Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, August 24, 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Co/313/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1616203102
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 08. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1616203102.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov
senátu JUDr. Blanky Malichovej a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci žalobkyne: U. B., nar. X.X.XXXX,
bytom P. XXX, zastúpenej: JUDr. Ester Bujnovská, advokátka, so sídlom Záhorácka 5478/15B, Malacky
proti žalovanému: FirstFarms Agra M s.r.o., IČO: 34 122 087, so sídlom Vinohrádok 5741, Malacky o
určenie, že žalobkyňa je nájomcom bytu, o uloženie povinnosti žalovanému uzatvoriť nájomnú zmluvu a

o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného
súdu Malacky zo dňa 10.6.2016, č. k. 5C/70/2016-26, jednomyseľne, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie sa m e n í tak, že návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného
opatrenia sa zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zakázal žalovanému akýmkoľvek spôsobom nakladať

s nehnuteľnosťou nachádzajúcou sa v katastrálnom území P., obec P., okres L., zapísanou na Liste
vlastníctva č. XXX Okresného úradu L., katastrálnom odbore, a to bytom č. X v bytovom dome
súp. č. XXX postavenom na parcele registra K.: parc. č. XXXX/XX (pozemok nevysporiadaný) - v
spoluvlastníckom podiele X/X, a to najmä ho scudziť, darovať, previesť do nájmu, zaťažiť záložným
právom a vecným bremenom, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 74 ods. 1, § 76 ods. 1 písm. f), § 76 ods. 4 zákona č. 99/1963
Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.6.2016 (ďalej len „O.s.p.“) a vecne tým,
že z konania žalovaného, ktorým odmieta akceptovať nájomný vzťah žalobkyne k predmetnému bytu z
titulu prechodu nájmu ako nájmu na dobu neurčitú vyplýva, že jej právne postavenie vo vzťahu k tomuto
bytu sa stalo neistým, nakoľko tu existuje dôvodná obava, že zostane zo dňa na deň bez akéhokoľvek
zabezpečenia bývania. Obavu z postupu žalovaného, ktorý cielene uskutočňuje kroky k vysťahovaniu

žalobkyne z bytu, mal súd prvej inštancie osvedčené vyjadrením žalovaného k žiadosti o odkúpenie bytu
zo dňa 11.12.2015, ktorým zamietavo reagoval na požiadavku žalobkyne na odkúpenie bytu do svojho
vlastníctva s tým, že má svoje hospodárske plány v obci P., pričom ostatných päť bytov v predmetnom
bytovom dome odpredal ich nájomcom a hrozbu straty bývania žalobkyne mal podporenú aj výzvou zo
dňa19.4.2016,ktoroužalovanýžiadalodžalobkynesprístupneniepredmetnéhobytuznalcovizaúčelom
stanovenia všeobecnej hodnoty bytu. Z uvedeného vyvodil, že žalobkyňa v danom prípade osvedčila

bezprostredne hroziacu ujmu súvisiacu s nakladaním s nehnuteľnosťami, resp. súvisiacu s potenciálnym
zásahom do jej práv a je potrebné, aby pomery medzi stranami sporu boli dočasne upravené.

3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný.

4. Žalovaný v podanom odvolaní považoval rozhodnutie súdu prvej inštancie za nesprávne z dôvodu

jeho vecnej nesprávnosti, nezákonnosti hraničiacej s arbitrárnosťou a nepreskúmateľnosťou, keď podľa
jeho názoru súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovýmzisteniam, napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, v podstatných
a pre konanie relevantných otázkach, najmä právnych, chýba v odôvodnení rozhodnutia kvalifikované
odôvodnenie, čo spôsobuje jeho zmätočnosť a nepreskúmateľnosť. Odvolateľ poukázal na to, že

žalobkyňa sa vo veci samej domáha, aby súd určil, že žalobkyňa je nájomcom bytu a zároveň, aby
súd uložil žalovanému povinnosť uzatvoriť so žalobkyňou nájomnú zmluvu, ktorou jej predmetný byt
prenechá do užívania. V súvislosti s nárokom žalobkyne na uzavretie nájomnej zmluvy žalovaný
odmietol, že by žalobkyňa tento právny nárok preukázala alebo osvedčila, a to vzhľadom na absurdnosť
a neobhájiteľnosť tohto nároku s poukazom na v občianskom práve zakotvený princíp zmluvnej voľnosti.

Naviac považoval nároky žalobkyne za vzájomne si odporujúce, keď na jednej strane nemôže tvrdiť,
že je nájomcom a zároveň sa domáhať, aby so žalovaným bola uzavretá nájomná zmluva, ktorá by
nájomný vzťah zakladala (navrhované výroky podľa názoru žalovaného na seba ani nenadväzujú, teda
nie je povinnosťou žalovaného uzatvoriť nájomnú zmluvu, ak by aj prípadne nájomný vzťah existoval,
keďže nová nájomná zmluva by popri pôvodnej logicky existovať nemohla). Keďže z rozhodnutia súdu
prvej inštancie nie je zrejmé, že by žalobkyňa osvedčila existenciu právneho nároku na uzatvorenie

nájomnej zmluvy, v ďalšom odvolateľ vychádzal z toho, že žalobkyňa súdu osvedčila iba existenciu
nároku v podobe existujúceho nájomného vzťahu, čo však žalovaný popiera, keďže žalobkyňa nesplnila
podmienky prechodu nájomného práva (stala sa spoluvlastníčkou nehnuteľnosti - rodinného domu,
teda objektu určeného na trvalé bývanie a nepreukázala ani skutočnosť ohľadom spolužitia v čase
smrti predchádzajúceho nájomcu (poručiteľa) v spoločnej domácnosti). Zároveň podotkol, že ani

prezentovaná hrozba straty bývania nie je pravdivá, nakoľko žalobkyňa sa trvale v predmetnom byte
nezdržuje, využíva ho iba na víkendy a reálne býva inde. K ohrozeniu výkonu rozhodnutia žalovaný
uviedol, že z rozhodnutia súdu prvej inštancie nie je zrejmé, aké právo je potrebné chápať pod právom
na to, aby sa žalobkyňa „zo dňa na deň mala ocitnúť na ulici“ a kde je toto právo upravené. Záver
súdu o tom, že odmietnutím predaja bytu žalobkyni by mohol byť ohrozený výkon rozhodnutia, teda

spochybnený nájomný vzťah (pričom žiadna zákonná povinnosť žalovaného predať byt žalobkyni
neexistuje)považovalzaarbitrárny,nakoľkonevychádzazosprávnehoprávnehoposúdeniavecianemá
žiadnyprávnypodklad.Odvolateľnepovažovalanivypracovanieznaleckéhoposudkuzaúčelomurčenia
všeobecnej hodnoty bytu za spôsobilé akokoľvek ohroziť práva žalobkyne; zároveň poukázal na to, že
určenievšeobecnejhodnotybytuniejeúkonomsmerujúcimkjehopredajustým,žeakovlastníkbytumá

právo na vstup do bytu za účelom kontroly spôsobu jeho užívania, čo žalobkyňa odmietla. Ďalej uviedol,
že obava prezentovaná v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, že žalovaný predá byt „bez
súhlasu“ žalobkyne, čím zmarí účel súdneho konania, je podľa jeho názoru obavou, ktorá nemá žiadnu
oporu v právnom poriadku, keďže k prevodu vlastníckeho práva k bytu nie je potrebný súhlas nájomcu
tohto bytu. Bez ohľadu na skutočnosť, či má záujem byt predať alebo nie, nie je mu zrejmé, ako súd

prvej inštancie dospel k záveru, že v prípade predaja bytu tretej osobe by žalobkyňa „prišla o bývanie“,
nakoľko scudzením bytu prenajímateľom dochádza aj k prechodu práv a povinností z nájomného vzťahu
na nadobúdateľa bytu podľa § 680 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Uvedené ustanovenie teda
celkom zrejme vylučuje situáciu, že by žalobkyňa prišla o bývanie v prípade predaja bytu, keďže nový
vlastník bytu by ex lege vstúpil do práv žalovaného a bol by viazaný naďalej žalobkyni byt prenajímať

(za predpokladu, že by skutočne existoval nájom bytu žalobkyňou). Zároveň ak by súd skonštatoval,
že žalobkyňa je nájomcom bytu, je absolútne irelevantné, či bude jeho vlastníkom žalovaný alebo tretia
osoba, pričom v konaní by na miesto žalovaného vstúpil na základe § 92 ods. 2 O.s.p. nový vlastník bytu.
Podľa názoru žalovaného súd prvej inštancie rozhodol predbežným opatrením ochraňovať zákonom
vylúčený zásah do existujúceho práva, resp. bezprostredne hroziaci zásah do neexistujúceho práva na

ochranu žalobkyne ako nájomcu pred prevodom nehnuteľnosti. Prevod bytu totiž nie je spôsobilý vyvolať
stav, kedy by sa žalobkyňa „zo dňa na deň ocitla na ulici“ bez akéhokoľvek zabezpečenia jej základnej
potreby bývania, nespôsobuje zánik nájmu bytu a nevyhnutnosť vypratania bytu. Nájom žalobkyne
podľa názoru odvolateľa nie je vôbec ohrozený prevodom vlastníckeho práva k bytu a žalovaný nekonal
spôsobom, ktorý by porušil alebo ohrozil akékoľvek práva žalobkyne. Poukázal na to, že za stratu

bývania možno považovať až vypratanie bytu, ktoré je možné realizovať len na základe právoplatného
rozhodnutia súdu, preto za daných okolností si nevie predstaviť ako inak by navodil stav, že by žalobkyňa
prišla o bývanie, keďže takýmto rozhodnutím o vyprataní nedisponuje a začatie príslušného konania ani
neinicioval. V súvislosti s nariadeným zákazom zaťaženia bytu záložným právom uviedol, že uvedené
nemá žiaden vplyv na zmarenie účelu súdneho konania vo veci alebo ohrozenie konkrétneho práva

žalobkyne s tým, že predmetný byt už je zaťažený záložným právom v prospech UniCredit bank Czech
Republic and Slovakia, a.s. a ďalšie zaťaženie prenajatého bytu by opäť nijak neovplyvnilo právne
postaveniežalobkyneanineohroziloprávažalobkyneakonájomcu(anihypotetickárealizáciazáložného
práva záložným veriteľom nespôsobuje zánik nájmu žalobkyne). Odvolateľ poznamenal, že z výrokua odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie nevyplýva, akému právu žalobkyne vlastne poskytol
ochranu, keďže z právnych predpisov nevyplýva, že by konanie zakázané v predbežnom opatrení
mohlo vôbec priamo alebo nepriamo ohroziť postavenie žalobkyne ako nájomcu (uvedené je predmetom

konania vo veci) alebo akékoľvek iné práva žalobkyne ako nájomcu (súd však žiadne iné ohrozené práva
neoznačil). Dikciu žalobkyne, že „zostane zo dňa na deň bez akéhokoľvek zabezpečenia ubytovania“,
ktorú súd prvej inštancie prevzal do svojho rozhodnutia totiž nie je možné nijako kvalifikovať, pričom
súd by mal v prvom rade poznať, aké právo má záujem chrániť, v opačnom prípade je jeho rozhodnutie
zmätočné a nepreskúmateľné. Iba z kontextu možno, a aj to nie celkom jednoznačne vyvodiť, že súd

mal záujem chrániť nájom žalobkyne, tomuto záveru však odporuje skutočnosť, že súd prvej inštancie
jasne neformuloval, akým spôsobom môže byť tento nájom dotknutý. Vzhľadom k vyššie uvedenému
je zrejmé, že žiadna reálna hrozba ujmy na právach žalobkyne bezprostredne, ale ani inak, nehrozí,
napriek tomu súd zakázal žalovanému realizovať značnú časť jeho vlastníckeho práva, čo je podľa jeho
názoru v zjavnom až absolútnom nepomere vo vzťahu k tomu, že žalobkyni žiadna ujma na právach v
podobe straty bývania nehrozí. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej

inštancie zmenil tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamieta.

5. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 379, § 380, § 378 ods.1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok (ďalej „C.s.p.“) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.

6. Podľa § 471 ods.1 C.s.p. predbežné opatrenie nariadené predo dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona sa spravujú ustanoveniami tohto zákona o neodkladných opatreniach a zabezpečovacích
opatreniach.

Podľa § 324 ods.1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.

Podľa § 325 ods.1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa § 329 ods.2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu
prvej inštancie.

7. Odvolací súd ako prvoradé konštatuje, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie uznesením zo

dňa 10.6.2016, č.k. 5C/70/2016 -26 s použitím ust. § 74 ods. 1, § 76 ods. 1 písm. f), § 76 ods.4 O.s.p. v
zneníúčinnomdo30.6.2016 vyhovelnávrhužalobkynenanariadeniepredbežnéhoopatrenia,ktorýmsa
domáhala uložiť žalovanému zákaz akýmkoľvek spôsobom nakladať s nehnuteľnosťou nachádzajúcou
sa v katastrálnom území P., obec P., okres L., zapísanou na Liste vlastníctva č. XXX Okresného úradu L.,
katastrálnom odbore, a to bytom č. X v bytovom dome súp. č. XXX postavenom na parcele registra K.:

parc. č. XXXX/XX (pozemok nevysporiadaný) - v spoluvlastníckom podiele X/X, a to najmä ho scudziť,
darovať, previesť do nájmu, zaťažiť záložným právom a vecným bremenom, a to až do právoplatného
skončenia konania vo veci samej. V predchádzajúcej časti odôvodnenia odvolací súd uvádza namiesto
pojmu „súd prvého stupňa“ použitého v rozhodnutí súdu prvej inštancie a i v následných podaniach strán
pojem „súd prvej inštancie“, ktorý bol zavedený zákonom č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok.

8. O odvolaní žalobcu rozhodoval odvolací súd po nadobudnutí účinnosti zák.č. 160/2015 Z.z.
zohľadňujúc stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 C.s.p.).

9. Podľa § 102 ods.1 prvá O.s.p. v znení účinnom do 30.6.2016 ak treba po začatí konania dočasne

upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava že neskôr ho bude možné vykonať
len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz.

Podľa § 75 ods. 1 citovaného zákona predbežné opatrenie nariadi súd na návrh. Návrh nie je potrebný,
ak ide o predbežné opatrenie na konanie, ktoré môže súd začať i bez návrhu.

Podľa § 75 ods. 2 citovaného zákona návrh má okrem náležitostí návrhu podľa § 79 ods. 1
obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia,
uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a odôvodnenienebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy alebo potreby dočasnej úpravy pomerov maloletého
dieťaťa v záujme maloletého dieťaťa; ak ide o odovzdanie dieťaťa do starostlivosti fyzickej osoby, ktorá
nie je blízkou osobou maloletého dieťaťa, k návrhu musí byť doložený doklad preukazujúci

zapísanie do zoznamu žiadateľov podľa osobitných predpisov. Z návrhu musí byť zrejmé, čoho sa mieni
navrhovateľ domáhať návrhom vo veci samej. Návrh musí ďalej obsahovať aj označenie fyzickej osoby,
ktorej má byť maloleté dieťa zverené do starostlivosti, alebo označenie zariadenia na výkon rozhodnutia
súdu, do ktorého má byť maloleté dieťa umiestnené. Návrh podľa odseku 8 musí obsahovať aj výšku
zábezpeky na náhradu ujmy.

Podľa § 76 ods.1 písm. e/, f/ citovaného zákona predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi
najmä, aby nenakladal s určitými vecami alebo právami , niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo
znášal.

10. Citované zákonné ustanovenia do 30.6. 2016 upravovali predbežné opatrenie ako inštitút

procesnéhopráva,ktoréhoúčelomjeposkytnúťdočasnúochranuohrozenýmaleboporušenýmprávnym
pomerom účastníkov dovtedy, kým títo nepodajú návrh na začatie konania vo veci samej, resp. kým súd
svojim meritórnym rozhodnutím neposkytne účastníkom definitívnu ochranu. Pre aplikáciu tohto inštitútu
sa však vždy vyžaduje naliehavosť predbežnej úpravy, ktorá musí byť osvedčená. Inštitút predbežného
opatrenia, teda plnil zabezpečovaciu a preventívnu funkciu a predstavoval prostriedok na dočasné

riešenie situácie, ktorá nastala buď v pomere medzi účastníkmi konania alebo vtedy, ak bola obava, že
by bol výkon súdneho rozhodnutia ohrozený. Jeho základným atribútom bola dočasnosť a provizórnosť.
Zmyslom právnej úpravy predbežných opatrení obsiahnutej v ustanoveniach § 74 a nasl. O.s.p.,
§ 102 ods. 1 O.s.p. bolo rýchlo a pružne vyriešiť situáciu, ktorá si vyžadovala okamžitý zásah súdu
pred začatím súdneho konania (resp. po jeho začatí), odôvodnený spomínanou nevyhnutnou potrebou

dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania alebo obavou z ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia
(nebola vylúčená ani vzájomná kumulácia týchto dôvodov).Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia súd musel skúmať naplnenie formálnych a vecných predpokladov uvedených
v ustanovení § 74 a nasl. O.s.p. Úspech účastníka konania, ktorý sa domáhal nariadenia predbežného
opatrenia, si vyžadoval preukázanie danosti hmotnoprávneho nároku (práva) medzi účastníkmi konania,

ohľadne ktorého mali byť upravené ich pomery (tzv. osvedčenie nároku), a aby neboli vážnejšie
pochybnosti o potrebe predbežnej (dočasnej) úpravy. Samotný nárok teda nemusel byť preukázaný
nepochybne. Podmienkou pre nariadenie predbežného opatrenia bolo súčasne osvedčenie, že bez
okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov, by bolo právo niektorého z účastníkov ohrozené. V
každom prípade bolo potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o

pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako aj osvedčenie existencie
nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Predbežným opatrením nebol prejudikovaný konečný
výsledok sporu, len sa ním zabezpečovalo, aby konečné rozhodnutie mohlo mať vôbec reálny význam,
a to aj preventívnymi účinkami predbežného opatrenia, ktoré v naliehavých prípadoch mohlo zamedziť i
vzniku škody alebo inej ujmy, a ak k nej došlo, aj jej zväčšovaniu. Aj v prípade, ak boli splnené formálne

a vecné predpoklady vyžadované zákonom pre nariadenie predbežného opatrenia, súd musel ešte
zvažovať, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov účastníkov konania
alebo tretích osôb, a teda posúdiť primeranosť zásahu, ktorý predstavuje nariadenie predbežného
opatrenia.

11. Podľa § 324 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.

Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa § 324 ods. 3 C.s.p. neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný
účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

Podľa § 325 ods. 2 písm. c) a d) C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby

nenakladala s určitými vecami alebo právami, niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

Podľa § 326 ods. 1, 2 C.s.p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnejúpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na

ktoré sa odvoláva.

Podľa § 328 ods. 1 C.s.p. ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené
podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

Podľa § 329 ods. 2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu
prvej inštancie.

12. Z vyššie citovaných ustanovení možno vyvodiť, že aj podľa novej právnej úpravy zavedenej
zákonom č. 160/2015 Z.z. sú podmienky nariadenia neodkladného opatrenia stanovené obdobne ako v
Občianskom súdnom poriadku účinnom do 30.6.2016. Ak v Občianskom súdnom poriadku

bola možnosť nariadenia predbežného opatrenia stanovená v prípade, ak je potrebné, aby dočasne
boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený,
v Civilnom sporovom poriadku je možnosť nariadenia neodkladného opatrenia uvedená v prípade, ak
je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Obdobne
potom oba právne predpisy upravujú náležitosti návrhu na nariadenie neodkladného (predbežného)

opatrenia podľa O.s.p. opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného
opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a
odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy a podľa C.s.p. opísanie rozhodujúcich
skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude
ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa

má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ
domáha). Z uvedeného potom odvolací súd vyvodil, že vyššie uvedené právne závery súdnej praxe
ohľadom podmienok nariadenia predbežného opatrenia možno vztiahnuť aj na v súčasnosti platnú
úpravu ohľadom nariadenia neodkladného opatrenia.

13. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 8.4.2016 domáha určiť, že je nájomcom
bytu č. X v bytovom dome s.č. XXX zapísanom na LV č. XXX pre k.ú. a obec P. vedenom na Okresnom
úrade L., odbore katastrálnom, zároveň sa domáha, aby súd uložil žalovanému povinnosť do 15 dní
odo dňa právoplatnosti rozsudku uzavrieť so žalobkyňou nájomnú zmluvu, ktorou prenecháva žalobkyni
predmetný byt do nájmu na dobu neurčitú. Žalobu odôvodnila tým, že žalovaný odmieta akceptovať jej

nájomný vzťah k predmetnému bytu z titulu prechodu nájmu po matke žalobkyne, nepredložil jej ani
po niekoľkých výzvach aktuálnu nájomnú zmluvu, zamietavo reagoval na požiadavku žalobkyne na jej
záujem odkúpiť predmetný byt, naopak, požiadal ju o uvoľnenie a vrátenie bytu.

14. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia odôvodnila žalobkyňa tým, že žalovaný ju

listom zo dňa 19.4.2016 vyzval, aby ako užívateľka bytu tento sprístupnila znalcovi za účelom určenia
všeobecnej hodnoty bytu. Z uvedeného vyvodila dôvodnú obavu, že žalovaný má záujem zistiť trhovú
hodnotu nehnuteľnosti za účelom jej odpredaja tretej osobe bez súhlasu žalobkyne, čím sa vyhne
súdnemu konaniu, resp. zmarí účel súdneho konania a dosiahne, že právna ochrana žalobkyne a jej
postavenie bude oslabené, resp. úplne vylúčené a že sa môže postupom žalovaného ocitnúť zo dňa na

deň na ulici, bez akéhokoľvek zabezpečenia jej základnej potreby - bývania.

15. Po oboznámení sa s obsahom spisu, pri zohľadnení stavu v čase vydania uznesenia súdu prvej
inštancie (§ 329 ods. 2 C.s.p.), odvolací súd dospel k záveru o nesplnení zákonných predpokladov pre
nariadenie neodkladného opatrenia, keď v danom prípade žalobkyňa dostatočne neosvedčila potrebu

navrhovanej bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu a ani obavu z ohrozenia exekúcie.
Až osvedčenie odôvodnenej obavy, že exekúcia bude ohrozená (prípadne osvedčenie
odôvodnenej potreby bezodkladnej úpravy pomerov) pritom umožňovalo súdu pred rozhodnutím vo
veci samej nariadiť neodkladné opatrenie. Táto obava (alebo potreba) však musela byť konkrétna a
musela byť stranou sporu hodnoverne osvedčená a podložená aj ďalšími skutočnosťami tak, aby bolo

možné označiť ju za odôvodnenú. Tak ako to naznačil žalovaný v podanom odvolaní, aj odvolací súd
poznamenáva, že z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je celkom zrejmé (a
nevyplýva to ani z rozhodnutia súdu prvej inštancie), akému nároku žalobkyne má byť poskytnutá
predbežná ochrana, keďže žalobkyňa si podanou žalobou uplatňuje jednak určenie, že je nájomcompredmetného bytu a tiež uloženie povinnosti žalovanému uzavrieť s ňou nájomnú zmluvu. Zároveň
pri druhom uplatnenom nároku absentuje zdôvodnenie, na základe akých skutkových
okolností a právnej kvalifikácie sa ho domáha, z toho dôvodu potom podľa názoru odvolacieho súdu ani

nemožno konštatovať osvedčenie danosti tohto nároku pre potreby nariadenia predbežného opatrenia
(neodkladného opatrenia). Bez ohľadu na uvedené (ak by súd vyvodil, že predmetom dočasnej úpravy
má byť nájomný vzťah, resp. predmetom predbežnej ochrany majú byť práva žalobkyne vyplývajúce
z nájomného vzťahu) nepovažuje odvolací súd konanie žalovaného za také, ktoré by bolo možné
charakterizovať ako konanie ohrozujúce práva žalobkyne vyžadujúce predbežnú a dočasnú ochranu.

Žalovaný ako vlastník bytu (čo nie je v konaní sporné) aj v prípade, ak vykonáva kroky smerujúce k
predaju bytu (ktorý je predmetom sporného nájmu), totiž bez ďalšieho nijakým spôsobom neohrozuje
práva žalobkyne ako prípadného nájomcu bytu. Odvolací súd zároveň konštatuje, že vyvodenie záveru
o úmysle žalovaného vysťahovať žalobkyňu z predmetného bytu iba zo skutočnosti, že žiadal sprístupniť
bytzaúčelomvyhotoveniaznaleckéhoposudku,zjehozamietajúcejodpovedenapožiadavkužalobkyne
na odpredaj bytu a zo samotného popierania vzniku a trvania nájomného vzťahu žalobkyne, je

nepresvedčivé a nedostatočné.

16. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že žalobkyňa pri podaní návrhu
nepreukázala splnenie zákonných podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia, t.j. odôvodnenú
obavu, že exekúcia bude ohrozená, príp. odôvodnenú potrebu neodkladnej úpravy pomerov a čiastočne

aj osvedčenie nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Za daného stavu argumentácii
žalobkyneoexistenciinebezpečenstvaohrozeniaexekúcie,resp.potrebybezodkladnejúpravypomerov
medzi stranami sporu, nebolo možné vo vzťahu k osvedčeniu zákonných predpokladov na nariadenie
neodkladného opatrenia priznať úspech.

17. Odvolací súd na základe uvedeného odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa
§ 388 C.s.p. zmenil tak, že návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia (predbežného
opatrenia) zamietol. V záhlaví a výroku svojho rozhodnutia, akceptujúc prechodné ust. § 471 ods.1
C.s.p. už použil právny termín „neodkladné opatrenie“.

18. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým konanie končí
(§ 262 ods.1 C.s.p.).

19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).