Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, November 3, 2016

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 12C/137/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6412213171
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Šalamún
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2016:6412213171.2

Rozhodnutie

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudcom JUDr. Vladimírom Šalamúnom v právnej
veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598,
zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o, so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti
žalovanému Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so
sídlom Župné Námestie 13, 813 11 Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Súd žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 17.09.2012 doručenou tunajšiemu súdu dňa 27.09.2012 si žalobca uplatnil voči
žalovanému nárok na zaplatenie sumy 125,00 € z titulu majetkovej škody a sumy 330,00 € z titulu

nemajetkovej ujmy. Žalobca ako oprávnený subjekt navrhol v zmysle exekučného poriadku zvolenému
súdnemu exekútorovi vykonať pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho
zo Zmluvy o úvere č. 6610979 dlžníkom O. I., R.. XX.XX.XXXX. Po prijatí návrhu na vykonanie
exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo EX6107/2009. V exekučnom konaní je
založená povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie povolenia na
vykonanieexekúciedopätnástichdníoddoručeniatakejtožiadosti,akjeexekučnýmtitulomvykonateľné

rozhodnutie rozhodcovského súdu. Exekučný súd napriek tomu, že ním prejednávaná vec nevykazovala
prvky nadmernej právnej zložitosti ani si nevyžadovala takú spoluprácu účastníkmi konania, ktorá by
mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, rozhodol
o žiadosti o udelenie poverenie na vykonanie exekúcie až dňa 07.12.2009 a to rozhodnutím o jej
povolení. K rozhodnutiu o povolení tak došlo až po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie
viac ako 6 mesiacov). Žalobca tvrdí, že v predmetnom prípade neexistovala a neexistuje okolnosť,

ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak,
že k vydaniu rozhodnutia pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Takýto postup exekučného súdu žalobca
hodnotí ako nesprávny a v rozpore so zákonom, konkrétne ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.
Žalobca si z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu uplatnil náhradu majetkovej
škody ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch. Žalobcovi vznikla majetková škoda predstavujúca náhradu
účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania

pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručenie žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie rozhodnutím o nej. Žalobca vynaložil v tomto období na správu pohľadávky
prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému že mu 70 €, na
správu informačného systému sumu 40 €, na administratívne spracovanie textu urgencií adresovaných
exekučnému súdu, na poštovné a telekomunikačné vydaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu
konania na exekučnom súde sumu 15,00 €, t.j. celkovo sumu 125 €. Zároveň si žalobca uplatnil

náhradu nemajetkovej v peniazoch, pretože samotné konštatovanie porušenie práva na rozhodnutie
o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej dobe v spojení sporušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného článkom 48 ods. 2
Ústavy SR a práva na prejednanie veci v primeranom čase zaručeného v článku 6 ods. 1 Európskeho
dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom

na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Nesprávny úradný postup Okresného súdu je
podľa názoru žalobcu dôsledkom jeho nesústredenej činnosti takej intenzity, ktorá má za následok
zbytočné prieťahy v konaní spojené so zásahom do výkonu majetkových práv poškodeného. Márnym
uplynutím času boli reálne ohrozené legitímne očakávanie poškodeného, že správny postupom súdu
dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky a taktiež došlo k vyvolaniu nasledovných rizík: neskorým ukončením

procedúry exekučným súdom k zániku povinného, neskorým ukončením procedúry exekučným súdom
k zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu v s povinným, neskorým ukončením procedúry exekučným
súdom k insolvencii povinného. Potreba náhrady nemajetkovej ujmy má svoj základ v požiadavke
na spravodlivé usporiadanie vzťahov a dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeraný satisfakcie za
porušenie základných práv a princípov právneho štátu. Žalobca si uplatnil ako primeranú náhradu
nemajetkovej ujmy sumu 330,00 € za 6 celých mesiacov, t.j. 55 € za mesiac. Žalobca sa tiež domáhal

náhrady trov konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia.

2. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 13.10.2014 namietol zmätočnosť podania, nakoľko sa v žalobnom
návrhu výskytu viaceré nedostatky (napr. zmätočne označený povinný, absencia spisovej značky
príslušného exekučného konania). Žalovaný namietal, že žalobca nepredložil ani jeden relevantný

dôkaz, ktorým by preukázal existenciu predmetného exekučného konania, vznik skutočnej škody alebo
nemajetkovej ujmy, čím žalobca prenášať celú dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu, že dôkazné
bremeno znáša žalobca sa sám. Žalovaný ďalej poukázal na skutočnosť, že nie je jasný ani titul
nároku na náhradu škody. Jednak sa žalobca uplatňuje nárok z titulu nesprávneho úradného postupu
z dôvodu prieťahov, na druhej strane i z dôvodu nerozhodnutia v zákonom stanovenej lehote. Čo sa

týka uvádzaných prieťahov v konaní žalobca neuvádza kroky, ktoré podnikol na odstránenie neželaného
stavu. Žalobca neuviedol, ani po vyžiadanej súčinnosti v rámci predbežného prerokovania zo strany
žalovaného, či využil možnosť podať sťažnosť na zbytočné prieťahy v príslušných konaniach predsedovi
Okresného súdu, respektíve možnosť podania ústavnej sťažnosti. Z judikatúry Ústavného súdu SR
vyplýva, že ako sťažovateľ mal predovšetkým postupoval v zmysle zásady vigilantibus iura (každý,

nech si stráži svoje právo). To, že žalobca tak nekonal je možné pripísať iba jemu. Žalovaný má za
to, že všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie jeho oprávnený posudzovať prieťahy v konaní
súdu, túto právomoc mal iba predseda súdu alebo Ústavný súd SR. Ďalej Žalovaný poukázal na to, že
si žalobca uplatnil nárok na súde predčasne, pretože podľa príslušných ustanovení zák. č. 514/2003
Z.z. sa poškodený môže domáhať práva na náhradu škody na súde až po uplynutí 6 mesiacov odo

dňa prijatia jeho žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Žalobca neposkytol
žalovanému žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných žiadostí, preto odporca nepovažuje
jeho nárok za predbežne prerokovaný. Žalovaný ďalej uviedol, že prax ukázala už dávnejšie, že lehota
na poverenie exekútora je výraznou prekážkou toho, aby mohli súdy objektívne posúdiť zákonnosť
exekúcie, ak exekučným titulom je notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok. Poukázala na

judikatúru Ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 16/02, z ktorého vyplýva, že samotné nedodržanie zákonom
stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťahy v konaní. Skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských
rozsudkovsivyžadujeosobitnúprávnuúvahunajmäsohľadomnato,žetietosatýkajúprávnychvzťahov
podliehajúcich režimu spotrebiteľských zmlúv. Otázku, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo
porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných je kompetentný preskúmať len Ústavný súd SR. S

poukazom na ust. § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 (v znení účinnom od 01.01.2003) žalovaný uviedol, že
žalobca nepreukázal, že by podal sťažnosť na prieťahy, resp. žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažnosti,
že by existovalo právoplatné rozhodnutie vydané v disciplinárnom konaní, právoplatné rozhodnutie
ESĽP alebo Ústavného súdu SR, ktorými by bolo konštatované porušenie práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov. Nie je tak preukázaný nesprávny úradný postup súdu spočívajúci v existencii

prieťahov. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca nepreukázal vznik a ani výšku materiálnej škody a
nepreukázal ani vznik nemajetkovej ujmy a ani to, že konštatovanie porušenia práva nie je dostačujúcim
zadosťučinením, a preto by sa mala poskytovať jej náhrada v peniazoch. Čo sa týka výšky materiálnej
škody žalobca poukázal na skutočnosť že žalobca vyčíslil uplatnenú škodu na základe paušalizácia
reálny vecných nákladov. Požadovať paušálne sumy za spomínané veľmi všeobecne uvedené činnosti

je nesprávne a u účelové. Skutočnú škodu je potrebné dokázať listinami alebo skutočnosťami, ktoré
preukážu požadovaný nárok, v opačnom prípade by mohlo dochádzať k ľuboľnému a subjektívnemu
vyčísľovaniu škody zo strany žalobcu. Čo sa týka nemajetkovej ujmy žalovaný poukázal na viacero
nálezov Ústavného súdu SR, v zmysle ktorých poskytovanie finančného zadosťučinenia nie automatickéa podlieha podrobnému skúmaniu zo strany Ústavného súdu SR. Okrem toho je potrebné poznamenať,
že vznik nemajetkovej ujmy ujmy u právnických osôb a fyzických osôb je odlišný. Odškodnenie
právnickej osoby za nemajetkovú ujmu spôsobenú prípadnými prieťahy v konaní nie je možné vzťahovať

na fyzické osoby, ktoré sa na činnosti právnickej osoby nejakým spôsobom zúčasťňujú, lebo im nevzniká
ujma priamo. Napokon žalovaný poukázal na aspekt dobrých mravov. Podľa žalovaného je žalobca
vnímaný ako spoločnosť využívajúca neprijateľné podmienky, zneužívajúc slabé finančné a právne
vedomie nízkopríjmových osôb. Pokiaľ si žalobca uplatňuje nárok na náhradu škody voči štátu, ktorá mu
malavzniknúťpráveprijehospornejanegatívnevnímanejpodnikateľskejaktivite,považuježalobcajeho

postup za konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. Podľa žalovaného žalobca nepreukázal, že by
činnosťou súdu v namietanom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu, nepreukázal vznik ani
výšku skutočnej škody, ani prípadnej nemajetkovej ujmy, a tým pádom neexistuje ani príčinná súvislosť
medzi nesprávnym úradným postupom a uplatnenom majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou. Z
dôvodu nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie
náhrady škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z., považoval žalovaný žalobu za právne neopodstanenú

a žiadal, aby ju súd v celom rozsahu zamietol.

3. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré sa sporové strany a ich zástupcovia nedostavili. Žalovaný
ako aj právny zástupca žalobcu svoju neúčasť ospravedlnili podaniami zo dňa 11.10.2016 a zo dňa
28.10.2016. Z uvedeného dôvodu súd prejednal vec v neprítomnosti strán.

4. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, a to písomných podaní
účastníkov konania a spisu Okresného súdu Žiar nad Hronom spis. zn. 13Er/793/2009, prehľadom
nápadu vecí v reg. Er v roku 2009 a 2010 a zistil nasledovný skutkový stav veci:

5. Dňa 22. 07. 2009 žalobca podal na exekútorskom úrade JUDr. Rudolfa Krutého so sídlom v
Bratislave návrh na vykonanie exekúcie. Domáhal sa vymoženia pohľadávky na podklade exekučného
titulu - rozsudku stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 27.05.2009, spisová značka SR 01791/09,
voči povinnému O. I., R.. XX. XX.XXXX, D. D. D. XXX, XXX XX D. D.. Exekučné konanie bolo u
súdneho exekútora vedené pod spisovou značkou EX 6107/09 a na Okresnom súde Žiar nad Hronom

pod spisovou značkou 13Er/793/2009. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie bola Okresnému súdu Žiar nad Hronom doručená dňa 27.08.2009. Výzvou Okresného súdu
Žiar nad Hronom zo dňa 31.08.2009 súd vyzval súdneho exekútora na opravu nesprávneho návrhu.
Opravenú zápisnicu spísanú pred súdnym exekútorom súdny exekútor doručil súdu až 18.11.2009. Dňa
07.12.2009 Okresný súd Žiar nad Hronom vydal súdnemu exekútorovi poverenie č. 5613029337.

6. Z prehľadu nápadu vecí do registra Er v roku 2009 súd zistil, že v období podania žiadosti súdneho
exekútora na vydanie poverenia august 2009 bolo na súd podaných celkom 581 exekučných vecí (v
septembri 447 exekučných vecí a októbri 577 exekučných vecí).

7. Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom v čase podania žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15

dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti
alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 3 ods.1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone

verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení rozhodnom pre
posúdenie veci (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z. z.“), štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri
výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím.

Podľa § 3 ods.1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z. z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri
výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 1. zákona č. 514/2003 Z. z. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky, ak škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená

nesprávnym úradným postupom súdu.

Podľa § 6 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z., ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody
spôsobnej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým
bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý

rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa § 9 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003 Z. z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených

záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 9 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom od 01.01.2013 štát zodpovedá
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj

porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej
lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo
iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za
nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej
republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup

alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b)
Ústavy Slovenskej republiky. Pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v
porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti
pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov
vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného

rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil
disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia
Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky
o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej

nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“ s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

Podľa § 16 ods. 1 zákona ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody po prvé alebo jeho

časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku
alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

8. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná. Keďže jednou
z podmienok konania o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, alebo nesprávnym

úradnýmpostupom,jepredbežnéprerokovanienazákladepísomnejžiadostipoškodenéhospríslušným
orgánom podľa § 15 zákona, súd sa predbežne zaoberal touto otázkou. Z podania žalovaného súd
zistil, že žalobca podal svoju žiadosť na prerokovanie jeho nároku u odporcu dňa 23.04.2012, návrh
na súd podal dňa 27.09.2012. Je síce pravdou, že žalobca podal žalobu na súd skôr ako uplynula
lehota 6 mesiacov od prijatia jeho písomnej žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody

Ministerstvom spravodlivosti SR, teda v čase začatia konania nebola splnená podmienka na podanie
žaloby. Súčasne je však z podania samotného žalovaného zrejmé, že Ministerstvo spravodlivosti SR
nárok žalobcu do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti neuspokojilo a táto lehota uplynula skôr,
než súd vo veci rozhodol, preto súd námietku žalovaného o nesplnení podmienky predbežnéhoprerokovania nároku vyhodnotil ako nedôvodnú. Z obsahu žaloby súd dospel k záveru, že nárok
žalobcu je uplatnený pre nesprávny úradný postup - prieťahy v exekučnom konaní. Dôvodom, ktorým
žalobca odôvodňoval nesprávnosť úradného postupu tunajšieho súdu bolo nedodržanie 15-dňovej

lehoty podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Nesprávny úradný postup v tomto prípade mal
predstavovať porušenie povinnosti súdu urobiť úkon v zákonom stanovenej lehote, resp. zbytočné
prieťahy v konaní. Preštudovaním pripojeného exekučného spisu sp. zn. 13Er/793/2009 súd konštatuje,
že nemal preukázané, že by postupom tunajšieho súdu v exekučnom konaní sp. zn. 13Er/793/2009
došlo k nesprávnemu úradnému postupu. Tunajší súd dňa 31.08.2009 vyzval súd súdneho exekútora

aby postupom v zmysle § 40 ods. 1 exekučného poriadku vyzval a poučil oprávneného, aby nesprávny
návrh opravil. Opravenú zápisnicu spísanú pred súdnym exekútorom súdny exekútor doručil súdu
až 18.11.2009. Dňa 07.12.2009 tunajší súd vydal súdnemu exekútorovi poverenie č. 5613029337.
Na základe uvedeného má súd za to, že súd vo veci konal priebežne. V danom prípade síce súd
nerozhodol o žiadosti súdneho exekútora v zákonom určenej lehote, keď písomne poveril súdneho
exekútora vykonaním exekúcie dňa 07.12.2009, no prekročenie stanovenej lehoty vzhľadom na všetky

ostatné okolnosti prípadu nemožno kvalifikovať ako nesprávny úradný postup, nakoľko išlo o exekúciu
navrhovanú na podklade exekučného titulu, ktorým bol rozhodcovský rozsudok. Dovtedajšia aplikačná
prax ukázala, že bolo problematickým v 15-dňovej lehote posúdiť všetky aspekty exekúcie, ktorá
mala prebiehať na podklade rozhodcovského rozsudku. To následne viedlo zákonodarcu k tomu, že
s účinnosťou od 01.06.2010 došlo zákonom č. 144/2010 Z.z. k novelizácii § 44 ods. 2 Exekučného

poriadku tak, že lehota 15 dní neplatila ak exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok. Exekučný
súd je povinný aj bez návrhu (ex offo) skúmať, či rozhodcovská zmluva medzi zmluvnými stranami
bola uzavretá platne. Až na podklade úplného zhodnotenia všetkých okolností prípadu mohol potom
exekučný súd rozhodnúť o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, resp. o zamietnutí návrhu. Súd
taktiež poukazuje na tú skutočnosť, že v období podania návrhu na vykonanie exekúcie bolo na

exekučný súd podaných veľmi vysoké množstvo návrhov na vykonanie exekúcie (august 2009 celkom
581 exekučných vecí, september 2009 celkom 447 exekučných vecí a október 2009 celkom 577
exekučných vecí), pričom väčšina z nich bola podaná z podnetu samotného žalobcu, preto ani nebolo v
objektívnych možnostiach exekučného súdu, poverenia na vykonanie exekúcie vydávať v stanovených
lehotách. V danom smere súd poukazuje aj na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky,

ktorý vo svojom rozhodnutí I. ÚS 16/02 konštatoval, že pri posúdení toho, či došlo alebo nedošlo k
porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky, Ústavný súd Slovenskej republiky síce prihliada na lehoty, ktoré sú uvedené v
Ústave Slovenskej republiky alebo v zákone, ale ich nedodržanie nepovažuje automaticky za porušenie
uvedeného základného práva, pretože aj v týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti danej

veci. Porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v zmysle čl. 48 ods. 2 Ústavy
nemožno preto vyvodzovať len zo skutočnosti, že štátny orgán dôsledne nepostupoval v zákonom
ustanovených lehotách. Vzhľadom na to, že súd dospel k názoru, že nárok žalobcu na náhradu škody
a náhradu nemajetkovej ujmy nie je dôvodný z dôvodu, že exekučný súd neporušil práva žalobcu, nie
je potrebné vyhodnocovať aj predpoklady na určenie výšky majetkovej škody a nemajetkovej ujmy.

Týmito predpokladmi by sa súd zaoberal iba v prípade, ak by náhradu majetkovej škody a nemajetkovej
ujmy priznal a odôvodňoval by ich výšku. Nakoľko žalobca v konaní nepreukázal jeden z kumulatívnych
obligatórnych predpokladov zodpovednosti žalovaného za škodu, spôsobenú pri výkone verejnej moci
(t. j. nesprávny úradný postup exekučného súdu) v súlade so zásadou hospodárnosti konania nebolo
potrebné sa v odôvodnení rozsudku osobitne zaoberať nepriznaním uplatnenej škody a nemajetkovej

ujmy. Keďže nárok žalobcu bol nedôvodný už z hľadiska jeho právneho základu, nakoľko súd nezistil
nesprávny úradný postup v postupe exekučného súdu, súd žalobu žalobcu zamietol ako nedôvodnú v
celom rozsahu.

9. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

10. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojitosti s § 255 ods.
1 CSP. Celkový úspech vo veci mal žalovaný a v plnom rozsahu mu vznikol nárok na náhradu trov
konania. Žalovanému však v konaní žiadne trovy nevznikli, preto súd rozhodol tak, že mu náhradu trov
konania nepriznal.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie

vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez

svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení
neskorších predpisov, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. Exekúciu

vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 Exekučného
poriadku) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak
(§ 29 Exekučného poriadku).