Rozsudok Judgement was issued on Thursday, March 11, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Sp/8/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7015200195
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Mihalčínová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7015200195.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach samosudkyňou JUDr. Valériou Mihalčinovou, v právnej veci navrhovateľky:

POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova č. 25, Bratislava, IČO: XX XXX XXX, proti odporcovi: Okresný úrad
Rožňava, katastrálny odbor, Jarná 2, Rožňava, za účasti: S. Z. V. N. Ó. P. S. Á., bytom G. č. XXXX/
XX, F., zastúpená: ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, so sídlom Povraznícka 18, P. O. BOX
XXX, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu zo dňa 05. novembra 2014, č. : OU-
RV-KO2-2014/V 2173-OR, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu zo dňa 05. novembra 2014 č.: OU-RV-KO2-2014/V 2173-OR.

Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

Navrhovateľka je p o v i n n á zaplatiť súdny poplatok v sume 35,00 Eur na účet Krajského súdu v
Košiciach č. Z. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, vedený v Štátnej pokladnici v Bratislave, do 15 dní od
právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Preskúmavaným rozhodnutím odporca podľa § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri
nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v platnom znení (ďalej len
„Katastrálny zákon“) o návrhu na vklad záložného práva, ktorého prílohou bola Zmluva o zriadení

záložná práva č. XXX/XXXX-RAČ, rozhodol tak, že ho zamietol.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že v súlade s ustanovením § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona
preskúmal predloženú zmluvu o zriadení záložného práva aj s dohodou o splnomocnení a dospel k
záveru, že dohoda o splnomocnení uzavretá medzi splnomocniteľom S. Z. a splnomocnencom ProHelp
- združenie občianskoprávnej pomoci je absolútne neplatná pre rozpor záujmov medzi splnomocniteľom
a zástupcom splnomocnenca v zmysle § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Zástupca splnomocniteľa

ako dlžník mal hájiť záujmy dlžníčky v súvislosti s návratom úveru do budúcna a nie uzatvárať za ňu
záložnú zmluvu a v záložnej zmluve dokonca záložného veriteľa poveriť na podanie návrhu na vklad
záložného práva v prospech záložného veriteľa. Neplatnosť právneho úkonu - dohody o splnomocnení
vidí aj v tom, že táto bola napísaná vo forme predtlače, kde splnomocnenec je v rámci predtlače už
dopredu vpísaný a záložca - splnomocniteľ nemohol ovplyvniť obsah takejto dohody. Podľa overenej
fotokópie dohody o splnomocnení je zrejmé, že ide o predtlač, ktorá v rámci predtlače obsahuje údaje o
záložnom veriteľovi - POHOTOVOSŤ, s.r.o. a združenia ProHelp ako splnomocnenca záložcu, a preto

táto skutočnosť sa javí ako skutočnosť, ktorá má vplyv na obhajobu práv záujmov splnomocniteľa zo
strany splnomocnenca a spôsobuje to pochybnosť o objektivite zastupovania, čo je v rozpore s § 22
ods. 2 Občianskeho zákonníka.Záložná zmluva je absolútne neplatná vzhľadom k tomu, že je zrejme, že záložné právo malo byť
zriadené na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa voči záložcovi na vrátenie istiny úveru v sume
600,00 Eur spolu s jej bližšie neoznačeným príslušenstvom, bližšie neoznačeným úrokom z omeškania,

bližšie neoznačených poplatkov a ostatných pohľadávok a zmluvných bližšie neoznačených pokút
vyplývajúcich z nedoloženej zmluvy o úvere, ako aj ostatných celkových nákladov v zmysle platných
Všeobecných podmienok od omeškania až do zaplatenia. Preto takýto právny úkon je neplatný aj v
zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, ako aj § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Proti tomuto rozhodnutiu podala včas opravný prostriedok navrhovateľka. Navrhla, aby odporca
preskúmavané rozhodnutie v rámci autoremedúry zrušil a jej návrhu na vklad záložného práva vyhovel,
resp. aby vec postúpil príslušnému súdu, ktorý preskúmavané rozhodnutie zruší a vráti späť na správne
konanie. Zároveň si uplatnila náhradu trov konania.

Poukázala na ustanovenie § 46 Správneho poriadku a § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona, z ktorých

vyplývajú zákonné povinnosti pre správny orgán o náležitom zistení skutkového stavu a posúdení
platnosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy vôle hodnoverné, či sú dostatočne
určité a zrozumiteľné, ako aj ďalšie povinnosti. Má za to, že odporca nezistil spoľahlivo stav veci, riadne
sa neoboznámil s predkladaným návrhom a znením jednotlivých pripojených príloh, následne nesprávne
zistil skutkový stav a plnomocenstvo splnomocniteľa udelené splnomocnencovi nesprávne právne

posúdil.Nazákladetohopotomvydalnezákonnérozhodnutie.Mázato,žepredloženéplnomocenstvoje
samostatnýmprávnymúkonomuzavretýmmedzidlžníkomajehozástupcom,ktorýjeúplnenezávislýod
veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie. Nebolo preukázané, že by ako veriteľ do tohto právneho úkonu
zasahoval alebo ho ovplyvňoval, resp. jeho obsah. Má za to, že rozpor v záujmoch musí reálne existovať
anestačílenpotenciálnamožnosťtakéhotorozporu.Zároveňpoukázalnato,žedohodaosplnomocnení

má všetky náležitosti, ktoré pre ňu vyžadujú príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka. Ohľadne
úrokov z omeškania poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 23 Cdo 1458/2007
z 31.03.2009, sp. zn. 32 Odo 468/2003 z 27.11.2003 a sp. zn. 33 Cdo 2675/2007 z 30.10.2009, ako
aj na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Obdo 34/2004 z 21.12.2004, sp. zn.
2 Obdo 26/2004 z 22.09.2005, sp. zn. 2 Obdo 28/2004 z 22.09.2005, ako aj na rozhodnutie Vrchného

súdu v Prahe sp. zn. 7 Cmdo 13/2004, ako aj ďalšie rozsudky Krajského súdu v Košiciach.

Odporca v písomnom vyjadrení navrhol preskúmavané rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť z
dôvodov, ktoré sú uvedené v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia, teda že predložená zmluva o
zriadení záložného práva, ako aj dohoda o splnomocnení sú absolútne neplatnými právnymi úkonmi.

Účastníčka S. Z. navrhla preskúmavané rozhodnutie potvrdiť. Uviedla, že skutočne si od navrhovateľky v
roku 2013 zobrala úver vo výške 600,00 Eur, ktorý chcela aj riadne splácať. Keďže u nej nastali finančné
problémy, úver riadne splácať nemohla, preto sa skontaktovala so zástupkyňou navrhovateľky a dohodli
sa na ďalších splátkach s tým, že je ochotná poskytnutý úver riadne splatiť. Uviedla, že pri uzatváraní

zmluvy o úvere okrem zástupkyne navrhovateľky nikto iný prítomný nebol. Nikto s ňou nejednal, ani
nehovoril o tom, že by mala uzavrieť dohodu o splnomocnení s niekým, kto by ju zastupoval v prípade,
že by poskytnutý úver riadne nesplácala. Je pravdou, že dohodu o splnomocnení podpísala, podpis
bola overiť, ale tento listinný doklad si riadne neprečítala. Nikto z ProHelp - združenie občianskoprávnej
pomoci sa s ňou nikdy nekontaktoval, teda po poskytnutí úveru, ani v čase keď tento nemohla riadne

splácať a ani v čase, keď bola uzavretá zmluva o zriadení záložného práva.

Súd v konaní podľa § 250l a nasl. O. s. p. na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté
rozhodnutie odporcu, oboznámil sa s opravným prostriedkom navrhovateľky, písomným vyjadrením
odporcu, pripojeným administratívnym spisom odporcu a dospel k záveru, že opravný prostriedok

navrhovateľky nie je dôvodný.

Z pripojeného administratívneho spisu odporcu súd zistil, že navrhovateľka ako veriteľka uzavrela s
dlžníčkou S. Z. Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX dňa 15.02.2013, na základe ktorej navrhovateľka
poskytla dlžníčke úver vo výške 600,00 Eur a táto sa zaviazala tento úver splatiť spolu s

jej príslušenstvom, úrokov z omeškania, poplatkov a ostatných pohľadávok a zmluvných pokút
vyplývajúcich zo zmluvy o úvere, ako aj ostatných celkových nákladov v zmysle platných Všeobecných
podmienok od omeškania až do zaplatenia. Dňa 18.02.2013 splnomocniteľka S. Z. a splnomocnenec
ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci uzavreli dohodu o splnomocnení, ktorou splnomocniteľkaokrem iného splnomocnila splnomocnenca aj na uzavretie záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho
zákonníka v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú
v splnomocniteľom vlastníctve alebo spoluvlastníctve a ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom

liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere.
Dohoda o splnomocnení je predtlačená, v ktorej je už vpísaný splnomocnenec ProHelp, združenie
občianskoprávnej pomoci, ako je aj uvedené a predtlačené, že ide o zmluvu o úvere uzavretú
so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o., číslo zmluvy XXXXXXXXX. Dohodu o splnomocnení
splnomocniteľka podpísala v Rožňave 18.02.2013 a zástupca splnomocnenca v Bratislave 18.02.2013.

Dňa 19.09.2014 bola uzavretá Zmluva o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-RAČ medzi záložným
veriteľom - POHOTOVOSŤ, s.r.o. a záložcom - S. Z. v zastúpení na základe dohody o splnomocnení
ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, ktorej predmetom je zriadenie záložného práva v
prospech navrhovateľky k nehnuteľnostiam, ktoré sú v bezpodielovom spoluvlastníctve a sú zapísané
na LV č. XXXX katastrálne územie F., parcelné číslo XXX/XX o výmere 404 m2 - zastavané plochy a

nádvoria, na ktorom je stavba bytový dom, súpisné číslo XXXX a ide o byt č. XX na piatom poschodí,
vchod č. XX. Záložné právo bolo zriadené za účelom zabezpečenia všetkých pohľadávok, ktoré vznikli
a v budúcnosti vzniknú na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 15.02.2013.

Podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky Slovenská republika je právnym štátom. Neoddeliteľným

atribútom právneho štátu je právna istota a spravodlivosť.

Ústava Slovenskej republiky garantuje ochranu vlastníckeho práva v čl. 20.

Zákon o katastri nehnuteľnosti v § 4 ods. 1 zakotvuje, že práva k nehnuteľnostiam sa do katastra

zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam, záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra a poznámkou
o právach k nehnuteľnostiam v katastri.

Podľa § 1 ods. 1 Katastrálneho zákona, kataster nehnuteľností je geometrické určenie, súpis a popis
nehnuteľností. Súčasťou katastra sú údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam a to o vlastníckom práve,

záložnom práve, vecnom práve, práve zodpovedajúcom vecnému bremenu a o predkupnom práve ak
má mať účinky vecného práva a o iných právach a povinnostiach z vecného bremena, ak boli zriadené
ako vecné práva k nehnuteľnostiam, ako aj o právach vyplývajúcich zo správy majetku štátu, zo správy
majetku obcí, zo správy majetku vyšších územných celkov, o nájomných právach k pozemkom, ak
nájomné práva trvajú alebo majú trvať najmenej 5 rokov.

V zmysle 5 ods. 1 Katastrálneho zákona vklad je úkon okresného úradu; vkladom vzniká, mení sa alebo
zaniká právo k nehnuteľnostiam.

Podľa § 28 ods. 2 Katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa

zapisujú do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia, právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného
rozhodnutia okresného úradu o jeho povolení.

Podľa § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo
nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či
sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliadne okresný úrad aj na skutkové a právne

skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia, ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí,
inak návrh zamietne.

Podľa § 36b ods. 2 Vyhlášky Úradu geodézie a kartografie a katastra Slovenskej republiky č. 79/1996
Z. z., ktorou sa vykonáva zákon NR SR o katastri nehnuteľností a zápise vlastníckych a iných práv k
nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov pri skúmaní platnosti zmluvy sa zisťuje, či právny úkonsvojim obsahom alebo účelom neodporuje zákonu alebo či ho neobchádza alebo či sa neprieči dobrým
mravom a najmä či

a) účastník bol spôsobilý na právny úkon,
b) účastník nespôsobilý na právny úkon bol zastúpený zákonným zástupcom alebo iným zástupcom,
c) za právnickú osobu koná oprávnený zástupca,
d) zmluva, ktorej účastníkom je osoba, ktorá nemôže písať alebo čítať, bola uzavretá vo forme notárskej
zápisnice,

e) v zmluve ide skutočne o písomné prejavy vôle osôb v nej uvedených s osobitným zreteľom na tých,
ktorých právo na jej základe vzniká alebo sa obmedzuje,
f) uzavretiu zmluvy účastníkov nie sú na prekážku okolnosti, ktoré bránia nakladaniu s nehnuteľnosťou a
či právnemu úkonu účastníka, ktorý je obmedzený pri disponovaní s nehnuteľnosťou, prípadne k zmluve
ako celku bol udelený potrebný súhlas.

Katastrálnyzákonzakotvujetridruhyzápisovvecnýchainýchprávknehnuteľnostiamdokatastra(vklad,
záznam a poznámku), pričom každý z týchto právnych inštitútov má iné právne účinky.

Inštitút vkladu je založený na základe konštitutívnosti, čo znamená, že zmluvné vecné práva k
nehnuteľnostiam vznikajú, menia sa a zanikajú vkladom do katastra.

Vkladové konanie ako návrhové správne konanie sa začína na základe návrhu účastníka konania,
pričom Katastrálny zákon zakotvuje jednak obligatórne náležitosti návrhu, na základe ktorého sa
vkladové konanie začína, ako aj príkladmo prílohy návrhu, ktoré má účastník vkladového konania spolu
s návrhom na povolenie vkladu predložiť.

Vkladové konanie predstavuje rozhodovací procesný postup, pri ktorom okresný úrad, správa katastra
ako správny orgán na základe predložených písomných podkladov podľa § 31 ods. 1, 2 Katastrálneho
zákona a § 36b ods. 2 Vyhlášky č. 79/1996 Z. z. posudzuje skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv
na povolenie vkladu. Výsledkom tohto rozhodovacieho procesného postupu je rozhodnutie o povolení

vkladu alebo rozhodnutie o jeho zamietnutí.

V prejednávanej veci Zmluva o zriadení záložného práva č. XXX/.-RAČ zo dňa 19.09.2014 a jej
existencia priamo súvisia s Dohodou o splnomocnení, ktorú splnomocniteľka podpísala v Rožňave dňa
18.02.2013 a zástupca splnomocnenca v Bratislave 18.02.2013.

Podľa obsahu dohody o splnomocnení táto je primárne vyvolaná finančnými aktivitami navrhovateľky
- záložnej veriteľky POHOTOVOSŤ, s.r.o., lebo konkrétny zabezpečovací úkon bol viazaný k zmluve
o úvere, a preto ich vzťah k uvedenému úveru je možné označiť ako subsidiárny a akcesorický.
Preto je aj nutné dohodu o splnomocnení subsumovať pod všetky úniové zásady aplikovateľné pri

ochrane spotrebiteľa, to znamená, že nevyhnutné spadá pod pojem obchodné praktiky. Súd na prvom
mieste sa musí zaoberať aj otázkou, či sa na predmetnú vec vzťahuje režim ochrany spotrebiteľa, čo
vyplýva z článku 4 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii a článku 169 ods. 1 uvedenej zmluvy z pohľadu
podriadenia dohody o splnomocnení, najmä vo vzťahu k možnej existencii neprijateľných podmienok v
spotrebiteľských zmluvách.

Obsahom predloženej dohody o splnomocnení je udelenie plnomocenstva vo všetkých veciach
vyplývajúcich z uskutočnenia právnych úkonov vymienených v tejto dohode

- to znamená uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka k špecifikovaným

nehnuteľnostiam,
- vrátane právneho posúdenia platnosti všetkých úkonov v súvislosti so záložným právom a povinností
splnomocniteľa,
- v tomto rozsahu aj vo veciach rokovania so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o..

Z uvedeného obsahu dohody o splnomocnení je zrejmé, že táto nemá charakter generálnej plnej
moci. Dohoda o splnomocnení bola uzavretá zástupcom splnomocnenca ProHelp - združenie
občianskoprávnej pomoci za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa, ktorý sa mal sám
rozhodnúť zabezpečiť svoj záväzok zo zmluvy o úvere, na jeho žiadosť o bezplatné zastupovanie priuskutočnení právnych úkonov uvedených v dohode vykonávaných v súvislosti so zmluvou o úvere a po
osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v dohode uvedených a právach a povinnostiach,
ktoré sa nimi zakladajú. Súčasne splnomocnenec na seba prevzal záväzok svedomite naplniť predmet

udeleného plnomocenstva, pričom splnomocniteľa poučil o právach a povinnostiach vyplývajúcich zo
zmluvy o úvere vrátane skutočnosti, že záložné právo vzniká vkladom do katastra nehnuteľností. Samo
malo posúdiť platnosť záložnej zmluvy s ohľadom na platný právny poriadok Slovenskej republiky.
Prejav vôle dlžníčky (záložcu) opísaný v predloženej dohode o splnomocnení je dôvodom, aby bola
preskúmaná aj otázka, či v prejednávanej veci uzavretím zmluvy o úvere (táto skutočnosť nebola v

konaní spochybnená) došlo k uzatvoreniu spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka. Preto je potrebné skúmať, či dohoda o splnomocnení a to najmä prejav vôle dlžníka
(splnomocniteľa) nevykazuje znaky neprijateľných podmienok uvedených v § 53 ods. 1 Občianskeho
zákonníka v zmysle ochrany úniových práv.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré

spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Dohoda o splnomocnení, ktorá bola vpísaná do predtlačenej predlohy nebola určitá a zrozumiteľná, z
ktorého dôvodu takýto právny úkon podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka je neplatný. Dohoda o
splnomocnení bola ako už bolo uvedené zachytená do formulárovej predlohy, kedy dlžníčka (záložca)
nemohla ovplyvniť obsah dohody, a preto jej možnosť určiť si zástupcu, ktorý by za ňu uzatvoril záložnú
zmluvu a ktorý by skutočne svedomito hájil jej záujmy bola už v takejto dohode nielenže obmedzená,

ale bola priamo dotknutá.

Z uvedených dôvodov je nutné označiť takúto dohodu o splnomocnení ako celok za neprijateľnú (nekalú)
podmienku a teda aj za neplatnú podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka.

Pretože Dohoda o splnomocnení je neplatná, nemohla nastať situácia procesne spôsobilá vzniku
právneho úkonu, keďže splnomocnenec nenadobudol hmotné právo, aby v mene splnomocniteľa platne
uzavrel záložnú zmluvu, nemohli byť ani splnené podmienky stanovené v § 31 ods. 1 Katastrálneho
zákona pre povolenie vkladu.

Hlavným účelom Dohody o splnomocnení je vytvoriť podmienky pre uplatnenie riadneho zastupovania
splnomocniteľa určeným splnomocnencom na základe udeleného plnomocenstva.

Podľa § 22 ods. 5 Občianskeho zákonníka zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho
mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.

Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo
právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom
sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Zastupovanie sa môže označiť za riadne len vtedy, ak nedochádza ku kolízii medzi úkonmi
splnomocnenca a záujmami splnomocniteľa (§ 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka), resp. ak nedochádza
k ujme na právach splnomocniteľa (§ 33b ods. 6 Občianskeho zákonníka).

Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na

právny úkon o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Súd poukazuje aj na existenciu rozporov záujmov splnomocniteľa (dlžníka) a splnomocnenca
ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci. Základom rozporov záujmov je nepochybne to, že
splnomocnenec ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci hoci malo svedomito naplniť a hájiť

záujmy splnomocniteľa (dlžníka) tak obsahom samotného plnomocenstva bola realizácia zabezpečenia
záväzku dlžníka z úverového vzťahu voči spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., to znamená také konanie,
ktoré nie je možné označiť, že je vždy v záujme splnomocniteľa, ale naopak je ku prospechu odporcu.
Od odporcu sa legitímne očakáva, že vyhodnotí všetky dostupné podklady vrátane tých informácií, ktorésú mu známe z iných úradných konaní so samotnou navrhovateľkou, aby mohol jednoznačne vylúčiť
existenciu rozporu záujmu úverového dlžníka a jeho zástupcu ProHelp - združenie občianskoprávnej
pomoci. Samotná existencia takých skutočností, ktoré vyplývajú z predloženej Dohody o splnomocnení,

že splnomocniteľovi (úverový dlžník) bola odňatá možnosť, aby si sám určil osobu splnomocnenca,
že osoba splnomocnenca viackrát vystupuje v úverových obchodoch navrhovateľky (POHOTOVOSŤ,
s.r.o.) a že splnomocniteľ za tejto situácie nebol výslovne poučený o možnosti a spôsobe ukončenia
zastupovania ako aj to, že v dohode o splnomocnení absentujú údaje umožňujúce rýchly kontakt so
splnomocnencom a ani, že zo strany splnomocnenca nie sú doložené žiadne informácie, či sa osobne

stretol so zástupcom splnomocnenca, čo bolo obsahom takýchto stretnutí, čo nutne musí vyvolávať
pochybnosti u správneho orgánu rozhodujúceho o povolení vkladu záložného práva o tom, či výkon
práv a povinností splnomocnenca je skutočne v medziach a riadneho zastupovania záujmov úverového
dlžníka.

Uvedený záver vyplýva aj z právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vysloveného v

rozsudku č. k. 1 Sžo 28/2009 zo dňa 08.02.2011, 1 Sžr 150/2012 zo dňa 11.06.2013, ako aj Judikatúry
Súdneho dvora Európskej únie, na ktoré Najvyšší súd Slovenskej republiky v uvedených rozsudkoch
odkazuje.

Na základe uvedených skutočností súd preskúmavané rozhodnutie podľa § 250q ods. 2 O.s.p. potvrdil.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 250l ods. 2 v spojení s § 250k ods. 1 O. s. p. a účastníkom
konania ich náhradu nepriznal, pretože navrhovateľka v konaní úspešná nebola, účastník, ani jeho
zástupca náhradu trov konania si neuplatnili a odporca zo zákona nemá právo na ich náhradu.

Neúspešnej navrhovateľke vznikla povinnosť zaplatiť súdny poplatok podľa § 2 ods. 4 druhá veta v
spojení s § 5 ods. 1 písm. h) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov v znení neskorších predpisov, a preto jej súd uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok v sume
35,00 Eur podľa položky č. 10e) Sadzobníka súdnych poplatkov v lehote do 15 dní od právoplatnosti
rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť,protiktorémurozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.