Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, November 18, 2016

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 10C/172/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6412213403
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Šalamún
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2016:6412213403.7

Rozhodnutie

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudcom JUDr. Vladimírom Šalamúnom v právnej
veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598,
zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o, so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti
žalovanému Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so
sídlom Župné Námestie 13, 813 11 Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh žalobcu na prerušenie konania vedeného na Okresnom súde v Žiari nad Hronom pod sp.
zn. 10C/172/2012 až do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej
sťažnosti, ktorej predmetom je rozhodnutie o porušení práva žalobcu na zákonného sudcu a práva na
nestranný súd a ktorej dôsledkom bude zrušenie rozhodnutia Krajského súdu vo veci nevylúčenia sudcu
povereného prejednávaním veci z a m i e t a .

II. Súd žalobu z a m i e t a .

III. Súd žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 17.09.2012 doručenou tunajšiemu súdu dňa 27.09.2012 si žalobca uplatnil voči
žalovanému nárok na zaplatenie sumy 125,00 € z titulu majetkovej škody a sumy 330,00 € z titulu

nemajetkovej ujmy. Žalobca ako oprávnený subjekt navrhol v zmysle exekučného poriadku zvolenému
súdnemu exekútorovi vykonať pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho
zo Zmluvy o úvere č. 608100837 dlžníkom D. R., U.. XX.XX.XXXX. Po prijatí návrhu na vykonanie
exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo EX12410/2011. V exekučnom konaní
je založená povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie povolenia
na vykonanie exekúcie do pätnástich dní od doručenia takejto žiadosti, ak je exekučným titulom

vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. Exekučný súd napriek tomu, že ním prejednávaná
vec nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti ani si nevyžadovala takú spoluprácu účastníkmi
konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a
rozhodnutiu, rozhodol o žiadosti o udelenie poverenie na vykonanie exekúcie až dňa 3.09.2011 a to
rozhodnutím o jej povolení. K rozhodnutiu o povolení tak došlo až po uplynutí zákonom stanovenej doby
(omeškanie viac ako 6 mesiacov). Žalobca tvrdí, že v predmetnom prípade neexistovala a neexistuje

okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi
tak, že k vydaniu rozhodnutia pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Takýto postup exekučného súdu žalobca
hodnotí ako nesprávny a v rozpore so zákonom, konkrétne ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.
Žalobca si z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu uplatnil náhradu majetkovej
škody ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch. Žalobcovi vznikla majetková škoda predstavujúca
náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy

a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručenie žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie rozhodnutím o nej. Žalobca vynaložil v tomto období na správupohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému že
mu 70,00 €, na správu informačného systému sumu 40,00 €, na administratívne spracovanie textu
urgencií adresovaných exekučnému súdu, na poštovné a telekomunikačné vydaje spojené s urgovaním

a kontrolou stavu konania na exekučnom súde sumu 15,00 €, t.j. celkovo sumu 125,00 €. Zároveň si
žalobca uplatnil náhradu nemajetkovej v peniazoch, pretože samotné konštatovanie porušenie práva
na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej dobe
v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného článkom 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranom čase zaručeného v

článku 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Nesprávny úradný
postup Okresného súdu je podľa názoru žalobcu dôsledkom jeho nesústredenej činnosti takej intenzity,
ktorá má za následok zbytočné prieťahy v konaní spojené so zásahom do výkonu majetkových práv
poškodeného. Márnym uplynutím času boli reálne ohrozené legitímne očakávanie poškodeného, že
správny postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky a taktiež došlo k vyvolaniu nasledovných

rizík: neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k zániku povinného, neskorým ukončením
procedúry exekučným súdom k zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu v s povinným, neskorým
ukončením procedúry exekučným súdom k insolvencii povinného. Potreba náhrady nemajetkovej ujmy
má svoj základ v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov a dosiahnutie adekvátnej nápravy
a primeraný satisfakcie za porušenie základných práv a princípov právneho štátu. Žalobca si uplatnil

ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy sumu 330,00 € za 6 celých mesiacov, t.j. 55 € za mesiac.
Žalobca sa tiež domáhal náhrady trov konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia.

2. Podaním zo dňa 30.10.2014 žalobca navrhol zrušenie nariadeného pojednávania z dôvodu
objektívneho porušenia zásady nestrannosti súdu a sudcu a navrhol, prerušenie konania vedeného na

Okresnom súde v Žiari nad Hronom pod sp. zn. 10C/172/2012 a to až do právoplatného rozhodnutia
Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorej predmetom je rozhodnutie o porušení
práva žalobcu na zákonného sudcu a práva na nestranný súd a ktorej dôsledkom bude zrušenie
rozhodnutia Krajského súdu vo veci nevylúčenia sudcu povereného prejednávaním veci.

3. Na pojednávaní konanom dňa 05.11.2014 súd vyhláseným uznesením nepovolil prerušenie konania
vedeného na Okresnom súde v Žiari nad Hronom pod sp. zn. 10C/172/2012 až do právoplatného
rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti žalobcu, ktorej predmetom
je rozhodnutie o porušení práva navrhovateľa na zákonného sudcu a práva na nestranný súd o
ktorej dôsledkom bude zrušenie rozhodnutia krajského súdu vo veci nevylúčenia sudcu povereného

prejednávaním veci a vo veci rozhodol tak, že návrh zamietol.

4. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 21.11.2014 namietol zmätočnosť podania, nakoľko sa v žalobnom
návrhu vyskytujú viaceré nedostatky (napr. zmätočne označený povinný, absencia spisovej značky
príslušného exekučného konania). Žalovaný namietal, že žalobca nepredložil ani jeden relevantný

dôkaz, ktorým by preukázal existenciu predmetného exekučného konania, vznik skutočnej škody
alebo nemajetkovej ujmy, čím žalobca prenášať celú dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu, že
dôkazné bremeno znáša žalobca sa sám. Žalovaný ďalej poukázal na skutočnosť, že nie je jasný
ani titul nároku na náhradu škody. Jednak sa žalobca uplatňuje nárok z titulu nesprávneho úradného
postupu z dôvodu prieťahov, na druhej strane i z dôvodu nerozhodnutia v zákonom stanovenej lehote.

Čo sa týka uvádzaných prieťahov v konaní žalobca neuvádza kroky, ktoré podnikol na odstránenie
neželaného stavu. Žalobca neuviedol, ani po vyžiadanej súčinnosti v rámci predbežného prerokovania
zo strany žalovaného, či využil možnosť podať sťažnosť na zbytočné prieťahy v príslušných konaniach
predsedovi Okresného súdu, respektíve možnosť podania ústavnej sťažnosti. Z judikatúry Ústavného
súdu Slovenskej republiky vyplýva, že ako sťažovateľ mal predovšetkým postupoval v zmysle zásady

vigilantibusiura(každý,nechsistrážisvojeprávo).To,žežalobcataknekonaljemožnépripísaťibajemu.
Žalovaný má za to,že všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie jeho oprávnený posudzovať prieťahy
v konaní súdu, túto právomoc mal iba predseda súdu alebo Ústavný súd Slovenskej republiky. Ďalej
Žalovaný poukázal na to, že si žalobca uplatnil nárok na súde predčasne, pretože podľa príslušných
ustanovení zák. č. 514/2003 Z.z. sa poškodený môže domáhať práva na náhradu škody na súde až

po uplynutí 6 mesiacov odo dňa prijatia jeho žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody.Žalobcaneposkytolžalovanémužiadnusúčinnosťnapredbežnéprerokovaniepodanýchžiadostí,
preto odporca nepovažuje jeho nárok za predbežne prerokovaný. Žalovaný ďalej uviedol, že prax
ukázala už dávnejšie, že lehota na poverenie exekútora je výraznou prekážkou toho, aby mohli súdyobjektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, ak exekučným titulom je notárska zápisnica alebo rozhodcovský
rozsudok. Poukázala na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 16/02, z ktorého
vyplýva, že samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťahy v

konaní. Skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje osobitnú právnu úvahu najmä
s ohľadom na to, že tieto sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich režimu spotrebiteľských zmlúv.
Otázku,čivkonkrétnomprípadeboloaleboneboloporušenéprávonaprerokovanievecibezzbytočných
je kompetentný preskúmať len Ústavný súd Slovenskej republiky. S poukazom na ust. § 9 ods. 2 zákona
č. 514/2003 žalovaný uviedol, že žalobca nepreukázal, že by podal sťažnosť na prieťahy, resp. žiadosť

o prešetrenie vybavenia sťažnosti, že by existovalo právoplatné rozhodnutie vydané v disciplinárnom
konaní, právoplatné rozhodnutie ESĽP alebo Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorými by bolo
konštatované porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Nie je tak preukázaný
nesprávny úradný postup súdu spočívajúci v existencii prieťahov. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca
nepreukázal vznik a ani výšku materiálnej škody a nepreukázal ani vznik nemajetkovej ujmy a ani to,
že konštatovanie porušenia práva nie je dostačujúcim zadosťučinením, a preto by sa mala poskytovať

jej náhrada v peniazoch. Čo sa týka výšky materiálnej škody žalobca poukázal na skutočnosť že
žalobca vyčíslil uplatnenú škodu na základe paušalizácia reálny vecných nákladov. Požadovať paušálne
sumy za spomínané veľmi všeobecne uvedené činnosti je nesprávne a u účelové. Skutočnú škodu
je potrebné dokázať listinami alebo skutočnosťami, ktoré preukážu požadovaný nárok, v opačnom
prípade by mohlo dochádzať k ľuboľnému a subjektívnemu vyčísľovaniu škody zo strany žalobcu. Čo

sa týka nemajetkovej ujmy žalovaný poukázal na viacero nálezov Ústavného súdu Slovenskej republiky,
v zmysle ktorých poskytovanie finančného zadosťučinenia nie automatické a podlieha podrobnému
skúmaniu zo strany Ústavného súdu Slovenskej republiky. Okrem toho je potrebné poznamenať, že
vznik nemajetkovej ujmy ujmy u právnických osôb a fyzických osôb je odlišný. Odškodnenie právnickej
osoby za nemajetkovú ujmu spôsobenú prípadnými prieťahy v konaní nie je možné vzťahovať na fyzické

osoby, ktoré sa na činnosti právnickej osoby nejakým spôsobom zúčasťňujú, lebo im nevzniká ujma
priamo. Napokon žalovaný poukázal na aspekt dobrých mravov. Podľa žalovaného je žalobca vnímaný
ako spoločnosť využívajúca neprijateľné podmienky, zneužívajúc slabé finančné a právne vedomie
nízkopríjmových osôb. Pokiaľ si žalobca uplatňuje nárok na náhradu škody voči štátu, ktorá mu mala
vzniknúť práve pri jeho spornej a negatívne vnímanej podnikateľskej aktivite, považuje žalobca jeho

postup za konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. Podľa žalovaného žalobca nepreukázal, že by
činnosťou súdu v namietanom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu, nepreukázal vznik ani
výšku skutočnej škody, ani prípadnej nemajetkovej ujmy, a tým pádom neexistuje ani príčinná súvislosť
medzi nesprávnym úradným postupom a uplatnenom majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou. Z
dôvodu nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie

náhrady škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z., považoval žalovaný žalobu za právne neopodstanenú
a žiadal, aby ju súd v celom rozsahu zamietol.

5. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. 1Co/22/2015-130 zo dňa 29.10.2015 rozsudok
Okresného súdu Žiar and Hronom č.k. 10C/172/2012-51 zo dňa 05.11.2014 zrušil a vec vrátil Okresného

súdu Žiar and Hronom na ďalšie konanie. Podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku okresný súd
rozhodoval o nároku na náhradu škody z titulu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu
spôsobeného nerozhodnutím o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonnej lehote. Zo spisu
však jednoznačne vyplýva, že žalobca sa návrhom na začatie konania domáhal náhrady škody a
nemajetkovej ujmy spôsobenej okresným súdom ako exekučným súdom v exekučnom konaní tvrdeným

nesprávnym úradným postupom, t.j. udelením poverenia na vykonanie exekúcie po uplynutí zákonnej
lehoty. Z uvedeného je zrejmé, že okresný súd napadnutým rozsudkom vôbec nereagoval na nárok,
ktorý bol predmetom konania v predmetnej aj veci, čo predstavuje dostatočný a samostatný dôvod na
zrušenie rozsudku. V napadnutom rozsudku ďalej nie sú uvedené žiadne skutkové zistenia z dotknutého
exekučného spisu spisová značka 6Er/1535/2011. Zo spisu vyplýva, že okresný súd uznesením

vyhláseným na pojednávaní dňa 05.11.2014 rozhodol o návrhu navrhovateľa na prerušenie konania do
rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o jeho sťažnosti proti rozhodnutiu nadriadeného súdu
o nevylúčení zákonného sudcu z prejednania a rozhodovania veci tak, že ku konanie prerušil. Uznesenie
okresný súd písomne nevyhotovil. Toto uznesenie sa nepovažuje za uznesenie o vedení konania, preto
je proti nemu prípustné odvolanie. Nutnosť doručiť takéto uznesenie vyplývala z ustanovenia § 168

ods. 2 O.s.p., pričom písomné vyhotovenie uznesenia o zamietnutí návrhu na prerušenie konania musí
vždy obsahovať odôvodnenie. Okresný súd mal vyhotoviť predmetné uznesenie a doručiť účastníkom
konania, respektíve ho mohlo zapracovať (subsumovať) ako ďalší výrok do písomného vyhotovenia
napadnutého rozsudku. Uvedená vada bola taktiež dôvodom zrušenia meritórneho rozhodnutia, ktorénemôže nadobudnúť právoplatnosť pred posúdením možných odvolacích dôvodov proti rozhodnutiu o
zamietnutí návrhu na prerušenie konania.

6. Súd vo veci nariadil na deň 18.11.2016 pojednávanie, na ktoré sa sporové strany a ich zástupcovia
nedostavili. Žalovaný ako aj právny zástupca žalobcu svoju neúčasť ospravedlnili podaniami zo dňa
28.10.2016 a zo dňa 11.11.2016. Z uvedeného dôvodu súd prejednal vec v neprítomnosti strán.

7. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, a to písomných podaní

účastníkov konania a spisu Okresného súdu Žiar nad Hronom spis. zn. 6Er/1535/2011, prehľadom
nápadu vecí v reg. Er v roku 2011 a zistil nasledovný skutkový stav veci:

8. Dňa 14.07.2011 žalobca podal na exekútorskom úrade JUDr. Rudolfa Krutého so sídlom v Bratislave
návrh na vykonanie exekúcie. Domáhal sa vymoženia pohľadávky na podklade exekučného titulu
- rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 17.05.2011, spisová značka SR 03444/11, voči

povinnému D. R., U.. XX.XX.XXXX, R. K.. N. XX/XX, XXX XX Ž. U. T.. Exekučné konanie bolo u
súdneho exekútora vedené pod spisovou značkou EX 12410/11 a na Okresnom súde Žiar nad Hronom
pod spisovou značkou 6Er/1535/2011. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie bola Okresnému súdu Žiar nad Hronom doručená dňa 07.09.2011. Dňa 13.09.20011 Okresný
súd Žiar nad Hronom vydal súdnemu exekútorovi poverenie č. 5613036313.

9. Z prehľadu nápadu vecí do registra Er v roku 2011 súd zistil, že v období podania žiadosti súdneho
exekútora na vydanie poverenia september 2011 bolo na Okresný súd Žiar nad Hronom podaných
celkom 748 exekučných vecí.

10. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“), ktorý zrušil zákon č. 99/1963 Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov.

Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa § 162 ods. 1 CSP, súd konanie preruší, ak a) rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v
tomto konaní oprávnený riešiť, b) pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky
na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky
(ďalej len „ústavný súd“) návrh na začatie konania, c) podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika
viazaná; uznesenie o návrhu na začatie prejudiciálneho konania súd bezodkladne doručí ministerstvu
spravodlivosti.

Podľa § 162 ods. 3 CSP, O zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím

vo veci samej.

11. Žalobca v podanej žalobe namietal zaujatosť Okresného súdu v Žiari nad Hronom a žiadal, aby
nadriadenýsúdprikázalvecinémusúdu.OuvedenejnámietkezaujatostirozhodolKrajskýsúdvBanskej
Bystrici uznesením sp. zn. 2NcC/342/2012-9 zo dňa 16.10.2012, v ktorom konštatoval, že vo veci

vedenej na Okresnom súde Žiar nad Hronom spis. zn. 10C/172/2012 je vylúčená len sudkyňa Mgr.
Milena Fegyesová. Nadriadený súd z prejednávania a z rozhodovania veci vylúčil len tých sudcov,
ktorí konali v exekučných konaniach, od postupu v ktorých si žalobca odvodzuje nároky. V žiadnej
veci nedošlo k vylúčeniu všetkých sudcov okresného súdu, a preto neboli naplnené podmienky pre
prikázanie veci inému súdu toho istého stupňa. Podaním zo dňa 30.10.2014 žalobca navrhol zrušenie

nariadeného pojednávania z dôvodu objektívneho porušenia zásady nestrannosti súdu a sudcu a
navrhol, prerušenie konania vedeného na Okresnom súde v Žiari nad Hronom pod sp. zn. 10C/172/2012
a to až do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorej
predmetom je rozhodnutie o porušení práva žalobcu na zákonného sudcu a práva na nestranný súd
a ktorej dôsledkom bude zrušenie rozhodnutia krajského súdu vo veci nevylúčenia sudcu povereného

prejednávaním veci. Súd je toho názoru, že podanie ústavnej sťažnosti proti rozhodnutiu súdu o
vylúčení sudcov okresného súdu nie je takým dôvodom, ktorý by zakladal či už obligatórnu povinnosť
súdukonanieprerušiť,alebofakultatívnumožnosťprerušeniakonania.Jednásaoprocesnúotázkuanie
o otázku, ktorá je prejudiciálnou vo vzťahu k riešeniu sporu vo veci samej. Vedenie konania o ústavnejsťažnosti nie je dôvodom na prerušenie konania, pretože o námietke zaujatosti už bolo právoplatne
rozhodnuté. V exekučnom konaní vedenom na tunajšom súde pod spis. zn. 6Er/1535/2011 rozhodoval
iný sudca ako sudca, ktorý rozhoduje v predmetnej veci. Naopak akceptovaním návrhu žalobcu na

prerušenie konania v danej veci by došlo k porušeniu jedného zo základných princípov súdnictva, a to
princípu verejného prerokovania veci bez zbytočných prieťahov. Navyše sám žalobca v Ospravedlnení
neúčasti na pojednávaní zo dňa 21.10.2016 uviedol, že v tomto štádiu konania nemá námietky s tým,
aby sa v tejto veci otvorilo pojednávanie bez jeho účasti, teda nežiada, aby súd odročil pojednávanie z
dôvodu jeho neúčasti a zároveň súhlasí, aby súd rozhodol bez jeho prítomnosti. Vzhľadom na vyššie

uvedené skutočnosti je súd toho názoru, že nie je daný žiadny zákonný dôvod na prerušenie konania,
a preto návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol.

12. Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom v čase podania žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,

návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade
rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci v znení neskorších
predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15
dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o

exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného
titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti
tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej

činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom v čase podania
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade: c) notárskych
zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba,
právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou

súhlasila, d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi
schválených.

Podľa § 3 ods.1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení rozhodnom pre

posúdenie veci (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z. z.“), štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri
výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím.

Podľa § 3 ods.1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z. z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto

zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri
výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 1. zákona č. 514/2003 Z. z. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej

republiky, ak škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená
nesprávnym úradným postupom súdu.

Podľa § 6 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z., ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody
spôsobnej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým

bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý
rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa § 9 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003 Z. z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť

úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.Podľa § 9 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom od 01.01.2013 štát zodpovedá
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj

porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej
lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo
iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za
nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej
republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup

alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b)
Ústavy Slovenskej republiky. Pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v
porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti
pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov
vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného
rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil

disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia
Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky
o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti

poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“ s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

Podľa § 16 ods. 1 zákona ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody po prvé alebo jeho
časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku

alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

13. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná. Keďže jednou
z podmienok konania o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, alebo nesprávnym
úradnýmpostupom,jepredbežnéprerokovanienazákladepísomnejžiadostipoškodenéhospríslušným

orgánom podľa § 15 zákona, súd sa predbežne zaoberal touto otázkou. Z podania žalovaného súd
zistil, že žalobca podal svoju žiadosť na prerokovanie jeho nároku u odporcu dňa 23.04.2012, návrh
na súd podal dňa 27.09.2012. Je síce pravdou, že žalobca podal žalobu na súd skôr ako uplynula
lehota 6 mesiacov od prijatia jeho písomnej žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody
Ministerstvom spravodlivosti SR, teda v čase začatia konania nebola splnená podmienka na podanie

žaloby. Súčasne je však z podania samotného žalovaného zrejmé, že Ministerstvo spravodlivosti SR
nárok žalobcu do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti neuspokojilo a táto lehota uplynula skôr,
než súd vo veci rozhodol, preto súd námietku žalovaného o nesplnení podmienky predbežného
prerokovania nároku vyhodnotil ako nedôvodnú. Z obsahu žaloby súd dospel k záveru, že nárok
žalobcu je uplatnený pre nesprávny úradný postup - prieťahy v exekučnom konaní. Dôvodom, ktorým

žalobca odôvodňoval nesprávnosť úradného postupu tunajšieho súdu bolo nedodržanie 15-dňovej
lehoty podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Nesprávny úradný postup v tomto prípade mal
predstavovať porušenie povinnosti súdu urobiť úkon v zákonom stanovenej lehote, resp. zbytočné
prieťahy v konaní. Preštudovaním pripojeného exekučného spisu sp. zn. 6Er/1535/2011 súd konštatuje,
ženemalpreukázané,žebypostupomtunajšiehosúduvexekučnomkonanísp.zn.6Er/1535/2011došlo

k nesprávnemu úradnému postupu. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie bola Okresnému súdu Žiar nad Hronom doručená dňa 07.09.2011. Dňa 13.09.20011 Okresný
súd Žiar nad Hronom vydal súdnemu exekútorovi poverenie č. 5613036313. Na základe uvedeného
má súd za to, že súd vo veci konal priebežne. V danom prípade súd rozhodol o žiadosti súdneho
exekútora v zákonom určenej lehote. Dovtedajšia aplikačná prax ukázala, že bolo problematickým v

15-dňovej lehote posúdiť všetky aspekty exekúcie, ktorá mala prebiehať na podklade rozhodcovského
rozsudku. To následne viedlo zákonodarcu k tomu, že s účinnosťou od 01.06.2010 došlo zákonom
č. 144/2010 Z.z. k novelizácii § 44 ods. 2 Exekučného poriadku tak, že lehota 15 dní neplatila ak
exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok. Exekučný súd je povinný aj bez návrhu (ex offo) skúmať,či rozhodcovská zmluva medzi zmluvnými stranami bola uzavretá platne. Až na podklade úplného
zhodnotenia všetkých okolností prípadu mohol potom exekučný súd rozhodnúť o vydaní poverenia na
vykonanie exekúcie, resp. o zamietnutí návrhu. Súd taktiež poukazuje na tú skutočnosť, že v období

podania návrhu na vykonanie exekúcie bolo na exekučný súd podaných veľmi vysoké množstvo návrhov
na vykonanie exekúcie (september 2011 bolo na tunajší súd podaných celkom 748 exekučných vecí),
pričom väčšina z nich bola podaná z podnetu samotného žalobcu. Vzhľadom na to, že súd dospel k
názoru, že nárok žalobcu na náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy nie je dôvodný z dôvodu, že
exekučný súd neporušil práva žalobcu, nie je potrebné vyhodnocovať aj predpoklady na určenie výšky

majetkovej škody a nemajetkovej ujmy. Týmito predpokladmi by sa súd zaoberal iba v prípade, ak by
náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy priznal a odôvodňoval by ich výšku. Nakoľko žalobca
v konaní nepreukázal jeden z kumulatívnych obligatórnych predpokladov zodpovednosti žalovaného
za škodu, spôsobenú pri výkone verejnej moci (t. j. nesprávny úradný postup exekučného súdu) v
súladesozásadouhospodárnostikonanianebolopotrebnésavodôvodnenírozsudkuosobitnezaoberať
nepriznaním uplatnenej škody a nemajetkovej ujmy. Keďže nárok žalobcu bol nedôvodný už z hľadiska

jeho právneho základu, nakoľko súd nezistil nesprávny úradný postup v postupe exekučného súdu, súd
žalobu žalobcu zamietol ako nedôvodnú v celom rozsahu.

14. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

15. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojitosti s § 255 ods.
1 CSP. Celkový úspech vo veci mal žalovaný a v plnom rozsahu mu vznikol nárok na náhradu trov

konania. Žalovanému však v konaní žiadne trovy nevznikli, a preto nie je potrebné, aby súd o výške trov
rozhodoval samostatným rozhodnutím.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie

vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,

ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konanídošlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení
neskorších predpisov, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. Exekúciu
vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 Exekučného
poriadku) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak

(§ 29 Exekučného poriadku).