Rozsudok Judgement was issued on Friday, October 31, 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 29C/118/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113212821
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Vlčková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8113212821.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Dianou Vlčkovou v právnej veci žalobcu: T. R., nar. XX.X.XXXX,

trvale bytom W. XX, XXX XX V., zastúpeného JUDr. Jánom Klimekom, advokátom so sídlom
Sládkovičova 8, 080 01 Prešov p r o t i žalovanému: Generálna prokuratúra Slovenskej republiky,
Organizačný a kontrolný odbor so sídlom Štúrova 2, 812 85 Bratislava, o náhradu škody s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 8.248,85 Eur s 8,75 % úrokom z omeškania ročne zo
sumy 5.224,75 Eur od 20.12.2012 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku,

v prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a ,

o trovách konania a trovách štátu bude rozhodnuté v lehote 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo
veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca žalobou doručenou súdu dňa X.X.XXXX si proti žalovanému, pôvodne v zastúpení Ministerstva
vnútra Slovenskej republiky uplatnil nárok na náhradu škody v zmysle ustanovení § 1,3, 5, 6 zákona
č. 514/2003 Z.z. vo výške 29.012,64 Eur s 8,75 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 19.012,64 Eur
od 20.9.2012 do zaplatenia.

Žalovaná pôvodne v zastúpení Ministerstva vnútra Slovenskej republiky žiadala žalobu ako nedôvodnú
zamietnuť s námietkou, že MV SR v zmysle ustanovenia § 4 ods.1 písm. a, b a g) zák.č. 514/2003 Z.z.
nie je oprávneným orgánom konať v mene štátu to veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci. Na to, aby vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci v mene
štátukonaloMVSR,musiabyťsplnenékumulatívnepodmienkyatoakvtrestnomkonaníškoduspôsobil
vyšetrovateľ policajného zboru alebo poverený príslušník policajného zboru a prokurátor nezamietol

sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa policajného zboru, alebo povereného príslušníka policajného
zboru a zároveň nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu.

VpredmetnejvecivojenskýobvodovýprokurátorzamietolsťažnosťprotiuzneseniuvyšetrovateľaPZato
uznesenímč.OPVXXX/XX-XXzodňaXX.X.XXXXazároveňpodalvtrestnejveciobžalobupríslušnému
súdu dňa XX.X.XXXX, nie sú splnené podmienky pre konanie Ministerstva vnútra SR v mene štátu.

Na základe uvedeného žalobca podaním doručeným súdu dňa XX.XX.XXXX označil ako orgán
oprávnený konať v mene štátu v predmetnej veci Generálnu prokuratúru SR so sídlom Štúrova 2 v
Bratislave, ktorá žiadala nárok žalobcu ako nedôvodný zamietnuť a zároveň namietala nedostatok
podmienky konania, teda svoje oprávnenie konať v mene štátu.Súd dokazovaním vykonaným oboznámením obsahu spisu X O. X/XXXX, faktúrou a špecifikáciou trov
obhajoby, dokladom o úhrade trov obhajoby, potvrdením o poberaní príspevku na bývanie, výpočtom

poplatku príspevku na bývanie, žiadosťou žalobcu o vyradenie z výcviku ISAF, služobným predpisom
č. XXX/XXXX, služobným predpisom XX/XXXX, správami o zdravotnom stave, vyjadrením npor. N.. T.
T., peňažným denníkom, záznamami o realizovaných poradách, personálnym rozkazom o prepustení
žalobcu zo služobného pomeru, disciplinárnym rozkazom, služobným predpisom o okruhu funkcií a
výške zahraničného príspevku, záznamom o odmenách a trestoch, výsluchom žalobcu, svedkov Y. R.,

V. R.J., I. O., ako aj ďalším spisovým materiálom zistil tento skutkový stav:

Žalobca bol uznesením vyšetrovateľa C. Ú. L. L. Č.: C. XXX/X-C.-L.-XXXX zo dňa XX.X.XXXX stíhaný
pre zločin útoku týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § XXX ods.1 písm. a), b, e) ods.2 písm.
d) Trestného zákona.

Proti uvedenému uzneseniu podal sťažnosť do zápisnice o svojom výsluchu zo dňa XX.X.XXXX, o ktorej
rozhodol vojenský obvodový prokurátor uznesením zo dňa XX.X.XXXX pod č. OPv XXX/XX tak, že
sťažnosť zamietol.

Vojenský obvodový prokurátor dňa XX.X.XXXX podal návrh na vzatie do väzby žalobcu a súčasne v

uvedený deň bol zadržaný a jeho osobná sloboda bola obmedzená dňa XX.X.XXXX od 7.20 hod. do
večerných hodín, kedy bol prepustený zo zadržania.

Dňa X.X.XXXX poveril obhajobou svojho právneho zástupcu.

Po vykonaní vyšetrovania v prípravnom konaní vojenský obvodový prokurátor podal obžalobu dňa
XX.X.XXXX na Okresný súd v Prešove, doručenú dňa XX.X.XXXX pre trestný čin týrania osoby blízkej a
zverenej podľa § XXX ods.1 písm. a), b, e) ods.2 písm. d) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie
§ 139 písm.b) Trestného zákona, ktoré sa viedlo pod sp.zn. X O. X/XXXX.

Okresný súd v Prešove rozsudkom zo dňa XX.X.XXXX ho spod obžaloby oslobodil s poukazom na
dôvody v ustanovení § 285 písm.a) Trestného poriadku, avšak z dôvodu podaného odvolania zo strany
vojenského obvodového prokurátora Krajský súd v Trenčíne zo dňa XX.XX.XXXX pod sp.zn. XX O. XX/
XXXX napadnutý rozsudok zrušil a vrátil súdu I. stupňa na ďalšie prejednanie a rozhodnutie. Následne
Okresný súd v Prešove rozsudkom zo dňa XX.X.XXXX opätovne ho spod obžaloby oslobodil podľa

ustanovenia § 285 písm.a) Trestného poriadku, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý
bol trestne stíhaný. Tento bol opätovne napadnutý odvolaním vojenského prokurátora, o ktorom Krajský
súd v Trenčíne rozhodol uznesením zo dňa XX.X.XXXX pod sp.zn. XX O. XX/XXXX tak, že odvolanie
vojenského obvodového prokurátora s poukazom na ust. § 319 Trestného poriadku ako nedôvodné
zamietol.

Z uvedeného dôvodu v jeho trestnej veci mu trestným stíhaním bola spôsobená škoda, za ktorú
zodpovedá štát v zmysle § 1, 3, 5, 6 zákona č. 514/2003 Z.z.

Táto škoda pozostáva zo zaplatených trov obhajoby v trestnej veci X O. X/XXXX v sume 4.192,94 Eur,

ktorá bola vyčíslená za tieto úkony právnej pomoci: prevzatie a príprava obhajoby 7.X.XXXX, účasť pri
výsluchuV..R.od10.35hod.do11.30hoddňaXX.X.XXXX,účasťprivýsluchuobvinenéhoT..R.od12.00
hod. do 13.20 hod J. XX.X.XXXX, ďalšia porada s klientom X.X.XXXX, účasť pri konfrontácii od 10.10
hod.do12.10hoddňaX.X.XXXX,účasťprivýsluchuznalcaod15.10hod.do15.50hoddňaXX.X.XXXX,
účasť pri výsluchu T..R. od 16.10 hod. do 17.15 hod dňa XX.X.XXXX, spolu s náhradou za premeškaný

čas a cestovného; účasť pri preštudovaní vyšetrovacieho spisu dňa XX.X.XXXX, predbežné prejednanie
obžaloby na OS PO dňa XX.X.XXXX, obhajoba na hlavnom pojednávaní od 9.00 hod. do 15.02 hod. dňa
X.X.XXXX, ďalšia porada s klientom dňa XX.X.XXXX H. XX.X.XXXX, účasť na hlavnom pojednávaní
od 13.15 hod. do 15.15 hod. dňa 16.3.2010, ďalšia porada s klientom dňa XX.X.XXXX, účasť na
hlavnom pojednávaní od 10.30 hod. do 12.20 hod. dňa XX.X.XXXX, písomné vyjadrenie na odvolanie

prokurátora X.X.XXXX, ďalšia porada s klientom dňa XX.XX.XXXX, účasť na verejnom zasadnutí na
KS v Trenčíne dňa XX.XX.XXXX vrátane náhrady za premeškaný čas a náhrady cestovného, účasť na
hlavnom pojednávaní na OS Prešov dňa XX.X.XXXX, vyjadrenie k odvolaniu prokurátora XX.X.XXXX,
ďalšia porada s klientom XX.X.XXXX a účasť na verejnom zasadnutí na KS v Trenčíne 18.5.2011,vrátane náhrady za premeškaný čas a náhrady cestovného v celkovej výške 4.192,94 Eur, ktorú žalobca
v prospech právneho zástupcu uhradil dňa XX.X.XXXX.

Súčasne si uplatňuje škodu na zaplatenej dani z príjmu a odvodu na zdravotné poistenie s dodatočne
vyplateného príspevku na bývanie v sume 6.060,50 Eur, ktorá mu bola zrazená vo výške 1.235,60 Eur.
Ako profesionálny vojak má nárok na príspevok na bývanie a v rokoch XXXX H. XXXX od začiatku
trestného stíhania v mes. marec r.XXXX až do mes. máj 2011 mu tento bol pozastavený a celkovo činil
sumu 6.060,50 Eur. Po skončení trestného

stíhania oslobodzujúcim rozsudkom mu bol tento dodatočne vyplatený jednorázovo v mes. jún 2XXX
spolu s príspevkom za uvedený mesiac.

Do konca roku XXXX tento nebol zdaňovaný a ani sa nezarátaval do základu pre výpočet odvodu
na zdravotné poistenie. Podľa prehľadu z pripojenej prílohy je uvedený výpočet doplatku za jednotlivé
mesiace. Pokiaľ by mu bol príspevok na bývanie vyplácaný v roku XXXX H. XXXX, tento by predstavoval
sumu 4.908 Eur, ktorá by nebola zdanená, ale vzhľadom na výplatu v r.2XXX mu bola z tejto sumy
zrazená daň z príjmu zo závislej činnosti v sume 20 %, čo predstavuje 981,60 Eur a to v priebehu

mesiacov august až december r.XXXX. Rovnako mu v mesiacoch august až december r.XXXX boli
vykonané zrážky odvodu na zdravotné poistenie v celkovej sume 254 Eur, čo spolu predstavuje 1.235,60
Eur.

Na podporu svojho tvrdenia predložil vyjadrenie Ministerstva obrany SR zo dňa X.X.XXXX, z ktorého

vyplýva, že ak bol profesionálny vojak dočasne pozbavený výkonu štátnej služby a toto pozbavenie
sa zrušilo podľa § 65 ods.9 zákona č. 346/2005 Z.z., patrí mu v súlade s ustanovením § 172 ods.4
zákona č. 346/2005 Z.z. príspevok na bývanie vo výške, ktorá mu patrila pred týmto pozbavením. Ak bol
pozbavenývýkonufunkciezaobdobienapr.od1.XX.XXXXJ.XX.X.XXXX,takvšetkypríspevky,ktorému
boli doplatené v zdaňovacom období v r.XXXX, podliehajú dani z príjmov fyzickej osoby. Obdobne treba

postupovať aj v prípadoch, keď príspevok na bývanie alebo príspevok na úpravu bytu pri presťahovaní
nebol profesionálnemu vojakovi vyplatený aj za iných okolností, napr. z dôvodu vznesenia obvinenia
profesionálnemu vojakovi a následného oslobodenia spod obžaloby. Tieto príspevky nepodliehajú dani
z príjmov fyzickej osoby, iba v prípade že boli vyplatené alebo doplatené v rámci zúčtovania platov,
najneskôr za mes. december r.XXXX.

Žalobca sa ďalej ako profesionálny vojak mal zúčastniť na misii Armády Slovenskej republiky v
Afganistane a v priebehu trestného stíhania sa pripravoval a bol zaradený do výcviku ISAF s termínom
nástupu marec XXXX.

Keďže pre vyslanie na túto misiu bolo potrebné vykonať kompletný výcvik a mať istotu, že sa bude môcť
tejto misie zúčastniť, vzhľadom na prebiehajúce trestné konanie, podal žiadosť o vyradenie z výcviku
dňa XX.XX.XXXX.

Na základe služobného predpisu pre štátnu službu profesionálnych vojakov č. X/XXXX zmeneného

predpisom č. XXX/XXXX je vojenská operácia ISAF na území Afganistanu zaradená do extrémnej
kategórie. Na základe služobného predpisu č. XX Z. X.X.XXXX je príspevok pre štátnu službu
profesionálneho vojaka 1.000 Eur mesačne. Na základe prílohy č. 2 k služobnému predpisu č. XX/XXXX
je príspevok za zaradenie do extrémnej kategórie pri vojenskej operácii 1.200 Eur mesačne. Okrem
toho pri jeho vojenskej hodnosti slobodníka by bol dostával príspevok na výkon funkcie ďalších 60 Eur.

Celkom by okrem mzdy, ktorú poberal pri pobyte na Slovensku a ktorá mu bola pravidelne vyplácaná
na účet vo výške 2.260 Eur v hrubom, obdržal za 6 mesiacov na misii sumu 13.560 Eur, čo predstavuje
jeho ušlý zisk.

Zároveň si uplatnil nárok na náhradu škody za zadržanie podľa § 7 zákona č. 514/2003 Z.z. za

obmedzenie jeho osobnej slobody dňa XX.X.XXXX od 7.20 hod. do večerných hodín, pričom jej výška
je podľa § 17 ods.4 v sume 24,10 Eur.Predmetnou žalobou si uplatnil nárok aj nemajetkovú ujmu podľa § 17 ods.2 citovaného zákona vo výške
10.000 Eur majúc za to, že samotný oslobodzujúci rozsudok nie je dostatočným zadosťučinením v jeho

prípade a preto sa domáha nemajetkovej ujmy v peniazoch. Nárok na nemajetkovú ujmu odôvodnil tým,
že počas trestného stíhania pracoval ako profesionálny vojak v štátnej službe zo špeciálnym zaradením
do jednotiek ISAF v Afganistane a jeho pozícia ako vojaka bola tým pádom vážne narušená, tak ako
uviedol vyššie, keďže mu boli krátené niektoré finančné náležitosti a zároveň nemohol rozvíjať svoj ďalší
kariérny postup, a to až do právoplatného skončenia trestného stíhania, pričom nemal istotu či bude

môcť naďalej pokračovať vo svojej kariére profesionálneho vojaka.

Tento stav trval od XX.X.XXXX J. XX.X.XXXX, teda viac ako 2 roky, čo malo vplyv na jeho psychický
stav, keďže musel v rámci vojenského útvaru vyhľadať aj pomoc psychológa, nakoľko jeho zaradenie v
armáde vyžadovalo nielen dostatočnú fyzickú, ale aj psychickú odolnosť. Počas doby viac ako 2 rokov
bolo vykonaných viacero vyšetrovacích úkonov, vrátane pojednávaní na súde, kde ako svedkovia boli

vypočúvaní viacerí jeho susedia, ako aj príbuzní, čo zhoršovalo jeho povesť v okolí. V tejto trestnej
veci boli vypočúvaní aj jeho rodičia, ktorí túto situáciu ťažko znášali a to najmä otec, u ktorého došlo k
viacerým psychickým ťažkostiam.

Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že pokiaľ ide o jeho zaradenie do výcviku na misiu v Afganistane,

absolvoval tento celý a jeho velitelia mali vedomosť o tom, že sa voči nemu vedie trestné stíhanie. Do
výcviku bol zaradený z dôvodu, že v tom čase už bol vydaný po prvýkrát oslobodzujúci rozsudok a títo
chceli, aby sa uvedenej zahraničnej misie zúčastnil. Nakoľko mu služobné predpisy neumožňovali, aby
sa zúčastnil zahraničnej misie v prípade ak sa voči nemu viedlo trestné stíhanie, bolo mu zo strany
veliteľov oznámené, aby podal žiadosť o vyradenie z misie z dôvodu pokračujúceho trestného stíhania.

Bol informovaný od svojich nadriadených, že sa voči jeho osobe robia nejaké previerky, ale domnieval
sa, že je to z dôvodu prebiehajúceho rozvodového konania s bývalou manželkou s následným zistením,
že ide o úkony týkajúce sa jeho trestného stíhania. Poukázal na to, že bol zadržaný a nikto si nevie
predstaviť čo po dobu 2 rokov trestného stíhania prežíval. Mal krátené finančné náležitosti, ktoré sa

prejavovali dosahovaním nízkeho príjmu vo výške 360 Eur, z ktorého uhrádzal výživné na syna vo výške
140 Eur, musel si platiť bývanie v T., splácať pôžičky a túto situáciu by nezvládol bez pomoci rodičov.
Trestné stíhanie malo nepriaznivý vplyv aj na jeho psychický stav, čo viedlo až k nutnosti návštev u
vojenského psychológa. Trestné stíhanie malo mať vplyv aj na jeho kariérny postup, keďže z dôvodu
vedenéhotrestnéhostíhaniamuneboloumožnenézískaťvyššiuhodnosťapovýšiťnapozíciudesiatnika

vodiča operátora.

Nepriaznivo vplývalo aj na jeho osobný vzťah s maloletým synom pochádzajúcim z jeho manželstva,
pre ktoré syna nemohol pol roka navštíviť a s týmto sa nemohli kontaktovať ani jeho rodičia a to ani
pri príležitosti osobných sviatkov alebo Vianoc. Súčasne uviedol, že dňa 1.X.XXXX bol prepustený

zo služobného pomeru pre hrubé porušenie služobných povinností a to zistením požitia alkoholických
nápojov počas výkonu vojenskej služby.

Dňa X.XX.XXXX bol vydaný disciplinárny rozkaz, ktorým bolo uložené žalobcovi zníženie služobného
platu o 5 % na dobu jedného mesiaca z dôvodu porušenia základných

povinností profesionálneho vojaka podľa § 119 ods.1 písm.a) zákona, pretože dňa 26.10.2011 o 8.44
hod. vykonával štátnu službu pod vplyvom alkoholu, dôsledkom čoho bolo menovanému namerané pri
dychovej skúške na požitie alkoholu 0,32 mg/liter. Personálnym rozkazom zo dňa XX.X.XXXX bol podľa

§ 70 ods.1 písm.d) zákona 346/2005 Z.z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl SR
prepustený zo služobného pomeru profesionálneho vojaka, ktorého služobný pomer sa skončil dňom
doručenia rozhodnutia XX.X.XXXX.

B.. N.. T. T. vo svojom písomnom vyjadrení (č.l. XX) uviedol, že žalobcu pozná ako kolegu z vojenského

útvaru XXXX P. T. s tým, že od konca novembra r.XXXX bol veliteľom jednotky, ktorá sa pripravovala
na plnenie úloh mimo územia SR s termínom vyslania marec r.XXXX, kde bol zaradený aj žalobca.
So žalobcom bol už predtým na misii v Afganistane v termíne september XXXX H. T. XXXX. Mal
vedomosť o tom, že žalobca bol zaradený do jednotky, ktorá sa pripravovala na plnenie úloh mimoúzemia SR s termínom vyslania marec XXXX, pričom sám si podal žiadosť o vyradenie z jednotky z
dôvodu prebiehajúceho trestného stíhania.

Uviedol, že nie je možné, aby bol odoslaný na misiu príslušných ozbrojených síl, voči ktorému prebieha
trestné stíhanie, čo je stanovené vnútorným dokumentom ozbrojených síl SR vydaným náčelníkom
generálneho štábu ozbrojených síl SR z r.2010 a to konkrétne štandardné operačné postupy pre
zabezpečenie výberu a personálne zabezpečenie profesionálnych vojakov pri plnení mimo územia SR
SOP-1.0-1 (B) vedenom pod č. Š.-XXX-X/XXXX, kde v článku 6 určenie profesionálnych vojakov do

funkcii odsek 3 profesionálneho vojaka nie je možné zaradiť do personálneho zámeru a určiť do funkcie
operácie, ak podľa písm.a) je proti nemu vedené trestné stíhanie alebo priestupkové konanie.

Svedok I. O. uviedol, že v čase pôsobenia žalobcu ako profesionálneho vojaka bol jeho priamym
nadriadeným a vie, že bol zaradený do jednotky, ktorá sa pripravovala na misiu s termínom odchodu
marec r.XXXX. V čase zaradenia do výcviku spĺňal podmienky, avšak v priebehu prípravného výcviku

prebiehali vyraďovacie konania. Nie každý z profesionálnych vojakov, ktorý sa na zahraničnú misiu
prihlásil a splnil podmienky prípravy sa tejto misie zúčastnil, keďže mohol byť vyradený z viacerých
dôvodov neprejdením psychodiagnostickým vyšetrením, zdravotným vyšetrením alebo mohol byť
vyradený pre disciplinárne previnenia. Zároveň uviedol, že v čase jeho pôsobenia ako priameho
nadriadeného žalobcu nezistil žiadne skutočnosti, ktoré mali vplyv na jeho kariérny postup.

Svedok Y. R., otec žalobcu uviedol, že o trestnom stíhaní syna sa dozvedel po jeho návrate v
Afganistane a táto skutočnosť ich veľmi nemilo zasiahla, keďže dovtedy nemali žiadne problémy s
políciou. Samozrejmé sa o trestnom stíhaní syna dozvedela aj ich širšia rodina. Došlo k zmene správania
syna, ktorý bol zatrpknutý, odmeraný, o ničom nechcel rozprávať a tiež to nepriaznivo ovplyvnilo jeho

zdravotný stav s následným kolapsom.

Svedkyňa V. R., matka žalobcu uviedla, že o jeho trestnom stíhaní sa dozvedela po návrate z misie v
Afganistane v čase kedy bol už zadržaný s negatívnymi dôsledkami na ich psychickom stave. Trestné
stíhanie syna sa samozrejmé negatívnym spôsobom odzrkadlilo na správaní ich blízkeho okolia a viedlo

až k nútenému sťahovaniu sa z miesta ich pôvodného bydliska v X. J. V.. Trestným stíhaním žalobcu sa

podstatným spôsobom znížil jeho príjem, čo viedlo k nedostatku finančných prostriedkov, pre ktorý bola
nútená odísť pracovať do zahraničia.

Podľa záznamu o odmenách a trestoch z pôsobenia žalobcu ako profesionálneho vojaka neboli zistené
žiadne záznamy o trestoch s výnimkou záznamov o odmenách.

Z trestného spisu z prehľadu o odmenách a trestoch v čase jeho pôsobenia ako príslušníka policajného

zboru bolo zistené, že dňa XX.XX.XXXX v čase od 8.00 hod. do 16.00 hod., kedy mal plánovanú službu
pred nástupom do hliadkovej služby bolo zistené, že požil alkoholické nápoje a to 0,25 %, za čo mu bol
uložený trest zníženia služobného platu o 15 % po dobu troch mesiacov a následne dňa XX.X.XXXX
bol prepustený personálnym rozkazom MV SR zo služobného pomeru z dôvodu požitia alkoholických
nápojov pred službou dňa XX.X.XXXX.

Podaním zo dňa X.X.XXXX adresovaným Ministerstvom vnútra SR požiadal predbežné prejednanie
nároku na náhradu škody podľa § 15 zákona č. 514/2003 Z.z. Ministerstvo vnútra SR na uvedenú
výzvu neodpovedalo a to ani na urgenciu prípisom zo dňa XX.X.XXXX. V danom prípade ak príslušný
orgán neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo jeho časť do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti,

môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Žiadosť o
predbežné prerokovanie nároku bola doručená dňa XX.X.XXXX a keďže nárok na náhradu škody mu
nebol uhradený do XX.X.XXXX, má nárok k tomuto dátumu na uplatnený úrok z omeškania.

Žalovaná k uplatnenému nároku na náhradu škody namietala predložený účtovný doklad o vyplatení

odmeny právnemu zástupcovi titulom trov obhajoby z dôvodu, že tento nespĺňa náležitosti podľa § 11
zákona č. 563/1991 Zb. o účtovníctve s poukazom na vyčíslenie neúčelných trov konania a to obhajoba
na hlavnom pojednávaní dňa X.X.XXXX bola nesprávne vyčíslená, kedy odmena vo výške základnej
sadzby tarifnej odmeny patrí za každé 2 skončené hodiny; vo vyčíslení je zároveň uvedené, že dňaXX.X.XXXX a následne XX.X.XXXX boli uskutočnené porady s klientom a ich účtovanie je v rozpore
s vyhláškou 655/2004 Z.z., podľa ktorej ak po poslednej porade alebo rokovaní s klientom alebo s
protistranou nasleduje ďalšia porada alebo rokovanie a medzitým nedošlo k inému úkonu právnej služby,

tak odmena za túto ďalšiu poradu alebo rokovanie advokátovi nepatrí. Zároveň považujú za neúčelnú
poradu zo dňa XX.X.XXXX.

Pokiaľ ide o nárok žalobcu na zaplatenú daň a odvod zdravotného poistenia v sume 1.235,60 Eur
zaplatenú z príspevku na bývanie, má za to, že zmena daňových a odvodových predpisov nemá súvis

s trestným konaním a orgány prokuratúry ju nemohli ovplyvniť. Rovnako orgány prokuratúry nemohli
ovplyvniť interné právne predpisy Ministerstva obrany SR ani skutočnosť, že žalobcovi bol počas
trestného stíhania pozastavený príspevok na bývanie. Má za to, že žalobcovi bola celá suma príspevku
zostranyMinisterstvaobranySRvyplatenáapokiaľsanaďalejcítibyťpoškodenýpostupomMinisterstva
obrany SR, mal sa s týmto nárokom obrátiť na uvedený orgán.

Nárok žalobcu na náhradu ušlého zisku titulom možnosti získania vyššieho zárobku zúčastnenia sa
na misii považujú za hypotetický, keďže žalobca sa dobrovoľne vzdal účasti na uvedenej misii. Počas
celého prípravného konania jeho osobná sloboda obmedzená nebola a uznesenie o vznesení obvinenia
nie je rozhodnutím o vine a na obvineného sa až do

právoplatného rozhodnutia súdu hľadí ako na nevinného, v zmysle zásady prezumpcie neviny. Súčasne
považuje za nedôvodný nárok na náhradu škody za zadržanie, nakoľko doposiaľ nebolo preukázané
a ustálené koľko hodín zadržanie trvalo. Pokiaľ ide o nemajetkovú ujmu, z výsledkov vykonaného
dokazovania nebolo preukázané, žeby žalobcovi v trestnom konaní bol spôsobený tak závažný

následok, ktorý by odôvodňoval nárok na nemajetkovú ujmu.

Podľa § 4 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom od 1.1.2013, vo veci náhrady škody, ktorá bola
spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu

a) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak

1. škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym
úradným postupom súdu,
2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci, 1)

3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa
osobitného predpisu, 2)

b) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ
Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru, 3) a

1. prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa Policajného zboru alebo povereného
príslušníka Policajného zboru a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu alebo
2. vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru nekonal na základe
záväzného pokynu prokurátora,

c) Ministerstvo financií Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní spôsobil škodu vyšetrovateľ finančnej
správy alebo poverený pracovník finančnej správy, 3) a
1. prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa finančnej správy alebo povereného
pracovníka finančnej správy a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu alebo

2. vyšetrovateľ finančnej správy alebo poverený pracovník finančnej správy nekonal na základe
záväzného pokynu prokurátora.

d) ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v
oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej

správy a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone štátnej správy, ktorá bola prenesená na územnú
samosprávu podľa osobitného predpisu,e) ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak v dôsledku nesprávneho prebratia smernice
Európskej únie alebo ak v dôsledku nedodržania lehoty určenej na jej prebratie vznikla škoda pri výkone
verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného

orgánu štátnej správy,

f) Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného
predpisu4) v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní,

g) Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia
ním vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jeho nesprávnym úradným postupom,

h) Národná banka Slovenska, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou vydaného

alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom,

i) verejnoprávna inštitúcia, záujmová samospráva alebo právnická osoba, ktorej zákon zveril
rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb a právnických
osôb v oblasti verejnej správy, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou vydaného

alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom,

j) Národná rada Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou
vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom,

k) Súdna rada Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou
vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom,

l)Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ním
vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jeho nesprávnym úradným postupom,

m) orgán príslušný podľa písmen a) až l), u ktorého bola podaná žiadosť na predbežné prerokovanie
nároku (§ 15), ak ku škode došlo v oblasti verejnej moci, ktorá patrí do pôsobnosti viacerých orgánov
verejnej moci; ak žiadosť bola podaná na viacerých príslušných orgánoch, ten orgán, ktorý vo veci začal
konať ako prvý.

(2) Ak nemožno príslušný orgán určiť podľa odseku 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky.

(3) Ak bol nárok na náhradu škody uplatnený na orgáne, ktorý nie je príslušný vo veci konať podľa

odsekov 1 a 2, je tento orgán povinný bezodkladne postúpiť žiadosť (§ 15) príslušnému orgánu a
upovedomiť o tom žiadateľa. Účinky uplatnenia nároku zostávajú zachované.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. účinného do 31.12.2012, nárok na náhradu škody spôsobenej
nezákonnýmrozhodnutím,nezákonnýmzatknutím,zadržanímaleboinýmpozbavenímosobnejslobody,

rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe
písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným
orgánom podľa § 4 a 11.
Podľa § 15 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. účinného do 31.12.2012, ak bola žiadosť podaná na

nepríslušnom orgáne, je tento orgán povinný bezodkladne ju postúpiť príslušnému orgánu a upovedomiť
o tom poškodeného. Účinky podania žiadosti zostávajú zachované.

Podľa § 16 ods. 1, 2 citovaného ustanovenia, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody
alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sapoškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Každý je povinný
bez zbytočného odkladu na požiadanie príslušného orgánu, ktorý koná v mene štátu, písomne oznámiť
skutočnosti, ktoré majú význam pre predbežné prerokovanie nároku.

Podľa § 17 ods. 1 až 5 citovaného ustanovenia, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak
osobitný predpis neustanovuje inak.1a) V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné

uspokojiť ju inak. Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä
na

a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,

d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.
Výška nemajetkovej ujmy spôsobenej rozhodnutiami uvedenými v § 7 a 8 je najmenej jedna
tridsatina priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za
predchádzajúci kalendárny rok, a to za každý, aj začatý deň pozbavenia osobnej slobody. V žiadosti o
predbežnéprerokovanienárokuapriuplatnenínárokunasúdejepoškodenýpovinnýuviesťpožadovanú

výšku úhrady podľa odsekov 1 a 2.

Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím a vedením trestného stíhania, ktoré neskončilo
právoplatným odsúdením, je špecifickým prípadom zodpovednosti štátu podľa zákona č. 514/2003
účinného od 1.7.2004. Súdna judikatúra dôvodila, že zmyslu právnej úpravy zodpovednosti štátu za

škodu zodpovedá, aby každá majetková ujma spôsobená nesprávnym, či nezákonným zásahom štátu
proti fyzickej osobe, bola odčinená. Systematickým a logickým extenzívnym výkladom dospela k záveru,
že ak došlo k zastaveniu trestného stíhania alebo k oslobodeniu spod obžaloby, treba s prihliadnutím na
konkrétne okolnosti a dôvody vychádzať z toho, že občan čin nespáchal, a že trestné stíhanie proti nemu
nemalo byť začaté. Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím trestného stíhania sa posudzuje ako

nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu
ČR z 23.2.1990 a rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28.6.1993 pod sp. zn. 1Cdo 53/93).
Rozhodujúcim meradlom opodstatnenosti (zákonnosti) začatia (vedenia) trestného stíhania je neskorší
výsledok trestného konania.

(Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 18.8.2009 pod sp. zn. 4MCdo 15/2009, rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. 3Cdo 194/2010 zo dňa 30.3.2011).

Z uvedeného vyplýva, že aj keď zákon č. 514/2003 Z. z. výslovne neupravuje nárok na náhradu
škody v prípade oslobodenia obžalovaného spod obžaloby, judikatúra dospela k záveru, že ide o

špecifický prípad zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú začatím a vedením trestného stíhania,
pri ktorom treba vychádza z analogického výkladu úpravy najbližšej, a to z úpravy zodpovednosti za
škodu spôsobenej nezákonným rozhodnutím. Rovnaký význam, ako zrušenie právoplatného uznesenia
o vznesení obvinenia pre nezákonnosť, má v tomto zmysle tiež zastavenie trestného stíhania alebo
oslobodenie spod obžaloby. Skutočnosť, že nedošlo k zrušeniu rozhodnutia, ktorým sa trestné stíhanie

začína, na tom nič nemení. Podstata nároku na náhradu škody sa totiž v tomto prípade neviaže na

správnosť, resp. nesprávnosť postupu orgánov činných v trestnom konaní pri začatí trestného stíhania,
ale na samotný výsledok trestného stíhania.

Nakoľkobolžalobcaprávoplatneoslobodenýspodobžalobypodľaustanovenia§285písm.a/Trestného
poriadku rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa XX.X.XXXX v predmete trestného stíhania pre
zločin útoku týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, b/, e/, ods. 2 písm.
d/ Trestného zákona, je na strane štátu daná zodpovednosť za škodu, ktorá mu bola spôsobená

nezákonným rozhodnutím v súlade s ustanovením § 5 a 6 zákona č. 514/2003 Z. z., a to v rozsahu
upravenom týmto zákonom.Za otázku právne zásadného významu súd považoval, či orgánom konajúcim v mene štátu je v danom
prípade Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky alebo Generálna prokuratúra Slovenskej republiky.

Žalobca žiadosť o predbežné prejednanie svojho nároku podľa § 15 zákona č. 514/2003 Z. z. X.X.XXXX
adresoval Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky.

V zmysle ustanovenia § 4 ods. 1 písm. a/ bodu 1 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom do
31.12.2012, konalo v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti, ak škoda vznikla v občianskom súdnom

konaní alebo v trestnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.

V zmysle § 4 ods. 1 písm. b/ tohto zákona v účinnom znení, koná vo veci náhrady škody Ministerstvo
vnútra Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ alebo poverený orgán
policajného zboru a v zmysle ustanovenia § 4 ods. 1 písm. f/ tohto zákona koná vo veci náhrady škody
Generálny prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného právneho

predpisu v občianskeho súdnom konaní, v trestnom konaní alebo v konaní správnom.

V zmysle § 4 ods. 1 písm. l/ tohto zákona v znení účinnom do 31.12.2012, koná vo veci náhrady škody
orgán príslušný podľa písm. a/ až j/, u ktorého bola podaná žiadosť na predbežné prerokovanie nároku,
ak ku škode došlo v oblasti verejnej moci, ktorá patrí do pôsobnosti viacerých orgánov verejnej moci; ak

žiadosť bola podaná na viacerých príslušných orgán, ten orgán, ktorý vo veci začal konať prvý.

Z obsahu uvedeného právneho predpisu je teda možné vyvodiť, že tento v sebe zahŕňa jednak zákonné
ustanovenia hmotnoprávneho ako aj procesnoprávneho charakteru.

Zákonom č. 412/2012 Z. z., ktorým sa zmenil a doplnil zákon č. 514/2003 Z. z. s účinnosťou od 1.1.2013,
došlo k zmene ustanovenia § 4 citovaného zákona, ktoré určovalo orgán konajúci v mene štátu.

Nakoľko v zákone č. 412/2012 Z. z. absentujú prechodné ustanovenia, je potom potrebné vychádzať pri
rozhodovaní z ustanovenia § 4 zákona č. 514/2003 Z. z v znení s účinnosťou od 1.1.2013.

V zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. 4S. XX/XXXX Z. dňa
XX.XX.XXXX v prípade, ak žalobca označí za žalovaného štát, je povinný riadne označiť aj štátny orgán,
ktorý má za štát konať. Riadne označenie štátu ako žalovaného

účastníka je teda náležitosťou riadneho návrhu, bez ktorého nemožno v konaní pokračovať (§ 79 ods.
1, § 43 ods. 2 O.s.p.). Štát je ako účastník konania označený riadne, ak je súčasne s ním označený
príslušný štátny orgán, ktorý má v mene štátu konať s uvedením jeho názvu a sídla.

V zmysle ustanovenia § 4 ods. 1 písm. b/ zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom po 1.1.2011, podľa
ktorého vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v
mene štátu Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ
policajného zboru alebo poverený príslušník policajného zboru a prokurátor nezamietol sťažnosť proti
uzneseniu vyšetrovateľa policajného zboru alebo povereného príslušníka policajného zboru a nepodal v

trestnej veci obžalobu príslušnému súdu alebo vyšetrovateľ policajného zboru alebo poverený príslušník
policajného zboru nekonal na základe záväzného pokynu prokurátora. V predmetnej veci trestné
konaniezačalovydanímuzneseniaozačatítrestnéhostíhania,pričomprokurátorzamietolsťažnosťproti
uzneseniu vyšetrovateľa policajného zboru, a to uznesením č. C. XXX/XX zo dňa XX.X.XXXX a zároveň
podal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu dňa XX.X.XXXX, a preto neboli splnené podmienky pre

konanie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky v mene štátu v predmetnej veci, ale jediným orgánom
oprávneným konať v mene štátu bola Generálna prokuratúra v súlade s ustanovením § 4 ods. 1 písm. f/
zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom od 1.X.XXXX. Na základe uvedeného preto žalobca v zmysle
uznesenia Okresného súdu Prešov zo dňa XX.XX.XXXX podaním doručeným súdu dňa XX.XX.XXXX
opravil označenie orgánu oprávneného konať v mene štátu na Generálnu prokuratúru.

Avšak pokiaľ ide o nároky žalobcu uplatňované v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z., súd vychádzal zo
znenia účinného k 31.12.2012 v súlade s princípom zákazu pravej retroaktivity.K základným princípom právneho štátu patrí právna istota a dôvera občanov a právnických osôb v právo
a právny poriadok. S tým úzko súvisí neprípustnosť spätnej účinnosti právnych predpisov. Všeobecne
platí, že právne predpisy nepôsobia späť. Právne vzťahy a nároky z nich vyplývajúce sa musia spravovať

normami, ktoré platili v čase ich vzniku. Subjekt, ktorý v minulosti urobil nejaký právny úkon, nemôže
totiž vedieť, aké budú jeho dôsledky podľa následných, spätne pôsobiacich úprav. Použitie predpisu
na prípady, ktoré sa stali pred jeho účinnosťou, by viedlo tak k situácii, že legi posteriori sa umožní
modifikácia právnych vzťahov založených v čase pôsobnosti legis prioris, čo je zásadne neprípustné.
Tento všeobecný zákaz sa meritórne týka retroaktivity pravej, vedúcej k zmene právnych pomerov

vzniknutých v minulosti.

Podľa právnej teórie v prípade tzv. nepravej retroaktivity platí princíp prípustnosti a legislatívnej
priechodnosti. Podľa štandardného normotvorného prístupu sa pri časovom strete dvoch právnych
predpisovsnovouprávnouúpravouspravujúajvzťahyzaloženézrušenounormou.Tátoúpravavstupuje
do právnych vzťahov vzniknutých v minulosti s tým, že odo dňa svojej účinnosti ich môže novoregulovať

a spájať s nimi iné práva a povinnosti. Za legislatívne korektné však možno považovať iba také riešenie,
aby samotný vznik vzťahov a práva z nich vyplývajúce do účinnosti neskoršieho predpisu sa posudzovali
podľa zrušenej úpravy. Úprava podrobnosti stretu s časovo rozdielnych predpisov je vecou ustanovení
následného predpisu. Nakoľko právna úprava zákona č. 514/2003 Z. z. menená zákonom č. 412/2012
neobsahuje vlastné prechodné ustanovenia, preto podľa názoru súdu je potrebné

jeho účinky vykladať v súlade s princípom zákazu pravej retroaktivity, a preto všetky hmotnoprávne
nároky uplatňované žalobcom v predmetnom konaní je možné priznať iba v súlade s ustanoveniami

zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom ku 31.12.2012, v zmysle ktorého si žalobca uplatňoval svoje
nároky voči orgánu štátu v rámci predbežného prerokovania svojho nároku na náhradu škody.

V zmysle ustanovenia § 17 citovaného zákona sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk.

Podľa § 18 ods. 1, 2, 3 zákona č. 514/2003 Z. z. účinného do 31.12.2012, náhrada škody zahŕňa aj
náhradutrovkonania,ktorépoškodenémuvzniklivkonaní,vktorombolovydanénezákonnérozhodnutie
alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení
osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo
trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu. Náhrada škody zahŕňa

aj náhradu trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom došlo k nesprávnemu úradnému
postupu, ak tieto trovy konania priamo súviseli s nesprávnym úradným postupom. Súčasťou trov konania
sú aj trovy právneho zastúpenia vo výške ustanovenej osobitným predpisom.9) Súčasťou trov konania
nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom.

Podľa § 18 ods. 1 citovaného zákona náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania, ktorému
poškodenému vznikli v trestnom konaní s výnimkou trov na predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody.

Nakoľko voči žalobcovi v trestnom konaní bolo trestné stíhanie vedené pre skutok podľa § 208 ods. 1

písm. a/, b/, e/ a ods. 2 písm. d/ Trestného zákona, kde trestná sadzba bola určená v rozsahu 7 až 15
rokov trestu odňatia slobody v zmysle ustanovenia § 12 ods. 3 písm. b/ vyhlášky 655/2004 Z. z., bola
tarifná odmena určená 1/8-ou výpočtového základu, teda ak ide o trestný čin, u ktorého horná hranica
trestu odňatia slobody prevyšuje 8 rokov.

Na základe uvedených skutočností preto žalobcovi vznikol nárok na náhradu škody pozostávajúci z trov
právneho zastúpenia za obhajobu právnym zástupcom za tieto úkony právnej pomoci:
1. prevzatie a príprava X.X.XXXX - 115,90 Eur + režijný paušál 6,95 Eur
X. XX.X.XXXX účasť pri výsluchu V.. R. od 10.35 hod. do 11.30 hod. podľa § 14 ods. 1 písm. d/ - 115,90
Eur + režijný paušál 6,95 Eur

X. XX.X.XXXX účasť pri výsluchu T.. R. od 12.00 hod. do 13.20 hod. podľa § 14 ods. 1 písm. d/ vyhlášky
655/2004 Z. z. patrí právnemu zástupcovi odmena za účasť na uvedených výsluchoch za každé dve
začaté hodiny v hodnote tarifnej odmeny - 115,90 Eur + režijný paušál 6,95 Eur
X. X.X.XXXX porada podľa § 14 ods. 2 písm. g/ (jedna polovica) - 57,95 Eur + režijný paušál 6,95 EurX. X.X.XXXX účasť na konfrontácii podľa § 14 ods. 1 písm. d/ - 115,90 Eur + režijný paušál 6,95 Eur
X. XX.X.XXXX účasť pri výsluchu u znalca podľa § 14 ods. 1 písm. d/ - 115,90 Eur + režijný paušál
6,95 Eur

X. XX.X.XXXX účasť pri výsluchu T.. R. na C. L. I. od 16.10 hod. do 17.15 hod. podľa § 14 ods. 1 písm.
d/ - 115,90 Eur + režijný paušál 6,95 Eur, náhrada za premeškaný čas Prešov - Lipany a späť podľa §

17 ods. 1 dve polhodiny x 11,59 Eur a cestovné náhrady podľa § 16 dva x 32 km 7,80 Eur
X. XX.X.XXXX účasť pri preštudovaní vyšetrovacieho spisu podľa § 14 ods. 1 písm. d/ - 115,90 Eur +
režijný paušál 6,95 Eur
X. XX.X.XXXX predbežné prejednanie obžaloby na OS Prešov podľa § 14 ods. 2 písm. e/ (jedna
polovica) - 57,95 Eur + režijný paušál 6,95 Eur
10. 5.X.XXXX obhajoba na hlavnom pojednávaní od 9.00 hod. do 15.02 hod. (7,35 hod.) podľa § 14 ods.

1 písm. d/ štyri x 120,23 Eur + režijný paušál 7,21 Eur
XX. XX.X.XXXX ďalšia porada s klientom podľa § 14 ods. 2 písm. g/ (jedna polovica) 60,12 Eur + režijný
paušál 7,21 Eur
12. súd nepriznal náhradu trov konania za ďalšiu poradu s klientom 16.3.2010, keďže v zmysle
ustanovenia § 14 ods. 3 vyhlášky 655/2004 Z. z., ak po poslednej porade nasleduje ďalšia porada

a medzitým nedošlo k inému úkonu právnej služby, tak odmena za ďalšiu poradu advokátovi nepatrí
(porada bola uskutočnená pred hlavným pojednávaním konaným dňa XX.X.XXXX)
XX. XX.X.XXXX účasť na hlavnom pojednávaní od 13.15 hod. do 15.15 hod. podľa § 14 ods. 1 písm.
d/ - 120,23 Eur + režijný paušál 7,21 Eur
XX. XX.X.XXXX porada podľa § 14 ods. 2 písm. g/ (jedna polovica) 60,12 Eur + režijný paušál 7,21 Eur

XX. XX.XX.XXXX účasť na hlavnom pojednávaní podľa § 14 ods. 1 písm. d/ - 120,23 Eur + režijný
paušál 7,21 Eur
16. 3.X.XXXX vyjadrenie k odvolaniu vojenského obvodového prokurátora podľa § 14 ods. 1 písm. b/
- 120,23 Eur + režijný paušál 7,21 Eur
XX. XX.XX.XXXX ďalšia porada podľa § 14 ods. 4 písm. e/ (jedna tretina) 40,07 Eur + režijný paušál

7,21 Eur
XX. XX.XX.XXXX účasť na verejnom zasadnutí Krajského súdu v Trenčíne podľa § 14 ods. 1 písm.
c/ - 120,23 Eur + režijný paušál 7,21 Eur + náhrada za premeškaný čas Prešov - Trenčín a späť šesť
polhodín x 12,02 Eur + cestovné 2x 305 km 154,10 Eur
XX. XX.X.XXXX účasť na hlavnom pojednávaní podľa § 14 ods. 1 písm. c/ - 123,50 Eur + režijný paušál

7,41 Eur
XX. XX.X.XXXX vyjadrenie k odvolaniu vojenského obvodového prokurátora podľa § 14 ods. 1 písm. b/
- 123,50 Eur + režijný paušál 7,41 Eur
XX. XX.X.XXXX ďalšia porada podľa § 14 ods. 4 písm. e/ (jedna tretina) 41,17 Eur + režijný paušál
7,41 Eur

XX. XX.X.XXXX účasť na verejnom zasadnutí na Krajskom súde v Trenčíne podľa § 14 ods. 1 písm.
c/ - 123, 50 Eur + režijný paušál 7,41 Eur + náhrada za premeškaný čas Prešov - Trenčín a späť 16
polhodín x 12,35 Eur a cestovné 2x 305 km 159,70 Eur.

Nakoľko právny zástupca žalobcu bol platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osvedčenia o registrácii

počnúc dňom XX.X.XXXX, patrí mu aj nárok na zaplatenie 20 % DPH. S poukazom na zmenu právnej
úpravy ustanovenia § 18 vyhlášky 655/2004 Z. z. právnemu zástupcovi žalobcu patrila 20 % DPH pri
úkonoch právnej služby realizovaných do XX.X.XXXX iba za tarifnú odmenu a od 1.X.XXXX z odmeny
ako aj všetkých náhrad patriacich právnemu zástupcovi podľa § 655 /2004 Z. z. Z uvedeného dôvodu
je preto nárok žalobcu na zaplatenie 20 % DPH z úkonov právnej služby poskytnutých mu právnym

zástupcomvtrestnomkonanízosumy3.324,29Eurvovýške664,86Eur,tedanárokžalobcunanáhradu
trov konania

v trestnej veci je dôvodný iba vo výške 3.989,15 Eur a v prevyšujúcej časti súd žalobu pri uvedenom
nároku ako nedôvodnú zamietol.Súd priznal žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia za porady realizované právnym zástupcom
uskutočnených dňa X.X.XXXX, kedy bol žalobcovi vysvetlený postup s vyšetrovaním, oboznámený so
znaleckým posudkom znalca z odboru psychiatrie s tým, že bude žiadať výsluch znalca ako poškodenej.

Pri porade z XX.X.XXXX žalobca právnemu zástupcovi oznámil, že v trestnej veci bude žiadať, aby boli
ako svedkovia vypočutí jeho rodičia ako aj ďalšia svedkyňa, ktorej generálie oznámil s tým, že ohľadom
svedkyne X.j oznámi, či bude trvať na výsluchu.

Na porade XX.X.XXXX bol žalobca oboznámený s prípravou na hlavné pojednávanie s tým, že ďalšie
návrhy na doplnenie dokazovania nemá. Právneho zástupcu oboznámil, že je zaradený na výcvikovú
prípravu na misiu do Afganistanu s uvedením, že nie sú mu vyplácané všetky platové záležitosti.

Pri porade XX.XX.XXXX pre účely odvolacieho konania predložil právnemu zástupcovi svoje služobné
hodnotenie za obdobie rokov XXXX - XXXX s tým, že môže predložiť aj hodnotenie za celé obdobie od

roku XXXX - XXXX v spojitosti s predložením kontraktu.

Podľa záznamu z porady XX.X.XXXX bol žalobca oboznámený s obsahom odvolania prokurátora
a s písomným vyjadrením obhajcu. Súčasne tohto oboznámil so svojím momentálnym vzťahom k
poškodenej a kontaktovaniu sa so synom pochádzajúcim z manželstva s poškodenou.

Predmetné porady súd vyhodnotil za účelné, keďže v zmysle záznamov z porád bol žalobca ako
obžalovaný pravidelne oboznamovaný s výsledkami trestného konania, vrátane dokazovania v rámci
hlavných pojednávaní a odvolacích konaní, prípadnými jeho ďalšími návrhmi na doplnenie dokazovania.

Pokiaľ ide o námietku u žalovanej, že príjmový pokladničný doklad preukazujúci zaplatenie trov obhajoby
nespĺňa náležitosti účtovného dokladu, súd vyhodnotil za nedôvodnú, keďže preukázateľne aj v zmysle
predloženéhovýpisuzpeňažnéhodenníkatietožalobcavprospechprávnehozástupcuvplnomrozsahu
zaplatil.

Ďalej si uplatnil škodu na zaplatenie dane z príjmu a odvodu za zdravotné poistenie z dodatočne
vyplateného príspevku na bývanie v sume 6.060,50 Eur, z ktorej mu bola zrazená suma vo výške
1.235,60 Eur.

Ako profesionálny vojak mal nárok na príspevok na bývanie v rokoch XXXX, XXXX a XXXX, ktorý mu

bol od začiatku trestného stíhania v mesiaci marec XXXX až do mesiaca máj roku 2XXX pozastavený
a celkovo predstavoval sumu 6.060,50 Eur.

Do konca roka XXXX tento príspevok nebol zdaňovaný ani nebol zarátavaný do základu pre výpočet
odvodu na zdravotné poistenie.

Pokiaľ by mu bol príspevok riadne vyplácaný v priebehu rokov XXXX H. XXXX v čase trestného stíhania,
tento by predstavoval sumu 4.908 Eur, ktorá by mu zdanená nebola. Keďže táto suma mu bola spätne

doplatená až v roku 2XXX, z uvedeného príjmu mu bola zrazená daň z príjmu v rozsahu 20 %, čo
predstavuje sumu 981,60 Eur a súčasne mu boli vykonané zrážky odvodu na zdravotné poistenie v
sume 254 Eur, čo predstavuje spolu sumu 1.235,60 Eur.

Podľa § 65 zák. č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov podľa ods. 1, profesionálneho

vojaka môže vedúci služobného úradu dočasne pozbaviť výkonu štátnej služby, ak by jeho ďalšie
ponechanie vo výkone štátnej služby ohrozovalo dôležitý záujem štátnej služby alebo priebeh
objasňovania jeho konania, pretože sa stal dôvodne podozrivým, že závažným spôsobom porušil
niektorú základnú služobnú povinnosť alebo bolo na neho vydané uznesenie o začatí trestného stíhania.
V zmysle ustanovenia § 65 ods. 3 citovaného zákona profesionálnemu vojakovi, ktorý bol dočasne

pozbavený výkonu štátnej služby, sa poskytne 30 % zo služobného platu z funkcie, do ktorej je
ustanovený alebo vymenovaný pred dočasným pozbavením výkonu štátnej služby, najmä nie však vo
výške minimálnej mzdy.Podľa § 172 ods. 2 písm. f/ citovaného zákona, nárok na výplatu príspevku na bývanie zaniká
profesionálnemu vojakovi v dočasnej štátnej službe odo dňa dočasného pozbavenia výkonu štátnej
služby.

Podľa § 172 ods. 3 písm. a/, ods. 4 citovaného zákona, nárok na výplatu príspevku na bývanie vznikne
profesionálnemu vojakovi v dočasnej štátnej službe opätovne odo dňa rozhodnutia o jeho oslobodení
spod obžaloby alebo zastavenia trestného stíhania tohto vojaka s tým, že ak súd rozhodne o oslobodení
profesionálneho vojaka v dočasnej štátnej službe spod obžaloby, patrí mu odo dňa začatia trestného

stíhania príspevok na bývanie vo výške, ktorá mu patrila pred dňom začatia trestného stíhania.

Podľa § 5 ods. 2 zák. č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, sú príjmami zo závislej činnosti bez ohľadu
na ich právny dôvod pravidelné, nepravidelné alebo jednorázové príjmy, ktoré sa vyplácajú, poukazujú
alebo pripisujú k dobru alebo spočívajú v inej forme plnenia daňovníkovi s týmito príjmami od platiteľa
týchto príjmov alebo v súvislosti s výkonom závislej činnosti. V zmysle § 35 ods. 3 citovaného zákona,

preddavok na daň sa zrazí pri výplate alebo pri poukázaní, alebo pri pripísaní zdaniteľnej mzdy
zamestnancovi k dobru bez ohľadu na to, za ktoré obdobie sa táto zdaniteľná mzda vypláca.

Z uvedeného vyplýva, že rozhodujúcim obdobím na platenie preddavku na daň je to, v ktorom sa
príspevok na bývanie alebo príspevok na úpravu bytu pri presťahovaní vyplatil. Nie je ním obdobie,

za ktoré profesionálnemu vojakovi spätne vznikol nárok na tento príspevok alebo príspevky. Ak bol
profesionálny vojak dočasne pozbavený výkonu štátnej služby, a toto pozbavenie sa zrušilo podľa § 65
ods. 9 zákona č. 346/2005 Z. z., patrí mu v súlade s ustanovením § 172 ods. 4 zák. č. 344/2005 Z. z.
príspevok na bývanie vo výške, ktorá mu patrila pred týmto pozbavením.

Z uvedeného dôvodu, ak bol profesionálny vojak pozbavený výkonu funkcie, ako v prípade žalobcu od
marca XXXX J. T.Y. XXXX, tak všetky príspevky, ktoré mu boli doplatené v zdaňovacom období v roku
2XXX podliehajú dani z príjmov fyzickej osoby.

Pod pojmom škody treba rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, a ktorá je
objektívne vyjadriteľná peniazmi ako všeobecným ekvivalentom. Rozoznávame skutočnú škodu a ušlý
zisk. Pod skutočnou škodou treba rozumieť zmenšenie majetku poškodeného, kým pod ušlým ziskom
treba rozumieť to, čo by poškodený mohol získať, nebyť vzniku škody. Príčinná súvislosť ako jeden

z predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu znamená, že medzi protiprávnym úkonom, v danom
prípade nezákonným rozhodnutím, a vzniknutou škodou je daný vzťah príčiny a následku.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobca v období trestného stíhania od marca roku XXXX
J. J. XXXX mal podľa § 172 zák. č. 346/2005 Z. z. nárok na výplatu príspevku na bývanie, ktorý bol v

súlade s ustanovením § 9 zák. č. 593/2003 Z. z. o dani z príjmov do XX.XX.XXXX, oslobodený od dane
a zároveň sa nezarátaval do vymeriavacieho základu pre výpočet odvodu na zdravotné poistenie.

Nakoľko bol žalobca v konečnom dôsledku spod obžaloby oslobodený rozhodnutím súdu s dátumom
právoplatnosti v máji roku XXXX, príspevok na bývanie mu bol v súlade s ustanovením § 172 zákona č.

346/2005 Z. z. vyplatený spätne odo dňa začatia trestného stíhania do rozhodnutia súdu o oslobodení
spod obžaloby, avšak z dôvodu jeho doplatenia až v priebehu roku 2XXX už tento podliehal dani z
príjmov a súčasne bol zarátaný do výpočtu odvodu za zdravotné poistenie, a to aj za obdobie do
XX.XX.XXXX, dokedy uvedené dávky odvodovej a daňovej povinnosti nepodliehali, nakoľko pre vznik
daňovej a odvodovej povinnosti je rozhodujúce, kedy došlo k jeho výplate bez ohľadu na to, za ktoré

obdobie boli tieto dávky vyplatené.

Na základe uvedených skutočností mal preto súd za nesporne preukázané, že nebyť trestného stíhania
žalobcu, tomuto by boli dávky pozostávajúce z príspevku na bývanie za obdobie marca roku XXXX J.
J. XXXX vyplatené bez toho, aby podliehali daňovej a odvodovej povinnosti na zdravotné poistenie,

preto vyhovel žalobe v časti uplatneného nároku na ušlý zisk pozostávajúceho zo zaplatenej dane z
príjmu z vyplácaného príspevku na bývanie od marca roku XXXX J. J. G. XXXX ako aj odvodu na
zdravotné poistenie v celkovej výške 1.235,60 Eur s poukazom na preukázanú príčinnú súvislosť medzi
nezákonným rozhodnutím o začatí trestného stíhania a vzniknutou škodou vo forme ušlého zisku.Žalobca si ďalej uplatnil nárok na ušlý zisk vo výške 13.560 Eur s odôvodnením, že bol zaradený do
výcviku ISAF Afganistan s termínom nástupu marec roku XXXX, ktorého sa nemohol zúčastnil pre

prebiehajúce trestné stíhanie, a teda musel podať žiadosť o vyradenie z výcviku dňa XX.XX.XXXX.
Keďže uvedená vojenská operácia bola zaradená do extrémnej kategórie, s poukazom na dĺžku
zahraničnej misie v trvaní šiestich mesiacov patril by mu príspevok pre štátnu službu profesionálneho
vojaka vo výške 1.000 Eur mesačne, ďalej príspevok na zaradenie do extrémnej kategórie vo výške
1.200 Eur mesačne, a okrem iného by dostával príspevok aj za výkon funkcie ďalších 60 Eur mesačne,

čo by predstavovalo vyššie uvedenú sumu.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobca sa nemohol zúčastniť predmetnej misie z
dôvodu, že podľa vnútorného dokumentu ozbrojených síl vydaného náčelníkom generálneho štábu
ozbrojených síl Slovenskej republiky z roku 2XXX označeným ako štandardné operačné postupy pre
zabezpečenie výberu a personálne zabezpečenie

profesionálnych vojakov pri plnení úloh mimo územia Slovenskej republiky, nebolo možné
profesionálnehovojakazaradiťdopersonálnehozámeruzapredpokladu,žejevočinemuvedenétrestné
stíhanie alebo priestupkové konanie.

Predmetný nárok žalobcu súd ako hypotetický zamietol z dôvodu nepreukázania príčinnej súvislosti
medzi vznikom uvedeného ušlého zisku a nezákonného rozhodnutia štátu. Z výsluchu svedka I.
O. ako priameho nadriadeného žalobcu v čase realizácie prípravného výcviku na zahraničnú misiu
v Afganistane s termínom nástupu v marci roku XXXX vyplynulo, že nie každý z profesionálnych

vojakov zaradený na uvedený výcvik sa v konečnom dôsledku zahraničnej misie zúčastnil, keďže v
priebehu prípravy prebiehali aj vyraďovacie konania, pre ktoré mohol byť profesionálny vojak vyradený z
výcvikového procesu za predpokladu, že neprešiel psychodiagnostickým, zdravotným vyšetrením alebo
bol vyradený pre disciplinárne previnenie.

Na základe uvedených skutočností nárok žalobcu na uvedený ušlý zisk bol dôvodný iba za predpokladu
preukázania úspešného absolvovania celého výcvikového procesu a splnenia všetkých zákonných
podmienok zaradenia do zahraničnej misie, avšak za stavu, kedy požiadal o predčasné vyradenie z
výcviku pred jeho ukončením za súčasne prebiehajúcich vyraďovacích konaní nebolo možné ustáliť, či
by sa v konečnom dôsledku uvedenej zahraničnej misie zúčastnil a z dôvodu nepreukázania príčinnej

súvislosti medzi uvedeným nárokom na ušlý zisk a nezákonným rozhodnutím o začatí jeho trestného
stíhania súd tento ako nedôvodný zamietol.

Žalobca si ďalej uplatnil nárok na zaplatenie nemajetkovej ujmy podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003
Z. z. za zadržanie s uvedením, že samotný oslobodzujúci rozsudok nie je dostatočným zadosťučinením,

a preto sa domáha aj nemajetkovej ujmy v peniazoch. Trestné konanie, už len tým, že vnáša do
života obvineného značnú neistotu, znamená pre neho významnú psychickú záťaž. Výrazne zasahuje
do súkromného a osobného života jednotlivca, do jeho cti a dobrej povesti a to i vtedy, keď nie je
stíhaný väzobne. Takýto zásah je citeľnejší o to viac, pokiaľ trestné konanie je skončené oslobodzujúcim
rozsudkom, kde je konštatované, že skutok, z ktorého bol jednotlivec obvinený a obžalovaný, sa nestal,

prípadne, že nebol trestným činom. Pokiaľ dochádza v takomto konaní ešte k prieťahom, pochopiteľné
pocity frustrácie môžu viesť k psychickému i fyzickému poškodeniu takéhoto jednotlivca. Naviac tam,
kde je v lotérii osobný, rodinný a pracovný život, občianska česť a doterajšia bezúhonnosť, sú dôsledky o
to závažnejšie, pokiaľ vedú niekedy k úplnej osobnej, spoločenskej, ale aj profesnej likvidácii dotknutého
človeka (nález Ústavného súdu Českej republiky pod sp. zn. I. ÚS 2551/13 zo dňa 29.04.2014).

V zmysle ustanovenia § 17 ods. 3, 4 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2012 výška
nemajetkovej ujmy sa určuje s prihliadnutím na osobu poškodeného, závažnosť vzniknutej ujmy a na
okolnosti,zaktorýchknejdošloakoajnazávažnosťnásledkov,ktorévzniklipoškodenémuvsúkromnom
živote a spoločenskom uplatnení. Výška nemajetkovej ujmy spôsobenej rozhodnutiami uvedenými v § 7

a8jenajmenej1/30-inapriemernejnominálnejmesačnejmzdyzamestnancavhospodárstveSlovenskej
republiky za predchádzajúci kalendárny rok, a to aj za každý začatý deň pozbavenia osobnej slobody.Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že samostatné konštatovanie porušenia práva
nezákonným rozhodnutím štátu vedeného trestného stíhania voči žalobcovi nie je dostatočným
zadosťučinením a je dôvodné priznanie nemajetkovej ujmy.

V konkrétnom prípade súd prihliadal na samotnú povahu trestnej veci vedenej proti žalobcovi pre

zločin týrania blízkej a zverenej osoby, ktorého sa mal dopustiť voči bývalej manželke, za ktorý
mu hrozil trest odňatia slobody v zmysle obžaloby v trvaní 7 až 15 rokov. Podľa názoru súdu vo
všeobecnosti ujma v prípade trestného stíhania pre uvedený zločin je väčšia ako v prípade prečinu
podvodu,nakoľkoobvinenýpodvodníknebudevystavenýtakémuspoločenskémuodsúdeniu,akoosoba
stíhaná pre vyššie uvedený zločin. Aj samotná dĺžka trestného konania po dobu dlhšiu ako dva roky
tieto negatívne dopady na spoločenský, osobný ako aj profesionálny život zvýraznila. Z výsledkov

vykonaného dokazovania bolo nesporne preukázané, že trestné stíhanie žalobcu vyvolalo negatívne
reakcie nielen zo strany bezprostrednej rodiny, ale aj osôb žijúcich v mieste obvyklého pobytu žalobcu a
viedlo až k nutnosti zmeny miesta pobytu nielen na strane žalobcu, ale aj jeho rodičov ako spolužijúcich
osôb. Vzhľadom na skutočnosť, že trestné stíhanie voči žalobcovi bolo vedené pre zločin, ktorý mal
byť spáchaný voči bývalej manželke, to nepriaznivo ovplyvnilo aj jeho vzťah so synom pochádzajúcim

z ich manželstva a viedlo k absencii akéhokoľvek kontaktu so synom po dobu 6 mesiacov vedenia
trestného stíhania. Negatívne následky sa prejavili aj v jeho profesionálnom živote tým, že nemohol
ukončiť výcvikový proces prípravy na zahraničnú misiu ISAF v Afganistane, boli mu krátené platové
náležitosti, pre ktoré sa dostal do finančnej núdze aj s poukazom na jeho zákonnú povinnosť uloženú
súdom prispievať na výživu maloletého syna. Nebolo však preukázané tvrdenie žalobcu, že trestné

stíhanie významným spôsobom ovplyvnilo jeho kariérny postup.

Nemožno prehliadnuť skutočnosť, že krátko po skončení trestného stíhania sa dopustil disciplinárneho
previnenia požitím alkoholických nápojov počas doby plnenia služobných povinností, pre ktoré bol s ním
ukončený služobný pomer. Nie je možné sa stotožniť s tvrdením právneho zástupcu žalobcu, že išlo o

ojedinelé a náhle zlyhanie žalobcu pri plnení si služobných povinností ako následok vedeného trestného
stíhania voči nemu.

Ztrestnéhospisubolonepochybnepreukázané,žeužpočasjehopredchádzajúcehopôsobeniavštátnej
službe ako príslušníka policajného zboru sa u neho prejavovali problémy s požívaním alkoholických

nápojovvčaseplneniasislužobnýchpovinnostíkonštatovanédňaXX.XX.XXXXH.H.XX.X.XXXX,ktoré
viedlo až k jeho prepusteniu zo služobného pomeru. Táto skutočnosť podľa názoru súdu jednoznačne
preukazuje, že nejde o ojedinelé zlyhanie žalobcu, ale naopak ide o jeho pretrvávajúce problémy s
požívaním alkoholických nápojov počas plnenia si služobných povinností, ktoré v konečnom dôsledku
viedlo až ku skončeniu jeho služobného pomeru profesionálneho vojaka, teda nie v dôsledku vedeného

trestného stíhania voči jeho osobe, ale pre konanie samotného žalobcu napĺňajúceho skutkovú podstatu
disciplinárneho previnenia.

Z uvedeného dôvodu súd pri priznaní náhrady nemajetkovej ujmy vychádzal predovšetkým z
negatívnych následkov jeho trestného stíhania na jeho osobný, spoločenský život ako aj život

profesionálny, avšak iba v rozsahu nemožnosti zúčastnenia sa výcvikového procesu na zahraničnú
misiu, vrátane krátenia platových náležitostí, ktoré odôvodňujú priznanie uvedenej nemajetkovej ujmy
maximálnevovýške3.000Eur,cca.vovýške1.000Eurzakaždýajzačatýrokvedeniatrestnéhostíhania
a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

Zároveň súd priznal žalobcovi v zmysle ustanovenia § 17 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení
účinnom do XX.XX.XXXX nemajetkovú ujmu za zadržanie dňa XX.X.XXXX od 7.20 hod. do večerných
hodín, a to vo výške 1/30-iny z priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve
Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok, teda v danom prípade rok XXXX, ktorá

predstavovala sumu 723,03 Eur, a teda 1/30-ina je suma 24,10 Eur.

Podľa§16zákonač.514/2003Z.z.vzneníúčinnomdo31.12.2012,akpríslušnýorgánneuspokojínárok
na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodenýdomáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Každý je povinný bez zbytočného
odkladu na požiadanie príslušného orgánu, ktorý koná v mene štátu, písomne oznámiť skutočnosti, ktoré
majú význam pre predbežné prerokovanie nároku.

Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 účinného do 31.12.2012, výška úrokov z omeškania je o
8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ak sa počas trvania omeškania zmení základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z

omeškaniajeo7percentuálnychbodovvyššiaakozákladnáúrokovásadzbaEurópskejcentrálnejbanky
platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka.

Keďže žalobca si nárok na náhradu škody uplatnil voči orgánu, v tom čase oprávneným konať v mene
štátu, žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku zo dňa X.X.XXXX doručenou Ministerstvu vnútra

Slovenskej republiky XX.X.XXXX, súd priznal uplatnený úrok z omeškania z nároku na náhradu škody,
ušlého zisku a trov obhajoby, s výnimkou náhrady nemajetkovej ujmy, z dôvodu neurčenia lehoty
na uspokojenie nároky zo strany poškodeného žalobcu s poukazom na ustanovenie § 16 zákona č.
514/2003 Z. z. v znení účinnom do XX.XX.XXXX odo dňa nasledujúceho po uplynutí 6 mesiacov od
prijatia žiadosti na predbežné prerokovanie nároku, t. j. od XX.XX.XXXX do zaplatenia vo výške 8,75 %

ročne a v prevyšujúcej časti žalobcu v uplatnenom úroku z omeškania zamietol.

O trovách konania ako aj trovách štátu bude v súlade s ustanovením § 151 ods. 3 O.s.p. rozhodnuté v
lehote 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
b) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
c) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

d) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.