Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 27, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Cob/88/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7811207514
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Brixiová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7811207514.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Drahomíry Brixiovej a sudcov

JUDr. Jozefa Vancu a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v spore žalobcu: X. V. L., s.r.o., T. 5, XXX XX F.,
IČO: XXXXXXXX, zastúpeného M. V. s.r.o. T. 5, XXX XX F., IČO: XXXXXXXX, proti žalovanému: Y. J.,
nar. X.XX.XXXX, bytom L. XXX, XXX XX J. T., za účasti A. na ochranu občana spotrebiteľa Q., U. XX,
XXX XX T., zastúpený R.. K. U., advokátom, L.. Q. XXX/XX, XXX XX L., o zaplatenie 754,99 eur s prsl.,
o odvolaní žalobcu a Združenia na ochranu občana spotrebiteľa Q., U. XX, XXX XX T. proti rozsudku
Okresného súdu Rožňava zo dňa 26.1.2016, č.k. 9Cb/13/2012-194 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby.

Z r u š u j e rozsudok vo výroku o náhrade trov konania a vec v r a c i ana ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava (ďalej súd prvej inštancie) rozsudkom zo dňa 26.1.2016 č.k. 9Cb/13/2012-194
žalobu zamietol a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou zo dňa 02.08.2011, doručenou tunajšiemu
súdu dňa 30.08.2011, domáhal zaplatenia sumy 754,99 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške

14,25 % ročne zo sumy 642,65 eur od 10.11.2007 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania od
žalovaného. Rozsudkom Okresného súdu Rožňava č. k.: 9Cb/13/2012 - 76 zo dňa 22.6.2012 súd
zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 642,65 eur s 8,5 % úrokom z omeškania od 10. 11. 2007 do
zaplatenia, ako aj trovy konania v sume 337,78 eur, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku
a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Proti predmetnému rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie
vedľajší účastník na strane žalovaného z dôvodu, že súd prvého stupňa nesprávne posúdil dohodu
o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzkov a nevysporiadal sa ani s jeho argumentáciou

uvedenou v podaní zo dňa 21.6.2012, na ktorom trvá aj v rámci odvolania, a to aj v prípade, ak
by dohoda bola podpísaná v čase, keď nárok ešte nebol premlčaný. Uviedol, že dohodu o uzavretí
splátkového kalendára a uznaní záväzku mal súd prvého stupňa posúdiť ako neprijateľnú a teda
absolútne neplatnú a jej predkladanie spotrebiteľovi na podpis, ako nekalú obchodnú praktiku a navrhol
napadnutýrozsudokzmeniťažalobuzamietnuťažalobcuzaviazaťnanáhradutrovprávnehozastúpenia
vovýške283,58eur,ktoréšpecifikovalapoukázalnaviacerérozhodnutiasúdov.KrajskýsúdvKošiciach
po preskúmaní rozsudku súdu 1. stupňa a konania, ktoré mu predchádzalo, rozsudok v napadnutom

výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 642,65 eur s 8,5% úrokom z omeškania od
10.11.2007 do zaplatenia a vo výroku o trovách konania zrušil a v zrušenom rozsahu vec vrátil súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie. Na základe uvedeného uložil súdu prvého stupňa vysporiadať sa vďalšom konaní s námietkami uplatnenými v priebehu konania a posúdením Dohody zo dňa 21.2.2009
podľa § 39 Občianskeho zákonníka.

3. V intenciách zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Košiciach súd prvej inštancie posúdil
predmetnú vec, previedol dokazovanie a dospel k záveru, že z dôvodu výpovede zmluvy o vydaní
a používaní kreditnej platobnej karty (pozn. skutočnosť, ktorá mala za následok zrušenie predmetnej
zmluvy s účinkami od začiatku) má žalobca právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia. Súd

považoval za deň, ktorým začala plynúť premlčacia doba, deň nasledujúci po uplynutí pätnásť - dňovej
lehoty stanovenej v listine - výpovedi zmluvy na úhradu dlžnej sumy žalovaným a plynúcej od doručenia
výpovede žalovanému (t. j. od 13.9.2007, čo potvrdzuje doklad o doručení výpovede žalovanému).
Dvojročná premlčacia lehota v súlade s ust. § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka začala, vzhľadom na
vyššie uvedené skutočnosti, plynúť dňa 29.9.2007 a uplynula dňa 29.9.2009, teda pred podaním žaloby
na súd, ktorú žalobca podal dňa 30.8.2011. Z týchto dôvodov súd žalobu zamietol.

4. Súd preskúmal aj dohodu o uznaní dlhu so splátkovým kalendárom, ktorá bola uzavretá medzi
žalobcom a žalovaným, pričom dospel k záveru, že obchodnú praktiku žalobcu, pri ktorej spojil do
jednej listiny dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznanie záväzku, treba hodnotiť ako nekalú

obchodnú praktiku v zmysle § 7 ods. 2 a 4 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, ktorá je v
rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti na strane žalobcu ako dodávateľa, ako aj s ohľadom na
potencionálne riziko, že takéto správanie podstatne narušuje alebo môže narušiť ekonomické správanie
priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k poskytnutej službe (§ 7 ods. 2 cit. zákona). Podľa názoru súdu
v danom prípade žalobca dohodou o uzavretí splátkového kalendára vnútil žalovanému aj uznanie

záväzku a uviedol ho do omylu, keď žalovaný si nemusel byť vedomý toho, že zároveň uznáva dlh.
Nasvedčuje tomu aj samotný obsah dohody, ktorá obsahuje v názve splátkový kalendár a súčasne
uznanie dlhu, čo je pre bežného spotrebiteľa nie celkom zrozumiteľné a je zrejmé, že ak chcel žalovaný
získať povolenie splátok, musel podpísať formulárovú listinu, v ktorej bolo zároveň uvedené, že uznáva
čo do právneho dôvodu a výšky svoj záväzok voči veriteľovi vzniknutý na základe zmluvy uzatvorenej s

pôvodným veriteľom. Podľa názoru súdu malo byť uznanie dlhu dohodnuté s dlžníkom na samostatnej
listine, nakoľko podpis takejto dohody podľa § 558 OZ má úplne iné a pre spotrebiteľa oveľa závažnejšie
dôsledkyakodohodaosplátkachdlhuresp.splátkovýkalendár.Žalovanýnemalžiadnumožnosťdohodu
o uznaní záväzku z formulárovej listiny vylúčiť ani obmedziť jej účinok, a táto mu bola vnútená spolu
so splátkovým kalendárom, pričom uzavretím dohody nepochybne došlo k zhoršeniu jeho postavenia

ako spotrebiteľa.

5. Na zistený skutkový stav aplikoval súd prvej inštancie § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 457
Občianskeho zákonníka, § 5b a § 7 ods. 2, 4 zák.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, § 100 ods. 1

Občianskeho zákonníka, § 101, § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 558 Občianskeho zákonníka
a § 142 ods. 1 O.s.p..

6. Proti výroku rozsudku o zamietnutí návrhu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol, aby

odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že návrhu na začatie konania vyhovie v plnom rozsahu v
zmysle ust. § 220 O.s.p. resp. podľa § 221 O.s.p., aby zrušil rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil voči žalovanému a Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa Q.
(vedľajšiemu účastníkovi) trovy konania a trovy právneho zastúpenia v prvostupňovom aj v odvolacom
konaní s tým, že trovy právny zástupca v odvolacom konaní vyčíslil na sumu 72,04 eur.

7. Odvolanie podal žalobca z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a nedostatočného zistenia
skutkového stavu.

8. Odvolateľ nesúhlasí s právnym posúdením veci súdom a vyhodnotením otázky premlčania. Poukázal
na skutočnosť, že nakoľko došlo ku dňu 13.9.2007 k vypovedaniu zmluvy, odo dňa nasledujúceho došlo
k plynutiu premlčacej doby. Ku dňu podania žalobného návrhu (2.8.2011) teda uplatnený nárok nemožnopovažovať za premlčaný. Zároveň nemožno súhlasiť s posúdením výpovede ako odstúpenia od zmluvy,
keďže ide o dva rôzne inštitúty, s ktorými zákon spája rôzne následky. Žalobca má za to, že k ukončeniu
zmluvy došlo spôsobom dohodnutým zmluvnými stranami v súlade s ustanoveniami Občianskeho

zákonníka. Nie je dôvod prekvalifikovať predmetné podanie na odstúpenie od zmluvy. Úprava
spotrebiteľských úverov osobitným predpisom nenahrádza všeobecnú právnu úpravu v Obchodnom
zákonníku. Zákon o spotrebiteľských úveroch je lex specialis k všeobecnej právnej úprave. Podľa názoru
žalobcu z ustanovení Obchodného zákonníka a zákona o spotrebiteľských úveroch nemožno vyvodiť
vylúčenie možnosti aplikácie všeobecných ustanovení Obchodného zákonníka o právnych úkonoch.

Účastníkom právneho úkonu, ktorí rešpektujú dôsledky plynúce z kogentnej špeciálnej úpravy, nemožno
uprieť, aby si v medziach daných všeobecnými ustanoveniami Obchodného zákonníka dohodli aj taký
spôsob zániku ich zmluvného záväzku, ktorý má oporu v platnom práve. Pokiaľ účastníci takúto možnosť
využili, je potrebné dôsledok z toho plynúci rešpektovať. Obdobne to platí aj pre všeobecnú právnu
úpravu obsiahnutú v Občianskom zákonníku.

9. Podporne poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 17Co/30/2015 zo dňa
29.10.2015. Zastáva názor, že súd na daný prípad nesprávne aplikoval ustanovenia Občianskeho
zákonníka týkajúce sa premlčacej doby, nakoľko bolo potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného
zákonníka, keďže ide o zmluvu o úvere a teda absolútny obchodno-záväzkový vzťah aj napriek tomu,

že jednou zo zmluvných strán je spotrebiteľ. Predmetná úverová zmluva bola uzavretá dňa 17.2.2006,
pričom v období do 31.12.2007 sa vzťahovali ustanovenia § 52 až 54 Občianskeho zákonníka len na
kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a na iné zmluvy upravené v 8. časti Občianskeho zákonníka, ako aj na
zmluvu podľa § 55 Občianskeho zákonníka. Zmluva o úvere bola upravená v Obchodnom zákonníku.
V dôsledku toho sa na účastníkov úverovej zmluvy nevzťahovala povinnosť uvedená v prechodnom

ustanovení § 879f ods. 3 Občianskeho zákonníka (spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 uzavreté predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa musia dať do súladu s ustanoveniami § 53 a 54
tohto zákona a spotrebiteľské zmluvy o práve užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch aj s
ustanovením § 55 ods. 1, ak ide o náležitosti zmluvy, a s ustanovením § 57 tohto zákona do troch
mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona). Novelizovaným ustanovením § 52 ods. 1

Občianskeho zákonníka sa nespravujú nároky vzniknuté pred 1.1.2008 a neposudzuje sa ani platnosť
právnych úkonov vzniknutých pred 1.1.2008. to znamená, že pokiaľ pred dňom 1.1.2008 bola uzavretá
zmluva o úvere, kde bol dlžník spotrebiteľom, tak ako v danom prípade, nie je možné práva a povinnosti
vzniknuté pred 1.1.2008 z tejto zmluvy posudzovať podľa ust. § 52 až 54 Občianskeho zákonníka.
Právne vzťahy zo zmluvy o úvere uzavretej pred 1.1.2008 sa spravujú ustanoveniami Obchodného

zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov.

10. Podľa rozhodnutia NS SR XMCdo/X/XXXX zo dňa 24.3.2015: „Hlavným záväzkovým vzťahom, z
ktorého navrhovateľka vyvodzuje svoj nárok, je v danom prípade zmluva o úvere, ktorá sa spravuje

ustanoveniami Obchodného zákonníka.“ Podľa rozhodnutia NS SR sp.zn. 2MCdo/3/2011 zo dňa
28.4.2011, podľa ktorého ručením sa zabezpečoval záväzok zo zmluvy o úvere (resp. medziúvere),
záväzkové vzťahy, ktoré vznikli zo zmluvy o úvere, sa bez ohľadu na povahu účastníkov spravujú
záväzkovou časťou Obchodného zákonníka. Podľa rozhodnutia NS SR, sp.zn. 6MCdo/4/2012 zo dňa
27.3.2013: „Hlavným záväzkovým vzťahom, z ktorého žalobca vyvodzuje svoj nárok, je v danom prípade

zmluva o úvere, ktorá sa spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka. Aj právny vzťah medzi
žalobcom ako ručiteľom a žalovaným ako dlžníkom bolo preto potrebné posúdiť podľa príslušných
ustanovení Obchodného zákonníka. Následne aj na otázku premlčania žalobcom uplatneného nároku
bolo treba aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka.“

11. Zároveň v tejto súvislosti žalobca poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave zo dňa
9.11.2015, sp.zn. 25Co/34/2015: „...premlčanie sa aj v spotrebiteľských zmluvách majúcich formu
absolútneho obchodu (tu zmluva o úvere) uzavretých pred 1.4.2015 spravuje výlučne Obchodným
zákonníkom, pričom podľa § 397 Obchodného zákonníka ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva

inak, je premlčacia doby štyri roky... .“ Ďalej poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici
sp.zn. 15Co/132/2013 zo dňa 21.11.2013 a sp.zn. 15Co/28/2013 zo dňa 30.10.2013; rozhodnutie
Krajského súdu v Trnave sp.zn. 9Co/138/2013 zo dňa 20.2.2014; rozhodnutie Krajského súdu v Žiline
sp.zn. 9Co/157/2013 zo dňa 12.9.2013; rozhodnutie Krajského súdu v Prešove č.k. 9Co/64/2013-145zo dňa 30.9.2014 a rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 3Co/266/2015 zo dňa 13.5.2015,
sp.zn. 5Co/167/2015 zo dňa 13.5.2015, sp.zn. 1Co/75/2014 zo dňa 28.10.2014, v zmysle ktorých sa
majú na právne vzťahy vzniknuté zo zmluvy o splátkovom úvere aplikovať ustanovenia Obchodného

zákonníka aj v otázke premlčania.

12. Odvolanie proti výroku o trovách konania, ktorým súd žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na
náhradu trov konania podalo Združenie na ochranu občana spotrebiteľa Q.. Navrhlo, aby odvolací súd

zmenil výrok o trovách konania a priznal združeniu náhradu trov celého konania v plnej výške, ktoré
vyčíslil na sumu 324,76 eur. Uviedol, že z napadnutého rozsudku nevyplýva, podľa akého ustanovenia
združeniu trovy neboli priznané aj keď tieto vyčíslil v sume 283,58 eur a to ešte v podaní doručenom
súdu dňa 24.8.2012. Z uvedeného dôvodu považuje rozsudok súdu prvej inštancie za nepreskúmateľný.

13. K odvolaniu žalobcu sa nevyjadril tak žalovaný ako ani Združenie na ochranu občana spotrebiteľa Q.

14. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zák.č. 160/2015 Z.z. ďalej „C.s.p.“).

15. Odvolací súd pristúpil k rozhodnutiu v tejto veci po 1.7.2016 a postupoval na základe úpravy z
prechodného ust. § 470 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, už podľa tohto zákona. Podľa § 470 ods. 2
veta prvá C.s.p. (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona, zostávajú zachované.

16.KeďžeodvolaniežalobcuajZdruženianaochranuobčanaspotrebiteľaQ.bolopodanépred1.7.2016
podmienky jeho prípustnosti a dôvodnosti bolo nutné posúdiť podľa príslušných ustanovení O.s.p..
Dôvodom pre takýto postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov C.s.p. o spravodlivosti

ochrany porušených práv a postupom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty.

17. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 C.s.p.), prejednal odvolanie odvolateľov ako podané
včas, oprávnenými osobami, proti rozhodnutiu proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia

odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ustanovení §
379 a § 380 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť a odvolaniu Združenia
na ochranu občana spotrebiteľa Q. je možné vyhovieť.

18. Výrok rozsudku, ktorým bola žaloba zamietnutá je vecne správny, a preto ho odvolací súd potvrdil
podľa § 387 ods. 1 C.s.p..

19. Výrok, ktorým súd prvej inštancie žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal odvolací

súd zrušil podľa § 389 ods. 1 písm.b/ C.s.p. ako nepreskúmateľný.

20. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 27.10.2016 o 9.00 hod, pričom
miesto a čas verejného vyhlásenia boli zverejnené dňa 21.10.2016 na úradnej tabuli Krajského súdu v
Košiciach podľa § 378 ods. 1 C.s.p. a § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario.

21. Žalobca zastáva názor, že došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci a vyhodnoteniu otázky
premlčania súdom prvej inštancie. Mal zato, že k vypovedaniu zmluvy došlo ku dňu 13.9.2007 a
od nasledujúceho dňa začala plynúť premlčacia doba, ktorá sa má posudzovať podľa Obchodného

zákonníka, teda 4 roky. K podaniu žaloby došlo dňa 2.8.2011, a teda uplatnený nárok nemožno
považovať za premlčaný.22. Odvolací súd k odvolacím dôvodom žalobcu ohľadne premlčania nároku uvádza, že v danom
prípade je potrebné aplikovať na premlčanie trojročnú premlčaciu dobu podľa § 100 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, na ktorú musí súd z úradnej moci podľa § 5b zák.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa

prihliadať. Keďže v danom prípade došlo k vypovedaniu zmluvy dňa 13.9.2007, premlčacia doba na
uplatnenie práva začala plynúť od 14.9.2007 a skončila 14.9.2010. Vzhľadom na uvedené odvolací súd
potvrdil výrok rozsudku o zamietnutí žaloby podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny.

23. Odvolací súd preskúmal aj odvolanie Združenia na ochranu občana spotrebiteľa Q. a dospel
k záveru, že výrok súdu prvej inštancie o nepriznaní trov žiadnemu z účastníkov konania je
nepreskúmateľný. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že súd prvej inštancie posúdil trovy konania
podľa § 142 ods. 1 O.s.p., ale len vo vzťahu žalobcu a žalovaného. Opomenul a nevysporiadal sa s
trovami Združenia na ochranu občana spotrebiteľa Q., ktoré združenie žiadalo priznať a aj vyúčtovalo
trovy konania podaním zo dňa 23.2.2012 (čl. 43).

24. Vzhľadom na uvedené odvolací súd zrušil výrok rozsudku súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1
písm.b/ C.s.p. o trovách konania s tým, že súd prvej inštancie rozhodne opätovne o trovách konania a
vysporiada sa s návrhom Združenia na ochranu občana spotrebiteľa Q. na náhradu trov konania.

XX. Rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne senátom nadriadeného súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393
ods. 2 posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) /§ 428 C.s.p./.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).