Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, September 24, 2013

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/67/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7607213957
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Cakoci
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7607213957.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu Slovenskej konsolidačnej, a.s., so sídlom v Bratislave,
Cintorínska č. 21, proti žalovanému K.. K. Š., bývajúcemu v C. Y. G., Z. Č.. X, zastúpenému JUDr.
Milanom Križalkovičom, advokátom so sídlom kancelárie v Spišskej Novej Vsi, Hviezdoslavova č. 11,
o zaplatenie 16.287,60 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Spišská Nová Ves zo dňa 31.10.2011 č.k. 11C/66/2011-157 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil povinnosť žalovanému zaplatiť žalobcovi 16.287,60
euro (490.680,40 Sk) s 9 % úrokom z omeškania ročne od 19. 11. 2004 do zaplatenia a trovy konania
vo výške 2.376,71 euro, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

V odôvodnení uviedol, že žalobca sa proti žalovanému domáhal zaplatenia istiny vo výške 490.680,40
Sk (t.j. 16.287,60 euro) s príslušenstvom a náhrady trov konania na tom skutkovom základe, že v
exekúcii, ktorá sa viedla u žalovaného ako súdneho exekútora pod sp. zn. Ex 83/99 právny predchodca
žalobcu Všeobecná úverová banka, a.s., v procesnom postavení oprávneného, na základe výzvy
súdneho exekútora (t.j. žalovaného) uhradil preddavok na odmeny exekútora a náhradu hotových
výdavkov v sume 500.000,- Sk prevodom na účet exekútora dňa 20.04.1999. Exekúcia prebiehala proti

povinnému Agrospol s.r.o. Spišská Nová Ves. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa
28. 06. 2000 postúpil pôvodný oprávnený ako postupca žalobcovi ako postupníkovi okrem iných aj
pohľadávky proti povinnému vyplývajúce z úverových zmlúv č. 4/91 zo dňa 23.12.1991 a č. 1/93 zo
dňa 20.06.1993, vymáhané v označenom exekučnom konaní. Žalobca v žalobe zdôraznil, že spolu s
postúpenou pohľadávkou na neho prešlo aj príslušenstvo pohľadávky a všetky práva s ňou spojené.
Postúpeným príslušenstvom je aj pôvodným oprávneným zaplatený preddavok súdnemu exekútorovi v

exekučnom konaní. Po tom, čo na majetok povinného Agrospol s.r.o. Spišská Nová Ves bol uznesením
Krajského súdu v Košiciach zo dňa 27. 10. 1999 sp. zn. 4K 196/1999 vyhlásený konkurz, podal žalobca
dňa 13. 1. 2003 návrh na zastavenie exekúcie. Z dôvodu, že žalovaný ako súdny exekútor bol nečinný, o
zastavenieexekúciežiadalpriamoexekučnýsúd,ktorýzastavilexekučnékonanieuznesenímzodňa06.
10. 2004 sp. zn. Er 505/1999-76 (právoplatne dňa 19. 10. 2004), nerozhodol však o trovách exekúcie. Aj
napriekzastaveniu exekúciežalovanýnezúčtovalvzložený preddavoknaodmenuexekútoraanáhradu

jeho hotových výdavkov, preddavok nevrátil a finančné prostriedky minimálne vo výške 490.814,- Sk
zadržiava bez právneho dôvodu. Na výzvu žalobcu o zúčtovanie preddavku oznámil, že zo zaplateného
preddavku stiahol sumu 9.319,60 Sk a to aj napriek tomu, že výšku týchto trov žalobca neodsúhlasil a
ani nepotvrdil a zvyšok preddavku previedol k exekučnému konaniu Ex 275/1999. Žalobca listom zo
dňa 04. 01. 2004 výslovne uviedol, že nesúhlasí s prevodom zvyšku preddavku a tento žiada vrátiť.

Žalovaný v priebehu konania pred súdom prvého stupňa namietal premlčanie uplatneného nároku,
poukazujúc na ust. § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka.Vo veci rozhodol prvostupňový súd v poradí prvým rozsudkom dňa 13. 11. 2008 č.k. 4C/223/2007-71
tak, že žalobu žalobcu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov právneho

zastúpenia. Na základe odvolania žalobcu vo veci rozhodoval Krajský súd v Košiciach, ktorý rozsudok
súdu prvého stupňa rozsudkom zo dňa 29. 09. 2009 č.k. 3Co/40/2009-90 potvrdil. Stotožnil sa s
odôvodnením rozsudku súdu prvého ktorý uplatnený nárok žalobcu právne posúdil ako nárok na
vydanie bezdôvodného obohatenia a uzavrel, že trojročná objektívna lehota na uplatnenie práva na
vydanie bezdôvodného obohatenia začala plynúť dňa 20. 10. 2004 a uplynula 20. 10. 2007. Žaloba bola

podaná na súde prvého stupňa dňa 19. 11. 2007, teda až po uplynutí premlčacej doby.

Na základe mimoriadneho dovolania podaného Generálnym prokurátorom Slovenskej republiky boli
uvedené rozhodnutia zrušené Najvyšším súdom Slovenskej republiky uznesením zo dňa 28. 02 .2011
sp. zn. 2 M Cdo 19/2010. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR vyplýva, že právny vzťah účastníkov
konania, z ktorého bol vyvodzovaný uplatnený nárok, nie je vzťahom z bezdôvodného obohatenia,

pretože vzťahy, ktoré sú založené na nerovnom právnom postavení ich účastníkov a z ktorých orgány
verejnejmocirozhodujúoprávachapovinnostiachnabázeautoritatívnosti,súvzťahmiverejnoprávnymi.
Exekútor pritom v exekučnom konaní vykonáva úlohy štátneho orgánu, ktorému je zverený výkon
verejnej (štátnej) moci v rozsahu ustanovenom Exekučným poriadkom (zák. č. 233/1995 Z.z. v znení
neskorších zmien a doplnkov) a subsidiárne Občianskym súdnym poriadkom. Preto sa právny vzťah

súdneho exekútora a účastníka exekučného konania nemôže považovať za súkromno-právny vzťah a
v danej veci nemôže dôjsť na strane exekútora ani k bezdôvodnému obohateniu v zmysle ust. § 451
Obč. zákonníka.

Vzhľadom na právny názor vyslovený v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa súd

prvéhostupňavďalšomkonanízaoberalnaplnenímpredpokladov,čižalobouuplatnenýnároknevyplýva
zo vzťahu zodpovednosti súdneho exekútora za škodu spôsobenú účastníkovi konania v zmysle ust. §
33 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších zmien a doplnkov (v ďalšom texte aj :"Exekučný
poriadok").

Z výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru, že právny vzťah medzi účastníkmi konania
je potrebné posudzovať podľa ustanovení vzťahujúcich sa na náhradu škody spôsobenú žalovaným
ako exekútorom pri výkone exekučnej činnosti (podľa ust. § 33 ods. 1 Exekučného poriadku). Zdôraznil,
že základnými prvkami vzťahu zodpovednosti za škodu sú : a/ protiprávny úkon, b/ spôsobenie škody
a c/ príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a následkom, t.j. škodou. Konštatoval, že v konaní

boli preukázané všetky predpoklady zodpovednosti za škodu žalovaného, pretože ako súdny exekútor
nebol oprávnený previesť zostatok poskytnutého preddavku na inú exekúciu bez súhlasu opravnému. K
takémuto postupu ho neoprávňujú žiadne právne predpisy a navyše konal vo vedomom rozpore s vôľou
žalobcu, ktorý dostatočne určito vyjadril s takýmto postupom svoj nesúhlas. Tým, že zadržal zostatok
poskytnutého preddavku neoprávnene a proti vôli vlastníka, t.j. žalobcu, dopustil sa protiprávneho

úkonu. Ak mal žalovaný v úmysle trovy inej exekúcie zabezpečiť preddavkom, o jeho zloženie mal
požiadať oprávneného. Zdôraznil, že exekútor nemá právo previesť zostatok preddavku z jednej
exekúcie na druhú, naviac ak oprávnený v inom exekučnom konaní je iná osoba, než vlastník finančných
prostriedkov. Konštatoval, že škodou v tomto spore je potrebné rozumieť majetkovú ujmu spočívajúcu v
zmenšenímajetkupoškodeného,pričomvkonanínebolosporným,žežalobcovivzniklaškodarovnajúca

sa výške rozdielu medzi poskytnutým preddavkom a skutočnými trovami exekúcie, ktoré bol povinný
žalobca znášať. K príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom a spôsobenou škodou uviedol, že
za predpokladu, ak by žalovaný splnil svoju zákonnú povinnosť a vrátil žalobcovi nespotrebovanú čas
preddavku na trovy exekúcie, nedošlo by k zmenšeniu jeho majetku a teda ani ku vzniku škody. Škoda
tak vznikla výlučne konaním žalovaného, z čoho aj vyplýva príčinná súvislosť medzi jeho konaním a

škodou. Zároveň zdôraznil, že podľa aktuálneho znenia § 33 ods. 1 Exekučného poriadku sa súdny
exekútor svojej zodpovednosti zbaviť nemôže.

Uzavrel, že nárok žalobcu na náhradu škody nie je premlčaný, pretože Exekučný poriadok ani
žiadny iný predpis týkajúci sa exekučného konania neupravuje plynutie lehôt týkajúcich sa nároku

medzi súdnym exekútorom a oprávneným. Premlčanie je upravené v rôznych právnych predpisoch
slovenského právneho poriadku a vo všetkých prípadoch sa dotknuté nároky premlčujú na základe
príslušnej špeciálnej úpravy premlčania. Stotožnil sa s právnym názorom žalobcu na riešenie
časovej vymáhateľnosti nárokov, ktoré vznikli na základe predpisov neobsahujúcich špeciálnu úpravupremlčania, keď formálnym výkladom zákona dospel k záveru, že pokiaľ Exekučný poriadok
neustanovuje, že nároky oprávneného voči súdnemu exekútorovi sa premlčujú, tak k premlčaniu týchto
nárokov nedochádza. To, či ten ktorý návrh je premlčaný, musí explicitne upravovať právny predpis,

ktorý upravuje právny režim dotknutej pohľadávky. Námietku premlčania pritom možno vzniesť iba vtedy,
keď príslušný predpis výslovne stanovuje, že sa pohľadávka premlčuje a v akých lehotách. Nárok
žalobcu (vyplývajúci z verejného práva) je nárokom, ktorý nepodlieha premlčaniu, a preto na námietku
žalovaného neprihliadol.

Zároveň žalobcovi priznal aj úrok z omeškania z istiny vo výške 9 % ročne podľa § 517 ods.2 Obč.
zákonníka a § 3 Nariadenia vlády SR č. 80/1995 Z.z., a to počnúc dňom 19.11.2004, kedy nadobudlo
právoplatnosť uznesenie o zastavení exekúcie, v ktorej bol zložený vymáhaný preddavok.

O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods.1 O.s.p. a úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov
konania proti neúspešnému žalovanému v celkovej výške 2.376,71 eur pozostávajúcich zo zaplateného

súdneho poplatku, poplatku z odvolania a náhrady trov cestovného osobným motorovým vozidlom.

Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa podal včas odvolanie žalovaný. Žiadal napadnutý rozsudok
zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na nové konania a rozhodnutie, alternatívne rozsudok zmeniť a
návrh zamietnuť. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov prvostupňového ako aj odvolacieho konania.

Odvolanie odôvodnil ust. § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p., s tým, že rozhodnutie súdu prvého stupňa
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. V súlade s právnym názorom vysloveným v zrušujúcom
rozsudkuNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikyzodňa28.02.2011uznal,ženárokžalobcujepotrebné
posudzovať podľa ustanovenia § 33 ods. 1 Exekučného poriadku (za situácie keď boli preukázané

všetky predpoklady jeho zodpovednosti za škodu), nestotožnil sa však s právnym názorom súdu, že
uplatnený nárok nepodlieha premlčaniu, a preto súd na námietku neprihliadol. Vyslovil názor, že aj keď
Exekučný poriadok neupravuje plynutie premlčacích lehôt týkajúcich sa nárokov medzi oprávneným a
súdnym exekútorom, na ich plynutie je potrebné použiť iné právne predpisy. Poukázal na osobitný zákon
upravujúci postup, ak škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti, ktorým je zák. č.

514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Tento zákon upravuje
aj nárok žalobcu uplatnený v tomto konaní, ďalej postup t.j. akým spôsobom a voči ktorému orgánu si
mal žalobca svoj nárok uplatniť, ako aj lehoty na jeho uplatnenie. Nárok žalobcu uplatnený žalobou sa
preto môže premlčať, pričom platí trojročná premlčacia lehota, ktorá uplynula dňa 20. 10. 2007. V závere
žalovanýnamietalnedostatok svojejpasívnejvecnejlegitimáciespoukazomnato,ževprípadenáhrady

škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky a to aj v prípade, ak škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti
vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu.

Žalobcavpísomnomvyjadreníkpodanémuodvolaniužalovanéhožiadalnapadnutýrozsudokakovecne

správny potvrdiť. Uviedol, že žalovaný nesprávne vykladá a aplikuje ust. § 33 ods. 1 Exekučného
poriadku, ako aj právnu úpravu obsiahnutú v zákone č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci. Právna úprava zodpovednosti súdneho exekútora za spôsobenú
škodu podľa § 33 ods. 1 Exekučného poriadku predstavuje samostatný druh objektívnej osobnej
zodpovednosti súdneho exekútora za spôsobenú škodu a nie je možné ju stotožňovať alebo zamieňať

so zodpovednosťou štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci podľa príslušných ustanovení
zák. č. 514/2003 Z.z.. Jedná sa o dve samostatné, na sebe nezávislé právne úpravy zodpovednosti
za škodu, pričom poškodený si vzniknutú škodu môže uplatňovať podľa ktorejkoľvek z nich. Poukázal
aj na publikované právne názory v odbornej právnickej literatúre. Zároveň nesúhlasil s tvrdeniami
žalovaného o možnosti premlčania uplatneného nároku, pretože nárok uplatnený podľa osobitných

ustanovení Exekučného poriadku nie je možné stotožňovať alebo zamieňať s nárokom uplatňovaným
podľa špeciálneho zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Z týchto
podstatných dôvodov považoval právne posúdenie veci súdom prvého stupňa za správne.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. bez nariadenia

odvolacieho pojednávania postupom podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a na základe toho dospel k záveru, že
rozhodnutie súdu prvého stupňa nie je možné ani potvrdiť a ani zmeniť, ale ako predčasné iba zrušiť.

Žalobca v konaní uplatňuje nárok na náhradu škody spôsobenej činnosťou súdneho exekútora.V preskúmavanej veci žalobca jemu vzniknutú škodu vymedzil ako rozdiel medzi poskytnutým
preddavkom na odmenu exekútora a náhradu jeho hotových výdavkov, po odpočítaní trov exekúcie

vyčíslených exekútorom v jeho liste zo dňa 22.10.2004 v sume 9.319,60 Sk (309,35 euro). Z obsahu
spisu (vrátane pripojeného exekučného spisu prvostupňového súdu sp. zn. Er 505/1999) vyplýva, že
exekučnýsúdotrovách zastavenejexekúcie protipovinnémuAgrospols.r.o.,sosídlomvHrabušiciach,
Hviezdoslavova č. 495 vedenej u žalovaného pod sp. zn. EX 83/1999 nerozhodol, keď v exekučnom
spise sa nachádza iba výzva súdnemu exekútorovi na predloženie vyúčtovania trov exekúcie zo dňa

25.4.2008 ( doručené žalovanému dňa 2.5.2008). Rozhodnutie o trovách exekúcie žalobca do spisu
nepredložil a takéto rozhodnutie sa nenachádza ani v exekučnom spise.

Súd prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia správne konštatoval, že vo všeobecnosti predpokladmi
zodpovednosti za škodu sú : protiprávnosť, vznik škody, a príčinná súvislosť medzi protiprávnosťou a
vznikom škody.

Jeho záver o splnení všetkých predpokladov zodpovednosti je však predčasný, pretože tento prijal na
základe nesprávneho skutkového záveru o tom, že v konaní bola preukázaná výška škody.

Rozhodnutie o trovách exekúcie v prípade jej zastavenia (podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku) je

výlučnev právomoci exekučnéhosúdu. Takétorozhodnutieniejemožnénahradiťdohodou účastníkov
exekučného konania, tým že oprávnený akceptuje súdnym exekútorom predložené vyúčtovanie trov
exekúcie bez toho, aby o vyúčtovaní trov súdneho exekútora (podľa príslušných ustanovení vyhl. č.
288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov pri výkone exekučnej činnosti) rozhodol
exekučnýsúd,ktorý prisvojomrozhodovaníjepovinnýpreveriťtaksprávnosťpredloženéhovyúčtovania

ako aj účelnosť jednotlivých úkonov exekučnej činnosti súdneho exekútora.

Odvolací súd preto zastáva názor, že až po právoplatnosti rozhodnutia exekučného súdu vo veci
vedenej na súde prvého stupňa pod sp. zn. Er 505/99 o trovách zastavenej exekúcie bude možné
zistiť výšku žalobcom uplatnenej škody, predstavujúcej rozdiel medzi zloženým preddavkom a súdom

priznanými trovami exekúcie.

Knámietkežalovanéhoohľadnenedostatkujehopasívnejlegitimáciepovažujeodvolacísúdzapotrebné
uviesť, že súdny exekútor vykonával činnosť na základe poverenia súdom a z toho vyplýva, že išlo o
exekučnú činnosť podľa 3. a 4. časti Exekučného poriadku. Zjavne sa teda nejednalo o činnosť podľa 5.

časti (§ 193, 194), ktoré sú v týchto ustanoveniach konkretizované. V nadväznosti na to je treba vykladať
aj otázku pasívnej legitimácie pri nároku na náhradu škody. Z ust. § 33 ods. 1 Exekučného poriadku
vyplýva, že priama osobná zodpovednosť exekútora je daná, iba ak osobitný zákon neustanovuje inak.
Týmto osobitným zákonom je zákon 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci. Ten v ust. § 4 ods. 1a (bod 3) určil, že vo veci náhrady škody spôsobenej orgánom

verejnej moci (za ktorú považuje aj škodu spôsobenú súdnym exekútorom pri výkone exekučnej činnosti
vykonávanej z poverenia súdu) podľa zák. č 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok) koná v mene štátu
Ministerstvo spravodlivosti. V prípade takejto škody teda nie je pasívne legitimovaný súdny exekútor.

V § 29 citovaného zákona sú upravené aj premlčacie lehoty.

Vzhľadom na tieto podstatné skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako predčasný
podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušil vrátane súvisiaceho výroku o trovách konania a
vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Úlohou súdu prvého stupňa preto po vrátení veci bude vyčkať rozhodnutie exekučného súdu o trovách
exekúcie v exekučnom konaní, v ktorom bol právnym predchodcom žalobcu zložený preddavok na
odmenu súdneho exekútora a trovy exekúcie a až po oboznámení sa s jeho obsahom a ustálení výšky
škody opätovne posúdiť nárok žalobcu na náhradu škody spôsobenej súdnym exekútorom v súvislosti
s jeho činnosťou v exekučnom konaní. Takýto postup súdu prvého stupňa bude však aktuálny iba v

prípade, ak sa žalobca správne vyporiada s pasívnou hmotnoprávnou legitimáciou v konaní.

V konečnom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224
ods. 3 O.s.p.)Uvedené rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.