Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, November 3, 2016

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 12C/150/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6412213250
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Šalamún
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2016:6412213250.3

Rozhodnutie

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudcom JUDr. Vladimírom Šalamúnom v právnej
veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598,
zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o, so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti
žalovanému Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so
sídlom Župné Námestie 13, 813 11 Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Súd žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 17.09.2012 doručenou tunajšiemu súdu dňa 27.09.2012 si žalobca uplatnil voči
žalovanému nárok na zaplatenie sumy 175,00 € z titulu majetkovej škody a sumy 221,28 € z titulu

nemajetkovej ujmy. Žalobca ako oprávnený subjekt navrhol v zmysle exekučného poriadku zvolenému
súdnemu exekútorovi vykonať pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho
zo Zmluvy o úvere č. 6050058 dlžníkom C. W., nar. XX.XX.XXXX. Po prijatí návrhu na vykonanie
exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo EX12017/2010. Žalobca dňa
28.10.2009 spísal a podal súdu návrh na zmenu exekútora V exekučnom konaní je založená zákonná
povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o návrhu oprávneného na zmenu exekútora do tridsiatich dní od

doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora. Exekučný súd napriek tomu, že ním prejednávaná
vec nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti ani si nevyžadovala takú spoluprácu účastníkmi
konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a
rozhodnutiu, nerozhodol o návrhu na zmenu exekútora v zákonom stanovenom čase. Žalobca tvrdí,
že v predmetnom prípade neexistovala a neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému
súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia pristúpil až

po veľmi dlhej dobe. Takýto postup exekučného súdu žalobca hodnotí ako nesprávny a v rozpore so
zákonom, konkrétne ust. § 44 ods. 8 Exekučného poriadku. Žalobca si z dôvodu nesprávneho úradného
postupu exekučného súdu uplatnil náhradu majetkovej škody ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch.
Žalobcovi vznikla majetková škoda predstavujúca náhradu účelne vynaložených nákladov spojených
s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne
uplynulomedzidoručenímnávrhunazmenusúdnehoexekútoraa rozhodnutímonej.Žalovanývynaložil

v tomto období na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou
informačného systému že mu 70 €, na správu informačného systému sumu 40 €, na administráciu listín
a komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom sumu 50,00 € a na administratívne spracovanie textu
urgencií adresovaných exekučnému súdu, na poštovné a telekomunikačné vydaje spojené s urgovaním
a kontrolou stavu konania na exekučnom súde sumu 15,00 €, t.j. celkovo sumu 175,00 €. Zároveň
si žalovaný uplatnil náhradu nemajetkovej v peniazoch, pretože samotné konštatovanie porušenie

práva na rozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej dobe v spojení s
porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného článkom 48 ods. 2 ÚstavySR a práva na prejednanie veci v primeranom čase zaručeného v článku 6 ods. 1 Európskeho dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Nesprávny úradný postup Okresného súdu je podľa názoru

žalobcu dôsledkom jeho nesústredenej činnosti takej intenzity, ktorá má za následok zbytočné prieťahy
v konaní spojené so zásahom do výkonu majetkových práv žalobcu. Márnym uplynutím času boli
reálne ohrozené legitímne očakávanie poškodeného, že správny postupom súdu dôjde k zámene
súdneho exekútora, čo bude viesť k efektívnemu a účinnému vymoženiu jeho pohľadávky a taktiež
došlo k vyvolaniu nasledovných rizík: neskorým ukončením procedúry exekučným súdom nastalo

riziko zániku povinného, neskorým ukončením procedúry exekučným súdom nastalo riziko zmarenia
účelu konania pre stratu kontaktu s povinným a neskorým ukončením procedúry exekučným súdom
nastalo riziko insolvencie povinného. Potreba náhrady nemajetkovej ujmy má svoj základ v požiadavke
na spravodlivé usporiadanie vzťahov a dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeraný satisfakcie za
porušenie základných práv a princípov právneho štátu. Žalobca si uplatnil ako primeranú náhradu
nemajetkovej ujmy sumu 221,28 € za 145 dní, t.j. 55,32 € za mesiac. Žalobca sa tiež domáhal náhrady

trov konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia.

2. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 18.09.2014 namietol zmätočnosť podania, nakoľko sa v žalobnom
návrhu výskytujú viaceré nedostatky (napr. zmätočne označený povinný, absencia spisovej značky
príslušného exekučného konania) Žalovaný namietal, že žalobca nepredložil ani jeden relevantný

dôkaz, ktorým by preukázal existenciu predmetného exekučného konania, vznik skutočnej škody alebo
nemajetkovej ujmy, čím žalobca prenášať celú dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu, že dôkazné
bremeno znáša žalobca sa sám. Žalovaný ďalej poukázal na skutočnosť, že nie je jasný ani titul
nároku na náhradu škody. Jednak sa žalobca namieta nezákonné konanie v podobe nerozhodnutia
o návrhu na zmenu exekútora v zákonom stanovenej lehote ale zároveň namieta nesprávny úradný

postup v podobe prieťahov. Čo sa týka uvádzaných prieťahov v konaní žalobca neuvádza kroky,
ktoré podnikol na odstránenie neželaného stavu. Žalobca neuviedol, ani po vyžiadanej súčinnosti v
rámci predbežného prerokovania zo strany žalovaného, či využil možnosť podať sťažnosť na zbytočné
prieťahy v príslušných konaniach predsedovi Okresného súdu, respektíve možnosť podania ústavnej
sťažnosti. Z judikatúry ústavného súdu SR vyplýva, že ako sťažovateľ mal predovšetkým postupoval v

zmysle zásady vigilantibus iura (každý, nech si stráži svoje právo). To, že žalobca tak nekonal je možné
pripísať iba jemu. Žalovaný má za to, že všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie jeho oprávnený
posudzovať prieťahy v konaní súdu, túto právomoc mal iba predseda súdu alebo Ústavný súd SR. Ďalej
Žalovaný poukázal na to, že si žalobca uplatnil nárok na súde predčasne, pretože podľa príslušných
ustanovení zák. č. 514/2003 Z.z. sa poškodený môže domáhať práva na náhradu škody na súde až po

uplynutí 6 mesiacov odo dňa prijatia jeho žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody.
Žalobca neposkytol žalovanému žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných žiadostí, preto
žalovaný nepovažuje jeho nárok za predbežne prerokovaný. Žalovaný ďalej uviedol, že všeobecným
predpokladom na zmenu súdneho exekútora je žiadosť oprávneného na zmenu súdneho exekútora
spolu s uvedením súdneho exekútora, ktorý má nahradiť pôvodného exekútora. V praxi je zaužívaný

model, v zmysle ktorého exekučný súd po dôjdení žiadosti o zmenu súdneho u exekútora predloží túto
žiadosťpôvodnémusúdnemuexekútorovinavyjadrenie,navyčísleniejehodoterajšíchtrovanazaslanie
príslušného exekútorského spisu za účelom realizácie povinností vyplývajúcej exekučnému súdu z §
44 ods. 9 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého súd rozhodnutie o zmene súdneho exekútora podľa
odseku 8 zároveň vykonaním exekúcie poverí exekútora, ktorého navrhne oprávnený, a vec mu postúpi

spolu s exekučným spisom súdneho exekútora, ktorý bol vykonaním exekúcie pôvodne poverený.
V niektoýchí jednotlivých prípadoch bol exekučný súd rozhodnúť o návrhu oprávneného na zmenu
súdneho exekútora po uplynutí zákonom stanovenej 30-dňovej lehoty od doručenia takéhoto návrhu,
najmä v prípadoch, keď pôvodný súdny exekútor neposkytol exekučnému súdu plnú súčinnosť. V
takýchto prípadoch exekučný súd objektívne nemohol dodržať zákonnú 30-dňovú lehotu na rozhodnutie

jeho návrhu žalobcu na zmenu súdneho exekútora tak, aby v tejto lehote rozhodol aj o trovách
exekúcie pôvodného súdneho exekútora a súčastne postúpil novému súdnemu exekútorovi exekučný
spis pôvodného súdneho exekútora. V prípadoch podozrenia, že exekučný súd nekonal o návrhu
žalobcu na zmenu súdneho exekútora, žalobcovi nič nebránilo využiť účinný prostrietok nápravy, ktorým
bolo podanie sťažnosti predsedovi príslušného súdu proti porušovaniu práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov. Ak žalobca tento prostriedok nápravy nevyužil, zanedbal svoju všeobecnú
preventívnupovinnosťvzmysleObčianskehozákonníka,keďžesinepočínaltak,bynedošlokuškodena
jehomajetku.ŽalovanýpoukázalnajudikatúruÚstavnéhosúduSRsp.zn.I.ÚS16/02,zktoréhovyplýva,
že samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťahy v konaní. Pojemzbytočné prieťahy uvedený v článku 48 ods.2 Ústavy SR je pojem autonómny, ktorý nemožno vykladať
a aplikovať len s ohľadom na lehoty uvedené v zákone. S ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa totiž
ani v týchto prípadoch postup dotknutého štátneho nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi,

ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle článku 48 ods. 2 Ústavy SR. Vzhľadom
na povahu úkonu rozhodnutia o zmene súdneho exekútora, zákonom ustanovenú lehotu, lehotu v ktorej
sa rozhodlo, nečinnosť žalobcu, nevyhnutnosť vykonať súčasne s rozhodnutím i iné úkony (výzva
na vyjadrenie pôvodnému exekútorovi, vyjadrenie pôvodného exekútora, vyčíslení jeho trov, doručenie
exekučného spisu a jeho zaslanie novému exekútorovi a rozhodnutie o trovách pôvodného exekútora)

nie je možné nerozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora v lehote stanovenej zákonom
považovať za zbytočné prieťahy, a teda za nesprávny úradný postup. Otázku, či v konkrétnom prípade
bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných je kompetentný preskúmať
len ústavný súd. S poukazom na ust. § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 žalovaný uviedol, že žalobca
nepreukázal, že by podal sťažnosť na prieťahy, resp. žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažnosti, že
by existovalo právoplatné rozhodnutie vydané v disciplinárnom konaní, právoplatné rozhodnutie ESĽP

alebo Ústavného súdu SR, ktorými by bolo konštatované porušenie práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov. Nie je tak preukázaný nesprávny úradný postup súdu spočívajúci v existencii
prieťahov. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca nepreukázal vznik a ani výšku materiálnej škody a
nepreukázal ani vznik nemajetkovej ujmy a ani to, že konštatovanie porušenia práva nie je dostačujúcim
zadosťučinením, a preto by sa mala poskytovať jej náhrada v peniazoch. Čo sa týka výšky materiálnej

škody žalobca poukázal na skutočnosť že žalobca vyčíslil uplatnenú škodu na základe paušalizácia
reálny vecných nákladov. Požadovať paušálne sumy za spomínané veľmi všeobecne uvedené činnosti
je nesprávne a u účelové. Skutočnú škodu je potrebné dokázať listinami alebo skutočnosťami, ktoré
preukážu požadovaný nárok, v opačnom prípade by mohlo dochádzať k ľuboľnému a subjektívnemu
vyčísľovaniu škody zo strany žalobcu. Čo sa týka nemajetkovej ujmy žalovaný poukázal na viacero

nálezov Ústavného súdu SR, v zmysle ktorých poskytovanie finančného zadosťučinenia nie automatické
a podlieha podrobnému skúmaniu zo strany Ústavného súdu SR. Okrem toho je potrebné poznamenať,
že vznik nemajetkovej ujmy ujmy u právnických osôb a fyzických osôb je odlišný. Odškodnenie
právnickej osoby za nemajetkovú ujmu spôsobenú prípadnými prieťahy v konaní nie je možné vzťahovať
na fyzické osoby, ktoré sa na činnosti právnickej osoby nejakým spôsobom zúčasťňujú, lebo im nevzniká

ujma priamo. Napokon žalovaný poukázal na aspekt dobrých mravov. Podľa žalovaného je žalobca
vnímaný ako spoločnosť využívajúca neprijateľné podmienky, zneužívajúc slabé finančné a právne
vedomie nízkopríjmových osôb. Pokiaľ si žalobca uplatňuje nárok na náhradu škody voči štátu, ktorá mu
malavzniknúťpráveprijehospornejanegatívnevnímanejpodnikateľskejaktivite,považuježalobcajeho
postup za konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. Podľa žalovaného žalobca nepreukázal, že by

činnosťou súdu v namietanom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu, nepreukázal vznik ani
výšku skutočnej škody, ani prípadnej nemajetkovej ujmy, a tým pádom neexistuje ani príčinná súvislosť
medzi nesprávnym úradným postupom a uplatnenom majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou. Z
dôvodu nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie
náhrady škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z., považoval žalovaný žalobu za právne neopodstanenú

a žiadal, aby ju súd v celom rozsahu zamietol.

2. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré sa sporové strany a ich zástupcovia nedostavili. Žalovaný
ako aj právny zástupca žalobcu svoju neúčasť ospravedlnili podaniami zo dňa 11.10.2016 a zo dňa
28.10.2016. Z uvedeného dôvodu súd prejednal vec v neprítomnosti strán..

3. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, a to písomných podaní
účastníkov konania a spisu Okresného súdu Žiar nad Hronom spis. zn. 0Er/600/02, prehľadom nápadu
vecí v reg. Er v roku 2009 a 2010 a zistil nasledovný skutkový stav veci:

4. Dňa 22.04.2002 žalobca podal na exekútorskom úrade Mgr. Jozefa Ďuricu vo Zvolene návrh na
vykonanie exekúcie. Domáhal sa vymoženia pohľadávky na podklade exekučného titulu - platobného
rozkazu Okresného súdu Žiar nad Hronom spis. zn. 12Rob/617/01 zo dňa 14.12.2001, voči povinnému
Jozef Fabian, Kľakovská 3, 966 081 Žarnovica.. Exekučné konanie bolo u súdneho exekútora vedené
pod spisovou značkou EX 373/02 a na Okresnom súde Žiar nad Hronom pod spisovou značkou

0Er/600/02. Dňa 09.05.2002 Okresný súd Žiar nad Hronom vydal súdnemu exekútorovi poverenie č.
5613014015. Dňa 02.11.2009 bol Okresnému súdu Žiar nad Hronom doručený návrh oprávneného
POHOTOVOSŤ, s.r.o., na zmenu súdneho exekútora, v ktorým ho oprávnený žiadal o zmenu súdneho
exekútora a o poverenie vykonaním exekúcie exekútorský úrad JUDr. Rudolfa Krutého, Bratislava.Výzvou zo dňa 13.11.2009 Okresný súd žiar nad Hronom vyzval súdneho exekútora Mgr. Jozefa
Ďuricu aby sa vyjadril k návrhu na zmenu súdneho exekútora. Podaním doručeným tunajšiemu súdu
dňa 09.12.2009 súdny exekútor Mgr. Jozef Ďurica dal podnet na zastavenie exekúcie. Uznesením

č.k. Er/600/2002-12 zo dňa 17.12.2009 tunajší súd návrh súdneho exekútora na zastavene exekúcie
zamietol. Vyjadrenie k návrhu na zmenu exekútora doručil súdny exekútor Mgr. Jozef Ďurica tunajšiemu
súdu dňa 18.12.2009. Uznesením spis. zn. Er/600/2002-17 zo dňa 22.03.2010 Okresný súd Žiar nad
Hronom návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora vyhovel a ďalším vykonaním exekúcie
poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 62, 821 08

Bratislava. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 04.05.2010.

5. Z prehľadu nápadu vecí do registra Er v roku 2009 súd zistil, že v období podania návrhu na zmenu
súdneho exekútora v mesiaci november 2009 bolo na súd podaných celkom 482 exekučných vecí.

6. Podľa § 238 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom v čase podania návrhu na zmenu
súdneho exekútora, konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa práva platného do 31.
augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak.

Podľa § 44 ods. 6 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31.08.2005, ak oprávnený
požiada súd o zmenu exekútora a súd po vyjadrení exekútora žiadosti oprávneného vyhovie, vykonaním
exekúcie poverí súd exekútora, ktorého navrhne oprávnený, a vec mu písomne postúpi. Účinky
pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Odmena pôvodného
exekútora sa však vypočíta tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.

Podľa § 3 ods.1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení rozhodnom pre
posúdenie veci (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z. z.“), štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri

výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím.

Podľa § 3 ods.1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z. z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri
výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 1. zákona č. 514/2003 Z. z. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky, ak škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená
nesprávnym úradným postupom súdu.

Podľa § 6 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z., ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody
spôsobnej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým
bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý
rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa § 9 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003 Z. z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených

záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 9 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom od 01.01.2013 štát zodpovedá
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj

porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej
lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo
iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za
nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskejrepubliky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup
alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b)
Ústavy Slovenskej republiky. Pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v

porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti
pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov
vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného
rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil
disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia

Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky
o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným

rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“ s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

Podľa § 16 ods. 1 zákona ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody po prvé alebo jeho
časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku
alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

8. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná. Keďže jednou
z podmienok konania o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, alebo nesprávnym
úradnýmpostupom,jepredbežnéprerokovanienazákladepísomnejžiadostipoškodenéhospríslušným
orgánom podľa § 15 zákona, súd sa predbežne zaoberal touto otázkou. Z podania žalovaného súd
zistil, že žalobca podal svoju žiadosť na prerokovanie jeho nároku u odporcu dňa 23.04.2012, návrh

na súd podal dňa 27.09.2012. Je síce pravdou, že žalobca podal žalobu na súd skôr ako uplynula
lehota 6 mesiacov od prijatia jeho písomnej žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody
Ministerstvom spravodlivosti SR, teda v čase začatia konania nebola splnená podmienka na podanie
žaloby. Súčasne je však z podania samotného žalovaného zrejmé, že Ministerstvo spravodlivosti SR
nárok žalobcu do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti neuspokojilo a táto lehota uplynula skôr,

než súd vo veci rozhodol, preto súd námietku žalovaného o nesplnení podmienky predbežného
prerokovania nároku vyhodnotil ako nedôvodnú. Z obsahu žaloby súd dospel k záveru, že nárok žalobcu
je uplatnený pre nesprávny úradný postup - prieťahy v exekučnom konaní. Dôvodom, ktorým žalobca
odôvodňoval nesprávnosť úradného postupu tunajšieho súdu bolo nedodržanie 30-dňovej lehoty podľa
§ 44 ods. 8 Exekučného poriadku na rozhodnutie o zmene exekútora. Nesprávny úradný postup v

tomto prípade mal predstavovať porušenie povinnosti súdu urobiť úkon v zákonom stanovenej lehote,
resp. zbytočné prieťahy v konaní. Preštudovaním pripojeného exekučného spisu sp. zn. 0Er/600/2002
súd konštatuje, že nemal preukázané, že by postupom tunajšieho súdu v exekučnom konaní sp.
zn. 0Er/600/2002 došlo k nesprávnemu úradnému postupu. Dňa 02.11.2009 bol tunajšiemu súdu
doručený návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora. Výzvou zo dňa 13.11.2009 Okresný súd

žiar nad Hronom vyzval súdneho exekútora Mgr. Jozefa Ďuricu aby sa vyjadril k návrhu na zmenu
súdneho exekútora. Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 09.12.2009 súdny exekútor Mgr.
Jozef Ďurica dal podnet na zastavenie exekúcie. Uznesením č.k. Er/600/2002-12 zo dňa 17.12.2009
tunajší súd návrh súdneho exekútora na zastavene exekúcie zamietol. Vyjadrenie k návrhu na zmenu
exekútora doručil súdny exekútor Mgr. Jozef Ďurica tunajšiemu súdu dňa 18.12.2009. Uznesením

spis. zn. Er/600/2002-17 zo dňa 22.03.2010 Okresný súd Žiar nad Hronom návrhu oprávneného na
zmenu súdneho exekútora vyhovel a ďalším vykonaním exekúcie poveril súdneho exekútora JUDr.
Rudolfa Krutého, exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 62, 821 08 Bratislava. Toto uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 04.05.2010. Na základe uvedeného má súd za to, že súd vo veci
konal priebežne. Exekučné konanie v predmetnej veci bolo začaté na návrh oprávneného, ktorý bol

doručený Exekútorskému úradu súdneho exekútora Mgr. Jozefa Ďuricu dňa 22.04.2002, pričom žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená dňa 03.05.2002. V tomto prípade je
preto potrebné aplikovať ustanovenie § 44 ods. 6 Exekučného poriadku v znení, účinnom do 31.8.2005,
podľa ktorého ak oprávnený požiada súd o zmenu exekútora a súd po vyjadrení exekútora žiadostioprávneného vyhovie, vykonaním exekúcie poverí súd exekútora, ktorého navrhne oprávnený a vec mu
písomne postúpi. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú nedotknuté.
Odmena pôvodného exekútora sa však vypočíta tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie. Predmetná

právnaúpravaneustanovovalapovinnosťexekučnéhosúdurozhodnúťonávrhuoprávnenéhonazmenu
exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora. K tomu došlo až s
účinnosťou od 01.09.2005. V tejto súvislosti súd poukazuje na ustanovenie§ 238 ods. 1 Exekučného
poriadku, v zmysle ktorého konania, začaté pred 01.09.2005 sa dokončia podľa práva, platného
do 31.8.2005, ak ods. 2 neustanovuje inak. Vzhľadom na povahu rozhodnutia o zmene súdneho

exekútora pri ktorom súd súčasne vykonával aj iné úkony nerozlučne spojené s týmto rozhodnutí
alebo ho podmieňujúce (výzva na vyjadrenie k návrhu adresovaná pôvodnému súdnemu exekútorovi,
rozhodovanie o návrhu pôvodného súdneho exekútora na zastavenie exekúcie) súd v danom prípade
nezistil konanie exekučného súdu, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako nesprávny úradný postup.
Súd taktiež poukazuje na skutočnosť, že v období podania návrhu na zmenu súdneho exekútora bolo
na tunajší súd podaných veľmi vysoké množstvo návrhov na vykonanie exekúcie (v novembri 2009

bolo na súd podaných celkom 482 exekučných vecí, okrem toho boli doručované návrhy na zmenu
exekútorov, ako aj návrhy na iné procesné úkony), pričom väčšina z nich bola podaná z podnetu
samotného žalobcu, preto ani nebolo v objektívnych možnostiach exekučného súdu, robiť všetky úkony
v stanovených lehotách. V danom smere súd poukazuje aj na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej
republiky, ktorý vo svojom rozhodnutí I. ÚS 16/02 konštatoval, že pri posúdení toho, či došlo alebo

nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2
ÚstavySlovenskejrepubliky,ÚstavnýsúdSlovenskejrepublikysíceprihliadanalehoty,ktorésúuvedené
vÚstaveSlovenskejrepublikyalebovzákone,aleichnedodržanienepovažujeautomatickyzaporušenie
uvedeného základného práva, pretože aj v týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci.
Porušenieprávanaprerokovanievecibezzbytočnýchprieťahovvzmyslečl.48ods.2ÚstavySlovenskej

republiky nemožno preto vyvodzovať len zo skutočnosti, že štátny orgán dôsledne nepostupoval v
zákonomustanovenýchlehotách.Vzhľadomnato,žesúddospelknázoru,ženárokžalobcu nanáhradu
škody a náhradu nemajetkovej ujmy nie je dôvodný z dôvodu, že exekučný súd neporušil práva žalobcu,
nie je potrebné vyhodnocovať aj predpoklady na určenie výšky majetkovej škody a nemajetkovej ujmy.
Týmito predpokladmi by sa súd zaoberal iba v prípade, ak by náhradu majetkovej škody a nemajetkovej

ujmy priznal a odôvodňoval by ich výšku. Nakoľko žalobca v konaní nepreukázal jeden z kumulatívnych
obligatórnych predpokladov zodpovednosti žalovaného za škodu, spôsobenú pri výkone verejnej moci
(t. j. nesprávny úradný postup exekučného súdu) v súlade so zásadou hospodárnosti konania nebolo
potrebné sa v odôvodnení rozsudku osobitne zaoberať nepriznaním uplatnenej škody a nemajetkovej
ujmy. Keďže nárok žalobcu bol nedôvodný už z hľadiska jeho právneho základu, nakoľko súd nezistil

nesprávny úradný postup v postupe exekučného súdu, súd žalobu žalobcu zamietol ako nedôvodnú v
celom rozsahu.

9. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

10. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojitosti s § 255 ods.
1 CSP. Celkový úspech vo veci mal žalovaný a v plnom rozsahu mu vznikol nárok na náhradu trov
konania. Žalovanému však v konaní žiadne trovy nevznikli, preto súd rozhodol tak, že mu náhradu trov
konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie
vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez

svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení
neskorších predpisov, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. Exekúciu

vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 Exekučného
poriadku) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak
(§ 29 Exekučného poriadku).