Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, April 27, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/280/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114218035
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Soga
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7114218035.4

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu TELERVIS PLUS, a. s., Bratislava, Staré Grunty 7,
zastúpeného JUDr. Alanom Strelákom, advokátom, so sídlom v Bratislave, Na vŕšku 12, proti žalovaným
V. J. P. P. B., Y. A. K., W. XX, o zaplatenie 399,50 eur s prísl., o odvolaní žalovaných proti rozsudku
Okresného súdu Košice I zo dňa 15. 01. 2015 č.k. 17C/212/2014-51 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Z r u š u j e uznesenie zo dňa 17. 03. 2015 č.k. 17C/212/2014-71.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa proti žalovaným domáhal zaplatenia sumy 399,50 eur a úrokov z omeškania 8,75 % ročne
zo sumy 399,50 eur od 14. 07. 2013 do zaplatenia a zmluvnej pokuty 65,10 eur za júl až december
2013. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 31. 01. 2013 žalobca so žalovanou prvom rade ako dlžníčkou a

žalovanou v 2. rade ako spoludlžníčkou uzavrel zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX na
čiastku 350 eur za odplatu 66,50 eur. V dôsledku toho sa zmluvou žalované zaviazali sumu 416,50 eur
uhradiť v 7 mesačných splátkach, a to v prvých 2 mesačných splátkach vo výške 7 eur a ďalších v
pravidelných 5 mesačných splátkach vo výške 80,50 eur s určením dátumu splatnosti splátok, pričom
sa dohodli, že po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky je veriteľ oprávnený
žiadať vrátenie celej dlžnej sumy spolu s úrokmi, ak sa nedohodnú inak. Žalované uhradili 17 eur, pričom

posledná úhrada vo výške 10 eur 16. 07. 2013. V dôsledku toho žaloba oznámil stratu výhody splátok a v
predžalobnej upomienke zo dňa 16. 05. 2013 upozornil žalované na uplatnenie práva žiadať zaplatenie
celej pohľadávky. Žalobca oznámil žalovaným, že celý dlh sa stal splatným 13. 07. 2013 a dlžná čiastka
399,50 eur predstavuje rozdiel medzi poskytnutým úverom spolu s odplatou v celkovej výške 416,50
eur a čiastkou 17 eur, ktorá bola uhradená.

Súd prvého stupňa preskúmavaným rozsudkom uložil žalovaným zaplatiť žalobcovi spoločne a
nerozdielne 415,71 eur s a úrokmi z omeškania vo výške 5,75 % ročne zo 75,50 eur od 14. 07. 2013
do zaplatenia a vo výške 5,5 % ročne z 322 eur do zaplatenia a nahradiť na účet právneho zástupcu
žalobcu trovy konania 118,51 eur, to všetko v 60 eurových mesačných splátkach mesačne vždy do 25.
kalendárneho dňa mesiaca, počnúc od právoplatnosti rozsudku do zaplatenia s tým, že omeškanie s
plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobca ako veriteľ so žalovanými uzavrel
zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej poskytol žalovaným úver 350 eur. Zmluva obsahovala
RPMN 66,19 % a priemernú RPMN 40,60 %. Súd prvého stupňa mal za to, že táto výška zodpovedá
informáciám Ministerstva financií SR o údajoch o novo poskytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi
za III. štvrťrok 2012 pri úveroch do 1.500 eur splatných od 6 - 12 mesiacov. V zmysle bodu 3 obchodných

podmienok sa účastníci dohodli, že pokiaľ dlžník nebude riadne splácať úver, je veriteľ oprávnený
od nich požadovať zmluvnú pokutu vo výške 3,1 % z istiny za každý začatý mesiac omeškania, t.j.37,2 % ročne až do zaplatenia. Ďalej vychádzal z toho, že podľa Zmluvy o poskytovaní domáceho
servisu žalobca a žalované dňa 31.01. 2013 uzavreli aj zmluvu o poskytovaní domáceho servisu pri
poskytovaní úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX , pričom zmluvné strany

sa dohodli, že žalované za užívanie tejto služby uhradia žalobcovi odmenu v celkovej výške 161 eur, a
to v 2 splátkach po 80,50 eur. Žalované si svojimi vlastnoručnými podpismi na samostatnej žiadosti o
poskytnutie domáceho servisu dobrovoľne objednali službu Domáci servis ako ďalšiu z portfólia služieb
poskytovaných žalobcom jeho klientom, pričom uzavretie zmluvy o poskytovaní domáceho servisu
nebolo podmienkou na získanie spotrebiteľského úveru. Podľa splátkového kalendára k zmluve o úvere

XXXXXXXXX žalované z predmetného úveru uhradili len 9 eur dňa 09. 02. 2013 a dňa 16. 07. 2013 10
eur a na domáci servis, nie na úver, zo sumy 161 eur uhradili 81 eur. Ďalšie platby, na ktoré poukazovala
žalovaná v 2. rade sa týkali inej zmluvy o úvere. č. XXXXXXXXX. Keďže žalované uhradili zo sumy
416,50 eur iba 19 eur, súd ich zaviazal spoločne a nerozdielne na zaplatenie 397,50 eur, pričom nezistil
žiadne neprijateľné podmienky, z ktorých by žalobca odvodzoval svoj nárok v tomto konaní. Vychádzal z
toho, že do omeškania sa žalované dostali už s druhou splátkou vo výške 7 eur, ktorú mali uhradiť do 12.

03. 2013, pričom ju uhradili sčasti vo výške 5 eur až 16. 07. 2010 (zrejme 2013), z tretej splátky vo výške
80,50 eur splatnej 11. 04. 2013 uhradili len 5 eur 16. 07. 2010 a zo 4. - 6. splátky uhradili po 80,50 eur
so splatnosťou 11. 05. 2013, 10. 06. 2013 a 10. 07. 2013 doposiaľ neuhradili. Následne žalobca vyhlásil
zosplatnenie celého dlhu k 13. 07. 2013, tým sa stal splatným aj zvyšok dlhu vo výške 80,50 eur. Keďže
žalované neuhradili svoj dlh riadne a včas, vzniklo žalobcovi právo aj na zaplatenie úrokov z omeškania

z jednotlivých splátok odo dňa nasledujúceho po dni ich splatnosti. Sadzba ECB bola k 12. 04. 2013 0,75
% a k 12. 05. 2013, 11. 06. 2013, 11. 07. 2013 a 14. 07. 2013 0,5 %, teda výška úrokov z omeškania po
navýšení o 5 % bodov potom predstavuje 5,75 % a 5,5 %. Žalobca si uplatnil úroky z omeškania z celej
sumy vo výške 8,75 %, teda presahujúcej zákonnú výšku úrokov z omeškania, ale až od 14. 07. 2013,
preto súd uložil žalovaným povinnosť zaplatiť úroky z omeškania vo výške 5,75 % ročne zo sumy 75,50

eur od 14. 07. 2013, keďže súd v zmysle § 153 ods. 2 O.s.p. nemôže prekročiť návrh a priznať viac a
ďalej vo výške 5,50 % ročne zo sumy 322 eur od 14. 07. 2013 do zaplatenia. Pokiaľ ide o uplatnenie
zmluvnej pokuty za omeškanie, ktorú si žalobca uplatnil vo výške 65,10 eur , t.j. 3,1 % z celej istiny za
6 mesiacov omeškania, túto súd podľa § 545a Občianskeho zákonníka ako neprimerane vysokú môže
znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti s poukazom na § 3a ods. 1 a 2

nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. , a preto priznal žalobcovi popri úrokoch z omeškania zmluvnú pokutu
len vo výške 18,21 eur vyčíslenú vo výške dvojnásobku úrokov z omeškania 5,5 % za 6 mesiacov, a to
z dlžnej istiny 331 eur. V prevyšujúcej časti preto žalobu zamietol.

Proti tomuto rozsudku sa včas odvolali žalované. Odvolanie podali z dôvodov neprijateľných zmluvných

podmienok k úverovej zmluve a z dôvodov hrubého nepomeru práva a povinnosti medzi zmluvnými
stranami, ktoré neprimerane zaťažujú ich ako spotrebiteľky. Uviedli, že neboli poskytnuté informácie o
iných možnostiach poskytnutia úveru, neboli im dané žiadne alternatívy a museli dojednať domáci servis
s odplatou 50 % od výšky poskytnutých finančných prostriedkov. Namietali aj výšku poplatku v sume
161 eur, ktorý pri úvere 350 eur a k tomu RPMN 66,19 %, pričom súd v tom nevzhliadol neprijateľné

zmluvné podmienky. Rovnako poplatok 163,80 eur pri úvere 400 eur a RPMN 66,19 % považuje za
neprijateľné. Na základe uvedeného navrhli rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť, vrátiť vec na ďalšie
konanie s tým, aby boli uznané zmluvné podmienky za neprijateľné. V doplnení k odvolaniu poukázali
na to, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť len vtedy, ak súd prehlási, že má právomoc
zhodnotiť neprimerané podmienky z úradnej povinnosti, a preto je potrebné aplikovať Smernicu Rady č.

93/13/EHS zo dňa 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

Žalobca sa k odvolaniu žalovaných nevyjadril.

Krajský súd na základe podaného odvolania vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2

O.s.p.), podľa ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p. preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním,
ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných je dôvodné.

Rozsudok súdu prvého stupňa je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov.

Podľa ust. § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáha a z akých
dôvodov, ako sa vo veci vyjadril žalovaný, prípadne iný účastník konania, stručne a jasne vysvetlí, ktoré
skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa prihodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá
na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

V tomto ustanovení zákonodarca jasne vyjadril nutnosť, aby rozhodnutie súdu vo veci samej bolo
zrozumiteľné a presvedčivé. Musí preto odôvodnenie obsahovať dostatok dôvodov preto, aby adresát
tohto rozhodnutia, či pri zásade verejnosti konania nestranný pozorovateľ, nemal pochybnosti o tom, že
hodnotenie pravdivosti dôkazov a tým zistenie pre rozhodnutie rozhodujúcich skutočností a hodnotenie
správnosti rozhodnutia, čiže použitie ustanovení Právneho poriadku štátu, je pre ne opodstatnené.

Tietozásadysúupustenéibaprirozsudkovnauznanieaprezmeškanie,akotopredpokladáustanovenie
§ 157 ods. 4 O.s.p., kde jej absencia logicky vyplýva z povahy veci.

V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR II.ÚS 44/2003, IV.ÚS
115/2003, III.ÚS 209/2004, ktoré zvýrazňujú zásadu, že súčasťou obsahu základného práva na

spravodlivý proces podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR, článku 36 ods. 1 Listiny základných ľudských
práv a slobôd a článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je aj právo
účastníka konania na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na
všetky relevantné skutkové a právne otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany.

V prejednávacej veci sa súd neriadil uvedenými zásadami. Súd prvého stupňa náležitým spôsobom v
dôvodochnapadnutéhorozsudkuneozrejmil,akosavyporiadalsnámietkoužalovanýchoneprijateľnosti
zmluvných podmienok, a to či už vo vzťahu k zmluve o úvere alebo k zmluve označovanej ako domáci
servis, keďže tieto zmluvy nepochybne spolu súvisia, a to z toho dôvodu, že pokiaľ by žalobkyňa
nebola uzavrela zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, nebola by potrebovala ani zmluvu o

domácom servise, aj keď potrebnosť takejto zmluvy je značne pochybná. Preto pokiaľ žalobkyne plnili
z titulu zmluvu, ktoré vykazujú znaky neprijateľných zmluvných podmienok, k týmto plneniam bolo treba
prihliadnuť.

Rovnako súd prvého stupňa náležitým spôsobom nevysvetlil, ako sa vyporiadal s RPMN, ktoré bolo vo

výške 66,19 %, prípadne, ako sa vyporiadal s výškou poplatku 161 eur stanovenom pri úvere 350 eur
a ako sa vyporiadal s výškou úroku.

Ak teda nepreskúmateľným rozhodnutím bolo rozhodnuté tak, že žalované boli zaviazané zaplatiť
žalobcovi 415,71 eur s úrokom vo výške 5,75 % ročne zo sumy 75,50 eur a s ďalším úrokom vo výške

5,5 % ročne zo sumy 322 eur bez riadneho odôvodnenia bolo porušené právo účastníka, ktorý nie je s
rozhodnutím spokojný na spravodlivý proces, lebo pri nedostatku dôvodov nemá možnosť efektívnym
spôsobom využiť svoje procesné prostriedky na opravu tohto rozhodnutia, t.zn., že nemá možnosť svoje
odvolanie náležite odôvodniť z hľadiska ust. § 205 ods. 1 a 2 O.s.p. V konečnom dôsledku tento postup
súdu prvého stupňa je postupom, ktorým sa odníma účastníkovi možnosť konať pred súdom. Je tu pre

to dôvod na zrušenie rozsudku podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.

V ďalšom odvolací súd poukazuje na to, že žalované podali odvolanie aj proti uzneseniu Okresného
súdu Košice I zo dňa 17. 03. 2015, ktorým súd prvého stupňa uložil žalovaným zaplatiť súdny poplatok za
odvolanie vo výške 27,50 eur podľa položky 1a Sadzobníka súdnych poplatkov do 15 dní od doručenia

rozhodnutia.

Proti tomuto uzneseniu rovnako včas podali odvolanie žalované. Namietajú, že v danom prípade ide o
spor vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy, v rámci ktorého sa žalované bránia žalobe, a to aj podaním
odvolania proti rozsudku, preto sú v zmysle § 4 ods. 2 písm. za Sadzobníka súdnych poplatkov

oslobodené od súdneho poplatku, keďže sa domáhajú svojej ochrany v zmysle osobitného predpisu,
ktorým môže byť aj zákon č. 250/2007 Z.z. (§ 3 ods. 5) o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR
č. 372/1990 Zb., sú od platenia súdneho poplatku oslobodené.

Na základe tohto odvolania odvolací preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa a dospel k záveru, že

žalované v tomto konaní sú oslobodené od platenia súdneho poplatku, a preto odvolací súd uznesenie
súdu prvého stupňa, ktorým im uložil súdny poplatok zrušil s tým, že žalované nemajú povinnosť zaplatiť
súdny poplatok.V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa o všetkých doterajších trovách konania.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení účinnom

od 1.5. 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.