Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, November 7, 2014

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 17C/363/2001

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2011899902
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lucia Mizerová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2014:2011899902.27

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, samosudkyňou Mgr. Luciou Mizerovou, v právnej veci žalobcov: 1. R. L., narodená

XX.X.XXXX, bytom M. 4, V., zastúpená advokátom JUDr. Dušan Kolesár, so sídlom Laurinská 12,
Bratislava a 2. W. S., narodená XX.X.XXXX, bytom L. XXX, X., I. republika, proti žalovaným: 1. W. X.,
narodená XX.X.XXXX, bytom G. T. 9, Z. a 2. P. E., narodený XX.XX.XXXX, bytom O. 9, Z., obaja žalovaní
zastúpení advokátom JUDr. Tiborom Sanákom, so sídlom Nám. SNP 2, Trnava, o určenie neplatnosti
závetu, t a k t o

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e , že závet poručiteľa U. E., napísaný dňa XX.X.XXXX notárkou JUDr. R. O. na Notárskom
úrade v Trnave, ul. P. č. XX, do notárskej zápisnice č. k. NZ XXX/XX, N XXX/XX je v časti, ktorá odporuje

právu žalobkyne 1 podľa ustanovenia § 479 Občianskeho zákonníka na jej dedičský podiel neplatný.

Vo zvyšnej časti sa žaloba o určenie neplatnosti záveru poručiteľa U. E., napísaného dňa XX.X.XXXX
notárkou JUDr. R. O. na Notárskom úrade v Trnave, ul. P. č. XX, do notárskej zápisnice č. k. NZ XXX/
XX, N XXX/XX z a m i e t a.

O trovách konania a o náhrade trov štátu rozhodne súd samostatným uznesením do 30 dní od

právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa 1 sa pôvodne žalobou zo dňa 11.11.2001 proti žalovanej 1 domáhala, aby súd vyhlásil závet
poručiteľa za neplatný a rozhodol, že po nebohom U. E. nastupuje dedenie zo zákona. Uviedla, že
v dedičskom konaní sp. zn. D XXX/XXXX, Y. XX/XXXX bola notárkou JUDr. R. X. odkázaná, aby sa
svojich dedičských práv domáhala na súde. Podľa žalobkyne 1 majú po poručiteľovi U. E. dediť dedičia
zo zákona a nie zo závetu. Poručiteľ, otec žalobkyne 1, nebol psychicky spôsobilý spísať nový závet,
najmä veľmi krátko po obdržaní dedičstva vo výške 100.000 USD. Žalovaná 1 tvrdí, že obidvom dcéram
vyplatila v deň pohrebu po 100.000 Sk (3.319,39 eura), ako aj to, že otec bol v čase svojej smrti

nemajetný.Žalobkyňa1nesúhlasila stým,žebydedičskékonaniemalobyťzastavenéprenemajetnosť,
ani s tvrdením o dedičskom vyrovnaní pred smrťou otca. Poukazovala na to, že súd pri posudzovaní
veci musí brať do úvahy aj tzv. neopomenuteľných dedičov, ktorí nastupujú v určitých, aj keď v menších
podieloch aj pri dedení zo závetu. Podľa žalobkyne 1 je nepochybné, že závet je v tejto časti vo vzťahu
k obidvom dcéram, ako neopomenuteľným dedičom neplatný. Ak by sa otec vážne zamýšľal na jedným
univerzálnym dedičom, svojou manželkou, tak by závet spojil s litom vydedenia. V doplnení žaloby zo
dňa 22.12.2003 žalobkyňa 1 uviedla, že v konaní jej ide o hrob rodičov, brata a švagrinej, ktorý je písaný

na žalovanú 1, pričom so sestrou trvajú na tom, aby bol tento prepísaný na ich rodinu. V podaní zo dňa
4.4.2004 žalobkyňa 1 uviedla, že poručiteľ bol ťažko chorý, teda sa nemohol sám k notárke JUDr. X.
dostaviť, ak tam bol, musela ho tam doviesť na vozíku W. E. - X., univerzálna dedička.Žalovaná 1 s podanou žalobou nesúhlasila. Jej manžel, poručiteľ U. E., bol plne spôsobilý na
spísanie závetu, v opačnom prípade by notárka takýto úkon nevykonala. Poručiteľ sa nikdy neliečil
na psychiatrickom oddelení, o čom predložila lekársku správu. Žalovaná 1 v deň pohrebu, po

predchádzajúcej dohode s manželom, vyplatila dcéram poručiteľa R. L. a W. S. každej po 100.000
Sk (3.319,39 eura), pri ktorom úkone boli prítomní dvaja svedkovia. Hoci poručiteľ zdedil po svojom
bratrancovi E. E. finančnú čiastku v H., táto bola len jeho a on s ňou počas svojho života nakladal
podľa svojej vôle a svedomia. Počas života zabezpečil svoje dcéry R. L. a W. S. sumami po 7.000
USD každej, čo potvrdzuje nimi vlastnoručne podpísaný písomný doklad. Žalovaná 1 sa o svojho veľmi

vážne chorého manžela statočne, ochotne a zo všetkých síl starala, prerušila i zamestnanie a stala sa
jeho opatrovateľkou. Mal perforáciu hrubého čreva - vývod - kolostómia - rakovina hrubého čreva, čo
si vyžadovalo denne 4 až 5krát ošetrenie a aj 2 až 3krát v noci - výmena kolostómie - prebaľovanie,
koxartróza 3. stupňa, pohyboval sa pomocou 2 francúzskych barlí a invalidného vozíka, mal vysoký tlak,
liečil sa na srdce - ischemická choroba, bol bacilonosič vírusu hepatitídy B až do konca života. O týchto
chorobách obe jeho dcéry vedeli, žalovanej 1 za starostlivosť vyjadrovali vďaku. Manžel si obetavú

starostlivosť žalovanej 1 vážil a ocenil vďačnosťou a závetom zo dňa XX.X.XXXX. Manželstvo pritom
uzatvorili dňa 30.6.1990, po polročnom spolužití sa žalovaná 1 nainfikovala od poručiteľa hepatitídou B a
doteraznesienásledky.PoručiteľovbolliečenýnaonkologickomoddeleníFakultnejnemocnicevTrnave,
ktorému oddeleniu poručiteľ daroval rôzne zdravotné pomôcky, celé oddelenie ozdobil, spríjemnil izby
pacientom výzdobou kvetmi, stoly v jedálni a na izbách, z čoho mal veľkú radosť. Žalovaná 1 žiadala

žalobu zamietnuť.

V ďalšom doplnení žaloby zo dňa 10.12.2004 žalobkyňa 1 uviedla, že žiada, aby súd vyhlásil závet
poručiteľa U. E. napísaný dňa XX.X.XXXX notárkou JUDr. R. O., na notárskom úrade v Trnave, ul. P. č.
XX do notárskej zápisnice č. k. NZ XXX/XX, N XXX/XX za neplatný, žalovanú zaviazal zaplatiť žalobkyni

náhradu trov konania. Zmenu petitu súd pripustil uznesením na pojednávaní dňa 6.3.2008.

Podaním zo dňa 24.1.2005 žalobkyňa 1 navrhla, aby súd pripustil pristúpenie do konania ako žalobkyne
2 U.. W. S. a zároveň rozšírila žalobu o žalovaného 2 - P. E.. Uznesením č. k. 17C/363/01-64 zo dňa
16.3.2005, právoplatným dňa 4.4.2005, súd pripustil, aby do konania ako žalobkyňa 2 pristúpila Mgr. W.

S. a ako žalovaný 2 pristúpil P. E..

Súdvoveciprvýkrátrozhodolrozsudkomč.k.17C/363/2001-117zodňa20.7.2006,ktorýmvyhlásilzávet
za neplatný. Tento rozsudok bol zrušený uznesením Krajského súdu v Trnave č. k. 9CoD/76/2005-150
zo dňa 3.4.2007 a vec bola súdu vrátená na ďalšie konanie. Podľa odvolacieho súdu nebolo vykonané

dostatočné dokazovanie pre záver, že závet poručiteľa je neplatný pre nespôsobilosť poručiteľa na
takýto právny úkon, bolo potrebné vykonať komplexné dokazovanie pre záver, v akom stave sa poručiteľ
nachádzal v rozhodnej dobe, t. j. v období mesiacov júl, august, september r. 1998. Súd vychádzal jedine
so záverov znaleckého posudku MUDr. K., ktoré sa odvolaciemu súdu nejavili jednoznačné, vzhľadom
na doteraz zistené skutočnosti, a to najmä okolnosti spísania závetu a jeho obsah, kde už v auguste

1998 pri spisovaní závetu, poručiteľ uviedol, že obdaruje svoje dcéry, pričom žiadal tento dar započítať,
čo aj následne spravil o mesiac po spísaní závetu, takže závet z jeho strany nemožno považovať za
neuvážený a nepremyslený krok. Po spísaní závetu poručiteľ opätovne prejavil svoju vôľu, a to aj pred
svedkami, vyporiadať sa na Trnavský jarmok so svojimi dcérami, zároveň osláviť narodeniny dcéry,
žalobkyne 2. Toto konanie sa javí ako súvisiace so závetom. Pokiaľ sa týka odkázanosti poručiteľa

na starostlivosť žalovanej 1 ako hlavný dôvod spísania závetu, na ktorý poukazovali žalobkyne, je
potrebné zistiť, aké mal poručiteľ možnosti zabezpečenia svojej starostlivosti, a to vzhľadom k nemalej
finančnej čiastke, ktorú v tom čase vlastnil a ktorou disponoval. Je potrebné vypočuť nestranných
svedkov, ktorí boli v rozhodnej dobe v styku s poručiteľom a ktorí by mohli vypovedať o tom, ako sa
správal, aké mal problémy, aké životné situácie v tej dobe riešil a akým spôsobom. Odvolací súd uložil

súdu prvého stupňa preukázať stav poručiteľa v čase rozhodnom výsluchom účastníkov a navrhnutých
svedkov, preukazovaním správania poručiteľa pri spisovaní závetu a následne po ňom, pri darovaní
sumy 7.000 USD žalobkyniam a tiež z hľadiska dôvodu spísania závetu tvrdeného žalobkyňami, t. j.
obavy z odkázanosti na žalovanú 1.

Súd vo veci druhýkrát rozhodol rozsudkom č. k. 17C/363/2001-248 zo dňa 22.5.2008, ktorým žalobu
zamietol. Tento rozsudok bol zrušený uznesením Krajského súdu v Trnave č.
k. 9CoD/12/2009-308 zo dňa 24.11.2009 a vec bola vrátená súdu na ďalšie konanie. Z odvodnenia
rozhodnutia krajského súdu vyplýva, že výpoveď svedka RNDr. L. V., CSc., ktorý je bývalým manželomžalobkyne 1, nemožno považovať za nestrannú, i keď bol tento v častom kontakte s poručiteľom. Z
výpovede znalkyne na pojednávaní dňa 17.1.2008 vyplynulo, že na základe nálezu MUDr. M. možno
tvrdiť, že organické zmeny u poručiteľa boli v roku 2000, ale veľmi ťažko je sa jej vyjadriť k tomu, čo

bolo dva roky predtým, znalkyňa môže predpokladať, že tam boli organické zmeny už v roku 1998,
pretože v správe sú napísané známky dezorientácie na podklade artériosklerózy cerebri, kôrnatenie
ciev v mozgu a tým zhoršenie fungovania, ale samotný takýto nález ešte neznamená prítomnosť
organického psychosyndrómu a tým jeho vplyvu na fungovanie človeka, znalkyňa viedla, že nevie
potvrdiť, že by už v čase 12.8.1998 trpel poručiteľ organickým psychosyndrómom, pretože samotný

nešpecifický nález, ktorý bol zistený v novembri až decembri 1998 a arterioskleróza cerebri nepotvrdzuje
prítomnosť organického psychosyndrómu. Na ďalšom pojednávaní dňa 22.5.2008 znalkyňa uviedla,
že zvažovala prítomnosť všetkých ochorení U. E. pri písaní závetu, intelektové funkcie, vôľové a
úsudkové schopnosti poručiteľa v čase spísania závetu u ktorého vzhľadom na vek poručiteľa 80 rokov
nie je možné vylúčiť syndróm vaskulárnej demencie a možno uňho predpokladať mierny organický
psychosyndróm, prejavujúci sa v emočnej zložke, pričom spôsob prejavenia vôle pri spísaní závetu sa

jej javil nepresvedčivý, preto vzhľadom na prítomnosť veku, ochorenia a psychických zmien súvisiacich
s týmto vekom možno u poručiteľa predpokladať fyziologické zmeny starnutia a podľa záverov vyšetrení
možno predpokladať ľahký organický psychosyndróm s prevahou emočnej zložky a vplyv zmenenej
situácievosobnomfungovaní,vzmyslejehoodkázanostiazníženejkvalityživota,čovšetkosapodieľalo
na jeho duševnom stave a rozhodovaní. Odvolací súd mal za to, že stále nebolo vykonané dostatočné

dokazovanie pre záver súdu o platnosti závetu, je potrebné riadne preukázať spôsob života, správanie
sa poručiteľa v čase pred jeho smrťou nezávislými svedkami, ktorí neboli s poručiteľom v žiadnom
príbuzenskompomereaporučiteľimnedarovalžiadnefinančnéprostriedky,nevybavovalipreňhožiadne
majetkové záležitosti, avšak pri častých návštevách počas bežných dní mohli pozorovať spôsob života
poručiteľa,jehovzťahysúčastníkmikonania,toakovnímalsvojeochorenie,akústarostlivosťpotreboval,

kto mu ju poskytoval. Pokiaľ sa týka namietaných skutočností, že v závete boli uvedené nesprávne mená
žalobkýň a dátum narodenia, odvolací súd tieto skutočnosti nepovažoval za skutočnosti zakladajúce
neplatnosť závetu z dôvodu, že tak v písomnom ako v ústnom kontakte poručiteľ bežne používal mená
svojichdcérakoichuviedolvzávete.Otomtosvedčiaajinélistinnédôkazynachádzajúcesavspise,ato
predchádzajúcizávet,kdetakistoboližalobkynetaktooznačenéatútoskutočnosťvtejdobenenamietali.

Takisto nesprávne uvedený dátum narodenia u jednej z dedičiek nie je možné považovať za skutočnosť,
ktorá by spôsobila absolútnu neplatnosť závetu. Spôsob vyjadrenia sa v závete, sa javí za spôsob
vyjadrenia vlastný poručiteľovi, ktorý použil pri spísaní závetu - označenia dcér tak, ako ich označoval
v bežnom živote a takisto skutočnosti uvádzané v závete o darovaní finančných prostriedkov po spísaní
závetu zrealizoval, takže zrejme obsah závetu mu bol zrejmý a tento poznal, keďže sa podľa neho riadil

aj v budúcnosti. Odvolací súd mal za to, že je tiež potrebné tiež ustanoviť znalca za účelom vypracovania
kontrolného znaleckého posudku, aby posúdil znalecký posudok MUDr. K. a zaujal odborné stanovisko
k spôsobilosti poručiteľa na právne úkony v čase spísania závetu.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne 1, žalobkyne 2, žalovanej 1, žalovaného 2, výsluchom

svedkov: L. E. (sestra poručiteľa), L. V. (sesternica žalobkýň 1 a 2), RNDr. L. V., Csc (bývalý manžel
žalobkyne1),MUDr.G.X.(ošetrujúcilekárporučiteľa),X.M.(priateľporučiteľa),K.P.(zdravotnejsestry),
ďalej znaleckým posudkom č. X/XXXX zo dňa XX.X.XXXX znalkyne MUDr. G. K. a znaleckým posudkom
č. X/XXXX zo dňa X.X.XXXX znalkyne MUDr. U. E., výsluchom uvedených znalkýň, oboznámením sa
s listinnými dôkazmi, a to: notárskou zápisnicou č. NZ XX/XX, N XX/XX napísanou na notárskom úrade

notárky JUDr. R. O. dňa XX.X.XXXX, notárskou zápisnicou č. NZ XXX/XX, N XXX/XX napísanou na
Notárskom úrade notárky JUDr. R. O. v Z. dňa XX.X.XXXX, lekárskou správou zo dňa XX.XX.XXXX prof.
MUDr. Z. L., DrSc., zápisnicou sp. zn. D XXX/XXXX, Y. XX/XXXX napísanou na notárskom úrade JUDr.
R. X. v B. dňa XX.XX.XXXX vo veci prejednania dedičstva po nebohom U. E., zápisnicou o výsluchu
zo dňa 5.2.2002 spísanou na Okresnom súde Trnava, uznesením Okresného súdu Trnava sp. zn. D

XXX/XXXX, Y. XX/XXXX-XX zo dňa X.X.XXXX, potvrdením a čestným vyhlásením zo dňa 12.9.1998,
fotokópiami dokladov nákup a predaj valút z Tatra banky a.s. a ČSOB a.s., písomným vyjadrením notárky
JUDr. R. O., ako aj oboznámením sa s obsahom celého spisového materiálu a obsahom pripojeného
dedičského spisu sp. zn. D XXX/XX a zistil nasledovný skutkový stav:

Žalobkyňa 1 v konaní uviedla, že poručiteľ v čase spísania závetu nebol v takom stave, aby ho mohol z
vlastnej vôle spísať, bol chorý, po chemoterapii, odkázaný na vozík a musel ho k notárke niekto odviesť.
Za bezvládnosť brala príslušnú dávku jeho manželka. Pokiaľ ide o vôľovú stránku, poručiteľ bol celkom
závislý na svojej manželke, vzhľadom na jeho fyzickú závislosť, nezašili mu konečník, s čím manželkavyjadrila súhlas, takže bol plne odkázaný na jej starostlivosť. Žalobkyňa 1 sa s poručiteľom nemohla
nikdy sama rozprávať, vždy musela byť prítomná jeho manželka. Podpis na závete nie je poručiteľa,
nie je to jeho písmo, niektoré ťahy sa zdajú ako jeho, ale niektoré nie. Závet bol antidatovaný, pretože

je v ňom uvedené, že poručiteľ dal dcéram po 7.000 USD, pričom závet bol spísaný dňa 12.8.1998,
avšak poručiteľ im dal peniaze až 19.9.1998. Poručiteľ jednak nemohol fyzicky zriadiť závet, pretože bol
nepohyblivý, pohyboval sa minimálne, iba za pomoci inej osoby, nemohol zriadiť závet ani z dôvodov
psychických, pretože jeho psychický stav v dobe zriadenia závetu, mu neumožňoval takýto právny úkon
vykonať.Vtomčasebolvplnomrozsahuzávislýnastarostlivostimanželky,ktorájededičkouceléhojeho

majetku. Konal pod psychickým nátlakom z obavy, aby mu nebola odopretá najnutnejšia starostlivosť
(napr. výmena zdravotnej pomôcky pri umelom črevnom vývode). Pokiaľ závet podpísal, tak v núdzi.
Samotný podpis preukazuje, že musel byť v psychickej traume, pretože podpis akoby ani nebol jeho.
Sú tiež rozpory v menách dedičov (napr. G. - R. a u sestry nesprávne priezvisko), čo potvrdzuje zlé
psychické rozpoloženie otca, alebo podozrenie o manipulácii so závetom, kde údaje diktovala osoba,
ktorá nevedela, ako sa skutočne volajú obe dcéry zriaďovateľa. Žalobkyňa 1 sa stotožňovala so závermi

znaleckého posudku MUDr. G. K., poukazovala na ponižujúcu závislosť poručiteľa na svojej manželke
v čase spísania závetu. Pokiaľ závet spisuje osoba konajúca za duševnej poruche v okamihu urobenia
právneho úkonu, je právny úkon neplatný podľa § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Nebola splnená
ani vôľová zložka pri písaní závetu, z dôvodu odkázanosti poručiteľa na manželku, ako aj z dôvodu, že
predmetným závetom bol zrušený predošlý závet, v ktorom poručiteľ myslel na všetkých dedičov. Nie

je pravda, že by sa o poručiteľa so sestrou nestarali, keď potreboval, pomáhali im, vozili ich aj autom
podľa potrieb. Žalovanej žalobkyňa písala ďakovné listy, ale z podnetu otca, aby sa žalovaná k nemu
lepšie správala. Pred spísaním prvého závetu dňa 17.1.1996 si poručiteľ dal preveriť svoj psychický
stav u MUDr. V., avšak pri spisovaní druhého závetu, si už svoj zdravotný stav prešetriť nedal. Dva
roky pred spísaním závetu bol už odkázaný na invalidný vozík, neskôr bolo u neho zistené onkologické

ochorenie, mal vývod, v máji 1998 bol hospitalizovaný, mal depresívne stavy, v novembri 1998 sa u neho
prejavovali známky dezorientácie, prejavil sa u neho organický psychosyndróm, preto je jeho prejav
vôle pri spísaní závetu nepresvedčivý. K notárovi bol privezený človekom, na ktorého bol odkázaný
spôsobom znižujúcim ľudskú dôstojnosť. Zdravotný stav poručiteľa v čase spisovania závetu bol zlý
a bol absolútne až ponižujúco odkázaný na svoju manželku. Vzťahy v rodine boli pekné a vyzerali

ružovo len na povrch. Žalovaná 1 nezostala doma kvôli tomu, že bolo potrebné sa o otca starať, ale
pretože mala problémy so svojím synom. S otcom sa žalobkyni za posledných 18 mesiacov iba raz
podarilo rozprávať medzi štyrmi očami, vždy bola prítomná žalovaná 1. Poručiteľ bol jednoznačne v
čase spísania závetu v stave núdze a odkázanosti na žalovanú 1. U poručiteľa sa v tej dobe menili
stavy srdečnosti, ústretovosti, kedy bol pri jednej návšteve veľmi milý, pri ďalšej návšteve sa jej otočil

chrbtom a nerozprával sa s ňou. Pokiaľ ide o prevzatie sumy 7.000 USD, túto sumu žalobkyňa 1
prevzala, chcela spraviť poručiteľovi radosť. Poručiteľ zrejme vtedy vedel čo robí, aj keď bolo čudné,
že dcéram dal podpísať potvrdenie. Po operačnom stave otcovi nezašili konečník, mali mu odstrániť
vývod, avšak v tom čase manželka povedala, že ona je vyučená mäsiarka, jej nevadí pracovať s krvou,
ona mu bude vymieňať vrecká, preto sa už vývod operačne neodstraňoval. Otec sa nemusel dostať

do tejto závislosti, pokiaľ by mu bol vývod operačne odstránený. Nebol spôsobilý napísať závet takého
znenia, ale nebol ani schopný zájsť sám na notársky úrad za účelom spísania závetu. K notárke ho
musel doviezť niekto, kto ho zmanipuloval, alebo prinútil takýto závet napísať. Poručiteľ bol závislý
na pomoci žalovanej 1, pričom ak mu táto povedala, že mu miešok nevymení, keď nepodpíše, tak
je zrejmé, že podpísal. Za 9 rokov manželstva poručiteľa so žalovanou, sa s ním žalobkyňa 1 nikdy

nestretla osamote, takže v podstate počas celého manželstva bol poručiteľ manipulovaný žalovanou 1.
Žalobkyňa 1 nesúhlasila so znaleckým posudkom MUDr. E., pretože tento bol orientovaný iba ku dňu
12.8.1998 a neskúma ďalšie súvislosti a ani sa k nim nevyjadruje. Skutočnosti MUDr. E. hodnotila iba z
psychiatrickéhohľadiska,nevedelasavyjadriťzpsychologickéhohľadiskakuskutočnostiamuvádzaným
v spise, vyjadrovala sa iba na základe zdravotnej dokumentácie poručiteľa. Poručiteľ sa pokúsil o

samovraždu, čo by človek s dobrým psychickým stavom pre pud sebazáchovy neurobil. Predmetná vec
má širší rozmer ako iba skúmanie duševnej poruchy u poručiteľa. Poručiteľ opomenul žalobkyne 1 a 2,
avšak nebola vypracovaná listina o vydedení.

Podľa žalobkyne 1 je teda závet neplatný z dôvodu absencie náležitostí v zmysle § 37 ods.

1 Občianskeho zákonníka a nespôsobilosti v zmysle ust. § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
Poukazovala predovšetkým na výpoveď RNDr. V., ktorého tvrdenia jednoznačne korešpondujú so
závermi znaleckého posudku č. X/XXXX zo dňa XX.X.XXXX, ktorý vypracovala znalkyňa MUDr. G.
K., ktorý posudok komplexne zvážil všetky okolnosti samostatne aj vo vzájomných súvislostiach.S týmto posudkom žalobkyňa súhlasí a korešpondujú s ním aj tvrdenia oboch žalobkýň. Znalecký
posudok znalkyne MUDr. U. E. nevzal do úvahy ochorenie poručiteľa, citové a duševné hľadisko,
teda psychologický rozmer, ktorý je dôležitý pri preukazovaní slobodnej vôle ničím neobmedzenej.

Právny úkon nemusí byť neplatný len vtedy ak jeho vykonávateľ trpí duševnou poruchou a poruchou
z psychiatrického hľadiska, ale aj z psychologických dôvodov. Aj v znaleckom posudku MUDr. E. sa
uvádza, že je zjavné, že dôvody ktoré nebohého viedli k spísaniu závetu v auguste 1998 sú skôr
psychologické a nie psychopatologické vyplývajúce zrejme zo zložitých vzájomných rodinných vzťahov.
Poručiteľ spísal závet, jednak v duševnej poruche, resp. pod vplyvom jeho choroby, či inej osoby,

pričom tieto dve okolnosti navzájom súvisia. Pokiaľ ide o pôvodné námietky žalobkýň, ktorými bol
spochybnený podpis poručiteľa, žalobkyne na tomto ďalej netrvali, uviedli, že podpis poručiteľa na
závete je nepochybne jeho, pretože závet bol spísaný notárskou zápisnicou, avšak tento podpis sa
čiastočne líšil, čo nasvedčuje skutočnosti, že sa s poručiteľom v čase zriadenia závetu niečo dialo.
Závet nerešpektoval neopomenuteľných dedičov, čím v podstate poručiteľ vydedil žalobkyne, čo môže
byť dokladom toho, že konal pod určitým nátlakom a nemohol sa slobodne rozhodnúť. Žalobkyňa preto

navrhovala vykonať znalecké dokazovanie znalcom z odboru psychológie, pretože sú pochybnosti o
psychickom stave poručiteľa v čase spísania závetu, ale aj o jeho slobodnej a vážnej vôli. Psychológ by
mohol posúdiť okolnosti v čase spísania závetu, správanie poručiteľa z hľadiska, či mohla byť nejakým
spôsobom narušená jeho slobodná vôľa.

Žalobkyňa 2 v konaní uviedla, že závet považuje za neplatný, pretože poručiteľ, jej otec, v čase keď
mal byť závet spísaný, nebol schopný pochopiť zmysel závetu vzhľadom na jeho psychickú aj fyzickú
stránku a pokiaľ závet podpísal, podpísal ho v núdzi. Ošetrujúci lekár poručiteľa ju upozornil na závažný
psychický stav otca a chcel ho preložiť na psychiatriu. Otec sa totiž pokúsil v nemocnici o samovraždu,
pretože mal obavy o svoj zdravotný stav, čo zle psychicky znášal. V tom čase nebol schopný zvážiť

svoje konanie, pretože mal obavu, čo s ním bude. Krátko na to, bol preložený do domáceho liečenia
s tým, že sa zaháji chemoterapia. Závet bol zriadený v čase prvej chemoterapie, kedy mal poručiteľ
80-te narodeniny. Z fotografií z tohto životného jubilea je zrejmé, v akom bol somatickom stave a že
nebol schopný sám dôjsť na notárstvo. O samovraždu sa pokúsil nožíkom, chcel si podrezať žily na
zápästí pravej ruky, poraneniu nebolo veľmi hlboké, bol privolaný ošetrujúci lekár, ktorý to konzultoval

so žalobkyňou 2. Žalobkyňa 2 v plnom rozsahu súhlasila so závermi znaleckého posudku MUDr. G. K..
Organický psychosyndróm sa podľa nej u poručiteľa rozvíjal už keď bol v nemocnici, preto v stave, v
akom bol v júli 1998 nemohol domyslieť následky a dôsledky, aké jeho podpis mal, a to aj s ohľadom
na prvý závet, ktorý spísal v dobrom zdravotnom stave. Z prepúšťacej správy, ktorú mala znalkyňa k
dispozícii vyplýva, že u poručiteľa boli známky dezorientácie na podklade AS cerebri. Znalkyňa vzala

do úvahy skutočnosť, že pri aterosklerotickom poškodení mozgu sú známky dezorientácie typické, t. j.
už v roku 1998 boli preukázané stavy osobnostných zmien. Prítomnosť závažného a vyčerpávajúceho
ochorenia vytvorili v konaní otca taký stav, že nebol schopný rozpoznať dôsledky svojho rozhodnutia.
Žalobkyňa 2 spochybňovala lekársku správu vypracovanú prof. L. zo dňa 13.12.2001, vypracovanú rok
poporučiteľovejsmrti.Tožepacientnaonkologickejklinikeaktívnespolupracovalneznamená,ženebola

narušená jeho psychická integrita. Pokiaľ ide o psychiatrické vyšetrenie MUDr. M. dva dni pred smrťou,
v tej dobe už otec verbálne nekomunikoval. Z tohto vyšetrenia je potvrdené, že bol diagnostikovaný
organický psychosyndróm, ktorý môže byť predstupňom demencie. Povahové zmeny sú často prvým
príznakom, ktorý upozorní okolie na začínajúcu patologickú involúciu. Otcovi podľa potreby poskytovali
pomoc, navštevovali ho v nemocnici, žalobkyňa 2 za ním chodila 2-3krát do mesiaca, bola s ním aj v

telefonickom kontakte, keď bol v nemocnici, bola v kontakte s jeho ošetrujúcim lekárom. Každý mesiac
posielala poručiteľovi a jeho manželke peniaze, a to aj čiastky po 5.000 CZK a pravidelne im nosili
aj potraviny. Myslenie poručiteľa v čase spísania závetu bolo roztrhané, nebol v poriadku, mená a
priezvisko v závete sú uvedené chybne, preto mohol byť manipulovaný. V čase spísania závetu bol
poručiteľ s ohľadom na svoje ochorenie plne odkázaný na pomoc svojej manželky a v snahe zabezpečiť

pre seba jej prostredníctvom základné potreby, spravil tento úkon v núdznom duševnom rozpoložení,
napísaním závetu v jej prospech. Prevzatie sumy 7.000 USD žalobkyňa 2 najprv odmietla, pretože
mala za to, že otec nie je v poriadku, žalobkyňa 2 je psychologička a zistila, keď sa s ním rozprávala,
že tento sa zmenil. Otec ju vyslovene prosil, aby potvrdenie o prevzatí peňazí podpísala, aby mal
pokoj, bol z toho veľmi nešťastný, preto nakoniec, aby neboli problémy v rodine, uvedenú sumu peňazí

prevzala a potvrdenie podpísala, s tým, že na potvrdení bolo zle uvedené jej meno a meno jej sestry.
Sumu 7.000 USD im otec daroval na Trnavský jarmok, kedy chcel, aby ona oslávila svoje narodeniny.
Otca navštevovala tak 1krát za mesiac, pričom po operácii v máji 1998, každý druhý týždeň spolu
s manželom, bola s ním aj v telefonickom kontakte, ako aj v kontakte s jeho ošetrujúcim lekárom.Zmeny v jeho správaní zistila tak, že otec zostal náladový, mal stavy smútku, beznádeje. Roky pracoval
v zdravotníctve, preto vedel, čo ho s jeho diagnózou čaká. Nie je pravda, že by od žalovanej 1 na
kare dostala 100.000 Sk (3.319,36 eura), dostala len obálku s kondolenčným vyjadrením, ale neboli

tam žiadne peniaze. O psychosomatických poruchách poručiteľa sa uvádza vo viacerých lekárskych
správach z roku 1998. Striedanie nálad je typické pre organický psychosyndróm. V lekárskych správach
je uvedené, že recidíva nebola potvrdená, avšak javil známky dezorientácie. Poručiteľ v čase spísania
závetu nebol spôsobilý k tomu, aby mohol s plnou vážnosťou a zodpovednosťou takéto rozhodnutie
urobiť, v dobe spísania závetu bol bezmocný, imobilný, pohyboval sa na barlách a vozíku, teda nemohol

sám chodiť po schodoch.

Žalobkyňa 2 poukazovala na to, že vaskulárna demencia, ako následok ochorení z roku 1998, mohla
viesť k zmenám psychiky v emočnej oblasti. Otec bol veľmi závislý na pomoci svojej manželky, a preto
bola možnosť s ním manipulovať, ovplyvňovať ho. Mal zdravotné problémy, strach z choroby, psychicky
to neuniesol a ovplyvňovalo ho aj to, že si zobral o 28 rokov mladšiu manželku, bál sa, či ho neopustí

a tieto pochybnosti ho viedli k skratovému konaniu, kedy sa pokúsil o samovraždu. Jeho emočná sféra
bola narušená. Nie je možné, aby v takomto stave bol závet spísaný slobodne a z vlastnej vôle, s
ohľadom na závislosť na manželke, kedy sa aj vyjadril , že sa jej musel odvďačiť za to, že od neho chytila
žltačku,malvývod,nevedelsivymeniťanivrecká,bolimobilný,vofebruári2008nielenžedostalinvalidný
vozík, ale mu bola priznaná plná nemohúcnosť, mal choré kĺby, kolená, vrecká mu musela vymieňať

manželka, bola to strašná odkázanosť, zaväzujúca, prispievala k tomu aj hanblivosť, v auguste 2008,
keď zmenil závet, tak si ani nenechal potvrdiť svoj zdravotný stav. V závete uviedol iné mená, teda už v
tom čase u neho boli stavy zmätenosti. V tú dobu si nemohol zabezpečiť inú starostlivosť, boli aj finančne
závislý, žili iba z jedného dôchodku, nevedel ako dlho sa bude dedičstvo vybavovať. Ošetrovateľke by
sa zrejme dal ošetriť. V júli keď mal otec 80tku, nepadlo ani slovo o závete. Začiatkom septembra volala

žalovaná 1, že peniaze už došli a majú prísť na Trnavský jarmok. Žalobkyňa 2 poukazovala na to, že nie
je možné, aby peniaze z dedičstva z Ameriky obdržal poručiteľ už v čase 80-tych narodením, pretože táto
oslava prebiehala plne vo finančnej réžii jej rodiny. Ak by poručiteľ dedičstvo v tom čase už obdržal, mala
žalovaná 1 peniaze cez víkend 18.7.1998 odmietnuť. Žalovaná však prijala od žalobkyne 2 peniaze a
tieto na svoj občiansky preukaz vymieňala v banke, pričom doklad o výmene týchto peňazí z horlivosti

vrátila žalobkyni pri výmene. Žalobkyňa 2 poukazovala na závery znaleckého posudku MUDr. K., podľa
ktorého poručiteľ nebol spôsobilý na spísanie závetu v auguste 1998, ktorý záver znalkyňa dostatočne
odôvodnila aj pri svojej výpovedi. Ak bol poručiteľ čestný, spravodlivý a milujúci človek, nepripustil by
možnosť nezanechať svojim potomkom nejaký majetok. Poručiteľ po operácii nebol v poriadku, bola to
prirodzená reakcia na šok, ktorý zažil, keď do nemocnice šiel s bežnou bolesťou brucha a po operácii

sa prebral s vrecúškom. Po operácii bol psychicky labilný, striedali sa u neho nálady, raz bol skeptický,
raz mal lepšiu náladu. Po spísaní závetu bol jeho stav nezmenený, bolo u neho zrejmé striedanie nálad,
bol dezorientovaný, čo vyplýva z viacerých lekárskych správ, keď bol opakovane hospitalizovaný. Otec
by nikdy závet takéhoto znenia dobrovoľne nepodpísal.

Žalobkyňa 2 nesúhlasila so znaleckým posudkom znalkyne MUDr. U. E., ktorá sa podľa nej sústredila
len na psychiatrickú stránku, resp. priamo na prítomnosť duševnej choroby v čase napísania závetu
dňa 12.8.1998 a nebrala dostatočne do úvahy psychologické aspekty. Žalobkyňa 2 trvala na tom, že
poručiteľ bol pod psychickým tlakom svojej manželky, ktorá ho prinútila spísať nový závet. Opakovane
mu bola pripomínaná jeho závislosť a nemohúcnosť. Dlhodobé a opakované nátlaky, dominantné rysy

žalovanej 1, niekedy až príliš autoritatívne vyvolávali u poručiteľa obavy, čo bude ďalej keď neposlúchne.
S ohľadom na vlastné problémy v hybnosti nebol schopný sa sám obslúžiť a samotný typ operácie a
následné úkony výrazne znížili jeho pocit dôstojnosti. Atmosféra spolužitia poručiteľa so žalovanou 1
bolanevyvážená.Pooperáciisaporučiteľdostaldopodradenejrole,ktorúťažkoznášal,pretožepredtým
mal možnosť oponovať a rozhodovať o všetkom, mal finančné prostriedky, aby uspokojil svoju o 30 rokov

mladšiu manželku, čo sa naraz skončilo a vyvolávalo to u neho nepokoj a striedanie nálad. Poručiteľ
trpel rôznymi chorobami, ktoré mali veľký vplyv na jeho odolnosť voči nepriaznivým psychologickým
vplyvom. Znalkyňa K. uvádza vysokú sugestibilitu, ktorá sa podieľa na jeho správaní v sledovanom
období a konštatovala, že prítomnosť závažných a vyčerpávajúcich telesných ochorení, následná trvalá
odkázanosť na pomoc druhej osoby a strata statusu sa takým spôsobom podieľali na vôli, úsudku a

správaní menovaného, že nebol schopný adekvátne rozpoznať rozhodnutie, ktoré závetom urobil. Podľa
žalobkyne 2, následkom charakteru ochorenia a výlučnej závislosti na svojej manželke vznikla situácia,
keď musel pod nátlakom podpísať závet bez toho, aby prejavil svoju vlastnú vôľu, nejednal slobodne,
bol na neho robený nátlak. Žalovaná 2 prinútila poručiteľa aby jej dal podpisové právo a možnosť plnedisponovať s jeho bankovým kontom, posledný výber uskutočnila 21.1.2000. Podľa žalobkyne 2 došlo k
zneužitiu stavu a choroby závislého človeka na sile jeho partnera. Poručiteľ trpel veľa ochoreniami, bol
odtrhnutý od rodiny, dcér, vnúčat, bol izolovaný, bola využitá zvýšená sugestibilita, možnosť manipulovať

s ním, zásadným spôsobom bola ovplyvnená možnosť jeho úsudku a rozhodovanie sa pod tlakom.
Právny úkon nie je slobodný, pokiaľ bol urobený pod nátlakom. Ak mal otec zásadné výhrady voči
svojim dcéram, mal možnosť využiť nástroje vydedenia. Ak by bol poručiteľ schopný si uvedomovať
dôsledky svojich právnych úkonov, ako je potom možné vysvetliť to, že v auguste r. 1998 ustanovil
žalovanú univerzálnou dedičkou a v priebehu roka potom dokázal utratiť 200.000 dolárov s tým, že v

deň smrti bol absolútne bez finančných prostriedkov. Závet bol v tom prípade bezpredmetný. Žalobkyňa
2 zdôrazňovala, že žalovaná 1 manipuluje s hrobom jej rodičov, z ktorého bez súhlasu žalobkýň dala
presunúť náhrobný kameň na hrob svojho manžela z 1. manželstva. Podľa žalobkyne 2 je potrebné
dokazovanie doplniť znalcom z odboru psychológie, alebo aby súd prijal stanovisko znalkyne MUDr. K. v
plnomrozsahu.Podstatasporujetotižvtom,čibolzávetspísanýpodnátlakom,vzávislostinamanželke,
či to bol prejav slobodnej vôle, či bol poručiteľ schopný v plnom rozsahu posúdiť svoje rozhodnutie.

Znalkyňa MUDr. E. sa vyjadrila iba k psychiatrickej diagnóze, znalkyňa MUDr. K. správne rozobrala
aj psychologický fakt. Pri spísaní prvého závetu poručiteľ požiadal o vyjadrenie svojho ošetrujúceho
lekára, žalovaná potom žiadala prof. L. rok po úmrtí poručiteľa o lekársku správu, pretože poručiteľ si
svoj psychický stav pred spísaním druhého závetu vyšetriť nedal. V prípade, že závet bude vyhlásený
za neplatný, žalobkyniam sa podarí zmeniť nárok na rodinný hrob a zachovať čistý kredit otca pred celou

rodinou, deťmi a vnúčatami. Trvala na tom, aby celú kauzu posúdil psychológ.

Žalovaná 1 v konaní uviedla, že poručiteľ, jej manžel nebol nikdy psychicky liečený, bol normálny
a notárka by nebola spísala závet, pokiaľ by bol v zlom psychickom stave. Poručiteľ si vážil pomoc
žalovanej 1 a jej opateru a odmenou za to bol predmetný závet. Žalovaná 1 dostala od poručiteľa

hepatitídu typu B, na ktoré ochorenie poručiteľ trpel. Nie je pravdou, že by žalobkyňa 1 nebola nikdy
s jej otcom sama, bola s ním vtedy, keď žalovaná išla na nákupy. Tieto prevzali dňa 12.9.1998 od
poručiteľa po 7.000 USD, o čom existuje potvrdenie. Potvrdenie o prevzatí peňazí potvrdil tiež svedok
L. V., bývalý manžel žalobkyne 1. Žalovaná 1 nevedela o tom, že by sa jej manžel pokúsil spáchať
sebevraždu, pritom za ním chodila 3-krát denne do nemocnice. Poručiteľ nebol pozbavený spôsobilosti

na právne úkony, bol to múdry, sčítaný človek. Počas absolvovania chemoterapií bol hospitalizovaný,
potom bol prepustený domov. S manželom mala žalovaná harmonický vzťah. So žalobkyňami vtedy
dobre vychádzala, prejavovali jej vďačnosť za to, ako sa o ich otca starala, že oni by to nezvládli.
Žalovaná 1 sa o poručiteľa osobne starala, žalobkyne ju nikdy neodbremenili v tom, že by samé prejavili
ochotu ísť na prechádzku s otcom. Keď žalovaná 1 otca prebaľovala, ani jedna so žalobkýň jej s tým

nepomohla. Žalovaná 1 nesúhlasila so záverom znaleckého posudku MUDr. K., že poručiteľ trpel v čase
spísaniazáverudňa12.8.1998poruchoutrvaléhocharakteru,ktorábymuznemožňovalaspravovaťjeho
vlastné záležitosti. V čase spísania tohto závetu poručiteľ vedel posúdiť dôsledky tohto konkrétneho
právneho úkonu, bol úplne normálny, schopný komunikácie, mal zdravý rozum. Žalovaná 1 s ním pritom
denne žila, komunikovala. Hrob po nebohom U. E. žalovaná 1 čestným prehlásením prenechala jeho

vnukovi P. E.. Notárka by s poručiteľom závet nespísala, ak by bol jeho zdravotný stav tak závažný, že by
tento právny úkon nebol schopný urobiť. Nie je pravda, že by žalobkyňa 2 za poručiteľom chodila aj 3krát
do mesiaca, chodila za ním raz za štvrťrok, je pravdou, že mu pomáhala aj finančne, dala mu aj 5.000
Sk, pričom ich príjem bol 3.200 Sk, pritom mu bola žalobkyňa 2 dlžná za obývačku, čiže takouto formou
dlžobu aj splácala. Žalobkyňa 1 písala žalovanej aj ďakovné listy za to, že sa o ich otca dobre starala.

Pri spisovaní závetu žalovaná 1 nebola, čakala vonku. Bola s poručiteľom v meste, vtedy povedal,
že chce ísť k notárke, ona ho odviezla na vozíku a on si dohodol termín s notárkou, o týždeň, alebo
dva bol spísaný predmetný závet. Už pri spisovaní prvého závetu sa poručiteľ vyjadroval, že v prípade
dožitia tento závet zmení, po obdržaní peňazí závet zmenil. Keď išli do mesta žalovaná nevedela, že
poručiteľ chce zmeniť závet, bolo to jeho spontánne rozhodnutie. Poručiteľ sa aj hneval na žalobkyne,

jeho prvá manželka mala amputované nohy, dcéram vytýkal, že sa 10 rokov nestarali. Poručiteľ napriek
tomu že absolvoval chemoterapiu a bol na vozíku, bol schopný spísať závet, so svojimi peniazmi, si
mohol robiť čo chcel. Žalovaná namietala závery znaleckého posudku znalkyne MUDr. K., ktorá sa mala
zaoberať otázkou psychickej schopnosti a celkovej psychickej dispozície poručiteľa v čase spísania
závetu, avšak zaoberala sa jeho onkologickým ochorením, na základe čoho dospela k záveru, že

poručiteľ nevedel posúdiť dôsledky tohto právneho úkonu a že trpel poruchou trvalého charakteru, ktorá
mu bránila spravovať jeho vlastné záležitosti. Na takýto záver však znalkyňa nemá žiadne podklady.
Poručiteľ v čase spísania závetu, ako aj v neskoršom období do svojej smrti, bol z hľadiska psychickej
stránky v poriadku, plne si uvedomoval situáciu a správne, primerane veku, vzdelaniu a svojmu intelektureagoval na podnety okolia. Z lekárskej správy MUDr. Z. L. zo dňa 13.12.2001 vyplýva, že v období
máj-október 1998 bola u poručiteľa aplikovaná profilaktická chemoterapia, ktorú pacient dobre toleroval,
bol systematicky dispenzarizovaný na ambulancii onkologickej kliniky a pri pravidelných kontrolných

vyšetreniach aktívne spolupracoval. V období od októbra 1998 do 23.1.2000 lekár konštatoval, že
pacient napriek zhoršujúcemu sa somatickému stavu, je psychicky vyrovnaný a spolupracujúci pri
diagnostických a liečebných výkonoch. V rámci psychiatrického vyšetrenia MUDr. M. dva dni pred
smrťou pacienta (21.1.2000) bolo konštatované, že úroveň mentálnych schopností je na vek dobrá,
psychické reakcie sú veku primerané, psychotické prejavy neprítomné, vzhľadom na somatický stav sú

psychické funkcie dobré. Závet spisovala dňa 12.8.1998 notárka JUDr. R. O. do notárskej zápisnice,
ktorápostupovalavzmyslez.č.XXX/XXXXZb.onotárochanotárskejčinnosti,nemaladôvododmietnuť
spísaťzávet,nakoľkodospelakzáveru,žetentoúkonvzhľadomnazdravotnýstavporučiteľaneodporuje
zákonu, pričom závet je v súlade s § 47 Notárskeho priadku. Listy žalobkýň z obdobia rokov 1998
až 2000 potvrdzujú, že tieto ďakujú žalovanej za celkovú starostlivosť, ktorú poskytovala ich otcovi
U. E.. Znalkyňa MUDr. K. sa vo svojom posudku nezaoberala tým, čím sa mala, a teda psychickým

stavom poručiteľa, ale zaoberala sa jeho inými problémami, a to rakovinou spojenou s chemoterapiou a
imobilitou, v dôsledku ktorých skonštatovala nespôsobilosť poručiteľa na právne úkony v čase spísania
závetu. Podľa tohto posudku situácia v rodine bola v poriadku, až do doby, pokiaľ poručiteľ nezdedil
100.000USD.Stretnutiesnotárkou,pokiaľideospísaniezávetusisprostredkovalporučiteľsám.Mesiac
po spísaní závetu, t. j. 12.9.1998 rozdelil svojim dcéram každej 7.000 USD. Spísanie závetu bolo z jeho

strany prejavom slušnosti, vďačnosti voči žalovanej 1, ktorá sa preňho doslova obetovala, riadne sa
oňho starala. Poručiteľ v čase spísania závetu netrpel žiadnou duševnou poruchou, bol v dobrej forme,
čítal dennú tlač, ovládal cudzie jazyky. Keď bol po operácii, tri až štyrikrát za deň za ním chodila do
nemocnice, ani jeden z lekárov sa nevyjadril, že by bol v zlom psychickom stave. Poručiteľ sa nebál, bol
ošetrovateľom, vedel čo mu je, povedali mu to otvorene, bol s tým vyrovnaný, vedel, že bude preložený

na onkologické oddelenie a nerobil z toho problémy.

Žalovaná 1 v konaní uviedla, že na spísanie testamentu dňa 12.8.1998 priviezla poručiteľa ona, vozík
nechali dole, hore po schodoch odišiel sám na prvé poschodie k JUDr. O. na P. ulici, bol tam už
objednaný, zaklopali na dvere notárka ich prijala a žalovanú poslala von. Pri celom akte spísania závetu

a jeho podpísaní bol poručiteľ sám. Po spísaní závetu šiel sám dolu po schodoch, sadol si na vozík a
išli domov. Pokiaľ ide o potvrdenie - čestné vyhlásenie že dcéry prevzali od poručiteľa každá po 7000
dolárov, toto mal napísané a na podpisovanie dcéram predkladal poručiteľ. Žalovaná bola prítomná pri
odovzdávaní peňazí a podpisovaní potvrdenia.

Žalovaná 1 poukazovala na to, že znalkyňa MUDr. K. vo svojej výpovedi zásadným spôsobom
spochybnila závery svojho znaleckého posudku, keď uviedla, že nevie potvrdiť, že U. E. by v čase
12.8.1998 trpel organickým psychosyndrómom a pokiaľ ide o záver, že dňa 12.8.1998 nebol spôsobilý
zriadiť závet a vzhľadom na svoj zdravotný stav nevedel posúdiť dôsledky tohto konkrétneho právneho
úkonu uviedla, že ani v tomto prípade nemôže potvrdiť tento záver, ale že vyjadruje len vysoký

predpoklad v rozsahu 90-95%. Znalkyňa tak nevylúčila ani nepotvrdila skutočnosť, že U. E. jednoznačne
nebol spôsobilý zriadiť predmetný závet. Ak žalobkyňa 2 poukazovala na to, že poručiteľ bol odkázaný
na pomoc svojej manželky a v čase závetu nemal ešte peniaze, nie je to pravda, pretože poručiteľ možno
po fyzickej stránke nebol až tak čulý a schopný, ale psychicky bol perfektne schopný a cieľavedome a
premyslene robil dispozície so svojim majetkom tak, aby všetky dotknuté osoby teda žalobkyne ako aj

žalovaní boli určitým spôsobom primerane odmenení z dedičstva, ktoré získal. V čase spísania závetu
už mal peniaze, o tejto skutočnosti že bude mať peniaze sa vedelo už niekoľko mesiacov, možno aj
vyše roka predtým, ako tieto peniaze reálne obdržal. Vyplýva to aj z výpovede svedka p. V., ktorý
bol svedčiť vo Viedni v r. 1996. Na 80-te narodeniny dňa XX. júla XXXX boli poručiteľovi peniaze z
dedičstva vyplatené vo výške okolo 100.000 dolárov. Pokiaľ dňa 6.6.1998 menila peniaze, bolo to za

účelom, že žalobkyňa 2 si chcela kúpiť nejaké veci, čo sa týka druhého výberu vo výške 4.000 CZK,
tieto peniaze ona nevidela. Pokiaľ ide o možnosť, či by sa poručiteľ nechal ošetriť aj inou osobou, to
nebolo potrebné, pretože ona bola poučená o tom, ako má vrecká zakladať, každá manželka by to pre
manžela urobila. Chodili spolu aj na výlety, nebol úplne imobilný, chodil aj v byte o barlách, aj vonku
šiel na lavičky si sadnúť pred byt, v tom čase keď spísal závet, čítal dennú tlač, ráno vstal, oholil sa,

vrecká si nevedel vymieňať, nedalo sa to. Spolu si pekne žili. Žalovaná poukazovala na to, že znalecký
posudok MUDr. K. je zmätočný a nesprávny, rovnako jej vyjadrenia zo dňa 22.5.2008 a zo dňa 17.1.2008
sú rozporuplné a nepresvedčivé. Kým v znaleckom posudku znalkyňa dospela k záveru, že poručiteľ
v čase spísania závetu dňa 12.8.1998 trpel duševnou poruchou trvalého charakteru, z jej výpovedí napojednávaní vyplýva, že netrpel duševnou poruchou trvalého charakteru a teda bol spôsobilý zriadiť
závet. Znalkyňa vo svojich výpovediach na pojednávaniach spochybnila závery vlastného znaleckého
posudku keď uviedla, že organický psychosyndróm bol u poručiteľa diagnostikovaný až v roku 2000,

a preto nemôže potvrdiť, že v čase spísania závetu dňa 12.8.1998 ním poručiteľ trpel. Poručiteľ bol
múdry sčítaný človek, neužíval žiadne lieky, netrpel žiadnou psychickou poruchou. Bol dobrosrdečný a
pamätal na svoje deti, vnukov aj pravnukov. Keď ho títo prišli navštíviť, vždy im niečo dal. Je pravdou,
že poručiteľ nešiel sám za notárkou, ona ho tam doviedla, avšak zostala pred dverami. K znaleckému
posudku MUDr. U. E. žalovaná 1 uviedla, že súhlasí s predmetným znaleckým posudkom, nakoľko U. E.

v čase spísania závetu dňa 12.8.1998 netrpel nijakou duševnou poruchou ani chorobou a bol spôsobilý
zriadiť závet. Znalecký posudok MUDr. K. bol neodborný, nekvalifikovaný, neobstál v kontexte zistených
skutočností, uvádzaných v konaní.

Žalovaná 1 uviedla, že poručiteľ dostal dedičstvo z Ameriky dva dni po jeho 80tich narodeninách. Oslava
80tky bola XX.X.XXXX. Pani JUDr. P. im povedala, že peniaze už prišli, boli uložené do VÚB, a.s..

O mesiac na Trnavský jarmok poručiteľ zavolal žalobkyne a vyplatil im po 7.000 dolárov, povedal im,
že spravil poriadok, spísal závet, aby nerobili zle. Pokiaľ ide o zriadenie závetu poručiteľ žalovanej
oznámil, že idú do mesta na spísanie závetu, pretože termín už mal vybavený u JUDr. O.. JUDr. O.
žalovanej povedala, že manžel ide spísať závet a pri tomto úkone nemôže byť prítomná, poslala ju von
a tam žalovaná čakala okolo trištvrte hodiny. Čo bolo v závete, žalovaná nevedela. Všetka starostlivosť

o poručiteľa v čase jeho choroby bola na nej. Od operácie poručiteľa v máji 1998 sa vyžadovala
starostlivosť o poručiteľa jednak o dennú hygienu, vstávať v noci aj 3-4x a vo všetkom mu pomáhať.
Ošetrovateľku nemali, chodila k nim raz za týždeň sestrička od lekára. Pokiaľ ide o dary, ktoré poručiteľ
dal nemocnici, tieto im dal niekedy v septembri v roku 1998, keď chodil na chemoterapiu. Poručiteľ
bol rozumný človek, rozhodoval sa vo všetkom sám. V čase, keď poručiteľ chodil na chemoterapiu,

mali zvýšené výdavky na jeho starostlivosť, žalovaná musela zostať doma, robila mu ošetrovateľku.
Vzhľadom na obdržané dedičstvo v tom čase nemali núdzu o peniaze. Pokiaľ ide o znášanie choroby
poručiteľom, tento to znášal veľmi dobre, bol ošetrovateľom v nemocnici, čítal dennú tlač. Netrpel
depresiami ani úzkosťami, obavami, či strachom. Nikdy nedal najavo, že by mu niečo bolo alebo, že
by bol skleslý. Na pohrebe žalovaná dala každej zo žalobkýň po 100.000 Sk, čo ony odmietajú priznať.

Na onkológiu chodila žalovaná denno-denne, nosila poručiteľovi stravu, informovala sa každý deň, čo
je nové, či sa niečo nestalo, nikdy nezbadala, že by bol jeho psychický stav nejaký iný alebo narušený.
Pokiaľ ide o skutočnosť, že sa mal poručiteľ pokúsiť poškodiť si zdravie nožom, žalovaná uviedla, že
po narkóze sa všeličo stáva, avšak nie je pravda, že by si poručiteľ podrezal žily, inak by to ošetrujúci
lekár poručiteľa určite zapísal.

Žalovaný 2, vnuk poručiteľa, v konaní uviedol, že nevedel o tom, že otec žalobkýň bol operovaný,
nebol na oslave jeho 80. narodenín. Po dovŕšení veku 80 rokov navštívil poručiteľa 2-krát, bol za ním v
nemocnici,poslednýraztobolotýždeňpredjehosmrťou.Podľažalovaného2bolporučiteľpopsychickej
stránke v poriadku, normálne s ním komunikoval, rozprávali sa spolu o detstve, srandoval s ním, nemá

dojem, že by si poručiteľ na niečo nepamätal. Uviedol, že nie je schopný posúdiť poručiteľov zdravotný
stav, so závetom súhlasí a nestavia sa ani na jenu stranu. V čase keď bol spísaný závet, on so starým
otcom nekomunikoval, bol vtedy mladý, hrdý, na starého otca urazený, nakoľko sa s ním nepohodol pri
jednom telefonickom rozhovore. Navštívil ho asi týždeň pred smrťou, kedy sa spolu normálne rozprávali.
Hovorili spolu 5 - 10 minút, preberali iba detstvo, nehovorili o peniazoch. Poručiteľ sa správal úplne

normálne, tak ako ho poznal predtým. Pamätal si na zážitky z detstva. Zdal sa mu vtedy úplne normálny,
nebol skeptický. Pokiaľ ide o sumu 90.000,-Sk (2.987,45 eura), túto obdržal tým spôsobom že tieto
peniaze dedko a babka šetrili na jeho vkladnú knižku do jeho 18-tich rokov, a potom túto vkladnú knižku
odovzdali jeho rodičom, od ktorých on peniaze dostal. Považoval za správny znalecký posudok znalkyne
MUDr. E.. Žiadal, aby súd žalobu zamietol a žalobkyne zaviazal na náhradu trov konania.

Žalovaní 1 a 2 spoločne poukazovali na to, že závet bol spísaný vo forme notárskej zápisnice, ktorá je
verejnou listinou a jej dôkazná sila je vyššia ako listiny súkromnej. V prípade, že žalobkyne nepreukážu
opak, považujú sa skutočnosti uvedené v závete za pravdivé. Notárka JUDr. R. O. si zrejme bola
vedomá, že sa jedná o slobodnú vôľu závetcu a že závetca bol spôsobilý na právne úkony a spísal

právne perfektný závet. Pokiaľ ide o problém ohľadne neopomenuteľných dedičov, je úlohou notára,
aby sa s touto problematikou v dedičskom konaní vysporiadal. Duševná porucha poručiteľa bola riešená
dvoma znalkyňami. Znalkyňa MUDr. K. podala nekvalitný znalecký posudok, sama ho spochybnila a
rozporovala. Kontrolné znalecké dokazovanie vykonala MUDr. E., ktorá jasne uviedla, že u U. E. dňa12.8.1998 nebola zistená žiada duševná choroba ani porucha, ktorá by mu znemožňovala spravovať
jeho vlastné záležitosti. Nebohý U. E. bol vo všeobecnosti schopný robiť právne úkony a uvedomovať
si viazanosť nimi ako aj právne následky a dôsledky týchto úkonov. U. E. v čase spísania závetu dňa

12.8.1998 netrpel nijakou duševnou chorobou alebo poruchou, pre ktorú by boli jeho rozpoznávacie a
vôľové schopnosti zmenené tak, že by nedokázal posúdiť význam tohto konkrétneho právneho úkonu
a následky svojho konania. Pán E. pri zriadení závetu konal premyslene, veľmi dobre vedel čo robí a
aké budú mať jeho kroky dosah. Pokiaľ by tam bol akýkoľvek nápor zo strany zo strany odporkyne,
určite by tomuto nátlaku nepodľahol a konal by inak. Napriek ťažkej chorobe bol silná osobnosť,

ktorý až do poslednej chvíle mal svoje záležitosti plne pod kontrolou a robil len to, čo považoval za
potrebné. Psychologický znalecký posudok na poručiteľa U. E. je právne irelevantný, pretože jeho záver
nijakým spôsobom nemôže zmeniť záver psychiatrického znaleckého posudku vo vzťahu k platnosti
závetu. Doplnenie dokazovania znalcom z odboru psychológie je úplne zbytočné a po právnej stránke
neprichádza do úvahy. Žalobkyne nepreukázali žiadnym relevantným dôkazom, že závet U. E. obsahuje
vôľu tretej osoby a nie jeho vôľu, teda že by k tomuto závetu bol donútený pod hrozbou fyzického alebo

psychického násilia. Nebolo preukázané, že p. X., akýmkoľvek spôsobom nútila U. E. ísť spísať závet.
Jeho rozhodnutie o spísaní závetu bolo slobodné, bez toho, že by ho konzultoval s p. X., a bez toho,
že by sa s p. X. radil. Závet bol písaný u notárky JUDr. O. bez prítomnosti p. X., čo vylučuje akékoľvek
ovplyvňovanie p. E. smerom k spísaniu závetu a jeho ovplyvňovaniu, ako má závet vyzerať pokiaľ ide
o jeho obsah.

Svedkyňa L. E., sestra poručiteľa uviedla, že bola na oslave jeho 80-tych narodenín dňa XX.X.XXXX.
Poručiteľ na ňu pôsobil v deň oslavy normálne, rozprávali sa, srandoval ako vždy, hral na fujare. Oslava
bola u žalovanej 1, svedkyňa sedela pri bratovi, rozprávali sa len málo, o ochorení nehovoril nič, po
miestnosti prechádzal sám bez pomoci druhej osoby. Na oslave sa zdržali asi dve hodiny, za ten čas

nespozorovala, že by mal brat nejaké problémy. Vedela, že mal rakovinu. V roku 1998 nechodievala za
bratom do Trnavy, ale žalovaná s ním chodila na výlety, zastavili sa v tom roku raz aj u nich. Svedkyňa
potvrdila, že rovnako ako brat, získala peniaze z Ameriky a darovala L. V. sumu 1500 dolárov. Nevedela
uviesť, koľko dolárov obdržal predmetným dedením U. E., ani presne v ktorom roku to bolo.

Svedkyňa L. V., sesternica žalobkýň 1 a 2, ktorá bola tiež na oslave 80-tych narodenín poručiteľa uviedla,
že U. E. na ňu pôsobil normálne, bol pobledlý ako človek po operácii, rozprávala sa s ním, bol schopný
normálne sa vyjadrovať, nevidela na ňom žiaden problém, oslava trvala dve - tri hodiny. U. E. mal počas
celej oslavy dobrú náladu. Bol po ťažkej operácii a napriek tomu čo prežil sa dobre držal. Nevidela, že by
neprimerane reagoval na rôzne podnety okolia, prípadne, že by viedol reči zjavne odtrhnuté od reality.

Svedok RNDr. L. V., Csc, bývalý manžel žalobkyne 1 uviedol, že sa so žalobkyňou rozviedli v r. 1981.
Mal veľmi dobrý vzťah k tejto rodine, poručiteľovi hovoril otec. Občas sa stretávali, stretnutia vybavovala
aj poručiteľova manželka. Bol pozvaný do ich bytu, bol tiež pozvaný aj na udalosť, kedy bolo darovaných
7000 dolárov. Svedok pri prvom dedičstve korešpondoval s Amerikou s bratrancom U. E. aj ohľadom

svokrovho pobytu v koncentračnom tábore, predtým dostal od bývalého svokra spoločne aj s jeho
manželkou 3000 dolárov, pretože bol svedkom dedičstva bývalého svokra vo Viedni. Bývalý svokor
pozvalobedcérystým,žeimdánejakédoláre,nebolarečosumeasvedokmaldosvedčiťprevzatietejto
čiastky 7000 dolárov dcérami. Zdalo sa mu to málo vzhľadom na objem finančných prostriedkov ktoré
U. E. obdržal ako dedičstvo, čo bolo okolo 200.000 dolárov. Prostriedky v obálke sa neprepočítavali.

Žalobkyne 1a 2 boli z toho zarazené. Svedka vyzvali tiež aby to podpísal, a to bývali svokor aj s
manželkou. Svedok mal obálku pre seba vedľa, predpokladal, že je tam zvyšok, t. j. 7000 dolárov ktoré
mu mali byť doplatené za jeho svedectvo pri dedičstve z Ameriky. Obe žalobkyne podpísali prevzatie
finančných prostriedkov. V potvrdení ale boli nejaké nezrovnalosti, nebol tam presný dátum narodenia
žalobkyne 1. Svedok mal v obálke 5000 Sk, na čo mu žalovaná 1 povedala, že tam nemá veľa, ale

že ešte dostane, že ešte príde časť finančných prostriedkov za pobyt v koncentráku. V čase keď bolo
žalobkyniam vyplatené po 7.000 USD, už bolo dedičské konanie ukončené, lebo peniaze už došli. V
roku, keď peniaze prišli sa pomerne často stretával s nebohým U. E., pomerne často ho navštevoval
v nemocnici. U. E. sa cítil nedobre, najmä psychicky, často pociťoval úzkosť a obavu, že nebude dlho
žiť a chcel by dať všetko do poriadku. Raz bol nadšený, potom skleslý, mal strach zo smrti. Povedal,

že už aj peniaze prišli a on si to už neužije, ale chcel by dať všetko do poriadku, pretože má dve
dcéry a vnuka aj ďalšieho vnuka po synovi prvom. Striedali sa mu nálady, plač, úzkosť, mal však
morálnu silu, chcel dať veci do poriadku. V roku 1998 bol za ním v nemocnici najmenej 10krát, bolo
rôzne cítiť určité jeho chradnutie, ľútosť, úzkosť, ale aj istá dávka optimizmu, pretože bol veriaci človek.Poručiteľ mu v nemocnici ukázal tri vkladné knižky. V jednom prípade, zrejme v r. 1998 ho poprosil,
aby zaňho vybral 3.500 alebo 4.500 dolárov, keď mu potom túto sumu odovzdal, v prvom momente
bol celý rozžiarený, potom nastala určitá skleslosť, a potom mu povedal, aby odišiel, že má prísť jeho

U. a nebolo by dobré, aby ho tu videla. U. E. mal manželku strašne rád, ale na druhej strane mal
z nej určitú obavu. Po celé to obdobie sa mu javil dosť labilne, od optimizmu až po skleslosť a istú
bezradnosť. Dňa 28. augusta 1998 mu bolo odovzdaných zo strany U. E. 3000 dolárov, bola pri tom
prítomná aj jeho manželka. Svedok uviedol, že nemôže povedať, že U. E. nevedel čo robí v tom čase,
ale ani že by to bol stav psychicky vyrovnaný. Povedal mu, že zbytok mu doplatí. Potom ho obaja

manželia požiadali, aby potvrdil, že dostal sumu 3000 dolárov. Počas darovania týchto 3.000 dolárov,
pričom celá udalosť trvala asi hodinu a pol sa rozprávali, obchádzali chorobu. P. E. nebol padavka,
bol profesionálny zdravoťák vedel o chorobách a nezniesol skrášľovanie jeho zdravotného stavu. Boli
chvíľky kedy normálne vystupoval a potom mal depresívny stav, bolo vidieť že celková jeho nálada
upadala. Pri darovaní 7.000 dolárov dcéram, poručiteľ aj vedel čo robí ale nebola tam istota, prevaha
diškursu spočívala na jeho manželke. Dcéry z toho neboli nadšené, skôr prekvapené. Pri podpisovaní

zistili sumu len z potvrdenia, neprepočítavali peniaze. Potom čo dostali obálky, nepočul, že by niektorá
peniaze neprijala. Celá tá záležitosť bola v réžii poručiteľovej manželky. Svokor, keď bol zdravý, bol
žoviálny a dobrosrdečný človek. Bol v takej závislosti na svojom zdravotnom stave aby ho manželka
opatrovala, jeho manželka bola dominantnou polovicou manželstva, mala záujem dať stav dedičstva čím
skôr do poriadku. Pri stretnutiach s p. E. v r. 1998 bola väčšinou aj jeho manželka, p. E. bol prevažne

iný keď tam bola ona. Dosť u neho prevládal strach, bál sa smrti, bál sa že skoro zomrie, mal obavu aby
nestratil opateru, nutnú starostlivosť a hygienu v jeho zdravotnom stave, hoci ho navštevovali jeho dcéry.

Svedok MUDr. G. X., ktorý bol ošetrujúcim lekárom poručiteľa v čase keď mu bol urobený operačný
zákrok dňa 5.5.1998 a poručiteľ bol hospitalizovaný v nemocnici v Trnave uviedol, že si na poručiteľa

vzhľadom na dlhú dobu, ktorá odvtedy uplynula nepamätá. V nemocnici pracoval od 1.8.1996 do
10.6.2004. V priebehu jeho pôsobenia v nemocnici boli stavy, kedy sa pacient pokúsil o samovraždu,
pričom v takom prípade, sa to musí uviesť v lekárskej správe dotyčného pacienta a lekár by to mal
oznámiť aj svojmu nadriadenému. Svedok si nepamätal, či si chcel U. E. podrezať žily na rukách
nožíkom rybkou. Uviedol že v roku 1998 nemohol byť na JIS-ke, jedine na oddelení alebo ambulancii,

pretože v tom čase pracoval len 2 roky na oddelení, nemal tú česť ošetrovať pacientov na JIS-ke. Ak
by mal pacient poranenia po zákroku nožíkom, tak by to uviedol v dokumentácii. Ako ošetrujúci lekár
by bol prvý, kto by sa to dozvedel. Boli by tam stigmy po poranení, určite by to bolo v správe, pacient
by musel byť stabilizovaný. Pri striedaní lekárov by sa úmyselné sebapoškodzovanie určite oznámilo
ďalšiemu lekárovi, alebo by sa to objavilo v zdravotnom zázname. Ošetrujúci izbový lekár zodpovedá

oddielenskému lekárovi a ten zodpovedá primárovi, resp. prednostovi oddelenia. Pokiaľ by si pacient
podrezal žily, určite by sa to muselo uviesť v predkladacej správe na onkológiu. Pokiaľ ide o možnosť,
že by sa taký prípad z určitého ľudského hľadiska nedal do hlásenia, svedok uviedol, že ak tam bola
rana, nedá sa to utajiť, ale možnosť, že by sa to odovzdalo len verbálne tam bola.

Svedok X. M., priateľ poručiteľa uviedol, že v 90-tych rokoch bol už U. E. v zlom psychickom stave.
On ho navštevoval niekedy jeden až trikrát do mesiaca, zrejme aj v auguste r. 1998. Oslavy 80tky sa
nezúčastnil. Pri jeho návštevách sa U. E. sťažoval, že je pod tlakom svojej manželky, keď niečo robil, tak
jeho manželka nebola s ním spokojná, mala k tomu výhrady. Naposledy bol s U. E. v júli, auguste pred
jeho smrťou. Jeho manželka robila naňho nátlak, že ho už nemala rada, bola vypočítavá skrz peňazí.

U. E. hovoril svedkovi: „X., keby si vedel, koľko peňazí som mal a neviem, kde sú.“ Vždy sa dopredu
dohodli na tom, kedy príde na návštevu, viac menej sa dohodli, keď bol futbal, že príde k nemu. On ho
prezvonil zdola pri vchode a U. E. prišiel k nemu a takto sa dohodli. Niekedy chodil U. E. aj do klubu
dôchodcov pri štadióne a tam sa dohodli na stretnutí. Pri poslednej návšteve manželka U. E. prítomná
nebola. Na zdravotný stav sa U. E. nepýtal, oni sa viac menej bavili o futbale. Nechodil do bytu U. E., ale

stretávali sa mimo bytu. Podľa svedka mali nezhody s manželkou kvôli peniazom. Ku koncu, predtým
ako zomrel, v septembri asi v roku 1999, bol U. E. na dne, nevnímal, akoby nemal rozum. Poznal sa
s ním asi 20 rokov, intenzívne sa stretávali celý čas, lebo futbal bol ich záľubou. Svedok neopoznal
žalovanú 1 v pojednávacej miestnosti. Nevedel si spomenúť na konkrétny termín stretnutia s p. E.. V
roku 1998, keď bol U. E. slabý, sa už s ním stretával menej, asi tak raz za mesiac, trochu sa prešli po

pešej zóne, raz boli na pive, raz alebo dvakrát boli v klube dôchodcov, ku koncu roka 1998 to už bolo
menej, ale začiatkom roka to bolo viac. Keď chodil k pánovi E. domov, chodil za ním na adresu na konci
pešej zóny, nevie presné číslo domu, na inú adresu za ním nechodieval. Vie, že niekedy býval p. E. smanželkou na G., ale tam nebol nikdy, niekedy pri štadióne a býval aj tam, kde bolo niekedy krajčírstvo,
na konci pešej zóny, ako sa ide do cukrovaru. V roku 1998 zvonil U. E. na pešej zóne, kde býval.

SvedkyňaK.P.uviedla,žesinepamätápresne,kedysaprisťahovalidookoliaambulancie,kdesvedkyňa
pôsobila ako sestrička, a tak prichádzala do styku s pánom E., ale ho dlhú dobu poznala, poznala ho
ešte aj v tom období, keď pracoval v nemocnici ako ošetrovateľ a keď ležal v tejto nemocnici jej otec, s
ktorým sa U. E. skamarátil a myslí si, že párkrát bol U. E. aj u jej otca na návšteve. Niekedy sa s ním
stretla aj v klube dôchodcov, kde chodil aj jej otec, ona tých ľudí poznala a zavítala aj k nim, nebola s U.

E. v priateľskom vzťahu, ale volala ho U., lebo si to takto prial, bol to sčítaný, inteligentný človek. Nevie,
či sa s ním stretla aj v roku 1998, ale keď U. E. mohol ešte chodiť, sedával aj pred domom, kedy sa pri
ňom zastavila a porozprávala sa s ním. Bola u nich, keď ešte bývali v prvou manželkou na P. ulici, táto
neskôr zomrela. Prvá manželka pána E. bola imobilná a občas jej bolo treba pichnúť injekciu. Majetkové
pomery pána E. nepoznala, bývali v mestských bytoch. V roku 1998 býval p. E. na Ulici X. N. XX, číslo
bytu XX, na piatom poschodí. Predtým býval na P. ulici, na prvom, druhom poschodí. Bývali aj na G.,

odkiaľ sa prisťahovali. Nevie, či bývali niekedy na konci pešej zóny. Svedkyňa uviedla, že si myslí, že
pán E. mal do konca roku 1999 jasnú myseľ, nezabúdal. S manželkou mali veľmi pekný vzťah a pani
E. sa oňho skutočne dobre starala. Vždy, keď bola u nich, tak sa pekne navzájom oslovovali Miláčik,
Miluška, tatíčko. Nikdy sa na manželku nesťažoval, ani pani E. sa nikdy nesťažovala, že by sa musela
o pána E. starať. V byte u E. bola ako zdravotná sestra, chodila tam, keď ju požiadali E., alebo keď

ju tam poslal lekár. Ona má vo svojich povinnostiach zahrnuté aj návštevné hodiny k nechodiacim. Jej
návštevy u E. by mali byť zadokumentované v zdravotnej dokumentácii, a to v čase, keď ordinoval pán
V., poručiteľa navštívil doktor V. a aj ona, ako zdravotná sestra.

Podľa lekárskej správy zo dňa 13.12.2001 vystavenej prof. MUDr. Z. L., DrSc., prednostom Onkologickej

kliniky FNsP Trnava, bol poručiteľ U. E. dňa 5.5.1998 operovaný na Chirurgickej klinike FNsP v Trnave
pre karcinóm pri análnom otvore. V období máj - október 1998 mu bola aplikovaná chemoterapia,
ktorú pacient dobre toleroval, pri pravidelných kontrolných vyšetreniach aktívne spolupracoval, v ďalšom
období bol opakovane hospitalizovaný. Počas hospitalizácie 19.2.1999 - 15.3.1999 nezistená recidíva
ochorenia, zistená len hepatopatia po prekonanej hepatitíde B, pacient bol počas hospitalizácie čulý,

pozitívne naladený, spolupracujúci. Ďalej bol hospitalizovaný 10.5.1999-31.5.1999, bola nasadená
hepatoprotektívna liečba, po ktorej sa stav zlepšil. Prijatý bol opäť v období od 19.8.1999 do 2.9.1999 pre
opuchy končatín, prítomná je ischemická choroba srdca, recidíva ochorenia nebola potvrdená. Opäť bol
hospitalizovaný od 27.9.1999 do 9.10.1999, chorý počas hospitalizácie aktívne spolupracuje a podieľa
sa na úspechu symptomatickej liečby ordinovanej pre veku primeranú komorbiditu. Od 24.11.1999 do

6.12.1999 bol chorý hospitalizovaný pre bolesti v LS chrbtici, dňa 10.1.2000 bol opäť hospitalizovaný
s prehlbujúcimi sa uvedenými ťažkosťami, prehlbuje sa pečeňová nedostatočnosť. Pacient však
napriek zhoršujúcemu sa somatickému stavu psychicky vyrovnaný, spolupracujúci pri diagnostických
a liečebných výkonoch. Dokumentuje to i psychiatrické vyšetrenie 2 dni pred smrťou (21.1.2000) -
MUDr. K. M.: organický psychosyndróm - úroveň mentálnych schopností na vek dobrá, objektívny

kontakt možný, odpovede v rámci somatických možností. Z psychiatrického hľadiska psychické funkcie
veku primerané, psychotické stavy neprítomné, vzhľadom na somatický stav, psychické funkcie dobré.
Napriek komplexnej liečbe sa stav pacienta postupne zhoršoval a dňa 23.1.2000 o 8:45 hod. chorý v
tichosti exitoval.

Zo znaleckého posudku č. X/XXXX zo dňa XX.X.XXXX vypracovaného znalkyňou MUDr. G. K.,
znalkyňou z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, vyplýva záver, že poručiteľ v čase
spísania závetu dňa 12.8.1998 trpel poruchou trvalého charakteru, ktorá mu celkom znemožňovala
spravovať jeho vlastné záležitosti. V tom období poručiteľ bol schopný robiť jednoduché právne úkony
a uvedomovať si viazanosť nimi, ako aj právne následky a dôsledky týchto úkonov. Bol schopný robiť

jednoduché, jednokrokové úkony, napr. darovanie konkrétnej sumy peňazí konkrétnemu človeku, alebo
inštitúcii, pričom spísanie závetu predstavuje komplexné zhodnotenie situácie, uvedomenie si podstaty
a hodnoty majetku a vzťahu so všetkými príbuznými. Poručiteľ v čase spísania závetu dňa 12.8.1998
nebol spôsobilý zriadiť tento závet, vzhľadom na svoj zdravotný stav, nevedel posúdiť dôsledky tohto
konkrétneho právneho úkonu. Vzhľadom na popísané správanie v kruhu blízkych i počas liečby, možno

predpokladať, že úsudkové schopnosti menovaného boli na relatívne dobrej úrovni, na čo poukazuje
i schopnosť dobre si uvedomovať svoj zdravotný stav, následnú reakciu na onkologické ochorenie
(depresívne reakcie, prijímanie i odmietanie ochorenia) spoluprácou pri liečbe. Pre popisovanú labilitu
a podráždenosť možno predpokladať mierny organický psychosyndróm prejavujúci sa skôr v emočnejzložke. Napriek zachovaným intelektovým funkciám, na vôľové a úsudkové schopnosti poručiteľa v tom
období vplývala prítomnosť závažných telesných ochorení, posledné tri roky bol výrazne obmedzený
v hybnosti (potreboval barle, neskôr invalidný vozík), a tým bol trvale odkázaný na pomoc inej osoby

pri pohybe doma i na prechádzkach. V čase spísania závetu tretí mesiac vedel o tom, že má
závažné onkologické ochorenie a vzhľadom na predchádzajúcu prácu v nemocnici si uvedomoval
jeho dopad. Potreba operácie s črevným vývodom konečníka a potrebou menenia sáčkov s výlučkami
stolice, pre neschopnosť samostatného menenia pre poruchu hybnosti, prehĺbila závislosť na pomoci
manželky.Tentotypoperácietiežvýrazneznížiľudskúdôstojnosťpostihnutého.Napriektomu,žepomoc

ťažko chorému človeku poskytuje jemu najbližšia osoba, postihnutý človek si plne uvedomuje svoju
závislosť, nemohúcnosť, stratu predchádzajúceho statusu, pocity hanby. Spôsob prejavenia vôle pri
písaní druhého závetu je nepresvedčivý vzhľadom na jeho správanie dokiaľ nebol výrazne telesne
chorý, keď úkon vykonal 2-3 týždne po oslave narodenín, kedy bol s celou rodinou a nebol popísaný
žiadny komunikačný problém, nedal si potvrdiť svoj psychický stav ako pri prvom závete, nezdôveril sa
dcéram o druhom závete. Prejav vôle dať všetko druhej manželke pretože ju nakazil nevyliečiteľným

ochorením v období, keď sa sám konfrontuje s vlastným nevyliečiteľným ochorením svedčí o vysokej
sugestibilite podieľajúcej sa na jeho správaní v tom období. Vplyv onkologického ochorenia samotného a
následnáchemoterapiamôžuvýraznezaťažovaťorganizmuspostihnutéhoatýmnegatívneovplyvňovať
jeho schopnosť zvládať záťažové situácie ako i schopnosť rozhodovania s uvedomením si všetkých
dôsledkov svojho konania, napr. „dáva všetko .. s dobrým úmyslom svojej druhej manželke“ a pritom

nezváži v tej chvíli súvislosti väzby dcér a rodinnej hrobky. Znalkyňa konštatovala, záver, že napriek
relatívne zachovaným intelektovým schopnostiam poručiteľa, prítomnosť závažných a vyčerpávajúcich
telesných ochorení, následná trvalá odkázanosť na pomoc druhej osoby a strata statusu sa takým
spôsobom podieľali na vôli, úsudku a správaní menovaného, že nebol schopný adekvátne rozpoznať
rozhodnutie, ktoré závetom urobil. V dobe vykonania závetu bol preto nespôsobilý k právnym úkonom.

V posudku sú uvedené tiež informácie zo zdravotnej dokumentácie poručiteľa, z ktorých vyplýva,
že v prepúšťacej správe onkolog. kliniky za obdobie 23.11.-28.11.1998 bolo uvedené, že pacient vo
večerných a nočných hodinách javí známky dezorientácie, dg.: dezorientácia na podklade AS cerebri,
v prepúšťacej správe onkolog. kliniky za obdobie 3.-18.12.1998 bolo uvedené poručiteľ javil známky
dezorientácie, liečba Cerebrolyzínom, podávaná s dobrým efektom.

Znalkyňa MUDr. G. K., pri výsluchu uviedla, že p. U. E. v dobe spísania závetu trpel trvalou poruchou,
a to telesným ochorením ktorého základom bol karcinóm hrubého čreva. Prítomnosť ochorenia výrazne
znížila kvalitu jeho života a následne osobné a sociálne fungovanie. Trpel v tom čase psychickou
poruchou, a to organickým psychosyndrómom ľahkého stupňa, ktorý bol diagnostikovaný už v r.

2000. Môže sa prejavovať v úsudkových a pamäťových schopnostiach, emočných vôľových, alebo v
schopnosti dať sa ovplyvniť niekým iným. Pokiaľ ide o skutočnosť, že závet bol spísaný 12.8.1998 a
znalkyňa konštatovala, že táto porucha psychického rázu bola u menovaného diagnostikovaná až v r.
2000, znalkyňa uviedla, že sa môže na základe nálezu MUDr. M. opierať o to, že tam boli organické
zmeny v r. 2000, veľmi ťažko je sa jej vyjadriť k tomu, čo bolo dva roky predtým, môže len predpokladať

že tam boli organické zmeny už v novembri a decembri r. 1998, pretože je v správe napísané - známky
dezorientácie na podklade arteriosklerózy cerebri, kôrnatenie ciev v mozgu, zmenšené prekrvenie a
tým zhoršenie fungovania, ale samotný takýto nález ešte neznamená prítomnosť org. psychosyndrómu
a tým jeho vplyvu na fungovanie človeka. Skutočnosť, či v čase spísania závetu dňa 12.8.1998 už
U. E. trpel org. psychosyndromom, znalkyňa nevedela potvrdiť. Nález AS cerebri bol zistený v 11.

až 12 mesiaci r. 1998, avšak nepotvrdzuje prítomnosť org. psychosyndromu a jeho ovplyvnenia neb.
p. E.. AS cerebri je nešpecifický nález sám o sebe neznamená, či bola prítomná nejaká organická
zmena na mozgu alebo zhoršené zásobenie mozgu, ovplyvnené intelektové, úsudkové a iné sociálne
schopnosti človeka, ktorý tento nález má. K záveru, že neb. U. E. v čase spísania závetu 12.8.1998 bol
vo všeobecnosti schopný robiť jednoduché právne úkony, ale nebol spôsobilý zriadiť závet vzhľadom na

svoj zdravotný stav, znalkyňa dospela tak, že vzala do úvahy závažnosť jeho telesného ochorenia, ktoré
výrazne znižovalo kvalitu jeho života, jeho samostatnosť, sebahodnotenie, odkázanosť, viazanie sa,
ľahkéovplyvneniealebozbrkléjednanie.Nazákladeúdajovktorémalakdispozíciijevysokýpredpoklad,
že práve otázka ľahkého ovplyvnenia a závislosti na druhom človeku mohla vplývať na jeho rozhodnutie.
U. E. v čase spísania závetu 12.8.1998 mohol robiť jednoduché práv. úkony, alebo rozhodovať v

ostatnýchzáležitostiach,ktoréboliviazanénakonkrétnusituáciu,napr.žedarovalnemocnicipeniaze,na
to bol spôsobilý, pretože je to veľmi konkrétna vec, ale pri otázke závetu sa hodnotí komplexná situácia,
minulosť aj budúcnosť, a tu je na základe dostupných údajov a správania p. E. vysoký predpoklad,
že vplyvom závislosti na druhom človeku, vďaky tomu človeku v tej chvíli, nevzal do úvahy minulosťa budúcnosť, ani svoje deti. Znalkyňa uviedla, že je vysoký predpoklad tak 90 - 95%, že poručiteľ
nebol spôsobilý na spísanie závetu, pričom sa opiera o údaje zo zdravotnej dokumentácie a výpovede
zainteresovaných.

Vo svojej ďalšej výpovedi znalkyňa uviedla, že napriek zachovaným intelektovým funkciám, na vôľové
a úsudkové schopnosti poručiteľa v tomto období vplývala prítomnosť závažných telesných ochorení.
Vzhľadom na tieto ochorenia a vek poručiteľa, nie je možné vylúčiť syndrom vaskulárnej demencie.
Na základe popisovanej lability a podráždenosti možno predpokladať mierny organický psychosyndróm

prejavujúci sa v emočnej zložke a vplyv zmenenej situácie v osobnom fungovaní menovaného v
zmysle odkázanosti a zníženej kvality života. Spôsob prejavenia vôle pri spísaní závetu sa javí
nepresvedčivý vzhľadom na prítomnosť veku, ochorenia a psychických zmien súvisiacich s vekom.
Poručiteľ bol 80 ročný človek, kde je možné predpokladať fyziologické zmeny starnutia. Pri posudzovaní
psychických schopností v okamžiku vykonania právneho úkonu je potrebné prihliadať aj k stránke
telesnej, resp. k prítomnosti ochorení, pretože telesné ochorenie predstavuje záťaž alebo stres s

ktorou sa psychika vyrovnáva. Znalkyňa zvažovala vplyv telesných ochorení, ako aj životnej situácie
na vôľové a úsudkové schopnosti poručiteľa. Znalkyňa posudzovala komplex života od r. 1995 až po
jeho úmrtie v januári 2000 s prihliadnutím na rok 1998. Od r. 1998 poručiteľ už nebol spôsobilý na
právne úkony, je tam súvislosť rakovinového ochorenia, zdravotné ťažkosti, ktoré sa zhoršovali. Bol
to 80 ročný človek so závažnými telesnými ochoreniami, ktorý zistil, že má rakovinu, bol po operácii

a chemoterapii, závislý na starostlivosti inej osoby, so zníženou kvalitou života ktorú si uvedomoval
a bol tam prítomný ľahký organický psychosyndróm, všetky tieto veci mali vplyv na uvažovanie a
konanie menovaného. V čase spísania závetu dňa 12.8.1998 poručiteľ trpel duševnou poruchou ľahkým
organickým psychosyndrómom a poruchami správania v súvislosti s prítomnosťou telesných ochorení.
Ischemická choroba srdca má sekundárny vplyv na prekrvenie mozgu, čo vedie k oslabeniu výživy

mozgu a následným organickým zmenám. Nie je možné u konkrétneho človeka potvrdiť, či tieto zmeny
u neho nastanú alebo nie, ale vzhľadom na vek pacienta a nálezov z prepúšťacích správ z konca
roku 1998, možno hodnotiť že p. E. týmto organickým psychosyndrómom trpel. Znalkyňa posudzovala
komplexné fungovanie p. E. ako celej osobnosti.

Zo znaleckého posudku č. X/XXXX zo dňa X.X.XXXX znalkyne MUDr. U. E., znalkyne z odboru
zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria vyplýva, že v zdravotnej dokumentácii nebohého
U. E. nie sú zmienky o poruchách duševného stavu, nie sú žiadne údaje, že by bol niekedy
ambulantnepsychiatrickyvyšetrenýaleboliečený,tiežnebolhospitalizovanývpsychiatrickomzariadení.
Z jeho zdravotnej dokumentácie vyplýva, že dňa 19.6.1998 navštívili pacienta v byte MUDr. V. so

zdravotnou sestrou, rovnako dňa 14.7.1998 návšteva MUDr. V. so zdravotnou sestrou. Podľa zdravotnej
dokumentácie Chirurgickej kliniky FNsP v Trnave, dňa 11.5.1998 je záznam o 22:30 hod. - pacient
sa chcel prepichnúť nožom, primár MUDr. Y. ordinoval Rohipnol. V dokumentácii nie je záznam o
žiadnych poraneniach. Do liečby pridané anxiolytikum Lexaurin, nerealizované žiadne psychiatrické
konziliárne vyšetrenie. Na 14. pooperačný deň preložený na oddelenskú časť, pooperačný priebeh je

primeraný, pacient je orientovaný, kľudný, spolupracuje, je mobilný, pokračuje v rehabilitácii. V čase
prvej hospitalizácie od 27.5.1998 do 3.6.1998 nie sú žiadne zmienky o zmenenej činnosti CNS či
psychických poruchách, druhá hospitalizácia v dobe od 30.6.1998 do 3.7.1998 - nie sú žiadne zmienky o
zmenenej činnosti CNS či psychických poruchách, tretia hospitalizácia od 27.7.1998 do 31.7.198 - nie sú
žiadne zmienky o zmenenej činnosti CNS či psychických poruchách, štvrtá hospitalizácia od 24.8.1998

do 28.8.1998 - nie sú žiadne zmienky o zmenenej činnosti CNS či psychických poruchách, piata
hospitalizáciaod21.9.1998do28.9.1998niesúžiadnezmienkyozmenenejčinnostiCNSčipsychických
poruchách, rovnako šiesta hospitalizácia od 29.9.1998 do 23.10.1998 a siedma hospitalizácia od
27.10.1998 do 5.11.1998. Avšak ôsma hospitalizácia od 23.11.1998 do 27.11.1998 - pacient údajne
vo večerných a nočných hodinách javí známky dezorientácie, realizované konziliárne neurologické

vyšetrenie - pacient orientovaný, bez známok ložiskovej lézie CNS, počas hospitalizácie nie sú žiadne
zmienky o zmenenej činnosti CNS, či psychických poruchách, deviata hospitalizácia od 3.12.1998 do
18.12.1998, prijatý pre známky dezorientácie, počas hospitalizácie nie sú zmienky o zmenenej činnosti
CNS, či stavoch dezorientácie alebo psychických poruchách, pätnásta hospitalizácia od 10.1.2000
do 23.1.2000, prijatý pre celkové zhoršenie stavu, pacient napriek zhoršujúcemu sa somatickému

stavu psychicky vyrovnaný, spolupracujúci pri diagnostických a liečebných výkonoch, dňa 21.1.2000
realizované MUDr. M. konziliárne psychiatrické vyšetrenie so záverom- organický psychosyndróm,
úroveň mentálnych schopností na vek dobrá, psychické funkcie veku primerané, psychotické stavy
neprítomné, vzhľadom na somatický stav, psychické funkcie dobré. Znalkyňa uviedla, že v dobe spísaniazávetu dňa 12.8.1998 bol poručiteľ vážne chorý, liečil sa na zvýšený tlak krvi, ischemickú chorobu
srdca, od mája 1998 na rakovinu hrubého čreva, tiež je tam záver o aterosklerotických zmenách
všeobecne na cievach a v správe MUDr. M. je uvedený psychiatrický nález so záverom organického

psychosyndrómu, avšak tento nález bol u nebohého stanovený až rok a pol po spísaní predmetného
závetu. V laickom ponímaní artérioskleróza je automaticky spájaná aj s chorobnými aterosklerotickými
zmenami mozgových ciev, zábudlivosťou a v konečnom dôsledku s prejavmi demencie. To však nie je
pravda - sklerotické zmeny sa s postupujúcim vekom síce môžu nájsť u väčšiny ľudí, avšak postihnutie
môže byť na rôznych častiach cievneho riečiska organizmu rôzne, nedá sa automaticky usudzovať,

že ak sú na periférnych cievach sklerotické zmeny, automaticky musia byť prítomné aj na cievach
mozgových. Samotný takýto nešpecifický nález, ktorý bol v novembri až decembri 1998 zistený u
nebohého - AS cerebri, ešte neznamená prítomnosť organického psychosyndrómu, čo konštatovala aj
znalkyňa K.. Pri realistickom zhodnotení sa však môžeme domnievať, že sklerotické zmeny, mohli byť
aj na mozgových cievach nebohého, nakoľko v období november a december 1998 dôvodom prijatia
na onkologickú kliniku boli prejavy dezorientácie. V roku 1999 bol nebohý päťkrát hospitalizovaný na

onkologickej klinike, avšak v celej jeho zdravotnej dokumentácii nie sú žiadne zreteľahodné dôvody, pre
ktoré by sa malo uvažovať o závažnejšom postihnutí funkcií mozgu. Napokon aj dňa 24.11.1999 -dva
mesiace pred smrťou, bol nebohý prijatý na onkologickej klinike a pri vstupnom vyšetrení nie sú žiadne
zmienky o zmenenej činnosti mozgu, či psychických poruchách, čo by sa pri tak závažnom somatickom
stave určite plne manifestovalo, ak by už predtým funkcie mozgu boli insuficientné. Tvrdenia žalujúcej

strany, že nebohý v čase spísania závetu v auguste 1998 nebol psychicky spôsobilý zriadiť závet z
dôvodu, že bol ťažko chorý je neopodstatnené. Taktiež tvrdenie, že nebohý nebol spôsobilý zriadiť
závet, pretože bol po chemoterapii a po operácii nádorového ochorenia neobstojí, pretože protinádorové
chemoterapeutiká nemajú vplyv na funkciu mozgu, teda na stav psychiky. Žalobkyňa 2 uviedla, že
nebohý sa pokúsil o samovraždu. Dňa 11.5.1998 o 22:30 hod., je v dokumentácii záznam - pacient sa

chcel prepichnúť nožom, ordinovaný Rohipnol. Do liečby bolo pridané bežné anxiolytikum, pooperačný
priebeh bol primeraný, nie sú záznamy o nutnosti konziliárneho psychiatrického vyšetrenia. Vzhľadom
na údaje v zdravotnej dokumentácii, u nebohého došlo zrejme ku skratovej reakcii na nepriaznivú
životnú situáciu, zistenie nádorového ochorenia. Ani samotný pokus o samovraždu v žiadnom prípade
neznamená výskyt psychickej poruchy. V ďalšom priebehu počas hospitalizácie na onkologickej klinike,

nie sú žiadne záznamy o zhoršení psychického stavu v zmysle výskytu patickej nálady. Ani údaj svedka
RNDr. J. V. CSc., že u nebohého chovanie prebiehalo dimenziách, striedalo sa nadšenie, potom
skleslosť, pociťoval úzkosť, obavu, že nebude dlho žiť, nesvedčí o výskyte patickej nálady u nebohého,
ale išlo o výkyvy nálady, ktoré môžeme považovať za bežné a prirodzené, reagujúce adekvátne na
ťažkú životnú situáciu. Ani v období spísania závetu (august 1998) nie sú žiadne záznamy v zdravotnej

dokumentácii o zhoršení psychického stavu, v zmysle výskytu psychického ochorenia a o potrebe liečby
psychofarmakami. Na základe uvedeného znalkyňa konštatovala, že nie sú žiadne seriózne dôvody
domnievať sa, žeby v dobe spísania závetu nebohým dňa 12.8.1998 boli nejaké zdravotným stavom
spôsobené príčiny, ktoré by nebohému U. E. ovplyvnili funkcie mozgu, teda stav jeho psychiky tak,
aby spôsobil zmenenú schopnosť nebohého posudzovať svoje konanie alebo jeho následky, tak ako to

uvádzažalujúcastrana.Ajzvýpovedízainteresovanýchstránjezjavné,žedôvody,ktorénebohéhoviedli
k spísaniu nového závetu v auguste 1998 sú skôr psychologické a nie psychopatologické, vyplývajúce
zrejme zo zložitých vzájomných rodinných vzťahov. Znalkyňa teda konštatovala záver, že u menovaného
v čase spísania závetu dňa 12.8.1998 nebola zistená žiadna duševná choroba ani porucha, ktorá by
mu znemožňovala spravovať jeho vlastné záležitosti. Nebohý U. E. netrpel nijakou duševnou chorobou

ani poruchou, v období r. 1998, ani v čase spísania závetu dňa 12.8.1998, pre ktorú by boli jeho
rozpoznávacie a vôľové schopnosti zmenené tak, aby nedokázal posúdiť následky svojho konania
alebo nevedel svoje konanie ovládať, prípadne by preto mohla byť obmedzená jeho spôsobilosť na
právne úkony. V tom období bol nebohý vo všeobecnosti schopný robiť právne úkony a uvedomovať
si viazanosť nimi, ako aj právne následky a dôsledky týchto úkonov. Nebohý v čase spísania závetu

dňa 12.8.1998 netrpel nijakou duševnou chorobou ani poruchou, pre ktorú by boli jeho rozpoznávacie
a vôľové schopnosti zmenené tak, aby nedokázal posúdiť význam tohto konkrétneho právneho úkonu
a následky svojho konania. Nebohý U. E. v čase spísania závetu dňa 12.8.1998 bol spôsobilý zriadiť
tento závet.

Znalkyňa Mgr. U. E. pri výsluchu uviedla, že trvá na svojom znaleckom posudku. Z dostupnej zdravotnej
dokumentácie nevyplýva, že by nebohý v čase spísania závetu dňa 12.8.1998 trpel duševnou poruchou,
alebo chorobou, ktorá by mu bránila chápať svoje chovanie, obsah vykonaného právneho úkonu a
rozpoznať následky závetu ako právneho úkonu. Uviedla, že pri znaleckom posudzovaní platnostizávetu vychádzala predovšetkým zo zdravotnej dokumentácie poručiteľa až v druhom rade prihliadala
na výpovede zdravotníckych pracovníkov a výpovede nezainteresovaných svedkov a až v poslednom
rade brala do úvahy výpovede príbuzných, ktorí sú účastníci sporu, nakoľko majú na záveroch

posudku materiálny záujem. Z tohto dôvodu si priamych účastníkov sporu pri vypracovaní posudku
nepozývala, pretože od nich nemohla očakávať objektívne informácie. To, že človek ochorie vážnym
somatickým ochorením, napríklad vysokým tlakom, rakovinou a zoslabne neznamená, že to hlboko
zasiahne jeho osobnosť, uvažovanie, súdnosť a kritickosť, a to, čo bolo človeku prirodzené, čo si
naplánoval a premyslel a tiež zodpovedá kontextu jeho životnej situácie. Tvrdenia žalobkyne 2, že

menovaný trpel závažným somatickým ochorením a boli mu naordinované rohipnol a lexaurin, ktorý sa
podávapripsychotomatickýchporucháchendogénnychdepresiáchspojenýchsúzkosťou anepokojom,
nie je celkom pravda. Menovanému boli počas hospitalizácie na chirurgickom oddelení podávané tieto
medikamenty, avšak bez náznaku psychopatologických zmien naznačujúcich rozvoj depresie, čiže
tvrdenia žalobkyne 2, že u neho išlo o endogénnu depresiu nemá oporu v zdravotnej dokumentácii,
nakoľko menovaný nebol počas hospitalizácie vyšetrený odborníkom z odboru psychiatrie, tiež mu

nebola v ďalšom priebehu doporučená, či už ambulantná, alebo ústavná psychiatrická starostlivosť,
čo by pri tak závažných psychických zmenách bolo zaznamenané v zdravotnej dokumentácii a nebol
by prepustený bez tejto odbornej pomoci. Čo sa týka lieku rohipnolu, ktorý mu bol podaný po potom,
ako sa chcel prepichnúť nožom, v dokumentácii nie sú žiadne záznamy o zranení, ktoré by vyžadovali
akékoľvek ošetrenie po tomto pokuse a samotný rohipnol, obsahuje liek na spanie, ktorý sa používa

aj v premedikácii pred anestézou, ľudovo povedané náladovka, aby sa pacienti nebáli pred operáciou,
tiež počas hospitalizácie užíval lexaurin, čo je liek tiež na úzkosti, avšak sám osebe nelieči depresiu,
ani sa pri depresiách ako hlavný liek nepoužíva a išlo len o krátkodobú preskripciu tohto lieku. U
menovaného išlo skôr o skratovú reakciu pri zistení nečakaného onkologického ochorenia. Čo sa týka
toľko zdôrazňovaných psychologických aspektov, ktoré údajne znalkyňa nebrala do úvahy, úlohou

bolo posúdiť celkový psychický stav, menovaný v čase spísania závetu netrpel žiadnou duševnou
chorobou, bol schopný chápať svoje konanie, rozpoznať následky závetu v celom kontexte. Úlohou
znalca nie je skúmať vzťahy rodinné, z ktorých dôvodov došlo k spísaniu závetu, ale skúmať iba
psychický stav pacienta. Znalkyňa uviedla, že na Slovensku je ročne diagnostikovaných 2800 nových
prípadov nádorových ochorení hrubého čreva a konečníka, vývod je jedným zo štandardných liečebných

život zachraňujúci chirurgických úkonov. To, že bol poručiteľ v ďalšom priebehu postupne odkázaný na
invalidný vozík nesúvisí s nádorovým ochorením, ale s inými somatickými ochoreniami, ktorými trpel.
Z psychologického hľadiska sa znalkyňa nemôže vyjadrovať k tomu, či viedlo ochorenie poručiteľa a
jeho závislosť na pomoci inej osoby k tomu, aby závetom odkázal celý svoj majetok osobe, na ktorú
bol odkázaný. Pokiaľ je človek psychicky zdravý, tak si vie zariadiť pomoc aj od inej osoby, pokiaľ by

s osobou, ktorá mu pomoc poskytuje, nebol spokojný.

Zo zápisnice sp. zn. D XXX/XXXX, Y. XX/XXXX napísanej na notárskom úrade JUDr. R. X. v B. dňa
XX.XX.XXXX vo veci prejednania dedičstva po nebohom U. E. vyplýva, že zákonnými dedičmi po
poručiteľovi sú manželka W. X., dcéra R. L., dcéra Mgr. W. S. a vnuk P. E.. Poručiteľ spísal prvý závet

dňa 27.3.1996, druhý závet napísal dňa 12.8.1998, svojím druhým závetom zrušil v plnom rozsahu prvý
závet a zároveň celý svoj majetok, ktorý bude vlastniť ku dňu smrti odkázal manželke W. E. a žiadal
započítať na dedičský podiel dcéram R. L. a W. S., každej sumu 7.000 USD a vnukovi P. E. sumu
90.000 Sk. Prítomní účastníci boli poučení podľa § 479 Občianskeho zákonníka o neopomenuteľných
dedičoch. R. L. a W. S. sa vyjadrili, že závet poručiteľa neuznávajú, pretože poručiteľ nebol spôsobilý dňa

12.8.1998 zriadiť závet, pretože bol po chemoterapii a po operácii nádorového ochorenia, t. j. zdravotne
ani psychicky nebol spôsobilý zriadiť závet. Nie sú presvedčené, že predmetný záver podpísal poručiteľ,
resp. že ho podpísal pod psychickým nátlakom. Vzhľadom na svoj zdravotný stav bol plne závislý na
starostlivosti manželky a z toho dôvodu bol manželkou donútený napísať tento závet pod psychickým
nátlakom manželky. Na základe uvedeného boli dedičky R. L. a Mgr. W. S. odkázané, aby podali žalobu

na Okresnom súde Trnava žalobu voči W. X., že poručiteľ nebol spôsobilý dňa 12.8.1998 na právne
úkony a že závet poručiteľa zo dňa 12.8.1998 bol napísaný pod psychickým nátlakom. Z predmetnej
zápisnice ďalej vyplýva, že žalovaná 1 predložila vkladnú knižku poručiteľa č. XXXXXXXXXX na ktorej
zostatok ku dňu smrti poručiteľa bol 154 Sk a posledný výber 201.900 Sk bol uskutočnený 21.1.2000.
Žalovaná 1 pred notárkou uviedla, že R. L. a Mgr. W. S. dala v obálke každej sumu 100.000 Sk na

kare poručiteľa v reštaurácii Merkur v deň pohrebu, t. j. dňa 26.1.2001 za prítomnosti svedkov. Dcéry
poručiteľa uviedli, že to nie je pravda, že žiadne peniaze neprevzali, dostali dve obálky v ktorých bola
písomná kondolencia.Z notárskej zápisnice NZ XX/XX, N XX/XX napísanej na notárskom úrade notárky JUDr. R. O. dňa
XX.X.XXXX vyplýva, poručiteľ U. E. spísal do tejto notárskej zápisnice závet, a to v tom zmysle, že
akúkoľvek finančnú hotovosť a majetkové práva, ktoré vlastní zanecháva po svojej smrti manželke W. E.

v XX/XX-inách, dcére B. X. v X/XX-inách, dcére G. L. v X/XX-inách a synovi adoptívneho syna poručiteľa
P. E. v X/XX-inách. Poručiteľ v závete uviedol, že toto svoje opatrenie robí z dôvodu, že manželka W. E.
sa o neho stará, poskytuje mu akúkoľvek pomoc a starostlivosť, je mu v každej situácii oporou, a preto
sa rozhodol, aby bol jeho majetok dedený týmto spôsobom.

Z notárskej zápisnice NZ XXX/XX, N XXX/XX napísanej na Notárskom úrade notárky JUDr. R. O. v Z.
dňa XX.X.XXXX vyplýva, že poručiteľ U. E. spísal do tejto notárskej zápisnice závet, podľa ktorého i
po poučení o neopomenuteľných dedičoch, rozhoduje pre prípad svojej smrti tak, že celý svoj majetok,
tak hnuteľný ako aj nehnuteľný, všetky majetkové práva, finančné hotovosti zanecháva po svojej smrti
manželke W. E.. Toto svoje opatrenie robí z dôvodu, že manželka sa o neho príkladne stará, nakoľko
poručiteľ má závažné ochorenie, zaviazala sa, že mu poskytne akúkoľvek pomoc a starostlivosť, preto

si poručiteľ želá, aby sa stala univerzálnou dedičkou celého jeho majetku. Poručiteľ bol poučený podľa §
479 Občianskeho zákonníka o neopomenuteľných dedičoch, k čomu v závete uviedol, že má dve dcéry
z prvého manželstva a to B. X. a G. L. a syna svojho adoptívneho syna P. E., ktorým však neodkazuje
zo svojho majetku nič, nakoľko počas života daroval P. E. sumu 90.000 Sk, a dcéram B. X. a G. L.
každej po 7.000 USD, čo v prípade uplatnenia si ich neopomenuteľných podielov žiada započítať na

ich dedičský podiel. Toto je poručiteľova posledná vôľa, ktorú prejavil dobrovoľne, bez akéhokoľvek
fyzického alebo psychického donútenia po zrelom uvážení duševne zdravý a žiada všetkých, aby ju
rešpektovali. Súčasne v plnom rozsahu ruší a odvoláva závet napísaný dňa 27.3.1996 do notárskej
zápisnice notárskeho úradu JUDr. R. O. sp. zn. NZ XX/XX, N XX/XX.

Zo zápisnice o výsluchu napísanej dňa 5.2.2002 na Okresnom súde Trnava JUDr. Silviou Lipovskou
vyplýva, že R. L., W. S. a Mgr. W. X. bolo umožnené nahliadnuť do závetu zo dňa 12.8.1998, pričom R.
L. a Mgr. W. S. uviedli, že podpis na originály tohto závetu nie je podpisom poručiteľa a napádajú preto
v tejto časti závet. Manželka poručiteľa W. X. udáva, že podpis poručiteľa na závete , ktorý bol napísaný
na NÚ v Trnave dňa 12.8.1998 pred JUDr. R. O. je podpisom poručiteľa.

Z uznesenia Okresného súdu Trnava sp. zn. D XXX/XXXX, D not XX/XXXX-XX zo dňa X.X.XXXX
vyplýva, že týmto rozhodnutím bol závet poručiteľa napísaný dňa 12.8.1998 vyhlásený za platný. Proti
tomuto uzneseniu podali odvolanie R. L., a to odvolanie zo dňa 26.8.2000 ako aj W. S., a to odvolanie
zo dňa 7.8.2000. Uznesením Krajského súdu v Trnave, č. k. 9Co/440/00-50 zo dňa 15.11.2000 bolo

uznesenie Okresného súdu Trnava č. k. D152/00 zo dňa 1.6.2000 zrušené a vec mu bola vrátená na
ďalšie konanie, pretože súd mal vykonať šetrenie dedičov, či mienia uplatniť svoje právo podľa § 175k
ods. 2 O.s.p. a v prípade, že tomu tak bude, konanie o dedičstve prerušiť do právoplatného skončenia
sporového konania o určenie neplatnosti závetu.

Notárka JUDr. R. O., so sídlom notárskeho úradu v Trnave, sa písomne vyjadrila k okolnostiam spísania
závetu poručiteľa zo dňa 12.8.1998 tak, že je viazaná mlčanlivosťou v zmysle § 39 ods. 1 z. č. 323/1992
Zb. o notároch a notárskej činnosti v znení neskorších predpisov, ktorej ju môže zbaviť len účastník
konania písomným vyhlásením, avšak v danom prípade to z objektívnych dôvodov nie je možné, pretože
účastník zomrel. Uviedla, že notárska zápisnica je verejnou listinou, a teda ak sa nedokáže opak,

považujú sa skutočnosti uvedené vo verejnej listine za pravdivé bez ďalšieho zisťovania. Vzhľadom
na značný časový odstup od spísania predmetnej verejnej listiny, by mohla vypovedať len všeobecné
informácie, ktoré dodržuje pri spisovaní závetu. Notársku zápisnicu, závet, spisovala s pánom E. pred
16 rokmi a keďže sa v priebehu roka stretne s množstvom účastníkov, nie je možné, aby si pamätala
úkon spred 16 rokov. Pri spísaní závetu dodržiava striktné zásady, a to žiada, aby v miestnosti zostal

závetca sám (sprievodné osoby sú poslané do čakárne), v miestnosti okrem závetcu je len notár a
zapisovateľka, samotný úkon trvá približne 1 hodinu, počas ktorej s účastníkom hovorí, čo ho viedlo k
spísaniu závetu, či sa tak rozhodol sám, alebo ho niekto nahováral, poučuje ho o právnych dôsledkoch
spísania závetu, neopomenuteľných dedičoch, náhradných dedičoch atď., takže k samotnému spísaniu
dochádza asi po pol až trištvrte hodine od začiatku úkonu, tzn. že zisťuje, či je to jeho slobodná vôľa. Za

tento čas komunikácie so závetcom zistí, či je sústredený, či komunikuje súvisle, tzn. vylučuje možnosť
nespôsobilosti účastníka na právne úkony, v opačnom prípade by úkon odmietla. Týmto spôsobom
postupovala určite aj pri spísaní závetu s p. E..Z potvrdenia a čestného vyhlásenia zo dňa 12.9.1998 vyplýva, že B. X. a R. L. potvrdzujú, že dňa
12.9.1998 prijali od svojho otca U. E. každá po 7.000 USD, potvrdenie podpísali U. E., W. S., R. L. a L. V..

Z fotokópie dokladu nákup a predaj valút z Tatra banky a.s. vyplýva, že dňa 6.6.1998 bolo menených
7.000 CZK na slovenské koruny.

Z fotokópie dokladu Československej obchodnej banky a.s. o nákupe a predaji valút vyplýva, že dňa
16.7.1998 boli kupované valuty za 3.958,88 CZK.

Predmetom konania je určenie neplatnosti závetu, ktorý spísal poručiteľ U. E. dňa 12.8.1998 na
notárskom úrade JUDr. R. O. formou notárskej zápisnice sp. zn. NZ XXX/XX, N XXX/XX.

Podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), návrhom na začatie konania
možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je

na tom naliehavý právny záujem.

Podľa § 175k ods. 2 O.s.p., ak však rozhodnutie o dedičskom práve závisí od zistenia sporných
skutočností, odkáže súd uznesením po márnom pokuse o zmier toho z dedičov, ktorého dedičské právo
sa javí ako menej pravdepodobné, aby svoje právo uplatnil žalobou. Na podanie žaloby určí lehotu. Ak

žaloba nebude podaná v lehote, pokračuje súd v konaní bez zreteľa na tohto dediča.

Podľa § 461 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), dedí sa zo zákona, zo závetu alebo z oboch
týchto dôvodov.

Podľa § 476 ods. 1 OZ, poručiteľ môže závet buď napísať vlastnou rukou, alebo ho zriadiť v inej písomnej
forme za účasti svedkov alebo vo forme notárskej zápisnice.

Podľa § 476d ods. 1 OZ, poručiteľ môže prejaviť svoju poslednú vôľu do notárskej zápisnice; osobitný
zákon ustanovuje, kedy sa musí úkon urobiť pred svedkami.

Podľa § 479 OZ, maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo
zákona, a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona.
Pokiaľ tomu závet odporuje, je v tejto časti neplatný, ak nedošlo k vydedeniu uvedených potomkov.

Podľa § 480 ods. 1 OZ, závet sa zrušuje neskorším platným závetom, pokiaľ popri ňom nemôže obstáť,
alebo odvolaním závetu; odvolanie musí mať formu, aká je potrebná pre závet.

Podľa § 34 OZ, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv
alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je
neplatný.

Podľa § 38 ods. 2 OZ, takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí

na tento právny úkon neschopnou.

Podľa § 40a veta prvá OZ, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, §
145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa
ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá.

V zmysle ustanovenia § 80 písm. c) O.s.p., žalobou možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, že či tu
právnyvzťah aleboprávoje,alebonieje,akjenatomnaliehavýprávnyzáujem.Povinnosťpreukázať,že
v čase rozhodovania súdu na určení právneho vzťahu alebo práva je naliehavý právny záujem zaťažuje
žalobcu. Súd je toho názoru, že žalobkyne 1 a 2 ako do úvahy pripadajúce dedičky zo zákona po

svojom otcovi U. E., ktorý zomrel dňa XX.X.XXXX, v predmetnom konaní preukázali naliehavý právny
záujem na takomto určení, pretože ich postavenie bez určenia o platnosti/neplatnosti závetu poručiteľa
zo dňa 12.8.1998 je neistým z dôvodu, že týmto závetom bola za jedinú dedičku poručiteľa ustanovená
jeho manželka W. X. (predtým E.) a súdne rozhodnutie v tejto veci je podkladom pre ďalšie konanie odedičstvepoporučiteľovi.SúdpoukazujeajnaskutočnosťvyplývajúcuzdedičskéhospisuDXXX/XXXX,
že žalobkyne boli notárkou JUDr. R. X. odkázané, aby v lehote 30 dní podali na Okresnom súde Trnava
žalobu voči W. X., že poručiteľ nebol spôsobilý dňa 12.8.1998 na právne úkony a že závet poručiteľa zo

dňa 12.8.1998 bol napísaný pod psychickým nátlakom.

Žalobkyne 1 a 2 neplatnosť závetu poručiteľa U. E. spísaného dňa 12.8.1998 vo forme notárskej
zápisnice sp. zn. NZ XXX/XX, N XXX/XX notárkou JUDr. R. O. odôvodňovali jednak nedostatkom jeho
spôsobilosti na právne úkony v čase spísania predmetného právneho úkonu a tiež nedostatkom jeho

slobodnej vôle pri spisovaní závetu, keď mal poručiteľ závet spísať pod nátlakom svojej manželky a
v núdzi z dôvodu svojej odkázanosti a závislosti na manželke z dôvodu svojho zdravotného stavu.
Pôvodne žalobkyne 1 a 2 namietali tiež skutočnosť, že podpis na závete nepatrí poručiteľovi, neskôr už
na tomto dôvode neplatnosti závetu netrvali, keď uviedli, že vzhľadom na to, že závet bol spísaný vo
forme notárskej zápisnice, podpis na závete patrí nepochybne U. E., avšak poukazovali na skutočnosť,
že vzhľadom na odlišnosti tohto podpisu, svedčí to o zlom psychickom stave poručiteľa v čase spísania

závetu.

Z obsahu závetu napísaného dňa 12.8.1998 na notárskom úrade JUDr. R. O. v Z. do notárskej zápisnice
sp. zn. NZ XXX/XX, N XXX/XX vyplýva, že poručiteľ U. E. celý svoj majetok, tak hnuteľný ako aj
nehnuteľný, všetky majetkové práva, finančné hotovosti zanechal po svojej smrti manželke W. E..

Uviedol, že má dve dcéry z prvého manželstva a to B. X. a G. L. a syna svojho adoptívneho syna P. E.,
ktorým však neodkazuje zo svojho majetku nič, nakoľko počas života daroval P. E. sumu 90.000 Sk a
dcéram B. X. a G. L. každej po 7.000 USD, čo v prípade uplatnenia si ich neopomenuteľných podielov
žiada započítať na ich dedičský podiel. Súčasne v plnom rozsahu zrušil a odvolal závet napísaný dňa
27.3.1996 do notárskej zápisnice notárskeho úradu JUDr. R. O. sp. zn. NZ XX/XX, N XX/XX.

Závet je jednostranný neadresný právny úkon, ktorý zriaďuje fyzická osoba o svojom majetku pre prípad
smrti. Závet je kedykoľvek odvolateľný a zameniteľný. Pri zriadení závetu, treba splniť všetky náležitosti,
ktoré zákon vyžaduje pre platnosť ktoréhokoľvek právneho úkonu (§37, § 38 § 40 OZ) a okrem toho aj
osobitné náležitosti, ktoré sa vzťahujú k prejavu vôle pre prípad smrti.

Účelom prísnych zákonných požiadaviek na formálne a obsahové náležitosti závetu je naplnenie
poslednej vôle poručiteľa a ochrana dedičov, ktorým je v závete odkázaný majetok s ohľadom na fakt,
že právne účinky závetu nastávajú v čase, keď sa k nemu poručiteľ už nemôže vyjadriť, svoje závery
vysvetliť, opraviť, či doplniť. Závet môže byť zriadený i formou notárskej zápisnice, ktorá notárska

zápisnica sa uschová v kancelárii notára a zaradí sa do centrálnej evidencie závetov. Závet je platný,
len čo závetca v náležitej forme prejavil v ňom svoju vôľu slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne.

Závetom je tzv. posledná vôľa človeka obmedzená len v zákonom stanovenej miere (zákaz podmienok
v závete - § 478 OZ, neopomenuteľní dedičia - § 479 OZ). Okrem uvedených zákonných obmedzení, je

na ľubovôli každej osoby, ako v závete pre prípad svojej smrti naloží s majetkom. Táto vôľa môže, ale aj
nemusíodzrkadľovaťvzťahy,náklonnosť,čisprávaniesaporučiteľapočasjehoživota,badokoncamôže
byť v rozpore s nimi. Nič teda nevylučuje, aby poručiteľ pre prípad smrti odkázal všetok majetok jedinej
osobe a opomenul blízkych, ktorí sa počas jeho života chovali k nemu s láskou, úctou a porozumením.

Súd nemohol nechať bez povšimnutia výslovný prejav vôle žalobkyne 1 uvedený v žalobe zo dňa
11.11.2001, v ktorej uviedla, že súd pri posudzovaní veci musí brať do úvahy aj tzv. neopomenuteľných
dedičov, ktorí nastupujú v určitých, aj keď menších podieloch pri dedení zo závetu. Podľa žalobkyne 1
je nepochybné, že závet je v tejto časti vo vzťahu k obidvom dcéram, ako neopomenuteľným dedičom
neplatný. Z obsahu žaloby žalobkyne 1 zo dňa 11.11.2001 je tak nepochybný výslovný prejav vôle

žalobkyne 1, dovolať sa neplatnosti závetu tiež z dôvodu jej vylúčenia z dedenia ako neopomenuteľnej
dedičky podľa § 479 OZ, podľa ktorého sa plnoletým potomkom pri dedení zo závetu musí dostať
aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona. V tomto prípade ide zo
strany žalobkyne 1 o dovolanie sa relatívnej neplatnosti závetu, teda nebyť vylúčená z dedenia k
predmetu dedičstva označeného v závete, keď žalobkyňa 1 poukázala na konkrétnu vadu závetu v

časti opomenutia neopomenuteľných dedičov. Pokiaľ závet nespĺňa podmienky ustanovenia § 479
OZ, považuje sa za platný, kým sa dedič dotknutý týmto závetom jeho neplatnosti nedovolá (§
40a OZ). Dovolanie sa neplatnosti právneho úkonu, je jednostranný hmotnoprávny úkon adresovaný
účastníkom právneho úkonu, v danom prípade dedičom. Relatívnu neplatnosť možno kvalifikovaneuplatniť nielen v dedičskom konaní ale aj priamo v občianskom súdnom konaní v návrhu na začatie
konania proti účastníkovi, proti ktorému sa dovolanie neplatnosti právneho úkonu uplatňuje. Právne
účinky dovolania sa neplatnosti právneho úkonu nastávajú okamihom, keď dôjde účastníkom právneho

úkonu dovolanie vo forme oznámenia neplatného právneho úkonu adresovaného ostatným účastníkom
relatívne neplatného právneho úkonu, v tomto prípade dedičom. Za dovolanie sa relatívnej neplatnosti
právneho úkonu možno považovať aj tvrdenie oprávneného subjektu v žalobe, z ktorého možno vyvodiť
jeho vôľu, že nechce byť viazaný pre neho nepriaznivými účinkami závetu. Doručením žaloby žalobkyne
1 zo dňa 11.11.2001 v tomto konaní žalovaným 1 a 2, ako aj žalobkyni 2, nastali v tomto konaní účinky

dovolania sa relatívnej neplatnosti závetu voči ostatným účastníkom (dedičom). Súd preto venoval
pozornosť z tohto hľadiska tomuto významnému tvrdeniu žalobkyne 1, ktorého obsah nasvedčuje
účinnému dovolaniu sa relatívnej neplatnosti závetu v jej žalobe zo dňa 11.11.2001.

Ustanovenie § 479 OZ je obmedzením závetnej voľnosti poručiteľa, a to v záujme ochrany
neopomenuteľných dedičov. Neopomenuteľný dedič, potomok, ktorým žalobkyňa 1 bez pochybností je,

má podľa tejto úpravy právo dovolať sa relatívnej neplatnosti závetu, pokiaľ sa jej z dedičstva nedostane
toľko, koľko predstavuje jednu polovicu jej dedičského podielu podľa zákona. Žalobkyňa 1 je dcérou
poručiteľa, je teda neopomenuteľnou dedičkou poručiteľa a v prípade, že sa jej nedostane aspoň jej
zákonného podielu, má právo dovolať sa relatívnej neplatnosti závetu. V žalobe zo dňa 11.11.2001 je
nepochybný výslovný prejav vôle žalobkyne 1 dovolať sa neplatnosti závetu, keď táto uviedla, že súd

má pri posudzovaní veci brať do úvahy aj tzv. neopomenuteľných dedičov, pričom závet je v tejto časti
vo vzťahu k obidvom dcéram poručiteľa neplatný. Táto žaloba žalobkyne 1 bola doručená najskôr len
žalovanej 1 a po pripustení pristúpenia ďalších účastníkov do konania na strane žalobcov o žalovanú 2
a na strane žalovaných o žalovaného 2, bola doručená aj týmto účastníkom konania. Týmto momentom,
doručením žaloby zo dňa 11.11.2001 všetkým dotknutým účastníkom právneho úkonu, nastali účinky

dovolania sa relatívnej neplatnosti závetu a závet je nutné považovať za neplatný v tej časti, pokiaľ
poručiteľ nezanechal žalobkyni 1 polovicu jej zákonného podielu.

Závetom zo dňa 12.8.1998 poručiteľ U. E. celý svoj majetok zanechal po svojej smrti manželke
W. E., svojim dcéram neodkázal zo svojho majetku nič, keď uviedol, že v prípade uplatnenia si

ich neopomenuteľných podielov žiada započítať na ich dedičský podiel sumy po 7.000 USD, ktoré
počas života daroval každej dcére, teda aj žalobkyni 1. Súd na základe uvedeného dospel k záveru,
že poručiteľ nerešpektoval ustanovenie § 479 OZ v časti neopomenuteľných dedičov, preto závet
poručiteľa, vzhľadom na účinné dovolanie sa relatívnej neplatnosti závetu žalobkyňou 1 v tomto konaní,
vzhľadom na ustanovenie § 479 OZ, v časti v ktorej vo vzťahu k žalobkyni 1 tomuto ustanoveniu odporuje

vyhlásil za neplatný, tak ako je uvedené v prvom výroku tohto rozsudku. Žalobkyňa 2 sa relatívnej
neplatnosti závetu v tomto občianskom súdnom konaní nedovolávala, preto sa rozhodnutie súdu o
neplatnosti závetu zo dňa 12.8.1998 v časti, ktorá odporuje ustanoveniu § 479 Občianskeho zákonníka
týka iba žalobkyne 1.

Žalobkyne v konaní namietali neplatnosť závetu poručiteľa zo dňa 12.8.1998 jednak v zmysle § 37 ods.
1 OZ pre nedostatok slobodnej vôle poručiteľa a tiež podľa § 38 ods. 2 OZ pre duševnú poruchu, v
ktorej nebohý poručiteľ tento právny úkon uskutočnil. Nie je pritom vylúčená neplatnosť právneho úkonu
kumuláciou viacerých dôvodov spôsobujúcich uplatňovanú neplatnosť právneho úkonu.

Absolútne neplatný je taký právny úkon, ktorý bol uskutočnený osobou konajúcou v duševnej poruche,
ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou (§ 38 ods. 2 OZ). Ide pritom o osobu, ktorá nebola
rozhodnutím súdu pozbavená alebo obmedzená vo svojej spôsobilosti k právnemu úkonu, napriek tomu
sa ocitla v takej situácii, v takom stave psychického vedomia, že nebola schopná rozpoznať obsah a
následky svojho konania a svoje konanie ovládať a takýto úkon uskutočnila. Neplatnosť právneho úkonu

podľa § 38 ods. 2 OZ však vždy vyžaduje bezpečné zistenie, že účastník právneho úkonu nedokázal
posúdiť následky svojho konania, alebo svoje konanie ovládať.

Jedným z žalobkyňami tvrdených dôvodov neplatnosti závetu bola duševná porucha, resp. choroba, v
ktorej sa nebohý poručiteľ mal nachádzať v čase zriadenia závetu a ktorá ho robila neschopným na

tento právny úkon. Za účelom zistenia týchto okolností, súd uskutočnil výsluch účastníkov konania,
výsluch svedkov ako aj znalecké dokazovanie, za účelom zistenia, či poručiteľ U. E. v čase spísania
závetudňa12.8.1998trpelporuchoutrvaléhoaleboprechodnéhocharakteru,ktorábymuznemožňovala
spravovať jeho vlastné záležitosti celkom alebo sčasti, či bol schopný robiť právne úkony a bol schopnýuvedomovať si viazanosť nimi, ako aj právne následky a dôsledky týchto úkonov, či bol teda spôsobilý
dňa 12.8.1998 zriadiť závet a vedel posúdiť dôsledky tohto právneho úkonu.

Žalobkyne v tomto smere v konaní tvrdili, že poručiteľ v čase spísania závetu nebol v takom stave,
aby ho mohol spísať, bol chorý a po chemoterapii, jeho psychický stav v dobe zriadenia závetu,
mu neumožňoval takýto právny úkon vykonať, poukazovali na závery znaleckého posudku MUDr.
G. K.. U poručiteľa bolo zistené onkologické ochorenie, mal depresívne stavy, v novembri 1998 sa
u neho prejavovali známky dezorientácie, prejavil sa u neho organický psychosyndróm, po operácii

v máji 1998 sa v nemocnici pokúsil o samovraždu. Žalobkyne nesúhlasili so znaleckým posudkom
MUDr. E., ktorá spôsobilosť poručiteľa zriadiť závet hodnotila iba z psychiatrického hľadiska. Organický
psychosyndróm sa u poručiteľa rozvíjal už keď bol v nemocnici, preto v stave, v akom bol v júli 1998
nemohol domyslieť následky a dôsledky, aké jeho podpis mal, a to aj s ohľadom na prvý závet, ktorý
spísal v dobrom zdravotnom stave. Z prepúšťacích správ z nemocnice vyplýva, že u poručiteľa boli
známky dezorientácie na podklade AS cerebri. Žalobkyne spochybňovali lekársku správu vypracovanú

prof. L. zo dňa 13.12.2001. To že pacient na onkologickej klinike aktívne spolupracoval neznamená,
že nebola narušená jeho psychická integrita. Pokiaľ ide o psychiatrické vyšetrenie MUDr. M. dva dni
pred smrťou, z tohto vyšetrenia je potvrdené, že bol diagnostikovaný organický psychosyndróm, ktorý
môže byť predstupňom demencie. O psychosomatických poruchách poručiteľa sa uvádza vo viacerých
lekárskych správach z roku 1998. Striedanie nálad je typické pre organický psychosyndróm. Myslenie

poručiteľa v čase spísania závetu bolo roztrhané, nebol v poriadku, mená a priezviská dcér v závete
ako aj v potvrdení o prevzatí sumy 7.000 USD sú uvedené nesprávne, čo potvrdzuje, že poručiteľ nebol
psychicky v poriadku, bol dezorientovaný, psychicky labilný, striedali sa u neho nálady. Znalkyňa K.
uvádza vysokú sugestibilitu, ktorá sa podieľa na jeho správaní v sledovanom období a konštatovala,
že prítomnosť závažných a vyčerpávajúcich telesných ochorení, následná trvalá odkázanosť na pomoc

druhej osoby a strata statusu sa takým spôsobom podieľali na jeho vôli, úsudku a správaní, že nebol
schopný adekvátne rozpoznať rozhodnutie, ktoré závetom urobil.

Žalovaná 1 so skutočnosťou, že by poručiteľ v čase spísania závetu trpel duševnou poruchou, či
chorobou nesúhlasila. Podľa nej bol U. E. plne spôsobilý na spísanie závetu, v opačnom prípade by

notárka takýto úkon nevykonala. Poručiteľ nebol nikdy psychicky liečený, bol normálny. Vážil si pomoc
žalovanej 1 a jej opateru a odmenou za to bol predmetný závet. Nebol pozbavený spôsobilosti na právne
úkony, bol to múdry a sčítaný človek. Znalkyňa MUDr. K. vo svojich výpovediach na pojednávaniach
spochybnila závery vlastného znaleckého posudku keď uviedla, že organický psychosyndróm bol u
poručiteľa diagnostikovaný až v roku 2000, a preto nemôže potvrdiť, že v čase spísania závetu dňa

12.8.1998 poručiteľ trpel organickým psychosyndrómom. V čase spísania tohto závetu poručiteľ vedel
posúdiť dôsledky tohto konkrétneho právneho úkonu, bol úplne normálny, schopný komunikácie, mal
zdravý rozum, bol v dobrej forme, čítal dennú tlač, ovládal cudzie jazyky. Žalovaná 1 s ním pritom
denne žila, komunikovala, o poručiteľa sa osobne starala. Podľa žalovanej 1 sa poručiteľ nebál, bol
ošetrovateľom, vedel čo mu je, netrpel depresiami ani úzkosťami, obavami, či strachom. Nikdy nedal

najavo, že by mu niečo bolo alebo, že by bol skleslý. Bol vyrovnaný, vedel, že bude preložený na
onkologické oddelenie a nerobil z toho problémy. Poručiteľ v čase spísania závetu, ako aj v neskoršom
období do svojej smrti, bol z hľadiska psychickej stránky v poriadku, plne si uvedomoval situáciu a
správne, primerane veku, vzdelaniu a svojmu intelektu reagoval na podnety okolia. Spísanie závetu
bolo zo strany poručiteľa prejavom slušnosti, vďačnosti voči žalovanej 1, ktorá sa preňho doslova

obetovala, riadne sa oňho starala. Z lekárskej správy MUDr. Z. L. zo dňa 13.12.2001 vyplýva, že pri
pravidelných kontrolných vyšetreniach aktívne spolupracoval, v období od októbra 1998 do 23.1.2000
lekár konštatoval, že pacient napriek zhoršujúcemu sa somatickému stavu, je psychicky vyrovnaný a
spolupracujúci pri diagnostických a liečebných výkonoch. V rámci psychiatrického vyšetrenia MUDr. M.
dvadnipredsmrťoupacienta(21.1.2000)bolokonštatované,žeúroveňmentálnychschopnostíjenavek

dobrá, psychické reakcie sú veku primerané, psychotické prejavy neprítomné, vzhľadom na somatický
stav sú psychické funkcie dobré. Poručiteľ možno po fyzickej stránke nebol až tak čulý a schopný, ale
psychicky bol perfektne schopný a cieľavedome a premyslene robil dispozície so svojim majetkom tak,
aby všetky dotknuté osoby teda žalobkyne ako aj žalovaní boli určitým spôsobom primerane odmenení
z dedičstva, ktoré získal.

Žalovaný 2 uviedol, že po dovŕšení veku 80 rokov navštívil poručiteľa 2-krát, bol za ním v nemocnici,
posledný raz to bolo týždeň pred jeho smrťou, kedy bol poručiteľ po psychickej stránke v poriadku,
normálne s ním komunikoval, rozprávali sa spolu o detstve, srandovali, pamäť mu slúžila.Žalovaní 1 a 2 spoločne poukazovali na to, že závet bol spísaný vo forme notárskej zápisnice, notárka
JUDr. R. O. si zrejme bola vedomá, že závetca bol spôsobilý na právne úkony a spísal právne perfektný

závet. Kontrolné znalecké dokazovanie vykonala MUDr. E., ktorá jasne uviedla, že u U. E. dňa 12.8.1998
nebola zistená žiada duševná choroba ani porucha, ktorá by mu znemožňovala spravovať jeho vlastné
záležitosti. Nebohý U. E. bol vo všeobecnosti schopný robiť právne úkony a uvedomovať si viazanosť
nimi ako aj právne následky a dôsledky týchto úkonov, v čase spísania závetu dňa 12.08.1998 netrpel
nijakou duševnou chorobou alebo poruchou, pre ktorú by boli jeho rozpoznávacie a vôľové schopnosti

zmenené tak, že by nedokázal posúdiť význam tohto konkrétneho právneho úkonu a následky svojho
konania.

Súd za účelom odborného posúdenia skutočnosti, či poručiteľ čase spísania závetu dňa XX.X.XXXX
trpel duševnou poruchou nariadil znalecké dokazovanie. Zo znaleckého posudku č. X/XXXX zo
dňaXX.X.XXXXvypracovanéhoznalkyňouMUDr.G.K.,znalkyňouz odvetviapsychiatriepritomvyplýva

záver, že poručiteľ v čase spísania závetu dňa 12.8.1998 trpel poruchou trvalého charakteru, ktorá mu
celkom znemožňovala spravovať jeho vlastné záležitosti. V tom období bol schopný robiť jednoduché
právne úkony, pričom spísanie závetu predstavuje komplexné zhodnotenie situácie, pričom poručiteľ
vzhľadom na svoj zdravotný stav v čase spísania závetu, nevedel posúdiť dôsledky tohto konkrétneho
právneho úkonu. Vzhľadom na popísané správanie v kruhu blízkych i počas liečby, možno predpokladať,

že úsudkové schopnosti menovaného boli na relatívne dobrej úrovni, na čo poukazuje i schopnosť dobre
si uvedomovať svoj zdravotný stav, následnú reakciu na onkologické ochorenie (depresívne reakcie,
prijímanie i odmietanie ochorenia) spoluprácou pri liečbe. Avšak pre popisovanú labilitu a podráždenosť
možno predpokladať mierny organický psychosyndróm prejavujúci sa skôr v emočnej zložke. Napriek
zachovaným intelektovým funkciám, na vôľové a úsudkové schopnosti poručiteľa v tom období vplývala

prítomnosť závažných telesných ochorení a trvalá odkázanosť na pomoc inej osoby. Spôsob prejavenia
vôlepripísanídruhéhozávetujepodľaznalkynenepresvedčivývzhľadomnajehosprávaniedokiaľnebol
výrazne telesne chorý, keď úkon vykonal 2-3 týždne po oslave narodenín, kedy bol s celou rodinou, a
nebol popísaný žiadny komunikačný problém, nedal si potvrdiť svoj psychický stav ako pri prvom závete,
nezdôveril sa dcéram o druhom závete. Prejav vôle dať všetko druhej manželke pretože ju nakazil

nevyliečiteľným ochorením v období, keď sa sám konfrontuje s vlastným nevyliečiteľným ochorením
svedčí o vysokej sugestibilite podieľajúcej sa na jeho správaní v tom období. Vplyv onkologického
ochorenia samotného a následná chemoterapia môžu výrazne zaťažovať organizmus postihnutého a
tým negatívne ovplyvňovať jeho schopnosť zvládať záťažové situácie ako i schopnosť rozhodovania
s uvedomením si všetkých dôsledkov svojho konania, napr. „dáva všetko .. s dobrým úmyslom svojej

druhej manželke“ a pritom nezváži v tej chvíli súvislosti väzby dcér a rodinnej hrobky. Znalkyňa
konštatovala,záver,ženapriekrelatívnezachovanýmintelektovýmschopnostiamporučiteľa,prítomnosť
závažných a vyčerpávajúcich telesných ochorení, následná trvalá odkázanosť na pomoc druhej osoby a
strata statusu sa takým spôsobom podieľali na vôli, úsudku a správaní menovaného, že nebol schopný
adekvátne rozpoznať rozhodnutie, ktoré závetom urobil. V dobe vykonania závetu bol preto nespôsobilý

k právnym úkonom. Pri výsluchu znalkyňa uviedla, že u poručiteľ trpel psychickou poruchou, a to
organickým psychosyndrómom ľahkého stupňa, ktorý bol diagnostikovaný už v r. 2000, pričom je ťažko
sa vyjadriť, či touto poruchou trpel aj v čase spísania závetu dňa 12.8.1998, môže len predpokladať že
tam boli organické zmeny už v novembri a decembri r. 1998, pretože je v správe napísané - známky
dezorientácie na podklade arteriosklerózy cerebri, kôrnatenie ciev v mozgu, zmenšené prekrvenie a tým

zhoršenie fungovania, ale samotný takýto nález ešte neznamená prítomnosť org. psychosyndrómu a
jeho ovplyvnenia neb. p. E.. AS cerebri je nešpecifický nález sám o sebe neznamená, či bola prítomná
nejakáorganickázmenanamozgualebozhoršenézásobeniemozgu,ovplyvnenéintelektové,úsudkové
a iné sociálne schopnosti človeka, ktorý tento nález má. K záveru, že neb. U. E. v čase spísania závetu
12.8.1998 bol vo všeobecnosti schopný robiť jednoduché právne úkony, ale nebol spôsobilý zriadiť

závet znalkyňa dospela tak, že vzala do úvahy závažnosť jeho telesného ochorenia a jeho závislosť
na druhej osobe, čo mohlo vplývať na jeho rozhodnutie. Podľa znalkyne, je vysoký predpoklad, že
vplyvom závislosti na druhom človeku, vďaky tomu človeku v tej chvíli, poručiteľ nebol spôsobilý na
spísanie závetu. Vo svojej ďalšej výpovedi znalkyňa uviedla, že zvažovala prítomnosť všetkých ochorení
poručiteľa. Napriek zachovaným intelektovým funkciách, na vôľové a úsudkové schopnosti p. E. vplývala

prítomnosť závažných telesných ochorení, vzhľadom na ktoré ako aj na vek poručiteľa, nie je možné
vek vylúčiť syndróm vaskulárnej demencie. Na základe popisovanej lability a podráždenosti možno
predpokladať mierny organický psychosyndróm prejavujúci sa v emočnej zložke a vplyv zmenenej
situácie v osobnom fungovaní menovaného v zmysle odkázanosti a zníženej kvality života. Znalkyňazvažovala vplyv telesných ochorení, ako aj životnej situácie na vôľové a úsudkové schopnosti poručiteľa.
V čase spísania závetu dňa 12.8.1998 preto podľa nej poručiteľ trpel duševnou poruchou ľahkým
organickým psychosyndromom a poruchami správania v súvislosti s prítomnosťou telesných ochorení.

Naopak zo znaleckého posudku č. X/XXXX zo dňa X.X.XXXX znalkyne MUDr. U. E., znalkyne z
odvetvia psychiatrie vyplynul záver, že u poručiteľa v čase spísania závetu dňa 12.8.1998 nebola zistená
žiadna duševná choroba ani porucha, ktorá by mu znemožňovala spravovať jeho vlastné záležitosti. V
zdravotnej dokumentácii nebohého U. E. nie sú zmienky o poruchách duševného stavu, nie sú žiadne

údaje, že by bol niekedy ambulantne psychiatricky vyšetrený alebo liečený, tiež nebol hospitalizovaný
v psychiatrickom zariadení. Poručiteľ bol vážne chorý, liečil sa na zvýšený tlak krvi, ischemickú
chorobu srdca, od mája 1998 na rakovinu hrubého čreva, tiež je tam záver o aterosklerotických
zmenách všeobecne na cievach a v správe MUDr. M. je uvedený psychiatrický nález so záverom
organického psychosyndrómu, avšak tento nález bol u nebohého stanovený až rok a pol po spísaní
predmetného závetu. Nedá sa automaticky usudzovať, že ak sú na periférnych cievach sklerotické

zmeny, automaticky musia byť prítomné aj na cievach mozgových. Samotný takýto nešpecifický
nález, ktorý bol v novembri až decembri 1998 zistený u nebohého - AS cerebri, ešte neznamená
prítomnosť organického psychosyndrómu, čo konštatovala aj znalkyňa K.. V roku 1999 bol nebohý
päťkrát hospitalizovaný na onkologickej klinike, avšak v celej jeho zdravotnej dokumentácii nie sú
žiadne zreteľahodné dôvody, pre ktoré by sa malo uvažovať o závažnejšom postihnutí funkcií mozgu.

Napokon aj dňa 24.11.1999 -dva mesiace pred smrťou, bol nebohý prijatý na onkologickej klinike a pri
vstupnom vyšetrení nie sú žiadne zmienky o zmenenej činnosti mozgu, či psychických poruchách, čo
by sa pri tak závažnom somatickom stave určite plne manifestovalo, ak by už predtým funkcie mozgu
boli insuficientné. Pokiaľ ide o skutočnosť, že dňa 11.5.1998 sa poručiteľ chcel prepichnúť nožom, do
jeho liečby bolo pridané bežné anxiolytikum, nie sú záznamy o nutnosti konziliárneho psychiatrického

vyšetrenia. U nebohého došlo zrejme ku skratovej reakcii po zistení nádorového ochorenia. Ani samotný
pokus o samovraždu v žiadnom prípade neznamená výskyt psychickej poruchy. V ďalšom priebehu
počas hospitalizácie na onkologickej klinike, nie sú žiadne záznamy o zhoršení psychického stavu v
zmysle výskytu patickej nálady. Ani údaj svedka RNDr. J. V. CSc., že u nebohého chovanie prebiehalo
dimenziách, striedalo sa nadšenie, potom skleslosť, pociťoval úzkosť, obavu, že nebude dlho žiť,

nesvedčí o výskyte patickej nálady u nebohého, ale išlo o výkyvy nálady, ktoré môžeme považovať za
bežné a prirodzené, reagujúce adekvátne na ťažkú životnú situáciu. Ani v období spísania závetu nie sú
žiadne záznamy v zdravotnej dokumentácii o zhoršení psychického stavu, v zmysle výskytu psychického
ochorenia a o potrebe liečby psychofarmakami. Na základe uvedeného znalkyňa konštatovala, že nie
sú žiadne seriózne dôvody domnievať sa, žeby v dobe spísania závetu nebohým dňa 12.8.1998 boli

nejaké zdravotným stavom spôsobené príčiny, ktoré by nebohému U. E. ovplyvnili funkcie mozgu, teda
stav jeho psychiky tak, aby spôsobil zmenenú schopnosť nebohého posudzovať svoje konanie alebo
jeho následky, tak ako to uvádza žalujúca strana. Nebohý U. E. netrpel nijakou duševnou chorobou
ani poruchou, v období r. 1998, ani v čase spísania závetu dňa 12.8.1998, pre ktorú by neboli jeho
rozpoznávacie a vôľové schopnosti zmenené tak, aby nedokázal posúdiť následky svojho konania

alebo nevedel svoje konanie ovládať, prípadne by preto mohla byť obmedzená jeho spôsobilosť na
právne úkony. V tom období bol nebohý vo všeobecnosti schopný robiť právne úkony a uvedomovať
si viazanosť nimi, ako aj právne následky a dôsledky týchto úkonov. Nebohý v čase spísania závetu
dňa 12.8.1998 netrpel nijakou duševnou chorobou ani poruchou, pre ktorú by boli jeho rozpoznávacie
a vôľové schopnosti zmenené tak, aby nedokázal posúdiť význam tohto konkrétneho právneho úkonu

a následky svojho konania. Nebohý U. E. v čase spísania závetu dňa 12.8.1998 bol spôsobilý zriadiť
tento závet. Znalkyňa Mgr. U. E. pri výsluchu uviedla, že pri znaleckom posudzovaní platnosti závetu
vychádzala predovšetkým zo zdravotnej dokumentácie poručiteľa až v druhom rade prihliadala na
výpovede zdravotníckych pracovníkov, ktorí v minulosti boli s dotyčným v kontakte, tiež výpovede
nezainteresovaných svedkov a až v poslednom rade brala do úvahy výpovede príbuzných, ktorí sú

účastníci sporu, nakoľko majú na záveroch posudku materiálny záujem. Tvrdenia žalobkyne 2, že u
poručiteľa išlo o endogénnu depresiu nemá oporu v zdravotnej dokumentácii.

Súd sa podrobne zaoberal obsahom a závermi oboch znaleckých posudkov, pričom sa priklonil
k záverom znaleckého posudku znalkyne MUDr. U. E., ktorý znalecký posudok súd považuje za

profesionálne vypracovaný, presvedčivý, hodnoverný a podaný v súlade s výsledkami vykonaného
dokazovania. Ako vyplynulo zo zdravotnej dokumentácie poručiteľa, ktorú posudzovali obe znalkyne,
u nebohého poručiteľa nikdy nebola zistená psychická porucha, nebola konštatovaná potreba
psychiatrického vyšetrenia, poručiteľovi takýto odborný lekár nebol nikdy zabezpečovaný i keď bolporučiteľ opakovane hospitalizovaný v nemocnici a zabezpečiť takéto lekárske ošetrenie v prípade
potrebybynespôsobovaložiadneťažkostinaopak,pokiaľbysapreukázalajehodôvodnosť,nepochybne
by odborné vyšetrenie poručiteľa lekári zabezpečili a nezanedbali by jeho zdravotný stav v tomto

smere. V zdravotnej dokumentácii nebohého poručiteľa neboli zaznamenané žiadne známky psychickej
poruchy, neboli u neho odborným zdravotníckym lekárskym personálom zistené žiadne stavy mysle,
vedomia, vonkajších prejavov, ktoré by si odbornú lekársku starostlivosť psychiatra vyžadovali, neboli
zaznamenané žiadne stavy, ktoré by svedčili o jeho psychickej poruche. Z lekárskej správy zo dňa
13.12.2001 vystavenej prof. MUDr. Z. L., DrSc., prednostom Onkologickej kliniky FNsP Trnava, vyplýva,

že bol poručiteľ bol dňa 5.5.1998 operovaný pre karcinóm pri análnom otvore. V období máj - október
1998 mu bola aplikovaná chemoterapia, v ďalšom období bol chorý opakovane hospitalizovaný, v
správe je uvedené, že počas hospitalizácie 19.2.1999 - 15.3.1999 bol pacient čulý, pozitívne naladený,
spolupracujúci, počas hospitalizácie od 27.9.1999 do 9.10.1999 aktívne spolupracuje a podieľa sa
na úspechu symptomatickej liečby, ďalej dňa 10.1.2000 bol opäť hospitalizovaný s prehlbujúcimi sa
uvedenými ťažkosťami, avšak pacient napriek zhoršujúcemu sa somatickému stavu bol psychicky

vyrovnaný, spolupracujúci pri diagnostických a liečebných výkonoch. Dva dni pred smrťou absolvoval
psychiatrické vyšetrenie, kedy MUDr. M. konštatovala organický psychosyndróm - úroveň mentálnych
schopností na vek dobrú, objektívny kontakt možný, odpovede v rámci somatických možností, z
psychiatrického hľadiska psychické funkcie veku primerané, psychotické stavy neprítomné, vzhľadom
na somatický stav, psychické funkcie dobré. V konaní vypočutí svedkovia, nekonštatovali, že by u

poručiteľa zbadali známky psychickej poruchy, či choroby, svedkyňa L. E., sestra poručiteľa uviedla,
že v deň oslavy 80tych narodením na ňu poručiteľ pôsobil normálne, rozprávali sa, on srandoval,
hral na fujare, rovnako svedkyňa L. V., sesternica žalobkýň 1 a 2, potvrdila, že poručiteľ na ňu na
oslave pôsobil normálne, rozprávala sa s ním, tento bol schopný normálne sa vyjadrovať, svedok
RNDr. L. V., Csc, bývalý manžel žalobkyne 1 uviedol, že u poručiteľa zbadal striedanie sa nálad, že

poručiteľ pociťoval úzkosti a obavy, avšak svedok tiež konštatoval, že pri darovaní 7.000 dolárov dcéram,
poručiteľ vedel čo robí. Súd má za to, že samotné striedanie nálad samo o sebe nesvedčí o duševnej
poruche, ale naopak môže zodpovedať ťažkej životnej situácii, v ktorej sa poručiteľ ocitol, vzhľadom na
závažnosť svojho zdravotného stavu. Svedok X. M., priateľ poručiteľa uviedol, že poručiteľ bol v 90tych
rokoch v zlom psychickom stave, avšak svedeckú výpoveď tohto svedka súd nemohol považovať za

dôveryhodnú, pretože svedok si nepamätal presné časové súvislosti, uvádzal iné bydlisko poručiteľa v
rozhodnom období, aké bolo v skutočnosti, tento svedok sa tiež vyjadroval k manželke poručiteľa, že
mala na poručiteľa vyvíjať nátlak, pritom neopoznal žalovanú 1 v pojednávacej miestnosti. Svedkyňa
K. P. uviedla, že si myslí, že pán E. mal do konca roku 1999 jasnú myseľ, nezabúdal. Tiež notárka
JUDr. R. O. uviedla, že pri spisovaní závetu komunikáciou so závetcom skúma, či je tento sústredený,

či komunikuje súvisle, tzn. vylučuje možnosť nespôsobilosti účastníka na právne úkony, v opačnom
prípade by úkon odmietla a týmto spôsobom postupovala určite aj pri spísaní závetu s p. E..

Znalkyňa MUDr. K. konštatovala, že u poručiteľa bol v r. 2000 diagnostikovaný organickým
psychosyndróm ľahkého stupňa, pričom je ťažko uviesť, či touto poruchou poručiteľ trpel aj v čase

spísania závetu dňa 12.8.1998, znalkyňa to predpokladala vzhľadom na organické zmeny zistené v
novembri a decembri r. 1998. Táto znalkyňa uviedla, že napriek relatívne zachovaným intelektovým
schopnostiam poručiteľa, prítomnosť závažných a vyčerpávajúcich telesných ochorení, následná trvalá
odkázanosť na pomoc druhej osoby a strata statusu sa takým spôsobom podieľali na vôli, úsudku
a správaní menovaného, že nebol schopný adekvátne rozpoznať rozhodnutie, ktoré závetom urobil.

Znalkyňa MUDr. K. teda svoj záver o duševnej poruche poručiteľa v čase spísania závetu opierala o
jednoznačne nepreukázané skutočnosti, keď neexistuje žiadny lekársky nález preukazujúci psychické
ochorenie poručiteľa v čase spísania závetu, jej záver o existencii duševnej poruchy poručiteľa v čase
spísania závetu je len jej určitým predpokladom vzhľadom na diagnózu stanovenú až v roku 2000,
pričom znalkyňa sa opierala o závažnosť telesných ochorení poručiteľa a jeho závislosť na pomoci inej

osoby, čo však nie sú dostatočné skutočnosti jednoznačne preukazujúce existenciu psychickej poruchy
resp. choroby u poručiteľa v čase spísania závetu. Znalkyňa sa tiež vo svojom znaleckom posudku
vyjadrila, že podľa nej je spôsob prejavenia vôle poručiteľa pri písaní druhého závetu nepresvedčivý
vzhľadom na jeho správanie dokiaľ nebol výrazne telesne chorý, keď úkon vykonal 2-3 týždne po
oslave narodenín, kedy bol s celou rodinou, nedal si potvrdiť svoj psychický stav ako pri prvom závete,

nezdôveril sa dcéram o druhom závete, jeho prejav vôle dať všetko druhej manželke, pretože ju nakazil
nevyliečiteľným ochorením v období, keď sa sám konfrontuje s vlastným nevyliečiteľným ochorením
svedčí o jeho vysokej sugestibilite podieľajúcej sa na jeho správaní v tom období, čo mohlo negatívne
ovplyvňovať jeho schopnosť rozhodovania s uvedomením si všetkých súvislostí a väzieb na dcéry arodinnú hrobku. S týmto konštatovaním znalca súd nemôže súhlasiť. Z obsahu závetu zo dňa 12.8.1998
vyplýva, že poručiteľ v ňom uviedol, že i poučení o neopomenuteľných dedičoch rozhoduje pre prípad
svojej smrti tak, že celý svoj majetok zanecháva manželke W. E. z dôvodu, že sa o neho príkladne

stará, preto si poručiteľ želá, aby sa stala univerzálnou dedičkou celého jeho majetku. Poručiteľ v závete
pamätal aj na svoje dve dcéry a vnuka P. E., ktorým však prikázal započítať na ich neopomenuteľné
dedičské podiely sumy, ktoré im daroval počas života, pričom uviedol konkrétne peňažné sumy, ktoré
menovanýmskutočnezasvojhoživotaodovzdal.Nemožnotedasúhlasiťsozáveromznalkyne,žeprejav
vôle poručiteľa pri spísaní závetu je nepresvedčivý, keď tento nepamätal na svoje deti a rodinnú hrobku.

Súdu sa skôr javí, že znalkyňa vypracovala predmetný posudok pod vplyvom vyjadrení žalobkýň, ktoré
opakovanezdôrazňovali,ževkonaníimidepredovšetkýmorodinnýhrob,pričomznalkyňasamanemala
dôvod sa touto skutočnosťou v posudku zaoberať, keď rodinný hrob napokon ani nie je predmetom
dedenia. Zo znaleckého posudku je zrejmé, že táto znalkyňa pred vypracovaním znaleckého posudku
vypočúvala účastníkov konania, ktorí jej však nemohli poskytnúť nezainteresovaný pohľad na vec.
Znalkyňa MUDr. K. uviedla, že poručiteľ bol schopný robiť iba jednoduché právne úkony, nebol schopný

zriadiť zložitý právny úkon ako závet, pretože nebol schopný komplexne posúdiť vzťahy v rodine. Avšak
poručiteľ v závete uviedol dôvod zriadenia nového závetu, uviedol, že si je vedomý toho, že nerešpektuje
zákonnú úpravu o neopomenuteľných dedičoch, uvážil tento krok a prikázal neopomenuteľným dedičom
započítať konkrétne finančné sumy, ktoré neskôr po spísaní závetu svojim dcéram skutočne odovzdal.
Táto znalkyňa konštatovala, že poručiteľ trpel organickým psychosyndrómom, ktorý sa prejavoval v

emočnej zložke, podľa nej vôľová a rozumová zložka boli v poriadku, z čoho vyplýva, že poručiteľ mohol
byť ľahko ovplyvniteľný, ale to nepreukazuje existenciu psychickej poruchy, ktorá by spôsobovala, že
poručiteľ konal v duševnej poruche, ktorá ho robila na spísanie závetu nespôsobilým, pre ktorú by bol
právny úkon absolútne neplatným. Ťažko možno prijať záver o existencii duševnej poruchy poručiteľa,
keď je zrejmé, že poručiteľ evidentne chcel nakladať svojím majetkom pre prípad smrti. Prvý závet spísal

už v roku 1996, chcel teda vykonať dispozíciu svojím majetkom pre prípad smrti, existovala teda jeho
vôľa upraviť tieto pomery. Druhý závet zriadil v r. 1998, ktorým zrušil v plnom rozsahu prvý závet, konal
teda vedome a systematicky, mal vôľu nakladať svojím majetkom pre prípad smrti a pritom zohľadniť
aktuálne pomery v rodine inak ako pri dedení zo zákona. Objednal sa preto k notárke a dňa 12.8.1998
spísal nový závet, v ktorom uviedol, že obdaruje svoje dcéry, pričom žiadal tento dar aj započítať. O

mesiac na to svojim dcéram skutočne odovzdal uvedené peňažné sumy (7.000 USD), preto tento závet
z jeho strany nemožno považovať za neuvážený a nepremyslený krok. Znalkyňa MUDr. E. vo svojom
znaleckom posudku konštatovala, že nebohý U. E. netrpel nijakou duševnou chorobou ani poruchou,
v období r. 1998, ani v čase spísania závetu dňa 12.8.1998, pre ktorú by neboli jeho rozpoznávacie a
vôľové schopnosti zmenené tak, aby nedokázal posúdiť následky svojho konania alebo nevedel svoje

konanie ovládať, prípadne by preto mohla byť obmedzená jeho spôsobilosť na právne úkony. V tom
období bol nebohý vo všeobecnosti schopný robiť právne úkony a uvedomovať si viazanosť nimi, ako
aj právne následky a dôsledky týchto úkonov. Nebohý v čase spísania závetu dňa 12.8.1998 netrpel
nijakou duševnou chorobou ani poruchou, pre ktorú by boli jeho rozpoznávacie a vôľové schopnosti
zmenené tak, aby nedokázal posúdiť význam tohto konkrétneho právneho úkonu a následky svojho

konania. Nebohý U. E. v čase spísania závetu dňa 12.8.1998 bol spôsobilý zriadiť tento závet. S týmto
záverom sa súd vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, ako aj vzhľadom na odôvodnenie
tohto záveru v znaleckom posudku č. X/XXXX zo dňa X.X.XXXX stotožnil. Pokiaľ ide o skutočnosť, že
dňa 11.5.1998 sa mal poručiteľ pokúsiť spáchať samovraždu, vzhľadom na následne lekármi nastavenú
liečbu má súd za to, že nešlo o vážny incident, ale mohlo ísť o skratovú reakciu po zistení nádorového

ochorenia. Takáto situácia sa už neskôr u poručiteľa nikdy nezopakovala, žiaden zo svedkov alebo
účastníkov neuviedol, že by si poručiteľ neskôr chcel siahnuť si na život, alebo o tom uvažoval.

Tiež pokiaľ žalobkyne namietali, že v závete boli uvedené nesprávne mená žalobkýň a dátum narodenia,
uvedené nepreukazuje, že poručiteľ konal v duševnej poruche, ale vzhľadom na to, že poručiteľ používal

v tomto znení mená svojich dcér aj na iných listinných dokladoch, napr. v skoršom závete z r. 1996 (čo
žalobkyne nenamietali) ako aj na potvrdení o prevzatí sumy 7.000 USD, súd má za to, že poručiteľ takto
mená svojich dcér bežne v živote používal (G. L., B. X.), preto ich takto označil aj v závete a neznamená
to, že trpel duševnou poruchou.

Toto všetko sú podľa súdu dostatočne významné skutočnosti, ktoré dávajú presvedčivý záver o tom, že
u nebohého poručiteľa nenastali žiadne psychické zmeny, ktoré by svedčili o úbytku jeho rozumových
a psychických schopností a ktoré by výrazne ovplyvnili jeho rozumové a psychické dispozície uvedomiť
si význam a dosah svojho konania, pokiaľ sa rozhodol zriadiť nový závet zo dňa 12.8.1998. Súd pretonezistil, že by bol daný dôvod absolútnej neplatnosti závetu podľa § 38 ods. 2 OZ z dôvodu, že by ho
poručiteľ spísal v duševnej poruche, ktorá by ho robila na tento právny úkon neschopným.

Ďalším dôvodom žalobkyňami tvrdenej neplatnosti predmetného závetu bola nesloboda vôle poručiteľa
pri spísaní závetu, keď žalobkyne uvádzali, že vzhľadom na svoj zdravotný stav bol poručiteľ plne závislý
na starostlivosti manželky, závet spísal pod psychickým nátlakom, z vôľovej stránky bol závislý na svojej
manželke vzhľadom na svoju fyzickú závislosť a odkázanosť na jej starostlivosť, konal pod psychickým
nátlakom, aby mu nebola odopretá starostlivosť.

Žalobkyňa 1 konkrétne uviedla, že pokiaľ ide o vôľovú stránku, poručiteľ bol celkom závislý na svojej
manželke, vzhľadom na jeho fyzickú závislosť, nezašili mu konečník, s čím manželka vyjadrila súhlas,
takže bol plne odkázaný na jej starostlivosť. Konal pod psychickým nátlakom z obavy, aby mu nebola
odopretá najnutnejšia starostlivosť (napr. výmena zdravotnej pomôcky pri umelom črevnom vývode).
Pokiaľ závet podpísal, tak v núdzi. Samotný podpis preukazuje, že musel byť v psychickej traume,

pretože podpis akoby ani nebol jeho. Poručiteľ bol k notárovi privezený človekom, na ktorého bol
odkázaný spôsobom znižujúcim ľudskú dôstojnosť. Sám nebol schopný zájsť na notársky úrad za
účelom spísania závetu. K notárke ho musel doviezť niekto, kto ho zmanipuloval, alebo ho prinútil
takýto závet napísať. Poručiteľ bol jednoznačne v čase spísania závetu v stave núdze a odkázanosti
na žalovanú 1, pričom ak mu táto povedala, že mu miešok nevymení, keď nepodpíše, tak je zrejmé,

že závet podpísal.

Žalobkyňa 2 uviedla, že poručiteľ závet podpísal v núdzi. Po operácii nebol schopný sám dôjsť na
notárstvo, čiže ho tam musel niekto doviezť. Trpel organickým psychosyndrómom, jeho zdravotný stav
ovplyvňovala chemoterapia. V čase spísania závetu bol s ohľadom na svoje ochorenie plne odkázaný

na pomoc svojej manželky a v snahe zabezpečiť pre seba jej prostredníctvom základné potreby,
spravil tento úkon v núdznom duševnom rozpoložení, napísaním závetu v jej prospech. Poručiteľ zostal
náladový, mal stavy smútku, beznádeje. Vaskulárna demencia, ako následok ochorení z roku 1998,
mohlaviesťkzmenámpsychikyvemočnejoblasti.Poručiteľbolveľmizávislýnapomocisvojejmanželky,
a preto bola možnosť s ním manipulovať, ovplyvňovať ho. Nie je možné, aby v takomto stave bol závet

spísaný slobodne a z vlastnej vôle, s ohľadom na závislosť na manželke, kedy sa aj vyjadril, že sa jej
musel odvďačiť za to, že od neho chytila žltačku, mal vývod, nevedel si vymeniť ani vrecká, bol imobilný,
mal choré kĺby, kolená, vrecká mu musela vymieňať manželka, bola to strašná odkázanosť, zaväzujúca,
prispievala k tomu aj hanblivosť. V tú dobu si nemohol zabezpečiť inú starostlivosť, pretože žili iba z
jedného dôchodku a poručiteľ nevedel ako dlho sa bude dedičstvo vybavovať. Žalobkyňa 2 nesúhlasila

so znaleckým posudkom znalkyne MUDr. U. E., ktorá sa podľa nej sústredila len na psychiatrickú
stránku, resp. priamo na prítomnosť duševnej choroby v čase napísania závetu dňa 12.8.1998 a nebrala
dostatočne do úvahy psychologické aspekty. Trvala na tom, že poručiteľ bol pod psychickým tlakom
svojej manželky, ktorá ho prinútila spísať nový závet. Opakovane mu bola pripomínaná jeho závislosť
a nemohúcnosť. Uviedla, že dlhodobé a opakované nátlaky, autoritatívne rysy žalovanej 1 vyvolávali

u poručiteľa obavy, čo bude ďalej keď neposlúchne. Znalkyňa MUDr. K. uvádza vysokú sugestibilitu,
ktorá sa podieľala na jeho správaní v sledovanom období a konštatovala, že prítomnosť závažných a
vyčerpávajúcichtelesnýchochorení,následnátrvaláodkázanosťnapomocdruhejosobyastratastatusu
sa takým spôsobom podieľali na vôli, úsudku a správaní menovaného, že nebol schopný adekvátne
rozpoznať rozhodnutie, ktoré závetom urobil. Podľa žalobkyne 2, následkom charakteru ochorenia a

výlučnej závislosti na svojej manželke vznikla situácia, keď musel pod nátlakom podpísať závet bez
toho, aby prejavil svoju vlastnú vôľu, nejednal slobodne, bol na neho robený nátlak.

Žalovaná 1 uviedla, že s manželom mala harmonický vzťah, o poručiteľa sa osobne starala. Už pri
spisovaní prvého závetu sa poručiteľ vyjadroval, že v prípade dožitia tento závet zmení, po obdržaní

peňazí závet zmenil. Poručiteľ sa aj hneval na žalobkyne, jeho prvá manželka mala amputované nohy,
dcéram vytýkal, že sa 10 rokov nestarali. Poručiteľ napriek tomu, že absolvoval chemoterapiu a bol na
vozíku, bol schopný spísať závet, so svojimi peniazmi, si robil čo chcel. V čase spísania závetu, ako aj
v neskoršom období do svojej smrti, bol z hľadiska psychickej stránky v poriadku, plne si uvedomoval
situáciu a správne, primerane veku, vzdelaniu a svojmu intelektu reagoval na podnety okolia. Spísanie

závetu bolo z jeho strany prejavom slušnosti a vďačnosti voči žalovanej 1, ktorá sa preňho doslova
obetovala, riadne sa oňho starala. Závet spisovala dňa 12.8.1998 notárka JUDr. R. O. do notárskej
zápisnice. Stretnutie s notárkou si sprostredkoval sám poručiteľ. Žalovaná nevedela, že poručiteľ chce
zmeniť závet, bolo to jeho spontánne rozhodnutie. Bola s poručiteľom v meste, keď povedal, že chceísť k notárke, ona ho odviezla na vozíku a on si dohodol termín s notárkou, o týždeň, alebo dva bol
spísaný predmetný závet. Na spísanie testamentu dňa 12.8.1998 priviezla poručiteľa ona, vozík nechali
dole, hore po schodoch odišiel sám na prvé poschodie k JUDr. O. na P. ulici. Notárka žalovanú 1 poslala

von. Pri celom akte spísania závetu bol poručiteľ sám. Po spísaní závetu šiel sám dolu po schodoch,
sadol si na vozík a išli domov. Mesiac po spísaní závetu, t. j. 12.9.1998 rozdelil poručiteľ svojim dcéram
každej 7.000 USD. Poručiteľ možno po fyzickej stránke nebol až tak čulý a schopný, ale psychicky bol
perfektne schopný a cieľavedome a premyslene robil dispozície so svojim majetkom tak, aby všetky
dotknuté osoby teda žalobkyne ako aj žalovaní boli určitým spôsobom primerane odmenení z dedičstva,

ktoré získal. V čase spísania závetu už mal peniaze, dedičstvo z Ameriky, dostal ho dva dni po jeho
80tich narodeninách, oslava 80tky bola 18.7.1998. O skutočnosti, že bude mať peniaze sa vedelo už
niekoľko mesiacov, možno aj vyše roka predtým, ako tieto peniaze reálne obdržal. Pokiaľ ide o možnosť,
či by sa poručiteľ nechal ošetriť inou osobou, to nebolo potrebné, pretože ona bola poučená o tom, ako
má vrecká zakladať, každá manželka by to pre manžela urobila. Chodili spolu na výlety, poručiteľ nebol
úplne imobilný, chodil aj v byte o barlách, aj vonku šiel na lavičky si sadnúť pred byt v tom čase keď

spísal závet, čítal dennú tlač, ráno vstal, oholil sa, vrecká si nevedel vymieňať. I keď bol medzi ňou a
jej manželom veľký vekový rozdiel, žili v dobrom harmonickom vzťahu, chodili spolu na výlety, a to aj
po operácii, aj v čase keď bol poručiteľ na vozíku. Poručiteľ bol múdry sčítaný človek, bol dobrosrdečný
a pamätal na svoje deti, vnukov aj pravnukov. Všetka starostlivosť o poručiteľa v čase jeho choroby
bola na nej. Od operácie poručiteľa v máji 1998 sa vyžadovala denná starostlivosť o poručiteľa jednak

o hygienu, vstávať v noci aj 3-4x a vo všetkom mu pomáhať. Ošetrovateľku nemali, chodila k nim raz
za týždeň sestrička od lekára. Pokiaľ ide o dary, ktoré poručiteľ dal nemocnici, tieto im dal niekedy v
septembri v roku 1998, keď chodil na chemoterapiu. V čase, keď poručiteľ chodil na chemoterapiu,
mali zvýšené výdavky na jeho starostlivosť, žalovaná musela zostať doma, robila mu ošetrovateľku.
Vzhľadom na obdržané dedičstvo však nemali núdzu o peniaze.

Žalovaný 2, vnuk poručiteľa, uviedol, že v čase keď bol spísaný závet, on so starým otcom
nekomunikoval, navštívil ho asi týždeň pred smrťou, kedy sa spolu normálne rozprávali.

Žalovaní 1 a 2 spoločne poukazovali na to, že závet bol spísaný vo forme notárskej zápisnice. Notárka

JUDr. R. O. si zrejme bola vedomá, že sa jedná o slobodnú vôľu závetcu a že závetca bol spôsobilý
na právne úkony a spísal právne perfektný závet. Poručiteľ pri spísaní závetu konal premyslene, dobre
vedel čo robí a aké budú mať jeho kroky dosah. Pokiaľ by tam bol akýkoľvek nápor zo strany zo strany
odporkyne, tak by mu určite nepodľahol a konal by inak. Žalobkyne nepreukázali žiadnym relevantným
dôkazom, že závet U. E. obsahuje vôľu tretej osoby a nie jeho vôľu, teda že by k tomuto závetu bol

donútený pod hrozbou fyzického alebo psychického násilia. Nebolo preukázané, že by žalovaná 1,
akýmkoľvek spôsobom nútila U. E. ísť spísať závet. Jeho rozhodnutie o spísaní závetu bolo slobodné,
bez toho, že by ho konzultoval so žalovanou 1 a bez toho, že by sa s ňou radil. Závet bol písaný u
notárky JUDr. O. bez prítomnosti žalovanej 1, čo vylučuje akékoľvek ovplyvňovanie poručiteľa spísať
závet a tiež pokiaľ ide o obsah závetu.

Žalobkyne teda vzhľadom na svoju argumentáciu namietali absolútnu neplatnosť závetu podľa § 37 ods.
1 OZ.

K platnosti právnych úkonov je nutné, aby boli splnené ich náležitosti. Ide o náležitosti subjektov,

teda osôb uskutočňujúcich právny úkon, ktoré musia mať právnu subjektivitu a spôsobilosť k právnym
úkonom, ďalej náležitosti vôle, ktorá musí byť daná, slobodná, vážna, bez omylu, náležitosti prejavu,
ktorý musí byť určitý a zrozumiteľný a musí byť splnená jeho forma, náležitosti pomeru vôle a prejavu,
pretože medzi nimi musí existovať zhoda, ako i náležitosti predmetu, ktorý právny úkon musí byť možný
a dovolený. V § 37 ods. 1 OZ sú stanovené dve náležitosti vôle, a to jej sloboda a vážnosť. Vady vôle

spôsobia absolútnu neplatnosť právneho úkonu.

Sloboda vôle vychádza z podmienok uzatvárania vôle konajúceho subjektu. Ak tieto podmienky
nepôsobia rušivo, násilne na mechanizmus vzniku vôle, neobmedzujú konajúceho vo výbere
primeraných možností na prejavenie vôle, možno konštatovať, že vôľa je slobodná. Treba však

zdôrazniť, že pri analýze slobody vôle sa v podstate skúma sloboda prejavu vôle. Voľa bez jej prejavu
nie je totiž poznateľná a ak bol prejav uskutočnený neslobodne, možno usúdiť aj na neslobodu vôle.Pokiaľ právny úkon nie je urobený slobodne, pretože účastník konal pod nátlakom (fyzickým donútením)
alebo z psychického donútenia ( bezprávnej vyhrážky), je neplatný. Právny úkon teda nie je urobený
slobodne, ak u toho, kto ho uskutočnil, nebol dostatok slobodnej vôle k takémuto právnemu úkonu

a ak bol tento úkon uskutočnený pod nedovoleným nátlakom zo strany iného, a to formou fyzického
donútenia alebo bezprávnej vyhrážky. Bezprávnou vyhrážkou je taká hrozba, na vykonanie ktorej
donucovateľ nemá právo, je teda protiprávna. V týchto prípadoch je vôľa konajúceho účastníka
nahradená vôľou donucovateľa. Konajúcej osobe sa vnucuje niečo, čo nie je jej vôľou a to nedovoleným
spôsobom. Vychádzajúc zo súdnej praxe, možno konštatovať, že fyzické donútenie, použitie fyzického

násilia na vykonanie právneho úkonu (napr. násilím urobený pohyb rukou pri podpisovaní) sa prakticky
nevyskytuje. Súvisí to zjavne s tým, že fyzickým násilím sa rozumie skôr priame fyzické násilie
manifestované útokom voči konajúcemu, než hrozba (bezprostredná) fyzickým násilím. Podstatné
pritom je to, že násilie, pod vplyvom ktorého bol úkon uskutočnený je protiprávne a medzi násilím a
uskutočneným právnym úkonom je príčinná súvislosť.

Žalobkyne svoj záver o neslobode vôle poručiteľa pri spisovaní závetu opierali o tvrdenia, že poručiteľ
vzhľadom na svoj zdravotný stav bol plne závislý na starostlivosti žalovanej 1, závet spísal pod jej
psychickým nátlakom, aby mu nebola odopretá starostlivosť.

Zo zisteného skutkového stavu vyplynulo, že poručiteľ dňa 18.7.1998 spolu so svojimi rodinnými

príslušníkmi oslávil svoje 80 narodeniny, pričom žiaden z účastníkov konania, resp. svedkov, ktorí
vypovedali v konaní a boli prítomní na tejto oslave neuviedli žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali
tomu, že zo strany žalovanej 1, manželky poručiteľa, by bol vyvíjaný na neho nejaký nátlak, že tento by
bol vo svojom slobodnom rozhodovaní obmedzovaný. Je zrejmé, že poručiteľ mal závažné ochorenie,
bol zoslabnutý, avšak usporiadal oslavu svojich 80. narodenín, následne dňa 12.8.1998 u notárky

spísal závet, pričom k tejto notárke sa dopredu objednal, v závete uviedol konkrétne sumy v amerických
dolároch, ktoré mienil následne darovať svojim dcéram. Poručiteľ potom pozval svoje dcéry na Trnavský
jarmok za účelom, aby im v závete uvedené finančné sumy skutočne odovzdal, pričom myslel na to,
že je potrebné, aby mohli byť dodržané ustanovenia závetu o započítaní darovaných súm 7.000 USD
na neopomenuteľné dedičské podiely dcér poručiteľa, aby prevzatie uvedených súm dcéry poručiteľa

potvrdili a poručiteľ si tiež zabezpečil účasť svedka L. V., ktorý mal tiež prevzatie peňazí žalobkyňami
potvrdiť. Z toho vyplýva, že poručiteľ si spísanie závetu zo dňa 12.8.1998 dostatočne premyslel a
svojou vôľou, ktorú v ňom prejavil sa riadil aj po spísaní závetu. Poručiteľ následne absolvoval ďalšie
chemoterapie, bol opakovane hospitalizovaný, s čím samozrejme súviseli zvýšené výdavky na jeho
zdravotnú starostlivosť, pričom poručiteľ daroval nemocnici určité finančné dary, čo rovnako svedčí o

tom, že poručiteľ samostatne so svojimi finančnými prostriedkami nakladal.

Závet poručiteľa bol spísaný vo forme notárskej zápisnice. Ako potvrdila notárka i žalovaná, je vylúčené,
aby pri spisovaní závetu bol okrem notárky a poručiteľa ktokoľvek iný, teda je celkom vylúčené, aby bol
závet spísaný pod fyzickým donútením. Pokiaľ žalobkyne poukazujú na to, že poručiteľ bol k notárke na

vozíčku privezený žalovanou 1, táto skutočnosť neznamená, že závet bol spísaný pod jej nátlakom,
a to jednak vzhľadom na formu závetu, ktorý bol spísaný do notárskej zápisnice, ako aj z dôvodu, že
žalovaná 1 nemohla tušiť, aký bol obsah závetu spísaný poručiteľom u notárky JUDr. R. O.. Súd má
preto za to, na poručiteľa pri spisovaní závetu nebolo použité fyzické násilie, čo je už zo samotnej formy
závetu, spísaného do notárskej zápisnice vylúčené.

Pokiaľ ide o námietku žalobkýň, že poručiteľ závet spísal z psychického donútenia, pod psychickým
nátlakom žalovanej, resp. z odkázanosti na jej starostlivosť, túto skutočnosť rovnako nemal súd v konaní
za preukázanú. Dôkazné bremeno v tomto smere pritom zaťažovalo žalobkyne. Tieto však nepreukázali,
že by žalovaná 1 poručiteľovi hrozila, že mu neposkytne starostlivosť, ak ju neustanoví univerzálnou

dedičkou. V konaní nebol predložený žiadny dôkaz o tom, že by žalovaná 1 kedykoľvek z akýchkoľvek
dôvodov odoprela poručiteľovi poskytnutie starostlivosti. Skutočnosť, že sa žalovaná 1 o poručiteľa
v čase jeho choroby starala v konaní nikto nespochybnil a zo svedeckých výpovedí svedkov L. E.,
L. V. a K. P. vyplýva, že žalovaná sa o poručiteľa nepretržite po celú dobu starala. Svedkyňa K. P.
uviedla, že poručiteľ s manželkou mali veľmi pekný vzťah a pani E. sa oňho skutočne dobre starala,

poručiteľ sa na manželku nesťažoval, ani ona sa nikdy nesťažovala, že by sa musela o poručiteľa
starať. O tom, že sa žalovaná 1 o poručiteľa starala svedčia napokon aj ďakovné listy žalobkyne 1.
Žalobkyne teda nepredložili žiadny dôkaz o tom, že by žalovaná 1 akýmkoľvek spôsobom poručiteľa
psychicky vydierala, že by mu odopierala starostlivosť, vyhrážala sa mu, alebo že by poručiteľ akokoľvekprejavil obavu o stratu starostlivosti manželky. Pokiaľ žalobkyne poukazovali na to, že poručiteľ konal
pod vplyvom odkázanosti na starostlivosť manželky, je zrejmé, že poručiteľ po obdržaní dedičstva
z Ameriky disponoval dostatkom finančných prostriedkov, teda nemal problém zaplatiť si prípadne

potrebnú opateru. Ako vyšlo najavo v konaní, poručiteľ bol zdravotnícky pracovník, preto zrejme nemal
obavy zo starostlivosti inej osoby. Poručiteľ mal navyše dve dcéry, ktoré mohol o pomoc kedykoľvek
požiadať, pričom tak neurobil. Poručiteľ nebol izolovaný, bol v kontakte s celou svojou rodinou, priateľmi,
lekármi, teda mohol kedykoľvek kohokoľvek požiadať o pomoc, avšak zo žiadneho dôkazu vykonaného
v konaní nevyplynulo, že by sa tak niekedy stalo, z čoho vyplýva, že poručiteľ bol so starostlivosťou

svojej manželky spokojný a súd má za to, že závet ktorý zriadil, zriadil z vďačnosti za jej obetavú a
trpezlivú starostlivosť. Súd v konaní vypočul svedkov, ktorí sa s poručiteľom stretávali v čase spísania
závetu ako aj v nasledujúcom období. Svedkyňa L. E., sestra poručiteľa uviedla, že v tom čase sa jej
správanie poručiteľa zdalo normálne, poručiteľ dokonca srandoval, po miestnosti sa pohyboval sám bez
pomoci druhej osoby, nespozorovala, že by mal nejaké problémy. Svedkyňa L. V., sesternica žalobkýň
1 a 2 rovnako uviedla, že poručiteľ na ňu pôsobil normálne, bol schopný normálne sa vyjadrovať,

nevidela na ňom žiaden problém, bol po ťažkej operácii a napriek tomu sa dobre držal. Svedok RNDr.
L. V., Csc, bývalý manžel žalobkyne 1 uviedol, že u poručiteľa si všimol striedanie nálad a strach
zo smrti a obavu zo svojej manželky, ktorá bola dominantnou polovicou manželstva. Súd však má
za to, že takéto správanie poručiteľa je vzhľadom na závažnú životnú situáciu, v ktorej sa poručiteľ
nachádzal adekvátne a primerané. Navyše výpoveď tohto svedka nemožno považovať za nestrannú,

pretože je bývalým manželom žalobkyne 1. Svedok X. M., priateľ poručiteľa uviedol, že poručiteľ bol
v zlom psychickom stave a mal nezhody s manželkou kvôli peniazom, avšak uvedený svedok nevedel
uviesť konkrétne časové súvislosti, preto nie je zrejmé, či sa jeho výpoveď týkala prvej alebo druhej
poručiteľovej manželky. Svedkyňa K. P., zdravotná sestra, ktorá navštevovala poručiteľa doma uviedla,
že poručiteľ mal s manželkou pekný vzťah a táto sa o neho dobre starala. Z výpovedí týchto svedkov má

súd za to, že nebola preukázaná obava poručiteľa z odkázanosti na starostlivosť žalovanej 1 ako hlavný
dôvod spísania závetu. Súd v konaní nevykonal dôkaz výsluchom navrhnutých svedkov a to MVDr. R.
M., ktorý bol najskôr v priateľskom vzťahu so žalovanou 1 a až následne si vybudoval priateľský vzťah s
poručiteľom, výsluchom R. U., ktorá je sestrou žalovanej 1, výsluchom V. V., ktorá je dcérou žalobkyne
1, pretože podľa názoru súdu sa nejedná o nestranných svedkov a ich výpovede by boli tendenčné.

Pokiaľ žalobkyne poukazovali na to, že poručiteľ spísal závet v núdzi, vzhľadom na svoju celkovú životnú
situáciu a svoju fyzickú a psychickú závislosť od žalovanej 1, a teda jeho vôľa pri spísaní závetu nemohla
byť v žiadnom prípade slobodná, súd opakovane uvádza, že z právneho hľadiska je rozhodujúce, či
vôľa poručiteľa pri spisovaní závetu nebola pod vplyvom fyzického alebo psychického násilia, čo v

konaní preukázané nebolo. Je zrejmé, že poručiteľa jeho životná situácia, najmä zhoršený zdravotný
stav a potreba nepretržitej náročnej starostlivosti jeho manželky viedli k spísaniu nového závetu, avšak
motív spísania závetu, t. j. prítomnosť závažných telesných ochorení a potreba nepretržitej pomoci
druhej osoby ako aj prípadná vďačnosť manželke za príkladnú starostlivosť, nie je pre otázku slobody
vôle poručiteľa právne významný, pohnútka totiž netvorí súčasť vôle a nečiní právny úkon neplatným.

Poručiteľ pritom v závete sám uviedol, že závet spisuje z dôvodu, že manželka sa o neho príkladne
stará a preto si želá, aby sa stala univerzálnou dedičkou celého jeho majetku.

Žalobkyne namietali, že poručiteľ spísal závet v núdzi, resp. tiesni, avšak z právneho hľadiska tieto
okolnosti nespôsobujú neslobodu vôle, pod sankciou absolútnej neplatnosti právneho úkonu. Zákon

prípady právneho úkonu urobeného v tiesni, v ustanovení § 49 OZ spája s možnosťou odstúpenia
od uzatvoreného dvojstranného právneho úkonu (účastník, ktorý uzavrel zmluvu v tiesni za nápadne
nevýhodných podmienok, má právo od zmluvy odstúpiť). Právny úkon urobený v tiesni, je úkon, ktorý bol
urobený slobodne bez nátlaku, avšak sloboda pri rozhodovaní bola určitými okolnosťami ovplyvnená.
Za tieseň sa pritom považuje objektívne hospodársky alebo sociálne, niekedy i psychický stav, napríklad

rozrušenie, obavy o blízku osobu a pod., ktorý takým spôsobom a takou vážnosťou dolieha na osobu
uzatvárajúcu zmluvu, že ju obmedzuje v slobode rozhodovania natoľko, že urobí právny úkon, ktorý
by inak neurobila. Tieseň možno definovať ako reálne existujúci stav, ktorý nastal u konajúceho, ktorý
je dôvodom jeho neslobodného prejavu vôle. Pre stav tiesne nie je právne relevantné ako vznikol, kto
alebo čo vyvolalo a nie je rozhodujúce ani to, že tieseň vyvolal druhý účastník zmluvy, podmienkou je,

že má základ v objektívne existujúcom a pôsobiacom stave - musí teda pre ňu byť objektívny dôvod
a musí sa stať motívom pre prejav vôle konajúcej osoby tak, že koná vo svoj neprospech. Tieseň
vplýva na slobodu vôle dotknutého subjektu, čo môže vyvolať úvahy o neplatnosti právneho úkonu
vykonaného v tiesni podľa § 37 OZ pre nedostatok slobodnej vôle. Takéto úvahy nie sú opodstatnené,pretože ustanovenie § 37 OZ sa vzťahuje na prípady, keď u konajúceho subjektu absentuje sloboda
vôle pre fyzické donútenie alebo psychické donútenie spočívajúce v bezprávnej vyhrážke. Bezprávna
vyhrážka predstavuje taký nátlak, keď iná osoba pôsobí na kreovanie vôle osoby tým, že sa jej vyhráža

spôsobením nejakej ujmy. Dotknutý subjekt potom prejaví vôľu pod kvalifikovaným nátlakom zo strachu
pred vznikom neželanej ujmy. V prípade vykonania právneho úkonu v tiesni prejavuje subjekt svoju
vôľu, ktorú však ovplyvňuje tiesnivá situácia, ktorú nemusel spôsobiť iný subjekt. Ako už bolo uvedené,
pokiaľ ide o vykonanie právneho úkonu v tiesni, zákon s takouto okolnosťou spája v zmysle ustanovenia
§ 49 OZ možnosť odstúpenia od zmluvy. Pokiaľ ide o vykonanie právneho úkonu v tiesni, zákon

nerieši situáciu, ak ide o jednostranný právny úkon, akým je napríklad i závet. Súvisí to s tým, že v
prípade jednostranných právnych úkonov, môže konajúca osoba sama tento svoj jednostranný právny
úkon zmeniť, napríklad pokiaľ ide o závet, môže poručiteľ svoj závet zničiť, odvolať, zrušiť neskorším
platným závetom. V prípade jednostranných právnych úkonov teda zákon vykonanie takého právneho
úkonu v tiesni nesankcionuje neplatnosťou právneho úkonu. Závet nie je dvojstranný právny úkon, ale
jednostranný právny úkon, ktorý je prejavom poslednej vôle poručiteľa, je prejavom vôle jedinej fyzickej

osoby pre prípad jej smrti a nie je adresný. Poručiteľ mohol kedykoľvek svoj závet zo dňa 12.8.1998
zrušiť zriadením ďalšieho závetu, významná je tiež tá okolnosť, že poručiteľ tento závet nespísal tesne
pred svojou smrťou, v období od augusta 1998 do svojej smrti v r. 2000 mohol tento závet, ak by s
ním nesúhlasil kedykoľvek zmeniť či zrušiť. Ako už bolo vyššie uvedené, motív spísania závetu, resp.
pohnútka ktorá viedla poručiteľa spísať závet nie je právne významná, netvorí totiž súčasť vôle a nečiní

právny úkon neplatným.

Pretože potom v konaní nebolo preukázané, že poručiteľ by spísal závet dňa 12.8.1998 pod fyzickým
donútením, alebo z psychického donútenia (bezprávnej vyhrážky), pričom samotné okolnosti, ktoré
poručiteľa viedli k spísaniu závetu nie sú rozhodujúce hľadiska posudzovania slobody jeho vôle, súd

nezistil dôvody neplatnosti závetu uvedené v § 37 ods. 1 OZ, ako uvádzali žalobkyne.

Žalobkyne žiadali doplniť dokazovanie znaleckým posudkom znalca z odboru psychológie, keď podľa
nich bolo potrebné vec posúdiť komplexne aj z psychologického hľadiska, ktoré je podľa nich tiež
potrebné preskúmať pri preukazovaní neobmedzenej slobodnej vôle poručiteľa. Psychológ by mohol

podľa nich posúdiť okolnosti v čase spísania závetu, správanie poručiteľa z hľadiska, či mohla byť
nejakým spôsobom narušená jeho slobodná vôľa. Poukazovali pritom na závery znaleckého posudku
MUDr. K., ktorá svoj záver o nespôsobilosti poručiteľa zriadiť závet oprela o to, že prítomnosť závažných
a vyčerpávajúcich telesných ochorení, následná trvalá odkázanosť na pomoc druhej osoby a strata
statusu sa takým spôsobom podieľali na vôli, úsudku a správaní menovaného, že nebol schopný

adekvátne rozpoznať rozhodnutie, ktoré závetom urobil.

Ako však už súd uviedol vyššie, motív, pohnútka a okolnosti, ktoré poručiteľa viedli k spísaniu závetu nie
súpreposúdenieslobodyvôleporučiteľaprávnerelevantné.Rozhodujúcejeto,čiprávnyúkon,závetbol
vykonaný pod psychickým, či fyzickým nátlakom, čo v konaní preukázané nebolo. Prípadný stav núdze,

či odkázanosti nespôsobuje nedostatok slobody vôle v zmysle ustanovenia § 37 ods. 1 OZ. Navyše súd
má za to, že z vykonaného dokazovania boli okolnosti spísania závetu a motív poručiteľa dostatočne
objasnené. Otázku neslobody vôle nie je možné preukázať znaleckým posudkom znalca z odboru
psychológie, ktorý sa môže prípadne vyjadriť len k motívom a pohnútkam poručiteľa, ktoré ho viedli k
spísaniu závetu. V konaní mali žalobkyne preukázal existenciu bezprávnej vyhrážky, resp. psychického

donútenia a ich priame pôsobenie na poručiteľa v čase spísania závetu, čo sa však žalobkyniam
nepodarilo preukázať. Navyše takýto znalecký posudok by mohol mať význam len v prípade, ak by bolo
možné vykonať vyšetrenie psychického stavu osoby, ktorá právny úkon vykonala, čo vzhľadom na smrť
poručiteľa v súčasnosti už možné nie je.

Pretože vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, súd nezistil dôvody neplatnosti závetu podľa
§ 37 ods. 1 OZ ani podľa § 38 ods. 2 OZ, súd žalobu v časti o určenie absolútnej neplatnosti záveru
poručiteľa U. E., napísaného dňa 12.8.1998 notárkou JUDr. R. O. na Notárskom úrade v Z., ul. P. č. XX,
do notárskej zápisnice č. k. NZ XXX/XX, N XXX/XX zamietol.

Onáhradetrovkonaniasúdrozhodolvzmysleustanovenia§151ods.3Občianskehosúdnehoporiadku,
podľa ktorého zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho
počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť tak, že o trovách konania rozhodne do 30
dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho
súdu na Krajský súd v Trnave.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí
byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z.; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.