Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, January 27, 2014

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 7C/200/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1108235448
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr.Mgr. Miriam Plavčáková

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2014:1108235448.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I, pred samosudkyňou Mgr. Mgr. Miriam Plavčákovou, v právnej veci

navrhovateľa: Banskobystrický samosprávny kraj, so sídlom Nám. SNP č. 23, Banská Bystrica, IČO:
37 828 100, zastúpeného: Ulianko & partners s.r.o., so sídlom nám. SNP č. 27, Zvolen, IČO: 36
856 517, proti odporcovi: Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, so sídlom
Špitálska č. 4,-6, a 8, Bratislava, IČO: 00 681 156, zastúpenému: Martin Pavle s. r. o., so sídlom
Kupeckého 5, Bratislava, IČO: 36 860 450, o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 5.624.045,66
€ s príslušenstvom

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi trovy konania vo výške 42.057,28 €, pozostávajúce z náhrady
trov právneho zastúpenia, v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku, do rúk právneho odporcu.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na začatie konania, doručeným súdu dňa 24.10.2008, sa navrhovateľ proti odporcovi
pôvodne domáhal vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 4.164.077,54 € /125.447.000.-Sk s
príslušenstvom s odôvodnením, že plnil za odporcu to, čo podľa práva mal plniť sám. Okresný súd vo
Zvolene v konaní vedenom pod sp.zn. Cb 302/2000 svojím rozsudkom zo dňa 8.10.2002 právoplatným
dňa 5.11.2002 (Rozsudok) rozhodol tak, že žalovaný Domov sociálnych služieb ÚSVIT - Detva, Detva

Piešť II. je povinný zaplatiť navrhovateľovi Ing. Jozefovi Vejčíkovi stavebno-montážne práce, Strážska
cesta 25, Zvolen, IČO : 10 919 708, sumu 300.905,90 Sk spolu so zmluvnou pokutou vo výške 3% za
každý deň omeškania zo sumy 3.409.400,-Sk odo dňa 17.4.1998 do zaplatenia a trovy konania v sume
23. 676,-Sk. Domov sociálnych služieb bol v čase uzatvorenia Zmluvy o dielo s Ing. Jozefom Vejčíkom
stavebno-montážne práce, Strážska cesta 25, Zvolen, v čase jej plnenia, v čase uplatnenia nárokov
zhotoviteľa v súdnom konaní i v čase právoplatnosti súdneho rozhodnutia, rozpočtovou organizáciou,
pričom zriaďovateľom tejto rozpočtovej organizácie bol v jednotlivých obdobiach rôzny subjekt.

Dňom 1.1.1991 Ústav sociálnej starostlivosti pre mentálne poškodených dospelých Detva -Piešť II
nadobudol právnu subjektivitu (zriaďovateľ Okresný úrad Zvolen). Ústav sociálnej starostlivosti Detva,
Detva - Piešť II. s prideleným IČO : 00648540 bol zriadený zriaďovateľom Krajským úradom v Banskej
Bystrici s účinnosťou od 16.8.1996. Zriaďovacia listina bola menená jej dvoma dodatkami: 1. doplnok č.
1/97 z 30.5.1997 na základe ktorého mala rozpočtová organizácia spravovať vecný a finančný majetok

v hodnote 3.521.000,- Sk, 2. doplnok č. 2/98 zo dňa 5.8.1998 na základe ktorého došlo k zmene
názvu rozpočtovej organizácie na Domov sociálnych služieb Úsvit. Na navrhovateľa prešla zriaďovacia
pôsobnosť ku Domovu sociálnych služieb ako rozpočtovej organizácii v súvislosti s reformou verejnej
správy a decentralizácie štátnej správy, kedy došlo k prechodu zriaďovateľskej pôsobnosti na vyššieúzemné celky (ust. § 3 písm. e/ bod. 1 zák. č. 416/2001 Z.z. o prechode niektorých pôsobností z
orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky). V nadväznosti na prechod pôsobnosti na
vyšší územný celok bola dňa 25.6.2002 vydaná zriaďovateľská listina, ktorou zriaďovateľ zriadil ako

svoju rozpočtovú organizáciu s vlastnou právnou subjektivitou Domov sociálnych služieb ÚSVIT, IČO:
00648540 s účinnosťou od 1.7.2002 na dobu neurčitú. Zároveň predmetnou zriaďovateľskou listinou
a dňom nadobudnutia jej účinnosti stratila účinnosť zriaďovateľská listina zo dňa 16.8.1996 v znení jej
doplnkov. Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 25K 100/2005- 110 zo dňa 20.7.2006, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 8.8.2006 bol zamietnutý návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka

Domov sociálnych služieb ÚSVIT Detva, Detva Piešť II, pre nedostatok majetku.
Pohľadávku z rozsudku Okresného súdu Zvolen sp.zn. Cb 302/2000 zo dňa 8.10.2002 Ing. Jozef
Vejčík stavebno-montážne práce postúpil, pričom veriteľom tohto záväzku sa stala (po viacnásobnom
postúpení) spoločnosť AKUS a.s.. Spoločnosť AKUS a.s. podala približne 24 návrhov na vykonanie
exekúcie, pričom ako povinného označila Banskobystrický samosprávny kraj. Prechod záväzku podľa
návrhu na vykonanie exekúcie veriteľ - odôvodnil tým, že Domov sociálnych služieb bol s použitím

analógie legis (ust. § 68 ods. 1 Obchodného zákonníka) ex lége zrušený na základe uznesenia
konkurzného súdu, ktorým bol zamietnutý konkurz na majetok úpadcu Domov sociálnych služieb
z dôvodu nedostatku majetku a ustanovením § 21 ods. 13 zák. č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových
pravidlách verejnej správy a za zriaďovateľa pritom veriteľ považoval Banskobystrický samosprávny kraj
(navrhovateľa). V predmetných konaniach Okresný súd v Banskej Bystrici akceptoval veriteľom tvrdený

prechod povinností z exekučného titulu na navrhovateľa a vydal súdnym exekútorom poverenia.
Vo všetkých konaniach sa navrhovateľ bránil podaním námietok proti exekúcii, avšak v dôsledku
urovnania v priebehu exekučných konaní došlo k ich zastaveniu. Navrhovateľ aj prechod záväzku
z Domova sociálnych služieb na neho neuznával, ale pod nátlakom bol nútený vstúpiť do rokovaní
s vymáhajúcim veriteľom AKUS a.s. za účelom prípadnej dohody o urovnaní tak, aby vymáhanie

pohľadávky a prebiehajúce exekučné konanie neprimerane nepostihlo majetok navrhovateľa na úkor
jeho verejných a verejnoprospešných funkcií a nemalo dopad na kvalitu života jeho obyvateľov.
Dňa 15.10.2007 bola uzatvorená dohoda o urovnaní medzi navrhovateľom a spoločnosťou AKUS a.s.
ako veriteľom (Dohoda). Navrhovateľ sa v Dohode zaviazal, že v splátkach zaplatí vymáhajúcemu
veriteľovi sumu 298.000.000,- Sk ako urovnanie záväzku vyplývajúceho z vyššie uvedeného

exekučného titulu a sumu 5.000.000,-Sk ako náhradu trov exekúcie.
Navrhovateľ plniac Dohodu do dňa podania žaloby zaplatil veriteľovi AKUS a s. sumu 90.447.000,-
Sk formou peňažného plnenia a sumu 35.000.000,-Sk formou naturálneho plnenia, celkom sumu vo
výške 125.447.000,-Sk pričom naďalej prechod záväzku vyplývajúci zo zmluvy o dielo a Rozsudku na
navrhovateľa neuznával a je toho názoru, že v rámci delimitácie štátneho majetku na samosprávne kraje

neprechádzali všetky záväzky, ktoré samosprávne kraje výslovne prevzali. Prechod niektorých záväzkov
zákon priamo vylučoval. Istina z Rozsudku na neho neprešla a teda nebol dlžníkom predmetného
záväzku, k tomuto prechodu došlo už v čase prechodu zriaďovacej funkcie na samosprávny kraj a
Banskobystrický samosprávny kraj je potom subjektom, ktorý dohodou o urovnaní neplnil svoj záväzok,
ale plnil záväzok za iného a v tomto konaní je tým, na úkor koho sa iný bezdôvodne obohatil navrhovateľ.

ZriaďovateľomDSSbolvčasevznikuzáväzkuakoajjehosplatnostiKrajskýúradvBanskejBystrici(zák.
č. 222/1996 Z.z. o organizácii miestnej štátnej správy), ktorý zodpovedal za jeho záväzky. Po delimitácii
štátneho majetku na vyššie územné celky a prechode zriaďovateľskej funkcie záväzok podľa názoru
navrhovateľa na navrhovateľa neprešiel a ostal záväzkom predošlého zriaďovateľa, ktorým bol Krajský
úrad v Banskej Bystrici (ust. § 8 ods. 14 zák.č. 515/2003 Z.z. o krajských úradoch a obvodných úradoch

a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Ústredným orgánom štátnej správy SR v oblasti sociálnej
pomoci je v zmysle zák. č. 195/1998 Z.z. o sociálnej pomoci odporca, ktorý je súčasne subjektom za
ktorého navrhovateľ plnil jeho záväzok. Odporca sa preto obohatil na úkor navrhovateľa.
Zriaďovateľom dlžníka bol Krajský úrad v Banskej Bystrici a aj keď exekučný titul je z roku 2002
pohľadávka vznikla v roku 1998.V rámci reformy verejnej správy a decentralizácie štátnej správy došlo

k prechodu zriaďovateľskej pôsobnosti na vyššie územné celky. Postavenie rozpočtovej organizácie
Domov sociálnych služieb Detva Piešť II. upravoval v čase prechodu pôsobnosti na vyššie územné
celky zák. č. 303/1995 Z.z. o rozpočtových pravidlách (ust. § 21 ods. 1 cit. zákona). Pôvodný Ústav
sociálnej starostlivosti pre dospelých Detva - Piešť II. bol zriadený zriaďovacou listinou zo dňa 2.1.1991.
Delimitačnou dohodou k 1.1.1991 došlo k odovzdaniu hmotného majetku, všetkých majetkových práv

a záväzkov plynúcich z činnosti odovzdávajúceho (odovzdávajúcim subjektom bola OÚSS Zvolen).
Delimitácia nehnuteľného majetku sa uskutočnila na podklade Hospodárskej zmluvy č. 3/91/Kr zo
dňa 1.1.1991 a na základe ktorej došlo k prevodu správy národného majetku (§ 347 Hospodárskeho
zákonníka) t.j. neprešlo na preberajúcu organizáciu vlastnícke právo k nehnuteľným veciam, ale prevodsprávy národného majetku. V tomto zmysle navrhovateľ poukázal na, podľa jeho názoru, chybu v zápise
v katastri nehnuteľností, kde ako vlastník nehnuteľnosti v čase prechodu na vyššie územné celky je
uvedený DSS ÚSVIT Detva Piešť II., a preto navrhovateľ dospel k záveru, že DSS nikdy nenadobudol

vlastníctvo k majetku. Zo Zmluvy o dielo vyplýva, že šlo o rekonštrukciu už existujúcej nehnuteľnosti,
pričom rekonštrukcia sa uskutočnila z prostriedkov štátu a právnickej osoby vo funkcii zriaďovateľa t.j. z
finančných zdrojov štátu. Podľa § 2 zák. č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu v platnom znení, správu
záväzku SR bol povinný vykonávať správca, z ktorého činnosti záväzok SR vznikol, teda rozpočtová
organizácia DSS ÚSVIT Detva Piešť II. Zák. č. 446/2001 Z.z. o majetku VÚC ustanovuje okrem iného,

ktorý majetok vo vlastníctve SR prechádza do vlastníctva VÚC (§ 3 ods. 1 písm. a) t.j. z hľadiska
prechodu pôsobnosti na VÚC tento ohľadne DSS ÚSVIT Detva Piešť nastal k 1.7.2002 a spolu s
prechodom pôsobnosti došlo aj k prechodu majetku štátu na vyšší územný celok, ktorý mal v správe
DSS ÚSVIT. Z majetku štátu prešiel celý nehnuteľný majetok štátu podľa evidencie a delimitačných
protokolov (zák. č. 303/1995 Z.z. v tom čase do majetku štátu zahŕňa aj záväzky Slovenskej republiky).
Do majetku vyšších územných celkov prechádzajú záväzky, ak tieto súvisia s majetkom, ktorý prechádza

na VÚC, len do výšky nadobudnutého majetku, avšak neprechádzajú záväzky na úhradu prác (§4
ods. 1 písm. b, ust.§ 4 ods. 2 písm. b zák. č. 446/2001 Z.z.). Veriteľ AKUS a.s. v exekučnom konaní
uplatňoval pohľadávku z exekučného titulu, pričom táto pohľadávka vznikla na základe Zmluvy o dielo
- záväzok na úhradu vykonaných prác, ktorá v čase prechodu pôsobnosti a majetku na vyšší územný
celok bola po lehote splatnosti a nebola uhradená ku dňu prechodu majetku štátu na vyšší územný

celok a teda navrhovateľ sa domnieval, že na VÚC neprešiel tento majetok a ak prešiel, tak len do výšky
nadobudnutého majetku, keďže ide o záväzok štátu súvisiaci s majetkom, ktorý prešiel na VÚC.
Navrhovateľ skonštatoval, že záväzok, vyplývajúci z exekučného titulu, ktorý veriteľ AKUS a s.,
uplatňoval v exekučnom konaní a ktorý sa navrhovateľ Dohodou o urovnaní zaviazal zaplatiť, nie je
záväzkom navrhovateľa, ale záväzkom štátu, a navrhovateľ nie je právnym nástupcom osoby uvedenej

v exekučnom titule v časti neuhradených záväzkov. Z obsahu Delimitačných protokolov pri odovzdaní a
prevzatí kompetencií, podľa ktorých na navrhovateľa neprešiel žiaden záväzok vyplývajúci z prechodu
zriaďovateľských pôsobností na navrhovateľa.
Dohodou o urovnaní navrhovateľ za iného plní záväzok (čl. 10), ktorý v súvislosti s prechodom majetku
a zriaďovateľskej pôsobnosti na navrhovateľa neprešiel a ide o záväzok štátu v správe rozpočtovej

organizácieaktorýprešielnaodporcu.Týmtoplnenímprávnemunástupcovioprávnenéhozexekučného
titulu došlo na strane odporcu k bezdôvodnému obohateniu, nakoľko tento záväzok na navrhovateľa
neprešiel. Navrhovateľ v dôsledku neprechodu záväzku plnil a plní za iného a to len v dôsledku hrozby
fatálnych následkov prípadných pokračujúcich exekučných konaní.

Odporca sa vyjadril k návrhu na začatie konania tak, že ho žiadal zamietnuť pre nedostatok pasívnej
legitimácie. Pôvodný dlžník z Rozsudku bol právnickou osobou s plnou právnou subjektivitou, ktorej
zriaďovateľom bol Okresný úrad Zvolen s platnosťou od 1.1.1991, Krajský úrad v Banskej Bystrici s
účinnosťou od 16.8.1996 a Banskobystrický samosprávny kraj s účinnosťou od 1.7.2002. Odporca
nebol nikdy zriaďovateľom pôvodného dlžníka, nemal oprávnenie vstupovať do jeho kompetencií a do

záväzkových vzťahov, ktoré pôvodný dlžník založil zmluvami. Odporca nedisponoval informáciami o
hospodárení,pohľadávkachazáväzkochpôvodnéhodlžníka.Oskutočnostiachtýkajúcichsanakladania
s pohľadávkami a záväzkami pôvodného dlžníka neinformovali odporcu ani pôvodný dlžník ani tretie
osoby a ani navrhovateľ.

Odporca sa dozvedel o pohľadávke z Rozsudku s príslušenstvom, ako aj o existencii súdneho sporu
a o Dohode až z návrhu na začatie konania. Nebol účastníkom súdneho sporu na Okresnom súde vo
Zvolene sp.zn. Cb 302/00, pôvodný veriteľ a ani jeho právny nástupcovia nikdy nevyzvali odporcu na
plnenie predmetného dlhu, odporca nebol účastníkom exekučných konaní a ani účastníkom Dohody o
urovnaní z 15.10.2007. Odporca nemal právny titul vstupovať do súdneho a exekučného konania a do

Dohody o urovnaní a teda nemohol ani ovplyvniť ich priebeh. Pokiaľ navrhovateľ, ktorého veriteľ vyzval
na plnenie a ktorý v exekučných konaniach vystupoval na strane povinného mal presvedčenie, že nie
je dlžníkom, ani povinným, mohol sa domáhať žalobou určenia, či tu právny vzťah alebo právo je alebo
nie, čo z obsahu návrhu na začatie konania nevyplýva. Poukázal na čl. V. Dohody o urovnaní zo dňa
15.10.2007, v ktorom zmluvné strany akceptovali prechod práv a povinností na dlžníka - navrhovateľa

takto: a) k 1.7.2002 prešla zákonom zriaďovateľská pôsobnosť Domova sociálnych služieb ÚSVIT
Detva Piešť II. na dlžníka, b) prešli povinnosti Domova sociálnych služieb ÚSVIT Detva Piešť II. na
základe exekučného titulu vykonateľného rozsudku Okresného súdu vo Zvolene č.k. Cb 302/2000-146 z
8.10.2002 na dlžníka, c) podľa § 21 ods. 13 zák. č. 523/2004 Z.z. prešli práva a povinnosti dňom zrušeniaDomova sociálnych služieb ÚSVIT Detva Piešť II. na zriaďovateľa - dlžníka. V čl. V Dohody o urovnaní
navrhovateľ akceptoval vykonateľné rozhodnutie súdu, ktoré je exekučným titulom, rozhodnutie súdu,
ktorý vydal poverenie na vykonanie exekúcie a právny stav po vydaní poverení na vykonanie exekúcie

a doručení upovedomení o vykonaní exekúcie. O neplatnosti Dohody o urovnaní môže rozhodnúť iba
príslušný súd na základe žalobného návrhu.
Poukázal na ust. § 6 zák. č. 273/1993 Z.z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov s tým, že
odporca je tiež správcom majetku štátu, a pokiaľ mu vznikla povinnosť podľa ust. § 6 cit. zák. spravovať
pohľadávky a záväzky štátu, tieto pohľadávky a záväzky riadne účtovne eviduje v účtovných záznamoch

podľa príslušných právnych predpisov (zák. č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve, zák. č. 523/2004 Z.z. o
rozpočtových pravidlách verejnej správy v znení neskorších predpisov). Odporca vo svojej účtovnej
evidencii neviedol a ani nevedie záväzok z Rozsudku. Poukázal na zák. č. 416/2001 Z.z. o prechode
niektorých kompetencií z orgánov štátnej správy na obce a vyššie územné celky, ktorý nadobudol
účinnosť dňa 1.1.2002 a to na ust. § 3 písm. e) bod. 1, podľa ktorého prechádzajú na samosprávne kraje
pôsobnosti na úseku sociálnej pomoci - poskytovanie starostlivosti v zariadeniach sociálnych služieb

(domovy sociálnych služieb).
Ďalej odporca poukázal na ust. § 112e a ust. § 112f zák. č. 195/1998 Z.z. o sociálnej pomoci v znení
zák. č. 416/2001 Z.z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a VÚC s
tým, že práva a povinnosti účastníkov právnych vzťahov sociálnej pomoci vyplývajúce z odovzdania
pôsobnostipodľaust.§112daust.§112e,vzniknutédo30.6.2002saodovzdajúzpríslušnéhokrajského

úradu na príslušný samosprávny kraj a to podľa delimitačného protokolu. Odporca poukázal na obsah
Delimitačnéhoprotokoluatrvalnavznesenejnámietkepasívnejlegitimácievkonanístým,žepredmetný
Delimitačný protokol bol podpísaný odovzdávajúcim -Domov sociálnych služieb ÚSVIT dňa 30.7. 2002,
preberajúcim navrhovateľom dňa 27.12.2002 a Krajským úradom v Banskej Bystrici dňa 3.1.2003. V
prílohe 5b Delimitačného protokolu (záväzky, ktoré neprechádzajú na navrhovateľa) nie je uvedený

záväzok z Rozsudku, v prílohe 9 Delimitačného protokolu (kópie dodávateľsko - odberateľských zmlúv )
nie je priložená kópia predmetnej Zmluvy o dielo zo dňa 28.7.1997 a Delimitačný protokol neobsahuje
údaj o predmetnom záväzku.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, ktoré tvorili súčasť súdneho spisu.

Rozsudkom č.k. 7C/200/2008-503 zo dňa 8.8.2011 súd návrh zamietol pre nedostatok pasívnej
legitimácie.

Voči rozsudku č.k. 7C/200/2008-503 zo dňa 8.8.2011 podal odvolanie navrhovateľ, o ktorom odvolací

súdrozhodoluznesenímč.k.6Co/165/2012-552zodňa18.07.2012tak,žerozsudoksúduprvéhostupňa
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

V odôvodnení odvolací súd uviedol, že súd prvého stupňa:
- riadne nevysvetlil, na základe akých skutočností dospel k záveru, že žalovaný nie je v konaní vecne

pasívne legitimovaný, keď tento svoj záver odvodzoval iba z toho, že žalovaný neviedol a nevedie
záväzok vo výške 300.905,90 Sk na základe Rozsudku.
- vykonal riadne dokazovanie, avšak vec nesprávne právne posúdil
- odôvodnenie napadnutého rozsudku nezodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 157 ods. 2 O. s. p..
Zároveň odvolací súd uviedol, že v ďalšom konaní bude úlohou súdu prvého stupňa:

- vysporiadať sa s otázkou pasívnej legitimácie žalovaného
- vyvodiť záver, na ktorý subjekt prešla pôsobnosť na úseku sociálnej pomoci v zmysle zák. č. 416/2001
Z. z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a vyššie územné celky
- s poukazom na uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica č. k. 25K 100/2005 - 110 zo dňa 20. 7.
2006 a skutočnosť, že právoplatnosťou tohto rozhodnutia nedošlo k zrušeniu Domova sociálnych služieb

ÚSVIT, Detva - Piešť II zo zákona (pretože ako rozpočtovú organizáciu možno zrušiť len rozhodnutím
zriaďovateľa) zaoberať sa otázkou aktívnej vecnej legitimácie v prípade, ak k zrušeniu tejto rozpočtovej
organizácie nedošlo.

V ďalšom konaní súd doplnil dokazovanie oboznámením obsahom listiny zo dňa 11.10.2012 (čl. 559),

ktorou navrhovateľ súdu oznámil, že k zrušeniu rozpočtovej organizácie Domov sociálnych služieb
ÚSVIT, Detva Piešť II nedošlo.Navrhovateľ v ďalšom konaní doručil súdu rozsudok Okresného súdu v Banskej Bystrici č.k.
64Cb/61/2010-238 zo dňa 19.04.2011(čl. 605), ktorým súd zamietol návrh spoločnosti AKUS a.s.
proti Banskobystrickému samosprávnemu kraju o zaplatenie 10.274.264,50 € titulom dlžnej ceny

diela z Rozsudku a rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 41Cob/269/2011zo dňa
5.12.2012, ktorým odvolací súd rozsudok Okresného súdu v Banskej Bystrici č.k. 64Cb/61/2010-238
zo dňa 19.04.2011 potvrdil (oba rozsudky opatrené doložkou právoplatnosti), poukazujúc na to, že
oba súdy konštatovali absolútnu neplatnosť Dohody. Listom zo dňa 22.01.2013 navrhovateľ doručil
súdu stanovisko Ministerstva financií SR, týkajúce sa nakladania s pohľadávkami a záväzkami

štátnej rozpočtovej organizácie. Navrhovateľ doplnil svoje vyjadrenia tak, že Dohoda bola vo vyššie
špecifikovaných konaniach kvalifikovaná ako absolútne neplatný právny úkon, na základe ktorého sa
navrhovateľ nikdy nemohol stať dlžníkom spoločnosti AKUS, a.s.. Záväzok, ktorý navrhovateľ plnil,
nebol jeho záväzkom ale na splnenie predmetného záväzku bol povinný odporca, ktorý sa na jeho
úkor obohatil. Pasívnu legitimáciu odporcu odvodzoval navrhovateľ od § 4 zákona č. 446/2001 Z.z. o
majetku VÚC, menovite od jeho ustanovení §§ 4 ods. 1 písm. a), b), 3 ods. 1. Mal za to, že záväzok z

Rozsudku je záväzkom, ktorý sa podľa § 55d ods. 6 zákona č. 303/1995 Z.z. o rozpočtových pravidlách
stal majetkom Krajského úradu v Banskej Bystrici a po zániku tohto úradu podľa § 8 ods. 14 zákona č.
515/2003 Z.z. o krajských úradoch v spojení s § 66 zákona č. 195/1998 Z.z. o sociálnej pomoci resp.
v spojení s § 2 písm. a) zákona č. 453/2003 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí,
rodiny a služieb zamestnanosti prešiel na odporcu, ktorý je jediným pasívne legitimovaným subjektom.

Podľa jeho názoru DSS ÚSVIT uzatvoril Zmluvu o dielo ako správca majetku štátu a nikdy nemohol
majetok, vrátane záväzkov nadobudnúť do svojho vlastníctva, ale len do vlastníctva štátu. Jednalo sa
teda o záväzok štátu.
Navrhovateľ výslovne špecifikoval záväzok, ktorý mal plniť za odporcu (na pojednávaní dňa 27.1.2014)
ako záväzok zo Zmluvy o dielo zo dňa 28.07.1997 (čl. 17-18).

Odporca doplnil svoje vyjadrenia tak (čl. 671 a nasl.), že navrhovateľ plnil spoločnosti AKUS, a.s. vlastný
záväzok podľa Dohody o urovnaní zo dňa 15.10.2007 (Dohoda), nie záväzok odporcu. Ak by sa Dohoda
stala neplatnou, navrhovateľ by spoločnosti AKUS, a.s. poskytol plnenie z neplatného právneho úkonu,
niezaodporcuabezdôvodnebysaobohatilaspoločnosťAKUS,a.s..Navrhovateľuhrádzaldlžnúčiastku

v zmysle Dohody, nie v zmysle záväzku, vyplývajúceho zo zmluvy o dielo, uzatvorenej medzi DSS ako
objednávateľom a Ing. Vejčíkom, stavebno- montážne práce ako dodávateľom. Odporca neprejavil vôľu,
aby navrhovateľ plnil spoločnosti AKUS, a.s. a o uzatvorení Dohody a o úhradách nemal vedomosť.
Spoločnosť AKUS,a.s.prijímalasplátkypodľaDohody,čovyplývaajzvýsluchusvedkaJUDr.Bednárika
(člen dozornej rady AKUS, a.s.) na pojednávaní dňa 23.06.2011. Odporca nebol Rozsudkom zaviazaný

plniť ani spoločnosti AKUS, a.s. ani Ing. Vejčíkovi, stavebno- montážne práce, ale zaviazaným z
Rozsudku bol Úsvit ako právnická osoba. Ak by záväzok zo zmluvy o dielo mal byť záväzkom odporcu,
konajúceho v mene SR, tak mal byť odporca v Rozsudku aj takto označený. Rozsudok bol vydaný až
8.10.2002 (po prechode pôsobnosti, ku ktorej došlo dňa 1.07.2002), teda exekúcia na základe Rozsudku
nemôže byť vedená voči odporcovi, ale len voči Úsvitu. Záväzky vyplývajúce zo Zmluvy o dielo sú

zväzkami Úsvitu ako samostatnej právnickej osoby s vlastnou právnou subjektivitou a neboli záväzkami
štátu, odporcu, resp. zriaďovateľa a nemohli prejsť bez zániku Úsvitu na iný subjekt. DSS ÚSVIT ako
rozpočtová organizácia navrhovateľa stále existuje, pričom záväzok, na ktorý je DSS ÚSVIT zaviazaná
Rozsudkom, nadobudla vo vlastnom mene. Navrhovateľ poskytol plnenie s vedomím, že plní vlastný
dlh, aj keď sa neskôr ukázalo, že plní z neplatného právneho úkonu, preto sa bezdôvodne obohatila

spoločnosť AKUS a.s., pretože prijala plnenie bez právneho dôvodu.

Po poslednej pripustenej zmene petitu (uznesenie č.k. 7C/200/2008-686 zo dňa 25.7.2013) bolo
predmetom konania bezdôvodné obohatenie vo výške 5.624.045,66 € spolu s úrokmi z omeškania
vo výške 9 % ročne zo sumy 4.164.077,54 € od 11.06.2009 do 20.09.2009, vo výške 9 % ročne zo

sumy 5.174.865,54 € od 21.09.2009 do 13.1.2010 a vo výške 9 % ročne zo sumy 5.624.045,66 € od
14.01.2010 do zaplatenia.

Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledujúci skutkový stav:
Ústav sociálnej starostlivosti pre mentálne poškodených dospelých Detva - Piešť II bol zriadený

zriaďovacou listinou zo dňa 2.1.1991 a týmto dňom nadobudol právnu subjektivitu (Zriaďovacia listina zo
dňa 2.1.1991, čl. 22). Krajský úrad v Banskej Bystrici Zriaďovacou listinou č. 96/03746 zo dňa 16.8.1996
(čl. 26), s účinnosťou od 16.8.1996 na dobu neurčitú zriadil podľa zák. č. 543/1990 Zb. o štátnej správe
sociálneho zabezpečenia v znení neskorších predpisov, Ústav sociálnej starostlivosti so sídlom Detva,Detva - Piešť II, 962 11 Detva, IČO: 00648540. Doplnkom č. 1/97 zo dňa 30.5.1997 (čl. 25) Krajský úrad
v banskej Bystrici doplnil zriaďovaciu listinu nasledovne: rozpočtová organizácia bude spravovať vecný
a finančný majetok v účtovnej hodnote 3.521.000,-Sk. Doplnkom č. 2/98 zo dňa 5.8.1998 (čl. 24) bola

zmenená zriaďovacia listina v časti názov organizácie: Domov sociálnych služieb ÚSVIT s účinnosťou
od 1.7.1998.
Navrhovateľ ako zriaďovateľ zariadení sociálnych služieb podľa zák.č. 195/1998 Z.z. Zriaďovacou
listinouč.2002/002555zodňa25.6.2002(čl.28)zriadilDomovsociálnychslužiebÚSVITsúčinnosťouod
1.7.2002 na dobu neurčitú so sídlom Detva - Piešť II. 128, 962 11 Detva, IČO: 00648540 ako rozpočtovú

organizáciu s vlastnou právnou subjektivitou.
Domov sociálnych služieb Úsvit - Detva si objednal u Ing. Jozefa Vejčíka stavebno- montážne práce
Zmluvou o dielo zo dňa 28.07.1997 (čl. 17) v znení Dodatku zo dňa 1.9.1997 (čl. 19) práce, za ktoré cenu
v časti 300.905,90 Sk /9.988,24 € nezaplatil. Nezaplatenú časť ceny za vykonané práce (300.905,90 Sk)
priznal Ing. Vejčíkovi- stavebno- montážne práce od Domova sociálnych služieb Okresný súd Zvolen
rozsudkom sp. zn. Cb 302/2000 zo dňa 8.10.2002 (čl. 13), a to spolu so zmluvnou pokutou 3 % denne

zo sumy 3.409.400,- Sk/113.171,34 € (celá cena diela) od 17.4.1998 do zaplatenia a trovami konania
23.676,- Sk. Rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť 5.11.2002.
Ing. Jozef Vejčík pohľadávku mu priznanú v súdnom konaní na Okresnom súde Zvolen sp. zn. Cb
302/2000 postúpil:
- zmluvou zo dňa 26.10.2005 na PIZZERIA DUNA - predmet postúpenia 219.505,50 Sk so všetkým

príslušenstvom (suma 81.400, - Sk z istiny bola zo strany DSS zaplatená), odplata za postúpenie
219.505,50 Sk (čl. 425)
- zmluvou zo dňa 24.11.2005 na JUDr. Mário Bednárik, predmet postúpenia 23.676,- Sk (trovy)spolu so
všetkým príslušenstvom (čl. 427)
- zmluvou zo dňa 31.1.2007 na AKUS a.s. - predmet postúpenia zmluvná pokuta 3 % denne zo sumy

3.409.400,- Sk od 17.4.1998 do zaplatenia s príslušenstvom (čl. 429).
Spoločnosť PIZZERIA DUNA pohľadávku postúpenú od Ing. Vejčíka postúpila zmluvou zo dňa
31.1.2007 na AKUS a.s. - predmet postúpenia 219.505,50 Sk so všetkým príslušenstvom (čl. 432).
JUDr. Mário Bednárik pohľadávku postúpenú od Ing. Vejčíka postúpil zmluvou zo dňa 24.11.2005 na
AKUS a.s., predmet postúpenia 23.676,- Sk (trovy) spolu so všetkým príslušenstvom (čl. 433).

Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 25K 100/2005-110 zo dňa 20.7.2006 bol zamietnutý
návrh na vyhlásenie konkurzu na DSS pre nedostatok majetku (čl. 30).
Spoločnosť AKUS a.s. si nadobudnuté pohľadávky voči DSS uplatnila v rôznych exekučných
konaniach a to voči Banskobystrickému samosprávnemu kraju (čl. 34-75), v ktorých sa Banskobystrický

samosprávny kraj bránil námietkami proti exekúcii (čl. 83-120, 292-311), ktoré boli odôvodnené tak,
že oprávnený ani povinný nie sú právnymi nástupcami osôb uvedených v exekučnom titule, pričom
existujúskutočnosti,ktorébrániavymáhateľnostivymáhanéhonárokuainédôvody,prektoréjeexekúcia
neprípustná a žiadal, aby súd exekučné konania zastavil podľa ust. § 57 Exekučného poriadku.

Navrhovateľ uzatvoril so spoločnosťou AKUS a.s. dňa 15.10.2007 Dohodu o urovnaní (čl. 122).
Predmetom Dohody bolo to, že na urovnanie všetkých nárokov spoločnosti AKUS a.s. z rozsudku
Okresného súd Zvolen sp. zn. Cb 302/2000 zaplatí navrhovateľ spoločnosti AKUS a.s. sumu
298.000.000,- Sk a sumu 5.000.000,- Sk titulom trov exekučných konaní podľa obsiahnutého
splátkového kalendára a spoločnosť AKUS a.s. sa zaviazala do troch dní od podpísania Dohody o

urovnaní zobrať späť všetky návrhy na vykonanie exekúcie. Prílohou Dohody bol splátkový kalendár,
uvádzajúci výšku a splatnosť jednotlivých čiastkových plnení podľa Dohody (čl 130). V čl. IX bod 5
Dohody bol špecifikovaný účet, na ktorý mal Banskobystrický samosprávny kraj na základe Dohody plniť
(čl. 126). Podľa čl. XI. bod 1. Dohody "podpisom tejto dohody nie je dotknuté právo dlžníka uplatniť
nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, prípadne nárok na náhradu škody alebo iný nárok voči

zriaďovateľovi rozpočtovej organizácie Domov sociálnych služieb ÚSVIT - Detva, Detva Piešť II, IČO: 00
648 540 v čase vzniku pohľadávky resp. voči jeho právnemu nástupcovi". V čl. V. Dohody zmluvné strany
akceptovali prechod práv a povinností na dlžníka - Banskobystrický samosprávny kraj nasledovne: a) k
1.7.2002 prešla zákonom zriaďovateľská pôsobnosť Domova sociálnych služieb ÚSVIT Detva Piešť II.
na dlžníka, b) prešli povinnosti Domova sociálnych služieb ÚSVIT Detva Piešť II. na základe exekučného

tituluvykonateľnéhorozsudkuOkresnéhosúduvoZvoleneč.k.Cb302/2000-146z8.10.2002nadlžníka,
c) podľa ust. § 21 ods. 13 zák.č. 523/2004 Z.z. prešli práva a povinnosti dňom zrušenia Domova
sociálnych služieb ÚSVIT Detva Piešť II. na zriaďovateľa - dlžníka.Spoločnosť AKUS a.s. vzala späť všetky návrhy na začatie exekučného konania, ktorých predmetom
bola pohľadávka z rozsudku Okresného súd Zvolen sp. zn. Cb 302/2000 (čl. 76-82).

Banskobystrický samosprávny kraj zaplatil spoločnosti AKUS a.s. celkom 5.624.045,66 € a to v období
od 9/2007 do 12/2009 v splátkach s výškou podľa splátkového kalendára k Dohode a na číslo účtu tam
uvedené (čl. 133-148, 249-257, 266-275, 286, 312-319, 358-362).

Súčasťou exekučného spisu súdneho exekútora JUDr. Jána Slančíka sp. zn. Ex 62/2007 je

Delimitačný protokol o odovzdaní a prevzatí kompetencií v súlade so zák. NR SR č. 416/2001
Z.z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a VÚC (odovzdávajúci: Domov
sociálny služieb ÚSVIT IČO: 00648540, preberajúci: Krajský úrad v Banskej Bystrici IČO: 27828100),
fotokópie dokladov: Zmluva o postúpení pohľadávky uzavretá medzi postupcom: Ing. Jozef Vejčík,
Stavebno-montážne práce, IČO: 10 919 708, postupník: Emil Rácz r.č. 720709/8294, Upovedomenie o
začatí exekúcie zo dňa 12.3.2003 Ex 52/2003 JUDr. Ján Fázik). Delimitačný protokol v súlade so zák.

č. 416/2001Z.Z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a vyššie územné
celky bol podpísaný odovzdávajúcim - Domov sociálnych služieb ÚSVIT dňa 30.7. 2002, preberajúcim
Banskobystrickým samosprávnym krajom dňa 27.12.2002 a Krajským úradom v Banskej Bystrici dňa
3.1.2003. V prílohe 5b Delimitačného protokolu (záväzky, ktoré neprechádzajú na navrhovateľa) nie
je uvedený záväzok na základe Rozsudku, v prílohe 9 Delimitačného protokolu (kópie dodávateľsko -

odberateľských zmlúv) nie je priložená kópia predmetnej Zmluvy o dielo zo dňa 28.7.1997 a Delimitačný
protokol neobsahuje údaj o predmetnom záväzku.

Z listiny zo dňa 11.10.2012 (čl. 559), mal súd za preukázané, že k zrušeniu rozpočtovej organizácie
Domov sociálnych služieb ÚSVIT, Detva Piešť II nedošlo.

Takto zistený skutkový stav medzi účastníkmi konania nebol sporný, sporným bolo právne posúdenie
veci.

Návrhomnazačatiekonaniasanavrhovateľprotiodporcovidomáhalvydaniabezdôvodnéhoobohatenia
dôvodiac, že plnil za odporcu to, čo podľa práva mal odporca plniť sám.

Podľa § 454 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (OZ), bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho
sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.

Pre posúdenie dôvodnosti návrhu na začatie konania súd považoval za prvoradé špecifikovať záväzok,
ktorý mal navrhovateľ plniť za odporcu.

Z obsahu spisu ako i z vyjadrení účastníkov konania vyplýva, že navrhovateľ mohol plniť tri záväzky:

1. z Dohody o urovnaní zo dňa 15.10.2007
2. z rozsudku OS Zvolen sp. zn. 302/2000 zo dňa 8.10.2002, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
5.11.2002
3. zo Zmluvy o dielo zo dňa 28.07.1997 v znení jej Dodatku zo dňa 1.9.1997 záväzok predstavujúci
nezaplatenú časť ceny diela

Z vykonaného dokazovania, najmä z návrhu na začatie konania (čl. 5), z ďalších vyjadrení navrhovateľa
ako aj z výpisov z účtu (čl. 133-148, 249-257, 266-275, 312-319, 358-362) mal súd za preukázané,
že navrhovateľ plnil záväzok vyplývajúci z Dohody o urovnaní zo dňa 15.10.2007, keďže platby, ktoré
navrhovateľ poukazoval spoločnosti AKUS, a.s. boli poukazované na číslo účtu uvedené čl. IX bod 5

Dohody a (spravidla) v lehotách a splátkach vo výške podľa Splátkového kalendára k Dohode.

Podľa § 585 ods. 1 OZ, dohodou o urovnaní môžu účastníci upraviť práva medzi nimi sporné alebo
pochybné. Dohoda, ktorou majú byť medzi účastníkmi upravené všetky práva, sa netýka práv, na ktoré
účastník nemohol pomýšľať

Podľa § 585 ods. 2 OZ, ak bol doterajší záväzok zriadený písomnou formou, musí sa dohoda o urovnaní
uzavrieť písomne: to isté platí, ak sa dohoda týka premlčaného záväzku.
Podľa § 585 ods. 3 OZ, doterajší záväzok je nahradený záväzkom, ktorý vyplýva z urovnania.Podľa § 586 ods. 1 OZ, omyl o tom, čo je medzi stranami sporné alebo pochybné, nespôsobuje
neplatnosť dohody o urovnaní. Ak však omyl bol vyvolaný ľsťou jednej strany, môže sa druhá strana
neplatnosti dovolať.

Podľa § 586 ods. 2 OZ, urovnanie dojednané dobromyseľne nestráca platnosť ani v prípade, že
dodatočne vyjde najavo, že niektorá zo strán dohodnuté právo v čase dojednania urovnania nemala.
Podľa § 587 OZ, i keď strany vyhlásia, že urovnaním sú medzi nimi upravené všetky vzájomné práva,
týkajú sa tieto účinky iba právneho vzťahu, v ktorom vznikla medzi nimi spornosť alebo pochybnosť,
ibaže z obsahu urovnania nepochybne vyplýva, že sa urovnanie týka aj iných vzťahov.

Táto skutková podstata je naplnená za predpokladu, že ten, kto plnil inému (poskytol mu plnenie,
ktoré má majetkovú hodnotu), túto povinnosť nemal a plnil, namiesto toho, kto bol na toto plnenie
povinný (t.j. namiesto dlžníka). Nie je rozhodujúce, či plnenie bolo poskytnuté so súhlasom dlžníka, no
nesmie ísť o situáciu, kedy by bolo plnené proti jeho vôli. Predpokladom je, že prijatím plnenia veriteľom
zanikol dlh dlžníka. Dlžník, za ktorého bolo plnené, sa tak stáva obohateným na úkor toho, kto za neho

veriteľovi plnenie poskytol (uspokojil veriteľovu pohľadávku, prípadne iba čiastočne). Takýmto splnením
dlžníkovho dlhu sa jeho majetkový stav neznížil, ako by tomu bolo, pokiaľ by svojmu veriteľovi plnil zo
svojho. Obohatený tak získava majetkový prospech v okamihu, keď zanikol jeho dlh. Právna povinnosť k
plneniu medzi dlžníkom a veriteľom môže vyplývať zo zákona alebo zo zmluvného záväzku. Ten, kto plnil
za iného (dlžníka), má právo požadovať vydanie bezdôvodného obohatenia od toho, za koho plnil, a nie

od toho, komu plnil. Pokiaľ však ten, kto plnil, tak urobil nie za iného (za osobu povinnú plniť) ale v omyle,
že plní veriteľovi svoj vlastný dlh, nejde o plnenie za iného v zmysle § 454 Občianskeho zákonníka,
ale o plnenie bez právneho dôvodu. Plnením, ktoré bolo poskytnuté omylom, totiž dlh nezaniká (§ 451
Občianskeho zákonníka) a ten, kto plnil, má právo na vydanie bezdôvodného obohatenia proti tomu,
kto toto plnenie prijal, zatiaľ čo podľa § 454 Občianskeho zákonníka je povinný vydať bezdôvodné

obohatenie ten, za ktorého bolo plnené. Rovnaká situácia nastáva v prípade, že niekto plnil inému v
domnení, že plní za dlžníka, hoci ten, za ktorého bolo plnené, nič nedlhoval alebo svoj záväzok už skôr
splnil. K obohateniu toho, za ktorého bolo plnené, nemôže dôjsť bez toho, aby poskytnutým plnením
jeho dlh zanikol (prípadne iba čiastočne).( rozhodnutie NS SR 2Mcdo/23/2011 z 29.1.2013)

Účastníkmi Dohody o urovnaní boli výlučne navrhovateľ a spoločnosť AKUS a.s. Pri uzatváraní
predmetnej zmluvy mal navrhovateľ pochybnosti o tom, že je dlžníkom.
S prihliadnutím na vyššie citované rozhodnutie Najvyššieho súdu SR (ktoré pre konajúci súd nie je
záväzné, avšak sa s ním stotožňuje) v prípade, že sa navrhovateľ mylne domnieval, že plní vlastný

dlh, nedošlo k bezdôvodnému obohateniu podľa § 454 OZ, pretože poskytnutím takéhoto plnenia dlh
(záväzok z Rozsudku) nezanikol v časti, v ktorej bolo veriteľovi (spoločnosti AKUS a.s.) poskytnuté
plnenie. Záväzok zanikne splnením len v prípade, ak je splnený riadne, včas a dlžníkom, prípadne
osobou, ktorú na to dlžník splnomocnil. Plnenie, ktoré navrhovateľ poskytol spoločnosti AKUS a.s. (v
omyle, že plní vlastný dlh) bolo plnením bez právneho dôvodu a navrhovateľ má v takomto prípade nárok

na vydanie bezdôvodného obohatenia od spoločnosti AKUS a.s. podľa § 454 OZ.

Súd sa zaoberal aj otázkou platnosti Dohody o urovnaní a prípadnými dôsledkami s tým spojenými.
Dohodou o urovnaní si môžu účastníci upraviť práva a povinnosti, ktoré sú medzi nimi sporné. Urovnanie
je systematicky v OZ zaradené v 6 oddiele 8. časti OZ, nazvanej zánik záväzkov. Právnym dôsledkom

dohody o urovnaní je popri vzniku nového záväzku aj zánik doterajšieho záväzku.
Novace předpokládá platný závazek, který má býti zrušen. Neplatnost původního poměru zasahuje i
poměr nový. Uznání nedovoleného, zakázaného a proto od počátku nicotného závazku nemá právního
účinku. (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, Rv I 2119/25, ASPI).

Nevyhnutnýmpredpokladomplatnéhouzatvoreniadohodyourovnanítedavovšeobecnostijeexistencia
skoršieho platného záväzku, ktorý má byť dohodou urovnaný a ktorý urovnaním zanikne. Pretože v čase
uzatvorenia Dohody o urovnaní medzi navrhovateľom a spoločnosťou AKUS, a.s. žiaden skorší záväzok
neexistoval (k uzatvoreniu Dohody došlo zo strany navrhovateľa v dôsledku omylu, že takýto záväzok
existuje v podobe záväzku z Rozsudku), nemohlo dôjsť k platnému uzatvoreniu Dohody o urovnaní.

Súd teda konštatuje, Dohoda o urovnaní zo dňa 15.10.2007 je absolútne neplatným právnym úkonom
(k totožnému záveru dospel aj Okresný súd v Banskej Bystrici v rozsudku č.k. 64Cb/61/2010-238 zo
dňa 19.04.2011, potvrdenom rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 41Cob/269/2011zo
dňa 5.12.2012.).Podľa§451ods.2OZ,bezdôvodnýmobohatenímjemajetkovýprospechzískanýplnenímbezprávneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako

aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Záverom súd preto konštatuje, že navrhovateľ poskytol spoločnosti AKUS, a.s. plnenie z neplatného
právneho dôvodu (z neplatnej Dohody o urovnaní zo dňa zo dňa 15.10.2007) a pasívne vecne
legitimovaným subjektom v konaní je spoločnosť AKUS, a.s. a nie odporca.

S prihliadnutím ku skutočnosti, že navrhovateľ (na pojednávaní dňa 27.1.2014) výslovne uviedol, že plnil
záväzok zo Zmluvy o dielo zo dňa 28.07.1997 v znení jej Dodatku zo dňa 1.9.1997 súd sa zaoberal
tým, či by plnením tohto záväzku nemohlo dôjsť na strane odporcu k bezdôvodnému obohateniu na úkor
navrhovateľa (aj napriek skutočnosti, že vykonané dokazovanie nenasvedčuje tomu, že navrhovateľ plnil

tento konkrétny záväzok).
Záväzok zo Zmluvy o dielo zo dňa 28.07.1997 v znení jej Dodatku zo dňa 1.9.1997 sa právoplatnosťou
rozhodnutia Okresného súdu Zvolen sp. zn. Cb 302/2000 zo dňa 8.10.2002 zmenil na záväzok z tohto
rozsudku.

V súlade s § 154 O.s.p., pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Rozsudok Okresného
súdu Zvolen sp. zn. Cb 302/2000 bol vyhlásený dňa 8.10.2002, t.j. vychádza, (resp. mal vychádzať) zo
stavu veci k tomuto dátumu.

K prechodu zriaďovacej pôsobnosti k Domovu sociálnych služieb ÚSVIT, Detva Piešť II na navrhovateľa

došlo podľa ust. § 3 písm. e) bod 1 v spojení s čl. XXII zákona č. 416/2001 Z.z. o prechode niektorých
pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky ku dňu 1.1.2002.

Podľa § 12 ods. 1 zákona č. 446/2001 o majetku VÚC, veci uvedené v § 3 ods. 1 prechádzajú
do vlastníctva vyššieho územného celku dňom nadobudnutia účinnosti osobitného zákona, ktorým

prechádza zriaďovateľská funkcia na vyšší územný celok; tento deň je dňom prechodu majetku štátu
na vyšší územný celok. Podľa § 12 ods. 2 zákona č. 446/2001 o majetku VÚC, veci uvedené v § 3
ods. 2 prechádzajú do vlastníctva vyššieho územného celku dňom uvedeným v dohode alebo dňom
ustanoveným v osobitnom predpise.
Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 446/2001 o majetku VÚC, do vlastníctva vyššieho územného celku

prechádzajú z majetku štátu veci v správe
a) právnických osôb, ku ktorým prechádza zriaďovateľská funkcia na vyšší územný celok podľa
osobitných predpisov, 1)
b) zriaďovateľov stredísk praktického vyučovania a stredísk odbornej praxe bez právnej subjektivity v
užívaní týchto stredísk, ku ktorým prechádza zriaďovateľská funkcia podľa osobitného predpisu 2) na

vyšší územný celok,
c) zriaďovateľov zariadení sociálnych služieb bez právnej subjektivity v užívaní týchto zariadení, ku
ktorým prechádza zriaďovateľská funkcia podľa osobitného predpisu 3) na vyšší územný celok.
Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 446/2001 o majetku VÚC, do vlastníctva vyššieho územného celku
prechádzajú z majetku štátu aj veci v správe právnických osôb, ak ústredný orgán štátnej správy alebo

príslušný orgán miestnej štátnej správy prevedie zriaďovateľskú funkciu k týmto právnickým osobám na
vyšší územný celok dohodou alebo ak tak ustanoví osobitný zákon, pričom sa na tento prechod a na
tento majetok použijú ustanovenia § 4 a 5 primerane.

K rovnakému dňu, teda k 1.1.2002 prešli do vlastníctva navrhovateľa aj veci, ku ktorým na neho prešla

zriaďovateľská funkcia (majetok a záväzky DSS).
V čase vyhlásenia Rozsudku (8.10.2002) bol zriaďovateľom Domova sociálnych služieb ÚSVIT, Detva
Piešť II navrhovateľ. Preto akékoľvek námietky, vzťahujúce sa ku skutočnosti, kto je dlžníkom záväzku
zo Zmluvy o dielo, predstavujúceho nezaplatenú časť ceny diela, stratili právnu relevanciu - Okresný
súd Zvolen o tejto skutočnosti rozhodol sp. zn. 302/2000 zo dňa 8.10.2002 tak, že dlžníkom je Domov

sociálnych služieb ÚSVIT, Detva Piešť II a túto skutočnosť nemožno opätovne preskúmavať (§ 159 ods.
3 O.s.p.).Podľa § 159 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (O.s.p.), výrok právoplatného
rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány; ak je ním rozhodnuté o osobnom stave, je
záväzný pre každého.

Podľa § 159 ods. 3 O.s.p, len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.

Tunajší súd je podľa § 159 ods. 2 O.s.p. výrokom rozsudku Okresného súdu Zvolen sp. zn. Cb 302/2000
zo dňa 8.10.2002 viazaný, vrátane určenia, kto je dlžníkom (a veriteľom) záväzku zo Zmluvy o dielo zo
dňa 28.07.1997 v znení jej Dodatku zo dňa 1.9.1997, resp. kto bol týmto dlžníkom (a veriteľom) v deň

vyhlásenia Rozsudku.
Navrhovateľnetvrdilaninepreukázal,žeododňavyhláseniaRozsudkusadlžníkomzáväzkuzRozsudku
stal odporca. Pasívnu vecnú legitimáciu odporcu navrhovateľ vyvodzoval zo skutočností, ktoré nastali
pred vyhlásením Rozsudku a ktoré vyhlásením rozsudku stratili právnu relevanciu.
Súd poukazuje na skutočnosť, že dlžníkom záväzku z Rozsudku je stále Domov sociálnych služieb
ÚSVIT, Detva Piešť II, pretože tento subjekt so samostatnou právnou subjektivitou stále existuje,

nebol podľa § 21 ods. 11 zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy zrušený
rozhodnutím zriaďovateľa a ani podľa skutočností uvedených účastníkmi konania nedošlo k inej zmene
v subjekte dlžníka tohto záväzku odo dňa vyhlásenia Rozsudku (v tomto smere je súd podľa § 226 O.s.p.
viazaný právnym názorom odvolacieho súdu vo vzťahu k otázke zániku Domova sociálnych služieb
ÚSVIT, Detva Piešť II).

Z uvedených dôvodov, ak by navrhovateľ plnil záväzok zo Zmluvy o dielo, neskôr transformovaný na
záväzok z Rozsudku, mohol by ho plniť jedine namiesto Domov sociálnych služieb ÚSVIT, Detva Piešť II.
Navrhovateľ s takýmto právnym posúdením veci (súd podľa § 100 ods. 1 veta druhá O.s.p. uviedol na
pojednávaní dňa 27.1.2014 ako sa mu javí právne posúdenie veci) súdom nesúhlasil, dôvodiac, že v
takomto prípade by nemohlo dôjsť k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie voči navrhovateľovi ako

povinnému ani k obstaveniu jeho majetku. Súd túto námietku navrhovateľa nepovažoval za dôvodnú,
pretože v exekučnom konaní v zásade môže dôjsť k situácii, keď je vydané poverenie voči osobe,
ktorá nie je dlžníkom z exekučného titulu. Práve takúto situáciu predpokladá § 50 ods. 1 druhá veta
Exekučného poriadku (§ 50 Exekučného poriadku: Povinný môže vzniesť u exekútora povereného
vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii,

ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia
jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak
sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom
titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní
námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.). Ak dôjde k

vydaniu poverenia voči osobe, ktorá nie dlžníkom k exekučného titulu, označený povinný sa podľa § 50
Exekučného poriadku môže brániť námietkami proti exekúcii, pričom súd podotýka, že navrhovateľ sa
exekučných konaniach proti nemu vedených bránil námietkami proti exekúcii, pričom jeden z dôvodov
jeho námietok bola aj skutočnosť, že nie je právnym nástupcom osoby, uvedenej v exekučnom titule
ako dlžník.

Navrhovateľ na rovnakom súdnom pojednávaní namietal, že ani navrhovateľ ani odporca neboli
účastníkmi konania, vedeného na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. Cb/302/2000, preto sú účinky
tohto rozhodnutia na navrhovateľa a odporcu sporné. Súd sa nemohol stotožniť ani s touto námietkou
navrhovateľa, pretože záväznosť rozsudku vyplýva už zo skôr citovaných ustanovení §§ 159 ods. 1
a 2 O.s.p., ako aj z právnych skutočností, ktoré nastali po vyhlásení Rozsudku (zmlúv o postúpení

pohľadávok, prípadný zánik Domova sociálnych služieb ÚSVIT, Detva Piešť II).
K ďalším námietkam navrhovateľa, vzneseným na pojednávaní dňa 27.1.2014 (z nepráva nemôže
vzniknúť právo, záväzok zo zmluvy o dielo je záväzkom štátu) súd uvádza, že aby tieto námietky mali
právom predpokladaný právny účinok, bolo potrebné ich uplatniť v konaní na Okresnom súde Zvolen,
vedenom pod sp. zn. Cb/302/2000, najneskôr riadnymi alebo mimoriadnymi opravnými prostriedkami

proti meritórnemu rozhodnutiu.

Z vyššie uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa voči odporcovi nie je dôvodný
a návrh v celosti zamietol.

Súd nevykonal dôkazy, navrhnuté navrhovateľom na pojednávaní dňa 20.12.2013, a to dôkaz:
- obsahom spisu Okresného súdu Banská Bystrica, pretože navrhovateľ od vykonania tohto dôkazu
upustil- výsluchom svedka Ing. Murgaša, ktorého navrhovateľ žiadal vypočuť ku skutočnostiam, za akých došlo
k podpisu k Dohody o urovnaní a k tomu či mal navrhovateľ v čase podpisu Dohody vedomosť, že
bude plniť svoj dlh alebo dlh iného. Súd tento dôkaz považoval za nadbytočný z dôvodu, že súd túto

Dohoduvyhodnotilakoneplatnúajejneplatnostisadovolávalajnavrhovateľ,poukazujúcnarozhodnutia
Okresného súdu v Banskej Bystrici č.k. 64Cb/61/2010-238 zo dňa 19.04.2011 a Krajského súdu Banská
Bystrica sp. zn. 41Cob/269/2011zo dňa 5.12.2012.

Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., a odporcovi s plným úspechom v
spore priznal náhradu trov konania vo výške 42.057,28 €.

Súd priznal odporcovi náhradu trov konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia za tri úkony
právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom (28.11.2013) vo výške
14.009,63 Eur s DPH (11.674,69 Eur + 2.334,94 Eur DPH), účasť na pojednávaní dňa 12.12.2013 vo
výške 14.009,63 Eur s DPH, účasť na pojednávaní dňa 27.1.2014 vo výške 14.009,63 Eur s DPH spolu

s režijným paušálom vo výške 2 x 9,37 Eur s DPH (7,81 Eur + 1,56 Eur DPH za rok 2013) a 1 x 9,65
Eur s DPH (8,04 Eur + 1,61 Eur DPH za rok 2014), podľa § 14 ods. 1 písm. a), § 14 ods. 1 písm. c), §
16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z.
Uvedené trovy uznal súd za účelne vynaložené na bránenie práva odporcu a vyčíslené v súlade s
vyhláškou MS SR č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov. Základnú sadzbu tarifnej odmeny súd

určil podľa § 10 ods. 1 citovanej vyhlášky na sumu 11.674,69 € bez DPH.

Súd nepriznal odporcovi náhradu trov konania za nasledujúci úkon právnej služby:
- ďalšia porada s klientom v trvaní 1,25 hod zo dňa 23.01.2014.
Pri rozhodovaní o priznaní náhrady trov konania musí súd skúmať účelnosť vynaložených trov konania

uplatnených úspešným účastníkom konania. Účelnosťou je potrebné rozumieť vlastnosť, ktorá sleduje
naplnenie cieľa. Opodstatnená je v prípade, že vychádza zo zákonných dôvodov a neprekračuje ich
medze. Vzhľadom na zmysel ustanovení Občianskeho súdneho poriadku o náhrade trov konania je súd
povinnýposudzovaťúčelnosťprikaždomúkoneprávnejslužbysamostatne.Súdmázato,žepodmienka
účelnosti pri úkone - ďalšia porada s klientom nebola splnená, nakoľko odporca vôbec preukázal, že k

danému úkonu právnej služby reálne došlo. Súd má za to, že na hodnoverné preukázanie daného úkonu
právnej služby mal právny zástupca odporcu tento úkon aspoň stručne zaznamenať. Len z takéhoto
záznamubybolomožnéurčiť,čisaďalšiaporadasklientomvôbecuskutočnilaaakébolojejtrvanie.Súd
ďalej poukazuje na to, že právny zástupca odporcu prevzal jeho zastupovanie dňa 28.11.2013. Odmena
za prvú poradu s klientom je zahrnutá v odmene za prevzatie a prípravu zastúpenia. Ďalšiu poradu s

klientom, uskutočnenú cca 2 mesiace od prevzatia právneho zastúpenia a prvej porady s klientom súd
nepovažoval za účelne vynaložené trovy konania, preto súd odporcovi náhradu týchto trov nepriznal.

O povinnosti odporcu zaplatiť trovy konania právnemu zástupcovi odporcu súd rozhodol podľa § 149
ods. 1 O.s.p..

O lehote na splnenie povinnosti uloženej vo výrokovej časti rozsudku súd rozhodol podľa § 160 ods. 1,
veta prvá pred bodkočiarkou O.s.p..

Poučenie:

Účastník konania môže napadnúť rozhodnutie súdu I. stupňa odvolaním.

Odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje
( § 204 ods. 1, O.s.p.)
Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť, protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie. (§ 205 ods. 1, 2 O.s.p.)
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.