Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, May 15, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Sp/20/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7015200454
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Tymko

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7015200454.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach samosudcom JUDr. Jurajom Tymkom v právnej veci navrhovateľa

POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova č. 25, Bratislava proti odporcovi Okresný úrad Gelnica, katastrálny
odbor, so sídlom Hlavná 1, Gelnica, za účasti A. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX/XX, J., v konaní
o preskúmanie rozhodnutia odporcu č. V 54/2015-8 zo dňa 23.02.2015, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu č. V 54/2015-8 zo dňa 23.02.2015.

Navrhovateľovi n e p r i z n á v aprávo na náhradu trov konania.

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť na účet Krajského súdu v Košiciach č. I. XXXX XXXX XXXX
XXXX XXXX, súdny poplatok v sume 35 eur v lehote 10 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Odporca rozhodnutím č. V 54/2015-8 zo dňa 23.02.2015 podľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona
rozhodol o návrhu na vklad záložného práva podanom dňa 28.01.2015, ktorého prílohou je zmluva o
zriadenízáložnéhoprávač,655/2014-ŠTEuzavretádňa28.11.2014 medziúčastníkmi:POHOTOVOSŤ,
s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava ako záložným veriteľom, zastúpeným Ľ. D. - konateľom
spoločnostiaA.R.,bytomQ.XXX/XX,J.akozáložcom,zastúpenounazákladeDohodyosplnomocnení:
DSS Nestor o.z., Stred 449, Zázrivá (predtým ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, so sídlom

Povraznícka 18, Bratislava), IČO: 42 180 139, v zastúpení s predsedom združenia N. K. tak, že návrh
na vklad zamietol.

Odporca vo svojom odôvodení uviedol, že dňa 28.01.2015 mu bol doručený návrh na vklad v
predmetnej veci. Navrhovateľ - záložný veriteľ navrhol vklad záložného práva k nehnuteľnostiam do
katastra nehnuteľností na základe zmluvy o zriadení záložného práva č. 665/2014-ŠTE, uzavretej
dňa 28.11.2014. Predmetom zálohu boli nehnuteľnosti v katastrálnom území C. F., zapísané na liste

vlastníctva č. XXX ako stavba s č. XXX postavená na parcele registra C KN č. XXX/X a pozemok, parcela
registra C KN č. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, v spoluvlastníckom podiele
vo veľkosti X/X- ina.

Odporca v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že ako vyplýva z čl. II. záložnej zmluvy,
záložné právo malo byť zriadené na zabezpečenie všetkých pohľadávok záložného veriteľa voči
záložcovi, ktoré vznikli a vzniknú na základe zmluvy o úvere, t. j. na vrátenie istiny úveru v sume 200

Eur, spolu s jej príslušenstvom, úrokov z omeškania, pokút a ostatných celkových nákladov v zmysle
platných všeobecných podmienok, poplatkov a zmluvných pokút vyplývajúcich zo zmluvy, ako aj ďalších
nákladov v zmysle platných všeobecných podmienok, od omeškania až do zaplatenia. Je nepochybné,
že hodnota nehnuteľností, ktoré sú predmetom zálohu, je ďaleko väčšia ako je výška plnenia dlžníka -záložcu. Tým sa výrazne v neprospech záložcu zasahuje do jeho práv a zároveň sa to prieči dobrým
mravom.

Odporca ďalej posudzoval dohodu o splnomocnení uzavretú dňa 27.09.2013 medzi záložcom ako
splnomocniteľom a ProHelp - združenie občianskoprávnej, ako splnomocnencom (v záhlaví zmluvy
je uvádzaný DSS Nestor o.z., čo však nemá vplyv na samotné rozhodnutie vo veci) a uviedol, že
na dohodu o splnomocnení je potrebné analogicky nahliadať ako na spotrebiteľskú zmluvu, pretože
pokiaľ by nedošlo k uzavretiu zmluvy o úvere, tzv. spotrebiteľskej zmluvy, nedošlo by ani k uzavretiu

dohody o splnomocnení. Záložný veriteľ má v predmete činnosti aj poskytovanie úverov z vlastných
zdrojov, jedná sa teda o osobu dodávateľa v zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Súčasne
nebolo zistené, že by záložca bral úver za účelom svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti,
preto sa v jeho prípade jedná o osobu spotrebiteľa v zmysle § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka.
Zmluvu o úvere preto odporca posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho
zákonníka a v kontexte s ňou skúmal aj to, či dohoda o splnomocnení nevykazuje znaky neprijateľných

podmienok (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Dohoda o splnomocnení bola vpísaná do predtlačenej
formulárovejdohody,pričomsplnomocniteľnemoholovplyvniťobsahtejtodohody.Vdanomprípadebola
obmedzenámožnosťsplnomocniteľazvoliťsisplnomocnenca,ktorýbyzanehouzatvorilzáložnúzmluvu
a ktorý by skutočne hájil jeho záujmy, keďže splnomocnenec už bol v dohode o splnomocnení vopred
predtlačený. Takúto dohodu o splnomocnení nie je možné považovať za individuálne dohodnutú. To v

konečnom dôsledku spôsobilo nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa. Keďže k výberu splnomocnenca nedošlo z vôle záložcu, ale z vôle záložného veriteľa,
odporca považoval dohodu o splnomocnení za neprijateľnú podmienku, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5
Občianskeho zákonníka neplatná.

Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ včas opravný prostriedok, v ktorom žiadal zrušiť
preskúmavané rozhodnutie odporcu a vrátiť mu vec na nové konanie o povolenie vkladu záložného
práva. Citoval ustanovenie § 23, § 31 ods. 1, § 32 ods. 2, zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho
zákonníka, § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych a
iných práv k nehnuteľnostiam v platnom znení, § 32 ods. 1, 2, § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom

konaní a mal za to, že Dohoda o plnomocenstve nespĺňa zákonné náležitosti spotrebiteľskej zmluvy,
ktorou má § 52 Občianskeho zákonníka na mysli zmluvu bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom. Uviedol, že Dohodu o splnomocnení, ktorej predmetom je bezplatné
zastupovanie splnomocniteľa splnomocnencom, teda podľa jeho názoru nemožno posudzovať ako
spotrebiteľskú zmluvu a teda sa na ňu ani nevzťahujú ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka o

neprijateľných zmluvných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, na ktoré odkazuje Správny orgán
v napadnutom rozhodnutí. Vyslovil názor, že Dohoda o splnomocnení je uzavretá riadne v súlade s
príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka o zastúpení a spĺňa náležitosti platného právneho
úkonu, ktorými sú slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť. Uviedol, že záložca sa v zmysle
riadne uzavretej Dohody o splnomocnení sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok vyplývajúci pre neho

z predmetnej Zmluvy o úvere, a preto udelil ProHelp - združeniu občianskoprávnej pomoci (ďalej len
„splnomocnenec“) plnomocenstvo na uzatvorenie Záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam, ktoré mali byť
v čase uzatvorenia Záložnej zmluvy vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve záložcu, ako aj na všetky
právne úkony súvisiace s uzatvorením predmetnej Záložnej zmluvy. Na základe uvedeného vzniklo
splnomocnencovi právo nakladať s nehnuteľnosťou v mene záložcu, splnomocniteľa, pričom práva a

povinnosti zo zastúpenia vznikajú priamo záložcovi. V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že pre
Správny orgán naviac platí zásada spoľahlivého zistenia skutkového stavu veci (§ 3 ods. 5 Správneho
poriadku), pričom podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie Správneho orgánu musí okrem iného
vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Správny poriadok teda ukladá Správnemu
orgánu povinnosť presne a úplne zistiť skutkový stav veci. Úplnosť zistenia predpokladov znamená,

že boli vykonané všetky prešetrenia a dôkazy, ktoré majú pre danú vec rozhodujúci význam. Presnosť
zistenia znamená, že skutkové zistenia vyvodené z vykonaného prešetrenia zodpovedajú skutočnému
stavu a nie sú ani nepresne interpretované, ani skreslené, či už vedome alebo nevedome. Vyslovil názor,
že napadnuté rozhodnutie Správy katastra vychádza len s ničím nepodložených „predpokladov“, čo
dokazuje aj samotné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia a v danom prípade možno konštatovať, že

správny orgán si nesplnil svoju zákonnú povinnosť a nevychádzal pri vydaní napadnutého rozhodnutia
zo spoľahlivo zisteného stavu veci.Ďalej uviedol, že uvedenie predtlače záložného veriteľa a zástupcu v Dohode o splnomocnení
argumentačne použité v rozhodnutí absolútne neobstojí. Uvedenie zástupcu je predsa nevyhnutné
z hľadiska identifikácie strany dohody o splnomocnení a uvedenie záložného veriteľa je predsa

nevyhnutné z hľadiska určitosti predmetu udeleného plnomocenstva. Pokiaľ správny orgán z týchto
skutočností vyvodzuje, že na základe toho záložný veriteľ svojím spôsobom určil zástupcu pre dlžníka,
ide o záver, ktorý absolútne nemá oporu v listinách, ktoré tvoria obsah správneho spisu a nevykonal
ani žiadne iné dôkazy na preukázanie správnosti svojho tvrdenia. Naviac, pochybnosť o objektivite
zastupovania zo strany splnomocnenca, nie je z hľadiska aplikácie ustanovenia § 22 ods. 2 Občianskeho

zákonníka dostatočná, nakoľko medzi záujmami zástupcu a zastúpeného musí existovať reálny rozpor,
ktorý bol správny orgán povinný preukázať, pričom správny orgán nepreukázal ani to, že v prípade
zástupcu ide o osobu, ktorá je v styku so záložným veriteľom. Vyslovil názor, že predmetná námietka je
teda, čo do právneho posúdenia nesprávna a vychádza z nespoľahlivo zisteného skutkového stavu veci.

K otázke rozporu záujmov splnomocnenca so záujmami záložcu uviedol, že splnomocnenec v žiadnom

prípade nemal a ani nemá záujem na poškodení záložcu, čo vyplýva aj zo samotnej Dohody o
splnomocnení, ktorá bola uzavretá za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa (záložcu)
a na jeho žiadosť po osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v Dohode uvedených a
o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Konštatoval, že rozpor v záujmoch musí reálne
existovať a nestačí len potencionálna možnosť takéhoto rozporu. Uviedol, že predložené plnomocenstvo

je samostatným právnym úkonom uzavretým medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je úplne
nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie. Správny orgán nepreukázal, že by veriteľ do
tohto právneho úkonu zasahoval alebo ovplyvňoval jeho obsah. Mal za to, že Dohoda o splnomocnení
ako právny úkon bola urobená slobodne a vážne, určito a zrozumiteľne tak, ako to ustanovuje pre
platnosť právneho úkonu zákon. Sloboda a vážnosť sú základné náležitosti vôle. Sloboda vôle vychádza

z podmienok utvárania vôle konajúceho subjektu. Pri analýze slobody vôle sa v podstate skúma
sloboda prejavu vôle. Vôľa bez prejavu nie je poznateľná a ak bol prejav urobený neslobodne, možno
skonštatovať aj neslobodu vôle. Uviedol, že vychádzajúc zo súdnej praxe možno konštatovať, že fyzické
násilie sa v praxi nevyskytuje.

V závere konštatoval, že z ustanovenia § 46 Správneho poriadku a ustanovenia § 31 ods. 1
Katastrálneho zákona vyplývajú zákonné povinností Správy katastra o náležitom zistení skutkového
stavu a o posúdení platnosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy vôle
hodnoverné, či sú dostatočne určité a zrozumiteľné a iné ďalšie povinnosti. Na záver navrhovateľ
uviedol, že odporca nezistil spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámil s predkladaným návrhom

a znením jednotlivých pripojených príloh, následne nesprávne zistil skutkový stav a plnomocenstvo
splnomocniteľa udelené splnomocnencovi nesprávne právne posúdil.

Súd v konaní podľa § 250l a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu, oboznámil sa s
jeho administratívnym spisom a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa nie je dôvodný.

Na pojednávaní súdu dňa 15.05.2015 navrhovateľ, odporca, ani účastníčka konania, neboli prítomní,
pričom boli na pojednávanie riadne a včas predvolaní. Podaním zo dňa 11.05.2015 doručeným
tunajšiemu súdu dňa 12.05.2015 oznámil navrhovateľ súdu svoju neúčasť na pojednávaní a súhlasil s
prejednaním veci v jeho neprítomnosti. Odporca ani účastníčka konania svoju neúčasť na pojednávaní

neospravedlnili, preto súd v súlade s § 250g ods. 2 O.s.p. aplikovaným na základe § 250l ods. 2 O.s.p.
prejednal vec v neprítomnosti účastníkov konania.

Z administratívneho spisu súd zistil, že navrhovateľ ako veriteľ uzavrel s dlžníčkou Zmluvu o úvere č.
XXXXXXXXX zo dňa 27.09.2013. Veriteľ sa zaviazal poskytnúť dlžníčke úver v sume 200 Eur a tá

sa zaviazala vrátiť túto sumu spolu s jej príslušenstvom, úrokov z omeškania, poplatkov a ostatných
pohľadávok a zmluvných pokút vyplývajúcich zo zmluvy o úvere, ako aj ostatných celkových nákladov
v zmysle platných všeobecných podmienok, od omeškania až do zaplatenia. Dohodou o splnomocnení
zo dňa 27.09.2013 dlžníčka splnomocnila ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci so sídlom
Povraznícka č. 18, Bratislava, na uzatvorenie Záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka v

platnom znení v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia Záložnej zmluvy sú
v splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve, a ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom
liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo Zmluvy o úvere.Dohoda o splnomocnení je podpísaná dlžníčkou A. R. ako splnomocniteľom a N. K., predsedom
občianskeho združenia ProHelp, ako splnomocnencom.

Dňa 28.11.2014 bola uzavretá Zmluva o zriadení záložného práva č. 665/2014-ŠTE medzi
navrhovateľom a dlžníčkou, zastúpenou ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci (v Zmluve sa v
úvode uvádza DSS Nestor o.z., so sídlom Stred 449, Zázrivá), predmetom ktorej je zriadenie záložného
právavprospechnavrhovateľakužuvedenýmnehnuteľnostiam.Záložnéprávobolozriadenézaúčelom
zabezpečenia všetkých pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli a vzniknú na základe

Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 28.05.2012.

Podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, Slovenská republika je právnym štátom. Neoddeliteľným
atribútom právneho štátu je právna istota a spravodlivosť.

Ústava Slovenskej republiky garantuje ochranu vlastníckeho práva v čl. 20.

Podľa § 28 ods. 2 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia
sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.

Právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia správy katastra o jeho povolení

(§ 28 ods. 3 katastrálneho zákona).

Podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo

nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či
sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o povolení vkladu prihliada správa katastra aj na skutkové
a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí; inak návrh zamietne (§ 31 ods. 3

Katastrálneho zákona).

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný (§ 37 ods. 1
Občianskeho zákonníka).

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo
právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za tým účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa
musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Prizápisevecnýchprávknehnuteľnostiamdokatastranehnuteľnostívkladom(§28anasl.katastrálneho
zákona) je správa katastra povinná posudzovať podstatné náležitosti príslušného zmluvného typu z
hľadiska kritérií uvedených v § 31 ods. 1 katastrálneho zákona. V prípade, ak zmluvu o zriadení
vecného práva (záložné právo) uzaviera zástupca na základe zmluvného zastúpenia (splnomocnenie)

je povinnosťou správy katastra rozhodujúcej o povolení vkladu vecného práva skúmať, či došlo k vzniku
zmluvného zastúpenia v súlade so zákonom.

Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v intenciách opravného prostriedku navrhovateľa a so
zreteľom na citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že Dohoda o splnomocnení medzi

dlžníčkou A. R. ako splnomocniteľom a občianskym združením ProHelp ako splnomocnencom, nie je
platne uzavretá. Určitosť a zrozumiteľnosť právneho úkonu je jednou z podmienok platnosti právneho
úkonu. Dohoda o plnomocenstve je dvojstranným právnym úkonom, na ktorý sa taktiež vzťahujú
požiadavky platnosti právneho úkonu. Z každej dohody o zastúpení musí byť jednoznačne zrejmé, načo je splnomocnenec splnomocnený. Dohoda o splnomocnení nie je riadne uzavretá, aby dlžníčka
úverovej zmluvy súhlasila len so všeobecnými podmienkami zmluvy o úvere. Splnomocnenie na právny
úkon o právach k nehnuteľnostiam, k záložnej zmluve, by mal kopírovať samotný predmet zmluvy,

t.j. obsahom splnomocnenia by mali byť tie isté náležitosti označenia nehnuteľnosti, ako ich vyžaduje
zákon pre zmluvu v súlade s ustanovením § 42 katastrálneho zákona. Z dohody o splnomocnení
nevyplýva, žeby Združenie ProHelp mohlo v mene dlžníčky uzavrieť záložnú zmluvu predloženú na
vklad. Formulácia, že Združenie ProHelp uzavrie v mene dlžníčky záložnú zmluvu k nehnuteľnostiam vo
vlastníctvealebospoluvlastníctvedlžníčky,ktorébudúbližšiešpecifikovanévpriloženomlistevlastníctva

ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere, je neurčité a v
podstate ani splnomocnenec, ani splnomocniteľ v čase uzatvárania dohody o splnomocnení nevedeli,
s akými konkrétnymi nehnuteľnosťami sa bude nakladať, ku ktorým bude zriadená záložná zmluva.
Takéto dojednanie je neurčité, čo spôsobuje neplatnosť právneho úkonu. Dohoda o splnomocnení
uzavretá medzi dlžníčkou a jej zástupcom podľa § 31 Občianskeho zákonníka je absolútne neplatná
aj pre rozpor záujmov dlžníčky a zástupcu podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Zástupca

dlžníčky mal hájiť záujem dlžníčky v súvislosti s návratnosťou úveru do budúcna a nie uzatvárať
za ňu záložnú zmluvu a dokonca poveriť záložného veriteľa na podanie návrhu na vklad záložného
práva v prospech záložného veriteľa do katastra nehnuteľností. Dohoda o splnomocnení bola vpísaná
do vopred predtlačeného formulára, dlžníčka teda nemala možnosť ovplyvniť jej obsah. Vzhľadom
na vopred stanoveného splnomocnenca v dohode o splnomocnení bola obmedzená slobodná voľba

splnomocnenca, aby v mene dlžníčky uzatvoril záložnú zmluvu a skutočne by hájil jej záujmy. Takéto
dojednanie spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Za tejto situácie preto občianske združenie ProHelp nebolo oprávnené uzavrieť záložnú
zmluvu a nakladať s nehnuteľnosťou dlžníčky.

Súd ďalej poznamenáva, že v zmysle čl. 1 bod. 1 Stanov združenia ProHelp ide o dobrovoľné združenie
fyzickýchaprávnickýchosôbzaloženénaochranuprávaoprávnených záujmovúčastníkovvkonaniach
pred orgánmi verejnej správy a podľa čl. 2 bod 1 Stanov jeho cieľom je ochraňovať práva a oprávnené
záujmy účastníkov v konaniach pred orgánmi verejnej správy. Uzatvorenie záložnej zmluvy v zmysle
Občianskeho zákonníka, ktorý je súkromnoprávnym predpisom, sa preto vymyká z rámca pôsobnosti

a cieľov predmetného združenia.

Z uvedených dôvodov preto súd podľa § 250q ods. 2 O.s.p. preskúmavané rozhodnutie odporcu ako
vecne správne a vydané v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami potvrdil.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 250k ods. 1 O.s.p. s použitím § 250l ods. 2 O.s.p. tak,
že navrhovateľovi, ktorý nemal v konaní úspech, právo na náhradu trov konania nepriznal. Odporca a
účastníčka konania si právo na náhradu trov konania neuplatnili.

Neúspešnému navrhovateľovi vznikla povinnosť zaplatiť súdny poplatok podľa § 2 ods. 4 druhá veta v

spojení s § 5 ods. 1 písm. h/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov v znení neskorších predpisov, a preto mu súd uložil uhradiť súdny poplatok v sume 35 eur určený
podľa položky č. 10e/ Sadzobníka súdnych poplatkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v

Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.