Rozsudok – Zodpovednosť za škodu pri výkone… ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, October 5, 2016

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 11C/180/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1312214538
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Gandelová

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2016:1312214538.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudkyňou JUDr. Silviou Gandelovou, v právnej veci

navrhovateľa : POHOTOVOSŤ, s.r.o., , so sídlom Pribinova ulica č. 25, Bratislava, IČO : 35807598,
zastúpený advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova č. 4, Bratislava, IČO :
36864421, proti odporcovi : Slovenská republika, Ministerstvo spravodlivosti, Župné námestie č. 13,
Bratislava, o náhradu majetkovej a nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa zamieta.

II. Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania v plnej výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, ktorá bola súdu doručená dňa 27.9.2012, sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného

zaplatiť mu z titulu majetkovej ujmy sumu 175 eur a sumu 774,48 eur z titulu nemajetkovej ujmy.

2. V žalobe tvrdil, že ako veriteľ zo zmluvy o úvere navrhol súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu,
ktorá vznikla neplnením záväzku z tejto zmluvy voči povinnému M. O.. Súdny exekútor predložil jeho
návrh na vykonanie exekúcie a požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Povinnosť súdu
bola rozhodnúť o žiadosti do 15 dní od doručenia takejto žiadosti. Žalobca tvrdil, že neexistovala a
neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak,

že ku vydaniu rozhodnutia o udelení poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil až po veľmi dlhej dobe.
Žalobca si z dôvodu nesprávneho úradného postupu súdu uplatnil náhradu majetkovej škody ako aj
nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorú vyčíslil. Majetková ujma podľa neho predstavuje náhradu účelne
vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti
pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu a rozhodnutím o ňom. Podľa
žalobcu vynaložil na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov 70 eur,
na udržiavanie a správu informačného systému 40 eur, na administratívne spracovanie textov urgencií

adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných
súdu, na poštové a telekomunikačné výdaje, spolu 175 eur. Nemajetkovú ujmu v peniazoch si žalobca
uplatnil preto, že došlo k vyvolaniu rizík a náhradu vníma ako spravodlivú satisfakciu za konkrétne
porušenie jeho nárokov a práv. Súd bol nečinný 449 dní, preto si uplatňuje titulom nemajetkovej ujmy
sumu 774,48 eur (55 eur za mesiac).

3. Ako dôkazy označil exekučný spis.

4. Žalovaný sa ku žalobe písomne vyjadril, žiadal žalobu v plnom rozsahu zamietnuť. Poukázal na to,
že prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody mu boli doručené dňa 23.04.2012
a preto považuje žalobný návrh za predčasne uplatnený. Ďalej poukázal na to, že žalobca neposkytolžiadnu súčinnosť na predbežnom prerokovaní podaných žiadostí a tým zmaril akúkoľvek možnosť ich
prerokovať.Zároveňuviedol,žežiadenzuplatnenýchnárokovuspokojenýnebol.Nedodržaniezákonom
stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťahy v konaní, žalovaný nepovažoval prieťahy v konaní

za preukázané. Ďalej vzniesol námietku premlčania. Je toho názoru, že žalobca nepreukázal, že by
činnosťou súdu v namietanom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu, nepreukázal vznik
ani výšku skutočnej škody, ani prípadnej nemajetkovej ujmy, neexistuje ani príčinná súvislosť medzi
nesprávnym úradný postupom súdu a uplatnenou majetkovou a nemajetkovou ujmou, preto žiadal
žalobu zamietnuť.

5. Súd sa oboznámil s obsahom spisu tunajšieho súdu 40Er/1667/2001, z ktorého zistil, že žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená dňa 11.09.2001. Súd udelil poverenie
dňa 20.09.2001. Dňa 23.11.2010 bolo súdu doručené podanie, návrh na zmenu exekútora. O zmene
exekútora súd rozhodol uznesením zo dňa 10.02.2012.

6. Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) štát
zodpovedá za podmienok ustanovených týmto predpisom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi
verejnej moci, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom. Podľa ustanovenia § 9 zákona
štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa

považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom
ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v
konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických
osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takýmto
postupom spôsobená škoda. Nesprávnym úradným postupom sa zakladá objektívna zodpovednosť

štátu, ktorej sa v zmysle ustanovenia § 3 ods. 2 zákona nemožno zbaviť. Zodpovednosť predpokladá
kumulatívne splnenie troch podmienok a to nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť
medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Pretože úradný postup nie je spravidla možné
v právnom predpise upraviť do najmenších podrobností, treba správnosť úradného postupu posudzovať
aj z hľadiska účelu k dosiahnutiu, ktorého postup štátneho orgánu smeruje (rozsudok Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4Cdo 60/2003, ZSP 1/2004). K nesprávnemu úradnému postupu
môže dôjsť nielen pri úkonoch v rámci činnosti, pri ktorej štátny orgán nerozhoduje, ale tiež v rámci
jeho rozhodovacej činnosti. Nesprávnym úradný postupom môže byť aj nevydanie alebo oneskorené
vydanie rozhodnutia v dôsledku porušenia stanovených alebo primeraných lehôt na jeho vydanie, lebo
znaky nesprávneho úradného postupu má aj nečinnosť štátneho orgánu alebo jeho činnosť, ktorá

nie je vykonaná v stanovenej lehote alebo v lehote, ktorá zodpovedá právu na prejednanie veci bez
zbytočných prieťahov (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.júna 2010, sp.zn.
5Cdo 126/2009).

7. Podľa ustanovenia § 238 zákona č. 233/1995 o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení

neskorších predpisov (ďalej len Exekučný poriadok) konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa
dokončia podľa práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak. Ustanovenia § 34
ods. 1 až 3, § 37 ods. 4 a 5, § 46 ods. 3, § 47 ods. 3, § 58 ods. 5, § 134 ods. 2, § 136 ods. 3 a 4, § 145 ods.
1 sa použijú aj na konania začaté pred 1. septembrom 2005. Podľa ustanovenia § 44 ods. 6 Exekučného
poriadku platného v čase začatia exekučného konania ak oprávnený požiada súd o zmenu exekútora a

súd po vyjadrení exekútora žiadosti oprávneného vyhovie, vykonaním exekúcie poverí súd exekútora,
ktorého navrhne oprávnený, a vec mu písomne postúpi. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na
vykonanieexekúciezostávajúzachované.Odmenapôvodnéhoexekútorasavšakvypočítatak,akokeby
došlo k zastaveniu exekúcie. Ustanovenie § 44 Exekučného poriadku bolo novelizované a od 1.9.2005
súd bol povinný rozhodnúť o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu

exekútora. Keďže v prejednávanaom prípade ide o konanie, ktoré bolo začaté pred 01.09.2005, nebol
súd povinný rozhodnúť o zmene exekútora do 30 dní odo dňa doručenia návrhu na zmenu exekútora,
tak ako to tvrdil navrhovateľ. Nesprávny úradný postup nie je v tomto prípade založený na porušení
ustanovenia Exekučného poriadku.

8. V prejednávanom prípade si žalobca uplatnil majetkovú škodu, ktorá mala vzniknúť tým, súd
nerozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonnej lehote. Súd dospel k
záveru, že žalobca nepreukázal nesprávny úradný postup súdu. Aj v prípade, že by sme pripustili opak
a posúdili postup súdu pri rozhodovaní o udelení poverenia ako konanie so zbytočnými prieťahmi,čiže nesprávny úradný postup by predstavoval vydanie rozhodnutia nie v primeranej lehote, žaloba
na náhradu majetkovej škody nie je dôvodná ani v tomto prípade. Podľa ustanovenia § 17 zákona
sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk. Podľa ustálenej súdnej praxe sa skutočnou škodou rozumie

ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty,
ktoré by bolo potrebné vynaložiť na uvedenie do predošlého stavu. Ušlý zisk je ujma spočívajúca
v tom, že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt,
hoci by sa to dalo očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí (R 55/1971). Štát zodpovedá za
škodu za predpokladu, ak poškodenému vznikla škoda, ktorá je v príčinnej súvislosti s nesprávnym

úradným postupom, ak je nesprávny úradný postup a vznik škody vo vzťahu príčiny a následku.
Poškodený je povinný vznik škody preukázať, jeho zaťažuje dôkazné bremeno, že škoda vznikla a
musí existovať najneskôr v čase rozhodovania súdu. Žalobca tvrdil, že majetková škoda mu vznikla
správou pohľadávok, prostredníctvom pracovných výkonov jeho zamestnancov, takto vyčíslená škoda
nemá žiadnu príčinnú súvislosť s postupom súdu. Ani ostatná škoda, ktorú si vyčíslil a to administratívne
spracovanie textov urgencií adresovaných súdu a náklady na poštovné a telekomunikačné náklady,

jednak neboli v konaní preukázané a ani v tomto prípade nepreukázal príčinnú súvislosť medzi ním
tvrdenou škodou a postupom súdu. Otázka príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom
a konkrétnou škodou je otázkou skutkovou, ktorá môže byť riešená iba v konkrétnych súvislostiach.
O objektívnu zodpovednosť štátu za nesprávny úradný postup ide vtedy, ak je preukázané, že práve
nesprávny úradný postup bol príčinou škody. Tieto atribúty nebolo naplnené, žalobca nepreukázal

zákonné podmienky pre priznanie náhrady škody.

9. Žalobca si uplatnil aj zaplatenie nemajetkovej ujmy. Vznik zodpovednosti štátu za vznik nemajetkovej
ujmy tiež predpokladá existenciu príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom
nemajetkovej ujmy. Nemajetková ujma predstavuje zásah do inej, ako majetkovej sféry poškodeného a

môže predstavovať rôzne negatívne následky do osobnostnej integrity poškodeného vplývajúce na jeho
česť, vážnosť, povesť, doterajší súkromný a pracovný život, rodinné vzťahy, spoločenské postavenie
a podobne. Zákon pri určení výšky nemajetkovej ujmy neustanovuje žiadne kritériá, a tým ponecháva
voľnú úvahu súdu, aby s ohľadom na konkrétne skutkové okolnosti každého individuálneho prípadu
sám vymedzil skutočnosti významné pre určenie výšky náhrady. Aby však úvahy súdu neboli ponechané

na ľubovôľu súdu, musia vychádzať zo skutkového stavu na základe vykonaného dokazovania. Žalobca
nenavrhol žiadne dôkazy, ktorými by preukazoval nemajetkovú ujmu. Súd dospel k záveru, že neexistuje
príčinná súvislosť medzi deklarovanou nemajetkovou ujmou, ktorá žalobcovi vraj vznikla a postupom
súdu pri rozhodovaní o udelení poverenia na vykonanie exekúcie, ktorý žalobca označil ako nesprávny
úradný postup. Pre neexistenciu príčinnej súvislosti súd žalobu na zaplatenie nemajetkovej ujmy ako

nedôvodnú zamietol.

10. O trovách konania súd rozhodoval podľa ustanovenia § 255 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný
sporový poriadok, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru je úspechu vo
veci. Žalovaný mal vo veci plný úspech, súd zaviazal žalobcu ku náhrade trov konania v plnej výške.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, na súde,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka- spisová značka
tohto konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne, a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie musí byť podpísané.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.