Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, September 24, 2015

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 5C/18/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8513202138
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Dubjelová

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2015:8513202138.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa samosudkyňou JUDr. Juditou Dubjelovou v právnej veci žalobkyne C. Y.,

rod. D., nar. XX.X.XXXX, bytom P. D. XX, XXX XX G., občianka SR, právne zastúpená Advokátskou
kanceláriou JUDr. Peter Rybár, s.r.o., Kuzmányho 29, 040 01 Košice, IČO:47234466, proti žalovanému
Rapid life životná poisťovňa, a.s. so sídlom Garbiarska 2, Košice 040 71, IČO: 31 690 904, právne
zastúpená JUDr. Gabrielom Gulbišom, advokátom AK Košice, Němcovej 22 v konaní o zrušenie
rozhodcovských rozsudkov takto

r o z h o d o l :

Súd rozsudok rozhodcovského súdu Arbitrážneho súdu Košice, Alžbetina 41, 040 01 Košice, IČO
44325452, vydaný v konaní vedenom pod sp. zn 2C/2746/2012 dňa 19.1.2012,

r u š í.

Súd rozsudok rozhodcovského súdu Arbitrážneho súdu Košice, Alžbetina 41, 040 01 Košice, IČO
44325452, vydaný v konaní vedenom pod sp. zn 2C/2651/2012 dňa 19.1.2012, r u š í.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 100 %. O výške náhrady
trov konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa podaným návrhom doručeným súdu dňa 2.5.2013, zapísaným pod sp. zn. 5C/18/2013,

domáhala, aby súd zrušil rozhodcovský rozsudok rozhodcu JUDr. Bohumíra Zaujeca, sp. zn.
2C/2746/2012 zo dňa 19.1.2012.

Návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku sp. zn. 2C/2746/2012 zo dňa 19.1.2012 odôvodnila tým,
že dňa 3.7.2007 uzavrela so žalovaným poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX. Žiadosťou o zrušenie poistnej
zmluvy doručenou žalovanému dňa 20.11.2007 predmetnú poistnú zmluvu písomne vypovedala.
Oznámením o zániku poistenia zo dňa 23.11.2007 jej žalovaný oznámil, že k zániku poistnej zmluvy

dôjde dňa 04.07.2008. Zároveň žalovaný v predmetnom oznámení uviedol ako konečný stav finančného
plnenia poistnej zmluvy zostatok 0,-EUR.

Následne si žalovaný návrhom na zaplatenie 312,84 eur zo dňa 2.1.2012 uplatnil na Arbitrážnom súde v
Košiciach osobitnú pohľadávku vo výške 312,84 eur s príslušenstvom, ktorá mala zodpovedať nákladom
žalovaného vynaložených na uzavretie poistnej zmluvy. Rozsudkom uvedeného rozhodcovského
súdu zo dňa 19.1.2012 bolo žalobkyni uložené zaplatiť žalovanému sumu 312,84 eur a trovy

rozhodcovského konania vo výške 276 eur. Rozhodcovský rozsudok bol žalobkyni doručený dňa
15.04.2013. Rozhodcovský rozsudok navrhla zrušiť z dôvodu neprijateľnosti ustanovení týkajúcich sa
rozhodcovskej doložky upravenej v rámci všeobecných poistných podmienok (ďalej len VPP), ktorá
spôsobuje jej neplatnosť, a to s poukazom na § 53 ods. 1, 4 a § 52 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka(Obč. zák.). Zároveň vyslovila názor, že v tomto prípade nejde o individuálne dojednanú rozhodcovskú
doložku s poukazom na § 53 ods. 2, 3 a 5 Obč. zák. Okrem uvedených dôvodov sú podľa nej
splnené ďalšie podmienky na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. c) a j) zák.

č. 244/2002 o rozhodcovskom konaní. Dojednaním rozhodcovskej doložky došlo k jednoznačnému
zhoršeniu postavenia žalobkyne ako spotrebiteľa. V danom prípade ide o zjavnú nerovnováhu medzi
podnikateľom - žalovaným voči slabšej strane - žalobkyni. Túto zmluvu a VPP nemal spotrebiteľ -
žalobkyňa možnosť nijako upraviť, keďže tak zmluva, ako aj VPP k nej boli vopred naformulované na
predtlačenom tlačive a v takom znení jej aj na podpis predložené. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný

na základe štatútu a procesných pravidiel, ktoré neboli žalobkyni známe. Žalobkyňa pritom nemala
žiadnu možnosť voľby iného súdu a už vôbec nie rozhodcu, čo ešte viac znevýhodňuje jej postavenie.
Navyše v zmluve a VPP absentujú akékoľvek dohody a pravidlá o výbere rozhodcu, v procese sporu
absentuje ústavná zásada „ústnosti“. Okrem toho je konanie pred rozhodcovským súdom pre žalobkyňu
ako spotrebiteľa prísnejšie, a to pre kratšiu lehotu na podanie odporu (len 5 dní oproti 15 dňom v konaní
pred súdom), ďalej preto, že na odpor sa prihliada len, ak bol zaplatený súdny poplatok (v prípade

súdneho konania to neplatí, na odpor sa stále prihliada a súd poplatok vymáha), pre vysoké poplatky a
finančnú nevýhodnosť (žiadna možnosť oslobodenia od súdnych poplatkov).
Spotrebiteľ okrem toho nemôže žiadnym spôsobom ovplyvniť výber rozhodcovského súdu, nemôže na
svoju obranu využiť inštitúty priznané mu ako slabšej strane a po vydaní rozhodcovského rozsudku
nemá prakticky žiadnu možnosť v rámci dvojinštančného konania žiadať o preskúmanie rozhodnutia.

Zároveň sa žalobkyňa návrhom doručeným súdu 02.05.2013, zapísaným pod sp. zn. 5C/19/2013
domáhala, aby súd z rovnakých dôvodov, ako sú uvedené vyššie, zrušil aj rozhodcovský rozsudok
rozhodcu JUDr. Bohumíra Zaujeca, sp. zn. 2C/2651/2012 zo dňa 19.1.2012, ktorý bol vydaný na základe
poistnejzmluvyč.XXXXXXXXXXuzatvorenejdňa22.6.2007medzižalobkyňouažalovaným. Žiadosťou

o zrušenie poistnej zmluvy doručenou žalovanému dňa 20.11.2007 predmetnú poistnú zmluvu písomne
vypovedala. Oznámením o zániku poistenia zo dňa 23.11.2007 jej žalovaný oznámil, že k zániku poistnej
zmluvy dôjde dňa 23.06.2008. Zároveň žalovaný v predmetnom oznámení uviedol ako konečný stav
finančného plnenia poistnej zmluvy zostatok 0,-EUR.

Následne si žalovaný návrhom na zaplatenie 195,84 eur zo dňa 2.1.2012 uplatnil na Arbitrážnom súde v
Košiciach osobitnú pohľadávku vo výške 195,84 eur s príslušenstvom, ktorá mala zodpovedať nákladom
žalovaného vynaložených na uzavretie poistnej zmluvy.

Rozsudkom uvedeného rozhodcovského súdu zo dňa 19.1.2012 bolo žalobkyni uložené zaplatiť

žalovanému sumu 195,84 eur a trovy rozhodcovského konania vo výške 276 eur. Rozhodcovský
rozsudok bol žalobkyni doručený dňa 15.04.2013.

Právny zástupca žalovaného navrhol spojiť na spoločné konanie veci vedené na tunajšom súde pod
sp. zn. 5C/18/2013 a 5C/19/2013 z dôvodu, že navrhovateľom je tá istá osoba, ktorá žaluje toho istého

odporcuvobsahovototožnýchsporochajezastúpenátýmistýmprávnymzástupcomvobochkonaniach
o zrušenie rozhodcovských rozsudkov. Uviedol, že v oboch konaniach je nutné vykonať rovnaké dôkazy,
navyše obe veci sú pridelené tomu istému sudcovi.

Uznesením č.k. 5C/18/2013-98 zo dňa 12.12.2013 súd spojil na spoločné konanie veci pod sp. zn

5C/18/2013 a 5C/19/2013 tak, že konanie sa bude ďalej viesť pod sp. zn. 5C/18/2013.

Súd uznesením poučil účastníkov konania o ich procesných právach a povinnostiach.

Ďalej poukázal na zohľadnenie 19 odôvodnenia smernica 93/13/EHS v prejednávanej veci, v ktorom

je podľa odporcu formulovaný zámer (cieľ) smernice, aby zmluvné podmienky v poistných zmluvách
nepodliehali tejto smernici, ak spĺňajú v tejto smernici vymedzené kritériá. Poukázal na to, že ak
všeobecné súdy aplikujú vnútroštátne normy zamerané na ochranu spotrebiteľa, ktorých východiskom
je smernica 93/13/EHS, sú za splnenia aplikačných podmienok povinné interpretovať a aplikovať právne
normy v súvislostiach a s prihliadnutím na zámer tejto smernice obsiahnutý aj v jej 19 odôvodnení,

ktoré sa vyslovene týka poistných zmlúv. Ďalej žalovaný poukazoval na hrubú chybu pri transponovaní
smernice 93/13/EHS do Občianskeho zákonníka a preklade ustanovení smernice, práve v súvislosti s
§ 53 ods. 4 písm. r) OZ. Podľa názoru žalovaného je zámerom EÚ uplatňovať v čo najväčšej miere
mimosúdne prostriedky pri riešení sporov zo spotrebiteľských zmlúv. Žalovaný tvrdil, že žalobca akospotrebiteľ mal v rozhodcovskom konaní vo všeobecnosti zaručené procesné práva porovnateľné s
konaním, ktoré by prichádzalo do úvahy v prípade, ak by spotrebiteľ nebol viazaný rozhodcovskou
doložkou, a to procesné práva ako napr. právo podať odpor, navrhovať dôkazy, podať námietku

zaujatosti, vyjadriť sa, atď.

Ďalšou námietkou žalovaného bola skutočnosť, že rozhodcovská doložka bola individuálne dojednaná
v rámci Osobitných zmluvných dojednaní č. 01/2007, bola osobitne
podpísaná. Pričom žalobkyňa podľa vlastnej vôle mohla a nemusela osobitne podpísať rozhodcovskú

doložku uvedenú v osobitných zmluvných dojednaniach. Pokiaľ by žalobkyňa rozhodcovskú doložku
nepodpísala, nemalo by to žiaden vplyv na zvyšok VPP a teda na poistný vzťah. oddelená od
ostatného textu VPP, aby jej poistník venoval príslušnú pozornosť a mal možnosť sa rozhodnúť,
či ju podpíše alebo nie. Vzhľadom na individuálne dojednania rozhodcovskej doložky, je táto preto
platná v prípade, že by zakladala nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. O tom,
že žalobkyňa bola dostatočne oboznámená s obsahom zmluvy a zmluvných podmienok, žalovaný

predložil záznam o požiadavkách a potrebách klienta, v rámci ktorého musela žalobkyňa zodpovedať
okrem iného na otázku, či potrebuje žalobkyňa ešte nejaké vysvetlenie, doplnenie informácie, na ktoré
odpovedala žalobkyňa jednoznačne nie. Ďalej sa žalovaný zaoberal posudzovaním neprimeranosti
zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve. Žalovaný sa taktiež vyjadril k rokovaciemu poriadku
rozhodcovského súdu, pričom uviedol, že žiadne z procesných pravidiel nespôsobuje výhodu či

nevýhodu niektorému z účastníkov a námietky žalobkyne v tomto smere sú irelevantné.

Žalobkyňa k vyjadreniu žalovaného uviedla, že voči rozhodcovskému rozsudku nepodala odpor, nakoľko
nikdy platne neprejavila vôľu pristúpiť k rozhodcovskej doložke a založiť právomoc rozhodcovského
súdu. Poukázala na to, že postup žalovaného pri podpise poistnej zmluvy bol účelový a nepreukazuje

individuálnosť, ale len zjavne viditeľnú snahu žalovaného za každú cenu vylúčiť prípadné spory s pod
právomoci všeobecných súdov. Žalovaný sa týmto postupom snaží za každú cenu založiť právomoc
rozhodcovského súdu. K námietkam žalovaného týkajúcich sa možnosti výberu žalobcu, či osobitné
dojednania podpíše uviedla, že na konci VPP je malý rámček na podpis pre klienta a hneď za ním sú
osobitné dojednania k poistnej zmluve a následne sú uvedené dva väčšie rámčeky, jeden na podpis

pre klienta a jeden pre sprostredkovateľa poistenia. Uvedené usporiadanie podľa nej navodzuje dojem,
že ten hlavný, či dôležitejší podpis, na VPP je až ten za osobitnými dojednaniami. Ďalej uviedla, že
jej nebola daná možnosť predmetnú rozhodcovskú doložku vylúčiť, pretože podľa pokynov žalovaného
bolo pre riadne uzavretie poistnej zmluvy potrebné podpísať VPP dvakrát. Žalobkyňa nemohla vedieť,
čo žalovaný duplicitným podpisom sleduje. Predmetná rozhodcovská doložka znemožňuje voľbu

spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom. Žalobkyňa trvala na tom, že rozhodcovskú
doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber, vzhľadom na jej splynutie s ostatnými
štandardnými podmienkami.

Podaním doručeným súdu dňa 25.5.2015 právny zástupca žalovaného navrhol žalobu v celom rozsahu

zamietnuť s poukazom na zmenu právnej úpravy, v dôsledku ktorej predmetný rozhodcovský rozsudok
o zrušení ktorého súd koná, prestal účastníkov rozhodcovského konania - žalobkyňu a žalovaného
zaväzovať ( § 243d ods. 1 Exekučného poriadku v aktuálnom znení) .

S návrhom na zamietnutie žaloby z dôvodu zmeny právnej úpravy nesúhlasila žalobkyňa, ktorá vo

svojom vyjadrení poukázala na to, že súd rozhodujúci v tomto konaní nemá vedomosť, či bol alebo nebol
podaný návrh na vykonanie exekúcie adresovaný ktorémukoľvek z exekútorov tak, ako to predpokladá
ustanovenie § 243d ods. 1 Exekučného poriadku. Aj v prípade, ak by exekútor nedodržal lehotu podľa
§ 44 Exekučného poriadku, mohla by exekúcia riadne prebehnúť v dôsledku čoho navrhovateľ nikdy
nebude mať právnu istotu, či do 31.3.2015 nebol u niektorého exekútora podaný návrh na výkon

predmetného rozhodcovského rozhodnutia. Podľa jej názoru účinkom predmetného ustanovenia §
243d ods. 1 EP je prelomenie materiálnej právoplatnosti, ale nie zrušenie rozhodcovského rozsudku.
Prelomenie materiálnej (nie formálnej ) právoplatnosti rozhodcovského rozsudku má za následok, že je
možné vo veci nanovo konať a rozhodnúť - jediná zmena je fórum, keďže po novom môžu vo veciach
rozhodovať iba licencované súdy - teda, aby nešlo o zrušenie rozhodcovského rozsudku z dôvodov,

pre ktoré v konaní pokračuje súd. Pokiaľ ide o účinky, tieto sú dané len medzi účastníkmi konania a §
159 ods. 2 O.s.p. sa nepoužije. V žiadnom prípade nebolo cieľom uvedeného ustanovenia ani zákona
o spotrebiteľskej arbitráži poškodiť spotrebiteľa tým, že tento sa nedomôže nákladov vynaložených na
dôvodné bránenie svojich práv a právom chránených záujmov.Ďalej žalobkyňa uviedla: Podľa § 43 ods.1 ZoRk totiž platí, že „ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z
dôvodov neplatnosti rozdhodcovskej zmluvy alebo nemožnosti riešiť predmet sporu v rozhodcovskom

konaní, pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo
vzájomnej žalobe“.
V prípade zrušenia rozhodcovského rozsudku z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej doložky tak, ako
je tomu v prejednávanom prípade, musí zo zákona všeobecný súd pokračovať v konaní v rozsahu
žaloby podanej na rozhodcovský súd. Rozhodnutie o zrušení rozhodcovského rozsudku teda nie je

jediný cieľ žalobcu v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Základným cieľom celého procesu,
ktorý je iniciovaný podaním žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, je zjednodušenie povedané
rozhodnutie o tom, či žalovaný má voči žalobcovi pohľadávku, alebo nie. Túto otázku ust. § 243d EP
nijako nevyriešilo a ani neodstránilo neistotu v právnom vzťahu medzi žalovaným a žalobcom. Obdobné
závery boli prezentované v Bulletine Slovenskej advokácie č. 5/2015.
V uvedenej súvislosti je nevyhnutné poukázať taktiež na to, že aktuálna nezáväznosť predmetného

rozhodcovského rozsudku nie je len následkom novelizácie EP, ale je následkom toho, že sa žalobca
ako spotrebiteľ bránil nútenému vykonaniu nulitného rozhodnutia na všeobecnom súde podaním žaloby
o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

V otázke právneho záujmu je teda nevyhnutné vyvodiť záver o tom, že právny záujem na prejednaní a

rozhodnutí predmetnej veci je daný naďalej, a to tak na strane žalobcu, ako i na strane žalovaného.
Na strane žalobcu je daný tým, že žalobca má záujem na tom, aby:
1. všeobecný súd vyriešil spornú otázku o tom, či je žalovaný zaviazaný na nejaké plnenie alebo nie
2. si žalovaný znova neuplatnil svoj „nárok“ na rozhodcovskom súde, keďže bez konečného rozhodnutia
by bola rozhodcovská doložka naďalej platnou. V prípade meritórneho rozhodnutia v predmetnej veci

nebude môcť žalovaný opätovne uplatniť svoje “práva“ na rozhodcovskom súde na základe neplatnej
a neprijateľnej rozhodcovskej doložky
3.súdrozhodolotom,čisisvojeprávochránildôvodneavtakomprípademuajpriznalnáhradunákladov
spojených s uplatňovaním svojich práv a právom chránených záujmov.

Ako už bolo uvedené, právny záujem je v prejednávanom prípade daný aj na strane
žalovaného, ktorý by sa prioritne mal domáhať pokračovania konania, keďže práve on tvrdí, že
má pohľadávku voči žalobcovi, ktorú si uplatnil na rozhodcovskom súde, pričom stále trvá na tom,
že rozhodcovská doložka bola platným dojednaním a nárok uplatnený na rozhodcovskom súde je
oprávnený. Zamietnutím návrhu žalobcu by totiž žalovaný stratil možnosť domôcť sa splnenia svojej

„pohľadávky“, keďže túto by si už bez značného rizika vznesenia námietky premlčania, nemohol uplatniť
znova ani na všeobecnom súde. Naopak, ak by táto pohľadávka bola oprávnená, bola by žalovanému
v konaní nasledujúcom po zrušení rozhodcovského rozsudku priznaná.

Poukázal na to, že podľa nálezu Ústavného súdu SR z 23. mája 2013, č. k. IV ÚS 71/2013-36 totiž platí,

že „k výkladu právnych predpisov a ich inštitútov nemožno pristupovať len z hľadiska textu zákona, a
to ani v prípade, keď sa text môže javiť ako jednoznačný a určitý, ale predovšetkým podľa zmyslu a
účelu zákona“.

Prijatie zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení

niektorých zákonov (ďalej len „ZoSRK“), z ktorého vzišla aj novela EP, malo v pravom rade za cieľ
predísť takému postupu dodávateľom, ako bol uplatnený v prejednávanom prípade, teda postupu, pri
ktorom dodávateľ získava vykonateľný exekučný titul na neexistujúcu pohľadávku prostredníctvom ním
vybraného alebo dokonca vlastného rozhodcovského súdu a mimo kontroly štátu a princípu ochrany
spotrebiteľa.

V žiadnom prípade nebolo cieľom uvedeného ustanovenia, ani zákona o spotrebiteľskej arbitráži
poškodiť spotrebiteľa tým, že tento sa nedomôže nákladov vynaložených na dôvodné bránenie svojich
práv a právom chránených záujmov.

Právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 09.07.2015 trval na podaných vyjadreniach, ktoré boli

urobené do spisu a na tom, aby súd návrh zamietol, pretože rozhodcovský rozsudok prestal účastníkov
konania zaväzovať v zmysle novely EP § 243d a na základe toho nie sú žalobca a žalovaný vecne
legitimovanívspore.Poukázalnarozhodnutiainýchsúdov,ktoréobdobnénávrhyzamietaliazastavovalikonania s tým, že predmet sporu prestal zaväzovať účastníkov, čím je rozsudok rozhodcovského súdu
nulitný akt.

Na pojednávanie dňa 24.9.2015 sa nedostavili účastníci konania, a to žalobkyňa a jej právny zástupca,
žalovaný a jeho právny zástupca, právnemu zástupcovi žalobcu a žalobcovi bolo predvolanie na
pojednávanie doručené riadne a včas (dňa 16.7.2015). Právny zástupca žalovaného zobral termín
pojednávania na vedomie, svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil e-mailom dňa 23.9.2015 (o 23:00
hod) a dňa 24.9.2015, žiadal odročiť pojednávanie, ale neuviedol v e-mailových podaniach, z akých

dôvodov žiada pojednávanie odročiť. Súd preto prejednal vec v neprítomnosti účastníkov konania podľa
§ 1011 ods. 2 O.s.p., keďže právny zástupca žalovaného nežiadal odročiť pojednávanie z dôležitých
dôvodov. Následne až podaním doručeným súdu dňa 25.9.2015 poštou, t.j. deň po pojednávaní,
právny zástupca žalovaného ospravedlnil neúčasť na pojednávaní dňa 24.9.2015 z dôvodu náhlej
a nepredvídanej pracovnej zaneprázdnosti, žiadal pojednávanie odročiť na neskorší termín. Právny
zástupca žalobu a žalobkyňa neúčasť na pojednávaní neospravedlnili, nežiadali pojednávanie odročiť.

Súd vykonal dokazovanie prednesom právneho zástupcu žalovaného, oboznámil sa s obsahom
predložených listinných dôkazov, ktoré tvoria obsah spisu, na základe čoho ustálil tento skutkový stav:

Dňa 03.07.2007 žalobkyňa so žalovaným uzatvorila poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX. Žalobkyňa
zmluvu podpísala na vopred žalovaným pripravenom tlačive, okrem textu zmluvy podpísala aj
všeobecné poistné podmienky v dvoch kolónkach vyhradených pre podpis poistníka.

Dňa 20.11.2007 bola žalovanému doručená žiadosť žalobkyne o zrušenie poistnej zmluvy, listom

zo dňa 23.11.2007 žalovaný oznámil žalobkyni, že poistná zmluva v zmysle § 800 obč. zák. zanikne
04.07.2008. V oznámení o zániku poistenia bol ako konečný stav finančného plnenia poistnej zmluvy
uvedený zostatok 0,-Eur.

Žalovaný dňa 02.01.2012 doručil Arbitrážnemu súdu v Košiciach návrh na začatie konania o zaplatenie

312,84 eur. Arbitrážny súd Košice vydal dňa 19.01.2012 pod sp. zn. 2C/2746/2012 rozhodcovský
rozsudok, ktorým zaviazal žalobkyňu na úhradu sumy 312,84 eur a trov rozhodcovského konania vo
výške 276 eur. Rozhodcovský rozsudok bol doručený žalobkyni dňa 15.04.2013.

Dňa 22.06.2007 žalobkyňa so žalovaným uzatvorila aj poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX. Žalobkyňa

zmluvu podpísala na vopred žalovaným pripravenom tlačive, okrem textu zmluvy podpísala aj
všeobecné poistné podmienky v dvoch kolónkach vyhradených pre podpis poistníka.

Dňa 20.11.2007 bola žalovanému doručená žiadosť žalobkyne o zrušenie poistnej zmluvy, listom
zo dňa 23.11.2007 žalovaný oznámil žalobkyni, že poistná zmluva v zmysle § 800 obč. zák. zanikne

23.06.2008. V oznámení o zániku poistenia bol ako konečný stav finančného plnenia poistnej zmluvy
uvedený zostatok 0,-Eur.

Žalovaný dňa 02.01.2012 doručil Arbitrážnemu súdu v Košiciach návrh na začatie konania o zaplatenie
195,84 eur. Arbitrážny súd Košice vydal dňa 19.01.2012 pod sp. zn. 2C/2651/2012 rozhodcovský

rozsudok, ktorým zaviazal žalobkyňu na úhradu sumy 195,84 eur a trov rozhodcovského konania vo
výške 276 eur. Rozhodcovský rozsudok bol doručený žalobkyni dňa 15.04.2013.

Na základe takto ustáleného skutkového stavu súd právne uzatvára:

Podľa § 40 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do
31.12.2014 účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať
zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak jeden z účastníkov rozhodcovského konania
popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy.

Podľa § 40 ods. 1 písm. j) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do
31.12.2014 účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať
zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku len ak pri rozhodovaní boli porušené všeobecne
záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.Podľa § 40 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014 ak
podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok

zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť
rozhodcovského rozsudku odložiť.

Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom od 1.1.2015
tuzemský rozhodcovský rozsudok môže byť zrušený príslušným súdom len na základe žaloby účastníka

rozhodcovského konania podanej proti druhému účastníkovi rozhodcovského konania, ak
a) účastník rozhodcovského konania preukáže, že
1. nemal spôsobilosť uzavrieť rozhodcovskú zmluvu, rozhodcovská zmluva nebola uzavretá v súlade s
právnym poriadkom, podľa ktorého sa nazákladedohodyzmluvnýchstránmalarozhodcovskázmluva
uzavrieť, alebo že takáto dohoda nebola uzavretá, podľa právneho poriadku Slovenskej republiky,
2. nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu, o rozhodcovskom konaní alebo že mu nebolo

umožnené sa zúčastniť na rozhodcovskom konaní,
3. rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva,
alebo ktorý nie je v medziach rozhodcovskej doložky, alebo že rozsudok prekračuje dosah dohovoru
o rozhodcovi alebo dosah rozhodcovskej doložky; ak ale môžu byť časti rozhodcovského rozsudku vo
veciach podrobených rozhodcovskému konaniu oddelené od častí rozsudku pojednávajúcich o veciach,

ktoré nie sú mu podrobené, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti,
4. rozhodcovský súd nebol ustanovený, rozhodcovské konanie neprebiehalo spôsobom dohodnutým
účastníkmi rozhodcovského konania alebo že sa táto dohoda neuzavrela, ak ustanovenie
rozhodcovského súdu alebo priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore s ustanoveniami tohto
zákona, ak tieto skutočnosti mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej alebo

b)súdzistí,žesúdôvody,prektorébyboliodopretéuznanieavýkoncudziehorozhodcovskéhorozsudku
aj bez návrhu účastníka podľa § 50 ods. 2 tohto zákona.

Podľa § 40 ods. 2 citovaného zákona súd v konaní o žalobe na zrušenie rozhodcovského rozsudku vždy
preskúma, či sú dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. b).

Podľa § 40 ods. 3 citovaného zákona ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom
súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na
návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.
Podľa § 40 ods. 4 citovaného zákona na dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1
písm. a) súd neprihliadne, ak ich účastník nenamietal v konaní pred rozhodcovským súdom v lehote na

to ustanovenej, inak bez zbytočného odkladu.

Podľa § 43 ods. 1 citovaného zákona ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodov neplatnosti
rozhodcovskej zmluvy alebo nemožnosti riešiť predmet sporu v rozhodcovskom konaní, pokračuje v
konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe.

Podľa § 54b ods. 1 citovaného zákona ustanovenia tohto zákona sa použijú aj na konania začaté pred
1. januárom 2015.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka ( ďalej len Obč. zák. ) účinného v čase podpísania zmluvy

spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 Obč. zák. ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom

alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 Obč. zák. dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 Obč. zák. spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej

zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Obč. zák. spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2 Obč. zák. za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s

ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 3 Obč. zák. ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 4 Obč. zák. za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú
najmä ustanovenia, ktoré

r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní.
Podľa § 53 ods. 5 Obč. zák. neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 Obč. zák. zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,

ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 54 ods. 2 Obč. zák. v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je
pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa XV. časti bodu 1 VPP poisťovňa a poistník sa dohodli, že všetky vzájomné spory a sporné nároky

z poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. Rozhodcovské konanie
sa zásadne riadi zákonom č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov s
výlukami a odchylnou právnou úpravou vykonanou týmto článkom, štatútom rozhodcovského súdu a
jeho rokovacím poriadkom.

Podľa XV. časti bodu 2 VPP pokiaľ poisťovňa nepoverí osobitnú právnickú osobu zriadením alebo
výberom špecializovaného stáleho rozhodcovského súdu, resp. nezriadi stály rozhodcovský súd, bude
rozhodcovský súd vytvorený podľa potreby od prípadu k prípadu troma fyzickými osobami poverenými
na výkon rozhodcu zo strany poisťovne. Svoj výslovný, bezvýhradný a neodvolateľný súhlas s týmto
vyjadruje poistník podpisom týchto všeobecných poistných podmienok. Rozhodca musí byť plnoletý,

spôsobilý na právne úkony v plnom rozsahu, musí mať skúsenosti na výkon funkcie rozhodcu a musí
byť bezúhonný. Poisťovňa vydá štatút rozhodcovského súdu a jeho rokovaní poriadok, ktorý zverejní
na svojej internetovej stránke. Ak stály rozhodcovský súd zriadi osobitná právnická osoba, jeho štatút
i rokovaní poriadok vydá táto právnická osoba a zverejní ho postupom podľa § 12 ods. 3 zákona č.
244/2002 Z.z. uverejnením v Obchodnom vestníku.

Podľa § 36 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) ďalej len EP exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh
na vykonanie exekúcie. Exekútor však môže začať vykonávať exekúciu až udelením poverenia na jej
vykonanie (§ 44).

Podľa § 243d ods.1 EP exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v
rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu,
vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na
základenávrhunavykonanieexekúciepodanéhopotejtolehotenemožnoudeliťpoverenienavykonanie

exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať.

Právne posúdenie veci:

V prvom rade sa súd zaoberal návrhom právneho zástupcu žalobcu prednesenom na pojednávaní

dňa 25.6.2015, ktorým žiadal žalobu zamietnuť z dôvodu zmeny právnej úpravy v dôsledku ktorej
predmetný rozhodcovský rozsudok o zrušenie ktorého súd koná, prestal účastníkov rozhodcovského
konania (ale aj účastníkov tohto súdneho konania) zaväzovať. Konkrétne ide o ustanovenia § 243d
ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „EP“), ktorá upravuje
prechodné ustanovenia k úprave účinnej od 1.1.2015. Podľa tohto ustanovenia exekučné konanie na

podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor
spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu (zákon č. 335/2014 o spotrebiteľskom rozhodcovskom
konaní - pozn. súdu) vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti
tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliťpoverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského
konania zaväzovať. Keďže žalovaný doposiaľ nepodal návrh na vykonanie rozhodcovského rozsudku,
ktorého zrušenia sa žalobca v tomto konaní domáha, tento už účastníkov nezaväzuje, teda dosiahol sa

cieľ, ktorý svojou žalobou žalobca chcel dosiahnuť.
Je pravdou, že prechodné ustanovenia EP k úprave účinnej od 1.1.2015 zaviedli lehotu, do ktorej
je potrebné navrhnúť výkon rozhodcovského rozsudku vydaného v spotrebiteľskej veci, inak tento
rozsudokúčastníkovnezaväzuje,čižehoniejemožnévykonať.Ztohtopohľadusatedajaví,žeozrušení
rozhodcovského rozsudku nie je potrebné rozhodovať, resp. že žaloba o zrušenie rozhodcovského

rozsudku je už nedôvodná.

Čisto teoreticky sa dá s návrhom právneho zástupcu žalobcu na zamietnutie žaloby z dôvodu zmeny
právnej úpravy súhlasiť, avšak súdu sa javí vecne a procesne správnejší postup prejednania žaloby a
vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania súd pristúpil k jeho rušeniu z týchto dôvodov:

Ustanovenie § 243d ods. 1 EP malo za cieľ, aby rozhodcovské rozsudky, ktoré neboli „dané na výkon“
nezaťažovali exekučné súdy a prestali účastníkov konania zaväzovať. Teda účinkom zákonného
ustanovenia je prelomenie materiálnej právoplatnosti, ale nie zrušenie rozhodcovského rozsudku.
Prelomenie materiálnej (nie formálnej) právoplatnosti rozhodcovského rozsudku má za následok, že je
možné vo veci k onať a rozhodnúť. Týmto ustanovením sa rozhodcovský rozsudok ex lege nezrušuje

a zákon výslovne neustanovoval, že napadnúť možno len právoplatný rozsudok - v prípade zákona č.
355/2014 Z.z. možno napadnúť dokonca rozsudok neprávoplatný.

Ďalej súd poukazuje na skutočnosť, že exekučné konanie je začaté dňom doručenia návrhu na výkon
exekúcie súdnemu exekútorovi ( § 36 ods. 2 EP), súdu je známu z jeho úradnej činnosti, že v

niektorých prípadoch je žiadosť o udelenie poverenia zaslaná súdu aj po uplynutí niekoľkých mesiacov
od doručenia návrhu súdnemu exekútorovi. Aj keď lehota na podanie návrhov na vykonanie exekúcie
bola stanovená do 31.3.2015, nie všetky žiadosti súdnych exekútorov o udelenie poverenia už musia
byť aj doručené súdu (aj vzhľadom na množstvo takto podaných návrhov na podklade rozhodcovských
rozsudkov, ktorých výkon ešte nebol navrhnutý). Žalovaný síce vyhlásil, že žiaden návrh na výkon

exekúcie voči žalobcovi na základe rozhodcovského rozsudku nepodal, ale ak by súd žalobu zamietol a
toto vyhlásenie by sa ukázalo nepravdivým, žalobca by sa dostal do situácie, kedy by už nemohol podať
žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Samozrejme by sa žalobca ako povinný v exekučnom
konaní mohol brániť námietkami, resp. inými prostriedkami upravenými v EP, čo by však znamenalo
znova nastolenie „sporu“, ktorý sa rieši už v tomto konaní.

Teda dôvodom je aj právna istota účastníkov konania. Vyriešenie sporu zrušením rozhodcovských
rozsudkov z dôvodu neprijateľnosti rozhodcovskej doložky, nie je konečným rozhodnutím, keďže súd
musí zo zákona pokračovať v konaní v rozsahu žalôb podaných na rozhodcovský súd, v ktorých bude
rozhodnuté, či žalovaný má voči žalobkyni pohľadávky alebo nie.

Ďalším dôvodom, pre ktorý sa súd nepriklonil k návrhu právneho zástupcu žalovaného je posilnenie
postavenia spotrebiteľov a zamedzení obchodných praktík žalovaného, ako napríklad v tomto prípade.
Ochrana spotrebiteľa je jedným z nosných záujmov Európskej únie, ktorá sa premieta tak do právnej
úpravy EÚ a právnej úpravy v Slovenskej republike, ako aj do judikatúry Európskeho súdneho dvora a

judikatúry slovenských súdov. Judikatúra ESD, ako aj slovenských súdov považuje normy na ochranu
spotrebiteľa za normy na úrovni verejného poriadku, na ktorých dodržiavaní je potrebné bez výhrady
trvať. Súdu je z úradnej činnosti známe, že žalovaný si v nejednom prípade uplatnil svoje nároky v
rozhodcovskom konaní na základe rozhodcovskej doložky, ktorú súdy už v mnohých konaniach vyhlásili
za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktoré je v dôsledku toho neplatná.

Súd po zhodnotení vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh žalobkyne je dôvodný.

Účastníci konania uzavreli poistné zmluvy. Je tiež nepochybné, že žalobkyňa v danom prípade
vystupovala ako fyzická osoba, ktorá zabezpečovala svoje potreby, teda ako spotrebiteľ, kým žalovaný

pri poskytovaní poistenia vystupoval v rámci svojej podnikateľskej činnosti, teda ako dodávateľ. Z
uvedeného potom vyplýva, že poistné zmluvy uzavreté medzi účastníkmi konania majú charakter
spotrebiteľských zmlúv a tieto musia spĺňať aj požiadavky upravené v § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka, ktoré obsahujú úpravu spotrebiteľských zmlúv.Základnou črtou spotrebiteľskej zmluvy podľa § 53 Obč. zák. je to, že je pre spotrebiteľa vopred
pripravená a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Zmluva

uzatvorená so žalobkyňou túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou poistnej zmluvy bez akýchkoľvek
pochybnosti boli Všeobecné poistné podmienky (VPP), ktoré žalobkyňa ovplyvniť nemohla, nakoľko boli
pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov.

Zásadnou právnou otázkou v predmetnej veci je otázka, či rozhodcovská doložka, na základe ktorej

rozhodcovský súd rozhodol a ktorá je upravená v čl. XV. VPP žalovaného, podľa ktorej všetky vzájomné
spory a sporné nároky poistenia budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní, je podmienkou individuálne
dojednanou (ako tvrdí žalovaný) a v negatívnom prípade, či zakladá hrubý nepomer v právach a
povinnostiach v neprospech žalobkyne.

Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu arbitrom rozhodcom

ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. Často krát sa
takáto rozhodcovská zmluva vyjadrí len v podobe rozhodcovskej doložky, ktorá splýva s ostatnými
podmienkami v štandardnej zmluve. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je predsa len
význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v krízových situáciách a vzniku sporu súkromná osoba
rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z

pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak
udeje v súkromnoprávnom procese, požiadavka na rešpektovanie princípov súkromného práva arbitrom
vrátane princípu dobrých mravov a rešpektovania ochrany práv spotrebiteľov je plne opodstatnená. Súd
zastáva názor, že ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo
štandardnej zmluvy a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obavy, že slabšia strana si svoj osud v

závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáže náležité naplánovať, sú plne
namieste.

Hlavnou námietkou žalovaného v priebehu konania bola skutočnosť, že rozhodcovská doložka bola
individuálne dojednaná, preto je platná, s poukazom na § 53 ods. 1 Obč. zák. ktoré upravuje, že nejde

o neprijateľnú podmienku, ak je individuálne dojednaná.

Súd poukazuje na ustanovenie § 53 ods. 2 Obč. zák. , podľa ktorého za individuálne dojednané zmluvné
ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom
zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Pozohľadnenítohtoustanoveniasúddospelkzáveru,žerozhodcovskúdoložkuniejemožnépovažovať
za individuálne dojednanú. Je totiž zrejmé z celého znenia VPP, že aj keď na ich konci je osobitný odsek,
ktorý odkazuje na akceptovanie rozhodcovskej doložky upravenej v časti XV. VPP, túto doložku nemohla
žalobkyňa žiadnym spôsobom ovplyvniť.
Za právne bezvýznamné je potrebné označiť tvrdenie žalovaného o individuálnom dojednaní

rozhodcovskej doložky v osobitných zmluvných dojednaniach. V týchto osobitných zmluvných
dojednaniach si účastníci len opätovne dohodli povinnosť v prípade akéhokoľvek sporu podrobiť sa
rozhodcovskému konaniu už raz dohodnutému vo VPP.
Osobitné zmluvné dojednania, podobne ako celé VPP sú písané malým, husto písaným textom, ktoré
sťažujú ich čítanie. Žalovaný sa bránil, že žalobkyňa si mohla vybrať, či osobitné dojednania podpíše. Na

konci VPP je malý rámček na podpis pre klienta, hneď za tým sú osobitné dojednania k poistnej zmluve
a následne sú uvedené dva väčšie rámčeky, jeden na podpis pre klienta a jeden pre zamestnanca
poisťovňu, resp. sprostredkovateľa poistenia. Uvedené usporiadanie rámčekov na podpis navodzuje
dojem, že ten hlavný či dôležitejší podpis na konci VPP je až ten za osobitnými dojednaniami, keďže
až za týmto nasleduje rámčeky pre podpisy oboch zmluvných strán. Aj toto nasvedčuje (podobne ako

mnoho žalôb podaných aj na tunajšom súde s rovnakým skutkovým podkladom), že tvrdenia žalobkyne
o tom, že podľa pokynov sprostredkovateľa poistnej zmluvy treba VPP podpísať dvakrát, pričom klient
nie je skutočne oboznámený, čo vlastne podpisuje, sú pravdivé.
Z osobitných zmluvných dojednaní nevyplýva, aby v prípade ich nepodpísania žalobkyňou mala stratiť
platnosťtiežčasťXV.VPPtýkajúcasarozhodcovskéhokonania. Pretobezohľadunato,čibyžalobkyňa

osobitné zmluvné dojednania podpísala alebo nie, bolo jej povinnosťou vyplývajúcou z VPP podrobiť
sa rozhodcovskému konaniu. Takúto duplicitu úpravy riešenia sporov vo VPP a osobitných zmluvných
dojednaniach nemožno označiť inak ako za zavádzajúcu a mätúcu.Zo záznamu o požiadavkách a potrebách klienta k poistnej zmluve žiadnym spôsobom nemožno vyvodiť
záver, že z neho vyplýva, že by žalobkyňa bola poučená o rozhodcovskej doložke a jej prípadných
následkoch, ako to tvrdil žalovaný. Tento záznam sa týka výslovne potrieb klienta v súvislosti s uzavretím

poistnej zmluvy a jediná zmienka o rozhodcovskom konaní je len v tom zmysle, že v prípade sporov je
možné využiť rozhodcovské konanie na riešenie sporov (kým podľa VPP už nejde o možnosť, ale de
facto povinnosť).

Rozhodcovská zmluva uzatvorená so spotrebiteľom, ak má byť právo akceptovateľné ako prejav

zmluvnejautonómiemusíbyťvýsledkomslobodnejvôleobochzmluvnýchstrán.Slobodnávôľavyžaduje
informácie o tom, čo taká ktorá voľba konkrétne znamená. Z uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy žiadne
informácie o rozdieloch medzi riešením sporu pred rozhodcovským súdom a všeobecným súdom
nevyplývajú.

Žalovaný sa svojej zodpovednosti za uzatvorenie neprijateľnej zmluvnej podmienky nemôže zbaviť ani

poukazom na princíp „ignorantia iuris non excusat“ (neznalosť zákona neospravedlňuje) uplatnením
jeho dôsledkov v neprospech žalobkyne. Kým rešpektovanie tohto princípu v spotrebiteľských právnych
vzťahoch zo strany dodávateľa treba vyžadovať v najvyššej možnej miere jeho uplatnenie v neprospech
spotrebiteľa bude prichádza do úvahy len výnimočne, ak to budú odôvodňovať konkrétne okolnosti
prípadu. Aj v prípade tohto princípu totiž platí, že v konkrétnych súvislostiach ustupuje na strane

spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp ochrany spotrebiteľa. Vychádzajúc z povahy
spotrebiteľských právnych vzťahov, realite praktického života a teda aj zdravému rozumu odporuje
požiadavka na podrobné znalosti právnych predpisov zo strany spotrebiteľa. Preto neinformovanosť
spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovanosť v tejto oblasti mu nemôže byť na ujmu.
Žalovanýničímprávnevýznamnýmnepreukázal,abyžalobkyniposkytoljasnéazrozumiteľnéinformácie

o tom, čo znamená výlučné riešenie sporov v rozhodcovskom konaní.
Z ďalších listinných dôkazov predložených samotným žalovaným a to zo záznamu o požiadavkách a
potrebách klienta, VPP a osobitných zmluvných dojednaní nevyplýva, aby zo strany sprostredkovateľa
poistenia bolo poskytnuté riadne vysvetlenie dôsledkov uzatvorenia rozhodcovskej doložky. Naopak
vykonané dokazovanie odôvodňuje záver, podľa ktorého žalobkyni neboli poskytnuté žiadne informácie

o dôsledkoch výlučného riešenia sporov v rozhodcovskom konaní v zmysle uzatvorenej rozhodcovskej
doložky.

Súd má za to, že rozhodcovskú doložku v predmetnej veci si žalobkyňa osobitne nevyjednala, nakoľko
táto splývala s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohla len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa

podrobiť VPP a teda aj rozhodcovskému konaniu vyvolanému dodávateľom.

Občiansky zákonník od 1.1.2008 za neprijateľnú podmienku v ustanovení § 53 ods. 4 písm. r/ považuje
aj dojednanie vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s
dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Občiansky zákonní s takouto neprijateľnou

podmienkou spôsobujúcou značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa v ustanovení § 53 spája sankciu neplatnosti.

Vzmysle§53ods.4písm.r/Obč.zák.niejemožnéakceptovaťrozhodcovskúdoložku,akbyvyžadovala
od spotrebiteľa podrobiť sa arbitráži. Toto ustanovenie nie je len o možnosti výberu medzi štátnym a

súkromným súdom, ale predovšetkým o dôsledkoch, ktoré zakladá, a teda, či doložka nenúti spotrebiteľa
podrobiť sa nezvratne arbitráži.

Rozhodcovskú doložku upravená v znení, ako je uvedené vyššie (čl. XV.VPP), súd považuje za
neprijateľnú podmienku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných

strán v neprospech spotrebiteľa, a to z nasledovných dôvodov:

Rozhodcovská doložka je upravená vo VPP, ktoré spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvniť. Táto je vopred
naformulovaná dodávateľom a neumožňuje spotrebiteľovi dosiahnuť rozhodovanie o prípadnom spore
na všeobecnom súde. Ak by spotrebiteľ aj chcel riešiť spor na rozhodcovskom súde, z uvedenej

rozhodcovskej doložky nie je možné zistiť, ktorému súdu by mal žalobu adresovať, keďže rozhodcovský
súd v zmysle časti XV. bodu 2 bude podľa potreby vytvorený od prípadu k prípadu troma fyzickými
osobami poverenými poisťovňou, teda žalovaným, pokiaľ poisťovňa nepoverí osobitnú právnickú osobu
zriadením alebo výberom špecializovaného stáleho rozhodcovského súdu, resp. pokiaľ sama poisťovňanezriadi stály rozhodcovský súd. Poisťovňa pritom má vydať štatút rozhodcovského súdu. Takýto
spôsob zloženia, resp. určenia rozhodcovského súdu, tento je podľa názoru súdu ukážkovým príkladom
neprijateľnej podmienky, keďže by malo ísť o súd vytvorený žalovaným ako dodávateľom, resp. osobou

poverenou žalovaným, teda vyvstávala by tu veľká pochybnosť o objektívnosti takéhoto súdu. Z
takto formulovanej rozhodcovskej doložky nakoniec ani nemôže súd vyvodiť iný záver ako ten, že
ide o rozhodcovskú doložku šitú priamo na mieru žalovanému s cieľom na jednej strane zabezpečiť
si v prípade potreby rozhodnutie súdu, ktorý mu bude priznávať požadované nároky a na druhej
strane dosiahnuť stav, keď si spotrebiteľ nebude uplatňovať prípadné svoje nároky, pretože podľa

rozhodcovskej doložky si ich môže uplatňovať iba v rozhodcovskom konaní, ale podľa rozhodcovskej
doložky nevie ani nemôže vedieť, na akom rozhodcovskom súde si ich má uplatniť.

Na neprijateľnosti uvedenej rozhodcovskej doložky podľa názoru súdu nič nemení to, že v konečnom
dôsledku si žalovaný uplatnil svoje nároky na rozhodcovskom súde, ktorý už je zriadený, teda
nezriaďoval ho sám, resp. nepoveril niekoho na jeho zriadenie, pretože už skutočnosť, že podmienka je

objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa postačuje na to, aby bola neprijateľná. V opačnom prípade
by bolo dosť ťažké, ak nie priam nemožné dosiahnuť
cieľ sledovaný aj smernicou 93/13/EHS, teda zabezpečiť, aby spotrebitelia neboli viazaní neprijateľnými
podmienkami, keďže by bolo ich možné obísť podobne, ako to v tomto prípade urobil žalovaný a obranou
takisto ním použitou, že rozhodcovský súd, ktorý nakoniec reálne konal, je nezávislý od žalovaného.

Neprijateľnosti rozhodcovskej doložky a názoru, že jej cieľom je hlavne dosiahnutie rozhodnutia, ktoré by
mohlo byť exekučným titulom, bez toho, aby sa vecou zaoberal všeobecný súd, nasvedčuje aj rokovací
poriadok rozhodcovského súdu a sadzobník poplatkov. Aj keď uvedený postup nie je právne významný
pre posúdenie rozhodcovskej doložky (túto súd považuje za neprijateľnú z vyššie uvedených dôvodov),

súd len na dokreslenie uvádza.
Žaloba a rozsudok sa síce doručujú do vlastných rúk protistrane (§ 5 bod 3 rokovacieho poriadku), ale
tieto je možné považovať za doručené aj keď si protistrana zásielku nevyzdvihne v odbernej lehote,
pričom v zmysle § 24 bod 2 rokovacieho poriadku v skrátených konaniach (teda bez ústneho prejednania
žaloby) sa rozhoduje v sporoch, ak predmetom je peňažná pohľadávka nepresahujúca 66 500 eur,

pričom aj takýto rozsudok spolu so žalobou je možné doručiť aj tzv. náhradných doručením, teda o tomto
sa ani účastník nemusí dozvedieť. Pri spotrebiteľských nárokoch je možné žiadať ústne prejednanie
sporu, ak predmet konania presahuje 300 eur, ale takáto žiadosť je spoplatňovaná (§ 29b rokovacieho
poriadku). Od tohto poplatku (36 eur v zmysle sadzobníka poplatkov - príloha č. 2 rokovacieho poriadku
bod 1) spotrebiteľ nie je oslobodený, podobne ako od poplatku za preskúmanie námietky nedostatku

právomoci (§ 29b bod 2 rok. poriadku), ktorý predstavuje 360 eur (príloha č. 2 bod 4 sadzobníka
poplatkov). Za návrh na oslobodenie od poplatkov je pritom žiadateľ povinný uhradiť poplatok vo výške
36 eur (príloha č. 2 bod 3 sadzobníka poplatkov). Z poučenia rozhodcovského rozsudku vyplýva, že
za podaný odpor je potrebné uhradiť poplatok vo výške 72 eur, ktorého zaplatenie je podmienkou
prihliadania na odpor. Odpor je pritom potrebné podať v lehote 5 dní. Trovy priznané rozhodcovským

súdom dosahujú sumu 276 eur.
Spotrebiteľ je v konaniach, v ktorých uplatňuje alebo bráni svoje práva vyplývajúce zo spotrebiteľskej
zmluvy oslobodený od súdnych poplatkov v zmysle § 4 ods. 2 písm. za) zákona č. 71/92 Zb. o
súdnych poplatkov, teda v súdnom konaní neplatí žiadne poplatky. Ak sa v súdnom konaní vydá
rozhodnutie v skrátenom konaní (čiže platobný rozkaz), nie je možné ho doručiť tzv. fikciou doručenia,

teda považovať žalobu a platobný rozkaz za doručený, aj keď si ho protistrana neprevzala v odbernej
lehote. odpor proti platobnému rozkazu je možné podať v lehote 15 dní od doručenia platobného
rozkazu (ide o ochranu druhej strany v konaní, ktorá dostane už rozhodnutie, ktoré môže byť vo veci
konečné bez toho, aby vedela, že voči nej prebieha nejaké konanie). V prípade nedoručenia platobného
rozkazu sa tento ruší bez toho, aby odporca musel urobiť nejaký procesný úkon. V prípade, ak by

predmetom konania pred všeobecným súdom bola suma uplatnená v rozhodcovskom konaní, náhrada
trov úspešnému účastníkovi by činila necelých 70 eur (súdny poplatok vo výške 16,50 eur a trovy
právneho zastúpenia za dva úkony právnej pomoci vo výške 51,78 eur bez DPH). Takýto postup
rozhodcovského súdu a podmienky uplatnenie určitých úkonov takisto značne sťažuje postavenie
spotrebiteľa, ak by rozhodcovskú doložku súd považoval za prijateľnú (čo už vzhľadom na vyššie

uvedené nepovažuje). Aj tento postup zvoleného rozhodcovského súdu nasvedčuje tomu, čo bolo
skutočným cieľom dojednania rozhodcovskej doložky. Aj rozhodcovské konanie, ktoré by bolo založené
skutočnou dohodou zmluvných strán o rozhodcovskej doložke musí v prípade spotrebiteľských zmlúva sporov z nich vyplývajúcich dosahovať štandardy minimálne na úrovni, aké sú zaručené podľa
Občianskehosúdnehoporiadkuasúvisiacichpredpisov(napr.oslobodenieodsúdnychpoplatkovapod.)

Ustanovenie § 53 Obč. zák. nie je zaradené medzi prípady relatívnej neplatnosti (§ 40a Obč. zák), ide o
neplatnosť absolútnu pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona, na ktorú musí súd prihliadať z úradnej
povinnosti. Ak teda dojednaná podmienka ukladajúca spotrebiteľovi podrobiť sa rozhodcovskému
konania vyvolanému dodávateľom je pre jej neprijateľnosť neplatná v rozhodcovskom konaní uplatnený
nárok rozhodcovským súdom vôbec nemal byť prejednaný a rozhodnutý. Rozhodcovský súd môže totiž

vec v rozhodcovskom konaní prejednať len vtedy, ak medzi zmluvnými stranami bola uzatvorená platná
rozhodcovská zmluva. Bez takejto platnej zmluvy rozhodcovskému súdu chýba základný predpoklad
pre rozhodnutie sporu v rozhodcovskom konaní.

K odkazom právneho zástupcu žalovaného na rozhodnutia NS SR sp. zn. 3MCdo/14/2011 a
6MCdo/9/2012 súd len poznamenáva, že ani jeden z nich sa netýka žalovaného, pričom v prvom z

týchto rozhodnutí bola iná situácia (rozhodcovskú doložku mal možnosť spotrebiteľ v lehote 30 dní
od podpisu zmluvy vylúčiť a rozhodnutia nižších súdov boli zrušené, teda nie je zrejmé, ako nakoniec
bolo rozhodnuté) a v druhom rozhodnutí bolo zamietnuté dovolanie, ktorým sa generálny prokurátor
domáhal zrušenia rozhodnutí súdov nižšieho stupňa, ktoré vyhodnotili rozhodcovskú doložku banky za
neprijateľnú. Súdu je pritom z úradnej činnosti tak svojej, ako aj iných súdov známe, že vo väčšine

prípadov súdy v exekučných konaniach, kde ako oprávnený vystupuje žalovaný a žiada vymáhať dlžnú
sumu na základe rozhodcovského rozsudku vydaného na základe rozhodcovskej doložky obsahovo
totožnej s tou, ktorú súd posudzoval v tomto prípade, poskytujú ochranu povinným, ktorí v pôvodnom
konaní boli v pozícii spotrebiteľa, a to z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej doložky. Mnohé z týchto
rozhodnutí boli potvrdené aj dovolacím súdmi a aj NS SR.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti súd žalobe vyhovel a rozhodcovské rozsudky pre neplatne
uzavretú rozhodcovskú doložku zrušil.

Po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku v súlade s § 43 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. bude

súd pokračovať v konaní o žalobe rozhodcovského konania. O trovách konania súd rozhodol podľa §
142 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 7 O.s.p. Súd priznal žalobkyni ako úspešnej účastníčke náhradu trov
konania, ktoré je povinný uhradiť žalovaný ako neúspešný účastník. Namiesto určenej výšky, súd jej
priznal náhradu trov konania určenú percentom, t.j. 100 % s tým, že o výške trov konania súd rozhodne
po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní
od doručenia tohto rozsudku na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie
smeruje.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
b) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
c) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
d) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo
veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.
Ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2 O.s.p.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.