Rozsudok Judgement was issued on Thursday, May 25, 2016

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 6C/132/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414211147
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Zuzan
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2016:6414211147.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdŽiarnadHronomvkonanípredsudkyňouJUDr.JanouZuzan,vprávnejvecinavrhovateľov:
1/ Y. S., X.. X.X.XXXX, L. E.. J. XXXX/XX, Ž.A. X. P. C. X/ P. S., X.. X.X.XXXX, V. L. E.. J. XXXX/XX, Ž.
X. P., obaja právne zastúpení advokátskou kanceláriou Špireková & Partners s.r.o., so sídlom Námestie
Matice slovenskej 6, 965 01 Žiar nad Hronom, proti odporcovi: PRO CIVITAS s.r.o., so sídlom Astrová
2/A, 821 01 Bratislava, právne zastúpený advokátkou JUDr. Veronikou Kubrikovou, PhD., so sídlom AK

Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto

r o z h o d o l :

Súd zrušuje rozhodcovskýrozsudokStálehorozhodcovskéhosúduzriadenéhopriRozhodcovská
arbitrážna a mediačná a. s. so sídlom Sienkewiczova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 35862882, sp. zn. PV-
A/0711/0040.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľom náhradu trov konania tak, ako budú vyčíslené v
písomnom vyhotovení rozsudku.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok z návrhu na začatie konania vo výške 331,50 € na
účet Okresného súdu Žiar nad Hronom v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Súd pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v návrhu po nadobudnutí právoplatnosti tohto
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 22.9.2014 domáhali, aby súd zrušil
rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNMA
A MEDIAČNÁ, a.s. (ďalej len „rozhodcovský súd“) vydaný pod sp. zn. PV-A/0711/0040 zo dňa 13.6.2014
z dôvodu, že ním boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa a
tiež bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania a zároveň popierali platnosť
rozhodcovskej zmluvy.

Odporca sa k návrhu písomne vyjadril podaním zo dňa 26.1.2015 (doručeným súdu dňa 29.1.2015).
Žiadal návrh zamietnuť v celom rozsahu, pretože podľa jeho názoru rozhodcovská zmluva bola
uzatvorená platne, úverová zmluva medzi navrhovateľmi a odporcom nie je spotrebiteľská. Zároveň
žiadal nahradiť trovy konania.
V prípade, ak súd rozhodne tak, že rozhodcovský rozsudok zruší, žiadal, aby súd pokračoval v konaní vo
veci v rozsahu uvedenom v návrhu podanom na rozhodcovskom súde a aby zaviazal navrhovateľov, aby

mu zaplatili spoločne a nerozdielne sumu 3.133,71 € s úrokom vo výške 11,90 % ročne z istiny 3.133,71
€ od 19.3.2013 do zaplatenia istiny, úrokom z omeškania vo výške 9,00 % ročne z istiny 3.133,71 € od
19.3.2013 do zaplatenia istiny, sumu dlžných úrokov a úrokov z omeškania vyčíslenú ku dňu 18.3.2013vo výške 103,33 €, náhradu trov súdneho konania za zaplatený súdny poplatok a náhradu trov právneho
zastúpenia.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom navrhovateľov, písomným vyjadrením odporcu,
listinnými dôkazmi predloženými navrhovateľmi a odporcom, výsluchom účastníkov konania a zistil
nasledovný skutkový stav:

Z písomného návrhu ako aj výsluchu navrhovateľov súd zistil, že dňa 28.4.2008 uzatvorili s odporcom

zmluvu o úvere č. 6897371091 (ďalej len „zmluva“). Zo zmluvy samotnej vyplýva, že odporca poskytol
navrhovateľom účelový úver - pôžičku na bývanie na byt súp. č. 407 č. bytu 19 v sume 100.000,-
Sk, ktorú sa navrhovatelia zaviazali splácať v 2.095 Sk mesačných splátkach s výškou úrokovej
sadzby 11,9 % ročne. Dátum prvej splátky bol dohodnutý na 20.5.2008 počet mesačných splátok 72 a
dátumom konečnej splatnosti úveru 20.4.2014. v zmluve je v bode 1.11 uvedené, že „zmluvné strany
sa dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere vrátane sporov o jej vznik, platnosť a

výklad, budú rozhodované v súlade s rozhodcovskou doložkou uvedenou vo všeobecných obchodných
podmienkach“. Z všeobecných obchodných podmienok v bode 10.2.2. vyplýva, že „banka a klient sa
dohodli na rozhodcovskej doložke týkajúcej sa riešenia všetkých sporov, ktoré medzi nimi vzniknú
z právnych vzťahov vzniknutých pri poskytovaní Služieb, Bankových produktov a/alebo vykonávaní
Bankových obchodov, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik príslušnej Zmluvy...“

Stály rozhodcovský súd zriadený spoločnosťou ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNMA A MEDIAČNÁ,
a.s. (ďalej len „rozhodcovský súd“) vydaný pod sp. zn. PV-A/0711/0040 zo dňa 13.6.2014 zaviazal
navrhovateľov za zaplatenie odporcovi sumy 3.133,71 € s úrokom vo výške 11,90 % ročne z istiny
3.133,71 € od 19.3.2013 do zaplatenia istiny, úrokom z omeškania vo výške 9,00 % ročne z istiny

3.133,71 € od 19.3.2013 do zaplatenia istiny, sumu dlžných úrokov a úrokov z omeškania vyčíslenú
ku dňu 18.3.2013 vo výške 103,33 €, náhradu poplatku za rozhodcovské konanie vo výške 167,39 €,
náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 154,56 €, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto
rozhodcovskéhorozsudku.Vprevyšujúcejčastirozhodcovskýsúdžalobnýnávrhvovecisamejzamietol.
Súd takto rozhodol titulom uzavretia zmluvy o úvere č. 6897371091, ktorú uzatvorili navrhovatelia s

Poštovou bankou, a.s., a ktorú právnemu predchodcovi odporcu (a po postúpení pohľadávky odporcovi)
navrhovatelia nevrátili.

Z písomného podania a výpovede navrhovateľov súd zistil, že im bol doručený rozhodcovský rozsudok
dňa 3.9.2014 (čo vyplýva aj z fotokópie doručeniek rozhodcovského súdu), a týmto podaným návrhom

sa domáhajú zrušenia rozhodcovského rozsudku z dôvodu, že ním boli porušené všeobecne záväzné
právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa a tiež bola porušená zásada rovnosti účastníkov
rozhodcovského konania a zároveň popierali platnosť rozhodcovskej zmluvy. Uviedli, že rozhodcovská
doložka sa nachádza v obchodných podmienkach, ktoré nie sú súčasťou zmluvy o úvere. Uviedol,
že táto zmluvná podmienka nebola individuálne dojednaná, bola súčasťou tzv. formulárovej zmluvy,

kde navrhovatelia ako spotrebitelia nemali možnosť ovplyvniť jej znenie. Prostredníctvom svojej
právnej zástupkyne tvrdili, že na úverovú zmluvu, ktorá bola medzi účastníkmi uzatvorená treba
aplikovať ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z a aj ostatné ustanovenia právnych predpisov na ochranu
spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Poukázali na hrubý nepomer medzi poskytnutým
úverom a povinnosťou navrhovateľov. Rovnako sankcie za porušenie zmluvných povinností je potrebné

podľa názoru navrhovateľov považovať za neprimerane vysoké.

Z písomných podaní odporcu a ústnej výpovede prostredníctvom právneho zástupcu súd zistil,
že predmetnú zmluvu o úvere nepovažuje za spotrebiteľskú, nakoľko nemôže spadať pod úpravu
zákona o spotrebiteľských úveroch. Navrhovatelia sa mali možnosť oboznámiť s rozhodcovskou

doložkou, ktorá bola dohodnutá platne, v súlade s ustanoveniami zákona o rozhodcovskom konaní.
Poukázal na to, že navrhovatelia podpísali zmluvu o úvere dňa 24.4.2008 a banka až 28.4.2008,
čiže mali dostatok času na preštudovanie podmienok zmluvy. Uviedol, že obchodné podmienky
zverejňuje právny predchodca odporcu aj na svojej internetovej stránke www.postovabanka.sk . Navrhovatelia mali možnosť odmietnuť uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy,

čo však neurobili. Odporca uviedol, že banka, ktorá poskytovala úver bola povinná ponúknuť svojim
klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy podľa § 4 ods. 1 a 2 zák. č. 244/2002
Z.z. (§ 93b ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách). Odporca uviedol, že je vylúčené a v rozpore s
Ústavou SR priamo vyvodzovať práva a povinnosti zo Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993. Odporcav neposlednom rade namietol pasívnu vecnú legitimáciu v konaní a žiadal aby z tohto dôvodu súd žalobu
zamietol a konanie zastavil.

Podľa § 52 Občianskeho zákonníka, v znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia zmluvy,
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.

Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 až 5 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia zmluvy,
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach

a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To
neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne
dojednané.
Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom
sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré

a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa,
c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa

spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,
d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo
zodpovednosti za škodu,
e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ
neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,

f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi
to neumožňujú,
g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,

h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,
i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú
na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena
dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,

k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,
l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré
by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,
m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane

obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči predávajúcemu vrátane
práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči predávajúcemu,n)spôsobujú,žeplatnosťzmluvyuzatvorenejnadobuurčitúsapouplynutíobdobia,naktorúbolazmluva
uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu
s predĺžením platnosti zmluvy,

o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré
priznávajú právo zmluvu vykladať iba predávajúcemu,
p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú
uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,
r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil

výlučne v rozhodcovskom konaní.

Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 4 ods. 1, 2 Zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, v znení platnom a účinnom v čase
vydania rozhodcovského rozsudku (ďalej len „ZoRK“), rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej

zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu,
inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente
podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom
alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej
zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

Podľa § 40 ods. 1 ZoRK, účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom
súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak:

c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy,

g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17),
j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

Podľa § 41 ods. 1 ZoRK, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30
dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva

žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu
rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave
rozhodcovského rozsudku.

K námietke nedostatku pasívnej legitimácie odporcu v konaní súd uvádza, že uznesením tunajšieho

súdu č.k. 6C/132/2014-58 zo dňa 10.1.2015 súd rozhodol, že zamieta návrh na pripustenie zmeny
účastníka konania na strane odporcu, ktorý odporca žiadal z dôvodu, že na spoločnosť OMIKRON
TRADING LIMITED bola na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 20.5.2015 uzatvorenej
medzi odporcom ako postupcom a spoločnosťou OMIKRON TRADING LIMITED ako postupníkom
postúpená pohľadávka zo zmluvy o úvere č. 6897371091. V odôvodnení tohto uznesenia je uvedené z

akých dôvodov bol tento návrh zamietnutý, preto sa opakovane súd s touto otázkou nezaoberal.

Súd sa v rozsudku vysporiadal s argumentáciou odporcu týkajúcou sa prechodného ustanovenia ZoRK
uvedeného v § 54b ods. 1 s účinnosťou od 1.1.2015, t.j. že „ustanovenia tohto zákona sa použijú aj na
konaniazačatépred1.1.2015“súdmázato,žeakbynaposúdenielehotynapodanienávrhunazrušenie

rozhodcovského rozsudku a na posúdenie dôvodov podania tohto návrhu ako aj posúdenie formy
rozhodcovskej zmluvy aplikoval ustanovenia zákona účinného v čase rozhodovania, t.j. ZoRK po novele
č. 336/2014 Z.z. išlo by v tomto prípade o pravú retroaktivitu, ktorá je neprípustná a je to významnou
zárukou ochrany práv a právnej istoty. Pri pravej retroaktivite zákonodarca v novom právnom predpise
neuzná práva alebo povinnosti založené právnymi skutočnosťami, ktoré sa ako právne skutočnosti

uznávali na základe skoršieho právneho predpisu. Pri nepravej retroaktivite zákonodarca uznáva právne
skutočnosti, na základe ktorých podľa predchádzajúcej právnej normy došlo k vzniku určitých právnych
vzťahov. O nepravú retroaktivitu môže ísť napriek tomu, že zákonodarca prípadne novým právnym
predpisom zároveň s účinnosťou do budúcna prinesie určité zmeny aj tých práv (alebo povinností), ktoré
vznikli za platnosti skoršieho zákona. Nepravá retroaktivita teda nebráni zákonodarcovi novou právnou

úpravou vstúpiť aj do tých právnych vzťahov, ktoré vznikli na základe skôr prijatej právnej normy a meniť
ich režim. V konečnom dôsledku však nepôsobí nepravá retroaktivita do minulosti, akceptuje stav, ktorý
nastal za skôr platnej a účinnej právnej úpravy.Pretože návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku a dôvody v ňom uvedené boli podané za účinnosti
skoršej právnej úpravy (t.j. pred novelou č. 336/2014 Z.z.) súd postupoval podľa zákona č. 244/2002
Z.z. s účinnosťou do 31.12.2014. Taktiež zmluvu a jej právny režim súd posudzoval podľa predpisov

platných a účinných v čase jej uzavretia.

Z vykonaného dokazovania vyplýva, že navrhovateľom bol doručený rozsudok rozhodcovského súdu
dňa 3.9.2014 a návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku podali na tunajší súd dňa 22.9.2014. Súd

má za to, že návrh podali v zákonom stanovenej lehote 30 dní a preto sa pri vykonaní dokazovania
zaoberal jeho dôvodnosťou a dospel k záveru, že návrh navrhovateľov je dôvodný.
Čo sa týka popretia platnosti rozhodcovskej doložky, súd má za preukázané, že táto je súčasťou
všeobecných obchodných podmienok, pričom na tejto listine sa nenachádzajú podpisy účastníkov
zmluvy o úvere. V samotnej zmluve o úvere sa v bode 4.11 nachádza odkaz na rozhodcovskú
doložku uvedenú vo všeobecných obchodných podmienkach. Ako vyplýva z citovaného ust. § 4 ZoRK

rozhodcovská zmluva musí byť v písomnej forme, t.j. musí byť obsiahnutá v dokumente podpísanom
zmluvnými stranami. V konaní súd nemal za preukázané, že všeobecné podmienky boli súčasťou
zmluvy, keďže sú uvedené na samostatnej listine a nebolo preukázané, že navrhovatelia pri podpise
zmluvyprevzaliajvšeobecnéobchodnépodmienky.Takakozmluvuoúvere,takajrozhodcovskúzmluvu
podľa názoru súdu možno označiť za formulárové, nakolˇko boli predtlacˇené a navrhovatelia nemohli

ovplyvnitˇ ich obsah. Súd sa stotožnil s argumentáciou navrhovateľov, že nebola dodržaná zákonom
predpísaná forma rozhodcovskej zmluvy a preto ju súd považuje za neplatnú.
Pokiaľ ide o dôvod návrhu navrhovateľky na zrušenie rozhodcovského rozsudku pre porušenie
všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, súd považuje uzatvorenú
zmluvu o úvere za spotrebiteľskú, spadajúcu pod úpravu všeobecných ustanovení Občianskeho

zákonníkaospotrebiteľskýchzmluvách.Súddalzapravduodporcovi,žepodúpravuzákonač.258/2001
Z.z. o spotrebiteľských úveroch, nemôže predmetná zmluva spadať, nakoľko navrhovatelia si úver vzali
na rekonštrukciu okien a samotný zákon v § 1 ods. 2 hovorí, že zákon sa nevzťahuje na zmluvy o
poskytnutí úveru na účely stavebných úprav dokončených stavieb a ich údržbu. Súd mal v konaní za
preukázané, že dňa 28.4.2008 uzavreli navrhovatelia s právnym predchodcom odporcu zmluvu o úvere

na základe ktorej odporca poskytol navrhovateľom účelový úver - pôžičku na bývanie na byt súp. č.
407 č. bytu 19 v sume 100.000,- Sk, ktorú sa navrhovatelia zaviazali splácať v 2.095 Sk mesačných
splátkachsvýškouúrokovejsadzby11,9%ročne.Dátumprvejsplátkyboldohodnutýna20.5.2008počet
mesačných splátok 72 a dátumom konečnej splatnosti úveru 20.4.2014. Túto zmluvu súd považuje za
spotrebiteľskú. Navrhovatelia vystupovali v čase poskytnutia úveru ako fyzické osoby - nepodnikatelia

a právny predchodca odporcu ako dodávateľ poskytujúci úver v rámci predmetu svojej podnikateľskej
činnosti. Uzatvorenázmluvaoúverejepodľanázorusúduformulárová,bolapredtlačenáanavrhovatelia
nemohli ovplyvniť jej obsah. Ustanovenia zmluvy neboli individuálne dojednané a súd ich považuje za
neprijateľné zmluvné podmienky v časti, kde právny predchodca odporcu žiadal od navrhovateľov v
prípade nesplnenia svojho záväzku neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením ich

záväzku. V bode 4.6 zmluvy je uvedené, že „v prípade ak dôjde k porušeniu ktoréhokoľvek z ustanovení
zmluvy, obchodných podmienok alebo všeobecných obchodných podmienok, banka je oprávnená
postupovať v zmysle čl. 9 obchodných podmienok. Výska úroku z omeškania bola dohodnutá ako
úroková sadzba zvýšená o 15% (t.j. 11,9 + 15). Súd poukazuje na to, že výška úroku z omeškania podľa
predpisov Občianskeho práva bola v čase omeškania (7.4.2011) vo výške 9 %. Taktiež súd považoval za

porušenie všeobecne záväzných predpisov na ochranu práv spotrebiteľa aj to, že rozhodcovská doložka
nebola individuálne dojednaná a preto je neplatná a tohto dôvodu ani nemohol dať za pravdu odporcovi,
ktorý tvrdil, že navrhovatelia mali možnosť odmietnuť jej uzatvorenie.
Čo sa týka tvrdenej povinnosti banky ako poskytovateľa úveru podľa predpisov účinných v čase
uzatvorenia zmluvy podľa § 93b ods. 1 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách, ponúknuť svojim klientom

neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy podľa § 4 ods. 1 a 2 ZoRK o tom, že ich
prípadné vzájomné spory z obchodov /§5 písm. i)/ budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym
rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitných predpisov, k tomuto súd uvádza, že súd túto
povinnosť banky nespochybňuje, avšak k platnému dojednaniu (nie len ponúknutiu tejto možnosti)
by mohlo dôjsť pri dodržaní formy a hlavne individuálneho dojednania tohto inštitútu. Uvedenie

rozhodcovskej doložky vo všeobecných obchodných podmienkach súd považoval z vyššie uvedených
dôvodov za nepostačujúce na to, aby sa platnosti tejto doložky mohol odporca úspešne dovolávať.K ďalšej argumentácii odporcu súd uvádza, že smernica Rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých
podmienkachvspotrebiteľskýchzmluváchbolaprebranáčovyplývazprílohykObčianskemuzákonníku,
kde je uvedený zoznam preberaných právne záväzných aktov Európskej únie.

Súd sa nestotožňuje s tvrdením, že v zákone nebola uložená povinnosť bankám pri predložení návrhu
na uzavretie rozhodcovskej zmluvy preukázateľne poučiť klienta o dôsledkoch uzavretia navrhovanej
rozhodcovskej zmluvy na riešenie ich vzájomných sporov z obchodov, pretože banka ako subjekt
poskytujúci úvery fyzickým osobám - nepodnikateľom mal pri zachovaní obchodných praktík postupovať
korektne a v súlade s platnými právnymi predpismi. V čase uzatvárania zmluvy o úvere boli v platnosti

ustanovenia OZ o spotrebiteľských zmluvách, kde je jasne zadefinované, kto vystupuje ako spotrebiteľ
a akým spôsobom sa má so spotrebiteľom vyjednávať zmluva. Uvedenie odkazu v zmluve na
rozhodcovskú doložku vo všeobecných obchodných podmienkach, ktoré obsahujú IV. Časti a majú
17 strán textu podľa názoru súdu nie je jednanie, ktoré preukázateľným spôsobom vylúči pochybnosť
o platnosti a individuálnom prístupe. Súd zdôrazňuje, že forma rozhodcovskej doložky bola v čase
uzatvorenia zmluvy taktiež zákonom predpísaná a preukázateľným spôsobom nebola dodržaná. Subjekt

poskytujúci úvery a v rámci svojej obchodnej činnosti musí postupovať podľa všeobecných zásad na
ktorých stoja záväzkové vzťahy riešené či už Občianskym zákonníkom alebo Obchodným zákonníkom,
a to, že účastníci sú povinní dbať, aby sa pri úprave zmluvných vzťahov odstránilo všetko, čo by
mohlo viesť k vzniku rozporov. Pri nedodržaní formy rozhodcovskej zmluvy ako predpokladá zákon súd
nepovažoval za rozhodné, či mali navrhovatelia dostatok času na podrobné preštudovanie zmluvy a

obchodných podmienok alebo nie, nakoľko v tejto otázke bol medzi účastníkmi konania zásadný rozpor.
Preto sa v tejto otázke nezaoberal ďalším vykonávaním dokazovania.
Súdpovykonanomdokazovanídospelkzáveruzvyššieuvedenýchdôvodov,žeprirozhodovaníStáleho
rozhodcovského súdu boli porušené predpisy na ochranu práv spotrebiteľa, a preto rozhodol o zrušení
rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 08507/11 zo dňa 25.11.2014.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že navrhovateľom, ktorí mali vo
veci plný úspech, priznal náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
odporcovi, ktorý vo veci úspech nemal. Právna zástupkyňa navrhovateľov si v lehote podľa § 151

ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku uplatnila trovy právneho zastúpenia v celkovej sume 639,63 €.
Trovy právneho zastúpenia vyčíslené advokátkou pozostávajú z 9 úkonov právnej služby (príprava a
prevzatie vrátane 1. porady s klientom, spísanie návrhu na začatie konania dňa 22.9.2014, návrh na
odklad vykonateľnosti dňa 22.9.2014, oznámenie 30.9.2014, porada s navrhovateľom 1/ dňa 18.3.2016
a navrhovateľkou 2/ dňa 22.3.2016, nahliadanie do spisu dňa 31.3.2016 a účasť na pojednávaní dňa

23.3.2016 a 25.5.2016) podľa § 11 ods. 1 a § 13 ods. 3, a § 13a ods. 1 vyhlášky 655/2004 Z.z. o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“) v sume 4
x 61,87 € + režijný paušál za rok 2014 v sume 8,04 € a 5 x 63,58 € a režijný paušál za rok 2016 v
sume 8,58 €.
Za úkony právnej služby advokátka vyúčtovala sumu 639,63 €. Súd nemohol právnej zástupkyni priznať

náhradu trov za úkon - „oznámenie zo dňa 30.9.2014“, nakoľko išlo o oznámenie skutočnosti na výzvu
súdu, ktoré mal obsahovať už samotný kvalifikovaný návrh a vyhláška za úkon právnej služby považuje
písomné podanie týkajúce sa veci samej (§ 13a ods. 1 písm. c). Taktiež súd nepriznal právnej zástupkyni
ani úkon „nahliadnutie do súdneho spisu dňa 31.3.2016“ nakoľko takýto úkon právnej služby nepozná
ani samotná vyhláška. Preto v tomto konaní súd navrhovateľke priznal náhradu trov konania v sume

zodpovedajúcejvykonanýmúkonomprávnejslužbyspolusrežijnýmpaušálomcelkovovsume498,37€.

Vzhľadom k tomu, že navrhovateľka bola ako spotrebiteľka od zaplatenia súdneho poplatku oslobodená,
prešla zároveň na odporcu poplatková povinnosť na zaplatenie súdneho poplatku z návrhu na začatie
konania, ktorý predstavuje podľa Zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis

registra trestov výšku 331,50 € (331,50 € za zrušenie rozhodcovského rozsudku), ktorú súd odporcovi
zároveň vo výroku rozhodnutia uložil.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne vo
vyhotovení trojmo cestou Okresného súdu Žiar nad Hronom na Krajský súd v Banskej Bystrici.V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozsudku smeruje, kto ho robí, v
akom rozsahu odvolateľ napáda rozsudok, v čom je rozsudok alebo postup okresného súdu nesprávny,
čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a podpis. Odvolanie treba

predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa. (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., ak
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval

senát,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy.
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené,
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný neplní dobrovoľne to čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený

podať návrh na výkon exekúcie.