Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 19, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/526/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7715204885
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Soga

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7715204885.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Sogu a sudkýň JUDr.

Dany Popovičovej a JUDr. Táni Veščičikovej v spore žalobcu K. V., bývajúceho v C. XXX, zastúpeného
JUDr. Ľubošom Kizivatom, advokátom so sídlom v Michalovciach, ktp. Nálepku 8 proti žalovanému
POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35807598, o vydanie bezdôvodného
obohatenie 1.639,15 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo
dňa 10.6.2015 č.k. 19C/128/2015-61 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobcovi priznáva nárok proti žalovanému na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie preskúmavaným rozsudkom uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi 1.639,15 eur
spolu s 5,05% ročným úrokom z omeškania od 21.3.2015 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku. Uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy konania, ktoré pozostávajú z trov
právneho zastúpenia 319,04 eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku na účet jeho právneho zástupcu.

2. Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Vec právne posúdil s
poukazom na ust. § 7 ods. 1, 2, § 9 ods. 1, 2, § 11 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z.z. a ust. § 451 ods.

1, 2, § 121 ods. 3 a § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

3. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že je nepochybné, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá
zmluva o úvere za podmienok uvedených v zmluve a v dodatku, na základe ktorej bol žalobcovi
poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 1.000,00 eur. Sporná zostala len otázka, či zmluva obsahovala
všetkynáležitosti,ktorévyžadujezákonospotrebiteľskýchúverochaktorýchabsenciajesankcionovaná
bezúročnosťou a bezodplatnosťou úveru a či žalovaný pri uzatváraní zmluvy postupoval s odbornou

starostlivosťou pod hrozbou rovnakej sankcie. Súd prvej inštancie sa v časti zisťovania majetkových
pomerov žalobcu stotožňuje s jeho tvrdením, že toto bolo nedostatočné a nebolo vykonané s odbornou
starostlivosťou. Žalovaný nepredložil žiaden písomný doklad, ktorý by potvrdzoval jeho vyjadrenie o
zisťovaní schopnosti žalobcu splácať úver. Ak sa žalovaný spoľahol na písomné vyjadrenie žalobcu,
ide o postoj neprofesionálny a zo strany žalovaného alibistický. Súd považuje za nereálne, že by sám
žalobca, nie to ešte aj spolu s manželkou mal mesačné výdavky 50,00 eur. Takáto suma nepostačuje
ani na stravovanie a nevyhnutné výdavky v domácnosti. Žalovaný nevysvetlil, prečo sa s takýmto

tvrdením uspokojil bez náležitého odôvodnenia, pričom žalobca do konania doložil niekoľko dokladov,
ktoré preukazujú, že v čase uzavretia zmluvy so žalovaným mal on a jeho manželka uzavreté ďalšie
úverové zmluvy.4. Súd ďalej uzavrel, že v zmluve o úvere uvedená je nesprávne výška RPMN, výrazne v neprospech
spotrebiteľa.Spôsob,akýmžalovanýpripravilzmluvuajdodatoksvedčíojehoúmysleobísťzákonvčasti
RPMN. Žalovaný porušil zákon, ktorý mu ukladá v zmluve uviesť výšku, počet a termín splátok istiny a

iných nárokov zo zmluvy. Súd nepovažuje za odôvodnené, prečo žalovaný takto nekonal a v zmluve tieto
skutočnosti riadne neuviedol. V zmluve uvádzané RPMN 96,80% je podľa súdu prvej inštancie dôvodom
na vyslovenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky pri priemernej ročnej hodnote RPMN 39,20%. Súd
prvej inštancie má za to, že bola úmyselne uvedená nesprávna výška RPMN výrazne v neprospech
spotrebiteľa, v rozpore s tým, aký bol skutočný cieľ žalovaného a to čerpanie úveru za podmienok

uvedených v dohode o splácaní.

5. Súd prvej inštancie ďalej mal za to, že žalovaný porušil povinnosti vyplývajúce z ust. § 7 ods. 1, 2 a §
11 ods. 1 písm. d/, s čím zákon spája sankciu bezúročnosti a bezodplatnosti. Zo strany žalovaného došlo
k porušeniu uvedených ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z., preto žalobca nebol povinný žalovanému
zaplatiť okrem istiny 1.000,00 eur žiadne iné úhrady. Úhrady nad túto sumu boli plneniami bez právneho

dôvodu a preto sa žalovaný na úkor žalobcu obohatil. Súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania
zistil, že žalobca žalovanému uhradil z titulu plnenia dlhu nad sumu 1.000,00 eur ešte 1.559,39 eur, a
preto má za to, že túto sumu žalovaný prijal neoprávnene a je povinný toto bezdôvodné obohatenie
vrátiť. Okrem toho súd prvej inštancie priznal žalobcovi aj právo na úhradu nákladov spojených s
uplatnením tohto práva a to, že žalobca predložil potvrdenie, že svojmu právnemu zástupcovi zaplatil za

vypracovanie výzvy zo dňa 25.2.2015 na vydanie bezdôvodného obohatenia od žalovaného sumu 79,76
eur, t.j. 1 úkon právnej pomoci a k tomu prislúchajúci paušál (71,37 + 8,39). Nárok žalobcu tak pozostáva
zo sumy bezdôvodného obohatenia 1.559,39 eur a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky 79,76
eur,spolu1.639,15eur.Oúrokuzomeškaniarozhodolsúdprvejinštanciepodľa§3Vládnehonariadenia
č. 87/1995 Z.z., keďže ku dňu omeškania bola základná úroková sadzba ECB 0,05%, ktorá v zmysle

nariadenia sa zvyšuje o 5 percentuálnych bodov. Súd preto priznal žalobcovi úroky z omeškania zo sumy
1.639,15 eur vo výške 5,05% ročne od 21.3.2015 do zaplatenia.

6. O trovách konania rozhodol s poukazom na ust. § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že ich priznal žalobcovi,
ktorý mal vo veci plný úspech, pričom trovy pozostávajú z trov právneho zastúpenia vo výške 319,04

eur ako odmena za 4 úkony právnej pomoci po 71,37 eur a režijný paušál za 4 úkony 4 x 8,39 eur,
spolu 319,04 eur.

7. Proti tomuto rozsudku sa včas odvolal žalovaný. Navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť
a žalobu v celom rozsahu zamietnuť, alternatívne zrušiť rozsudok a vec vrátiť súdu prvej inštancie

na ďalšie konanie. Má za to, že v konaní došlo k vade uvedenej v § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.
s tým, že súd prvej inštancie nedostatočne rozsudok odôvodnil, najmä preto, že sa nevyporiadal s
argumentáciou žalovaného a iba nekriticky prevzal argumentáciu žalobcu a vedľajšieho účastníka, čím
odňal žalovanému možnosť konať pred súdom prvej inštancie.

8. Ďalej mal za to, že súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam. Má za to, že žalobca nepreukázal nepravdivosť výpočtu RPMN a túto
nepravdivosť konkrétne nezdôvodnil ani v rozsudku súd prvej inštancie, v čom je výpočet nepravdivý
a kde je výpočet chybný. Uviedol, že RPMN bolo vypočítané správne vo výške 96,80%, pričom tento

výpočet sa vzťahuje na prípady, kedy požičané peniaze dlžník vráti jednorazovo tak, ako je ustanovené
v zmluve o úvere, keďže žalobca požiadal o vrátenie úveru v splátkach, je potom správne vypočítať
RPMN vo výške 304,10%.

9. K tomuto odvolaniu sa písomne vyjadril žalobca. Navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie ako

vecnesprávnyauplatniltrovyprvostupňovéhoajodvolaciehokonania.Kodvolacejnámietkežalovaného
ohľadom RPMN žalobca uvádza, že k tomuto sa podrobne vyjadril už v stanovisku zo dňa 13.5.2015,
ale aj v samotnej žalobe. Zotrval na tom, že RPMN je v samotnej zmluve, ako aj v dohode o splátkach
uvádzané zmätočne a v rôznych výškach. V zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedené, že spotrebiteľ
sazaväzujezaplatiťcelkovúčiastku1.969,00eur,akniejedohodnutéinakdo15.6.2014naúčetveriteľa.

V uvedenej zmluve o úvere je uvedené, že spotrebiteľ berie na vedomie, že výška ročnej percentuálnej
miery nákladov je 96,80%. Z toho je potom zrejmé, že žalobca ako spotrebiteľ mal právo a povinnosť
uhradiť uvedenú sumu do 15.6.2014 a to buď jednorazovo alebo vo forme akýchkoľvek splátok podľa
uváženiaspotrebiteľa,spotrebiteľ mallenjedinúpovinnosťatotú,abydlhsplatil do15.6.2014.Uvedenéustanovenie nemožno vykladať tak, ako to vykladá žalovaný, že malo ísť o jednorazovú úhradu. Keďže
uvedené ustanovenia zmluvy dávajú právo dlžníkovi uhrádzať pohľadávku veriteľa na vôli dlžníka, dlžník
má právo sám si zvoliť spôsob úhrady a teda , či dlh uhradí v splátkach alebo jednorazovo za použitia

RPMN určenej žalovaným vo výške 96,80%. V tejto súvislosti tiež poukázal na to, že v samotnej
dohode o plnení v splátkach bolo dohodnuté v neprospech spotrebiteľa to, že dlžník teda žalobca bude
dlh uhrádzať v splátkach a veriteľ v tejto dohode uviedol, že spotrebiteľ berie na vedomie, že výška
ročnej percentuálnej miery nákladov sa vypočíta v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch podľa
vzorca uvedeného vo všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru a nie vo výške

304,10%. Žalobca je toho názoru, že dohoda o splátkach bola vykonaná nadbytočne a v neprospech
spotrebiteľa. Nadbytočnosť dohody o splátkach vidí žalobca v tom, že v dohode o splátkach bola
uvedená povinnosť žalobcu uhrádzať pravidelné splátky, ktoré mohol uhrádzať žalobca aj v samotnej
zmluve o spotrebiteľskom úvere, keďže veriteľ v zmluve o úvere prenechal dlžníkovi možnosť uhradiť
celý dlh podľa možností dlžníka za podmienok, že celý dlh bude uhradený do 15.6.2014. Skutočnosť,
že dohoda o splátkach je dojednaná v neprospech spotrebiteľa je preukázaná tým, že v prípade, ak by

platila len zmluva o úvere, tak podľa výpočtu žalovaného mal žalobca ako spotrebiteľ uhradiť dlh pri
RPMN 96,80%, avšak pri dojednaní nadbytočnej dohody o splátkach je spotrebiteľ povinný zaplatiť dlh
pri RPMN 304,10%. V tejto súvislosti poukázal aj na ust. § 9 ods. 2 písm. f/ zákona č. 129/2010 Z.z.

10. Pokiaľ sa týka nesprávne uvedenej priemernej hodnoty RPMN žalobca v dôvodoch odvolania zotrval

na svojom názore, že táto je uvedená v zmluve o úvere nesprávne. Má za to, že veriteľ je povinný
informovať spotrebiteľa o výške priemernej hodnoty RPMN a to v zmysle § 9 ods. 2 písm. y/ cit. zákona
s poukazom na § 29 ods. 2. Z uvedeného je zrejmé, že NBS vedie na svojej webovej stránke priemernú
hodnotu RPMN pri poskytovaní spotrebiteľských úverov, pričom výška priemernej hodnoty RPMN v čase
podpísania úverovej zmluvy medzi účastníkmi tohto konania bola 16,41% a nie ako uvádza žalovaný v

zmluve o spotrebiteľskom úvere 39,20%. Z uvedeného dôvodu má tento nedostatok tiež následok, že
zmluva je bez úrokov a bez poplatkov. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove
zo dňa 11.3.2015 sp.zn. 1Co/2/2015, ale aj na rozsudok Vrchného krajinského súdu v Karlsruhe zo dňa
3.5.2010 sp.zn. AZ 17 U 192/2010.

11. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 36 Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“)
prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je
prípustné odvolanie, bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu
danom v ust. § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov dospel k záveru,
že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.

12.Rozsudokjevovýrokuvecnesprávnyapretohoodvolacísúdvzmysleust.§387ods.1CSPpotvrdil.

13. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 19.10.2016 o 9,45 hod. v
pojednávacej miestnosti č. dv. 227/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia

boli zverejnené dňa 11.10.2016 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods.
1, 3 CSP.

14. Žalobca namietal odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/
O.s.p., podľa ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., t.j. že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.

1 O.s.p. a to konkrétne, že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
keďže rozhodnutie nie je náležite zdôvodnené a okrem toho namietal aj nesprávne právne posúdenie
veci a preto má konanie inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie. V zmysle ust.
CSP ide o odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/ a h/ CSP.

15. Odvolací súd v prejednanej veci dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

16. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav,
vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p., z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým
zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia

právnych predpisov a tieto aj správne vyložil, pričom nebola zistená žiadna vada, ktorá by mala za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Preto odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil.17. Pokiaľ žalovaný v dôvodoch odvolania argumentoval tým, že súd prvej inštancie nedostatočne
rozsudok súdu zdôvodnil, a preto je rozsudok nepreskúmateľný, s týmto záverom nie je možné súhlasiť.
Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie je zrejmé, že súd založil svoje rozhodnutie na zistení,

že RPMN je vypočítaná nesprávne a preto má byť úver bezúročný a bez poplatkov. S týmto záverom
sa v celom rozsahu stotožňuje aj odvolací súd, pričom poukazuje na závery súdu prvej inštancie v
celom rozsahu. Z vykonaného dokazovania je nepochybné, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere nie je
jednoznačne uvedené, akým RPMN sa bude riadiť zmluva uzavretá medzi sporovými stranami, pričom
je nepochybné, že dohoda o splátkach je dojednaná v neprospech spotrebiteľa, čo je preukázané tým,

že v prípade, ak by platila len zmluva o úvere, tak podľa výpočtu žalovaného má žalobca ako spotrebiteľ
uhradiť dlh pri RPMN 96,80% a pri dojednaní ďalšej dohody, ktorá bola uzavretá bez zjavnej potreby,
ktorá je len o splátkach, je spotrebiteľ povinný zaplatiť dlh pri RPMN 304,10%, pričom je nepochybné,
že už zo zmluvy o úvere vyplýva, že výška ročnej percentuálnej miery nákladov je 96,80%, pričom z
tohto ustanovenia zmluvy vyplýva, že žalobca ako spotrebiteľ má povinnosť uhradiť uvedenú sumu do
15.6.2014atobuďjednorazovoalebovoformeakýchkoľveksplátokpodľajehouváženia,pričommallen

jedinú povinnosť dlh splatiť do 15.6.2014. Za tejto situácie aj odvolací súd považuje zmluvu o splátkach
za nadbytočnú dohodu, ktorá v neprospech spotrebiteľa stanoví na úhradu pri RPMN 304,10%. Ide zo
strany žalovaného o zjavne úmyselné konanie v neprospech spotrebiteľa a v rozpore s ustanoveniami
zákona č. 129/2010 Z.z.

18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd s poukazom na ust. § 396
ods. 1, 2 v spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 256 ods. 1 CSP. Žalobca bol v konaní úspešný, preto mu
odvolací súd priznal právo na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná

veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).