Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, December 21, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3CoZm/2/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7108226965
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Sopoliga

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7108226965.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Sopoligu a členov senátu

JUDr. Gabriely Varhalíkovej a JUDr. Drahomíry Brixiovej v právnej veci žalobcu: M. s.r.o., Z. č. XX, X.,
IČO: XX XXX XXX zast. F.. W. Z., advokátom, X. č. XX, Z., proti žalovanému: V. Z. nar. XX.X.XXXX, M.
č. XX, Z. zast. F.. N. V., advokátom, D. č. 4, Z. o zaplatenie 16.652,26 eur s prísl., o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 24.10.2014 sp.zn. 29CbZm/3/2009-178 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j rozsudok súdu prvého stupňa.
Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zrušil zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Košice
I zo dňa 21.1.2009 č.k. 29Zm/34/2008-11 v celom rozsahu a žalobu v celom rozsahu zamietol. Uložil

žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanému trovy námietkového konania vo výške 3.592,21 eur na účet
JUDr. N. V., do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Mal za preukázané, vzhľadom na judikatúru, že dlžník zo zmenky sa môže brániť kauzálnou námietkou,
že zaistená pohľadávka zanikla a tým zanikol dôvod zmenky. Mal za preukázané, že je opodstatnená
tzv. kauzálna námietka v zmysle § 17 Zmenkového a šekového zákona, keďže žalovaný splnil svoj dlh
zaplatením sumy 500.000,00 Sk, ktorá mu bola požičaná žalobcom.

Mal to preukázané výpoveďou svedka a skutočnosťou, že napriek výzve súdu žalobca nezdokladoval,
že ku dňu 31.12.2007 evidoval ešte nevrátenú pôžičku žalovaným ako svoju pohľadávku vo svojom
účtovníctve (t.j. ako právnická osoba).

V odôvodnení konštatovali skutočnosť, že sa právny zástupca žalobcu ani napriek opakovaným výzvam
nedostavil na pojednávanie za účelom konfrontácie so žalovaným, takže nie je možné konštatovať, že

by súd porušil práva žalobcu na spravodlivý proces.

Proti rozsudku bolo včas podané odvolanie žalobcu, ktorým navrhol zmeniť rozhodnutie tak, že sa
zamietne žaloba navrhovateľa.

Odvolanie odôvodnil ust. § 205 ods. 2 písm.a/, b/, c/, d/, e/, f/ O.s.p.. Uviedol, že mu bola postupom sudcu
v zmysle § 221 ods. 2 písm.f/ O.s.p. odňatá možnosť konať pred súdom a zároveň sudca nesprávne

právne vec posúdil, lebo nedostatočne zistil skutkový stav, pričom nesprávne vec právne posúdil,
takže rozsudok je arbitrárny. Zdôraznil, že v konaní, v ktorom bol vynesený rozsudok, bol porušený
ústavný a zákonný princíp rovnosti strán garantovaný v článku 47 ods. 3 Ústavy, podľa ktorého sú
všetci účastníci v konaní pred súdmi rovní. Uviedol, že sa konalo v neprítomnosti právneho zástupcudňa 24.10.2014, ktorý ospravedlnil svoju neúčasť pre práceneschopnosť a žiadal aj alternatívne odročiť
pojednávanie. Takže týmto postupom súdu, ktorý to nerešpektoval sa odňala možnosť konať pred
súdom. Mal zároveň za nepreukázané tzv. kauzálne námietky odporcu vzhľadom na (podľa jeho názoru)

nedostatočnú výpoveď svedka p.Z. ktorý nepotvrdil, že by mal priamu vedomosť (t.j. videl) odovzdávanie
peňazí žalovaným žalobcovi.

Zdôrazňoval teda, že dlh z predmetnej zmenky nebol nikdy vyrovnaný.

Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvého stupňa ako aj konanie ktoré mu predchádzalo
postupom v zmysle § 214 O.s.p. zistil, že odvolanie je vecne neopodstatnené.

K správnym dôvodom rozhodnutia súdu prvého stupňa, s ktorými sa v celom rozsahu odvolací súd
stotožňuje považuje za potrebné vzhľadom na námietky odvolateľa uviesť len nasledovné:

Odvolací súd doplnil zistenie skutkového stavu vyžiadaním správy postupom podľa § 128 O.s.p. od
správcu dane (Daňový úrad X.) na skutočnosť, či v rámci daňového priznania z príjmu právnických osôb
daňovníka M. s.r.o., X. za rok 2007, mal tento daňovník ku dňu 31.12.2007 evidovanú, ako nevrátenú
pôžičku žalovaným V. Z., ako svoju pohľadávku a či vo svojom majetku mal zaevidovanú, ako cenný
papier zmenku (vlastnú zmenku žalovaného), ktorou sa zaviazal žalovaný zaplatiť tejto obchodnej

spoločnosti 29.6.2007 zmenkovú sumu 500.000,00 Sk.

Správca dane odpovedal podaním zo dňa 16.11.2015 a uviedol, že konateľ spoločnosti M. s.r.o. pri
výkone miestneho zisťovania potvrdil reálnu existenciu zmenky vystavenej dňa 29.5.2007 spoločnosťou
M. s.r.o. na V. Z. v sume 500.000,00 Sk a zároveň konateľ uviedol, že predmetná zmenka nebola

ku dňu 31.12.2007 v účtovníctve spoločnosti evidovaná ako cenný papier, ani ako pohľadávka za
nevrátenú pôžičku V. Z.. Zároveň na základe predložených príloh k daňovému priznaniu na dani z
príjmov právnickej osoby daňového subjektu M. s.r.o. za zdaňovacie obdobie rok 2007, tzn. účtovných
výkazov (Súvahy, Výkazu ziskov a strát a Poznámok) správcom dane bolo zistené, že daňový subjekt
M. s.r.o. ku dňu 31.12.2007 v obchodnom majetku nevykazoval predmetnú zmenku ako cenné papiere

a nevykazoval žiadnu pôžičku.

Vzhľadom na uvedenú skutočnosť (predmetnú správu), ktorá bola zaslaná na vyjadrenie účastníkom
konania, dospel odvolací súd k záveru, pri vyhodnotení tohto dôkazu v súvislosti s výpoveďou svedka
v konaní pred súdom prvého stupňa, že je jednoznačne vieryhodné tvrdenie žalovaného, že došlo

k plnenie t.j. zaplateniu sumy 500.000,00 Sk žalovaným žalobcovi. Skutočnosť, že právnická osoba
neevidovala oficiálne vo svojich podkladoch predmetnú zmenku ani pohľadávku voči žalovanému, ako
to povinná evidovať v účtovnej evidencii, jednoznačne preukazuje, že neexistovala ku dňu 31.12.2007
predmetná pohľadávka voči žalovanému z predmetnej zmenky. Z konštantnej judikatúry pritom vyplýva
aj skutočnosť, že tie námietky, ktoré sa vzťahujú na objektívnu existenciu zmenkového záväzku, teda že

buď zmenková povinnosť vôbec nevznikla ale už zanikla, s konečnou platnosťou voči ktorémukoľvek
majiteľovi zmenky je možné považovať za námietky, ktoré vyplývajú zo zmenkového práva (ide o
námietky absolútne, objektívne). Súd prvého stupňa v súlade s ustanovením zmenkového práva teda
správne rozhodol, keďže bola preukázaná náležitosť § 17 Zmenkového zákona v splnení podmienky
objektívnej námietky v dôsledku zániku dlhu jeho splnením žalovaným subjektom žalobcovi v priebehu

roku 2007.

Súd prvého stupňa preto vec hmotnoprávne správne posúdil a rozhodol.

K námietke zástupcu žalobcu, že mu bola odňatá možnosť konať pred súdom prvého stupňa je potrebné

uviesť, že táto právna úvaha je vecne neopodstatnená.

Z obsahu spisu je jednoznačne nepochybné, že na pojednávaní dňa 18.7.2014 zúčastnil sa zástupca
navrhovateľa, žalovaný, ako aj zástupca žalovaného, kde došlo k odročeniu pojednávania na deň
24.10.2014 s tým, že prítomný zástupca žalobcu, žalovaný a zástupca žalovaného berú termín na

vedomie a nebudú už volaní.

Dňa 22.10.2014 zástupca žalobcu oznámil súdu, že ospravedlňuje neúčasť na pojednávaní. Uviedol,
že dôvodom neúčasti je dočasná práceneschopnosť s tým, že potvrdenie o práceneschopnosti zašledodatočne. Zároveň ospravedlnil aj neúčasť konateľa spoločnosti, ktorý podľa jeho vedomostí sa
nenachádza na území Slovenskej republiky. Zároveň uviedol, že keďže si nevie zabezpečiť na
pojednávanie substitúciu, súhlasí, aby sa pojednávalo a rozhodovalo na základe žalobného návrhu aj

v jeho neprítomnosti, ako aj v neprítomnosti klienta a to na základe doposiaľ vykonaného dokazovania,
ako aj na základe predložených listín. Alternatívne navrhol odročenie pojednávania na iný termín.

Súdu bola dňa 27.10.2014 (tri dni po pojednávaní) doručená fotokópia Potvrdenia o práceneschopnosti
zástupcu žalobcu, z ktorej vyplýva, že bol práceneschopný od 22.10.2014, pričom nie je tam vyznačená

schopnosť výkonu práce.

Z uvedených skutočností vyplýva, že alternatívny návrh odročenia pojednávania zástupcom žalobcu
(keďže súhlasil s vykonaním pojednávania aj za jeho neprítomnosti a neprítomnosti konateľa žalobcu)
neobsahuje obligatórne stanovené náležitosti v zmysle § 119 ods. 2 písm.a/, b/, c/ O.s.p. a ods. 3. Ak je
totiž dôvodom na odročenie pojednávania zdravotný stav zástupcu, návrh na odročenie musí obsahovať

aj vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav účastníka, alebo jeho zástupcu, neumožňuje účasť
na pojednávaní. Za takéto vyjadrenie sa považuje vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že účastník, alebo
jeho zástupca nie je schopný bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu sa
pojednávania zúčastniť.

Tieto zákonnom požadované kritériá dodatočne zaslané potvrdenie lekára o práceneschopnosti
zástupcu, vôbec neobsahuje. Samotné potvrdenie o práceneschopnosti je nepostačujúce, pokiaľ
ošetrujúcilekárneuvedievyjadreniepožadovanézákonom,t.j.žezástupcaniejeschopnýbezohrozenia
života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť pojednávania. Uvedené ustanovenie
má zabezpečiť, aby nedošlo k bezdôvodnému odročovaniu pojednávania, pretože sa má zabezpečiť

ústavnéprávokaždéúčastníkakonania(t.j.ajprotistrany)navčasnésúdnekonanie(čl.48ods.2ústavy).
Pri výklade ustanovenia § 119 ods. 2 a 3 O.s.p. musí sa vychádzať z účelu, ktorý upravuje ústava
a zákon, ktorým sa má zabezpečiť, aby súd rozhodol v primeranom čase, t.j. nepripustil vytvorenie
situácie, že sa bezdôvodne odročujú pojednávania a tak sa obsahove nerešpektuje ústavou zaručené
právo občana (každého účastníka sporu) na včasné konanie a rozhodnutie.

Vzhľadom na tieto skutočnosti, ktoré vyplývajú nepochybne zo spisu súdu prvého stupňa, nie sú splnené
podmienky tvrdené odvolateľom, že došlo k odňatiu možnosti konať pred súdom v zmysle § 221 ods.
1 písm.f/ O.s.p..

Nie sú totiž splnené tri pojmové znaky možnosti odňatia možnosti konať pred súdom účastníkovi, t.j.
odňatie možnosti konať pred súdom, ku ktorému došlo v dôsledku postupu súdu, ak táto možnosť konať
pred súdom sa odňala účastníkovi konania. K naplneniu pojmového znaku teda nedôjde, ak k odňatiu
možnosti konať pred súdom došlo len v dôsledku nedostatkov v aktivite, resp. v postupe účastníka
konania, prípadne jeho zástupcu.

Súd prejednal vec v neprítomnosti účastníka a jeho právneho zástupcu, ktorý súhlasil s pojednávaním
za jeho neprítomnosti a v neprítomnosti klienta, takže bol tu daný zákonný dôvod pojednávať vo veci.
Nie je teda možné mať za to, že sú splnené zákonné kritériá, že bola odňatá možnosť žalobcovi konať
pred súdom prvého stupňa. Pre nesplnenie prioritných kritérií § 119 ods. 3 O.s.p., týkajúcich sa zákonnej

úpravy o odročení pojednávania, má odvolací súd za to, že bola zachovaná zásada spravodlivého
procesu v konaní pred súdom prvého stupňa.

Vzhľadom na všetky tieto uvedené okolnosti (procesné aj hmotnoprávne) odvolací súd potvrdil rozsudok
súdu prvého stupňa, ako vecne správny, v zmysle § 219 O.s.p..

Neúspešný žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Úspešnému žalovanému v
odvolacom konaní trovy nevznikli. O náhrade trov odvolacieho konania bolo preto rozhodnuté, ako je
uvedené vo výroku, v zmysle §§ 224 ods. 1, 142 ods. 1 O.s.p. per analógiam.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.