Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, October 10, 2016

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 9Cpr/1/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2112222728
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Vozárová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2016:2112222728.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Monikou Vozárovou v právnej veci žalobkyne: T. X., narodená

XX.X.XXXX, bytom L. XXX, zastúpená advokátom: JUDr. Juraj Jurovatý, so sídlom Hollého 1983/23,
Piešťany, proti žalovanej: VIALLE PLUS, s.r.o., IČO 36 532 975, so sídlom SNP 56, Levice, zastúpenej
splnomocnencom: ADVISORY LAW OFFICE - Dr. Gajdoš, s.r.o., IČO 36 863 645, so sídlom SNP
2130/56, Levice, o zaplatenie 531,24 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni sumu 666,94 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške
9,50% ročne zo sumy 666,94 eura od 01.11.2011 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti sa žaloba zamieta.

III. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 88 %.

IV. Žalobkyňa je povinná zaplatiť súdny poplatok za návrh vo výške 10,50 eur do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobou zo dňa 8.11.2012 doručenou súdu dňa 8.11.2012 sa žalobkyňa domáhala vydania
rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť jej sumu 531,24 eura s úrokom z

omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 531,24 eura od 1.11.2011 do zaplatenia a náhradu trov
konania. V žalobe žalobkyňa uviedla, že u žalovanej bola zamestnaná nepretržite v pracovnom pomere
od 1.5.2007 s miestom výkonu práce Y. X. do dňa 30.9.2011 a to na základe pracovnej zmluvy zo dňa
30.04.2007, v znení dodatku zo dňa 28.04.2008, najskôr v pracovnom pomere na dobu určitú odo dňa
01.05.2007 do 31.07.2008 a na základe pracovnej zmluvy zo dňa 28.07.2008 v znení dodatkov zo dňa
23.12.2008, zo dňa 23.12.2009 a zo dňa 27.12.2010, odo dňa 01.08.2008 na dobu neurčitú a vykonávala
prácu v pracovnej pozícii čistička. Dňa 6.9.2011 uskutočnila žalovaná na pracovisku v Y. X. poradu

so zamestnancami, ktorej obsahom bolo prerokovanie nutnosti prepúšťania zamestnancov z dôvodu
zníženia výmery podlahovej plochy priestorov u zmluvného partnera žalovanej - Jadrová a vyraďovacia
spoločnosť, a.s., ktorému žalovaná poskytuje čistiace a upratovacie služby. V nadväznosti na to bola
viacerým zamestnancom, ako aj žalobkyni, predložená Dohoda zo dňa 8.9.2011 o skončení pracovného
pomeru ku dňu 30.9.2011. Dohodu žalobkyňa a rovnako aj ďalší dotknutí zamestnanci, uzatvorili so
žalovanou prinajmenšom za neobvyklých okolností, t.j. na základe vyhrážok pod psychickým nátlakom
a s prejavom vôle, ktorý tak bol čiastočne neslobodný. Skutočnosť o znížení výmery upratovacích plôch

u zmluvného partnera žalovanej ku dňu 01.10.2011, potvrdil zmluvný partner - Jadrová a vyraďovacia
spoločnosť, a.s. svojím listom zo dňa 05.04.2012, z ktorého jednoznačne vyplýva časová a vecná
súvislosť medzi znížením upratovacích plôch a znížením stavu zamestnancom žalovanej na pracovisku
v Y. X.. Napriek skutočnosti, že na strane žalovanej ako zamestnávateľa išlo jednoznačne o skončeniepracovného pomeru so žalobkyňou z dôvodov podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, tieto dôvody
žalovaná účelovo do dohody o skončení pracovného pomeru neuviedla a v tejto súvislosti tak vedome
ignorovala jednoznačné nároky žalobkyne na zaplatenie odstupného v zmysle § 76 ods. 1 Zákonníka

práce a to vo výške násobku jej priemerného mesačného zárobku a počtu mesiacov, počas ktorých
by trvala výpovedná doba žalobkyne ako zamestnanca. Vzhľadom na trvanie pracovného pomeru
žalobkyne u žalovanej (najmenej jeden rok a menej ako päť rokov), žalobkyni tak vznikol právny nárok
na vyplatenie odstupného vo výške dvojnásobku jej priemerného mesačného zárobku, t. j. v celkovej
výške 531,24 eura. Žalobkyňa vyzvala žalovanú Listom zo dňa 30.9.2011 doručeným žalovanej dňa

5.10.2011 na zaplatenie odstupného. Nakoľko je žalovaná v omeškaní so splnením peňažného dlhu,
uplatňuje si žalobkyňa úroky z omeškania odo dňa 1.11.2011.

2.Žalovaná so žalobou nesúhlasila a túto žiadala zamietnuť. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe uviedla,
že žalovaná uzatvorila so žalobkyňou dohodu o skončení pracovného pomeru bez uvedenia dôvodu,
nakoľko žalobkyňa nežiadala uvedenie dôvodu prečo sa ukončuje pracovný pomer. Návrh na uzavretie

dohody o skončení pracovného pomeru vyšiel zo strany žalobkyne z dôvodu výhodnejšej ponuky práce
u tretieho subjektu za lepších podmienok. Žalovaná na základe požiadavky žalobkyne vypracovala
Dohodu o skončení pracovného pomeru ku dňu 30.9.2011 a k skončeniu pracovného pomeru došlo na
základe vzájomnej dohody zmluvných strán pracovno-právneho vzťahu a nie z organizačných dôvodov.
Nie je pravdou tvrdenie žalobkyne, že dňa 06.09.2011 sa uskutočnila porada so zamestnancami

v Y. X., žiadna porada sa v tento deň s takýmto obsahom neuskutočnila. K podpisovaniu dohody
zo strany žalobkyne došlo za prítomnosti zodpovedných zamestnancov žalovanej a to H. K., Márie
Kucharovičovej, Q. V.. Dohodu o skončení pracovného pomeru si žalobkyňa prečítala a následne
podpísala bez akýchkoľvek výhrad. Žalobkyňa nenapadla v zákonom stanovenej lehote platnosť a
obsah Dohody o skončení pracovného pomeru, a preto je právny úkon účinný a rozviazanie pracovného

pomeru dohodou bez udania dôvodu je nemenné.

3.Podaním zo dňa 02.12.2015 žalobkyňa zmenila svoj návrh tak, že žiadala, aby súd uložil žalovanej
zaplatiť jej sumu 707,05 eur a úroky z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 707,05 eur
od 01.11.2011 do zaplatenia. Svoj návrh žalobkyňa odôvodnila tým, že na základe predloženého

mzdového listu žalobkyne za obdobie roka 2011 je možné určiť priemerný mesačný zárobok žalobkyne
v rozhodnom období tak, že je potrebné vychádzať z hrubej mzdy zúčtovanej na výplatu žalobkyni
v rozhodujúcom období, t.j. v mesiaci apríl 2011 v sume 319,98 eur, v mesiaci máj 2011 v sume
318,37 eur a v mesiaci jún v sume 158,50 eur, spolu tak v sume 796,85 eur a na druhej strane z
počtu skutočne odpracovaných hodín žalobkyňou v rozhodujúcom období, t.j. v mesiaci apríl 2011 135

hodín, v mesiaci máj 2011 150 hodín a v júni 2011 82,50 hodín, spolu 3687,50 hodín. Žalobkyňa
mala v pracovnej zmluve dohodnutý 37,5 hodinový týždenný pracovný čas, pri ktorom je priemerný
počet odpracovaných hodín za jeden kalendárny mesiac 163,05 eur. Priemerný hodinový zárobok
žalobkyne v rozhodujúcom období predstavuje sumu 2,1682 eur (brutto zárobok v rozhodujúcom období
796,85 eur delený hodinami skutočne odpracovaných žalobkyňou v rozhodujúcom období 367,50 eur).

Vynásobením priemerného hodinového zárobku žalobkyne vo výške 2,1682 eur priemerným počtom
pracovných hodín pripadajúcich v roku 2011 na jeden kalendárny mesiac, t.j. 163,05 hodiny, vychádza
priemerný hrubý mesačný zárobok žalobkyne v rozhodujúcom období v sume 353,525 eur. Odstupné
vo výške dvojnásobku priemerného mesačného zárobku žalobkyne tak predstavuje sumu 707,05 eur.

4.Okresný súd Trnava uznesením č.k. 9Cpr/1/2013-117 zo dňa 18.12.2015 pripustil zmenu návrhu v
zmysle podania žalobkyne zo dňa 02.12.2015.

5.Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou zo dňa 8.11.2012, s Vyjadrením
žalovanej zo dňa 29.1.2013, výsluchom žalobkyne, výsluchom svedkov T. J., C. I., N.. N. P., W.

V., oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to najmä s Pracovnou zmluvou zo dňa 30.4.2007, s
Dohodou o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 28.4.2008, s Pracovnou zmluvou zo dňa 28.7.2008, s
Dohodou o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 23.12.2008, s Dohodou o zmene pracovnej zmluvy zo
dňa 23.12.2009, s Dohodou o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 27.12.2010, s Dohodou o skončení
pracovného pomeru zo dňa 8.9.2011, so Žiadosťou o poskytnutie údajov - odpoveď zo dňa 5.4.2012,

s Potvrdením zamestnávateľa na účely nároku na dávku v nezamestnanosti zo dňa 12.10.2011, s
Listom - skončenie pracovného pomeru dohodou zo dňa 30.9.2011, s Dohodou o skončení pracovného
pomeru bez podpisov a datovania, s Potvrdením Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany zo dňa
26.3.2014, s mzdovým listom žalobkyne za rok 2011, so zmenou žaloby zo dňa 02.12.2015, zápisnicouz pojednávania zo dňa 04.05.2015 v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 27Cpr/2/2014, ako
i s obsahom celého spisu, a zistil nasledovný skutkový stav:

6.Žalobkyňa v konaní uviedla, že u žalovanej pracovala do 30.9.2011 ako čistička a jej pracovnou
náplňou bolo čistenie a upratovanie, miesto výkonu práce mala objekt A1. Začiatkom septembra 2011
mali schôdzu na pracovisku v jedálni, ktorú zvolala hlavná vedúca čističiek H. K., tejto schôdze sa
zúčastnilo cca 50 zamestnancov, tu na schôdzi im pani H. K. oznámila, že z dôvodu rušenia upratovacích
plôch sa bude znižovať počet zamestnancov s tým, že koho sa to bude týkať, si zavolá osobne. L. H.

K. im nepovedala nič bližšie o znížení rozsahu upratovacích plôch, ani o znížení počtu zamestnancov,
iba uviedla, že sa to bude týkať väčšieho počtu zamestnancov. Po pár dňoch žalobkyni telefonicky
pani H. K. povedala, aby sa dostavila do jej kancelárie dňa 8.9.2011 na konci pracovnej zmeny, kde jej
dala pani H. K. do ruky dohodu, aby si ju prečítala a podpísala. Prítomná v kancelárii bola ešte pani
Q. V., ktorá tiež pracovala u žalovanej. Žalobkyňa sa opýtala H. K., či si môže dohodu vziať domov a
prečítať si ju, na čo je odpovedala, že v žiadnom prípade nie. Keďže žalobkyňa váhala, pani H. K. jej

povedala,žejejodporúča,abytútodohodupodpísala,nakoľkokeďjunepodpíše,onaponejpôjde,niečo
si nájde a dá jej výpoveď pre neplnenie pracovných povinností a preto ju nezaevidujú na úrade práce
a nedostane žiadne peniaze. Potom žalobkyňa dohodu podpísala. Podľa vedomostí žalobkyne bol ku
dňu 30.9.2011 skončený pracovný pomer so 7 zamestnancami. V zmysle § 60 ods. 2 Zákonníka práce
má zamestnávateľ zákonnú povinnosť v dohode o skončení pracovného pomeru uviesť dôvody, ak sa

pracovný pomer skončil dohodou z dôvodov uvedených v ust. § 63 ods. 1 písm. a - c) Zákonníka práce
a to bez ohľadu na to, či zamestnanec žiada tieto dôvody v takejto dohode uviesť. Z uvedeného vyplýva
táto povinnosť zamestnávateľa priamo zo zákona, ale na druhej strane neuvedenie týchto dôvodov
skončenia v dohode nerobia takúto dohodu neplatnou. K uvedenému judikátu žalovanou rozhodnutie
NS SR z 30.9.1992 pod sp. zn. 4Cdo 78/92 citovanému žalovanou v jej vyjadrení v žalobe je potrebné

uviesť, že toto rozhodnutie sa týka odlišnej právnej a skutkovej situácie a jeho aplikácia žalovanou je
preto len účelová a zároveň nelogická.

7.Žalovaná v konaní uviedla, že žalobu považuje za neopodstatnenú a žiada ju zamietnuť v celom
rozsahu. Účastníci uzatvorili dohodu o skončení pracovného pomeru, jednalo sa o klasickú dohodu a

nie je ďalej čo preukazovať. Dohoda o skončení pracovného pomeru zo dňa 8.9.2011 bola uzatvorená
na podnet žalobkyne. Žalobkyňa neuviedla žalovanej, z akého dôvodu žiada skončiť pracovný pomer,
žalobkyňa tiež nežiadala uviesť do dohody o skončení pracovného pomeru z 8.9.2011 dôvod skončenia
pracovného pomeru. Nie je pravdivé tvrdenie žalobkyne, že dňa 6.9.2011 sa uskutočnila porada u
žalovanej, kde mali byť zamestnanci informovaní o znížení upratovacích plôch a o nutnosti zníženia

počtu zamestnancov. Žalovaná sa nevie vyjadriť k listu zo dňa 5.4.2012 adresovaného od Y. a.s. I. X.,
keďže tento list nebol písaný na podnet žalovanej a I. X. je zrejme manželom žalobkyne. Obsah tohto
listu zo dňa 5.4.2012 je úplne irelevantný, keďže sa netýka predmetu tohto sporu a niet čo dokazovať.
V tom čase skončenie pracovného pomeru so 7 zamestnancami u žalovanej ku dňu 30.9.2011 bolo
z dôvodu, že všetci chceli odísť od zamestnávateľa. Žalovaná vykonáva v rámci podnikania hlavne

upratovacie práce a v čase, keď bola uzavretá dohoda o skončení pracovného pomeru mala žalovaná
cca.500zamestnancov,tedafluktuáciazamestnancovužalovanejbolabežná.Rovnakosamenívýmera
upratovacích plôch v závislosti od objednávky, napr. Y. a.s., ale aj iných elektrární v T. a podobne.
Žalobkyňa nepodala žalobu o neplatnosť dohody o skončení pracovného pomeru a jej konanie považuje
žalovaná za účelové, keď nárok na odstupné si uplatnila až viac ako jeden rok po uzavretí tejto dohody.

Nikdy nenamietala platnosť dohody o skončení pracovného pomeru a pri jej uzatváraní nežiadala ani
uvedenie dôvodu skončenia pracovného pomeru. Neexistuje žiadne písomné ani ústne rozhodnutie u
žalovanej o znížení stavu zamestnancov.

8.Svedkyňa T. J. v konaní uviedla, že žalobkyňu pozná z videnia, keďže u žalovanej obe pracovali,

žalovaná bola jej zamestnávateľom. Svedkyňa ďalej uviedla, že
jej pracovný pomer u žalovanej skončil ku dňu 30.9.2011, rovnako ako u žalobkyne, svedkyňa pracovala
u žalovanej približne 2,5 roka ako upratovačka s miestom výkonu práce Q. Y. X.. K rovnakému dňu
skončil pracovný pomer u žalovanej viacerým osobám, bolo to asi 8 osôb a všetky pracovali u žalovanej
ako upratovačky. Koncom augusta alebo začiatkom septembra v roku 2011 boli upratovačky zavolané

hlavnou vedúcou H. K. na poradu do jedálne na V1 v Y. X.. Vedúca H. K. im povedala, že nakoľko sa
znižujú výmery upratovacích plôch asi o 30.000 m2, môžu čakať výpovede, pričom im nepovedala, ani
koľkých ľudí sa budú výpovede týkať, ani odkedy majú čakať výpovede. Dňa 9.9.2011 dostala svedkyňa
telefonát, aby sa dostavila k hlavnej vedúcej H. K., ktorá jej dala 100 eur s tým, že má svedkyňa podpísaťdohodu, inak jej v ten deň dá ešte zápis, že hrubo porušila pracovnú disciplínu. Svedkyňa sa rozplakala,
no nakoniec dohodu podpísala.

9.SvedkyňaC.I.vkonanáuviedla,žežalobkyňupoznázvideniaakokolegyňuuzamestnávateľa,ktorým
bolažalovaná.Svedkyňaďalejuviedla,žeužalovanej pracovala6rokovakoupratovačkavkanceláriách
Y., a.s. v Y. X. a pracovný pomer jej skončil v septembri 2011. Začiatkom septembra 2011 zvolala hlavná
vedúca H. K. schôdzu upratovačiek, ktorá sa konala v jedálni na V1. Na tejto schôdzi im hlavná vedúca
H. K. povedala, že sa bude prepúšťať, že sa to týka každej jednej z nich. Dňa 9.9.2011 bola svedkyňa

zavolaná do kancelárie hlavnej vedúcej H. K., kde mala nachystanú dohodu s tým, aby ju podpísala
a ak dohodu nepodpíše, dá jej kárne a urobí tri zápisy o tom, že niečo pracovne porušuje. Svedkyňa
dohodu podpísala.

10.Svedkyňa W. V. v konaní uviedla, že z videnia pozná žalobkyňu, keďže sa stretávali na schôdzach u
zamestnávateľa - žalovanej, u ktorého pracovala 5 rokov, keď v roku 2011 bola prepustená. U žalovanej

pracovala svedkyňa ako upratovačka, pracovala v objekte elektrární Y. X.. Pracovný pomer u žalovanej
svedkyňa skončila tak, že podpísala dohodu, ale bolo to nasilu. Začiatkom septembra 2011 sa konala
schôdza upratovačiek v jedálni na pracovisku, bolo ich tam možno 100, boli tam ešte dve majsterky
a vedúca pani H. K.. Pani H. K. im povedala, že sa budú musieť rozlúčiť s určitými upratovačkami,
keďže metre štvorcové plochy na upratovanie sa skracujú a nemôžu ich toľko veľa zamestnať, keďže sa

skracujú metre štvorcové. Táto schôdza sa konala v utorok alebo v stredu a asi týždeň na to si svedkyňu
dala zavolať pani H. K. k nej do kancelárie. Pani H. K. svedkyni povedala, že sa budú musieť s ňou
rozlúčiť, pretože sa skracujú metre štvorcové a že podpisujú to, o čom sa hovorilo na schôdzi. Pani H.
K. držala 100 eur v ruke s tým, že tieto svedkyni dá a má to podpísať. Svedkyňa túto dohodu s plačom
podpísala.

11.Svedok N.. N. P. v konaní uviedol, že žalobkyňu nepozná a k žalovanej nemá žiaden vzťah. Svedok
ďalej uviedol, že v minulosti bol a aj naďalej je zamestnaný u zamestnávateľa Y., a.s., teraz ako vedúci
odboru správy netechnologického majetku a logistiky. So žalovanou mal Y., a.s. uzavretú zmluvu o
dielo na výkon upratovacích a čistiacich prác s tým, že mali zadané plochy, ktoré sa majú upratovať

a čistiť podľa tabuliek na rozsah služieb upratovania a čistenia. So žalovanou mali uzavretú zmluvu o
dielo zo dňa 13.4.2007 s účinnosťou od 1.5.2007 s tým, že jej platnosť bola predlžovaná následnými
dodatkami. V roku 2011 táto zmluva o dielo bola platná a následne sa i ďalej predlžovala jej platnosť. Na
rok 2011 mali v zmysle zmluvy o dielo v znení dodatkov dohodnutú výmeru na upratovanie a čistenie v
rozsahu 15.521.125 m2. V priebehu roka 2011 vzhľadom na skutočnosť, že V1 prešla z prevádzkovanej

elektrárne na vyraďovanú elektráreň, znížil Y., a.s. celkovú výmeru plôch určených na upratovanie a
čistenie o 30 % s účinnosťou k 1.10.2011, nakoľko im to umožňovala zmluva o dielo. K 01.10.2011 tak
došlo k zmene rozsahu upratovania s tým, že žalovanej zaslali nový výkaz plôch určených na čistenie a
upratovanie, z ktorých bola časť v rozsahu cca 30 % z pôvodnej plochy vyňatá. Toto s zníženie sa stalo
dňa 31.8.2011, ktorá skutočnosť je zaznamenaná aj v denníku služieb. Žalovaná toto zníženie plochy

akceptovala a odo dňa 1.10.2011 sa vykonávalo upratovanie a čistenie v menšom rozsahu. Žalovaná
pre Y., a.s. vykonávala upratovacie a čistiace práce do 31.3.2012.

12.Zo zápisnice z pojednávania zo dňa 04.05.2015 v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn.
27Cpr/2/2014 vyplýva, že svedkyňa H. K. uviedla, že do 31.12.2013 pracovala u žalovanej ako objektový

vedúci- majster, bola nadriadená p. W., priamej vedúcej žalobkyne. Potvrdila, že Y. s.r.o. znižoval výmery
upratovacích plôch v roku 2011 a ona dostala od žalovanej pripravené Dohody o skončení pracovného
pomeru pre pracovníčky, ktoré im potom dávala podpisovať. Stavy zamestnancov sa znižovali v
súvislosti so znížením výmery upratovacej plochy. Či bola pracovná porada k prejednaniu zníženia stavu
zamestnancov si nepamätala. Pri podpisovaní Dohôd si volala dotknuté pracovníčky po jednej, koľko

ich bolo si presne nepamätala. Všetci, ktorých si zavolali podpísali ukončenie pracovného pomeru.
Ona sama im len oznámila, že z ústredia žalovanej prišli Dohody, stavy sa znižujú. K odchodnému
od žalovanej nedostala žiadne pokyny. Poprela, že by v hotovosti vyplácala pracovníkom peniaze v
súvislosti s ukončením pracovného pomeru.

13.Predmetom konania je nárok na zaplatenie odstupného v sume 707,05 eura s úrokom z omeškania
vo výške 9,50 % ročne zo sumy 707,05 eura od 1.11.2011 do zaplatenia.14.Podľa § 59 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce v znení účinnom v čase uzavretia dohody o skončení
pracovného pomeru), pracovný pomer možno skončiť dohodou.

15.Podľa ustanovenia § 60 ods. 1 Zákonníka práce v znení platnom a účinnom ku dňu skončenia
pracovného pomeru, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na skončení pracovného pomeru,
pracovný pomer sa skončí dohodnutým dňom.

16.Podľa ustanovenia § 60 ods. 2 Zákonníka práce v znení platnom a účinnom ku dňu skončenia

pracovného pomeru dohodu o skončení pracovného pomeru zamestnávateľ a zamestnanec uzatvárajú
písomne. V dohode musia byť uvedené dôvody skončenia pracovného pomeru, ak to zamestnanec
požaduje alebo ak sa pracovný pomer skončil dohodou z dôvodov organizačných zmien.

17.Podľaustanovenia§62ods.3písm.a)Zákonníkaprácevzneníplatnomaúčinnomkudňuskončenia
pracovného pomeru výpovedná doba zamestnanca, ktorému je daná výpoveď z dôvodov uvedených v

§ 63 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný
stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, je dva mesiace, ak
pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval najmenej jeden rok
a menej ako päť rokov.

18.Podľa ustanovenia § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce v znení platnom a účinnom ku dňu
skončenia pracovného pomeru zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak sa
zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného
orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu zamestnancov s cieľom
zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách.

19.Podľa ustanovenia § 76 ods. 1 Zákonníka práce v znení platnom a účinnom ku dňu skončenia
pracovného pomeru zamestnávateľ poskytne zamestnancovi odstupné, ak sa pracovný pomer skončí
dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo písmene b) alebo z dôvodu, že zamestnanec
stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať

doterajšiu prácu. Zamestnancovi podľa prvej vety patrí odstupné najmenej v sume, ktorá je násobkom
jeho priemerného mesačného zárobku a počtu mesiacov, počas ktorých by trvala výpovedná doba podľa
§ 62.

20.Podľa ustanovenia § 76 ods. 7 Zákonníka práce v znení platnom a účinnom ku dňu skončenia

pracovného pomeru odstupné vypláca zamestnávateľ po skončení pracovného pomeru v najbližšom
výplatnom termíne určenom u zamestnávateľa na výplatu mzdy, ak sa zamestnávateľ nedohodne so
zamestnancom inak.

21.Podľa § 118 ods. 2 Zákonníka práce (v znení účinnom v čase uzavretia dohody o skončení

pracovného pomeru), mzda je peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda)
poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Za mzdu sa nepovažuje najmä náhrada
mzdy, odstupné, odchodné, cestovné náhrady vrátane nenárokových cestovných náhrad, príspevky
zo sociálneho fondu, príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, príspevky na životné poistenie
zamestnanca, výnosy z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií, daňový bonus, náhrada príjmu

pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, doplatky k nemocenským dávkam, náhrada za
pracovnú pohotovosť, peňažná náhrada podľa § 83a ods. 4 a iné plnenie poskytované zamestnancovi
v súvislosti so zamestnaním podľa tohto zákona, osobitných predpisov, kolektívnej zmluvy alebo
pracovnej zmluvy, ktoré nemá charakter mzdy. Za mzdu sa tiež nepovažuje ďalšie plnenie poskytované
zamestnávateľom zamestnancovi zo zisku po zdanení.

22.Podľa ustanovenia § 129 ods. 1 Zákonníka práce v znení platnom a účinnom ku dňu skončenia
pracovného pomeru mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do konca
nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nedohodlo
inak.

23.Podľa ustanovenia § 129 ods. 3 Zákonníka práce v znení platnom a účinnom ku dňu skončenia
pracovného pomeru pri skončení pracovného pomeru vyplatí zamestnávateľ zamestnancovi mzdusplatnú za mesačné obdobie v deň skončenia pracovného pomeru, ak sa nedohodli inak, najneskôr však
v najbližšom výplatnom termíne nasledujúcom po dni skončenia pracovného pomeru.

24.Podľa ustanovenia § 134 ods. 1 Zákonníka práce v znení platnom a účinnom ku dňu skončenia
pracovného pomeru priemerný zárobok na pracovnoprávne účely (ďalej len "priemerný zárobok") zisťuje
zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia
odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období.

25.Podľa ustanovenia § 134 ods. 2 Zákonníka práce v znení platnom a účinnom ku dňu skončenia
pracovného pomeru rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom
sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho
mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka, ak tento zákon
neustanovuje inak.

26.Podľa ustanovenia § 134 ods. 4 Zákonníka práce v znení platnom a účinnom ku dňu skončenia
pracovného pomeru priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok. Priemerný hodinový
zárobok sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta. Ak sa podľa pracovnoprávnych predpisov má použiť
priemerný mesačný zárobok, postupuje sa tak, že priemerný hodinový zárobok sa vynásobí priemerným
počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa týždenného pracovného času

zamestnanca. Priemerný mesačný zárobok sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.

27.Podľa § 1 ods. 4 Zákonníka práce ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa na
právne vzťahy podľa odseku 1 všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka.

28.Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi
vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

29.Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj
zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

30.Podľa § 494 Občianskeho zákonníka z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho
sa zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.

31.Podľa § 559 ods. 2 Občianskeho zákonníka dlh musí byť splnený riadne a včas.

32.Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.

33.Podľa 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ

právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

34.Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/95 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka (v znení účinnom ku dňu vzniku omeškania) výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

35.Zo skutkových zistení v prejednávanej veci vyplýva, že medzi účastníkmi konania vznikol dňa

1.8.2008pracovnoprávnyvzťah nazákladepracovnejzmluvyuzavretejpísomnedňa28.7.2008nadobu
neurčitú s dohodnutým druhom práce čistička a s dohodnutým miestom výkonu práce P. L. Y. X.. Dňa
8.9.2011 uzavreli účastníci konania dohodu o skončení pracovného pomeru podľa § 60 Zákonníka práce
ku dňu 30.9.2011. Listom zo dňa 30.9.2011 doručeným žalovanej dňa 5.10.2011 vyzvala žalobkyňa
žalovanú na zaplatenie odstupného v lehote 10 dní od doručenia tohto listu z dôvodu, že na strane

žalovanej ide jednoznačne o skončenie pracovného pomeru v zmysle § 63 ods. 1 písm. a) Zákonníka
práce napriek tomu, že toto nie je uvedené v dohode o skončení pracovného pomeru a zároveň jej
poslala na podpis nové znenie dohody o skončení pracovného pomeru, v ktorom je uvedený skutočný
dôvod skončenia pracovného pomeru. Ku dňu 30.9.2011 bol tiež skončený pracovný pomer s T. J.,C. I., Y. P., P. Y., W. V., Y. X., a to na základe dohôd o skončení pracovného pomeru zo dňa 8.9.2011
uzavretých podľa § 60 Zákonníka práce. Od 01.10.2011 bola žalobkyňa evidovaná na Úrade práce,
sociálnych vecí a rodiny Piešťany v evidencii uchádzačov o zamestnanie.

36.Dohoda o skončení pracovného pomeru je dvojstranný právny úkon, ktorým na základe zhodného
prejavu vôle zamestnanca a zamestnávateľa dochádza ku skončeniu pracovného pomeru k určitému
dňu. Dohoda o skončení pracovného pomeru musí byť uzatvorená písomne, avšak písomná forma
nie je podmienkou jej platnosti. V dohode musia byť uvedené dôvody skončenia pracovného pomeru,

ak to zamestnanec požaduje, alebo ak sa pracovný pomer skončil dohodou z dôvodov organizačných
zmien. Rozhodnutie o organizačnej zmene v zmysle judikatúry nemá povahu právneho úkonu, a pokiaľ
ide o formu rozhodnutia o organizačnej zmene, Zákonník práce vyžaduje písomnú formu rozhodnutia,
jej nedodržanie však nepostihuje neplatnosťou.

37.Pokiaľ ide o nadbytočnosť zamestnanca, tento sa stane pre zamestnávateľa nadbytočným,

ak zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať. Nemožnosť zamestnanca
zamestnávať znamená, že zamestnávateľ nemá pre zamestnanca žiadnu prácu; ide tu teda o absolútnu
nemožnosť zamestnanca ďalej zamestnávať (R 51/1997). Dôvody nadbytočnosti pritom môžu spočívať
v tom, že zamestnávateľ nepotrebuje práce vykonávané zamestnancom buď vôbec alebo v pôvodnom
rozsahu.

38.Ak medzi účastníkmi dochádza k uzatvoreniu dohody o skončení pracovného pomeru podľa § 60
ZP z dôvodov organizačných zmien na strane zamestnávateľa, skutočnosť, že dôvod na skončenie
pracovného pomeru nie je uvedený priamo v dohode, nerobí túto dohodu neplatnou, a nie je
teda vylúčený ani vznik nároku zamestnanca na odstupné v zmysle § 76 ZP. Je totiž povinnosťou

zamestnávateľa uviesť organizačné zmeny ako dôvod skončenia pracovného pomeru dohodou, a to
aj vtedy, ak to zamestnanec výslovne nepožaduje. V takom prípade však zamestnanec nesie dôkazné
bremeno a musí preukázať, že organizačné zmeny u zamestnávateľa skutočne boli dôvodom na
skončenie pracovného pomeru dohodou, a teda že medzi týmito organizačnými zmenami a skončením
pracovného pomeru dohodou existuje príčinná súvislosť.

39.Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba žalobkyne je čiastočne
dôvodná, a to z dôvodu, že žalobkyňa ako zamestnanec vyššie uvedené dôkazné bremeno uniesla.
Žalobkyňa bola na základe Pracovnej zmluvy zo dňa 30.04.2007 v znení jej dodatkov a následne
Pracovnej zmluvy zo dňa 28.07.2008 zamestnankyňou žalovanej od 01.08.2008, pričom pracovný

pomer bol dohodnutý na dobu neurčitú. Tento pracovný pomer bol skončený na základe Dohody o
skončení pracovného pomeru zo dňa 08.09.2011 uzatvorenej medzi žalovanou ako zamestnávateľom
a žalobkyňou ako zamestnancom, pričom v predmetnej dohode nie je uvedený dôvod skončenia
pracovného pomeru.

40.V konaní pritom bolo svedeckými výpoveďami bývalých zamestnankýň žalovanej, listom spoločnosti
Y., a.s. zo dňa 05.04.2012, doplneným výpoveďou svedka N.. N.H. dostatočne preukázané, že dôvodom
uzavretia dohody o skončení pracovného pomeru medzi žalobkyňou a žalovanou bola nadbytočnosť
žalobkyne ako zamestnanca z dôvodu rozhodnutia žalovanej ako zamestnávateľa o znížení stavu
zamestnancov. Uvedené rozhodnutie zamestnávateľa bolo dôsledkom zníženia výmery upratovacích

plôch, a tým rozsahu upratovacích služieb ich objednávateľom - spoločnosťou Y., a.s. K zníženiu výmery
upratovacích plôch pritom došlo od 01.10.2011, keď ku skončeniu pracovného pomeru žalobkyne (ako
aj ďalších 6 zamestnankýň) došlo k 30.09.2011, z čoho je zrejmá časová súvislosť. Danosť takéhoto
rozhodnutia zamestnávateľa o organizačnej zmene bola pritom preukázaná svedeckými výpoveďami
svedkýň T. J., C. I. a W. V., ktoré uviedli, že pred uzatváraním dohôd sa konala schôdza, na ktorej

ich vedúca oboznámila o znížení výmery upratovanej plochy a s tým spojenou potrebou prepúšťať
zamestnancov, pričom došlo ku skončeniu pracovného pomeru minimálne so siedmymi zamestnancami,
z čoho je zrejmé, že išlo o rozhodnutie zamestnávateľa o znížení stavu zamestnancov.

41.Z vyššie uvedeného má teda súd za to, že dôvodom skončenia pracovného pomeru so žalobkyňou

bola nadbytočnosť žalobkyne z dôvodu organizačných zmien žalovanej v zmysle § 63 ods. 1 písm. b) ZP.

42.Obranu žalovanej, že iniciatíva na ukončenie pracovného pomeru vyšla zo strany žalobkyne,
považoval súd len za účelovú, a táto bola vyvrátená vyššie uvedenými svedeckými výpoveďami, akoaj potvrdením ÚPSVaR Piešťany zo dňa 26.03.2014 (č.l. 87), z ktorého vyplýva, že žalobkyňa bola
po skončení pracovného pomeru vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Dohoda o skončení
pracovného pomeru bola pritom vopred pripravená žalovanou a predložená na podpis žalobkyni bez

toho, aby táto mohla ovplyvniť jej obsah.

43.Ak aj zmluva o dielo uzavretá medzi spoločnosťou Y., a.s. a spoločnosťou žalovanej neurčovala
povinnosť určitého počtu zamestnancov u žalovanej na tú ktorú upratovaciu plochu, na čo poukazovala
žalovaná, zo všetkých preukázaných súvislostí je zrejmé, že žalovaná sama uznala za potrebné znížiť

počet zamestnancov po znížení výmery upratovaných plôch a rozhodla o uvedenej organizačnej zmene.

44.Keďžesúddospelkzáveru,žepracovnýpomeržalobkyneužalovanejbolukončenýkudňu30.9.2011
z dôvodu uvedeného v § 63 ods. 1 písm. b) ZP, vznikol žalobkyni voči žalovanej zákonný nárok na
vyplatenie odstupného v súlade s § 76 ods. 1 ZP (v znení účinnom v čase uzavretia dohody o
skončení pracovného pomeru). Vzhľadom k dĺžke trvania pracovného pomeru žalobkyne u žalovanej

(najmenej jeden rok a menej ako päť rokov) má žalobkyňa nárok na odstupné vo výške dvojnásobku
jej priemerného mesačného zárobku v súlade s § 62 ods. 3 písm. a) ZP v spojení s § 76 ods. 1 veta
posledná ZP.

45.Pri výpočte náhrady mzdy súd určil rozhodujúce obdobie na mesiace apríl až jún 2011, pričom

vychádzal z hrubej mzdy zúčtovanej na výplatu zamestnancovi v rozhodujúcom období (v mesiaci apríl
2011 vo výške 304,90 eura, v mesiaci máj 2011 vo výške 288,20 eura a v mesiaci jún 2011 vo výške
158,50eura,avšakpoodrátanínáhradyzasviatkyaostatné,nakoľkonáhradysazamzduvzmysle§118
ods. 2 Zákonníka práce nepovažujú); spolu 751,60 eura) a z obdobia odpracovaného zamestnancom
v rozhodujúcom období (v apríli 2011 - 135 hodín, v máji 2011 - 150 hodín, v júni 2011 - 82,50 hodín;

spolu 367,50 hodín). V danom prípade mala žalobkyňa v pracovnej zmluve dohodnutý 37,5 hodinový
týždenný pracovný čas. Priemerný počet pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac sa
zisťuje z priemerného počtu dní v roku - 365,25 dňa, z priemerného počtu týždňov v roku (365,25 dňa :
7 dní) - 52,179 týždňa, z priemerného počtu týždňov pripadajúcich v roku na jeden mesiac (52,179 :
12) - 4,348 týždňa v mesiaci a z týždenného pracovného času zamestnanca, čo je v danom prípade

37,5 hodín. Priemerný počet pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac sa vypočíta ako
súčin priemerného počtu týždňov pripadajúcich v roku na jeden mesiac (4,348 hod.) a týždenného fondu
pracovného času zamestnanca (37,5 hodín) - 4,348 x 37,5 hod. = 163,05 hod., čo znamená, že pri
37,5 hodinovom týždennom pracovnom čase je priemerný počet odpracovaných hodín, ktorý pripadá v
roku na jeden mesiac, 163,05 hodiny. Priemerný hodinový zárobok žalobkyne v rozhodujúcom období

predstavuje 2,0452 eura (751,60 : 367,50). Vynásobením priemerného hodinového zárobku 2,0452 eura
priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden kalendárny mesiac 163,05 hodiny,
vychádza priemerný hrubý mesačný zárobok žalobkyne 333,47 eura. Odstupné za dva mesiace teda
predstavuje sumu 666,94 eura, ktorú sumu súd žalobkyni priznal a vo zvyšnej časti súd žalobu ako
nedôvodnú zamietol.

46.Pretože žalovaná nesplnila svoju povinnosť vyplatiť žalobkyni odstupné riadne a včas, nakoľko ho
nevyplatila po skončení pracovného pomeru 30.09.2011 v najbližšom výplatnom termíne určenom na
výplatu mzdy, teda do konca nasledujúceho mesiaca, t.j. 31.10.2011, dostala sa s peňažným plnením do
omeškania, vzhľadom k čomu má žalobkyňa popri istine právo aj na úrok z omeškania. Tento si uplatnila

v súlade s vykonávacím predpisom, keď výška základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky
platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, t.j. ku dňu 01.11.2011 predstavovala 1,50
%, preto súd žalobkyni priznal úrok z omeškania vo výške 9,50% ročne avšak len z priznanej sumy
666,94 eura od 01.11.2011 do zaplatenia a vo zvyšnej časti príslušenstva žalobu zamietol. Priznanie
úrokov z omeškania odôvodňuje súd aj poukazom na uznesenie NS SR sp.zn. 2 Cdo 76/2011 zo dňa

31.05.2012, podľa ktorého „inštitút úrokov z omeškania vo všeobecnosti a aj v pracovnom práve plní
charakter zabezpečovací, sankčný a kompenzačný“.

47.O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 255 ods. 2 CSP, keď žalobkyni bola zo
sumy 707,05 eur s príslušenstvom priznaná suma 666,94 eur s príslušenstvom, z čoho vyplýva hrubý

úspech žalobkyne 94 % a hrubý úspech žalovanej 6 %, a teda konečný čistý úspech žalobkyne je 88 %
(94 % - 6 %), čo v konečnom dôsledku znamená nárok žalobkyne na náhradu účelne vynaložených trov
celého konania v rozsahu 88 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.48.Podľa § 5 ods. 1 písm. s) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch poplatková povinnosť
vzniká podaním návrhu, odvolania a dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je

poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ a dovolateľ.

49.Podľapoložky1písm.a)Sadzobníkasúdnychpoplatkovzákonač.71/1992Zb.osúdnychpoplatkoch
z návrhu na začatie konania, ak nie je ustanovená osobitná sadzba z ceny (z úhrady) 6%, najmenej
16,50 eura.

50.Žalobou zo dňa 8.11.2012 doručenou súdu dňa 8.11.2012 sa žalobkyňa domáhala vydania
rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť jej sumu 531,24 eura s príslušenstvom a
zároveň zaplatila súdny poplatok za žalobu vo výške 31,50 eur. Podaním zo dňa 02.12.2015 žalobkyňa
rozšírila svoju žalobu tak, že žiadala, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť jej sumu 707,05 eur s
príslušenstvom, čím vznikla žalobkyni povinnosť doplatiť súdny poplatok z rozšírenej žaloby vo výške

10,50 eur ako 6 % zo sumy 175,81 eur, preto súd vo výroku IV. uložil žalobkyni povinnosť doplatiť súdny
poplatok za rozšírenú žalobu vo výške 10,50 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trnava.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z.; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.