Rozsudok Judgement was issued on Thursday, May 20, 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 10C/294/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114222590
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baran

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8114222590.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Martinom Baranom v právnej veci žalobcov: 1/ P.. B. F.Á., A..

XX.XX.XXXX, W. O., W. XX, 2/ P. F., A.. XX.XX:XXXX, W. O., W. X, právne zastúpených: JUDr. Eva
Geleneky Hencovská, advokátka, Bajzova 2, Košice, proti žalovaným: 1/ U. Č., A.. XX.XX.XXXX, W.
Q. Č.. XXX, právne zastúpenému: JUDr. Martin Kirňák, advokát, Hlavná 29, Prešov, 2/ Kooperatíva
poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00585441, o náhradu
nemajetkovej ujmy v peniazoch takto

r o z h o d o l :

z a m i e t a žalobu voči žalovanému v 2. rade,

náhradu trov konania vo vzťahu medzi žalobcami v 1. a 2. rade a žalovaným v 2. rade navzájom n
e p r i z n á v a ,

v y l u č u j e na samostatné konanie nároky žalobcov v 1. a 2. rade voči žalovanému v 1. rade.

o d ô v o d n e n i e :

Žaloboupodanounatunajšomsúdedňa13.08.2014žiadaližalobcoviav1.a2.radezaviazaťžalovaných
v1.a2.radespoločneanerozdielneimzaplatiťsumu40.000Eur,atožalobkyniv1.radeažalobcoviv2.
rade sumu 30.000 Eur ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy, ktorú utrpeli v súvislosti s usmrtením
ich otca, resp. manžela pri dopravnej nehode, ktorú spôsobil žalovaný v 1. rade, pričom žalovaný

v 2. rade je poisťovacou spoločnosťou, v ktorej bola poistená zodpovednosť za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla.

Žalovaný v 2. rade namietol svoju pasívnu vecnú legitimáciu a poukázal na skutočnosť, že ani
extenzívnym výkladom nemožno dospieť k záveru, že podľa zákona o povinnom zmluvnom poistení je
daná jeho legitimácia pri náhrade nemajetkovej ujmy.

Poukázal tiež na skutočnosť, že žiadnym spôsobom nezasiahol do osobnostných práv žalobcu, a preto
v prípade nároku na náhradu nemajetkovej ujmy podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka nie je
nositeľom hmotnoprávnej povinnosti.

Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že dňa 24.07.2013 došlo k dopravnej nehode v obci C.,
pri ktorej žalovaný v 1. rade ako vodič motorového vozidla prešiel do protismeru a na vedľajšej miestnej
komunikácii narazil do G.. Y. F., ktorý utrpel zranenie, ktorému neskôr podľahol. Žalovaný v 1. rade mal

uzavreté povinné zmluvné poistenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného
v 2. rade.Postupompodľa§112ods.2O.s.p.súdvylúčilnasamostatnékonanienárokyžalobcovvočižalovanému
v 1. rade aj s poukazom na zásadu hospodárnosti konania, nakoľko ohľadom rozhodnutia o týchto
nárokoch je treba vykonať ďalšie dokazovanie, pričom pre rozhodnutie o nároku voči žalovanému v 2.

rade možno rozhodnúť už na základe vykonaných dôkazov, preto súd postupoval tak ako je to vyššie
uvedené.

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. v platnom znení o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, tento zákon upravuje povinné zmluvné poistenie

zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a zriadenie Slovenskej kancelárie
poisťovateľov.

Podľa § 2 písm. f/ citovaného zákona, na účely tohto zákona sa poisteným rozumie ten, na koho sa
vzťahuje poistenie zodpovednosti.

Podľa § 2 písm. g/ citovaného zákona sa pre účely tohto zákona rozumie poškodeným ten, kto utrpel
prevádzkou motorového vozidla škodu a má nárok na náhradu škody podľa tohto zákona.

Podľa § 4 ods. 2 písm. a citovaného zákona, poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby
poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody na zdraví

a nákladov pri usmrtení.
Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života
a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa

ods. 1, najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby, alebo jej vážnosť v
spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka, výšku náhradu podľa ods. 2 určí súd s prihliadnutím na
závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

V danom prípade vo vzťahu medzi žalobcami v 1. a 2. rade a žalovaným v 2. rade súd riešil otázku, či
je poisťovateľ v zmysle zákona o povinnom zmluvnom poistení pasívne legitimovaným subjektom pre
nároky žalobcov, ktoré uplatňujú v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka o ochrane osobnosti.

Táto otázka bola riešená viacerými rozhodnutiami súdov, pričom podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu
SR,ktorýrozhodovaloopravnomprostriedkupodanomvočirozsudkuOkresnéhosúduH.sp.zn.XCXX/
XXXX z 20.05.2008 v obdobnej veci, bolo rozhodnuté, že aj ohľadom otázky pasívnej vecnej legitimácie
vo vzťahu k poisťovni, ktorá bola účastníkom poistného vzťahu zo zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla a žiadnym spôsobom nezasiahla do osobnostných práv žalobcov, čo

je v podstate totožná situácia ako v tomto prípade. Najvyšší súd skonštatoval, že v takomto prípade
poisťovňa nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú ide, s poukazom na citované ustanovenia
zákona o povinnom zmluvnom poistení ako aj Občianskeho zákonníka.

V ďalšom súd poukazuje na odôvodnenie predmetného rozhodnutia Najvyššieho súdu v tomto znení:

Zustanovenia§1ods.1zákonaoPZPvyplýva,žejehopredmetomjeupraviťpovinnézmluvnépoistenie
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Takto určenému predmetu
korešponduje aj vymedzenie, na koho sa poistenie zodpovednosti vzťahuje (vzťahuje sa na každého,
kto zodpovedá za škodu) a vymedzenie rozsahu poistného krytia. Právna úprava rozsahu poistenia

zodpovednosti v ustanovení § 4 ods. 2 citovaného zákona podáva taxatívny výpočet prípadov, ktoré
podliehajú poistnému krytiu a ktoré sú z hľadiska rozlíšenia toho, čo sa odškodňuje, okrem prípadu
uvedeného pod písmenom c/, plne v zhode s právnou úpravou spôsobu a rozsahu náhrady škody v
Občianskom zákonníku (ust. § 442 a nasl. OZ). Poistený má v zmysle tohto zákonného ustanovenia
jeho písmena a/ z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému

uplatnené preukázané nároky na náhradu škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, pričom je oprávnený
uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi. Pojem „nákladov pri usmrtení",
ktorý zákon o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu pre účely tohto zákona osobitne
nedefinuje (definíciu nepodáva ani Občiansky zákonník), treba vysvetľovať vo význame výdavkov, ktoréboli v súvislosti s usmrtením poškodeného preukázateľne vynaložené. Výdavky je poisťovňa povinná
za poškodeného nahradiť len vtedy, ak boli v skutočnosti vynaložené a ak sa tak stalo v príčinnej
súvislosti s úmrtím poškodeného, pričom osoba, ktorá ich vynaložila, je povinná ich nielen presne

uviesť, ale aj preukázať. Občiansky zákonník za náklady pri usmrtení považuje náklady spojené s
pohrebom, odškodnenie ktorých upravuje v ustanovení § 449 ods. 2 OZ nachádzajúceho sa v Šiestej
časti Občianskeho zákonníka s názvom Zodpovednosť za škodu a za bezdôvodné obohatenie. Naproti
tomu, pojem „nemajetkovej ujmy v peniazoch" za zásah do osobnostných práv je upravený v Prvej časti
Občianskeho zákonníka s názvom Všeobecné ustanovenia v ustanovení § 13 ods. 2 OZ ako jeden z

právnych prostriedkov ochrany osobnostných práv. Podstatou a účelom nemajetkovej ujmy v peniazoch
je poskytnúť fyzickej osobe, ktorej osobnostné právo bolo porušené, priznanie peňažnej satisfakcie.
Keďže skutočnú ujmu nie je možné presne zistiť (dá sa len predpokladať), výška nemajetkovej ujmy sa
nedá presne vyčísliť a teda ani preukázať.
Z uvedeného je zrejmé, že medzi týmito dvomi pojmami nie je ani obsahová a ani pojmová blízkosť.
Úplne rozdielna je ich podstata ako aj účel, ktorému tieto dva inštitúty majú slúžiť. Rovnako je odlišný

aj gramatický význam týchto použitých slovných spojení. Blízkosti týchto pojmov nenasvedčuje ani ich
systematické zaradenie.
Odvolací súd preto nesprávne vyložil ustanovenie § 4 ods. 2 písm. a/ zákona o PZP, keď ustálil, že
do pojmu „nákladov pri usmrtení" možno subsumovať náhradu nemajetkovej ujmy. Výsledkom tejto
mylnej interpretácie právnej normy je nesprávny záver, podľa ktorého povinnosť žalovanej 1/ na plnenie

z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla,
sa vzťahuje tiež na nárok žalobcov na náhradu nemajetkovej ujmy vyplývajúci z ustanovenia § 13 ods.
2 OZ a teda, že žalovaná 1/ je aj v konaní o tomto nároku pasívne vecne legitimovaná. Žalovaná 1/
opodstatnenepretonamietala,žerozsudokodvolaciehosúduvnapadnutejčastispočívananesprávnom
právnom posúdení veci.

K otázke možnej interpretácii náhrady škody v tom zmysle, že by bolo možné pod pojem škoda pre
účely zákona č. 381/2001 Z.z. podradiť i nárok na náhradu nemajetkovej ujmy spočívajúci v strate
blízkej osoby, dovolací súd poznamenáva, že platná právna úprava, ako to správne uvádza žalovaná
1/, dôsledne rozlišuje medzi právom na ochranu osobnosti upravenom v ust. § 11 a nasl. OZ (s ním
spojeným právom na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch) a právom na náhradu škody v zmysle

ust. § 415 a nasl. OZ. Medzi týmito dvomi inštitútmi je pojmová a obsahová odlišnosť. Právo na ochranu
osobnostipredstavujenemajetkovéprávo,rýdzoosobnejpovahyajeúzkospätésosobnosťoučlovekaa
jej prejavmi. Na rozdiel od toho, právo na náhradu škody patrí tak fyzickej ako aj právnickej osobe, nemá
absolútnu, ale len relatívnu povahu a má majetkovú povahu. Zásadný rozdiel je aj medzi odškodnením
nemajetkovej ujmy v peniazoch a náhrady škody ako majetkovej ujmy, ktorý spočíva v tom, že pri určení

výšky nemajetkovej ujmy v peniazoch sa vychádza iba z predpokladu, akú ujmu mohol zásah vyvolať
(nemožno presne zistiť skutočnú ujmu). V prípade náhrady škody treba však výšku škody presne uviesť
a preukázať. Právo na náhradu škody a právo na ochranu osobnosti fyzickej osoby podľa platnej právnej
úpravy teda predstavujú dve celkom samostatné práva, ktoré sú podmienené rôznou sférou ochrany
zabezpečovanej Občianskym zákonníkom.

Zákon o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu v ustanovení § 2, v ktorom vymedzuje
pojmy pre účely tohto zákona, pojem škoda osobitne nedefinuje a definíciu nepodáva ani Občiansky
zákonník (čo treba rozumieť pod pojmom škoda nevysvetľuje ani teraz platná Smernica Európskeho
parlamentu a Rady 2009/103/ES zo 16. septembra 2009 o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorových vozidiel). V občianskom zákonníku sa však nachádza právna úprava spôsobu

a rozsahu náhrady (§ 442 a nasl. OZ), ktorá okrem iného vymedzuje, čo sa pri škode na zdraví a
usmrtení odškodňuje. Pokiaľ ide o nároky nemajetkovej povahy, pri škode na zdraví sa odškodňuje
bolesť poškodeného a sťaženie spoločenského uplatnenia (§ 444 OZ). Pri strate života sa výživou
oprávneným osobám priznáva pozostalostná úrazová renta (§ 448 OZ) a uhrádzajú sa náklady spojené
s pohrebom, prípade s liečením (§ 449 ods. 1 a 2 OZ). Keďže zákon č. 381/2001 Z.z. pojem škody

nevymedzuje osobitným spôsobom a nemá ani špeciálne ustanovenie, čo sa odškodňuje, niet dôvodu
takto vymedzenú škodu v Občianskom zákonníku nestotožniť so škodou vyjadrenou v § 4 ods. 2 písm. a/
citovaného zákona. Chráneným predmetom, za poškodenie ktorého má poisťovateľ plniť za poisteného
poškodenému, ak v zmluve nie je uvedené inak, nie je teda zásah do súkromia, ktorého súčasťou je
aj rodinný život.

Odlišnosť nemajetkovej ujmy podľa § 13 ods. 2 OZ od škody podľa ustanovenia § 420 a nasl. OZ
potvrdzuje tiež ustanovenie § 16 OZ, podľa ktorého kto neoprávneným zásahom do práva na ochranu
osobnosti spôsobí škodu, zodpovedá za ňu podľa ustanovení tohto zákona o zodpovednosti za škodu.
Podľa súčasne platnej právnej úpravy možno teda nemajetkovú ujmu za zásah do osobnostných právusmrtením blízkej osoby uplatňovať len mimo rámec inštitútu zodpovednosti za škodu, t.j. podľa § 11
a nasl. OZ.
Z týchto dôvodov dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu v dovolaním napadnutom výroku a vo výroku

o náhrade trov konania zrušil a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie.
Pre posúdenie otázky pasívnej legitimácie poisťovne je rozhodujúce riešenie otázky, čo treba
rozumieť pod pojmom škoda použitým v zákone o PZP. Zastávam názor, že pojem škoda je
potrebné vykladať eurokonformne [3] a tiež extenzívne v tom zmysle, že tento pojem zahŕňa aj
náhradu nemajetkovej ujmy z titulu občianskoprávnej zodpovednosti za zásah do osobnostných práv

pozostalých, spočívajúci v zásahu do práva na súkromný a rodinný život spôsobený usmrtením
blízkej osoby pri prevádzke dopravných prostriedkov(zdroj: ).

Konajúci súd sa oboznámil aj s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie k nemajetkovej ujmy krytej
povinným zmluvným poistením, a to rozsudkom z 24.10.2013 vo veci C 22/12, ktorej predmetom bol

návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa Čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie vo veci
Haasová proti Petrík, kde Súdny dvor EÚ odpovedal na otázku, či nemajetková ujma, ako je napr. ujma
vyplývajúca zo smrti rodiča alebo manžela pri automobilovej nehode, je súčasťou škôd, ktoré musia
byť pokryté povinným poistením zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel,
pričom podľa názoru súdu vysvetlenie záveru Súdneho dvora EÚ, podľa ktorého sa Čl. 3 ods. 1 Prvej

smernice a Čl. 1 ods. 1 Druhej smernice a Čl. 1 ods.1 Tretej smernice majú vykladať v tom zmysle, že
povinné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla má pokrývať aj
náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej blízkym osobám obetí usmrtených pri dopravnej nehode, ak
jej náhradu na základe zodpovednosti poisteného za škodu upravuje vnútroštátne právo uplatniteľné v
spore vo veci samej.

Kľúčovou, pre zodpovedanie tejto otázky, je vysvetlenie poslednej časti odpovede Súdneho dvora
EÚ, teda že takéto poistenie má pokrývať náhradu nemajetkovej ujmy, ak túto náhradu na základe
zodpovednosti poisteného za škodu upravuje vnútroštátne právo uplatniteľné v spore vo veci samej.
Podľa názoru súdu takýmto vnútroštátnym právom uplatniteľným v spore vo veci samej je zákon č.

381/2001 Z. z. Konkrétne z tohto zákona je to § 4 ods. 2 písm. a/, ktorý priamo ukladá poisťovateľovi,
aby za poisteného nahradil poškodenému uplatnený a preukázaný nárok na náhradu škody na zdraví
a nákladov pri usmrtení. V danom prípade sa žalobcovia domáhajú nepochybne nemajetkovej ujmy na
základe ustanovení Občianskeho zákonníka, teda nie je to škoda na zdraví a ani nie je to náklad pri
usmrtení. Podľa názoru súdu nemožno ani extenzívnym výkladom dospieť k tomu, že nárok na náhradu

nemajetkovej ujmy, ktorý je uplatnený žalobcami v konaní v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka,
je náklad pri usmrtení, resp. škoda na zdraví. Už aj keď pojem škoda nie je v slovenskom právnom
poriadku definovaný a jednoznačne k tomu nepristupuje ani európske právo, pri definícii pojmu škody
vychádza zo všeobecných doteraz užívaných definícií, ktoré možno zhrnúť tak, že pod pojmom škody
treba rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, a ktorá je objektívne vyjadriteľná

peniazmi ako všeobecným ekvivalentom. Súčasťou náhrady škody sú aj nemajetkové ujmy na základe
výslovného znenia zákona, a to bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia.

Pri východisku z tejto definície škody je teda zrejmé, že poisťovňa v zmysle zákona o povinnom
zmluvnom poistení má povinnosť hradiť poškodenému škodu na zdraví, ktorej súčasťou je aj bolestné

a sťaženie spoločenského uplatnenia ako nemajetkové ujmy, ale len pokiaľ vznikli u osoby, ktorá bola
poškodenou osobne pri poistnej udalosti, a to pokiaľ hodnotíme vzťah poisťovne k rozsahu svojho
poistenia. Je pravdou, že Súdny dvor EÚ uviedol, že ochrana garantovaná právom únie platí pre
akúkoľvek osobu, ktorá je podľa vnútroštátneho práva zodpovednosti za škodu oprávnená na náhradu
škody spôsobenej motorovými vozidlami, nakoľko zo žiadneho ustanovenia u iného práva nevyplýva

zúženiegarantovanejochranylennaosoby,ktorésapriamozúčastnilinaškodovejudalosti.Nepochybne
tento výklad platí pre nároky ďalších osôb, ktoré sa nezúčastnili škodovej udalosti, a ktorých práva a
právom chránené záujmy boli týmto dotknuté, no v prípade hodnotenia pasívnej legitimácie poisťovne,
ktorá uzatvárala zmluvu o povinnom zmluvnom poistení, podľa názoru súdu je nutné vychádzať zo
znenia slovenskej právnej úpravy, na čo jednoznačne poukazuje aj Súdny dvor EÚ a z tejto nemožno

vyvodiť ani pri extenzívnom eurokonformnom výklade to, že takéto poistenie v zmysle slovenskej právnej
úpravy pokrýva aj náhradu nemajetkovej ujmy.Vzhľadom na vyššie uvedený právny názor súd preto považoval za právne dôvodné zamietnuť žalobu
voči žalovanému v 2. rade s poukazom na nedostatok pasívnej vecnej legitimácie.

Súd nepriznal náhradu trov konania vo vzťahu medzi žalobcami v 1. a 2. rade a žalovaným v 2. rade
navzájom s poukazom na skutočnosť, že úspešný žalovaný v 2. rade náhradu trov konania priznať
nežiadal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo
dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd

v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach ( 42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie

alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo
uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno

odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221
O.s.p.

a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
b) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností
c) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
d) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené ( § 205a O.s.p. ),
e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolania.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.