Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, March 27, 2015

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 14Cpr/3/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814222851
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Fedor

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2015:3814222851.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudcom Mgr. Štefanom Fedorom v právnej veci navrhovateľa: R. V., nar.

XX.XX.XXXX, bytom W., V. XXX/XX, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Stopka, JUDr.
Blendovský, JUDr. Strapáč, PhD., s.r.o., so sídlom Čadca, Potočná 2835/1A proti odporcovi: BISO
Schrattenecker Slovakia, s.r.o., IČO: 36 006 131, so sídlom Nováky, Lehotská 642/52, právne zastúpený
Advokátskou kanceláriou KLIMKO & PARTNERS, s.r.o. so sídlom Bratislava, Grösslingova 51, o určenie
neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a o určenie, že pracovný pomer trvá, takto

r o z h o d o l :

I. Určuje, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 10.11.2014, založeného pracovnou
zmluvou uzavretou medzi navrhovateľom a odporcom dňa 12.11.2011 je neplatné.

II.Určuje,žepracovnýpomernavrhovateľakodporcovi,založenýpracovnouzmluvouzodňa12.11.2011
trvá.

III. Odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia v sume 835,66 EUR na
účet právneho zástupcu navrhovateľa Advokátskej kancelárie JUDr. Stopka, JUDr. Blendovský, JUDr.
Strapáč PhD., s.r.o. so sídlom 022 01 Čadca, Potočná 2835/1A do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom podaným na tunajšom súde domáhal, aby súd určil, že okamžité

skončenie pracovného pomeru zo dňa 10.11.2014, založeného pracovnou zmluvou uzavretou medzi
navrhovateľom a odporcom dňa 12.11.2011 je neplatné, a že tento pracovný pomer trvá.

Svoj návrh odôvodnil tým, že počas výkonu práce u odporcu utrpel dňa 23.10.2012 pracovný úraz,
zranenie ruky a predlaktia na dominantnej, ľavej hornej končatine. V dôsledku pracovného úrazu bol
dlhodobo práceneschopný. Pracovná neschopnosť trvala viac ako dva roky, počas ktorých absolvoval
množstvo lekárskych vyšetrení a hospitalizácií. Všetky tieto skutočnosti sa určitým spôsobom prejavili

na jeho fyzickom ale aj psychickom zdraví. Prejavuje sa to najmä kolísavou náladou, zabúdaním,
bolesťami hlavy a úzkosťou. Dňa 4.11.2014 však aj napriek týmto skutočnostiam telefonoval svojmu
zamestnávateľovi na personálne oddelenie s tým, že mu poskytli informáciu, že šéf spoločnosti
nenachádza v jej sídle a tým pádom mu nemôžu prideliť prácu. Dňa 6.11.2014 bol aj osobne v
sídle spoločnosti a zaujímal sa, kedy môže do práce nastúpiť. Ani v ten deň však nebol šéf v sídle
spoločnosti a navrhovateľ dostal informáciu, že nevedia akú prácu mu majú prideliť a na aké pracovné
miesto má nastúpiť. Bolo mu odporúčané, že ho budú kontaktovať a že v tieto dni, pokiaľ sa situácia

nevyrieši, mu budú evidovať dovolenku. Odporca mu však doručil okamžité skončenie pracovného
pomeru zamestnávateľom zo dňa 10.11.2014. Predmetné okamžité skončenie pracovného pomeru
nie je jasné, a nie je z neho zrejmé žiadne konkrétne hrubé porušenie pracovnej disciplíny, nakoľko
sa navrhovateľ bol u odporcu informovať o dátume nástupu do práce, avšak zo strany odporcu munebola poskytnutá súčinnosť. Nie je zrejmé porušenie pracovnej disciplíny, keďže u zamestnávateľa
sa informoval, aký bude ďalší postup a preto ho táto situácia zaskočila. Má pretrvávajúce zdravotné
problémy spôsobené pracovným úrazom ale trpí aj syndrómom spánkového apnoe a z tohto dôvodu

navštevuje aj psychiatrickú ambulanciu a v novembri 2014 bol hospitalizovaný na internom oddelení
v Bojniciach. Stále má problémy aj s ľavou hornou končatinou, ktorú si zranil pri pracovnom úraze.
Navrhovateľ doručil odporcovi žiadosť zo dňa 10.12.2014, ktorou mu oznámil, že okamžité skončenie
pracovného pomeru považuje za neplatné a žiada ho o ďalšie prideľovanie práce a o určenie dňa, kedy
môže nastúpiť do práce. Odporca do podania návrhu na podanú žiadosť nereagoval.

Odporca v písomnom vyjadrení k návrhu žiadal, aby súd návrh navrhovateľa zamietol. Uviedol, že
navrhovateľ mu doručil dňa 7.11.2014 potvrdenie o ukončení dočasnej pracovnej neschopnosti. Na
základe neho bol navrhovateľ schopný práce už od 4.11.2014. V dňoch 4.11.2014, 5.11.2014 ani
6.11.2014 sa však navrhovateľ na pracovisko nedostavil. Na základe uvedeného konania mu odporca
dňa 10.11.2014 zaslal okamžité skončenie pracovného pomeru, ktoré navrhovateľ prevzal 18.11.2014,

kedy mu u odporcu skončil pracovný pomer. Z okamžitého skončenia pracovného pomeru je zrejmé, že
navrhovateľ porušil závažne pracovnú disciplínu tým, že sa nedostavil na pracovisko v dňoch 4.11.2014,
5.11.2014 a 6.11.2014. Navrhovateľ v uvedených dňoch nemal schválené čerpanie dovolenky a ani
o čerpanie dovolenky nepožiadal. Bolo preto jeho povinnosťou dostaviť sa dňa 4.11.2014 do práce
a pracovať. Neospravedlnenú neprítomnosť navrhovateľa na pracovisku je potrebné kvalifikovať ako

zvlášť hrubé porušenie pracovnej disciplíny. Podľa názoru odporcu je tiež vylúčené, aby sa navrhovateľ
popriurčeníneplatnostiokamžitéhoskončeniapracovnéhopomeruzároveňajurčenia,žejehopracovný
pomer trvá.

Súd vo veci nariadil pojednávania, na ktorých vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa a listinnými

dôkazmi.

Navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že dňa 4.11.2014 ráno, bol u svojej obvodnej lekárky, ktorá mu
vystaviladokladoukončenípráceneschopnosti.Eštepredtýmsidomameralkrvnýtlak,malvyše200,tak
si zobral lieky. Neskôr, keď mu tlak merala lekárka, tlak mu klesol na 180. Cestou od lekárky telefonoval

k odporcovi na personálne oddelenie a oznámil, že nepríde, že mu je zle. Oni mu oznámili, že šéf firmy
je mimo firmu a že oni nevedia, čo s navrhovateľom. Navrhovateľ im oznámil, že ešte nemá ukončenú
liečbu ohľadom úrazu ruky, a že 6.11. má vyšetrenie v Martine a preto sa teda dostaví 7.11.. Dňa 6.11.
mu lekári v Martine na vyšetrení povedali, že možno bude musieť zo zdravotných dôvodov aj ukončiť
pracovný pomer. Dňa 7.11.2014 sa dostavil do sídla odporcu a doniesol ukončenie práceneschopnosti

zo 4.11.2014. Komunikoval s pani C., sekretárkou, jej nechal doklad o ukončení práceneschopnosti a
oznámil, že v najbližšom čase bude mať aj výsledky z vyšetrenia v Martine. Ona si doklad o ukončení
PN zobrala a povedala mu, že zatiaľ to budú brať od 4.11 ako dovolenku. Nedala mu žiaden doklad k
dovolenke, povedala mu to iba ústne. Potom ho 10.11. zavolali do firmy a dali mu okamžité skončenie
pracovného pomeru.

Súd ďalej vykonal dokazovanie týmito listinami: výpis z Obchodného registra SR týkajúci sa odporcu,
výzva zo dňa 10.12.2014, lekársky záznam MUDr. Viery U. zo dňa 3.12.2014, potvrdenie o zamestnaní
zo dňa 18.11.2014, dekurz, správa MUDr. V. z UN Martin zo dňa 7.11.2014, záznam o registrovanom
pracovnom úraze, okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 10.11.2014, potvrdenie o dočasnej

PN, doručenka č.l. 26, lekársky posudok o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia, odpoveď
odporcu zo dňa 9.3.2015, fotokópie výplatných pások navrhovateľa.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázaný tento skutkový stav: Navrhovateľ je zamestnancom
odporcu na základe pracovnej zmluvy zo dňa 12.11.2011. Dohodnutý druh práce je lakovač kovových

výrobkov, robotník. Dňa 23.10.2012 utrpel navrhovateľ u odporcu pracovný úraz. Pri striekaní, nanášaní
náterovej látky na kovový výrobok zakopol o hadicu a spadol. Pri páde narazil na kovový výrobok, čím si
spôsobil pomliaždenie ľavej ruky a predlaktia. Práceneschopnosť navrhovateľa zapríčinená pracovným
úrazom trvala až do 3.11.2014. Práceschopný bol teda od 4.11.2014, kedy mu ráno práceschopnosť
potvrdila obvodná lekárka. V ten deň sa však navrhovateľ necítil dobre, mal vysoký krvný tlak. Cestou

od lekárky telefonoval k odporcovi na personálne oddelenie a oznámil, že nepríde, že mu je zle.
Zamestnankyňa odporcu mu oznámila, že jeho nadriadený nie je prítomný a že nevedia, čo s ním.
Navrhovateľ im oznámil, že ešte nemá ukončené liečenie úrazu ruky, že dňa 6.11.2014 má vyšetrenie
v Martine, a že na pracovisko sa dostaví až 7.11.2014. Dňa 6.11. 2014 vyšetrenie v Martine absolvoval.Dňa 7.11. 2014 sa dostavil k odporcovi a doniesol doklad o ukončení práceneschopnosti zo 4.11.2014.
Zamestnankyňa odporcu pani C. mu oznámila, že nadriadený tam stále nie je, a že to budú brať tak, že
od 4.11. 2014 bude mať navrhovateľ dovolenku. Žiaden doklad o dovolenke však vypísaný a podpísaný

zamestnávateľom nebol. Dňa 10.11.2014 odporca s navrhovateľom okamžite skončil pracovný pomer.
Ako dôvod uviedol, že sa v dňoch 4.11.2014, 5.11.2014 a 6.11.2014 bez akéhokoľvek ospravedlnenia
nedostavil na pracovisko, čím podľa odporcu závažne porušil pracovnú disciplínu. Okamžité skončenie
pracovného pomeru bolo odporcovi doručené dňa 18.11.2014. Navrhovateľ listom zo dňa 10.12.2014
odporcovi oznámil, že okamžité skončenie pracovného pomeru považuje za neplatné, pracovný pomer

podľa neho trvá a žiada o ďalšie prideľovanie práce a určenie dňa, kedy bude môcť nastúpiť.
Navrhovateľ naďalej trpí viacerými zdravotnými ťažkosťami. Je v ambulantnej starostlivosti psychiatra,
trpí hypertenziou. Ťažkosti na ľavej hornej končatine, spôsobené pracovným úrazom pretrvávajú. Na
Klinike pracovného lekárstva a toxikológie Univerzitnej nemocnice Martin bol navrhovateľovi vystavený
posudok o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia. V ňom je okrem iného konštatované, že
prognóza jeho ďalšieho stavu je nepriaznivá. V čase pred utrpením pracovného úrazu si navrhovateľ

riadne plnil pracovné povinnosti, pracoval nadčasy a na základe jeho pracovných výsledkov mal nárok
aj na odmeny a prémie.

Podľa § 59 ods. 1 Zákonníka práce (ďalej len ZP) pracovný pomer možno skončiť
a) dohodou,

b) výpoveďou,
c) okamžitým skončením,
d) skončením v skúšobnej dobe.

Podľa § 68 ods. 1 ZP zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy,

ak zamestnanec
a) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin,
b) porušil závažne pracovnú disciplínu.

Podľa § 68 ods. 1 ZP zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný pomer iba v

lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do
jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako platia ustanovenia
§ 63 ods. 4 a 5.

Podľa § 70 ZP okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť

písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným
dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený
dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

Podľa § 74 ZP výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa

je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak sú výpoveď alebo
okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné. Zástupca zamestnancov je povinný prerokovať
výpoveď zo strany zamestnávateľa do siedmich pracovných dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti
zamestnávateľom a okamžité skončenie pracovného pomeru do dvoch pracovných dní odo dňa
doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedených lehotách nedôjde k prerokovaniu, platí,

že k prerokovaniu došlo.

Podľa§77ZPneplatnosťskončeniapracovnéhopomeruvýpoveďou,okamžitýmskončením,skončením
v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr
v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

Podľa § 79 ods. 1 prvá veta ZP ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s
ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil
zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s
výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca

naďalej zamestnával.

Podľa § 81 písm. b) ZP Zamestnanec je povinný najmä byť na pracovisku na začiatku pracovného času,
využívať pracovný čas na prácu a odchádzať z neho až po skončení pracovného času.Podľa § 111 ods. 1 prvá veta ZP čerpanie dovolenky určuje zamestnávateľ po prerokovaní
so zamestnancom podľa plánu dovoleniek určeného s predchádzajúcim súhlasom zástupcov

zamestnancov tak, aby si zamestnanec mohol dovolenku vyčerpať spravidla vcelku a do konca
kalendárneho roka.

Podľa § 141 ods. 1 prvá veta po čiarku ZP zamestnávateľ ospravedlní neprítomnosť zamestnanca v
práci za čas jeho dočasnej pracovnej neschopnosti pre chorobu alebo úraz.

Súd sa v prvom rade zaoberal včasnosťou podania žaloby, formálnymi a obsahovými náležitosťami
okamžitého skončenia pracovného pomeru. Súd konštatuje, že okamžité skončenie pracovného pomeru
bolo navrhovateľovi doručené dňa 18.11.2014, žaloba o určenie jeho neplatnosti bola súdu doručená
dňa 30.12.2014, teda včas, v lehote dvoch mesiacov podľa § 77 ZP. Okamžité skončenie pracovného
pomerubolopísomnéanavrhovateľoviboloriadnedoručené.Odporcaokamžiteskončilpracovnýpomer

v dvojmesačnej lehote podľa § 68 ods. ZP.

Dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru odporca skutkovo vymedzil tak, že navrhovateľ
porušil závažným spôsobom pracovnú disciplínu tým, že sa v dňoch 4.11.2014, 5.11.2014 a 6.11.2014
bez akéhokoľvek ospravedlnenia nedostavil na pracovisko. Súd nesúhlasí s právnym názorom

navrhovateľa, že by takéto vymedzenie nebolo jasné a dostatočne konkrétne. Odporca v ňom podľa
názoru súdu dostatočne opísal konanie navrhovateľa a kvalifikoval ho ako závažné porušenie pracovnej
disciplíny.

Okamžité skončenie pracovného pomeru nebol odporca povinný vopred prerokovať so zástupcami

zamestnancov podľa § 74 ZP, keďže u odporcu ako zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia
zamestnancov podľa § 11a ZP.

Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že všetky formálne, obsahové a procedurálne požiadavky
vyžadované Zákonníkom práce v súvislosti s okamžitým skončením pracovného pomeru sú splnené.

Bolo teda potrebné sa ďalej zaoberať tým, či konanie navrhovateľa bolo naozaj porušením pracovnej
disciplíny a či jeho intenzita bola taká, že išlo o až o závažné porušenie.

Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplynulo, že navrhovateľ bol schopný práce od 4.11.2014. Od
tohto dňa už teda jeho neprítomnosť na pracovisku nebolo možné ospravedlniť podľa § 141 ods. 1 ZP.

Navrhovateľ bol preto povinný sa osobne dostaviť na pracovisko, oznámiť zamestnávateľovi ukončenie
práceneschopnosti doručením príslušného dokladu a vyčkať, aby mu zamestnávateľ pridelil prácu.
Navrhovateľ si túto povinnosť nesplnil, na pracovisko sa nedostavil a to ani v nasledujúcich dvoch dňoch
5. a 6.11.2014. Svoju neprítomnosť v týchto dňoch riadne neospravedlnil. Toto konanie podľa názoru
súdu možno hodnotiť ako porušenie pracovnej disciplíny a to povinnosti byť na pracovisku na začiatku

pracovnéhočasu,využívaťpracovnýčasnaprácuaodchádzaťznehoažposkončenípracovnéhočasu.

Ustanovenie § 68 ods. 1 písm. b) ZP je právnou normou s relatívne neurčitou hypotézou. Zákon tu
necháva súd, aby podľa svojho uváženia, v každom jednotlivom prípade, vymedzil sám hypotézu tejto
právnej normy zo širokého, vopred neuzavretého okruhu okolností. V zmysle konštantnej judikatúry

slovenských (ale aj českých) súdov, súd pri skúmaní intenzity porušenia pracovnej disciplíny musí
prihliadať na viacero kritérií. Preto berie do úvahy osobu konkrétneho zamestnanca, jeho pracovnú
pozíciu, doterajší prístup k plneniu pracovných úloh, čas a situáciu, pri ktorej došlo k porušeniu pracovnej
disciplíny, mieru zavinenia zamestnanca, spôsob porušenia pracovných povinností zamestnanca a
zohľadní aj následky, ktoré zamestnanec svojim konaním zamestnancovi spôsobil, napr. prípadnú

škodu. Súd nie je pri svojej úvahe obmedzovaný žiadnymi konkrétnymi hľadiskami, musí zohľadniť
všetky špecifiká danej situácie. Súd napokon nie je viazaný ani tým, ako konanie zamestnanca posúdil
zamestnávateľ.

Pri posudzovaní konania navrhovateľa, ktorým sa dopustil porušenia pracovnej disciplíny je potrebné

zohľadniť jeho subjektívne hľadisko. Práceneschopnosť navrhovateľa spôsobená utrpeným pracovným
úrazom trvala viac ako dva roky. Navrhovateľovi sa jeho zdravotný stav v priebehu tohto obdobia
skomplikoval a stále trpí nielen trvalými následkami zranenia hornej končatiny, ktoré sú zrejme
doživotné ale aj psychickými poruchami. V zdravotnom zázname psychiatričky MUDr. U. zo dňa3.12.2014 sa uvádzajú celkovo štyri psychiatrické diagnózy, ktoré boli zistené navrhovateľovi. Po
ukončení práceneschopnosti sa navrhovateľ necítil dobre, naopak už v prvý deň ráno trpel vysokým
krvným tlakom. Subjektívne sa ani necítil zdravý a navyše mal o dva dni, 6.11.2014 absolvovať

vyšetrenie v Martine. Podľa svojho vedomia riešil situáciu primerane, keď dňa 4.11.2014 zatelefonoval
zamestnávateľovi, že sa na pracovisko nedostaví. Nemožno mu teda pripísať úmyselné zavinenie pri
porušení pracovnej disciplíny. Podľa názoru súdu ide v jeho prípade len o nevedomú nedbanlivosť.

Tiež je potrebné vziať do úvahy aj prístup odporcu, resp. jeho zamestnancov pri komunikácii s

navrhovateľom. Ani oni zjavne neboli pripravení na situáciu, keď sa navrhovateľ vráti do zamestnania po
skončení dlhodobej práceneschopnosti a nevedeli „čo s ním“, kam ho zaradiť, akú prácu mu prideliť. Dňa
7.11.2014, keď sa na pracovisko navrhovateľ napokon osobne dostavil, u odporcu stále nevedeli, ako
jeho situáciu riešiť a dokonca mu oznámili, že jeho doterajšiu aj nasledujúcu neprítomnosť na pracovisku
budú posudzovať ako čerpanie dovolenky. Navrhovateľ konal v dobrej viere, keď túto situáciu akceptoval
arozhodolsavyčkaťnaďalšípostupodporcu.Konanienavrhovateľapretonemožnohodnotiťakonejakú

špekuláciu, nevyhýbal sa úmyselne plneniu pracovných povinností.

Je zrejmé, že ani odporca nemá dostatočne usporiadané svoje vnútorné pomery, keď v neprítomnosti
„šéfa“ nie je schopný si riadne plniť svoje povinnosti k zamestnancom. Nemožno navrhovateľovi vyčítať,
že keď mu bolo dňa 7.11.2014 zamestnávateľom oznámené, že jeho neprítomnosť na pracovisku

je kvalifikovaná ako čerpanie dovolenky, že sa so situáciou uspokojil a mal za to, že je všetko v
poriadku. Okrem toho, z jeho komunikácie so zamestnancami odporcu prebiehajúcej od 4.11.2014 ani
nemohol mať pocit, že niečo v poriadku nie je a že sa dopúšťa porušenia pracovnej disciplíny. Postup
odporcu, ktorý dňa 10.11.2014 vyvrcholil okamžitým skončením pracovného pomeru, s ohľadom na jeho
dovtedajšiu komunikáciu s navrhovateľom teda ani nemožno považovať za korektný.

Súd mal za preukázané, že navrhovateľ si pred utrpením pracovného úrazu riadne a svedomito plnil
svoje pracovné povinnosti voči odporcovi, dokonca aj nad ich základný rámec, keďže vykonával aj prácu
nadčas a dosahoval nadštandardné pracovné výsledky. Zároveň nebolo preukázané, že by navrhovateľ
v minulosti bol porušil pracovnú disciplínu, či iné povinnosti zamestnanca. Nebolo preukázané ani to, že

by konaním navrhovateľa vznikla odporcovi škoda, príp. že by mu boli spôsobené nejaké iné negatívne
následky.

Po zvážení všetkých uvedených okolností súd dospel k záveru, že konanie navrhovateľa, ktoré
nepochybne bolo porušením pracovnej disciplíny, v danom prípade nedosiahlo takú intenzitu, že ho

možno hodnotiť až ako závažné porušenie pracovnej disciplíny. Z uvedeného dôvodu neboli dané
hmotnoprávne podmienky na okamžité skončenie pracovného pomeru dňa 10.11.2014, súd preto
rozhodol, že toto okamžité skončenie je neplatné.

Navrhovateľ sa v konaní zároveň domáhal určenia, že jeho pracovný pomer trvá. Ustanovenie § 79

ods. 1 ZP dáva súdu možnosť aj pri vyslovení neplatnosti skončenia pracovného pomeru rozhodnúť,
že nie je možné od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával.
Navrhovateľ v liste zo dňa 10.12.2014 adresovanom odporcovi uviedol, že žiada o ďalšie prideľovanie
práce s ohľadom na jeho zdravotný stav a o určenie dňa kedy bude môcť do práce nastúpiť. Zároveň
nebolo preukázané, že by odporca navrhovateľa zamestnávať nemohol. Preto bolo potrebné určiť ďalšie

trvanie pracovného pomeru medzi účastníkmi.

Podľa § 142 ods. 1 OSP účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Keďže navrhovateľ mal v konaní plný úspech, súd mu v súlade s citovaným ustanovením priznal právo
na plnú náhradu účelne vynaložených trov konania. Trovy navrhovateľa pozostávajú z trov právneho
zastúpenia v sume 835,66 EUR. Navrhovateľ si uplatnil náhradu trov prostredníctvom svojho právneho
zástupcu na pojednávaní, vyčíslenie trov bolo doručené súdu včas. Základná sadzba tarifnej odmeny
za jeden úkon právnej služby je v zmysle § 11 ods. 1 písm. a/ vyhl., MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách

a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb 1/13 výpočtového základu. Výška odmeny
je preto 61,87 EUR za úkony právnej služby v roku 2014 a 64,53 EUR za úkony právnej služby v roku
2015. Výška režijného paušálu je 8,04 EUR za rok 2014 a 8,39 EUR za rok 2015.Za jednotlivé úkony právnych služieb bola náhrada trov právneho zastúpenia priznaná nasledovne:

1. prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom 10.12.2014 61,87 EUR

2. písomné podanie protistrane týkajúce sa veci samej 10.12.2014 61,87 EUR
3. písomné podanie na súd vo veci samej - návrh 29.12.2014 61,87 EUR
4. účasť na pojednávaní na OS Prievidza - 3.3.2015 64,53 EUR
5. písomné podanie na súd vo veci samej - stanovisko 10.3.2015 64,53 EUR
6. účasť na pojednávaní na OS Prievidza - 27.3.2015 64,53 EUR

Režijný paušál za rok 2014 - 3x 8,04 EUR 24,12 EUR
Režijný paušál za rok 2015 - 3x 8,39 EUR 25,17 EUR
- cestovné náhrady:
3.3.2015 cesta Čadca - Prievidza a späť, 185,8 km, Suzuki Wagon,
- náhrada za spotrebované PHM 0,068 l x 185,8 km x 1,237 Eur/l 15,63 EUR
- náhrada za každý 1 km jazdy 185,8 km x 0,183 Eur 34,- EUR

27.3.2015 cesta Čadca - Prievidza a späť, 185,8 km, Suzuki Wagon,
- náhrada za spotrebované PHM 0,068 l x 185,8 km x 1,306 Eur/l 16,50 EUR
- náhrada za každý 1 km jazdy 185,8 km x 0,183 Eur 34,- EUR
- náhrada za stratu času:
cesta Čadca - Prievidza a späť dňa 3.3.2015 6 x polhodina á 13,98 EUR 83,88 EUR

cesta Čadca - Prievidza a späť dňa 27.3.2015 6 x polhodina á 13,98 EUR 83,88 EUR
DPH 20 % 139,28 EUR
Spolu 835,66 EUR

Poučenie:

0atrovník ,

_______________________________________________________________________________________________
tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia.

Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Prievidza v troch vyhotoveniach. O odvolaní rozhodne Krajský
súd v Trenčíne.

Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 OSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.