Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 30, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 16CoE/48/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7609212519
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tamara Sklenárová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7609212519.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v exekučnej právnej veci oprávneného: Rapid life životná poisťovňa, a. s.,
Košice, Garbiarska 2, IČO: 31 690 904, proti povinnej: T.B. S., nar.: XX. XX. XXXX, trvale bytom R. X.
Z. XXXX/XX, K. H. N., pre vymoženie 0 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Spišská Nová Ves č. k.: 1Er/607/2009-159 zo dňa 22. 10. 2012, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa.

Účastníkom odvolacieho konania náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa exekúciu zastavil a zároveň rozhodol, že oprávnený je povinný zaplatiť súdnemu
exekútorovi Mgr. Ing. Radoslavovi Kešeľákovi nevyhnutné trovy exekúcie vo výške 39,83 €, do troch dní
od právoplatnosti tohto uznesenia.

Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že súd na návrh oprávneného a žiadosť súdneho exekútora vydal
dňa 19. 03. 2012 poverenie na výkon exekúcie pre súdneho exekútora pre vymoženie trov konania
390 eur, trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní 42,11 eur a trov exekúcie. Poverenie súd vydal
na základe Rozhodcovského rozsudku č. k.: 1C/15/2009 zo dňa 29. 07. 2009, vydaného Arbitrážnym
súdom Košice.

Následne dňa 11. 06. 2012 podala povinná návrh na zastavenie exekúcie, a to na základe neprijateľnej
rozhodcovskej doložky. Povinná mala za to, že rozhodcovská doložka je neprijateľná, nebola dojednaná
osobne a osobitne si nevyjednala rozhodcu.

Súd zistil, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok č. k.: 1C 15/2009 zo dňa 29. 07. 2009, ktorým

bolo určené:

- že zníženie poistného k poistnej zmluve č. 4164600009, podpísané žalovaným dňa 18. 06. 2007 je
platné,
- že pripustenie k všeobecným poistným podmienkam Rapid life životnej poisťovne, a. s., z 21. 05. 2007,
podpísané žalovaným dňa 18. 06. 2007 je platné,

- že právo žalovaného na zrušenie poistenia založeného poistnou zmluvou č. 4164600009 s výplatou
odkupnej hodnoty podľa časti II. čl. 10 ods. 1, časti XVII. ods. 7f všeobecných poistných podmienok
žalobcu z 21. 05. 2007 nie je,
- že právo žalobcu na administratívny a správny poplatok podľa časti XVI. ods. 7 všeobecných poistných
podmienok žalobcu z 21. 05. 2007 a podľa písm. k) sadzobníka administratívnych poplatkov žalobcu
je platný,

- že časť XVII. ods. 7d. všeobecných poistných podmienok žalobcu z 21. 05. 2007 je platný,
- že časť XVII. ods. 7f. všeobecných poistných podmienok žalobcu z 21. 05. 2007 je platný- že časť XVII. ods. 7h. všeobecných poistných podmienok žalobcu z 21. 05. 2007 je platný. Zároveň
bolo povinnej uložené zaplatiť trovy konania vo výške 390 eur.

Dňa 14. 09. 2012 oprávnený predložil súdu Poistnú zmluvu medzi Prvá Česko - Slovenská Poisťovňa
akciová spoločnosť a povinnou dňa 18. 03. 2007.

Súčasťou zmluvy sú aj všeobecné poistné podmienky, kde v časti XV. je uvedená "rozhodcovská
doložka", podľa ktorej sa poisťovňa a poistník dohodli, že všetky vzájomné spory a sporné nároky z

poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom.

Následne súd citoval ustanovenie § 41 ods. m1 a ods. 2, § 57 ods. 1 a 2, § 57 ods. 3 zákona č. 233/1995
Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len "Exekučný poriadok") v platnom znení,
ustanovenie § 45 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len "ZRK") v
platnom znení, ustanovenie § 2 písm. a), § 3 ods. 1 a 2, § 4 ods. 2 písm. j), ods. 3 zákona č. 258/2001

Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, § 52 ods. 1 až 3, § 53 ods.
1 a 5, ods. 4 písm. r), § 54 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len "OZ")
platného ku dňu uzatvorenia zmluvy.

Uviedol, že rozhodcovská doložka, ako bolo uvedené, je súčasťou všeobecných poistných podmienok

oprávneného. Je zrejme, že podmienky ako súčasť formulárovej zmluvy spotrebiteľ nemohol ovplyvniť.
Osobitne si ich nevyjednal a teda nemal možnosť ovplyvniť znenie rozhodcovskej doložky vzhľadom
na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo
podrobiť sa všetkým podmienkam. Už vzhľadom k tomu súd považuje rozhodcovskú doložku za
neprijateľnú, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná. Okrem toho rozhodcovská doložka núti

spotrebiteľa v prípade sporu podrobiť sa rozhodcovskému konaniu, čím mu odoberá možnosť brániť
svoje práva pred všeobecným súdom. Tým táto rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa podpisom takejto
doložky vopred vzdáva svojich práv. Poukazujúc na uvedené je rozhodcovská doložka neprijateľnou
zmluvnou podmienkou v zmysle citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka a teda je neplatná.

Rozhodcovská doložka je súčasťou obsahu formulárovej zmluvy, ktorú oprávnený v rámci svojej
podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu.

Podľa názoru súdu je však dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve neprijateľnou
podmienkou, ktorá je zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 OZ neplatná.

Tento názor súd oprel o to, že spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom
postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k
pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom
ovplyvniť ich obsah. Aj v predmetnom prípade povinný nemal možnosť podstatným spôsobom obsah

predmetnej zmluvy ovplyvniť, nakoľko jej súčasťou sú aj všeobecné poistné podmienky. Povaha
zmluvy je teda adhézna, teda spotrebiteľ ju mohol prijať buď ako celok resp. odmietnuť. Obsah
rozhodcovskej doložky bol dodávateľom vopred pripravený. Len veľmi ťažko možno predpokladať, že
si spotrebiteľ bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky nesie.
Výkladovým pravidlom pre posudzovanie povahy neprimeranej zmluvnej podmienky, ale na základe

zásady nepriameho účinku aj aplikovateľným právom sú ustanovenia smernice (93/13/ES), a to najmä
citované ustanovenia, ktoré sú dostatočne presné a zrozumiteľné. Použitie ustanovení smernice sa
opiera o nepriamy účinok práva EÚ na právne poriadky členských štátov, ktorý spočíva v povinnosti
konformného výkladu. Nejde teda o priame dosiahnutie výsledku riadnym implementovaním smernice,
ale o nepriame dosiahnutie výsledku stanoveného smernicou - výkladom prostredníctvom rozhodnutia

vnútroštátneho súdu a nie vnútroštátneho právneho aktu implementujúceho smernicu. Keďže zmyslom,
cieľom a účelom právnych noriem týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa je poskytnúť spotrebiteľom
minimálne takú úroveň ochrany, aká je stanovená smernicou č. 93/13/EHS, tak aj vnútroštátny súd
je povinný vykladať predmetné ustanovenia smernice a vnútroštátneho práva tak, aby bol dosiahnutý
výsledok stanovený predmetnou smernicou. V rozhodovanej veci na základe dodávateľom vopred

stanoveného obsahu rozhodcovskej doložky nielenže nerozhodoval všeobecný súd, ale rozhodoval
rozhodcovský súd zvolený oprávneným. Je namieste si uvedomiť aj okolnosť, že zriaďovateľom
rozhodcovského súdu, ktorý v predmetnej veci rozhodoval je podnikateľský subjekt - obchodná
spoločnosť, právnická osoba založená v zmysle Obchodného zákonníka za účelom podnikania, ktoréhocieľom je dosahovanie zisku. Oprávnený zmluvy uzatvára rovnako v rámci svojej podnikateľskej činnosti,
pričom za prejednanie veci rozhodcovskom konaní zaplatil rozhodcovskému súdu poplatok. Záujmom
zriaďovateľa rozhodcovského súdu teda zrejme bude, aby bol tento ustanovený na rozhodovanie v

čo najväčšom množstve prípadov, za prejednanie ktorých bude prislúchať odmena. Uvedená okolnosť
môže mať vplyv na jeho rozhodovanie. Rozhodcovský súd ako z predmetného rozhodcovského
rozsudku vyplýva absolútne opomenul aplikovanie príslušných kogentných vnútroštátnych a európskych
noriem týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa. Rozhodcovský súd veľmi starostlivo posúdil postavenie a
podnikateľské riziko oprávneného, avšak ochrane spotrebiteľa ako v zmluvnom vzťahu slabšej strany

náležitú pozornosť nevenoval.

Súd preskúmal podmienky zákonnosti exekúcie a zistil, že uvedená exekúcia je vedená na základe
exekučného titulu, a to rozhodcovského rozsudku vydaného na základe neprijateľnej zmluvnej
podmienky a že tento exekučný titul je nulitným právnym aktom, a teda rozhodcovský rozsudok nie je
materiálne vykonateľným exekučným titulom.

Preto súd prvého stupňa exekúciu zastavil (§ 57 ods. 1 písm. g) a § 57 ods. 2 Exekučného poriadku).

Súdnyexekútorsivyčísliltrovyexekučnéhokonaniavovýške39,83eurpodľa vyhláškyMSSRč.288/95
Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v platnom znení a navrhol o nich rozhodnúť.

Súd preskúmal súdnym exekútorom predložené vyčíslenie trov exekučného konania ako aj exekútorsky
spisvzmyslevyhláškyMSSRč.288/1995Z.z.oodmenáchanáhradáchsúdnychexekútorov,azaviazal
oprávneného uhradiť súdnemu exekútorovi do 3 dní odo dňa doručenia uznesenia trovy exekúcie, ktoré
boli účelne vynaložené v celkovej výške 39,83 eur (§ 14 a § 15 ods. 1 vyhlášky - odmena 33,19 eur +

6,64 eur /20 % DPH z odmeny 33,19 eur/).

S konštatovaním, že vyčíslené trovy exekúcie boli nevyhnutne vynaložené, súd zaviazal oprávneného
na ich náhradu.

Proti rozhodnutiu podal v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 prvá veta O. s. p.) odvolanie oprávnený, z
dôvodov uvedených v ustanovení § 205 ods. 2 písm. a), b), d) a f) O. s. p.

Uviedol, že súd prvého stupňa pochybil, ak exekučné konanie zastavil. Namietal, že že arbitrážny
rozsudok môže byť zrušený iba v konaní podľa § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom

konaní. Právoplatný rozhodcovský rozsudok môže byť zrušený iba podľa § 40 zákona č. 244/2002 Z. z.
Pokiaľ sa tak nestane, sú všetky výroky rozhodcovského rozsudku záväzné a platí zásada "rei udicatae",
podľa ktorej, len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova v zmysle § 159
ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku. Ani prípadné právoplatné rozhodnutie Okresného súdu Trenčín
o určenie neplatnosti všeobecných poistných podmienok oprávneného, nijakým spôsobom nezruší,

nezmení, ani neodníme právne účinky arbitrážneho rozsudku, a to jeho právoplatnosť a vykonateľnosť
a nemôže to mať za následok ani v budúcnosti zastavenie exekúcie v tejto prejednávanej veci.

Oprávnený poukázal aj na rozsudok NS SR č. k.: 3Mcdo 11/2010 (R 47/2012), podľa ktorého, exekučný
súd nie je oprávnený posudzovať vecnú správnosť (skutkové a právne závery) rozsudku všeobecného

súdu, ani rozsudku rozhodcovského súdu. Poukázal na ustanovenie § 45 zákona č. 244/2002 Z. z., v
zmysle ktorého exekučný súd môže preskúmať aj materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku iba v
zmysleustanovenia§45ods.1písm.c/cit.zákona.Uviedol,ženiekaždáskutočnosť,ktorájehodnotená
ako neprijateľná podmienka, teda spôsobuje aj rozpor plnenia s dobrými mravmi. Rozhodujúcim je v
duch tohto rozhodnutia najvyššieho súdu iba dokazovanie, či plnenie odporuje alebo neodporuje dobrým

mravom, ktoré v napadnutom prípade súd nedokazoval a nedokázal, preto napadnuté rozhodnutie treba
považovať za arbitrárne.

Ďalej oprávnený namietal, že exekučný súd vyslovil svoje právne závery bez toho, aby vyplynuli z
vykonaného dokazovania. Pokiaľ exekučný súd chcel rozhodnúť na základe dokazovania, mal o veci

konať za účasti oboch strán s umožnením im navrhovať dôkazy a k dôkazom sa vyjadrovať pred súdom.
Exekučný súd nevykonal prieskum spisových podkladov, ktoré vydaniu exekučného titulu predchádzali,
ale vlastnou cestou zabezpečil listinné dôkazy, ktoré slúžili ako podklad a boli podstatné pre jehorozhodnutie. Z postupu súdu je zjavné, že tento nevychádzal z obsahu rozhodcovského spisu, ale
nanovo konštruoval skutkový stav.

Oprávnený videl porušenie svojich základných práv aj v tom, že za tejto situácie mu mal súd umožniť
sa k veci vyjadriť. Ide z pohľadu princípov spravodlivého procesu o obdobnú situáciu, ako keď odvolací
súd mieni vec vyhodnotiť odlišne od prvostupňového súdu.

V tejto súvislosti oprávnený poukázal na viaceré rozhodnutia súdov, a to napr. rozhodnutie NS ČR č. k.:

20Cdo/1020/99 (R ČR č. 25/2002), rozhodnutie Ústavného súdu ČR č. k.: IV. ÚS 57/04.

Oprávnený ďalej namietal, že odôvodnenie rozhodnutia exekučného súdu neobjasňuje, v akých
procesných právach či povinnostiach vychádzajúcich z rozhodcovskej doložky mal byť oprávnený na
úkor povinnej zvýhodnený tak, že zvýhodnenie malo byť dokonca hrubým nepomerom vo vzťahu ku
právam povinnej. Exekučný súd neuviedol, v čom konkrétne, v akej časti procesného postavenia, mala

byť povinná v procese vydania exekučného titulu hrubo a značne nerozvážne oproti oprávnenému
znevýhodnená. Príkaz oboznámiť sa s konkrétnymi právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými
za účelom zistenia nekalej povahy konkrétnej rozhodcovskej doložky obsahuje aj spotrebiteľské právo
Európskej únie (C-40/08 AUSTRUCOM). Zákon totiž použitie rozhodcovskej zmluvy v spotrebiteľských
zmluvách totiž nezakazuje. Nie každá rozhodcovská doložka je teda automaticky (ex offo) neprijateľnou

zmluvnou podmienkou. Záver o nekalom charaktere rozhodcovskej doložky nevyplýva zo samotnej
jej existencie, ale z konkrétnych skutkových okolností každého jednotlivého prípadu, ktoré môžu
spôsobiť,žeprocesnépostaveniespotrebiteľamôžebyťvhrubomnepomerekuprocesnémupostaveniu
dodávateľa. Ak nie je jasné, v čom má byť konkrétna rozhodcovská doložka neprijateľná, stráca
rozhodnutie exekučného súdu preventívny a výchovný účinok, pretože exekučný súd neidentifikovaním

exaktnej vady rozhodcovskej doložky znemožnil oprávnenému konať do budúcna v súlade s právom.

Uviedol, že súd v odôvodnení napadnutého uznesenia sa nevyjadril k vyhodnoteným konkrétnym
dôkazom zo súdneho spisu, ale priamo konštatoval, že išlo o podmienku, ktorá nebola individuálne
dojednaná a to bez konštatovania akýchkoľvek dôkazov na podporu tohto tvrdenia. Tvrdenie súdu,

že procesné pravidlá pred rozhodcovským súdom a vyššie náklady konania pred týmto súdom
znevýhodňujú povinnú neobstoja. Oprávnený, ktorému povinná prestala plniť si vymáhal svoj oprávnený
nárok v dohodnutom rozhodcovskom konaní a práve oprávnenému vznikli doteraz výrazné náklady s
vymožením dlžnej sumy od povinnej, ktorá povinnosti zo zmluvy nedodržala a vedome ich porušila.
Exekučný súd v tejto veci vystupuje a rozhoduje v prospech povinnej bez toho, aby bolo vôbec

zrejmé, aký prejav vôle povinnej je s týmto jej postupom spätý, konal teda v rozpore s komunitárnym
právom,atosrozhodnutímC-237/02FreiburgerKommunalbauten.Prepovinnúnemohlobyťprekvapivé
ani neočakávané, že oprávnený po predchádzajúcich urgenciách na plnenie dlžnej sumy pristúpil ku
právnemu vymáhaniu nároku rozhodcovskou a neskôr aj exekučnou formou. Povinná si musí byť
vedomá porušenia svojich povinností proti oprávnenému, čo potvrdil aj faktickým právnym úkonom -

úhradou istiny proti oprávnenému, a teda ani nemusí mať žiadne námietky proti uplatneným plneniam,
čo nakoniec dal najavo aj nedodaním odporu proti vydanému a riadne doručenému rozhodcovskému
rozsudku, ktorý tak nadobudol právoplatnosť.

Ďalej uviedol, že z princípu právnej istoty vyplývajúci princíp stability súdnych rozhodnutí by mal

znamenať, že v obdobných prípadoch súdy za podobných podmienok rozhodnú vec rovnako.

Preto poukázal na obdobné prípade, kedy Krajský súd v Banskej Bystrici a v Prešove rozhodnutiami
vydanými v identických exekučných veciach oprávneného proti iným povinným osobám ako odvolacie
súdy zrušili prvostupňové rozhodnutia ako nezákonné a vrátili vec okresným súdom na ďalšie konanie s

konštatáciou, že identická rozhodcovská doložka nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ale naopak
že ide o podmienku individuálne dojednanú a teda zákonnú podmienku zmluvného vzťahu.

S poukazom na uvedené oprávnený žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil
súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie.

K podanému odvolaniu sa povinná písomne vyjadrila dňa 13. 12. 2012.Uviedla, že trvá na tom, čo uviedla ohľadom rozhodcovskej doložky v podanej žalobe o zrušenie
rozhodcovského rozsudku (konanie vedené na OS SNV č. k.: 2C/89/2010) zo dňa 17. 08. 2009 a v jej
doplnení zo dňa 15. 06. 2010 a taktiež v návrhu na zastavenie exekúcie k spis. zn.: 1Er/607/2009 zo

dňa 07. 06. 2012. Rozhodcovská doložka je neplatná, nakoľko k jej uzatvoreniu oprávnený použil nekalý
spôsob a to taký, že jej ponúkol zníženie mesačného poistného o 40 Sk mesačne, na jednom dokumente
a prezentoval to ako darček, s cieľom vylákať od nej podpis pod skrytú klauzulu, a tak získať pristúpenie
k novým všeobecným poistným podmienkam z 21. 05. 2007, ktoré zhoršujú jej zmluvné postavenie, sú
pre ňu nevýhodné a výrazne sa odchyľujú od pôvodnej zmluvy.

K uzneseniam č. k.: 16CoE/212/2012-82, 10CoE/51/2011-53 a 10CoE/48/2011-53, ktoré oprávnený
doložil s odvolaním uviedla, že v týchto síce vystupuje ako oprávnený Rapid life, a. s., ale sú úplne
odlišné od jej prípadu. Ide o klientov poisťovne Rapid life, ktorí uzatvorili poistné zmluvy po 21. 05.
2007, to znamená už podľa nových Všeobecných poistných podmienok, v ktorých bola zakotvená aj
rozhodcovská doložka a teda títo klienti mali byť pri podpise zmluvy s rozhodcovskou doložkou vopred

oboznámení a mohli ju prijať alebo odmietnuť priamo pri podpise zmluvy. V dvoch prípadoch si navyše
títo klienti svoju povinnosť riadne a včas neplnili.

Ďalej uviedla, že ani v jednom z týchto sporov nejde o účastníka hromadnej žaloby, ktorej účastníčkou je
aj ona, podanej združením na ochranu spotrebiteľa Asociáciou užívateľov služieb na Okresnom súde v

Trenčíne sp. zn.: 11C/91/2009, ktorý predbežným opatrením uložil žalovanému zdržať sa postupu podľa
rozhodcovskej doložky. Ako dôkazy priložila rozsudky účastníkov hromadnej žaloby v Trenčíne.

Súdny exekútor sa v stanovenej lehote k podanému odvolaniu nevyjadril.

Krajský súd v Košiciach (ďalej len "odvolací súd"), prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu
vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 a ods. 3 O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214
ods. 2 O. s. p., pretože nejde o vec podľa § 214 ods. 1 O. s. p., na prejednanie ktorej je potrebné
nariadiť odvolacie pojednávanie, odvolanie smeruje proti uzneseniu a dospel k záveru, že odvolanie
oprávneného n i e j e d ô v o d n é.

Podľa ustanovenia § 219 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, odvolací súd sa stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozhodnutia, na doplnenie jeho odôvodnenia a k odvolaniu oprávneného
odvolací súd uvádza nasledovné:

Oprávnený podal odvolanie proti uzneseniu o zastavení exekúcie.

V čase uzatvorenie predmetnej zmluvy o poistení dňa 18. 06. 2007 bola Slovenská republika členským
štátom Európskej únie. Podľa Rozhodnutia Rady Európskej únie zo 14. 04. 2003 o pristúpení Slovenskej
republiky k Európskej únii, Rada Európskych spoločenstiev rozhodla vyhovieť žiadosti Slovenskej

republiky o členstvo v Európskej únii. Zmluva o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii na
základe ratifikačného postupu nadobudla platnosť 01. 05. 2004. Podľa Aktu o podmienkach pristúpenia
Slovenskej republiky, čl. I. odo dňa pristúpenia budú ustanovenia pôvodných zmlúv a aktov prijatých
orgánmi a Európskou centrálnou bankou pred pristúpením záväzné pre nové členské štáty a budú sa
uplatňovať za podmienok stanovených v týchto zmluvách a v tomto akte. To znamená, že odo dňa

pristúpeniaSlovenskejrepublikydňa01.05.2004kEurópskejúnii,preSlovenskúrepublikubolizáväzné
akty prijaté orgánmi zriadenými Zmluvou o založení Európskych spoločenstiev a Zmluvou o Európskej
únii.

Podľa Smernice rady Európskej únie č. 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v

spotrebiteľských zmluvách a to v článku 3 ods. 1 je zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne
dohodnutá považovaná za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach strán vznikajúcich na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

V prílohe Smernice Rady Európskej únie č. 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v

spotrebiteľských zmluvách, v bode 1 písm. e) je stanovené: nekalá podmienka uvedená v článku
3 Smernice je okrem iných aj požiadavka na spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil
neprimerane vysokú sumu ako kompenzáciu.Podľa ustanovenia § 45 zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon
rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému
bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie

zastaví:

a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je

objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo
exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm.
b)alebo c).

Podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu
so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd
zistí rozpor žiadostí alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa ustanovenia § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva
z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

Pokiaľ ide o oprávneným tvrdenú materiálnu stránku právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodcovského
rozsudku, odvolací súd uvádza, že táto nie je bezvýnimočná, ale z vážnych, v zákone stanovených
dôvodov existujú z nej výnimky. Takouto výnimkou je ustanovenie § 45 zákona o rozhodcovskom konaní,
ktoré obsahuje osobitný prieskumný inštitút, ktorým je prieskumná právomoc exekučného súdu, a to
umožniť exekučnému súdu zastaviť exekučné konanie ohľadom nároku priznanému rozhodcovským

rozsudkom, ak tento vykazuje niektorú z vád uvedených v § 45 zákona o rozhodcovskom konaní. Podľa
uvedeného ustanovenia je exekučný súd oprávnený posudzovať rozhodcovský rozsudok tak, ako keby
právoplatný nebol a dáva mu právo posudzovať ho z hľadísk uvedených v § 45 zákona o rozhodcovskom
konaní.

Zo znení uvedených ustanovení vyplýva, že exekučný súd je oprávnený a povinný posudzovať, či
rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne
nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Odvolací súd preto nepovažuje za
dôvodné tvrdenie oprávneného, že ak súd prvého stupňa posudzoval, či rozhodcovský rozsudok, ako
exekučný titul, nezaväzuje k plneniu, ktoré je právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, konal

nad rozsah zákona.

Podľa ustanovenia § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní dôsledkom uvedeného posúdenia je
v prípade zistenia, že rozhodcovský rozsudok zaviazal povinného na plnenie právom nedovolené a v
rozpore s dobrými mravmi, povinnosť súdu zastaviť exekučné konanie.

Podľa zákona o rozhodcovskom konaní, ak je zistené, že povinný bol zaviazaný k plneniu, ktoré je
právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom tak exekučný súd exekučné konanie zastaví a
podľa Exekučného poriadku, ak súd zistí rozpor exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne a až následne konanie zastaví.

Podstatné je to, že zákonná úprava dáva exekučnému súdu právo preveriť a vecne posúdiť
rozhodcovský rozsudok aj z hľadiska, či plnenie uložené vo výrokovej časti rozsudku je dovolené a
nie je v rozpore s dobrými mravmi. Uvedené exekučný súd posudzuje ako predbežnú otázku predtým,
než vydá poverenie súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie. Ak sú v štádiu podania žiadosti o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie splnené podmienky na zastavenie exekúcie, tak potom by
bolo nelogické, aby exekučný súd vydal poverenia a až následne exekúciu zastavil.Európsky súdny dvor vo viacerých svojich rozsudkoch nastolil trend chrániť práva spotrebiteľov ako
slabšej zmluvnej strany extenzívnym spôsobom (napr. rozsudok zo dňa 04. 10. 2007 vo veci Rampin a
Dodard, C - 429/05, rozsudok zo dňa 06. 10. 2009 vo veci Asturcom Telecomunicaciones Sl, C - 40/08).

Tútoochranuspotrebiteľaumožňujeajustanovenie§44ods.2Exekučnéhoporiadku,ktorýexekučnému
súdu pri rozhodovaní o udelení poverenia ukladá preskúmať súlad exekučného titulu so zákonom.

Súladom exekučného titulu so zákonom treba rozumieť nielen formálne náležitosti exekučného titulu,

ale aj to, či je na jeho základe možné exekúciu vykonať, teda či tu nie sú také zákonné ustanovenia, ktoré
by bránili vykonaniu exekúcie na základe tohto exekučného titulu. Ide napr. o vylúčenie určitých nárokov
z uspokojenia v exekúcii a podobne. Môže ísť aj o zákonné ustanovenia, ktoré ukladajú exekučnému
súdu skúmať aj materiálnu správnosť exekučného titulu, teda či nárok priznaný exekučným titulom
je v súlade s právom. Takýmto ustanovením je aj § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom
konaní, ktoré umožňuje exekučnému súdu skúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku.

Súlad rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu s ustanovením § 45 zákona o rozhodcovskom
konaní je hmotnoprávnym predpokladom vykonania exekúcie. Ak tento hmotnoprávny predpoklad
chýba, exekučný súd zamietne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods.
2 Exekučného poriadku a je povinný prihliadať na dôvody zastavenia exekúcie uvedené v § 45 ods. 1
písm. b), c) zákona č. 244/2002 Z. z. v rozhodcovskom konaní.

Odvolací súd zistil z rozhodcovského rozsudku vydaného Arbitrážnym súdom Košice, rozhodcom JUDr.
Bohumírom Zaujecom, ktorý je v tomto exekučnom konaní exekučným titulom, že zmluvný vzťah medzi
oprávneným a povinným vznikol z poistnej zmluvy č. 4164600009 uzatvorenej podľa ustanovenia § 788
a nasledujúcich Občianskeho zákonníka.

Z výpisu z obchodného registra vedeného Okresným súdom Košice I vyplýva, že predmetom činnosti
oprávneného je poisťovacia činnosť - životné poistenie. Povinný ako poistený v predmetnej poistnej
zmluve je fyzickou osobou, preto predmetný zmluvný vzťah účastníkov konania z poistnej zmluvy je
vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy v zmysle ustanovení § 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka.

Z obsahu pripojeného uznesenia Okresného súdu Trenčín č. k:. 11C/91/2009-131 z 11. 05. 2009
vyplýva, že v tomto konaní povinná a ďalších 92. poistených ako žalobcovia sa voči oprávnenému ako
žalovanému domáhajú určenia neplatnosti všeobecných poistných podmienok z 21. 05. 2007. Potom,
ako bolo začaté toto konanie na Okresnom súde Trenčín a dňa 02. 11. 2009 bolo vo veci vydané

predbežné opatrenie, na ktoré poukázal súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí, sa oprávnený - Rapid
life životná poisťovňa, a. s., obrátili dňa 19. 06. 2009 žalobou na Arbitrážny súd Košice, rozhodca JUDr.
Bohumír Zaujec, aby arbitrážny súd určil, či právo alebo právny vzťah je alebo nie je podľa ustanovenia
§ 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku. Arbitrážny súd v predmetnom rozhodcovskom rozsudku,
ktorý je v tomto exekučnom konaní exekučným titulom, rozhodol dňa 29. 07. 2009 tak, že určil, že

všeobecné poistné podmienky žalobcu z 21. 05. 2007 sú platné. To znamená, že arbitrážny súd ako
rozhodcovský súd v tomto spore účastníkov konania zo spotrebiteľskej zmluvy doslova "predbehol"
všeobecný súd, Okresný súd Trenčín, ktorý už v čase začatia arbitrážneho konania konal o návrhu
povinného a ostatných poistených o neplatnosť všeobecných poistných podmienok. Arbitrážny súd
tým, že nerešpektoval ustanovenie § 53 ods. 4 písm. o) Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je

neprijateľnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve ustanovenie, ktoré oprávňuje dodávateľa rozhodnúť
o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú právo zmluvu vykladať iba
dodávateľovi.

Preto podľa ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka je takéto dojednanie neplatné a následný

postup oprávneného, ktorý sa obrátil na vyslovenie platnosti poistných podmienok na rozhodcovský súd,
keď v tom čase už prebiehalo podľa ustanovenia § 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka konanie
na súde o určenie neplatnosti týchto poistných podmienok, za konanie v rozpore so zákonom. Z toho
vyplýva záver, že vydaný rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul je v rozpore s ustanovením § 52 a
nasledujúcich Občianskeho zákonníka, a preto v tomto konaní nemôže používať súdnu ochranu.

Súd prvého stupňa preto správne rozhodol, ak exekúciu zastavil, potom ako bolo dňa 19. 03. 2012
vydané poverenie na vykonanie exekúcie exekučným súdom, pretože podľa § 57 ods. 2 súd môžeexekúciu zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona, to znamená vtedy,
ak je exekučné konanie vedené v rozpore so zákonom.

Súd prvého stupňa správne rozhodol aj o trovách exekúcie, pričom oprávnený v tomto smere žiadnu
námietku v odvolaní neuviedol.

Odvolací súd preto podľa ustanovenia § 219 O. s. p. napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil
ako vecne správne.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení
s ustanovením ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p. tak, že účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho
konania, pretože oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov
odvolacieho konania a ostatným účastníkom v tomto odvolacom konaní preukázateľné trovy konania
nevznikli, preto im neboli priznané.

Rozhodnutieboloprijatésenátomodvolaciehosúdupomeromhlasov3:0(§3ods.9zákonač.757/2004
Z. z. v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.