Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 13, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/539/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7615201151
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Slovinská

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7615201151.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Slovinskej a sudkýň

JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobcu: CRIF - Slovak Credit Bureau, s.
r. o., so sídlom v Bratislave, Malý trh 2/A, zastúpeného Advokátskou kanceláriou KUHAJDA, s. r. o., so
sídlom v Bratislave, Karadžičova 47, proti žalovanej H. Y., B.. XX. X. XXXX, bývajúcej v U. V., Š. Č.. XX/
X, o zaplatenie sumy 554,40 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Spišská Nová Ves zo dňa 6.5.2015 č.k. 7C/45/2015-34 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Stranám sporu nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Spišská Nová Ves ako súd prvej inštancie zamietol žalobu
žalobcu, ktorou sa domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 554,40 eura s prísl. titulom nezaplatenia
platieb za používanie elektronických komunikačných služieb. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden
z účastníkov nemá právo na ich náhradu.

2. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 24.6.2013,
ktorú uzatvoril so spoločnosťou Telefónica Slovakia, s. r. o. so sídlom v Bratislave, nadobudol

uplatňovanú pohľadávku proti žalovanej, ktorá vznikla neuhrádzaním služieb, poskytovaných jej
právnym predchodcom žalobcu na základe uzavretej zmluvy o pripojení podľa zákona č. 351/2011 Z.z.
o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov. Tieto služby právny predchodca žalobcu
žalovanejfakturovalfaktúraminasumu156,51eurasDPHsosplatnosťouk14.11.2011,nasumu238,67
eura s DPH so splatnosťou k 19.12.2011, na sumu 160,62 eura s DPH so splatnosťou k 16.1.2012 a na
sumu 3,50 eura s DPH so splatnosťou k 12.3.2012. Napriek výzve na zaplatenie žalovaná dlžnú sumu
neuhradila, preto sa dostala do omeškania a na základe toho žalobca požadoval aj zákonné úroky z

omeškania z jednotlivých dlžných súm. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila.

3. Po vykonanom dokazovaní súd zistil, že v tomto konaní ide o spotrebiteľský spor, zmluva o pripojení je
jednoznačne spotrebiteľskou zmluvou, keďže právny predchodca žalobcu pri jej uzatváraní vystupoval
v pozícii poskytovateľa služby a žalovaná ako fyzická osoba v pozícii spotrebiteľa, na daný prípad
preto aj aplikoval zákon o ochrane spotrebiteľa. Poukázal na to, že v zmysle § 5b zákona č. 250/2007
Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení novely učinenej zákonom č. 102/2014 Z.z. zo zákona zohľadnil

premlčanie nároku žalobcu bez toho, aby žalovaná - spotrebiteľka sa premlčania dovolávala. Právne
posúdil vec podľa § 100 ods. 1 a § 101 Občianskeho zákonníka a uzavrel, že žalobca si uplatnil právo
zaplatenia neuhradených faktúr, ktoré boli vystavené ešte jeho právnym predchodcom so splatnosťou
k 14.11.2011, k 19.12.2011, 16.1.2012 a následne zároveň odstúpil od zmluvy a určil dodatočnú lehotuna plnenie ku dňu 26.1.2012. Trojročná premlčacia doba na uplatnenie práva začala teda žalobcovi
plynúťdňa27.1.2012,t.j.ododňanasledujúcehopoposkytnutídodatočnejlehotynaplneniejednotlivých
fakturovaných platieb. Podľa podacej pečiatky bolo preukázané, že žaloba bola podaná na súd 3.2.2015,

teda po uplynutí zákonnej 3-ročnej premlčacej doby. Pre premlčanie nároku žalobcu preto súd prvej
inštancie žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., žiadnemu z účastníkov
náhradu trov nepriznal, pretože žalovaná, ktorá mala v konaní úspech si trovy neuplatnila a ani jej žiadne
trovy nevznikli.

4. V zákonnej lehote proti rozsudku podal odvolanie žalobca, ktorý navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Poukázal na to, že žalovaná skutočne
neuhrádzala faktúry riadne a včas, preto právny predchodca žalobcu odstúpil od Zmluvy o pripojení k
službám vedeným pod referenčným číslom zákazníka 0081563442 ku dňu 2.2.2012 písomným podaním
zo dňa 3.1.2012 a určil žalovanej dodatočnú lehotu na plnenie do 26.1.2012. Poukázal pritom na ust. §
44ods.8písm.b/zákonač.351/2011Z.z.oelektronickýchkomunikáciáchvzneníneskoršíchpredpisov,

podľaktoréhoustanoveniamôžepodnikodstúpiťodzmluvyoposkytovaníverejnýchslužieb,akúčastník
nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti. Má za to, že citovaný zákon o
elektronických komunikáciách je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku zákonom lex specialis a tým sa
na predmetný zmluvný vzťah majú aplikovať ustanovenia tohto zákona. V zmysle ust. § 44 ods. 12
citovaného zákona odstúpením od zmluvy o poskytnutí verejných služieb zmluva zaniká, keď v súlade s

týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane, ak nie je v
odstúpení uvedený neskorší deň. V tomto konkrétnom prípade však právny predchodca žalobcu uviedol
neskorší deň odstúpenia od zmluvy, a to deň 2.2.2012, preto premlčacia doba začala plynúť až 3.2.2012
a právo žalobcu by sa premlčalo dňa 3.2.2015.

5. K podanému odvolaniu sa žalovaná nevyjadrila.

6. Žalobca podával odvolanie v čase účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku
(účinného do 30.6.2016) a krajský súd vec prejednával v čase účinnosti zákona č. 160/2015 Z. z.
Civilného sporového poriadku (účinného od 1.7.2016)

7. Podľa ust. § 470 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) ak nie
je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Podľa ods. 2 veta prvá tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

8. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie ako podané včas oprávnenou osobou
bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP preskúmal napadnutý rozsudok aj konanie,
ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a 380 ods. 1,2 CSP a z hľadísk uplatnených
odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.

9. Rozsudok je vecne správny, preto ho odvolací súd v tejto časti v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 13.10.2016 o 9.00hod., pričom
miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli riadne zverejnené v zmysle ust. § 219 ods. 1, 3 CSP.

10. Žalobca v odvolaní použil odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., podľa CSP účinného
v čase rozhodovania odvolacieho súdu ide o odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/, t.j. že
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolací dôvod
podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP je v praxi vykladaný tak, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri
ktorej zo skutkových zistení súd vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený

skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený
skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil právny predpis iný, než ktorý použiť
mal alebo ak síce použil správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

11. V prejednávanej veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno

vytknúť, že by na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval nesprávne zákonné ustanovenie
alebo použité zákonné ustanovenie nesprávne vyložil. Súd vykonal dokazovanie v dostatočnom
rozsahu, náležite zistil skutkový stav a vykonané dôkazy hodnotil v súlade so zákonom a z týchtodôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam na ktorých založil aj svoje rozhodnutie, zo zisteného
stavu vyvodil aj správny právny záver.

12. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené
inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

13. Podľa § 122 ods. 2 OZ koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň,
ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota

začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň.

14. Podľa právnej teórie pod premlčaním práva rozumieme oslabenie práva spočívajúce v tom, že po
uplynutí premlčacej lehoty, v ktorej sa právo neuplatnilo, súd nemôže priznať veriteľovi premlčané právo,
akdlžníkvznesienámietkupremlčania(avprípadespotrebiteľskýchzmlúvvsúlades§5bz.č.250/2007
Z. z. o ochrane spotrebiteľa súd na premlčanie prihliada z úradnej moci). Pre určenie dĺžky premlčacej

doby ako aj pre určenie začiatku jej plynutia je rozhodujúce zistenie, či zákon pre daný právny vzťah
neupravujepremlčaciudomuinak,t.j.čiplatívšeobecnápremlčaciadobapodľa§101OZazistenie,čijej
začiatokjedanýustanovením§101OZ(kedybolomožnéprávouplatniťpoprvýraz-actionata),aleboči
začiatok plynutia premlčacej doby nie je v zákone upravený odlišne. Vo všeobecnosti platí, že ak zákon
neustanovuje inak, platí všeobecná právna úprava (§101 OZ). Okamih, kedy je možné právo vykonať

po prvý raz treba rozumieť ako možnosť uplatniť právo spôsobom, ktorým právny poriadok umožňuje
realizáciu práva vynútiť verejnou mocou, teda podaním žaloby na súd. Actio nata je spravidla spájaná
so splatnosťou dlhu bez ohľadu na to, ako dlh vznikol. Pre tento okamih nie sú rozhodujúce subjektívne
skutočnosti na strane oprávneného subjektu ale to, či z hľadiska objektívnych skutočností už nastal
rozhodujúciokamih,kedybolomožnéprávovykonaťpoprvýkrát.Vsúvislostisprávnouúpravouplynutia

času v zmysle § 122 OZ je potrebné rozlišovať medzi lehotou hmotnoprávnou a procesnoprávnou,
pričom premlčacia doba je hmotnoprávnou lehotou, ktorej charakteristickým znakom (okrem úpravy v
Občianskom zákonníku) je to, že jej dodržanie je v zásade naplnené vtedy, ak úkon, ktorého včasnosť
je potrebné posúdiť, bol doručený jeho adresátovi.

14. V posudzovanom spore súd prvej inštancie správne posúdil začiatok plynutia premlčacej doby dňom
27.1.2012, t. j dňom po splatnosti dlhu, určeným veriteľom v Odstúpení od zmluvy zo dňa 3.1.2012
adresovanomžalovanej. Ustanovenie§44ods.12zák.č.351/2011Z.z.,ktorýmvodvolaníargumentuje
žalobca upravuje len zánik zmluvy, nie je použiteľné na posúdenie splatnosti dlhu, ktorá bola určená
veriteľom dňom 26.1.2012.

15. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP rozsudok súdu prvej inštancie
vrátane výroku o náhrade trov konania ako vecne správny potvrdil.

16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255

ods. 1 CSP. Žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá nárok na náhradu trov odvolacieho
konania a úspešnej žalovanej trovy odvolacieho konania nevznikli.

17. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerov hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).