Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, October 30, 2013

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 16C/76/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4311209665
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Červenáková
ECLI: ECLI:SK:OSLV:2013:4311209665.7

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Červenákovou, v právnej veci navrhovateľa:
Q. C., G.. XX.X.XXXX, K. U. G. Z. XXX, A. Ď., zast. v konaní JUDr. Jozefom Školníkom, advokátom so
sídlom Mierová 2, Veľký Krtíš, proti odporkyni: Q. K., P.. C., G.. XX.X.XXXX, K. L. XXX, o zrušenie a
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva prikázaním veci za náhradu, takto

r o z h o d o l :

Zrušuje sa podielové spoluvlastníctvo Q. C., G.. XX.X.XXXX Q. Q. K., P.. C., G.. XX.X.XXXX k
nehnuteľnostiam v katastrálnom území L., vedených na liste vlastníctva č. XXX O.od parc. číslom XXX/
XX záhrady o výmere XXXX m2, pod parc. číslom XXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 360
m2 a k stavbe rodinného domu pod súp. číslo XXX na parc. čísle XXX/XX.

Nehnuteľnosti vedené v katastrálnom území L. na liste vlastníctva č. XXX pod parc. číslom XXX/XX
záhrady o výmere XXXX m2, parc. číslo XXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2
a stavba rodinného domu pod súp. číslom XXX na parc. čísle XXX/XX sa prikazujú do výlučného
vlastníctva Q. K., P.. C., G.. XX.X.XXXX, P..Č.. XXXXXX/XXXX, v celosti.

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi ako finančnú náhradu za jeho spoluvlastnícky podiel 4.900 Eur,
najneskoršie do 28.2.2014.

Súd o trovách konania rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Na Okresnom súde Levice sa pod sp. zn. 16C/76/2011 vedie súdne konanie vo veci navrhovateľa: Q.
C., G.. XX.X.XXXX, K. U. G. Z. XXX, A. Ď., zast. v konaní JUDr. Jozefom Školníkom, advokátom so
sídlom Mierová 2, Veľký Krtíš, proti odporkyni: Q. K., P.. C., G.. XX.X.XXXX, K. L. XXX, o zrušenie a
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva prikázaním veci za náhradu.

Toto súdne konanie začalo dňa 8.7.2011, kedy bol navrhovateľom podaný návrh vo veci samej
na Okresnom súde Levice, ktorým navrhol zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
prikázaním veci za náhradu, a to konkrétne spoluvlastníckeho podielu navrhovateľa v časti 1 na
nehnuteľnostiach- pozemkom vedeným v katastri nehnuteľností evidovaných na Katastrálnom úrade v
Nitre - Okresným úradom Levice, katastrálny odbor, zapísaných na LV č. XXX, parc. č. XXX/XX - záhrady
o výmere XXXX m2, parc. č. XXX/XX- zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, rodinný dom na
parc. č. XXX/XX so súp. č. XXX, nachádzajúcich sa v kat. území L. (ďalej v texte aj ako „nehnuteľnosť“).
Navrhovateľ svoj návrh na začatie konania odôvodnil nasledovne:

Navrhovateľ uviedol, že spolu s odporkyňou sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností- pozemkov
vedených v katastri nehnuteľností evidovaných na Katastrálnom úrade v Nitre - Okresným úradom

Levice, katastrálny odbor, zapísaných na LV č. XXX, parc. č. XXX/XX - záhrady o výmere XXXX m2,
parc. č. XXX/XX- zastavané plochy a nádvoria o výmere 360 m2, rodinný dom na parc. č. XXX/XX
so súp. č. XXX, nachádzajúcich sa v kat. území L., a to obaja v podiele 1 (slovom: jedna polovica)
k celku. Navrhovateľ a odporkyňa nadobudli nehnuteľnosti na základe osvedčenia Okresného súdu
Levice o dedičstve zo dňa 8.9.2010, č.k. 6D/104/2010, Dnot 112/2010. Cena nehnuteľnosti bola v
dedičskom konaní určená sumou 16.500 eur, pričom táto cena je cenou, za ktorú je možné nehnuteľnosť
predať. Navrhovateľ uviedol, že nehnuteľnosť nemožno rozdeliť, pretože reálnym rozdelením by bol
zmarený účel tejto stavby. Nehnuteľnosť užíva odporkyňa, ktorá sa, podľa navrhovateľovho vyjadrenia,
nechce s ním nijako dohodnúť ohľadom jej ďalšieho spoločného využitia. Navrhovateľ sa mal viackrát
pokúsiť o dojednanie s odporkyňou, avšak táto nejaví záujem o vyporiadanie vlastníckych vzťahov a voči
navrhovateľovi vystupuje agresívne. Navrhovateľ navrhoval odporkyni, aby nehnuteľnosť predali tretej
osobe, resp. prenajali ju tretej osobe z dôvodu záujmu na zisku z prenájmu nehnuteľnosti. Navrhovateľ
uviedol, že odporkyňa nehnuteľnosť využíva a má záujem ju aj naďalej využívať, nechce ju predať tretej
osobe a tiež nechce navrhovateľovi vyplatiť finančnú náhradu za spoluvlastnícky podiel.

Dňa 4.10.2011 bolo súdu doručené písomné vyjadrenie odporkyne k návrhu na začatie konania,
z ktorého vyplýva, že odporkyňa sa o nehnuteľnosť starala sama, zabezpečila všetky potrebné
rekonštrukcie, dala zriadiť elektrickú prípojku na 380 V, vodovodnú sieť, kúpeľňu a zabezpečovala
všetky udržiavacie práce. Vyjadrila svoj súhlas s predajom nehnuteľnosti tretej osobe, avšak nesúhlasí
s návrhom na vyporiadanie spoluvlastníctva, a teda nesúhlasí aby bola daná nehnuteľnosť prikázaná
do jej vlastníctva. Je ochotnou opustiť danú nehnuteľnosť za predpokladu, že by došlo k zrušeniu
spoluvlastníckeho práva k nehnuteľnosti, avšak žiada,
aby daná nehnuteľnosť bola prikázaná do výlučného vlastníctva odporcu a aby tento bol zaviazaný
uhradiť odporkyni sumu 8.250 eur do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku vo veci samej. Na záver
odporkyňa uviedla, že podľa jej názoru bola nehnuteľnosť v priebehu dedičského konania vedeného
notárkou nadhodnotená, pretože v obci L. sa obdobné nehnuteľnosti predávajú za cca. 5.000 eur.

Dňa 19.3.2012 sa na Okresnom súde Levice konalo v tejto právnej veci pojednávanie, na ktorom súd
zistil z výpovedí účastníkov konania a právneho zástupcu navrhovateľa nasledujúce skutočnosti:

Odporkyňa uviedla, že nemá dostatok finančných prostriedkov na to, aby vyplatila navrhovateľovi
hodnotu jeho podielu k nehnuteľnosti, sama je ochotná sa z nehnuteľnosti vysťahovať a žiada, aby súd
prikázal nehnuteľnosť do výlučného vlastníctva navrhovateľa s tým, že by vyplatil odporkyni hodnotu jej
spoluvlastníckeho podielu a zároveň by sa zohľadnila hodnota toho, o čo danú nehnuteľnosť zhodnotila.
Odporkyňa mala podľa svojho vyjadrenia dvoch záujemcov o kúpu danej nehnuteľnosti, ktorí boli ochotní
za ňu zaplatiť cca. 300.000,- Sk. Odporkyňa sa vyjadrila, že ak by bola možná mimosúdna dohoda
s navrhovateľom, kedy by sa nehnuteľnosť mimosúdne ohodnotila a tiež predala, bola by ochotná sa
vysťahovať a s navrhovateľom podeliť o výťažok z predaja danej nehnuteľnosti po odpočítaní hodnoty
toho, čo investovala do nehnuteľnosti z vlastných finančných prostriedkov.

Navrhovateľ uviedol, že v roku 1974 opustil nehnuteľnosť, ktorá bola jeho rodičovským domom.
Kým rodičia navrhovateľa a odporkyne žili, navrhovateľ sem chodieval pravidelne, kedy pomáhal pri
zveľaďovaní nehnuteľnosti ako vyučený murár. Podľa jeho vedomostí náklady na dané prerábky hradili
rodičia účastníkov konania. Navrhovateľ sa vyjadril, že v čase keď on opustil rodičovský dom, urobila
tak aj odporkyňa, ktorá sa tam však vrátila asi pred 15-timi rokmi. Podľa navrhovateľovho názoru všetky
platby súvisiace s nehnuteľnosťou hradil otec účastníkov, a to až do svojej smrti. Navrhovateľ za danú
nehnuteľnosť neplatil domovú daň, daň z nehnuteľnosti a ani iné poplatky.

Právny zástupca navrhovateľa uviedol, že navrhovateľ sa s odporkyňou snažil niekoľkokrát dohodnúť
ohľadom nehnuteľnosti, avšak komunikácia s ňou nebola najlepšia, a preto sa rozhodol podať návrh
na súd. Podľa jeho názoru odporkyňa pravdepodobne nemá kam ísť bývať, ak by sa vysťahovala z
predmetnej nehnuteľnosti a z nehnuteľnosti by sa odsťahovala až po tom ako by bola predaná. Čo
sa týka prác, ktorými mala byť nehnuteľnosť zhodnotená, k týmto sa vyjadril, že zriadenie elektrickej
prípojky na 380V a vybudovanie kúpeľne nie sú výraznými investíciami do nehnuteľnosti a v ostatnom
prípade sa malo jednať o udržiavacie práce okolo domu, v ktorom sama odporkyňa žila, opotrebúvala ho
a týmito prácami sama sebe zabezpečovala svoje bývanie. Právny zástupca navrhovateľa opakovane
uviedol, že navrhovateľ nemá záujem o túto nehnuteľnosť a nemá ani finančné prostriedky na vyplatenie
odporkyne.

Odporkyňa sa vyjadrila, že sa k svojmu otcovi nasťahovala v roku 1980 na jeho naliehanie za účelom,
aby sa oňho mohla postarať, pretože utrpel úraz hlavy pri páde. Otec účastníkov konania si vyžadoval
opateru, pretože bol rozsudkom Okresného súdu Levice pozbavený spôsobilosti na právne úkony.
Svojho otca opatrovala až do jeho smrti, pričom
navrhovateľ sa o otca nestaral, chodieval k nemu len na návštevy. Odporkyňa podľa svojho vyjadrenia
má kam ísť bývať, a to do domu, ktorý vlastní jej syn. V nehnuteľnosti dala vybudovať kúpeľňu,
vodovodnú prípojku a elektrinu, na čo si musela vziať pôžičku v sume 15.000,- Kčs, a to od vtedajšej
Slovenskej štátnej sporiteľne, okresná pobočka Levice. V dome je zavedený tzv. priemyselný prúd, tzn.,
že elektrika bola ťahaná do domu z ulice, pretože v dome došlo ku skratu a vyhoreli vedenia. Odporkyňa
ďalej uviedla, že danú nehnuteľnosť obýva spolu so svojim bývalým druhom, ktorý sa po ukončení ich
vzťahu odtiaľ neodsťahoval, pretože spolu s odporkyňou prerábali domovú nehnuteľnosť, investoval do
nej svoje peniaze, a preto nehnuteľnosť nemieni opustiť.

Právny zástupca navrhovateľa uviedol, že bývalému druhovi odporkyne, W. M. bol zrušený trvalý pobyt
dňom 16.9.2010, a preto sa v nehnuteľnosti zdržuje protiprávne. Táto skutočnosť sťažuje prípadný predaj
nehnuteľnosti tretím osobám. Navrhovateľ mal ďalej za to, že všetky práce vykonané na dome, ktoré
mala hradiť odporkyňa, boli v skutočnosti hradené z finančných prostriedkov otca účastníkov konania.

Z výsledkov vykonaného dokazovania je nesporné, že účastníci konania sú ideálnymi podielovými
spoluvlastníkmi nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. úz. L., zapísaných na Správe katastra Levice na
LV č. XXX ako parc. č. XXX/XX-záhrady o výmere 1048 m2, parc.č. XXX/XX-zastavené plochy a nádvoria
o výmere XXX m2 a rodinného domu súp. č. XXX na parc.č. XXX/XX po 1-ine k celku. Nesporným
je aj to, že medzi spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností pretrvávajú nezhody a mimosúdne sa
nedokážu dohodnúť o zrušení a vyporiadaní svojho podielového spoluvlastníctva. Z týchto zistení, že
účastníci konania sú podieloví spoluvlastníci, že navrhovateľ v podielovom spoluvlastníctve nechce
zotrvať, a že k mimosúdnej dohode o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva medzi
podielovými spoluvlastníkmi nedošlo, možno dedukovať len to, že návrh na zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva bol podaný dôvodne.

Odporkyňa v priebehu konania spochybnila správnosť určenia výšky náhrady, zodpovedajúcej ich
spoluvlastníckym podielom. Hodnota nehnuteľnosti, z ktorej navrhovateľ pri náhrade za spoluvlastnícky
podiel vychádzal, je podľa nej nadhodnotená.

Súd za účelom objektívne zisteného skutkového stavu nariadil znalecké dokazovanie.

Súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie z odboru stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností
a za znalca ustanovil T.. Ľ. K., C. XX , XXX XX L., súdneho znalca zapísaného do zoznamu znalcov,
tlmočníkov a prekladateľov, vedeného Ministerstvom spravodlivosti SR pod evidenčným č. 910091,
ktorého úlohou bolo oboznámiť sa so spisom Okresného súdu Levice pod sp. zn. 16C/76/2011, zistiť, či
sú nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXX vedeného Katastrálnym úradom v Nitre, Správou
katastra Levice pre katastrálne územie L., okres L.e, obec L., a to parcela registra „C“ č. XXX/XX o
výmere 1 048 m2, druh pozemku: záhrady, parcela registra „C“ č. XXX/XX o výmere 360 m2, druh
pozemku: zastavané plochy a nádvoria a stavba rodinného domu so súpisným číslom XXX, postaveného
na parcele č. XXX/XX, ktoré sú v podielovom spoluvlastníctve navrhovateľa a odporkyne s veľkosťou
spoluvlastníckeho podielu po 1 u každého z nich, reálne deliteľné a aká je ich všeobecná hodnota a
vypracovať
písomný znalecký posudok v lehote 60 dní od prevzatia spisu a zaslať ho súdu v troch vyhotoveniach.

Súdny znalec doručil súdu dňa 14.2.2013 znalecký posudok č. 2/2013, ktorý bol vypracovaný
dňa 9.2.2013. Z tohto znaleckého posudku vyplýva, že reálna deľba predmetných nehnuteľností je
z hľadiska architektonického prevádzkovo-funkčného a najmä ekonomického nereálna a prakticky
nerealizovateľná, to znamená reálne nie je možná. Všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti stanovil na sumu
je 9.800 eur.

V písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 2.4.2013 oznámil právny zástupca navrhovateľa, že súhlasí
s obsahom znaleckého posudku ako i s cenou nehnuteľnosti, ktorú znalec stanovil sumou 9.800 eur,

a preto žiada aby súd pripustil zmenu petitu návrhu, a to v časti požadovanej sumy za spoluvlastnícky
podiel k nehnuteľnosti zo sumy 8.250 eur na 4.900 eur.

Okresný súd Levice uznesením zo dňa 11.4.2013, č.k. 16C/76/2011-134 pripustil zmenu návrhu v tretej
časti žalobného petitu nasledovne:

„Odporkyňa je povinná navrhovateľovi na náhradu jeho spoluvlastníckeho podielu zaplatiť sumu 4.900
eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.“ V ostatných častiach zostal petit nezmenený.

V priebehu súdneho konania sa obaja účastníci konania vyjadrili, že nemajú námietky proti podanému
znaleckému posudku a hodnotu nehnuteľnosti určenú súdnym znalcom akceptujú.

V zmysle zákonného ustanovenia § 141 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej
v texte aj ako OZ), spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom
vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.

Podľa § 136 ods. 1 a ods. 2 prvá veta OZ, vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.
Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové.

Podľa § 137 ods. 1 OZ, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a
povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

Podľa § 142 ods. 1 OZ, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh
niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak
nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým
spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie
podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce,
súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

Podľa § 142 ods. 2 OZ, z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada
spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.

Zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený, aby zotrval v podielovom spoluvlastníctve vyplýva
aj právo každého spoluvlastníka podať na súd návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva.

V konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva musí súd dodržať poradie a podmienky
použitia jednotlivých spôsobov vyporiadania zrušeného podielového spoluvlastníctva, lebo sú preň
záväzné. V tomto smere nie je viazaný návrhmi účastníkov, pretože spôsob vyporiadania sa týka
obidvoch strán, takže aj proti vôli spoluvlastníka mu môže prikázať reálnu časť zo spoločnej veci, lebo
iba táto časť zodpovedá výške spoluvlastníckeho podielu a predstavuje len to, čo spoluvlastník do
rozhodnutia súdu vlastnil v ideálnom pomere z veci.

Občiansky zákonník pripúšťa zrušenie podielového spoluvlastníctva jednak na základe dohody
spoluvlastníkov, avšak ak táto nie je možná, o zrušení podielového spoluvlastníctva rozhodne na návrh
niektorého zo spoluvlastníkov súd, ktorý zároveň vykoná vyporiadanie daného spoluvlastníctva. Súd
pri svojom rozhodovaní zoberie do úvahy predovšetkým to, či je rozdelenie spoločnej veci reálne
možné, ďalej bude prihliadať na veľkosť spoluvlastníckych podielov a možnosť vec účelne využívať. Súd
môže vyporiadať podielové spoluvlastníctvo buď reálnym rozdelením veci podľa výšky podielov, alebo
prikázaním veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu, prípadne predajom
veci a rozdelením výťažku podľa výšky podielov.

Keďže v danej veci k dohode o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k predmetným
nehnuteľnostiam nedošlo medzi účastníkmi dohodou, navrhovateľ podal na súd návrh na jeho zrušenie
a vyporiadanie.

V tomto súdnom konaní súd v prvom rade skúmal, či prichádza do úvahy reálne rozdelenie nehnuteľnosti
evidovanej na LV č. XXX pre kat. územie Lontov, pričom mal z vyjadrení účastníkov konania za

preukázané, že reálne rozdelenie danej nehnuteľnosti nie je možné. I v znaleckom posudku bolo znalcom
konštatované, že reálna deľba predmetných nehnuteľností nie je reálne možná. Následne sa súd
zaoberal ďalšou možnosťou vyporiadania spoluvlastníctva účastníkov konania prikázaním nehnuteľnosti
do výlučného vlastníctva jednému z účastníkov konania, a to za primeranú náhradu. Súd ustálil, že
jedinou akceptovateľnou náhradou pre účastníkov konania je peňažná náhrada, pričom o nadobudnutie
nehnuteľnosti nemal záujem ani jeden z účastníkov.

Podľa § 154 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len ako OSP), pre
rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že obaja účastníci konania súhlasia so zrušením a vyporiadaním
ich spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam v katastrálnom území Lontov, vedených na liste vlastníctva č.
XXX O.od parc. číslom XXX/XX záhrady o výmere 1048 m2, pod parc. číslom XXX/XX zastavané plochy
a nádvoria o výmere 360 m2 a k stavbe rodinného domu
pod súp. číslo XXX na parc. čísle XXX/XX. Žiadna zo strán tohto súdneho sporu neprejavila záujem o
prevzatie spoluvlastníckeho podielu druhého účastníka konania, pričom medzi nimi nie je až tak spornou
otázka sumy, ktorú by každý chcel obdržať od druhého účastníka ako kúpnu cenu za jeho spoluvlastnícky
podiel na predmetných nehnuteľnostiach. Navrhovateľ žiadal, aby bolo spoluvlastníctvo účastníkov
vyporiadané tak, že celá nehnuteľnosť bude prikázaná do výlučného vlastníctva odporkyne a navrhol,
aby bola zaviazaná úhradou sumy 4.900 eur v prospech navrhovateľa. Odporkyňa navrhovala počas
konania, aby bolo spoluvlastníctvo účastníkov vyporiadané tak, že celá nehnuteľnosť bude prikázaná do
výlučného vlastníctva navrhovateľa a navrhla, aby bol zaviazaný úhradou sumy 4.900 eur v prospech
odporkyne.

Z výslovného znenia citovaného ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že obsahuje
dve určujúce kritériá, ku ktorým je nutné pri vyporiadaní spoluvlastníctva prihliadať a to veľkosť podielu a
účelné využitie veci, ako rovnocenné kritériá a že kritérium účelného využitia veci je určujúcim kritériom
aj v prípade nemožnosti rozdelenia veci (okrem násilného správania niektorého spoluvlastníka).

Súd pri úvahách, ktorému z účastníkov prikáže nehnuteľnosť do výlučného vlastníctva vychádzal najmä
z tej skutočnosti, že odporkyňa reálne obýva predmetnú nehnuteľnosť spolu s bývalým druhom,
Navrhovateľ nemá k tejto nehnuteľnosti nijaký vzťah, nevyužíva ju, nenavštevuje odporkyňu, neplatí
nijaké poplatky a dane spojené s vlastníctvom danej nehnuteľnosti. Navrhovateľ neprejavil záujem počas
konania o predmetnú nehnuteľnosť, u neho sa skôr prejavuje záujem nehnuteľnosť odpredať ako ju
využiť pre svoju potrebu. Navrhovateľ bytovú otázku má vyriešenú. V tomto smere aj vykonal určité kroky
a zabezpečil realitnú kanceláriu na ohliadku nehnuteľnosti a jej približné ocenenie. V tomto mu však na
mieste samom zabránila odporkyňa, ktorá ich napadla s tým, že dom nikdy nepredá a ani navrhovateľa
nevyplatí. Zo správania sa odporkyne je zrejmé, že má záujem o túto nehnuteľnosť, avšak javí sa u nej
problém finančnej náhrady. Predmetnú nehnuteľnosť súd prikázal do výlučného vlastníctva odporkyne
vzhľadom aj na jej osobné väzby k nehnuteľnosti, keďže v nej býva ako i z dôvodu, že o nehnuteľnosť
sa starala, vykonávala jej údržbu, opravu.

Pojem „primeraná náhrada“ je v súlade s konštantou judikatúrou potrebné vykladať tak, že je to
hodnotový ekvivalent vyjadrený v peniazoch - umožňujúci podľa miestnych podmienok obstaranie
podobnej veci - predstavovaný podielom spoluvlastníka, ktorý bol prisúdený ostatným spoluvlastníkom.
K tomu, aby náhrada bola primeraná, musí byť závislá nielen od konštrukcie a vybavenia, veľkosti a
veku stavby, ale i od záujmu o ňu, t.j. od dopytu a ponuky v danom mieste a čase. Musí ísť o náhradu,
ktorá predstavuje objektívnu cenu, za ktorú by bolo možné vec predať.

Pri rozhodovaní o výške primeranej náhrady v peniazoch za spoluvlastnícky podiel navrhovateľa k
nehnuteľnosti v pomere 1 k celku súd vychádzal zo znaleckého posudku č. 2/2013 zo dňa 9.2.2013, v
ktorom súdny znalec určil všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti vedenej na LV č. 153 pre katastrálne územie
Lontov na sumu 9.800 eur, pričom ako náhradu za spoluvlastnícky podiel navrhovateľa k nehnuteľnosti
v pomere 1 k celku určil v sume 4.600 eur, ktoré je odporkyňa povinná uhradiť navrhovateľovi v lehote
najneskoršie do
28.2.2014. Túto lehotu určil súd z dôvodu, aby mala odporkyňa možnosť si zabezpečiť finančné
prostriedky na výplatu spoluvlastníckeho podielu.

Z uvedeného dôvodu súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Súd podľa § 151 ods. 3 OSP, vyslovil, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa
jeho doručenia v 3-och písomných vyhotoveniach prostredníctvom
podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre.

Podľa § 205 ods. 1 OSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 OSP) uviesť;
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 OSP, odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti ktoré doteraz neboli
uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 OSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny
výkon rozhodnutia. (§ 251 ods. 1 OSP)

V Leviciach, dňa 30. októbra 2013