Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, November 18, 2016

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 12C/158/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6412213303
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Šalamún
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2016:6412213303.3

Rozhodnutie

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudcom JUDr. Vladimírom Šalamúnom v právnej
veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598,
zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o, so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti
žalovanému Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so
sídlom Župné Námestie 13, 813 11 Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Súd žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 17.09.2012 doručenou tunajšiemu súdu dňa 27.09.2012 si žalobca uplatnil voči
žalovanému nárok na zaplatenie sumy 175,00 € z titulu majetkovej škody a sumy 110,64 € z titulu

nemajetkovej ujmy. Žalobca ako oprávnený subjekt navrhol v zmysle exekučného poriadku zvolenému
súdnemu exekútorovi vykonať pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho
zo Zmluvy o úvere č. 6360047 dlžníkom O. T., I.. XX.XX.XXXX. Po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie
súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo EX98/05. Žalobca dňa 02.09.2010 spísal a
podal súdu návrh na zmenu exekútora V exekučnom konaní je založená zákonná povinnosť exekučného
súdu rozhodnúť o návrhu oprávneného na zmenu exekútora do tridsiatich dní od doručenia návrhu

oprávneného na zmenu exekútora. Exekučný súd napriek tomu, že ním prejednávaná vec nevykazovala
prvky nadmernej právnej zložitosti ani si nevyžadovala takú spoluprácu účastníkmi konania, ktorá
by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu,
nerozhodol o návrhu na zmenu exekútora v zákonom stanovenom čase. Žalobca tvrdí, že v predmetnom
prípade neexistovala a neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať
nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia pristúpil až po veľmi dlhej dobe.

Takýto postup exekučného súdu žalobca hodnotí ako nesprávny a v rozpore so zákonom, konkrétne ust.
§ 44 ods. 8 Exekučného poriadku. Žalobca si z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného
súdu uplatnil náhradu majetkovej škody ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch. Žalobcovi vznikla
majetková škoda predstavujúca náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou
uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi
doručením návrhu na zmenu súdneho exekútora a rozhodnutím o nej. Žalovaný vynaložil v tomto období

na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného
systému že mu 70,00 €, na správu informačného systému sumu 40,00 €, na administráciu listín a
komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom sumu 50,00 € a na administratívne spracovanie textu
urgencií adresovaných exekučnému súdu, na poštovné a telekomunikačné vydaje spojené s urgovaním
a kontrolou stavu konania na exekučnom súde sumu 15,00 €, t.j. celkovo sumu 175,00 €. Zároveň
si žalovaný uplatnil náhradu nemajetkovej v peniazoch, pretože samotné konštatovanie porušenie

práva na rozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej dobe v spojení s
porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného článkom 48 ods. 2 ÚstavySR a práva na prejednanie veci v primeranom čase zaručeného v článku 6 ods. 1 Európskeho dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Nesprávny úradný postup Okresného súdu je podľa názoru

žalobcu dôsledkom jeho nesústredenej činnosti takej intenzity, ktorá má za následok zbytočné prieťahy
v konaní spojené so zásahom do výkonu majetkových práv žalobcu. Márnym uplynutím času boli
reálne ohrozené legitímne očakávanie poškodeného, že správny postupom súdu dôjde k zámene
súdneho exekútora, čo bude viesť k efektívnemu a účinnému vymoženiu jeho pohľadávky a taktiež
došlo k vyvolaniu nasledovných rizík: neskorým ukončením procedúry exekučným súdom nastalo

riziko zániku povinného, neskorým ukončením procedúry exekučným súdom nastalo riziko zmarenia
účelu konania pre stratu kontaktu s povinným a neskorým ukončením procedúry exekučným súdom
nastalo riziko insolvencie povinného. Potreba náhrady nemajetkovej ujmy má svoj základ v požiadavke
na spravodlivé usporiadanie vzťahov a dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeraný satisfakcie za
porušenie základných práv a princípov právneho štátu. Žalobca si uplatnil ako primeranú náhradu
nemajetkovej ujmy sumu 110,64 € za 63 dní, t.j. 55,32 € za mesiac. Žalobca sa tiež domáhal náhrady

trov konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia.

2. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 26.08.2014 namietol zmätočnosť podania, nakoľko sa v žalobnom
návrhu vyskytujú viaceré nedostatky (napr. zmätočne označený povinný, absencia spisovej značky
príslušného exekučného konania) Žalovaný namietal, že žalobca nepredložil ani jeden relevantný

dôkaz, ktorým by preukázal existenciu predmetného exekučného konania, vznik skutočnej škody alebo
nemajetkovej ujmy, čím žalobca prenášať celú dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu, že dôkazné
bremeno znáša žalobca sa sám. Žalovaný ďalej poukázal na skutočnosť, že nie je jasný ani titul nároku
na náhradu škody. Jednak sa žalobca namieta nezákonné konanie v podobe nerozhodnutia o návrhu
na zmenu exekútora v zákonom stanovenej lehote ale zároveň namieta nesprávny úradný postup v

podobe prieťahov. Čo sa týka uvádzaných prieťahov v konaní žalobca neuvádza kroky, ktoré podnikol
na odstránenie neželaného stavu. Žalobca neuviedol, ani po vyžiadanej súčinnosti v rámci predbežného
prerokovaniazostranyžalovaného,čivyužilmožnosťpodaťsťažnosťnazbytočnéprieťahyvpríslušných
konaniach predsedovi Okresného súdu, respektíve možnosť podania ústavnej sťažnosti. Z judikatúry
ÚstavnéhosúduSlovenskejrepublikyvyplýva,žeakosťažovateľmalpredovšetkýmpostupovalvzmysle

zásady vigilantibus iura (každý, nech si stráži svoje právo). To, že žalobca tak nekonal je možné
pripísať iba jemu. Žalovaný má za to, že všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie jeho oprávnený
posudzovaťprieťahyvkonanísúdu,tútoprávomocmalibapredsedasúdualeboÚstavnýsúdSlovenskej
republiky. Ďalej Žalovaný poukázal na to, že si žalobca uplatnil nárok na súde predčasne, pretože podľa
príslušných ustanovení zák. č. 514/2003 Z.z. sa poškodený môže domáhať práva na náhradu škody

na súde až po uplynutí 6 mesiacov odo dňa prijatia jeho žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na
náhraduškody.Žalobcaneposkytolžalovanémužiadnusúčinnosťnapredbežnéprerokovaniepodaných
žiadostí, preto žalovaný nepovažuje jeho nárok za predbežne prerokovaný. Žalovaný ďalej uviedol, že
všeobecným predpokladom na zmenu súdneho exekútora je žiadosť oprávneného na zmenu súdneho
exekútora spolu s uvedením súdneho exekútora, ktorý má nahradiť pôvodného exekútora. V praxi je

zaužívaný model, v zmysle ktorého exekučný súd po dôjdení žiadosti o zmenu súdneho u exekútora
predloží túto žiadosť pôvodnému súdnemu exekútorovi na vyjadrenie, na vyčíslenie jeho doterajších
trov a na zaslanie príslušného exekútorského spisu za účelom realizácie povinností vyplývajúcej
exekučnému súdu z § 44 ods. 9 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého súd rozhodnutie o zmene
súdneho exekútora podľa odseku 8 zároveň vykonaním exekúcie poverí exekútora, ktorého navrhne

oprávnený, a vec mu postúpi spolu s exekučným spisom súdneho exekútora, ktorý bol vykonaním
exekúcie pôvodne poverený. V niektoýchí jednotlivých prípadoch bol exekučný súd rozhodnúť o návrhu
oprávneného na zmenu súdneho exekútora po uplynutí zákonom stanovenej 30-dňovej lehoty od
doručenia takéhoto návrhu, najmä v prípadoch, keď pôvodný súdny exekútor neposkytol exekučnému
súdu plnú súčinnosť. V takýchto prípadoch exekučný súd objektívne nemohol dodržať zákonnú 30-

dňovú lehotu na rozhodnutie jeho návrhu žalobcu na zmenu súdneho exekútora tak, aby v tejto lehote
rozhodol aj o trovách exekúcie pôvodného súdneho exekútora a súčastne postúpil novému súdnemu
exekútorovi exekučný spis pôvodného súdneho exekútora. V prípadoch podozrenia, že exekučný
súd nekonal o návrhu žalobcu na zmenu súdneho exekútora, žalobcovi nič nebránilo využiť účinný
prostrietok nápravy, ktorým bolo podanie sťažnosti predsedovi príslušného súdu proti porušovaniu práva

naprerokovanievecibezzbytočnýchprieťahov.Akžalobcatentoprostriedoknápravynevyužil,zanedbal
svoju všeobecnú preventívnu povinnosť v zmysle Občianskeho zákonníka, keďže si nepočínal tak,
by nedošlo ku škode na jeho majetku. Žalovaný poukázal na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. I. ÚS 16/02, z ktorého vyplýva, že samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehotyneznamená automaticky prieťahy v konaní. Pojem zbytočné prieťahy uvedený v článku 48 ods.2
Ústavy Slovenskej republiky je pojem autonómny, ktorý nemožno vykladať a aplikovať len s ohľadom
na lehoty uvedené v zákone. S ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa totiž ani v týchto prípadoch

postup dotknutého štátneho nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné
kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Vzhľadom
na povahu úkonu rozhodnutia o zmene súdneho exekútora, zákonom ustanovenú lehotu, lehotu v ktorej
sa rozhodlo, nečinnosť žalobcu, nevyhnutnosť vykonať súčasne s rozhodnutím i iné úkony (výzva
na vyjadrenie pôvodnému exekútorovi, vyjadrenie pôvodného exekútora, vyčíslení jeho trov, doručenie

exekučného spisu a jeho zaslanie novému exekútorovi a rozhodnutie o trovách pôvodného exekútora)
nie je možné nerozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora v lehote stanovenej zákonom
považovať za zbytočné prieťahy, a teda za nesprávny úradný postup. Otázku, či v konkrétnom prípade
bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných je kompetentný preskúmať
len ústavný súd. S poukazom na ust. § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 žalovaný uviedol, že žalobca
nepreukázal, že by podal sťažnosť na prieťahy, resp. žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažnosti,

že by existovalo právoplatné rozhodnutie vydané v disciplinárnom konaní, právoplatné rozhodnutie
ESĽP alebo Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorými by bolo konštatované porušenie práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Nie je tak preukázaný nesprávny úradný postup súdu
spočívajúci v existencii prieťahov. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca nepreukázal vznik a ani výšku
materiálnej škody a nepreukázal ani vznik nemajetkovej ujmy a ani to, že konštatovanie porušenia práva

nie je dostačujúcim zadosťučinením, a preto by sa mala poskytovať jej náhrada v peniazoch. Čo sa týka
výšky materiálnej škody žalobca poukázal na skutočnosť že žalobca vyčíslil uplatnenú škodu na základe
paušalizácia reálny vecných nákladov. Požadovať paušálne sumy za spomínané veľmi všeobecne
uvedené činnosti je nesprávne a u účelové. Skutočnú škodu je potrebné dokázať listinami alebo
skutočnosťami,ktorépreukážupožadovanýnárok,vopačnomprípadebymohlodochádzaťkľuboľnému

a subjektívnemu vyčísľovaniu škody zo strany žalobcu. Čo sa týka nemajetkovej ujmy žalovaný
poukázal na viacero nálezov Ústavného súdu Slovenskej republiky, v zmysle ktorých poskytovanie
finančného zadosťučinenia nie automatické a podlieha podrobnému skúmaniu zo strany Ústavného
súdu Slovenskej republiky. Okrem toho je potrebné poznamenať, že vznik nemajetkovej ujmy ujmy u
právnických osôb a fyzických osôb je odlišný. Odškodnenie právnickej osoby za nemajetkovú ujmu

spôsobenú prípadnými prieťahy v konaní nie je možné vzťahovať na fyzické osoby, ktoré sa na činnosti
právnickej osoby nejakým spôsobom zúčasťňujú, lebo im nevzniká ujma priamo. Napokon žalovaný
poukázal na aspekt dobrých mravov. Podľa žalovaného je žalobca vnímaný ako spoločnosť využívajúca
neprijateľné podmienky, zneužívajúc slabé finančné a právne vedomie nízkopríjmových osôb. Pokiaľ si
žalobca uplatňuje nárok na náhradu škody voči štátu, ktorá mu mala vzniknúť práve pri jeho spornej

a negatívne vnímanej podnikateľskej aktivite, považuje žalobca jeho postup za konanie, ktoré je v
rozpore s dobrými mravmi. Podľa žalovaného žalobca nepreukázal, že by činnosťou súdu v namietanom
konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu, nepreukázal vznik ani výšku skutočnej škody, ani
prípadnej nemajetkovej ujmy, a tým pádom neexistuje ani príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným
postupom a uplatnenom majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou. Z dôvodu nepreukázania splnenia

základných zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady škody v zmysle zákona
č. 514/2003 Z.z., považoval žalovaný žalobu za právne neopodstanenú a žiadal, aby ju súd v celom
rozsahu zamietol.

3. Súd vo veci nariadil na deň 18.11.2016 pojednávanie, na ktoré sa sporové strany a ich zástupcovia

nedostavili. Žalovaný ako aj právny zástupca žalobcu svoju neúčasť ospravedlnili podaniami zo dňa
28.10.2016 a zo dňa 11.11.2016. Z uvedeného dôvodu súd prejednal vec v neprítomnosti strán.

4. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, a to písomných podaní
účastníkov konania a spisu Okresného súdu Žiar nad Hronom spis. zn. 11Er/1070/2005, prehľadom

nápadu vecí v reg. Er v roku 2009 a 2010 a zistil nasledovný skutkový stav veci:

5. Dňa 14.06.2005 žalobca podal na exekútorskom úrade Bc. Jána Debnára v Detve návrh na vykonanie
exekúcie. Domáhal sa vymoženia pohľadávky na podklade exekučného titulu - Notárskej zápisnici N
1411/2005, NZ 12991/2005 zo dňa 27.03.2005, voči povinnému O. T., I.. XX.XX.XXXX, Z. M. XXXX/

XX, XXX XX Ž. I. K.. Exekučné konanie bolo u súdneho exekútora vedené pod spisovou značkou EX
98/2005 a na Okresnom súde Žiar nad Hronom pod spisovou značkou 11Er/1070/2005. Dňa 23.06.2005
Okresný súd Žiar nad Hronom vydal súdnemu exekútorovi poverenie č. 5613000515. Dňa 06.09.2009
bol Okresnému súdu Žiar nad Hronom doručený návrh oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., na zmenusúdneho exekútora, v ktorým ho oprávnený žiadal o zmenu súdneho exekútora a o poverenie vykonaním
exekúcie exekútorský úrad JUDr. Rudolfa Krutého, Bratislava. Uznesením č.k. 11Er/1070/2005-13 zo
dňa 04.11.2010 Okresný súd Žiar nad Hronom vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju. Krajský

súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. 42CoE/36/2011-28 zo dňa 10.05.2011 uznesenie Okresného súdu
Žiar nad Hronom č.k. 11Er/1070/2005-13 zo dňa 04.11.2010 potvrdil.

6. Z prehľadu nápadu vecí do registra Er v roku 2010 súd zistil, že v období podania návrhu na zmenu
súdneho exekútora v mesiaci september 2010 bolo na Okresný súd Žiar nad Hronom podaných celkom

416 exekučných vecí.

7. Podľa § 238 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom v čase podania návrhu na zmenu
súdneho exekútora, konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa práva platného do 31.
augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak.

Podľa § 44 ods. 6 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31.08.2005, ak oprávnený
požiada súd o zmenu exekútora a súd po vyjadrení exekútora žiadosti oprávneného vyhovie, vykonaním
exekúcie poverí súd exekútora, ktorého navrhne oprávnený, a vec mu písomne postúpi. Účinky

pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Odmena pôvodného
exekútora sa však vypočíta tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.

Podľa § 3 ods.1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení rozhodnom pre

posúdenie veci (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z. z.“), štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri
výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím.

Podľa § 3 ods.1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z. z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto

zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri
výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 1. zákona č. 514/2003 Z. z. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej

republiky, ak škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená
nesprávnym úradným postupom súdu.

Podľa § 6 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z., ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody
spôsobnej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým

bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý
rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa § 9 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003 Z. z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť

úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 9 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom od 01.01.2013 štát zodpovedá
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj
porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej
lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo
iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za

nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej
republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup
alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b)
Ústavy Slovenskej republiky. Pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho vporušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti
pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov
vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného

rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil
disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia
Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky
o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti

poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“ s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

Podľa § 16 ods. 1 zákona ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody po prvé alebo jeho
časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku

alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

8. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná. Keďže jednou
z podmienok konania o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, alebo nesprávnym
úradnýmpostupom,jepredbežnéprerokovanienazákladepísomnejžiadostipoškodenéhospríslušným

orgánom podľa § 15 zákona, súd sa predbežne zaoberal touto otázkou. Z podania žalovaného súd
zistil, že žalobca podal svoju žiadosť na prerokovanie jeho nároku u odporcu dňa 23.04.2012, návrh
na súd podal dňa 27.09.2012. Je síce pravdou, že žalobca podal žalobu na súd skôr ako uplynula
lehota 6 mesiacov od prijatia jeho písomnej žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody
Ministerstvom spravodlivosti SR, teda v čase začatia konania nebola splnená podmienka na podanie

žaloby. Súčasne je však z podania samotného žalovaného zrejmé, že Ministerstvo spravodlivosti SR
nárok žalobcu do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti neuspokojilo a táto lehota uplynula skôr,
než súd vo veci rozhodol, preto súd námietku žalovaného o nesplnení podmienky predbežného
prerokovania nároku vyhodnotil ako nedôvodnú. Z obsahu žaloby súd dospel k záveru, že nárok
žalobcu je uplatnený pre nesprávny úradný postup - prieťahy v exekučnom konaní. Dôvodom, ktorým

žalobca odôvodňoval nesprávnosť úradného postupu tunajšieho súdu bolo nedodržanie 30-dňovej
lehoty podľa § 44 ods. 8 Exekučného poriadku na rozhodnutie o zmene exekútora. Nesprávny úradný
postup v tomto prípade mal predstavovať porušenie povinnosti súdu urobiť úkon v zákonom stanovenej
lehote, resp. zbytočné prieťahy v konaní. Preštudovaním pripojeného exekučného spisu sp. zn.
11Er/1070/2005 súd konštatuje, že nemal preukázané, že by postupom tunajšieho súdu v exekučnom

konaní sp. zn. 11Er/1070/2005 došlo k nesprávnemu úradnému postupu. V tomto prípade je potrebné
aplikovať ustanovenie § 44 ods. 6 Exekučného poriadku v znení, účinnom do 31.8.2005, podľa ktorého
ak oprávnený požiada súd o zmenu exekútora a súd po vyjadrení exekútora žiadosti oprávneného
vyhovie, vykonaním exekúcie poverí súd exekútora, ktorého navrhne oprávnený a vec mu písomne
postúpi. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú nedotknuté. Odmena

pôvodného exekútora sa však vypočíta tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie. Predmetná právna
úprava neustanovovala povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o návrhu oprávneného na zmenu
exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora. K tomu došlo až s
účinnosťou od 01.09.2005. V tejto súvislosti súd poukazuje na ustanovenie§ 238 ods. 1 Exekučného
poriadku, v zmysle ktorého konania, začaté pred 01.09.2005 sa dokončia podľa práva, platného

do 31.8.2005, ak ods. 2 neustanovuje inak. Dňa 06.09.2010 bol tunajšiemu súdu doručený návrh
oprávneného na zmenu súdneho exekútora. Uznesením č.k. 11Er/1070/2005-13 zo dňa 04.11.2010
Okresný súd Žiar nad Hronom vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju. Krajský súd v Banskej
Bystrici uznesením č.k. 42CoE/36/2011-28 zo dňa 10.05.2011 uznesenie Okresného súdu Žiar nad
Hronom č.k. 11Er/1070/2005-13 zo dňa 04.11.2010 potvrdil. Tunajší súd nerozhodoval o návrhu

oprávneného na zmenu súdneho exekútora, nakoľko v prípade, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, zmena
súdneho exekútora by bola neúčelná. Pokiaľ by exekučný súd návrhu oprávneného o zmenu súdneho
exekútora vyhovel a následne, po právoplatnosti tohto uznesenia, rozhodol o zastavení danej exekúcie,
daný postup by bol v rozpore so zásadou hospodárnosti konania, keďže jeho výsledok by bol identický saplikovaným postupom exekučného súdu. Rozhodnutím exekučného súdu o zastavení danej exekúcie,
odpadol predmet konania o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora. Na základe uvedeného
má súd za to, že súd vo veci konal priebežne a nezistil konanie exekučného súdu, ktoré by bolo

možné kvalifikovať ako nesprávny úradný postup. Súd taktiež poukazuje na skutočnosť, že v období
podania návrhu na zmenu súdneho exekútora bolo na tunajší súd podaných veľmi vysoké množstvo
návrhov na vykonanie exekúcie (v mesiaci september 2010 celkom 416 exekučných vecí), pričom
väčšina z nich bola podaná z podnetu samotného žalobcu, preto ani nebolo v objektívnych možnostiach
exekučného súdu, robiť všetky úkony v stanovených lehotách. V danom smere súd poukazuje aj na

rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý vo svojom rozhodnutí I. ÚS 16/02 konštatoval,
že pri posúdení toho, či došlo alebo nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, Ústavný súd Slovenskej republiky
síce prihliada na lehoty, ktoré sú uvedené v Ústave Slovenskej republiky alebo v zákone, ale ich
nedodržanie nepovažuje automaticky za porušenie uvedeného základného práva, pretože aj v týchto
prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci. Porušenie práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov v zmysle čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky nemožno preto vyvodzovať len
zo skutočnosti, že štátny orgán dôsledne nepostupoval v zákonom ustanovených lehotách. Vzhľadom
na to, že súd dospel k názoru, že nárok žalobcu na náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy
nie je dôvodný z dôvodu, že exekučný súd neporušil práva žalobcu, nie je potrebné vyhodnocovať aj
predpoklady na určenie výšky majetkovej škody a nemajetkovej ujmy. Týmito predpokladmi by sa súd

zaoberal iba v prípade, ak by náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy priznal a odôvodňoval by
ich výšku. Nakoľko žalobca v konaní nepreukázal jeden z kumulatívnych obligatórnych predpokladov
zodpovednosti žalovaného za škodu, spôsobenú pri výkone verejnej moci (t.j. nesprávny úradný postup
exekučného súdu) v súlade so zásadou hospodárnosti konania nebolo potrebné sa v odôvodnení
rozsudku osobitne zaoberať nepriznaním uplatnenej škody a nemajetkovej ujmy. Keďže nárok žalobcu

bol nedôvodný už z hľadiska jeho právneho základu, nakoľko súd nezistil nesprávny úradný postup v
postupe exekučného súdu, súd žalobu žalobcu zamietol ako nedôvodnú v celom rozsahu.

9. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

10. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojitosti s § 255 ods.

1 CSP. Celkový úspech vo veci mal žalovaný a v plnom rozsahu mu vznikol nárok na náhradu trov
konania. Žalovanému však v konaní žiadne trovy nevznikli, a preto nie je potrebné, aby súd o výške trov
rozhodoval samostatným rozhodnutím.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti

ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie
vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení
neskorších predpisov, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. Exekúciu
vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 Exekučného
poriadku) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak

(§ 29 Exekučného poriadku).