Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Prievidza

Judgement was issued by Mgr. Štefan Fedor

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 14P/64/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814219864
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Fedor

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2015:3814219864.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudcom Mgr. Štefanom Fedorom v právnej veci starostlivosti o maloletého: L.

H., nar. XX.X.XXXX, bytom ako matka, zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Prievidzi
ako opatrovníkom, dieťa matky: O. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. XXX a otca: F. H., nar.
X.X.XXXX,bytomQ.,ŠumperskáXX/XX,právnezastúpenýF..KarolomMečiarom,advokátomsosídlom
v Bojniciach, Lúčky 19/3, o návrhu matky na zvýšenie výživného, takto

r o z h o d o l :

I. Zvyšuje vyživovaciu povinnosť otca k maloletému L. H., narodenému XX.X.XXXX zo sumy 125,- EUR
mesačne s účinnosťou od 6.11.2014 do 31.3.2015 na sumu 140,- EUR mesačne a s účinnosťou od
1.4.2015 do 21.9.2015 na sumu 250,- Eur mesačne.

II. Zameškané výživné za obdobie od 6.11.2014 do 20.10.2015 vo výške 785,07 EUR povoľuje otcovi
zaplatiťvmesačnýchsplátkachpo78,51EUR,pričomprvásplátkajesplatnákposlednémudňumesiaca
nasledujúceho po právoplatnosti tohto rozsudku a ďalšie splátky do konca príslušného mesiaca až do
úplného vyrovnania dlhu.

III. Vo zvyšnej časti návrh matky zamieta.

IV. Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu Prievidza č.k. 6P/43/2013-51 zo dňa 2.8.2013.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhompodanýmnatunajšomsúdedňa6.11.2014samatkamaloletéhoL.H.,narodenéhoXX.X.XXXX
domáhala, aby súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca zo sumy 125,- EUR mesačne na sumu 250,- EUR
mesačne od právoplatnosti rozhodnutia.

Svoj návrh odôvodnila tým, že od poslednej úpravy výživného nastali na strane otca zásadné zmeny.
Otec sa znova zamestnal v zahraničí a podľa jeho slov sa mu dobre darí. Maloletý je vo veku, kedy

sa zvýšili náklady na jeho oblečenie a obuv, pričom maloletý má veľmi ploché nohy, je preto potrebné
kupovať mu kvalitnú obuv. Aj jeho strava je nákladnejšia. Matka uviedla, že stále pracuje v spoločnosti
BK Paket, s.r.o. Pravenec, jej mzda sa nezmenila. Zarobí v priemere 400,-EUR v hrubom a v čistom
350,-EUR mesačne. Z tejto sumy platí inkaso (voda, elektrina, plyn, poplatky RTVS), mesačne 52,-
EUR. Musí zabezpečiť kúrenie (uhlie, drevo), mesačne v sume 50,-EUR. Spláca bezúročné pôžičky,
ktoré si požičala na vyporiadanie BSM. A to svojej sestre po 200,-EUR mesačne a rodičom po 50,-EUR
mesačne. Mesačné náklady na maloletého predstavujú: poistné - 29,16 EUR mesačne (polročná splátka

je 175,-EUR), lieky na alergiu 8,-EUR, kultúra a šport 30,-EUR, oblečenie a obuv 30,-EUR, strava 100,-
EUR, stravný lístok 10,-EUR, cestovné do školy 25,-EUR a kredit na mobilný telefón 10,-EUR.Dňa 20.1.2015 bolo súdu doručené písomné vyjadrenie otca k návrhu, v ktorom uviedol, že v zahraničí
nepracuje.VsúčasnostijejehozamestnávateľomobchodnáspoločnosťK+Kspol.sr.o.DunajskáStreda
a jeho príjem je vo výške minimálnej mzdy. Žiadal súd, aby návrh matky na zvýšenie výživného zamietol.

Súd vo veci nariadil pojednávania, na ktorých vykonal dokazovanie výsluchom rodičov maloletého a
listinnými dôkazmi.

Matka na pojednávaní zotrvala na podanom návrhu a ďalej uviedla, že otec jej posielal výživné z Fínska.

Zistila to z obálok. Za týchto okolností dospela k záveru, že sa jeho pomery pravdepodobne zlepšili, a
že by teda mohol platiť vyššie výživné. Aj sa v jednej SMS vyjadril, že má na to, aby platil viac. Maloletý
vyššievýživnépotrebuje,rastie.Jezdravý,zaujímasaošporty.Hrávafutbal.Matkachce,abychodilajna
plávanie. Má na to talent. Nemá však dosť prostriedkov na to, aby si to mohla dovoliť. Tiež by potreboval
nový bicykel, lebo vyrástol. Od poslednej úpravy výživného narástli najmä výdavky na oblečenie a obuv
maloletého a na jeho aktivity. Tým, že rastie, rastú aj jeho náklady na stravu.

Na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 20.10.2015 matka zmenila svoj návrh tak, že žiadala zvýšiť výživné
na maloletého odo dňa podania návrhu na súde. Súd uznesením túto zmenu pripustil

Matka ďalej uviedla, že náklady sa medzičasom nezmenili, maloletý má stále problémy s plochými

nohami. Momentálne sa venuje aj futbalu a cyklistike, chce sa vyrovnať rovesníkom. Zdravotný stav
matky sa zhoršuje, je často práceneschopná a z toho dôvodu má nízky príjem. Náklady sú vyššie aj
preto, že maloletý viac zje. Matka mu nechce brániť v športovaní. Chce, aby sa zaradil do kolektívu s
rovesníkmi. Otec sa o maloletého nezaujíma, naposledy sa zaujímal ešte v čase, keď riešili vyporiadanie
domu. Bolo to asi pred štyrmi rokmi. Nekomunikuje s ním a nevolá mu. Iba raz sa stalo, že mu priniesol

tričká na Vianoce.
V súčasnosti otec platí výživné tak, ako bolo určené, teda 125,- EUR mesačne, nemá dlh na výživnom.
Matka je práceneschopná od 25.9.2015, preto má nízky príjem, iba 7,- EUR na deň. Náklady na
maloletého sú zvýšené najmä preto, že mu treba kupovať kvalitnú obuv, vychádza to aj 50,- EUR
mesačne. Čo sa týka voľného času, sú to náklady najmä na cyklistiku, je to v podstate jediné, čo môže

robiť, iné krúžky u nich nie sú. Vysoká položka sú aj náklady na stravu. Na obedy v školskej jedálni už
nechodí, pretože by nestíhal autobus. Cena stravného bola asi 10,- EUR mesačne. Maloletý chodil na
obedy len trikrát v týždni. Matka mu musí variť doma. Vyjde to na viac ako strava v školskej jedálni. Aj
oblečenie je drahé. V domácnosti bývajú len matka a maloletý. Matka povedala maloletému, že keď sa
s otcom nechce stretnúť, nech mu to povie do očí. Nemohla na neho tlačiť, aby sa s otcom stretol. Otec

však o maloletého nemal záujem. Matka nepovedala otcovi, že nebude mať vôbec prístup k synovi, ale
že za ním nebude chodiť vtedy, keď bude taký zlý.

Otec na pojednávaní uviedol, že nie je pravda, že sa so synom nechcel stretnúť. Odrádza ho však
konanie matky a jej rodičov. Maloletý chodí do školy v Nitrianskom Pravne, matka ho odhlásila zo stravy,

ona tvrdí, že strava stála 10,- EUR, podľa zistenia otca je to 25,- EUR. Otec má vedomosť od ľudí z
Nitrianskeho Pravna, ako matka žije. O maloletého sa starajú hlavne jej rodičia. On sám má o syna
záujem, no vždy, keď prišiel k nemu na návštevu, nebol tam vítaný a boli tam aj rodičia matky. So
zvýšením výživného nesúhlasí. V novembri minulého roku bol vo Fínsku, bol tam tri mesiace. Dali mu
diéty len 350,- EUR, čo je tam minimálna mzda. Bol tam v období od októbra do decembra. Potom

pracoval v Českej republike. Od 1.4.2015 bol opäť vo Fínsku, tam sa však môže byť naraz len 6 alebo 8
týždňov. Okrem toho, on pri svojom zdravotnom stave ťažkú prácu ani nemôže vykonávať. Po návrate
pracoval v Púchove a v Českej republike. Už štyri mesiace je doma na Slovensku. Momentálne už
nemôže robiť ťažké veci, je práceneschopný a hrozí mu aj operácia. Ide o problémy s chrbticou, chýbajú
mu platničky, má zápaly kĺbov a puchnú mu ruky. Keď bol pracovne v zahraničí, jeho náklady boli vysoké.

Z diét sa mu podarilo ušetriť len asi 450,- EUR. Ak by sa po ukončení prácneneschopnosti ešte vrátil
do zamestnania, pracoval by v Púchove alebo v Českej republike. Keď pracuje v Českej republike, má
nárok na náhrady 650,- EUR a preplácajú mu dvakrát mesačne aj cestovné. Jeho náklady sú: inkaso
199,53 EUR mesačne, splátka hypotéky v dvoch platbách spolu 162,64 EUR. Hypotekárny úver si zobral
na kúpu bytu, splácať ho bude 20 rokov. Teraz bude mať nárok na nemocenskú dávku približne 200,-

EUR, čo je približne 7,- EUR na deň.

Súd ďalej vykonal dokazovanie týmito listinami: spis Okresného súdu Prievidza sp.zn. 6P/43/2013,
potvrdenie č.l. 2, predpis úhrady poistného, potvrdenie MUDr. Z., potvrdenie MUDr. Bagina, potvrdenieo príjme matky č.l. 7, doklady o výdavkoch matky č.l. 9, zmluvy o pôžičke č.l. 10 a 11, výmer na daň z
nehnuteľnostič.l.12,VPDč.l.13,výsledkylustrácievSociálnejpoisťovni,potvrdenieÚPSVaRPrievidza,
potvrdenie o príjme matky, potvrdenie o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby - matky, potvrdenie

zamestnávateľa otca č.l. 31, potvrdenie o príjme otca č.l. 42, mzdový list otca č.l. 43, potvrdenie
o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby, platobný doklad SIPO, mzdový list otca č.l. 63, mzdový list
otca č.l. 68, potvrdenie o príjme otca č.l. 69, doklady o výdavkoch predložené otcom, potvrdenie o
práceneschopnosti predložené otcom.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázaný nasledovný skutkový stav: Maloletý L. H., narodený
XX.X.XXXX bol po rozvode rodičov zverený do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný platiť
na maloletého výživné. Naposledy bola vyživovacia povinnosť otca upravená rozsudkom tunajšieho
súdu č.k. 6P/43/2013-51 zo dňa 2.8.2013, ktorým súd schválil dohodu rodičov, na základe ktorej bol
otec zaviazaný platiť na maloletého znížené výživné zo sumy 237,-EUR na sumu 125,-EUR mesačne.
Dôvodom zníženia výživného bolo, že otec prišiel o prácu v zahraničí a zamestnal sa na Slovensku. Bol

zamestnaný u zamestnávateľa Bitúnok Rajec, kde dosahoval čistý príjem v sume 340,-EUR mesačne.
Za byt platil sumu 177,24 EUR mesačne. V súčasnosti je otec maloletého zamestnaný v spoločnosti
K&K Meatprocessing, s.r.o.. Podľa potvrdení zamestnávateľa dosiahol otec maloletého v mesiacoch
september 2014 až december 2014 čistý mesačný príjem v sume 435,72 EUR. Otec bol v tom čase
vyslaný zamestnávateľom do Fínska, kde mu zamestnávateľ zároveň podľa jeho vyjadrenia vyplácal

cestovné náhrady v sume 350,-EUR mesačne. V mesiacoch január 2015 až máj 2015 mal otec podľa
potvrdenia zamestnávateľa priemernú čistú mesačnú mzdu v sume 382,56 EUR. Podľa vyjadrenia
zamestnávateľa mal byť otec maloletého v čase od 1.4.2015 do 30.9.2015 vyslaný zamestnávateľom
na prácu do Fínska. V mesiaci apríl 2015 mu boli vyplatené cestovné náhrady v sume 1.500,-EUR a
v mesiaci máj 2015 v sume 1.515,-EUR. Ďalej podľa potvrdenia zamestnávateľa bola priemerná čistá

mzda otca v mesiacoch jún 2015 až august 2015 v sume 468,24 EUR. Priemerná výška mesačných
cestovných náhrad za uvedené obdobie bola 1.470,33 EUR mesačne. Podľa výpovede otca bol
zamestnávateľom vyslaný do Fínska v mesiacoch október až december 2014. Neskôr bol pracovne
v Českej republike. Od 1.4.2015 bol opäť vo Fínsku, no tam bol len 6 alebo 8 týždňov, neskôr opäť
pracoval v Českej republike a v Púchove. Na Slovensku je už štyri mesiace, čo s ohľadom na dátum

otcovej výpovede pred súdom vychádza, že na Slovensku je približne od konca mesiaca jún 2015. Od
22.9.2015 je otec maloletého práceneschopný. Má ťažkosti s chrbticou, hrozí mu operácia a invalidita.
V súčasnosti poberá len dávky nemocenského v sume približne 200,-EUR mesačne. Jeho mesačné
náklady sú platba za byt v sume 199,53 EUR a splátka hypotéky spolu 162,64 EUR. Otec sa podľa
svojho tvrdenia o maloletého zaujíma, no v stretávaní s ním mu bráni matka maloletého.

Maloletý L. mal v čase poslednej úpravy výživného desať rokov. Náklady vynakladané na maloletého
v tom čase boli: poistné - polročná splátka 186,30 EUR (31,- EUR mesačne), lieky na alergiu 8,-EUR,
kultúra a šport 30,-EUR, oblečenie a obuv 30,-EUR, strava 100,-EUR, cestovné do školy 25,-EUR,
stravnýlístok15,-EURakreditnamobilnýtelefón10,-EUR.Vsúčasnostimámaloletý12rokov.Mesačné

náklady na maloletého predstavujú: poistné - polročná splátka 175,-EUR (29,16 EUR mesačne), lieky na
alergiu 8,-EUR, kultúra a šport 30,-EUR, oblečenie a obuv 30,-EUR, strava 100,-EUR, cestovné do školy
25,-EUR a kredit na mobilný telefón 10,-EUR. Do konca predchádzajúceho školského roka, t.j. do júna
2015 sa maloletý stravoval aj v školskej jedálni (trikrát v týždni), kde bola mesačná platba v sume 10,-
EUR. V súčasnosti sa stravuje doma. Maloletý má zdravotné ťažkosti, má ploché nohy, čo si vyžaduje

zvýšené náklady na kúpu vhodnej obuvi, približne 50-EUR mesačne a trpí alergiami, s čím sú spojené
náklady na lieky. Záujmy maloletého sú najmä športovanie, najmä cyklistika, ktorú však nerobí súťažne.

Matka maloletého v čase poslednej úpravy výživného dosahovala priemerný čistý mesačný príjem v
sume 356,42 EUR mesačne. Platila inkaso mesačne v sume 58,64 EUR, náklady na kúrenie mesačne v

sume 50,-EUR. Už vtedy splácala bezúročné pôžičky, ktoré si požičala na vyporiadanie BSM, a to svojej
sestre po 200,-EUR mesačne a rodičom po 50,-EUR mesačne. Aj v súčasnosti je matka zamestnaná
u rovnakého zamestnávateľa. Poberá čistý mesačný príjem priemerne v sume 381,56 EUR a prídavok
na dieťa v sume 23,52 EUR. Jej náklady tvorí inkaso (voda, elektrina, plyn, poplatky RTVS) mesačne
v sume 52,-EUR. Náklady na zabezpečenie kúrenia (uhlie, drevo), mesačne v sume 50,-EUR. Ešte

stále spláca bezúročné pôžičky, ktoré si požičala na vyporiadanie BSM, sestre po 200,-EUR mesačne
a rodičom po 50,-EUR mesačne. Momentálne je práceneschopná, jej príjmom je dávka nemocenského
7,-EUR denne.Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov plnenie vyživovacej
povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé
sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý

z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Z citovaných ustanovení Zákona o rodine okrem iného ďalej vyplýva, že zmeniť rozhodnutie o výživnom
možno vtedy, ak sa zmenia pomery. Súdna prax považuje za zmenu pomerov na strane oprávneného
dieťaťa výraznú zmenu vo výške jeho nákladov na základné životné potreby (bývanie, strava, ošatenie),
ale aj zmenu vo výške nákladov, na uspokojovanie sociálnych potrieb dieťaťa - vzdelávanie, kultúrne a
športové aktivity, závislé od veku dieťaťa, ale aj náklady na zdravotný stav dieťaťa. Zmena pomerov

môže nastať aj na strane rodičov maloletého dieťaťa. Môže to byť vznik, alebo zánik ďalšej vyživovacej
povinnosti, zmena v ich majetkových a príjmových pomeroch, prípadne zmena v ich nevyhnutných
výdavkoch a podobne. Pri určení výživného, resp. jeho zvýšení, alebo znížení, teda zmene, prihliada súd
na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že od posledného rozhodovania o výživnom sa zmenili pomery
predovšetkým na strane otca maloletého. Táto zmena pomerov však bola časovo ohraničená. Otec, už
v období keď bol matkou podaný návrh na zvýšenie výživného až do 21.9.2015 pracoval s prestávkami
v zahraničí, pričom sa v tom období výrazne zvýšil jeho príjem. Z dokazovania vyplynuli rozpory medzi
tvrdeniami otca a písomným vyjadrením zamestnávateľa o dobe, počas ktorej skutočne pracoval v

zahraničí. Otec bol podľa názoru súdu nepochybne vo Fínsku v mesiacoch november až december
2014 a v mesiacoch apríl až máj 2015. Inak pracoval v Českej republike a na Slovensku. Súd vychádzal
z potvrdení zamestnávateľa o príjmoch otca a z vyjadrenia otca. Na základe toho považoval za
preukázané, že v mesiacoch november a december 2014 boli otcovi popri mzde vyplácané aj cestovné
náhrady, minimálne v sume 350,-EUR mesačne. V období od 1.4.2015 do 31.8.2015, napriek tomu, že

otec pracoval vo Fínsku najviac osem týždňov, mu boli vyplatené cestovné náhrady spolu v sume 7.426,-
EUR. Pričom v mesiacoch jún až august, kedy tam už nepracoval to boli náhrady v priemernej výške
1.470,33 EUR mesačne. Z uvedeného je zrejmé, že cestovné náhrady otec v celom rozsahu nemohol
spotrebovať na účel, na ktorý sú určené a to na úhradu nákladov, ktoré mu mali vzniknúť v súvislosti s
výkonom práce v cudzine. Súd preto dospel k záveru, že otec mal v tom čase dostatočný príjem na to,

aby mohol byť zaviazaný platiť maloletému vyššie výživné.

Súd konštatuje, že pomery maloletého a jeho matky sa od poslednej úpravy výrazne nezmenili. Náklady
uvádzané matkou sú v podstate rovnaké ako uvádzala v roku 2013. Jedinú zmenu pomerov na stranemaloletého videl súd v tom, že maloletý je oproti dobe, keď bolo výživné určované naposledy o dva
roky starší. Súd konštatuje, že ako výdavok matky nezohľadnil pôžičky, ktoré matka mesačne spláca
veriteľom a ktoré si zobrala na účely vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM)

s otcom maloletého. Na základe vyporiadania BSM totiž matka získala majetkový hodnoty, teda veci
tvoriace premet BSM. Jej majetok sa teda vyporiadaním BSM nezmenšil.

Na základe záverov vykonaného dokazovania súd považoval za dôvodné zvýšiť výživné za obdobie od
podania návrhu na súde, t.j. od 6.11.2014 až do 21.9.2015, teda do dňa, ktorý predchádzal začiatku

práceneschopnosti otca maloletého. Súd považoval za preukázané, že otec maloletého v uvedenom
obdobídosahovalvyššípríjemoprotipríjmu,nazákladektoréhobolourčenévýživnéeštevkonanísp.zn.
6P/43/2013. V období od 6.11.2014 do 31.12.2014 otec pracoval vo Fínsku, pričom popri mzde mal
nárok aj na cestovné náhrady najmenej v sume 350,-EUR mesačne. V období od 1.1.2015 do 31.3.2015
pracoval na Slovensku aj v Českej republike, kde dostával cestovné náhrady 650,-EUR. Za obdobie od
6.11.2014 do 31.3.2015 preto súd považoval za primerané zvýšiť výživné zo sumy 125,-EUR mesačne

na sumu 140,-EUR mesačne. V období od 1.4.2015 do 21.9.2015 poberal otec minimálne do mesiaca
august cestovné náhrady, priemerne v sume 1.485,20 EUR a to aj napriek tomu, že z celého daného
obdobia pracoval v zahraničí najviac osem týždňov. Súd teda zvýšil výživné za obdobie od 1.4.2015
do 21.9.2015 v súlade s návrhom matky a to na sumu 250,-EUR mesačne. Od 22.9.2015 už podľa
názoru súdu otec nedosahuje taký príjem, ktorý by odôvodňoval zvýšenie výživného oproti pôvodne

určenej sume, preto súd návrh matky vo zvyšnej časti zamietol, pričom od 22.9.2015 je otec povinný
platiť výživné v pôvodne určenej výške 125,-EUR mesačne.

Zameškané výživné za obdobie od 6.11.2014 do vyhlásenia rozsudku dňa 20.10.2015 je v sume 785,07
EUR. Ide o súčet súm, o ktoré bolo výživné zvýšené za jednotlivé mesiace, t.j. 12,50 EUR za mesiac

november 2014, po 15,- EUR za mesiace december 2014 až marec 2015, po 125,-EUR za mesiace
apríl až august 2015 a 87,57 EUR za mesiac september 2015.
Súd umožnil otcovi splácať zameškané výživné mesačných splátkach po 78,81 EUR, splatných vždy do
konca príslušného kalendárneho mesiaca, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia.

Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Prievidza v štyroch vyhotoveniach. O odvolaní rozhodne
Krajský súd v Trenčíne.

Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 OSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinnosť uložená týmto rozhodnutím nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie
exekúcie; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.