Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Trebišov

Judgement was issued by JUDr. Edita Pavková

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 10C/269/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7916208824
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Edita Pavková

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2016:7916208824.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdTrebišovsudkyňouJUDr.EditouPavkovouvprávnejvecinavrhovateľa:OrangeSlovensko,

a.s., so sídlom Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 697 270, zastúpený: Bobák, Bollová a spol.,
advokátska kancelária, IČO: 35 855 673, so sídlom Dr. VI. Clementisa 10, 821 02 Bratislava, proti
odporkyni: H. I., Y.. XX.XX.XXXX, E. Y.N.. I. XXX/XX, XXX XX Č. Y. L., o zaplatenie 34,00 Eur s
príslušenstvom, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Návrh navrhovateľa s a z a m i e t a.

II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ svojim návrhom sa domáhal toho, aby súd uložil odporkyni povinnosť uhradiť pre neho

34,00 Eur, ako aj úroky z omeškania z tejto sumy a trovy konania.

Návrh odôvodnil tým, že odporkyňa riadne a včas nezaplatila pre navrhovateľa cenu poskytnutých a
vyfakturovaných služieb, k čomu sa zaviazala v zmluve o pripojení, preto jej vznikla povinnosť uhradiť
zmluvnú pokutu, pretransformovanú na náhradu škody tak, ako sa k tomu v zmluve o pripojení zaviazala.

Odporkyňa sa vo veci nevyjadrila.

V predmetnej veci súd vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav veci:

Dňa 02.03.2016podalnavrhovateľprotiodporkyninávrhnazačatiekonanianazaplateniesumy 104,89
Eur s príslušenstvom, ako aj na zaplatenie trov konania.

Rozsudkom zo dňa XX.XX.XXXX , č. k. XXC/XXX/XXXX-XX, súd rozhodol o časti nároku navrhovateľa

tak, že uložil odporkyni povinnosť uhradiť pre navrhovateľa XX,XX H. s úrokom z omeškania vo výške
X,XX % ročne od XX.XX.XXXX do zaplatenia, a vec o nároku navrhovateľa o zaplatenie sumy XX,XX
H. s príslušenstvom vylúčil na samostatné konanie. V tejto súvislosti súd poukazuje na dôvody uvedené
v rozsudku zo dňa XX.XX.XXXX .

B. zo dňa XX.XX.XXXX, č. k. XXC/XXX/XXXX-XXnadobudol právoplatnosť dňa
XX.XX.XXXX.

Y. nárok na zmluvnú pokutu ako paušalizovanej náhrady škody odvodzuje od skutočnosti, že odporkyni
odpredal mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie zn. Y. C2 za kúpnu cenu uvedenú v dodatku k
zmluve s dohodnutou zmluvnou pokutou vo výške XX,XX H., čo predstavuje rozdiel medzi predajnoucenou mobilného telefónu a jeho akciovou cenou. Zo zmluvy o pripojení citovaná vo vyššie uvedenom
rozsudku,jednoznačnevyplýva,žezmluvnápokuta -paušalizovanánáhradaškody,mátvoriťrefundáciu
prípadnej strany na kúpnej cene telefónu ako rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu, ktorý

bol odpredaný odporkyni a zľavnenou cenou, ktorú odporkyňa za telefón zaplatila.

G. uvedené skutočnosti súd zistil zo spisu W. súdu L. sp. zn. XXC/XXX/XXXX a poukazuje na
odôvodnenie rozsudku zo dňa XX.XX.XXXX , č. k. XXC/XXX/XXXX-XX, ohľadne zisteného skutkového
stavu veci.

I. ust. § 43 ods. X zák. č. XXX/XXXX Z.z. o elektronických komunikáciách zmluvou o pripojení sa
podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti
a sprístupniť súvisiace služby. C. zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

I. ust. § 42 ods. X písm. a/ cit. zákona, podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu

podľa tarify a účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a
podľa tarify v zmysle ust. § X2 ods. 4 písm. b/ cit. zákona.

I. ust. § 52 ods. 1/ W.. zák., spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

I. ust. § 53 ods. 1/ W.. zák., spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa/ ďalej len
" neprijateľná podmienka" /. To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne

alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

I. ust. § 544 ods. X W. zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti
zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému
účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

I. ust. § 545a W. zákonníka, neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na
hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody
spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne aj na výšku
škody, ktorá porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah vzniknutej

škody.

I. § 6 ods. X a X zákona č. XXX/XXXX Zb. o ochrane spotrebiteľa predávajúci nesmie žiadnym
spôsobom spotrebiteľa diskriminovať ani konať v rozpore s dobrými mravmi, najmä nesmie odmietnuť
predať spotrebiteľovi výrobky, ktoré má vystavené alebo inak pripravené na predaj, alebo odmietnuť

poskytnutie služby, ktoré je v jeho prevádzkových možnostiach, nesmie takisto viazať predaj výrobkov
alebo poskytnutie služieb na predaj iných výrobkov alebo poskytnutie iných služieb, pokiaľ nejde o
obmedzenie rovnaké pre všetky prípady a v obchodnom styku obvyklé. To neplatí v prípadoch, v ktorých
spotrebiteľ nespĺňa podmienky, ktoré musí spĺňať podľa osobitných predpisov. R. v rozpore s dobrými
mravmi sa na účely tohto zákona rozumie konanie, ktoré

a/ je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z
pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby,

b/ môže privodiť ujmu účastníkovi obchodného vzťahu pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti,

zvyklosti a praxe a pri ktorom sa využíva najmä omyl, lesť, vyhrážka, výrazná nerovnosť zmluvných
strán a poručovanie zmluvnej slobody.

I. § X3a ods. X a 2 P. o ochrane spotrebiteľa typovou zmluvou sa podľa tohto zákona rozumie zmluva,
ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným

spôsobom neovplyvňuje. L. zmluva nesmie obsahovať

a/ neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami a
povinnosťami zmluvných strán, najmäX. Podmienky, ktoré viažu predaj výrobku alebo poskytnutie služby na odobratie iného výrobku alebo
na prevzatie inej služby,
X. Podmienky, ktorými sa podmieňuje predaj výrobku alebo poskytnutie služby požiadavkou, aby

spotrebiteľ zabezpečil pre predávajúceho ďalšieho spotrebiteľa, ktorý s ním uzavrie rovnakú alebo
podobnú zmluvu,

b/ podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi.

I. čl. X písm. b/ a c/ C. B. XX/XX/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách spotrebiteľ
znamená akúkoľvek fyzickú osobu, ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná s cieľom,
nevzťahujúcim sa k jeho obchodom, podnikaniu alebo povolaniu. I. alebo dodávateľ znamená akúkoľvek
fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná s cieľom vzťahujúcim
sa k jeho obchodom, podnikaniu alebo povolaniu bez ohľadu na to, či má verejnú alebo súkromnú formu
vlastníctva.

I. čl. X bod X C. B. XX/XX/EHS zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje
za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán
vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

I. čl. X bod X C. B. XX/XX/EHS členské štáty zabezpečenia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách
uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva,
neboli záväzne pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany,
ak jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

I. návrhom sa domáhal navrhovateľ voči odporkyni nie zaplatenia zmluvnej pokuty, ale náhrady škody
vo výške XX,XX H. spolu s príslušenstvom tvrdiac, že sú splnené všetky predpoklady zodpovednosti
odporkyne za vzniknutú škodu. I. právnej povinnosti zo strany odporkyne spočívalo v tom, že nedodržala
povinnosti uvedené v Z. k zmluve o pripojení v zmysle ktorých sa zaviazala, že po dobu viazanosti
zotrvá v zmluvnom vzťahu s navrhovateľom a že po túto dobu bude využívať objednané služby a

zároveň neuskutoční žiaden taký úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu platnosti zmluvy o pripojení alebo
dodatku k zmluve, alebo účelom ktorého by malo byť ukončenie zmluvy alebo dodatku pred uplynutím
doby viazanosti. C. v dodatku k zmluve sa zaviazala, že sa nedopustí takého konania, alebo nedá
svojim konaním žiaden taký podnet, na základe ktorého by vzniklo navrhovateľovi právo odstúpiť alebo
vypovedať zmluvu z dôvodu nesplnenia alebo porušenia povinnosti zo strany odporkyne, ku ktorým sa

zaviazalavzmluve,alebovdodatkukzmluve.C.,žeodporkyňaporušilazákladnépovinnostivyplývajúce
zo zmluvy o pripojení, a to platiť riadne a včas za poskytnuté služby, navrhovateľ preukázal, nakoľko
odporkyňa cenu poskytnutých služieb navrhovateľovi neuhradila ani v dodatočnej lehote uvedenej
v pokuse o pokonávku. G., ktorá vznikla navrhovateľovi, podľa jeho tvrdenia, predstavuje rozdiel
medzi predajnou cenou mobilného telefónu a cenou akciovou. G. predstavuje zmenšenie majetku

navrhovateľa, pretože mobilný telefón sa stal v zmysle dodatku vlastníctvom odporkyne.

L., ako vymedzil nárok navrhovateľ na náhradu škody, vyplýva, že tejto škody sa domáha z dôvodu
porušenia povinnosti odporkyne zotrvať v zmluvnom vzťahu po dobu viazanosti. L. skutkovo vymedzený
nárok na náhradu škody je potrebné právne posudzovať podľa § 420 ods. X W. zákonníka, podľa ktorého

predpokladom vzniku tzv. občianskoprávnej zodpovednosti podľa § 420 W. zákonníka je:
X./ protiprávny úkon,
X./ spôsobenie škody,
X./ príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou,
X./ zavinenie.

W. zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných záväzkových povinností,
vtedy ide o tzv. zmluvnú alebo záväzkovú zodpovednosť. N. však vzniknúť aj z porušenia iných
zákonom uložených povinností, vtedy ide o tzv. mimozáväzkovú zodpovednosť. M. § 420 o všeobecnej
zodpovednosti za škodu možno aplikovať tak na prípady záväzkovej, ako aj mimozáväzkovej

zodpovednosti. I. vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnutné kumulatívne splnenie všetkých vyššie
uvedených štyroch predpokladov. I. neexistencii čo len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je
daná.V prejednávanej veci zo strany navrhovateľa nesúceho dôkazné bremeno nebolo preukázané už
splnenie predpokladu uvedeného v bode 1. G. zo skutkového vymedzenia žalobného návrhu
navrhovateľ nepreukázal, že odporkyňa v zmluvnom vzťahu nezotrvala po dobu XX mesiacov. I.

tomto závere súd vychádza z toho, že spôsob ukončenia zmluvy o pripojení je uvedený v článku X
(doba platnosti a ukončenia zmluvy) všeobecných podmienok poskytovania verejných elektronických
komunikačných služieb (ďalej len VP), ktoré sú súčasťou zmluvy.

I. bodu X.X týchto VP platnosť zmluvy zaniká a) dohodou zmluvných strán, b) odstúpením od zmluvy,
c) výpoveďou zmluvy, d) smrťou alebo zánikom účastníka.

G. podmienky ďalej upravujú podrobnejšie zánik zmluvy z jednotlivých vyššie uvedených dôvodov.

I. článku X VP (zmluva o pripojení, aktivácie služieb) bodu X.X spoločnosť W. C., a.s., poskytuje služby

na základe zmluvy uzatvorenej v písomnej podobe.

I. článku X bodu X.X VP zmluva je uzatvorená dňom jej podpísania.

I. § 40 ods. X W. zákonníka, písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne.

Y. písomné ukončenie písomne uzavretej zmluvy o pripojení, č. E zmluvou č.E ktorých neoddeliteľnou
súčasťou sú všeobecné zmluvné podmienky nepreukázal, a teda odporkyňa svoj záväzok zotrvania
v zmluvnom vzťahu XX mesiacov splnila. G. to aj z predloženého listinného dôkazu zo strany
navrhovateľa, podľa ktorého viazanosť zmluvou existuje od XX.XX.XXXX . P. návrh bol podaný

dňa XX.XX.XXXX. Je potrebné uviesť, že zmluva nebola uzavretá na dobu určitú, teda iba na
dobu viazaností, ale na dobu neurčitú s dohodnutou dobou viazanosti XX mesiacov a navrhovateľ
nepreukázal, že došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu.

Pokiaľ ide o samotný vznik škody (predpoklad č. 2), k tomu súd uvádza:

Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda, a to, o poškodenému ušlo
(ušlý zisk).

Občiansky zákonník nedefinuje pojem skutočnej škody a ušlého zisku. Škoda sa chápe ako ujma,

ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným
ekvivalentom, t. j. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým
poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii (porovnaj R 55/1971, s. 151).

Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného

a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do
predchádzajúceho stavu (R 55/1971, s 153).

To, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk), je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v
dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom

na pravidelný beh vecí (R 55/1971, s 152).

Podľa navrhovateľa mu vznikla škoda ako rozdiel medzi trhovou cenou mobilného telefónu a jeho
akciovou cenou po zohľadnení využívania služieb odporkyňou podľa počtu mesiacov využívania
v rámci zmluvnej viazanosti. Aj keby bol splnený zo strany odporkyne predpoklad protiprávneho

úkonu, k uvedenej škode (napriek deklarácii uvedenej v bode 3.7 dodatku), by nedošlo. Podľa
názoru súdu za škodu nemožno považovať to, že v rámci ofenzívnej obchodnej politiky navrhovateľa
tento predáva mobilný telefón za nižšiu ako skutočnú cenu. Účel sledovaný teraz navrhovateľom
podanou žalobou bolo možné dosiahnuť iným spôsobom (napr. podmienením právneho úkonu).
Rozdiel medzi skutočnou a akciovou cenou mobilných telefónov tak nie je následkom (tvrdeného

ale nepreukázaného) protiprávneho úkonu odporkyne, ale výsledkom zmluvného konsenzu medzi
navrhovateľom a odporkyňou. Inú, ako dohodnutú cenu, teda predajnú cenu mobilného telefónu súd
nepovažuje z hľadiska záväzku odporkyne za relevantnú. Tento zmluvný konsenzus nemôže byť zo
strany navrhovateľa reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia jeho očakávania,ktoré do zmluvného vzťahu so žalovaným účastníkom vkladal. K protiprávnemu zmenšeniu majetku
navrhovateľa tak nedošlo, pretože tento za mobilný telefón obdŕžal dojednanú kúpnu cenu.

Svyššieuvedenýmzáveromjespojenéajnesplnenieďalšiehopredpokladuprevznikškody,atopríčinná
súvislosť.

Vychádzajúc z vyššie uvedených zistení a citovaných právnych ustanovení súd zamietol návrh
navrhovateľa na náhradu škody vo výške 34,00 Eur spolu s príslušenstvom, po tom, čo zistil, že

navrhovateľ ničím nepreukázal odôvodnenosť stanovenia náhrady škody - zmluvnej pokuty na základe
zmluvy o pripojení.

Podľa ust. § 142 ods. 2/ O.s.p. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd môže vysloviť, že
žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Keďže navrhovateľ mal iba čiastočný úspech v súvislosti s uplatnením svojho nároku na zaplatenie sumy
pôvodne uplatňovanej vo výške 104,89 Eur s príslušenstvom, súd rozhodol, že sa mu náhrada trov
konania nepriznáva.

Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, pretože ide o drobný spor (§ 200ea ods. 1 O.s.p.,

§ 115a ods. 2 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu, na Krajský súd v Košiciach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 OSP/ uviesť proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie,
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

v zmysle ust. § 205 ods. 2 len tým, že
a/ v konaní došlo k vydám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené/ § 205a/,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona číslo 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnom
konaní.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.