Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, June 9, 2016

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 11C/268/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4314220634
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Cambelová

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2016:4314220634.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdLevicesudkyňouJUDr.ĽubicouCambelovouvprávnejvecižalobkyne:T.W.,B..X.X.XXXX,

X. V. S. Č.. XX, XXX XX Š., H. B. J.: XXX XX Š., T. Č.. X, proti žalovanému: Ľ. W., B.. X.X.XXXX, X. XXX
XX Š., L. L. XXX XX Š., Y. W. Č..XX, v konaní zast. JUDr. Juditou Kučerovou, advokátkou, so sídlom
ul. J. Kráľa č. 1376/1A, o zvýšenie výživného,

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý prispievať na výživu žalobkyne sumou 100 eur mesačne od 7.10.2014
do 30.9.2015, vždy do 15. dňa v mesiaci.

Zaostalé výživné za čas od 7.10.2014 do 30.9.2015 v sume 1121,50 eur j e žalovaný

p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni v mesačných splátkach, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku, po
80 eur mesačne, vždy do 25. dňa toho ktorého mesiaca, s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky
má za následok zročnosť celého plnenia.

Súd m e n í tým rozsudok Okresného súdu Levice zo dňa 27.6.2013 pod č.k. 12C/70/2013-18.

Súd žalobu vo zvyšnej časti z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa v podanej žalobe žiadala, aby súd stanovil žalovanému povinnosť prispievať na výživu
žalobkyne sumou 100 eur mesačne od 7.10.2014 do 8.12.2015, vždy do 15. dňa v mesiaci. Žiadala tým
zmeniť rozsudok Okresného súdu Levice zo dňa 27.6.2013 pod č.k. konania 12C/70/2013-18. Uviedla,
že v minulosti bolo určené výživné pre ňu ako manželku zo strany žalovaného v sume 5 eur mesačne.
Žiada, aby jej žalovaný prispieval vyššou sumou od podania žaloby až do rozvodu a to vo výške 100 eur
mesačne. V uvedenom období poberala peňažný príspevok na opatrovanie svojej matky, a to vo výške

220,52 eur a okrem uvedeného príjmu iný príjem nemala. S manželom spolu nežili po tom, čo odišiel
za prácou do Nemecka v roku 2012. O mesiac si tam našiel novú známosť a prestal chodiť domov,
respektíve prišiel domov len raz. Prestali spolu žiť, keďže on s ňou žiť nechcel. Žalovaný na jej výživu od
7. októbra 2014 neprispel a nezaplatil ani žiadne náklady na spoločnú domácnosť. Bývala v uvedenom
období v rodinnom dome, ktorý bol spoločný. Rodinný dom im vzal exekútor a je tomu rok, čo býva v
podnájme u svojho syna. Spolu so synom platia nájomné 250 eur mesačne, v čom je aj poplatok za
plyn, elektrinu. Žalobkyňa uviedla, že nevlastní žiaden majetok, len má podlžnosti.

Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol, že od 7.10.2014 bol zamestnaný v koženom priemysle
Bader v Nemecku až do októbra 2005. Tam zarábal 900 až 950 EUR mesačne. Zo svojho príjmu platil
za bývanie vo firemnom byte 350 eur mesačne, poplatok za internet 30 eur mesačne, za telefón 55 eurmesačne. Okrem toho platil pôžičku, ktorú si tam zobral, 190 euro mesačne. Priateľka s ním dovtedy
nebývala. Od 14.-15.10.2015 sa žalovaný stal nezamestnaným. Poberá podporu v nezamestnanosti
690 eur mesačne. Presťahoval sa do nájmu, kde platil 500 eur mesačne, za elektrinu 90 mesačne, za

internet 25 eur mesačne. Jeho priateľka bývala v tomto byte asi mesiaci spolu s ním a v januári 2016
odišla bývať do J. B. Ž.. Naďalej s ňou udržiava vzťah. Žalovaný uviedol, že od 7. októbra 2014 žalovaný
vyživovaciu povinnosť nemal. Vracia sa do Nemecka, keďže ako nezamestnaný musí sa tam zdržiavať.
Od 7. októbra 2014 na výživu žalobkyne neprispel a ani neprispel na domácnosť, pretože už 4 roky
spolu so žalobkyňou nežil. Uviedol tiež, že spláca pôžičku, ktorú si zobral od švagra, ktorému ešte dlhuje

okolo 600 eur.

Súd na základe vykonaného dokazovania zistil tento skutkový stav:

Vyživovacia povinnosť žalovaného k žalobkyni v sume 5 eur mesačne od 15.3.2013 bola stanovená
rozsudkom Okresného súdu Levice zo dňa 27. júna 2013 pod č.k. 12C/70/2013-18. V čase rozhodnutia

súdu účastníci konania boli manželia, nežili v spoločnej domácnosti. Žalobkyňa bola poberateľkou
opatrovateľského príspevku v sume 216,61 eur, bývala v trojizbovom rodinnom dome, ktorý patril do
bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov konania. Žalobkyňa mala vyživovaciu povinnosť k synovi T.
W. B.. XX.X.XXXX, ktorý navštevoval Stredné odborné učilište v Šahách, 2. Ročník. Žalovaný býval so
svojou matkou. Mal vyživovaciu povinnosť k synovi T. W. B.. XX.X.XXXX. Žalovaný bol nezamestnaný.

Tieto skutočnosti vyplývajú zo zápisnice o pojednávaní súdu zo dňa 27.6.2013, ktorá je obsahom spisu
Okresného súdu Levice sp.zn. 12C/70/2013. Súd sa s obsahom zápisnice o pojednávaní oboznámil z
dôvodu, že súd v uvedenom konaní vyhotovil písomný tzv. skrátený rozsudok, v ktorom bol povinný v
odôvodnení uviesť len predmet konania a zákonné ustanovenie, podľa ktorých rozhodol. Z uvedeného
dôvodu súd sa oboznámil aj listinami, založenými v spise Okresného súdu Levice sp.zn. 12C/502/1973,

s potvrdením Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Levice zo dňa 17.4.2013, z ktorého vyplýva, že
žalobkyňa bola poberateľkou peňažného príspevku na opatrovanie, vo výške 216,61 eur. Z rozhodnutia
Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Levice zo 4.4.2013 vyplýva, že žalobkyňa bola občanom v hmotnej
núdzi a priznala sa jej preddavkovo dávka a príspevky v sume 54,76 eur mesačne od 1.3.2013.

Z rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa na 10.11.2005 č.k. 10P/53/2013-102 vyplýva, že manželstvo
účastníkov konania, ktoré bolo uzatvorené dňa 21.5.1988 bolo rozsudkom rozvedené. Rozsudok
nadobudol právoplatnosť 8.12.2015.

Z výsluchu účastníkov vyplýva, že nežijú spolu. Žalobkyňa uviedla, že so žalovaným spolu nežili po tom,

čo odišiel za prácou do Nemecka v roku 2012. O mesiac si tam našiel novú známosť a prestal chodiť
domov, respektíve prišiel domov len raz. Prestali spolu žiť, keďže on s ňou žiť nechcel. Žalovaný na jej
výživu od 7. októbra 2014 neprispel a nezaplatil ani žiadne náklady na spoločnú domácnosť. Bývala v
uvedenom období v rodinnom dome, ktorý bol spoločný. Rodinný dom im vzal exekútor a je tomu rok, čo
býva v podnájme u svojho syna. Spolu so synom platia nájomné 250 eur mesačne, v čom je aj poplatok

za plyn, elektrinu. Žalobkyňa uviedla, že nevlastní žiaden majetok, len má podlžnosti. Žalovaný uviedol,
že od 7.10.2014 bol zamestnaný v koženom priemysle Bader v Nemecku až do októbra 2005. Tam
zarábal 900 až 950 eur mesačne. Zo svojho príjmu platil za bývanie vo firemnom byte 350 eur mesačne,
poplatok za internet 30 eur mesačne, za telefón 55 eur mesačne. Okrem toho platil pôžičku, ktorú si
tam zobral, 190 euro mesačne. Priateľka s ním dovtedy nebývala. Od 14.-15.10.2015 sa žalovaný stal

nezamestnaným. Poberá podporu v nezamestnanosti 690 eur mesačne. Presťahoval sa do nájmu, kde
platil 500 eur mesačne, za elektrinu 90 mesačne, za internet 25 eur mesačne. Jeho priateľka bývala v
tomto byte asi mesiaci spolu s ním a v januári 2016 odišla bývať do J. B. Ž.. Naďalej s ňou udržiava
vzťah. Žalovaný uviedol, že od 7. októbra 2014 žalovaný vyživovaciu povinnosť nemal. Vracia sa do
Nemecka, keďže ako nezamestnaný musí sa tam zdržiavať. Od 7. októbra 2014 na výživu žalobkyne

neprispel a ani neprispel na domácnosť, pretože už 4 roky spolu so žalobkyňou nežil. Uviedol tiež, že
spláca pôžičku, ktorú si zobral od švagra, ktorému ešte dlhuje okolo 600 eur.

Z oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Levice zo 6.7.2015 vyplýva, že žalobkyňa je
poberateľkou peňažného príspevku na opatrovanie matky od 1.7.2013 v sume 220,52 eur mesačne.

Z potvrdení Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Levice vyplýva výška peňažného príspevku pre
žalobkyňu 220,52 eur mesačne. V oznámení z 8.3.2016 sa uvádza, že žalobkyni nie je poskytovaná
pomoc v hmotnej núdzi.Z dokladov o úhradách predložených žalobkyňou vyplýva, že poplatok za plyn mesačne predstavoval
sumu 65 eur, za telefón 99 eur, za elektrinu 55,47 eur, za vodné 15 eur, všetko na adrese V. XX.

Žalovaný súdu predložil doklady o príjmoch, z ktorých vyplýva: priemerný čistý mesačný príjem
žalovaného za obdobie od 1.1.2015 do 31.8.2015 činil 1286,05 eur, po odpočítaní pravidelných
mesačných zrážok 250 eur, mu bolo vyplatených mesačne 1036,05 eur. Plat bol žalovanému vyplácaný
vždy za predchádzajúci mesiac, naposledy 7.9.2015. obdobie od 24.3.2014 do 31.12.2014 priemerný
čistý mesačný príjem žalovaného činil 983,06 eur (9240,76 : 9,4 mesiaca).

Podľa § 71 Zákona o rodine, manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov
túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch
manželovbolavzásaderovnaká.Prirozhodovaníourčenírozsahuvyživovacejpovinnostisúdprihliadne
na starostlivosť o domácnosť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na

návrh. Začiatok formulára
Manželia majú mať v manželskom zväzku rovnakú životnú úroveň. Požiadavka na rovnakú životnú
úroveň vyplýva z princípu solidarity a rovnakého postavenia v právach a povinnostiach vyplývajúcich
z manželského zväzku. V zásade nie je podstatné, či manželia spolu žijú alebo nie. Manželia majú
vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, dôsledkom je stav,

keď majú manželia rozdielnu životnú úroveň. Zo zásady rovnakej životnej úrovne manželov vyplýva,
že nemusí byť splnená podmienka odkázanosti. Prostredníctvom tejto vyživovacej povinnosti sa tak
okrem uspokojenia osobných potrieb sleduje i naplnenie požadovaného zákonného charakteru inštitútu
manželstva z majetkového hľadiska. Pokiaľ teda nastane stav, kedy manželia majú rozdielnu životnú
úroveň a nevedia sa dohodnúť na jej vyrovnaní, môže sa ktorýkoľvek z manželov domáhať na súde

určenia výživného na manžela. Návrh možno podať len za trvania manželstva.

Vyživovacia povinnosť manželov, účastníkov konania, trvala až do právoplatnosti rozsudku o rozvode
ich manželstva, t.j. do 8.12.2015. Od poslednej úpravy výživného pre žalobkyňu ako pre manželku
došlo k podstatnej zmene pomerov od 7.10.2014, odkedy žiada žalobkyňa, aby zvýšeným výživným

vo výške 100 eur na jej výživu žalovaný mesačne prispieval. Podstatná zmena pomerov nastala v tom,
že žalovaný sa zamestnal, kým v čase predchádzajúceho rozhodnutia bol nezamestnaný. Žalovaný
od 7.10.2014 do 30.9.2015 dosahoval čistý mesačný príjem v takej výške, že bol schopný prispievať
na výživu žalobkyne sumou 100 eur mesačne. Súd prihliadol na samotné tvrdenie žalovaného, ktorý
uviedol, že od 17.10.2014 do 14.-15.októbra mal príjem 900 až 950 eur mesačne. Z potvrdení o

príjme žalovaného vyplýva, že v priemere mesačne dosahoval u zamestnávateľa v Nemecku v období
od 1.1.2015 do 31.8.2015 čistý mesačný príjem 1286,05 eur, po odpočítaní pravidelných mesačných
zrážok 250 eur, mu bolo vyplatených mesačne 1036,05 eur. Išlo o vykázanie jeho priemerného čistého
mesačného príjmu za obdobie január 2015 až august 2015, pričom posledný plat za august 2015 bol
žalovanému vyplatený 7.9.2015. Za obdobie od 24.3.2014 do 31.12.2014 priemerný čistý mesačný

príjem žalovaného činil 983,06 eur. Žalovaný nemal v období od 7.10.2014 do 8.12.2015 ďalšiu
vyživovaciu povinnosť. Žalovaný mal pravidelné náklady na nájomné 350 eur mesačne, na internet
30 eur mesačne, na telefón 55 eur mesačne. Žalovaný platil aj pôžičku 190 eur mesačne, na ktorú
však nebolo možné prihliadnuť pri rozhodovaní o výživnom, keďže nešlo o nevyhnutné náklady na
zabezpečenie odôvodnených potrieb žalovaného. S prihliadnutím na príjmy, ktoré boli žalovanému

vyplácané zamestnávateľom v období od 7.10.2014 do 30.9.2015 (naposledy výplatná listina je zo
7.9.2015) i s prihliadnutím na pravidelné mesačné náklady na svoju výživu, mal žalovaný v uvedenom
období podstatne zmenené pomery, v porovnaní s pomermi v čase, keď bolo naposledy stanovené
výživné súdnym rozhodnutím, keď žalovaný bol nezamestnaným a mal vyživovaciu povinnosť k synovi
T.. Ide o výraznú zmenu pomerov . v schopnostiach žalovaného prispievať na výživu žalobkyne, svojej

manželky sumou 100 eur mesačne. Príjem žalobkyne v období od 7.10.2014 do 30.9.2015 predstavoval
lenpeňažnýpríspevoknaopatrovaniematky220,52eur.Jejnevyhnutnénákladypredstavovalimesačne
za plyn 65 eur, za elektrinu 55,47 eur, za vodné 15 eur. Je dôvodné vzhľadom na vyššieuvedené
skutočnosti vyvodiť záver, že životná úroveň žalobkyne oproti životnej úrovni žalovaného v uvedenomobdobí bola podstatne nižšia a je preto dôvodné, aby žalovaný od 7.10.2014 do 30.9.2015 vzhľadom
na podstatnú zmenu pomerov, ktorá nastala na strane žalovaného, prispieval na výživu žalobkyne 100
eur mesačne. Súd preto stanovil povinnosť žalovaného na výživu žalobkyne prispievať sumou 100

eur mesačne od 7.10.2014 do 30.9.2015. Súd tým zmenil rozsudok Okresného súdu Levice zo dňa
27.6.2013 pod č.k. 12C/70/2013-18. Z dôvodu zvýšenia výživného zo sumy 5 eur na sumu 100 eur
mesačne, vzniklo zaostalé výživné od 7.10.2014 do 30.9.2015 v celkovej sume 1121,50 eur (95 eur
x 11 mesiacov a pomerne od 7.10.2014 do 31.10.2014 - 76,50 eur /95 eur : 31 dní =3,06 eur/l deň x
25 dní =1121,50 eur), na zaplatenie ktorého súd povolil žalobcovi mesačné splátky podľa § 160 ods.

1 O.s.p, nakoľko nie je v jeho možnostiach zaostalé výživné zaplatiť žalobkyni naraz ( v súčasnosti
je poberateľom podpory v nezamestnanosti). Výšku splátok súd považuje za primeranú, aby výživné
bolo zaplatené v primeranom čase. Vo zvyšnej časti, pokiaľ žalobkyňa žiadala výživné určiť v období
od 1.10.2015 do 8.12.2015, súd žalobu zamietol, nakoľko od 1.10.2015 žalovaný nemal už príjem vo
výške, ktorý dosahoval zo zárobkovej činnosti, keďže sa stal nezamestnaným, jeho príjem sa podstatne
znížil, nakoľko ako nezamestnaný poberá podporu v nezamestnanosti 690 eur mesačne. Uhrádzal

odvtedy z dôvodu presťahovania sa nájomné vo výške 500 eur mesačne. Od l.10.2015 do 8.12.2015
preto nebol dôvod výživné pre žalobkyňu stanoviť sumou vyššou, než bolo stanovené predchádzajúcim
rozhodnutím.

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne

rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Vzhľadom na čiastočný procesný úspech obidvoch účastníkov súd rozhodol, že žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní, od dňa jeho
doručenia, na Okresnom súde Levice, v dvoch písomných
vyhotoveniach.
V odvolaní má byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva,
ktorej veci sa týka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu

sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a datované.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté
vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného

predpisu.