 1.5.2014.

Podľa § 5a ods. 1 písm. a/ uvedeného zákona, neprípustné je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky
alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v
prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny,

spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť.

Podľa § 5b citovaného zákona, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj
bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi,
vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť

alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ
týchto skutočností dovolával.

Dohoda o zrážkach zo mzdy je prostriedkom na zabezpečenie peňažnej pohľadávky a potom môže by
uzavretá skôr, ako došlo k vzniku omeškania, teda možno touto dohodou zabezpečiť aj pohľadávku,

ktorá sa stane zročnou v budúcnosti. Dohoda o zrážkach zo mzdy však musí spĺňať všeobecné
náležitosti právneho úkonu podľa § 37 ods. 1 Obč. zák., t. j. musí byť urobený tejto úkon slobodne a
vážne, určite a zrozumiteľne a to pod následkom neplatnosti. Dohoda o zrážkach zo mzdy musí pritom
obsahovať označenie veriteľa a dlžníka, platiteľa mzdy, označenie pohľadávky o uspokojenie ktorej ide,
ako aj výšku dohodnutých zrážok.

Súd po preskúmaní zmluvy o úvere, ako aj uzavretej dohode o zrážkach zo mzdy dospel k názoru,
že navrhovateľka má postavenie spotrebiteľa nakoľko zmluva o úvere ako aj dohoda o zrážkach zo
mzdy mali formulárový charakter a obsah takýchto zmlúv nemohla takmer žiadnym spôsobom ovplyvniť.
Zároveň nebolo v konaní preukázané a ani odporcom tvrdené, že finančné prostriedky boli poskytnuté

navrhovateľke na výkon povolania, zamestnania alebo výkon podnikateľskej činnosti. Navrhovateľka tak
mala pri uzavieraní zmluvy o úvere ako aj dohode o zrážkach zo mzdy postavenie slabšej strany s tým,
že takéto zmluvy vypĺňal zamestnanec odporcu.

Z obsahu dohody o zrážkach zo mzdy vyplýva, že tá slúžila na zabezpečenie pohľadávky vzniknutej z

poskytnutého úveru s tým, že navrhovateľka ako slabšia strana v takomto zmluvnom vzťahu ho nemohla
jednak ovplyvniť a inštitút zabezpečenia úveru si zvolil odporca a nemohla tiež ovplyvniť obsah dohody
o zrážkach zo mzdy.

Navyše inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňoval odporcovi obísť právnu úpravu na ochranu

spotrebiteľa, ktorá vyplýva jednak z unijného práva ako aj právneho poriadku SR nakoľko na základe
takéhoto zabezpečovacieho inštitútu sa vykonávali zrážky zo mzdy navrhovateľky bez toho, aby boli
nároky odporcu uplatňované zo zmluvy o úvere preskúmané súdom, pričom ten si mohol uplatňovať
akýkoľvek nárok bez ohľadu na to, či takýto nárok bol odôvodnený alebo nie.Z celého konania odporcu tak vyplýva, že účelom takéhoto zabezpečenia jeho pohľadávky bolo, aby
vylúčil zo súdneho prieskumu uplatňovanú pohľadávku voči navrhovateľke.

Z obsahu dohody o zrážkach zo mzdy vyplýva, že bola formulovaná jednostranne v neprospech
navrhovateľky ako spotrebiteľky /podľa čl. I. takejto dohody odporcovi vznikne pohľadávka voči
navrhovateľke vo výške poskytnutého úveru vo výške 1.500 eur s tým, že takáto pohľadávka bude
zabezpečená dohodou o zrážkach zo mzdy vrátane príslušenstva ako aj zmluvných pokút a nákladov,

ktoré odporcovi vzniknú v súvislosti s vymáhaním pohľadávky ako aj ďalšími pohľadávkami, ktoré
vzniknú odporcovi, podľa čl. III. sa majú zrážky zo mzdy vykonávať až do doby pokiaľ odporca písomne
neoznámi zamestnávateľovi, že všetky jeho pohľadávky sú splatené, z čl. V. dohody vyplýva, že dlžník
nemá právo takúto dohodu vypovedať, odstúpiť prípadne inak ukončiť/ a takéto ustanovenia dohody
zakladajú nerovnováhu v neprospech navrhovateľky s tým, že ide o neprijateľné podmienky, ktoré robia
takúto dohodu o zrážkach zo mzdy neplatnou.

Zároveň takáto dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahuje označenie platiteľa mzdy ako základnú
náležitosť takéhoto právneho úkonu, a preto je v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatná.

Vzhľadom na tieto skutočnosti súd určil neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy z dôvodu, že takýto

právny úkon bol v rozpore zo zákonom a neobsahoval všetky zákonné náležitosti a zároveň obsahoval
neprijateľné podmienky, ktoré boli navrhovateľke ako slabšej strane vnútené odporcom.

Pokiaľ ide o naliehavý právny záujem navrhovateľky na určení neplatnosti takéhoto právneho úkonu,
tak ten spočíva v tom, že určením neplatnosti právneho úkonu sa vyrieši sporná otázka, či odporca je

oprávnený uhrádzať svoju pohľadávku prostredníctvom takejto dohody o zrážkach zo mzdy alebo nie a
odstránia sa tak pochybnosti o platnosti alebo neplatnosti právneho úkonu. Zároveň v prípade určenia
neplatnosti právneho úkonu sa prestanú vykonávať zrážky zo mzdy navrhovateľky.
V danej súvislosti súd poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16. januára 2013,
sp. zn. 6 M Cdo 9/2012, kde práve bolo poukazované, že rešpektovanie princípu „ignorantia iuris

non excusat" (neznalosť zákona neospravedlňuje) v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany
dodávateľa (poskytovateľa, podnikateľa) treba vyžadovať v najvyššej možnej miere, jeho uplatnenie v
neprospech spotrebiteľa bude prichádzať do úvahy len výnimočne, ak to budú odôvodňovať konkrétne
okolnosti prípadu. Aj v prípade tohto princípu totiž platí, že v konkrétnych súvislostiach ustupuje
na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp ochrany spotrebiteľa. Vychádzajúc

z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov realite praktického života, a teda aj zdravému rozumu,
odporuje požiadavka na podrobnej (až detailnej) znalosti právnych predpisov o strany spotrebiteľa.
Preto neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovanosť v tejto oblasti, mu nemôže
byť na ujmu.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý má vo veci

plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Navrhovateľka v danej právnej veci bola právne zastúpená, právny zástupca si vyúčtoval trovy právneho
zastúpenia podaním doručeným súdu v zákonom stanovenej lehote podľa ustanovení vyhlášky č.

655/2004 Z.z. z neurčitej hodnoty sporu, čo predstavuje za 1 úkon právnej služby do 1.1.2015 z
výpočtového základu 804 eur odmenu 61,87 eur a 8,04 eur režijný paušál; od 1.1.2015 podľa nového
výpočtového základu 839 eur za 1 úkon právnej pomoci odmenu 64,54 eur a 8,39 eur režijný paušál.

Právnym zástupcom boli vykonané tieto právne úkony: prevzatie a príprava zastúpenia, vrátane prvej

porady s klientkou 61,87 eur + 8,04 eur, podanie žaloby 61,84 eur + 8,04 eur, návrh na predbežné
opatrenie 30,94 eur + 8,04 eur, zastupovanie pri pojednávaní 15.10. 2015 64,54 eur + 8,39 eur. Spolu
odmena predstavuje sumu 251,73 eur.

V súvislosti s vykonanými úkonmi boli účtované právnym zástupcom aj hotové výdavky, a to cestovné

vlastným motorovým vozidlom Škoda Fábia, EČ: L. XXX X. dňa 15.10.2015 na pojednávanie zo Svidníka
do Prešova a späť 134 km á 0,26 eur/ km = 34,84 eur, účtované vo výške 1 - 8,71 eur k čomu prislúcha
náhrada za premeškaný čas á 13,98 eur = 69,90 eur účtované vo výške 1/4 - 17,47 eur (základná
náhrada za 1 km jazdy 0,183 eur/km na základe opatrenia § 1 písm. b/ opatrenia č. 632/2008 Z.z.)náhrada za spotrebované pohonné hmoty predstavuje pri priemernej spotrebe pohonných hmôt, podľa
technického preukazu (6,5 + 4,1 + 5 = 15,6: 3 =5,2 l / km pri cene nafty 1,284 eur / l = 0,07 eur /km.
Spolu základná náhrada za 1 km jazdy predstavuje sumu 0,26 eur/km - hotové výdavky teda predstavujú

sumu 26,18 eur. Trovy konania spolu odmena 251,73 euro + hotové výdavky 26,18 eur + 20 % DPH
55,58 eur = 333,49 eur

Pretože navrhovateľka, ktorej súd priznal náhradu trov konania, je v konaní právne zastúpená,
platobným miestom na poukázanie priznanej sumy na náhradu trov, a to v celom rozsahu je v zmysle

ust. § 149 ods.1 O.s.p. účet (adresa sídla, č. účtu VÚB Prešov č.ú. U. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX,
BIC: U., VS: XXXXX) jej právneho zástupcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté

vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.