Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, November 8, 2016

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 17C/156/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716208003
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Bohuš Hruška

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2016:6716208003.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom Mgr. Bohušom Hruškom v právnej veci navrhovateľky: S.

V., nar. XX. 3. XXXX, trvale bytom D. XXX, zast. advokátkou I.. Michaelou Maťuchovou, Lieskovec,
Osloboditeľov 5, proti domnelému otcovi I. V., nar. 3. XX. XXXX, trvale bytom D. XXX o určenie otcovstva
takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh navrhovateľky z a m i e t a .

II. Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka sa svojím návrhom zo dňa 10. 6. 2016 domáhala určenia otcovstva voči I. V., nar. 3.
XX. XXXX s tým odôvodnením, že sa narodila do manželstva jej matky C. V. a I. V., nar. 3. XX. XXXX,

ktorý zomrel dňa XX. 6. XXXX a preto jej otcom sa v zmysle domnienky stal manžel matky. Jej mama
však povedala, že v skutočnosti je jej otcom I. V. a otec ktorý ju vychoval o tom celý čas vedel.

2. Zástupca I. V. uviedol, že s návrhom nesúhlasia s tým, že I. V. sa necíti byť otcom pani S. V.. Uviedol,
že ich rodiny sa neznášajú s tým, že pán I. V. má brata, ktorý sa volá I. V. a on je napísaný v rodnom liste
ako otec navrhovateľky. Medzi rodinami majú problém s majetkami. Podľa neho samotná navrhovateľka
uznala za svojho otca I. V., keďže po ňom dedila.

3. Domnelý otec I. V. uviedol, že sa necíti byť otcom pani S. V.. On nemal intímny styk s C. V..

4. Svedkyňa C. V. uviedla, že ona je matkou navrhovateľky a domnelý otec je jej švagor. Uviedla, že s
ním mala viac krát intímny styk a on je v skutočnosti otcom navrhovateľky. Súčasne uviedla, že v čase
narodenia navrhovateľky bola vydatá za I. V. s tým, že tento bol zapísaný v rodnom liste ako otec. Na
tomto sa dohodli bratia.

5. Súd z rodného listu navrhovateľky S. V. , nar. XX. 3. XXXX zistil, že ako matka v rodnom liste je
napísaná C. V., nar. XX. 1. XXXX a ako otec I. V., nar. 3. XX. XXXX.

6. Podľa § 84 Zákona o rodine, otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených v
tomto zákone súhlasím vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu.

7. Podľa § 85 ods. 1 Zákona o rodine, ak sa narodí dieťa v čase od uzavretia manželstva do uplynutia
300-tehodňapozánikumanželstvaalebopojehovyhlásenízaneplatné,považujezaotcamanželmatky.8. Podľa § 94 ods. 1 Zákona o rodine, ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasím vyhlásením rodičov,
môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom navrhnúť, aby otcovstvo určil súd.

9. Podľa § 96 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine, ak je potrebné v záujme dieťaťa a ak uplynula rodičom dieťaťa
lehota ustanovenia na zapretie otcovstva môže súd na návrh dieťaťa rozhodnúť o prípustnosti zapretia
otcovstva. V tomto konaní musí byť maloleté dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom. Ak súd rozhodne
tak,ževnávrhu,podanémupodľaods.1vyhovieaurčí,žezapretieotcovstvapouplynutízákonnejlehoty
je v záujme dieťaťa môže dieťa po právoplatnosti tohto rozhodnutia podať návrh na zapretie otcovstva.

Ak jeden z rodičov nežije môže dieťa podať návrh na zapretie otcovstva proti druhému rodičovi; ak nežije
ani jeden z rodičov, návrh nemožno podať.

10. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že v rodnom liste navrhovateľky S. V., nar. XX.
3. XXXX je uvedená ako matka C. V., nar. XX. 1. XXXX a ako otec I. V., nar. 3. XX. XXXX. V konaní
ďalej bolo preukázané, že matka navrhovateľky C. V., nar. 29. 1. XXXX bola vydatá v čase narodenia

navrhovateľky za I. V., nar. 3. XX. XXXX, ktorý z tohto dôvodu bol zapísaný v rodnom liste ako otec
maloletého dieťaťa. Nakoľko v rodnom liste navrhovateľky je uvedený ako otec I. V., súd nemohol návrhu
navrhovateľky vyhovieť, pretože doposiaľ nedošlo k zapretiu otcovstva voči I. V., nar. 3. XX. XXXX. Z
tohto dôvodu súd potom návrh navrhovateľky zamietol.

11. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania ak tento zákon
neustanovuje inak.

12. Súd v súlade s vyššie citovaným ustanovením žiadnemu z účastníkovi nepriznal náhradu trov
konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v 3 vyhotoveniach (§ 355 ods.1 C.s.p.
a § 362 ods.1 C.s.p.).

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 376

CMP).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 389 CSP, ods. 1, 2 t. j.
1/ odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno
napraviť v konaní pred odvolacím súdom,
c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy,

ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebod) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody
neexistovali.
2/ ak sú dané odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 2, odvolací súd zruší odvolaním napadnuté rozhodnutie

vo veci samej a zároveň zruší aj právoplatné uznesenie, ktoré rozhodnutiu vo veci samej predchádzalo.