Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, June 25, 2015

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 8C/230/2000

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8200899716
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marcel Kirnág

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2015:8200899716.31

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov samosudcom JUDr. Marcelom Kirnágom v právnej veci žalobcu G. Y., bytom F.

Č.. XX, okr. U., zastúpeného CHOCHOĽÁK & ČESLA s.r.o., so sídlom Rumanova 2, 040 01 Košice
proti žalovanému H. M., bytom F. Č.. XX, zastúpeného JUDr. Petrom Šturákom, Krajná Poľana 58, o
zriadenie vecného bremena, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

O trovách prvostupňového a odvolacieho konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo
veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa upravenou žalobou domáhal, aby súd určil, že on ako žalobca nadobudol vydržaním právo

zodpovedajúce vecnému bremenu k nehnuteľnosti, ktoré pozostáva z práva prechodu peši, povozom
a traktorom cez parcelu KN XX/X /podľa registra CKN č. XXX/, zapísanú na LV č. XXX, tak, ako je to
vyznačené na geometrickom pláne č. 33526567-69/2003 zo dňa 16.10.2003 na susediacu parcelu č. KN
XXX a ďalej na parcelu č. KN XXX, všetko k. ú. Hutka. Tiež žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť
trpieť cez parcelu č. KN XX/X /podľa registra CKN č. XXX/ zapísanú na LV č. XXX vykonávanie práva
prechodu žalobcu peši, povozom a traktorom na susediacu parcelu č. KN XXX a ďalej na parcelu KN
XXX tak, ako je to vyznačené v GP č. 33526567-69 /2003 zo dňa 16.10.2003, všetko v k. ú. Hutka.

Navrhol, aby súd žalovanému uložil povinnosť nahradiť mu v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku
trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že je vlastníkom záhrady par. č. XXX, zapísanej na LV č. XX k.ú.
Hutka.Žalovanýjevlastníkompozemkuparc.č.XX/X,zapísanénaLVč.XXX,k.ú.Hutka.Žalobcaajeho
matka, ktorá zomrela XX.XX.XXXX boli a sú nútení používať cestu cez pozemok, ktorý je vo vlastníctve
žalovaného, lebo inak by bol znemožnený výkon vlastníckeho práva žalobcu k záhrade. Matka žalobcu
ako aj jej predkovia používali cestu cez pozemok žalovaného najmenej 90 rokov bez toho, aby im v
tom niekto bránil. Existovala tu teda ústna dohoda o práve prechodu, ktorú využívali aj susedia. Po

smrti matky žalobcu začal žalovaný brániť žalobcovi prechádzať cez jeho pozemok na záhradu žalobcu.
Žalovaný odmieta uzavrieť zmluvu o zriadené vecného bremena.

Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril tak, že tvrdenie žalobcu o existencii ústnej dohody ich predkov o
práve prechodu je nepravdivé a zavádzajúce. Jeho právni predchodcovia ako vlastníci pozemku žiadne
ústne ani písomné dohody s predchodcami žalobcu neuzatvárali a na predmetnom pozemku nebola
nikdy zriadená cesta cez pozemok. Pravý okraj pozemku - záhrady slúžil na provizórny prechod po

dohode a recipročnej výmene s jeho susedmi Č. a R.. Pozemok žalobcu KN č. XXX je situovaný do
parcely KN č. XXX, cez ktorý v priamom smere môže prechádzať až na pozemok KN č. XXX, na ktorom
už nestojí rodinný dom ani iná prekážka a cez ktorý môže prejsť až na štátnu cestu a nemusí zachádzať
do jeho pozemku, na ktorom traktorom spôsobuje škodu, čím rušivo a bezdôvodne zasahuje do výkonujeho vlastníckeho práva. Navrhol preto žalobu v celom rozsahu zamietnuť ako bezdôvodnú a zaviazať
žalobcu na náhradu trov konania.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkov F. O., H. Y., H.

J. a G. F., J. Č. a Z.. R. D., oboznámením LV č. XX a LV č. XXX k.ú. F., kópie pozemkovej mapy,
listu správy katastra Bardejov z 07.03.2003, geometrického plánu vyhotoveného Alexandrom Baranom,
zo dňa vyhotovenia 16.10.2003 č. 33526567-69/203, obhliadkou vykonanou na mieste samom dňa
19.09.2003 a oboznámením sa s inými v spise pripojenými listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový
stav veci:

V liste vlastníctva č. XX, k.ú. F. je žalobca vedený ako podielový spoluvlastník nehnuteľnosti KN - XXX,
XXX, XXX, XXX a XXX v podiele 60/480. Ako výlučný vlastník, okrem iných aj parcely EKN č. XX/X
- o výmere 221 m2, zapísanej v LV č. XXX, k.ú. F., je vedený H. M. - žalovaný. Uvedené súd zistil z
citovaných LV a z výsluchu účastníkov konania.
Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že jeho matka a on od nepamäti využívali právo prechodu cez

spornú parcelu, a to peši, povozom a od roku 1953 kedy bolo v obci Roľnícke družstvo aj traktorom.
Od roku 1976 je vlastníkom traktora aj on sám, preto cez uvedenú parcelu chodil obhospodarovať
svoju parcelu KN XXX. Až v roku 1999 od žalovaného a p. Č. obdržal list, v ktorom ho títo vyzvali, aby
nevstupoval na ich pozemok. Od vtedy mu bránia prechádzať cez túto parcelu, a to aj tak, že cez parcelu
natiahli drôt, ktorý prestrihol, o čom sa viedlo aj priestupkové konanie. Cez parcelu KN č. XXX nikdy

neprechádzalnaštátnucestu,dokoncaajjejvlastníkprechádzanaštátnucestucezparcelužalovaného.

Žalovaný vypovedal tak, že nevie nič o žiadnej ústnej dohode ohľadom prechodu cez jeho parcelu E KN
č. XX/X /C KN XXX/. Cez túto parcelu prechádzajú iba Č. a O., s ktorými má uzavretú zámennú zmluvu.
Od r. 1953 nevidel matku žalobcu prechádzať cez jeho parcelu. Žalobca prechádzal z parcely KN XXX,

po parcele KN XXX a XXX, z ktorej vyšiel na jeho parcelu KN XXX /EKN XX/X/ a tak vyšiel na štátnu
cestu. Asi pred 3-4 rokmi zahradil svoju parcelu č. KN XXX z dôvodu, lebo cez ňu prechádzal kade -
kto. Aj keď žalobca v minulosti prechádzal cez túto parcelu, teraz môže prechádzať cez parcelu č KN
XXX až na štátnu cestu bez toho, aby musel zachádzať do jeho parcely KN XXX. Za spornú parcelu
platí daň a robí mu na nej škodu traktorom, ktorý má široké kolesá.

F. O. a H. Y. - vypočutí ako svedkovia vo veci tvrdili, že žalobca a jeho rodičia prechádzali na parcelu KN
č. XXX cez pozemok - KN XX/X už veľmi dávno. Najprv sa prechádzalo povozom s konským poťahom
a od času, keď žalobca sa stal vlastníkom traktora aj traktorom V minulosti bol na parcele KN XXX
postavený dom, ktorý je už asi 30 rokov zbúraný. Užívatelia priľahlých pozemkov sa v dávnej minulosti

dohodli, že si zriadia spoločnú prístupovú cestu zodpovedajúcu časti parcele č. KN XX/X smerom od
štátnej cesty. Iný prístup aj na parcelu KN XXX po výstavbe domu na parcele KN XXX nebol možný.
Žalovaný a Č. postavili plot a bránu na parcele EKN XX/X a tým má žalobca problém prejsť traktorom
na svoju parcelu. Počas života otca žalovaného nikto nikomu nebránil prechádzať cez túto parcelu, na
ktorej nebola žiadna brána. Svedkyňa O. tiež uviedla, že si pamätá, keď pred II. sv. vojnou jej matka,

otec žalobcu, a otec žalovaného spoločne zriadili mostík cez priekopu medzi štátnou cestou a parcelou
EKN XX/X.
Rozsudkom č. 8C 230/00-106 zo dňa 16.9.2004 súd prvého stupňa určil, že žalobca nadobudol
vydržaním právo zodpovedajúce vecnému bremenu k nehnuteľnostiam, ktoré pozostáva z práva
prechodu peši, povozom a traktorom cez časť parcely E KN XX/X zapísanú v liste vlastníctva č. XXX, k.ú.

F. na parcelu č. KN XXX, zapísanú v liste vlastníctva č. XX k.ú. Hutka tak, ako je to vyznačené na GP č.
335 265 67-69/2003, vyhotovenom Alexandrom Baranom dňa 16.10.2003 a overenom dňa 17.10.2003
pod č. 527/2003. Ďalej súd rozhodol, že žalovaný je povinný trpieť v prospech žalobcu G. Y. právo
prechodu peši, povozom a traktorom cez časť parcely E KN XX/X zapísanú v liste vlastníctva č. XXX,
k.ú. Hutka na parcelu č. KN XXX, zapísanú v liste vlastníctva č. XX k.ú. Hutka tak, ako je to vyznačené

na GP. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný,
ktorý žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil, resp. žalobu v celom rozsahu
zamietol.

Podľa ust. § 868 OZ /úplné znenie vyhlásené pod č. 47/92 Zb. v znení zmien a doplnkov/ pokiaľ ďalej

nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté pred 1.1.1992;
vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1.1.1992 sa však posudzujú podľa
doterajších predpisov.Podľa ust. § 872 ods. 6 OZ ak ide o vydržanie vlastníckeho práva k pozemku podľa tohto zákona, kde
na základe doterajších predpisov bolo možné nadobudnúť len právo na uzavretie dohody o osobnom
užívanípozemkov,môžesioprávnenáosobazapočítaťčas,poktorýjejprávnypredchodcamalpozemok

nepretržite v držbe aj pred účinnosťou tohto zákona.

Podľa ust. § 134 ods. 1, 3 OZ oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe
po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Do doby podľa
ods. 1 sa započítava aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

Podľa ust. § 151n ods. 1, 2 OZ vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech
niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce
vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti alebo patria určitej osobe. Vecné
bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa.

Podľa ust. § 151o ods. 1 druhá a tretia veta OZ právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno
nadobudnúť tiež výkonom práva /vydržaním/; ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie
práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.
Podľa § 151 p ods. 2 OZ vecné bremeno zanikne, ak nastanú trvalé zmeny, že vec už nemôže
slúžiť potrebám oprávnenej osoby alebo prospešnejšiemu užívaniu jej nehnuteľnosti; prechodnou

nemožnosťou výkonu práva vecné bremeno nezaniká.

Podaním doručeným súdu dňa 12.3.2008 vzniesol právny zástupca žalovaného námietku premlčania,
ktorú odôvodnil tým, že odkedy nadobudol vlastníctvo k parcele č. XXX po jeho nebohom otcovi H. M.,
zomrelom dňa X.X.XXXX, nikdy nesúhlasil s tým, aby žalobca prechádzal traktorom cez jeho pozemok

a od roku 1995 zabránil žalobcovi vykonávať právo prechodu tým, že parcelu z časti vstupu na pozemok
ohradil. Podľa žalovaného si žalobca mal právo vyplývajúce z vecného bremena uplatniť na súde v
trojročnej premlčacej lehote, ktorá začína plynúť odo dňa kedy sa právo malo vykonať prvý raz, teda
od roku 1995 a najneskôr si toto právo mohol uplatniť na súdu do konca roka 1998. Keďže tak žalobca
neurobil a toto právo si uplatnil na súde až dňa 13.4.2000, urobil tak až po uplynutí premlčacej lehoty.

V zmysle § 109 Občianskeho zákonníka sa právo zodpovedajúce vecnému bremenu premlčí, ak
sa desať rokov nevykonávalo. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu (§ 151n - 151p) ako právo
majetkové, ktoré nie je vyňaté z premlčania sa premlčí v desaťročnej objektívnej premlčacej dobe,
ktorá začne plynúť od okamihu, keď sa právo prestalo vykonávať. Podľa tvrdení vyjadrených v spise,

žalovaný svojím konaním zabránil výkonu práva zodpovedajúceho vecnému bremenu v roku 1995, keď
pozemok, ktorého je vlastníkom ohradil a až v roku 1999 písomne vyzval žalobcu zdržať sa prechodu
cez jeho nehnuteľnosť. Ak by sa právo vyplývajúce z vecného bremena čo len raz v priebehu plynutia
premlčacej doby vykonalo, nebola by splnená podmienka uplynutia premlčacej doby. Ak teda oprávnený
v priebehu plynutia premlčacej doby začne svoje právo po určitú dobu vykonávať, nedochádza k

spočívaniu premlčacej doby, ale k jej prerušeniu, to znamená, začne plynúť nová desaťročná premlčacia
doba. Táto premlčacia doba začína plynúť odo dňa, keď sa povinný prvý raz vzoprel proti tomu, čo
mal trpieť, alebo keď prvý raz vykonal, čoho sa mal zdržať. Žalovaného tvrdenie o uplynutí trojročnej
premlčacej lehoty bolo preto nesprávne. Desaťročná premlčacia lehota, ktorá sa vzťahuje na práva
zodpovedajúce vecnému bremenu, začala plynúť od doby, kedy žalovaný prvý krát bránil žalobcovi

vykonávať právo prechodu cez cudzí pozemok, teda podľa tvrdení žalovaného od roku 1995; v tomto
prípade do podania návrhu na začatie konania žalobcom premlčacia doba na uplatnenie si svojho práva
súdnou cestou neuplynula, súd preto na námietku premlčania neprihliadol.

Súd sa však v zmysle rozhodnutia Krajského súdu v Prešove č. 3Co 370/2004 - 135 zo dňa

15.11.2005 zaoberal aj otázkou naliehavosti právneho záujmu na tejto určovacej žalobe aj s ohľadom na
ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich
z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. V tomto smere je súd toho názoru, že po odstránení
stavby v minulosti umiestnenej na parcele KN XXX mal žalobca možnosť priameho prístupu zo štátnej

cesty na svoju nehnuteľnosť KN XXX a teda výkon práva prechodu cez nehnuteľnosť žalovaného súd
posúdil ako v rozpore s dobrými mravmi. Vecné bremeno tak, ako je uvedené v petite žaloby by rušivo a
bezdôvodne zasahovalo do výkonu vlastníckeho práva žalovaného a žalobcovi v súčasnosti nič nebráni
vo voľnom prístupe zo štátnej cesty I/77 na svoju nehnuteľnosť cez nehnuteľnosť KN XXX ďalej nanehnuteľnosti KN XXX, XXX či XXX, ktorých je podielovým spoluvlastníkom. O tom, že takýto prístup ako
je zriadený na parcelu KN XXX je možné zriadiť i na parcelu č. XXX, ktorej podielovým spoluvlastníkom
je žalobca svedčí i písomné vyjadrenie Slovenskej správy ciest zo dňa 21.2.2008, z ktorého vyplýva že

tak parcela č. XXX, ako aj parcela XXX sa nachádzajú pod cestou, kde nie je cestná priekopa. Cestné
teleso končí násypovým svahom. I na parcelu č. XXX je možné zriadiť vjazd zo štátnej cesty č. I/77. Pre
zriadenie vjazdu musí vlastník pozemku požiadať úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie o
povolenie na zriadenie vjazdu a Slovenskú správu ciest ako správcu cesty o stanovisko.

Vydržanie patrí k všeobecným originárnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva a predstavuje
nadobudnutie vlastníckeho práva dlhodobou držbou oprávnenou osobou.

S poukazom na vyššie uvedené, súd zamietol žalobu ako nedôvodnú, nakoľko žalobca nenadobudol
vydržaním právo zodpovedajúce vecnému bremenu k nehnuteľnosti, ktoré pozostáva z práva prechodu
peši, povozom a traktorom cez parcelu KN XX/X /podľa registra CKN č. XXX/, zapísanú na LV č. XXX,

nakoľko chýba splnenie zákonnej podmienky pre vznik práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, a
to dobromyseľnosť žalobcu. Súd prvého stupňa je toho názoru, že v danom prípade žalobca nebol
dobromyseľný pri užívaní predmetných nehnuteľností a v danom prípade žalobcovi nevzniklo právo
zodpovedajúce vecnému bremenu.

Súd prvého stupňa opätovne poukazuje aj na to, že ak by boli splnené všetky zákonné predpoklady
pre vznik práva zodpovedajúceho vecnému bremenu v prospech žalobcu, tento výkon práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu by neoprávnene zasahoval do vlastníckeho práva žalovaného a
bol by v rozpore s dobrými mravmi.

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia §-u 151 ods.3 prvá veta Občianskeho súdneho
poriadku, podľa ktorého zákonného ustanovenia v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu
účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o
trovách konania rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Súd v prípade trov konania vzhľadom na väčší počet nárokov uplatňovaných v konaní aplikoval
vyššie citované zákonné ustanovenia a o trovách prvostupňového a odvolacieho konania rozhodne po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie na Krajský súd v Prešove v lehote 15 dní odo dňa jeho

doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkových zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205 a OSP),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.