Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, February 27, 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11CoE/49/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4314202535
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Molnárová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4314202535.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS s.r.o., Vajnorská 100/A, Bratislava,
IČO: 45 869 464, zastúpeného advokátskou kanceláriou verita, s.r.o., Karpatská 18, Bratislava, IČO:
35 940 875, proti povinnému: Y. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom P. XXX/X, L. G., o vymoženie 484,99
eura s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Levice pod sp. zn. 1Er/126/2014 a u súdneho
exekútora JUDr. Ing. Jána Gaspera, PhD., Kálmana Mikszatha 268, Rimavská sobota pod sp. zn. EX

515/2014, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Levice zo dňa 22. apríla 2014 č.
k. 1Er/126/2014-13, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Ing. Jána
Gaspera, PhD. zo dňa 10. 02. 2014 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Svoje rozhodnutie

odôvodnil citáciou ustanovení § 41 ods. 2 písm. d/, § 44 ods. 2, § 57 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.
z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších
zákonov v znení neskorších predpisov, ustanovenia § 35, § 45 ods. 1, 2, 3 zákona č. 244/2002 Z. z.
o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov, ustanovenia § 25 ods. 1 zákona č. 129/2010
Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iních úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení neskorších
predpisov, ustanovení § 2 písm. a/, b/, § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a

o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii
v znení neskorších predpisov (zákon o spotrebiteľských úveroch), ustanovenia § 23a ods. 1 zákona č.
634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, ustanovení § 52 ods. 1, 2, § 53 ods.
1, 4, 5, § 54 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník a článkami smernice Rady 93/13/EHS
z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Uviedol, že exekučným titulom
je rozhodcovský rozsudok zo dňa 10. 05. 2013, vedený pod sp. zn. IX-B/0112/0168, vydaný Stálym

rozhodcovským súdom zriadeným pri ROZHODCOVSKEJ, ARBITRÁŽNEJ A MEDIAČNEJ, a.s., ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 26. 08. 2013 a vykonateľnosť dňa 30. 08. 2013. Vydaniu rozhodcovského
rozsudku predchádzala Zmluva o úvere zo dňa 14. 03. 2007 č. 3726400407, ktorú súd posúdil ako
zmluvu spotrebiteľskú.

Súd prvého stupňa uviedol, že to, že k úverovej zmluve, ktorú uzatvoril oprávnený s povinným bola

dojednaná rozhodcovská doložka vyplýva len z Obchodných podmienok, a to čl. 9 bod 9.2 OP, ako
to vyplýva aj zo samotného rozhodcovského rozsudku, ktorý túto skutočnosť konštatuje vo svojom
odôvodnení.

Pri skúmaní rozhodcovskej doložky v čl. 9 bode 9.2 OP bral súd do úvahy kritériá, na ktorých je
založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky a teda, či rozhodcovská doložka začlenená v rámci

podmienok štandardnej zmluvy nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka). Súd pri posudzovanípodmienok uzatvorenej spotrebiteľskej zmluvy použil aj analogický výklad, a to podľa smernice Rady
93/13/EHS o nekalých zmluvných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách z 5. apríla 1993.

Súd prvého stupňa dospel k názoru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve je
neprijateľnou podmienkou, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Svoj názor
súd prvého stupňa opiera o to, že spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom
postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k
pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom

ovplyvniť ich obsah. Aj v predmetnom prípade povinný nemal možnosť podstatným spôsobom obsah
predmetnej zmluvy ovplyvniť, nakoľko jej súčasťou sú aj všeobecné obchodné podmienky. Povaha
zmluvy je teda adhézna, tzn. spotrebiteľ ju mohol prijať buď ako celok, resp. odmietnuť. Obsah
rozhodcovskej doložky bol dodávateľom vopred pripravený. Len veľmi ťažko možno predpokladať, že si
spotrebiteľ bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky nesie.

Vzhľadom k uvedenému súd prvého stupňa preskúmal rozhodcovský rozsudok spolu s návrhom na
vykonanie exekúcie a žiadosťou súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a
dospel k záveru, že rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, nakoľko zmluvná
podmienka v štandardnej formulárovej zmluve alebo vo všeobecných obchodných podmienkach
inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje

od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby
na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom
na udelenie poverenia pre exekútora. Dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred
rozhodcovským súdom viedli vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odoprená ochrana,
ktorú mu poskytujú ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a tiež smernice 93/13/EHS.

S poukazom na uvedené mal súd prvého stupňa za to, že rozhodcovská doložka nebola spotrebiteľom
osobitne dojednaná, vyplýva len z Obchodných podmienok pre úver (čl. 9, bod 9.2). Praktickým
dôsledkom ustanovenia o rozhodcovskej doložke bolo to, že spotrebiteľovi bola fakticky odoprená
možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom, čím reálne došlo k narušeniu smernicou

sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa podpisom
zmluvy reálne vopred vzdal práva na účinnú právnu obranu. Rozhodcovský rozsudok preto nemôže byť
zákonným podkladom na vykonanie exekúcie.

Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu v zákonom stanovenej

lehote odvolanie. Namietal, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, skutočnosť,
že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a okolnosť,
že doteraz zistený skutkový stav neobstojí. Ďalej namietal, že mu súd prvého stupňa ako účastníkovi
konania odňal možnosť konať pred súdom, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo a skutočnosť,

že súd prvého stupňa nesprávne právne vec posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Konštatoval, že súd prvého stupňa prekročil zákonné
limity pre skúmanie žiadosti o vydanie poverenia, a to skúmaním iných listín ako pripúšťa výslovné
znenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. S poukazom na znenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku
uviedol, že exekučný súd nemá zákonné oprávnenie skúmať a hodnotiť iné listiny, napr. zmluvu o úvere,

ktorá obsahuje rozhodcovskú doložku. Inak povedané, ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok,
súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu nie je vecne príslušný vo veci konať či už ako
súd vyššej inštancie, kasačný súd alebo ako súd konajúci o opravnom prostriedku, ale práve len ako
tzv. exekučný súd. Z povahy veci teda nie je možné priznať exekučnému súdu väčší rozsah vecnej
preskúmavacej pôsobnosti, než akou v prospech uvedenej interpretácie nesvedčia len jazykové, logické

a systematické dôvody, ale aj premenné historického výkladu. V tomto smere poukázal na rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Cdo 159/2009 zo dňa 16. 06. 2009 a nález Ústavného súdu II. ÚS
499/2012. Mal za to, že exekučný súd je oprávnený skúmať rozhodcovský rozsudok ako exekučný
titul len v zákonom určených medziach. O platnosti rozhodcovskej doložky rozhoduje rozhodcovský
súd, a preto prekážka rozsúdenej veci bráni tomu, aby bola opätovne posúdená. Teda je tu prekážka

" res iudicata" a uvedeným konaním dochádza k porušeniu článku 2 ods. 2 Ústavy SR, nakoľko súd
svojím konaním išiel nad rámec zákona. Nie je možné, aby súdy ignorovali vôľu zákonodarcu, ktorú
jasne vyjadril pri konštruovaní vzťahu medzi súdnym a rozhodcovským konaním. Dal do pozornosti, že
oprávnený ako právny nástupca Poštovej banky, a.s. postupoval v súlade s § 93 b) zákona o bankácha dal možnosť klientovi návrh rozhodcovskej zmluvy odmietnuť. Konštatoval aj nesprávne aplikovanie
ustanovení Občianskeho zákonníka a § 153 ods. 1 OSP. Poukázal aj na odlišný postup iných súdov
v tento oblasti. Konštruovaním nového skutkového stavu bez účasti oprávneného a odňatím možnosti

vyjadriť sa k vykonaným dôkazom a skutkovému stavu súd prvého stupňa vychádzal pri rozhodovaní
z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistil skutkový stav, ktorý neobstojí a odňal účastníkovi
možnosť konať pred súdom. Mal za to, že súd prvého stupňa tak neprimerane zvýhodnil povinného pred
exekučným súdom, čím bol porušený princíp rovnosti účastníkov konania, keďže bez toho, aby povinný
urobil akýkoľvek právny úkon, ho nezákonne zvýhodňuje len na základe jeho postavenia. Exekučný

súd nahrádza pasivitu povinného, bez toho, aby povinný urobil akýkoľvek úkon a svojím postupom
znemožnil uplatniť právo priznané exekučným titulom, ktorého účinky sa v zásade zhodujú s účinkami
právoplatného rozsudku. Všetko uvedené oprávnený konštatoval s poukazom na rozsiahlu judikatúru
súdov a Ústavného súdu SR v tejto oblasti. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol napadnuté
uznesenie súdu prvého stupňa zmeniť tak, že súd žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie vyhovie, alternatívne, súd napadnuté uznesenie zruší a vec vráti súdu prvého

stupňa na ďalšie konanie.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací prejednal vec v medziach podaného odvolania podľa § 212 ods. 1, §
214 ods. 2 OSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného
nie je dôvodné, preto rozhodnutie súdu prvého stupňa zo dňa 22. 04. 2014 ako vecne správne podľa §

219 ods. 2 OSP potvrdil, pričom takto rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o
súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Z obsahu predloženého súdneho spisu vyplýva, že exekučné konanie sa začalo dňa 04.
02. 2014, kedy bol súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Jánovi Gasperovi doručený návrh oprávneného

zo dňa 21. 01. 2014 na vykonanie exekúcie, v ktorom oprávnený žiadal o vymoženie sumy 484,99
eura s príslušenstvom a trov exekúcie. Ako exekučný titul predložil rozhodcovský rozsudok zo dňa
10. 05. 2013, vydaný pod sp. zn. IX-B/0112/0168 STÁLYM ROZHODCOVSKÝM SÚDOM zriadeným pri
ROZHODCOVSKEJ, ARBITRÁŽNEJ a MEDIAČNEJ, a.s., ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 26. 08.
2013 a vykonateľnosť dňa 30. 08. 2013. Následne súdny exekútor JUDr. Ing. Ján Gasper, PhD. podaním

zo dňa 10. 02. 2014 požiadal príslušný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe
vyššie označeného exekučného titulu. Dňa 22. 04. 2014 súd prvého stupňa, obsadený vyšším súdnym
úradníkom, vydal napadnuté uznesenie, ktorým žiadosť súdneho exekútora JUDr. Ing. Jána Gaspera,
PhD. zo dňa 10. 02. 2014 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol z dôvodov uvedených
v odôvodnení tohto uznesenia.

Podľa § 219 ods. 1, 2 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a z takto zisteného
skutkového stavu urobil aj správny právny záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky ako zmluvnej
podmienky. Odvolací súd sa s takýmto záverom uvedeným v odôvodnení napadnutého uznesenia
stotožnil, a preto s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2 OSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia

obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia bez toho, aby tieto
dôvody opakoval.

Exekučný súd je oprávnený a povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či
sú splnené podmienky na vedenie exekučného konania. Jednou z týchto podmienok je relevantný

exekučný titul, bez existencie ktorého nemožno exekúciu vykonať. V predmetnej veci je exekučným
titulom rozhodcovský rozsudok zo dňa 10. 05. 2013, vydaný pod sp. zn. IX-B/0112/0168 STÁLYM
ROZHODCOVSKÝM SÚDOM zriadeným pri ROZHODCOVSKEJ, ARBITRÁŽNEJ a MEDIAČNEJ, a.s.,
o vydanie ktorého požiadal INVEST DEBET, s.r.o. (právny predchodca oprávneného v exekučnom
konaní) na základe úverovej zmluvy zo dňa 14. 03. 2007, v zmysle ktorej bol dlžníkovi (v exekučnom

konaní povinnému) poskytnutý úver v sume 663,88 eur (20.000,- Sk), ktorý sa dlžník zaviazal vrátiť
veriteľovi v 60 mesačných splátkach po 18,75 eur (565,- Sk) s ročnou percentuálnou mierou nákladov
27,13 %. Súčasťou tejto zmluvy sú i obchodné podmienky pre úver (verzia 2/2006), v ktorých je v čl. 9
v bode 9.2 obsiahnutá rozhodcovská doložka v znení: "Zmluvné strany sa dohodli, že akékoľvek spory,ktoré vzniknú zo ZoÚ a OP, budú riešené dohodou. V prípade nedosiahnutia dohody klient prijíma návrh
PB na riešenie vzájomných sporov vzniknutých na základe alebo súvisiacich s ZoÚ a OP, vrátane sporov
o platnosť, výklad a zánik ZoÚ alebo OP, v rozhodcovskom konaní pred stálym rozhodcovským súdom

zriadenom pri spoločnosti ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., IČO: 35 862 882,
zapísaná v OR SR OS Bratislava 1, odd. Sa vl. č. 3157/B (RAM) podľa jeho vnútorných predpisov. Strany
sporového konania sa rozhodnutiu RAM podriadia s tým, že toto rozhodnutie bude pre nich konečné a
záväzné. Miestom rozhodcovského konania je Bratislava".

Vtejtosúvislostianazdôrazneniesprávnostinapadnutéhouzneseniaodvolacísúduvádzaispoukazom
nauznesenieÚstavnéhosúduSRz24.02.2011,č.k.IV.ÚS55/2011-19,žerozhodcovskádoložka,ktorá
mala založiť legitimitu exekučného titulu nebola v predmetnej veci spotrebiteľom osobitne vyjednaná,
ale vyplýva z obchodných podmienok pre úver (verzia 2/2006) štandardnej formulárovej spotrebiteľskej
úverovej zmluvy zo dňa 14. 03. 2007 a tento právny vzťah teória i prax považujú za nerovnovážny.
Rozhodcovská doložka v predmetnej veci znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie

sporu štátnym súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde.
S poukazom na uvedené potom treba považovať rozhodcovskú doložku uvedenú v obchodných
podmienkach pre úver (verzia 2/2006) úverovej zmluvy zo dňa 14. 03. 2007 bez ohľadu na jej formu a
znenie za neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti ho
v určitých prípadoch neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná rozhodcovská

doložka ako neprijateľná zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z
takejto doložky potom odporuje dobrým mravom. Plnenie z neprijateľnej podmienky je plnením právom
nedovoleným a štát musí bezvýhradne odmietnuť ochranu takýmto plneniam.

V predmetnej veci odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že nie každá zmluvná podmienka vyvoláva

nepomer v spotrebiteľskej zmluve v neprospech spotrebiteľa a je neprijateľná. Pokiaľ je však zmluvná
podmienka v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa, nemali by byť pochybnosti o tom, že takáto
zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Ak by takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou
bola samotná rozhodcovská doložka, v takom prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi.
Takýto výkon práv podľa predmetnej rozhodcovskej doložky je v rozpore s právnou úpravou ochrany

spotrebiteľa.

Ustanovenie § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov
umožňuje exekučnému súdu odmietnuť exekučnú právnu ochranu nároku priznanému rozsudkom
rozhodcovského súdu, ktorý vykazuje niektoré z vád uvedených v tomto ustanovení (zaväzuje účastníka

rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje
dobrým mravom - ustanovenie § 45 ods. 1 písm. c/ vyššie citovaného zákona). V prípade zistenia
týchto vád je súd oprávnený hľadieť na rozhodcovský rozsudok tak, akoby materiálne právoplatný nebol
- nie je ním teda viazaný v zmysle ustanovenia § 159 OSP.

S takýmto záverom korešponduje i ustanovenie § 35 vyššie citovaného zákona, ktoré účinky
rozhodcovského rozsudku obmedzuje len na účastníkov, z čoho vyplýva, že nebolo zámerom
zákonodarcu bezvýhradne viazať všetky štátne orgány účinkami rozhodcovského rozsudku, pretože
rozhodcovský súd je súkromnoprávny orgán a rozhodcovské konanie je súkromnoprávnym konaním.

S poukazom na uvedené zistenia je potom potrebné konštatovať, že predložený exekučný titul je
materiálne nevykonateľný, nakoľko rozhodcovská doložka uvedená v obchodných podmienkach pre
úver úverovej zmluvy je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a ako taká bola už od počiatku neplatná
v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, pričom absencia tejto vlastnosti spôsobuje v predmetnej
veci neodstrániteľnú prekážku brániacu vo vykonávaní exekúcie. Na závere o neplatnosti predmetnej

rozhodcovskej doložky nemení nič ani námietka odvolateľa, že predložením rozhodcovskej zmluvy si
plnil len svoju povinnosť, vyplývajúcu mu z ustanovenia § 93b zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a
o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, za čo ho nemožno
v predmetnom exekučnom konaní sankcionovať. Exekučný súd vyššie uvedené nedostatky zistil už v
štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, preto

správne postupoval podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov a
žiadosť súdneho exekútora zamietol. Týmto postupom exekučný súd správne a v súlade so zákonom
odmietol poskytnúť exekučnú právnu ochranu nároku priznanému rozhodcovským rozsudkom, nakoľkoboli splnené podmienky na zamietnutie návrhu, ktorým súdny exekútor žiadal o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie.

Odvolací súd uvádza, že znenie § 52 a nasl. bolo zmenené novelou (zák. č. 568/2007 Z. z., ktorým
sa mení a dopĺňa zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej
národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších
predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinným od 01. 01. 2008), v ktorej sa na rozdiel od
predchádzajúcej úpravy za spotrebiteľskú zmluvu považuje každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,

ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. V predmetnej veci však právny vzťah medzi predchodcom
oprávneného(Poštovoubankou,a.s.)apovinnouvznikolnazákladezmluvyoúverezodňa14.03.2007,
ktorú treba považovať za štandardnú formulárovú spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 Občianskeho
zákonníka v znení platnom ku dňu jej uzavretia, resp. za typovú zmluvu podľa § 23a zák. č. 634/1992
Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov platnom v čase jej uzavretia. Súčasťou tejto
zmluvy sú obchodné podmienky pre úver (verzia 2/2006), v ktorých je obsiahnutá rozhodcovská doložka,

ktorú súd prvého stupňa správne posúdil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože spotrebiteľ
(v exekučnom konaní povinná) nemal na výber a bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu.
Ustanovenie § 53 ods. 4, písm. r/ Občianskeho zákonníka bolo do tohto právneho predpisu zapracované
až od 01. 01. 2008, t. j. po uzavretí predmetnej zmluvy. Za týchto okolností odvolací súd považoval
rozhodcovskú doložku za neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa generálnej klauzuly upravenej v

ustanovení § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože spôsobuje značný nepomer v právach a
povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, na čo správne poukázal i súd prvého stupňa vo svojom
uznesení.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.