Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 11, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/208/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7813203451
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Maruščák

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7813203451.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Maruščáka a sudkýň JUDr.

Viktórie Midovej a JUDr. Moniky Koščovej v spore žalobcu: CD Consulting s.r.o., so sídlom v Prahe,
Politických vězňů 1272/21, Nové Město, Česká republika, IČO : 26 429 705, zastúpeného Fridrich Paľko,
s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO : 36 864 421, proti žalovanej : U. D., nar. XX.X.XXXX,
naposledy bytom v H., X. I. XXXX/X, o zaplatenie 165 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Rožňava č.k. 5C/148/2013-62 zo dňa 24. novembra 2014 takto

r o z h o d o l :

P r i p ú š ť a späťvzatie žaloby o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19% denne zo sumy 195
€ od 11.8.2010 do 3.11.2010 a zo sumy 165 € od 4.11.2010 do zaplatenia, z r u š u j e rozsudok č.k.

5C/148/2013-62 zo dňa 24.11.2014 vo výroku o zamietnutí žaloby v tejto časti a konanie v tejto časti
z a s t a v u j e .

V prevyšujúcej zamietavej časti p o t v r d z u j e rozsudok.

Stranám sporu náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava ako súd prvej inštancie rozsudkom označeným v záhlaví zaviazal žalovanú
zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu vo výške 165 € spolu so 6% ročným úrokom od 19.11.2014 do

zaplatenia a zmenkovú odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, teda 0,65 €, všetko do 3 dní od
právoplatnostirozsudku.Vprevyšujúcejčastižalobuzamietol.Rozhodol,žežiadnyzúčastníkovkonania
(žiadna strana sporu) nemá právo na náhradu trov konania.

2. Rozhodol tak o návrhu na uplatnenie pohľadávky v zmysle čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotousporu(ďalejlenNariadenie),ktorýmsažalobcadomáhalzaplatenia zmenkovejsumyvovýške

165 €, zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 195 € od 11.8.2010 do 3.11.2010 a zo
sumy 165 € od 4.11.2010 do zaplatenia, 6% ročného úroku zo sumy 195 € od 25.10.2010 do 3.11.2010
a zo sumy 165 € od 4.11.2010 do zaplatenia a zmenkovej odmeny vo výške 1/3% zmenkovej sumy,
teda 0,65 €.

3. Zo zmenky predloženej žalobcom zistil, že miestom vystavenia zmenky je Rožňava, Zmenka
bol vystavená dňa 25.2.2010 na zmenkovú sumu 195 € a zmenkový úrok bol dojednaný vo výške

0,25 % denne od 11.8.2010. Spoločnosť Pohotovosť, s.r.o. ako pôvodný veriteľ previedla zmenku
indosamentom (rubopisom) na žalobcu, o čom bol na druhej strane zmenky vykonaný písomný záznam.
Tým sa stal majiteľom zmenky žalobca. Zmenka obsahovala všetky zákonom predpokladané náležitosti
vyplývajúce z ust. § 75 zák. č. 191/1950 Sb. o vlastnej zmenke, okrem údaja o splatnosti. V súvislosti sindosovaním zmenky došlo k situácii, kedy pôvodná zmenka stratila charakter zabezpečovacej zmenky
a stala sa zmenkou na platenie. Nebolo však preukázané, že by žalovaná od vystavenia zmenky a ani
po jej indosovaní vzniesla nejaké námietky. Z týchto dôvodov posudzoval zmenku a záväzky zo zmenky

v zmysle zák. č. 191/1950 Sb.. Keďže žalovaná nevzniesla žiadne námietky a zmenková suma nebola
doposiaľ uhradená, nárok žalobcu z titulu plnenia zmenkovej sumy súd prvej inštancie považoval za
dôvodný, vrátane 6 % zákonného ročného úroku a zmenkovej odmeny.

4. Konštatoval, že žalobcom predložená zmenka je zmenkou na videnie a táto je splatná pri predložení,

pričom za predloženie zmenky na platenie sa všeobecne uznáva aj jej uplatnenie na súde. V zmysle
§ 5 ods. 1 zák. č. 191/1950 Sb. vystaviteľ zmenky ustanovil zúrokovanie zmenkovej sumy a úroková
miera bola uvedená sadzbou 0,25 % denne, t.j. 91,25 % ročne. Konštatoval, že zmenkový zákon výšku
úrokovej miery neupravuje a jej určenie ponecháva na vystaviteľa. V prípade, že zmenkový zákon ako
osobitný predpis neobsahuje inú úpravu, platnosť právnych úkonov, t.j. jednotlivých zápisov na zmenke
sa spravuje všeobecnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka o právnych úkonoch. Pri posudzovaní

úrokovej miery v úrokovej doložke na zmenke je preto potrebné vychádzať z ust. § 39 Občianskeho
zákonníka a skúmať, či pre neprimeranú výšku úroku nie je právny úkon pre rozpor s dobrými mravmi
neplatný. Zmenkový úrok plní funkciu odmeny za poskytnuté peňažné prostriedky, preto jeho výška
musí zodpovedať danému účelu. Za primeranú odplatu za poskytnutie peňažných prostriedkov však
nie je možné považovať ročný úrok, ktorý sa v podstate rovná dlžnej istine alebo ju prevyšuje. V čase

vystavenia zmenky boli úrokové sadzby uplatňované bankami pri spotrebiteľských a ostatných úveroch
pre domácnosť nižšie ako 14 % ročne, ktorú sadzbu dohodnutý zmenkový úrok vo výške 91,25 % ročne
viacnásobne prevyšuje, z ktorého dôvodu súd úrokovú doložku na zmenke považoval za neplatnú pre
rozpor s dobrými mravmi v zmysle ust. § 39 Obč. zák.. Na absolútnu neplatnosť úrokovej doložky na
zmenke súd prihliadal ex offo, preto žalobu ohľadom 0,25 % denného zmenkového úroku zo zmenkovej

sumy zamietol a žalovanú zaviazal iba na zaplatenie 6 % ročného úroku odo dňa zročnosti zmenky, t.j. v
danom prípade odo dňa nasledujúceho po doručení návrhu žalovanej, z dôvodu, že žalobca nepredložil
dôkaz, kedy pred podaním žaloby sa stala zmenka zročnou. Priznal preto žalobcovi 6 % ročný úrok od
19.11.2014 (dňom nasledujúcim po doručení návrhu žalovanej) a nie od 25.10.2010 ako si to žalobca
uplatnil v žalobe a v prevyšujúcej časti za obdobie od 25.10.2010 do 18.11.2014 žalobu zamietol.

5. O trovách konania rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 2 O.s.p. a vzhľadom na čiastočný úspech oboch
účastníkov konania (strán sporu) žiadnemu z nich náhradu trov konania nepriznal.

6. Proti tomuto rozsudku, a to proti zamietavému výroku (ktorým súd zamietol zmenkový úrok 0,25

% denne zo zmenkovej sumy a ktorým súd zamietol 6% ročný úrok do dňa doručenia žalobného
návrhu žalovanej, (t.j. od 25.10.2010 do 18.11.2014) ako aj voči výroku o nepriznaní náhrady trov
konania v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa ust. § 205 ods. 2 písm. b/, 205
ods. 2 písm. a/ v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. a z dôvodu podľa ust. § 205 ods. 2
písm. f/ O.s.p., teda z dôvodu, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal, že súd
vykonal dokazovanie listinami, pričom účastníci takéto dokazovanie nenavrhli. Súd mal vychádzať len
zo skutočností tvrdených účastníkmi a vykonať len dôkazy navrhnuté účastníkmi. Žalobca predložil
súdu ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku, voči forme a obsahu ktorej zo strany žalovanej

neboli vznesené žiadne námietky, a preto neexistovala okolnosť, ktorá by odôvodňovala vykonanie
ďalších dôkazov nevyhnutných pre rozhodnutie vo veci. Neboli splnené podmienky pre vykonanie iných
dôkazov než navrhnutých účastníkmi konania v zmysle ust. § 120 ods. 1 O.s.p. V prejednávanej veci
súd mal rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva len z predloženej zmenky.
Predpokladom vydania rozsudku bolo výlučne predloženie originálu zmenky. Žalovaná mohla vzniesť

námietky voči zmenke na základe článku 5 ods. 3 a ods. 6 Nariadenia, ak tak však neurobila, musia byť
akékoľvek iné námietky odmietnuté vzhľadom na uplatnenie koncentračnej zásady v zmysle Nariadenia.
Súd sám nemôže vznášať voči zmenke námietky za žalovanú. Súd z vlastnej iniciatívy vykonal
dokazovanie, preukazujúce charakter žalovanej ako spotrebiteľa, pričom žalovaná sa tejto obrany
žiadnym spôsobom nedomáhala, uplatnenú pohľadávku nerozporovala a svojím konaním ju prakticky

uznala. Súd teda dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie nesprávnych právnych predpisov, ako aj
nesprávnej interpretácie príslušných právnych predpisov a práva Európskej únie. Poukázal ďalej na to,
že je majiteľom zmenky na základe indosamentu a nie je účastníkom akéhokoľvek spotrebiteľského
vzťahu. Zmenka je pritom platná, je samostatným abstraktným záväzkom, neakcesorickej povahy, pretoju nie je možné podmieňovať inými okolnosťami než sú na zmenke uvedené. Prvostupňový súd sa
pritom aplikáciou zákona 191/1950 Sb. nezaoberal, hoci predmetom konania je výlučne zmenka a nie
iný záväzkový vzťah. Súd ignoroval ust. § 17 cit. zák., v zmysle ktorého odporca vo všeobecnosti nie

je oprávnený vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jeho vzťahov
s pôvodným majiteľom zmenky. Keďže tak nemôže urobiť sám odporca, tým menej tak môže urobiť
súd. Pokiaľ aj odporca vznesie námietky, je na ňom, aby ich oprávnenosť preukázal. Dôkazné bremeno
teda spočíva na odporcovi a nie je možné ho preniesť na navrhovateľa. Nesúhlasil so záverom
súdu, že dohoda o vypĺňacom práve blanko zmenky by mala predstavovať neprijateľnú zmluvnú

podmienku pri poskytovaní spotrebných (správne spotrebiteľských - poznámka odvolacieho súdu)
úverov. Samotný zákon o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z. pripúšťal, aby na zabezpečenie
nárokov zo spotrebiteľského úveru bola vystavená zmenka. Limitovaná bola len výška zabezpečenia
vo vzťahu k aktuálnej výške dlhu v čase jej vyplnenia. Zákon zároveň nelimitoval použitie iba istého
druhu zmeniek, a teda prípustné sú akékoľvek zmenky, akékoľvek doložky a zároveň aj blanko zmenky
s úpravou vyplnenia zmenky v dohode o vyplňovacom práve. Z uvedeného je zrejmé, že dohoda

o vyplňovacom práve nemohla byť neplatná a nemohla byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou ani
v prostredí spotrebiteľských úverov, keďže právna úprava explicitne pripúšťala používanie blanko
zmeniek.

7. Opatrovníčka žalovanej sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

8. Žalobca v odvolacom konaní zobral čiastočne späť návrh na začatie konania v časti o zaplatenie
zmenkového úroku vo výške 0,19% denne a navrhol konanie v tejto časti zastaviť.

9. Opatrovníčka žalovanej voči späťvzatiu nemala námietky (§ 157 ods. 2 CSP).

10.KrajskýsúdvKošiciachvzmysleust.§370CSProzhodolopripusteníčiastočnéhospäťvzatiažaloby
o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne zo sumy 195 € od 11.8.2010 do 3.11.2010 a
zo sumy 165 € od 4.11.2010 do zaplatenia, zrušil rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v tejto časti
a konanie zastavil.

11. Predmetom odvolacieho konania tak zostal zamietavý výrok rozsudku súdu prvej inštancie v
prevyšujúcej časti, t.j. výrok o zamietnutí zmenkového úroku 0,06% denne zo sumy 195 € od 11.8.2010
do 3.11.2010 a zo sumy 165 € od 4.11.2010 do zaplatenia a výrok o zamietnutí 6% ročného úroku od
25.10.2010 do 18.11.2014 (ďalej len zamietavý výrok) a súvisiaci výrok o trovách konania.

12. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku, účinného od 1.7.2016,
ďalej len CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu,
proti ktorému je prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v
rozsahu danom ust. § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 205 ods.

2 pís. a/,b,/f/ O.s.p. v spojení s ust. § 470 ods. 2 prvej vety CSP, v CSP odvolacie dôvody podľa ust. §
365 ods. 1 pís. b/, d/, h/) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.

13. Žalobca v odvolaní napáda zamietavý výrok, preto predmetom odvolacieho prieskumu bol iba tento
zamietavý výrok (okrem časti, v ktorej došlo k zastaveniu konania) a súvisiaci výrok o trovách konania

účastníkov (strán sporu).

14. V ostatnej časti, t.j. pokiaľ bola žalovaná zaviazaná zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu vo výške
165 € spolu so 6% ročným úrokom od dňa 19.11.2014 do zaplatenia a zmenkovú odmenu vo výške 1/3
% zmenkovej sumy, teda 0,65 € rozsudok nadobudol právoplatnosť a nebol predmetom odvolacieho

prieskumu.

15. Rozsudok je v napadnutom výroku o zamietnutí zmenkového úroku 0,06% denne zo zmenkovej
sumy,akoajvovýrokuozamietnutí6%ročnéhoúrokuzozmenkovejsumydo18.11.2014vecnesprávny,
preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

16. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 11.10.2016 o 12.10 hod. v
pojednávacej miestnosti č. dv. 202, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutiaboli zverejnené dňa 4.10.2016 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods.
1, 3 CSP.

17. Žalobca namieta odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s ust. § 221 ods.
1 písm. f/ O.s.p., podľa ust. § 205 ods. 2 písm. b/ a f/ O.s.p., t.j. v konaní došlo k vadám uvedeným
v § 221 ods. 1 O.s.p., konkrétne účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred
súdom,konaniemáinúvadu,ktorámohlamaťzanásledoknesprávnerozhodnutievoveci arozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V zmysle CSP ide o odvolacie dôvody podľa ust. §

365 ods. 1 pís. b/, d/, h/, t.j. súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala
jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

18. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

19. Súd prvej inštancie na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia správnych právnych predpisov
a tieto aj správne vyložil, pričom nebola zistená žiadna vada, ktorá by mala za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, preto odvolací súd rozsudok v napadnutej časti ako vecne správny podľa ust. §
387 ods. 1 CSP potvrdil.

20. Správne, podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku súdu prvej
inštancie v napadnutej časti, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje
(§ 387 ods. 2 CSP).

21. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o neplatnosti dojednania zmenkového
úroku z dôvodov, ako ich veľmi výstižne uviedol súd prvej inštancie a na ktoré odvolací súd v
podrobnostiach odkazuje.

22. Rovnako sa odvolací súd stotožňuje so záverom súdu o nepreukázaní doby, kedy bola zmenka

predložená na platenie (kedy sa stala zročnou), z ktorého dôvodu za predloženie zmenky žalovanej na
platenie možno považovať až jej uplatnenie na súde.

23. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza nasledovné :

24. Dňa 20.10.2015 prijalo občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu SR a obchodnoprávne
kolégium Najvyššieho súdu SR spoločné stanovisko k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach
návrhov s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa v nasledujúcom znení :

I. Ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na

povahu procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že :
1. pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s
nekalou povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum
nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ;
2. pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k

prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúcich ich rozsah a
povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného
dokazovania vyplynie.

II. Akjevystaviteľomzmenkyspotrebiteľ,jemožnétútoskúmaťažpoúroveňdohodyovyplňovacom

práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená.

III. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či
je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu
posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška

uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.

25. Stanovisko je uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej
republiky 8/2015 pod číslom 93.26. Z vyššie uvedeného vyplýva, že súd môže aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky
vystaviteľom zmenky preskúmať a posúdiť nárok na uplatnený zmenkový úrok, či tento nie je uplatnený

v rozpore s dobrými mravmi vzhľadom na jeho výšku, teda platnosť dohody o zmenkovom úroku súd
skúma ex offo. Súd má teda právo a povinnosť vyhodnotiť, či dohodnutý úrok je primeraný a ak túto
podmienku nespĺňa, návrh v časti úroku zamietnuť.

27. Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza

alebo sa prieči dobrým mravom (§ 39 Obč. zák.).

28. Ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z
povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že
túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

29. Zmenkový úrok rovnako ako úroky dohodnuté pri poskytovaní pôžičky alebo úveru predstavuje
odmenu za poskytnuté peňažné prostriedky, preto jeho výška musí zodpovedať danému účelu.

30. Zmenkový zákon ako osobitný predpis a ani Občiansky zákonník ako všeobecný predpis
nestanovujú, do akej výšky je možné dojednať zmenkový úrok, ktorý je teda predmetom voľného

zmluvného dojednania medzi účastníkmi zmenkového vzťahu, čo však neznamená, že by sa na túto
dohodu nevzťahovalo ust. § 3 ods. 1 Obč. zák., podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich
z občianskoprávnych vzťahov nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Neprimerane vysoké úroky
vrátane zmenkového úroku dojednané pri peňažnej pôžičke alebo úvere sú všeobecne považované za
odporujúce uznávaným pravidlám správania a vzájomným vzťahom medzi ľuďmi a mravným princípom

spoločenského poriadku, a teda sú v rozpore s dobrými mravmi. V súlade s dobrými mravmi je len také
konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke uspokojí bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza
dlžník, s primeranou výškou odplaty (odmeny) za užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné
prostriedky mieni zhodnotiť obvyklým spôsobom. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom
je taká výška dohodnutých úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú,

určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní
úverov alebo pôžičiek (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26.4.2012 sp.zn. 5 Cdo 26/2011).

31. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že
dohodnutá výška zmenkového úroku 91,25% ročne podstatne prevyšuje úrokovú mieru obvyklú z praxe

peňažných ústavov v čase vystavenia zmenky, t.j. v decembri 2008, kedy úrokové sadzby boli nižšie ako
14% ročne pri spotrebiteľských úveroch a ostatných úveroch pre domácnosti poskytované bankami, z
ktorého dôvodu je dohoda o zmenkovom úroku v rozpore s dobrými mravmi, a teda neplatná v zmysle
ust. § 39 Obč. zák. ako celok.

32. Dohoda o zmenkovom úroku tvorí nedeliteľný celok a podľa obsahu ju nemožno deliť tak, ako to
má na mysli ust. § 41 Obč. zák., a teda určiť za neplatnú len tú časť dohody, ktorú vzhľadom na výšku
dohodnutých úrokov považuje súd za neprimeranú a v prevyšujúcej časti priznať zmenkový úrok. Z
neplatnejdohodyniejemožnépriznaťžiadneplnenie,atedaanizmenkovýúrokpočiastočnomspäťvzatí
návrhu vo výške 0,06% denne zo zmenkovej sumy.

33. Z vyššie uvedených dôvodov nebolo možné žalobcovi priznať zmenkový úrok v dohodnutej výške
0,25% denne, teda 91,25% ročne zo zmenkovej sumy, ale ani v inej výške (0,06% denne) tak, ako o
tom vecne správne rozhodol súd prvej inštancie.

34. Pokiaľ ide o zaplatenie zákonného úroku 6% ročne odo dňa zročnosti zmenky v zmysle ust. § 48 ods.
1zák.191/1950Sb.,žalobcanepreukázalvkonaní,kedybolažalovanejpredloženázmenkanaplatenie,
a kedy sa teda stala zročnou. V návrhu nie je uvedený údaj, kedy bola zmenka predložená žalovanej k
zaplateniu a uvedené je len všeobecne : “Indosant predložil zmenku k zaplateniu...“bez konkretizácie,
kedyazaakýchokolnostíktomudošlo.Žalobcaanipočaskonania,aanivodvolacomkonanínepredložil

žiaden dôkaz preukazujúci tú skutočnosť, že zmenka sa stala zročnou 25.10.2010, pričom dôkazné
bremeno v tomto smere bolo na žalobcovi. Správne preto súd prvej inštancie ustálil moment predloženia
zmenky na platenie žalovanej ako deň, kedy jej bol doručený súdom návrh na uplatnenie pohľadávky
(18.11.2014) a následne zročnosť zmenky nasledujúci deň, t.j. 19.11.2014, od ktorého priznal žalobcovi6% ročný úrok zo zmenkovej sumy. Za obdobie do zročnosti zmenky tento zákonný úrok nepatrí, preto
správne súd prvej inštancie návrh na zaplatenie zákonného úroku do 18.11.2014 (vrátane) zamietol.

35. K ďalším odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd uvádza nasledovné :

V zmysle ust. § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy ako
navrhujú účastníci, ak ich vykonanie je nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

36. Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že účastníci (strany sporu) sú povinní
označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, avšak o tom, ktoré z označených dôkazov budú
vykonané, rozhodne súd. Nejde pritom o svojvôľu súdu, ale o zabezpečenie hospodárnosti a efektívnosti
súdneho konania, t.j. vykonávanie dôkazov na preukázanie skutočností, ktoré sú relevantné z hľadiska
rozhodnutia vo veci. Okrem dôkazov navrhnutých účastníkmi konania môže súd vykonať aj iné dôkazy,

ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd teda nie je obmedzený pri vykonávaní dôkazov iba
možnosťou vykonať dôkazy navrhnuté účastníkmi, ale môže vykonať aj ďalšie dôkazy, ak je to pre
rozhodnutie vo veci nevyhnutné a tieto si môže zabezpečiť aj sám.

37. V prejednávanej veci bol takýto postup nevyhnutný pre rozhodnutie vo veci, pričom Občiansky súdny

poriadok (od 1.7.2016 Civilný sporový poriadok) je subsidiárne využiteľný aj v prípade konaní podľa
Nariadenia a postup súdu v zmysle § 120 ods. 1 tretej vety O.s.p. bol teda dôvodný. Vychádzajúc
z citovaného stanoviska č. 93/2015 v bode I.1 bolo povinnosťou súdu vzhľadom na okolnosti
prejednávanej veci ex offo zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti
úkonu, v ktorom má nárok základ. Vzhľadom na vedomosť súdu z iného súdneho konania, že žalobcom

predložená zmenka zabezpečuje nároky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, postupoval súd prvého
stupňa v súlade s ust. § 120 ods. 1 O.s.p., keď si zabezpečil listinné dôkazy, z ktorých mohol posúdiť
jednak platnosť úkonu, v ktorom má nárok základ (úverovej zmluvy), ale aj platnosť samotnej dohody o
vyplňovacom práve, ktorá bola podkladom pre vyplnenie zmenky ako dôkazu predkladaného žalobcom
na preukázanie svojho nároku. Keďže súd na základe vykonaného dokazovanie spoľahlivo zistil, že na

strane žalovanej ide o spotrebiteľa, poskytol žalovanej ex offo ochranu, keď žalobou uplatnený nárok
skúmal aj z hľadiska jeho (ne)súladu s normami na ochranu spotrebiteľa (§ 52 až 54 Obč. zák. a zák.
č. 258/2001 Z.z.), a ak za tým účelom vykonal dôkazy, ktoré účastníci nenavrhli, nemožno mu vytýkať
porušenie práva na spravodlivý proces.

38. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku, v zmysle ktorej súd prvej inštancie nerešpektoval ust. § 17 zák. č.
191/1950Sb.avktorejžalobcavytýkalsúdu,žehocisamažalovanánemohlavzniesťkauzálnenámietky
voči majiteľovi zmenky, urobil tak súd sám, odvolací súd uvádza, že rigidná aplikácia ust. § 17 zák. č.
191/1950 Sb. by spôsobila spotrebiteľovi neprimerané ťažkosti pri až následnom možnom domáhaní sa
ochrany svojich práv (ust. § 17 cit. zákona obsahuje úpravu, podľa ktorej kto je žalovaný zo zmenky,

nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k
predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka). Prijatie
výkladu smerujúceho k povinnosti spotrebiteľa bez výhrad uspokojiť veriteľa - nadobúdateľa indosovanej
zmenky a až následne ho žalovať o náhradu škody, s povinnosťou v takomto konaní dokazovať, že
nadobúdateľ zmenky konal vedome na škodu dlžníka, by v konečnom dôsledku viedlo k prenosu

povinností na spotrebiteľa spôsobom, ktorý je podľa právnej úpravy ochrany spotrebiteľa neprijateľný.
V prípade v záveru, že pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky súd nemá možnosť hodnotiť
obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti niektorých zmluvných podmienok, či zhodnotiť
platnosť zmenky samotnej, išlo by o neprijateľné zníženie právnej ochrany prináležiacej spotrebiteľovi a
o porušenie zásady efektivity (viď odôvodnenie vyššie citovaného stanoviska č. 93/2015).

39. Napriek skutočnosti, že žalovaná v konaní výslovne nenamietla, že zmenka je neplatná, súd
správne skúmal jej platnosť, vychádzajúc zo záveru, že princíp „vigilantibus iura sripta sunt“ (právo
patrí bdelým) v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach ustupuje dôležitejšiemu princípu,
ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. Uvedené opakovane skonštatoval Najvyšší súd Slovenskej

republiky (uznesenie zo 16. januára 2013 sp. zn. 6MCdo/9/2012, z 21. marca 2012 sp. zn.
6Cdo/1/2012 a uznesenie sp. zn. 5Cdo/61/2012). Aj v prípade tohto princípu platí, že v konkrétnych
súvislostiach ustupuje na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp ochrany
spotrebiteľa. Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov, realite praktického životaodporuje požiadavka podrobnej (až detailnej) znalosti právnych predpisov spotrebiteľmi. Na túto vec
sa vzťahuje viacero právnych predpisov (Občiansky zákonník, zákon o ochrane spotrebiteľa, zákon o
spotrebiteľských úveroch, zákon o zmenkách), pričom je nepochybné, že vzhľadom na rozsiahlosť a

dynamickosť právnej úpravy spotrebiteľ nemôže dokonale poznať každý z vyššie uvedených zákonov.
Neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovanosť v tejto oblasti mu nemôže byť
na ujmu. Účelom spotrebiteľského práva je poskytnúť spotrebiteľovi ochranu v prípadoch, keď môže
dodávateľ zneužiť neinformovanosť spotrebiteľa tým, že do zmluvy zakomponuje zmluvné podmienky,
ktoré sú v neprospech spotrebiteľa. Úlohou súdu je v takýchto prípadoch ex offo skúmať prijateľnosť

zmluvných podmienok a v prípade, že sú neprijateľné, zabezpečiť rýchlu a účinnú ochranu spotrebiteľa.
Aj v zmysle rozsudku Európskeho súdneho dvora sp. zn. C-419/2001 zo 14.3.2013 (Česká sporiteľňa,
a.s. proti L. C.) samotný Európsky súdny dvor v konaní pri uplatnení práva zo zmenky z úradnej
moci skúmal postavenie odporcu ako spotrebiteľa. Podľa záverov tohto rozhodnutia napriek tomu, že v
danom prípade sa jedná o vzťah uplatnený na základe zmenky ako abstraktného cenného papiera, je
povinnosťou súdu skúmať postavenie odporcu ako spotrebiteľa.

40. Ust. § 17 zák. č. 191/1950 Sb. neustanovuje výslovne, kto a aké námietky uplatňovať môže, ale
kedy ich uplatňovať nemôže. Záver, kto a kedy ich uplatňovať môže, tak z tohto ustanovenia vyplýva
len a contrario (Kovařík Z.: Zákon směneční a šekový. Komentář, C.H.BECK 2014, str. 96). Citované
ustanovenie tak výslovne nezakazuje, aby súd na kauzálne námietky prihliadal ex offo. To je dôležitá aj

z hľadiska práva Európskej únie. Súdny dvor sa vo viacerých rozsudkoch týkajúcich sa smernice 93/13/
EHS vyslovil, že národný súd musí mať možnosť skúmať neprijateľné podmienky v spotrebiteľských
zmluvách ex offo, neskôr vyslovil, že ich musí skúmať ex offo a že odporuje európskemu právu, ak ich
súd nemôže skúmať a limine (t.j. ak ich môže skúmať len ex post). V takýchto prípadoch musí národný
súd vykladať národné procesné i hmotné právo konformne s právom EÚ.

41. Ani samotné Nariadenie neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by zakazovalo alebo neumožňovalo
súdu skúmať kauzálne vzťahy, na ktorých krytie je zmenka určená. Článok 7 ods. 3 Nariadenia hovorí,
že súd v prípade pasivity žalovaného „vydá rozsudok“ nehovorí, že žalobe musí vyhovieť.

42. Z uvedeného plynie, že nič nebráni súdu, aby ex offo skúmal, či základom zmenky je spotrebiteľská
zmluva a či táto zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky.

43. V slovenskom právnom poriadku navyše platí ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z.z., ktoré ukladá orgánu
rozhodujúcemu o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliadať aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia

práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

44. V čase rozhodovania odvolacieho súdu (od 23.12.2015) je účinný zákon č. 438/2015 Z.z., ktorým sa

zmenil a doplnil aj zákona 191/1950 Sb. zmenkový a šekový v znení zák.č. 659/2007 Z.z. a č. 492/2009
Z.z.

45. V zmysle ust. § 17 ods. 2 zák. 191/1950 Sb. v znení zák. č.438/2015 Z.z. v konaní, v ktorom sa
uplatňuje alebo vymáha nárok zo zmenky, sa z úradnej povinnosti prihliada na skutočnosti odôvodňujúce

námietky podľa ods. 1 ktoré by ten, kto je žalovaný zo zmenky mohol uplatniť, ak jeho zaviazanosť zo
zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.

46. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že v prípade tzv. spotrebiteľských zmeniek povinnosťou súdu je
ex offo prihliadať na námietky, ktoré by mohol vzniesť spotrebiteľ, a to aj v prípade, že sa ich sám

nedovoláva. Táto povinnosť súdu je výslovne zákonom upravená, pričom vyššie citované ustanovenie
má procesnoprávny charakter, lebo upravuje procesnú činnosť súdu a vzťahuje sa teda aj na konania
začaté na súde pred účinnosťou novely zák. č. 438/2015 Z.z. vzhľadom na chýbajúce prechodné
ustanovenia zák. 438/2015 Z.z. k úprave účinnej od 23.12.2015. Procesná norma odo dňa nadobudnutia
svojej účinnosti pôsobí na všetky živé spory prebiehajúce na súdoch, za situácie, že zákonodarca

nestanovil osobitný (intertemporálny) režim.47. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov sú odvolacie námietky žalobcu nedôvodné a nespôsobilé
privodiť zmenu rozsudku v napadnutej časti, z ktorých dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutom zamietavom výroku ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

48. O trovách celého konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1,2 v spojení s ust. § 255 ods.
1 a § 256 ods. 1 CSP. Žalobca bol v konaní úspešný, čo do priznania zmenkovej sumy 165 € so 6%
ročným úrokom od 19.11.2014 do zaplatenia a zmenkovej odmeny 0,65 €, neúspešný však bol v časti
zmenkového úroku 0,25% ročne, a to aj v časti, v ktorej došlo k zastaveniu konania (zmenkový úrok

0,19% denne), keďže zavinil zastavenie konania späťvzatím návrhu, pričom táto suma niekoľkokrát
prevyšuje zmenkovú sumu, neúspešný bol aj v časti nepriznania zákonného úroku 6% ročne zo
zmenkovej sumy od 25.10.2010 do 18.11.2014, nemá preto nárok na náhradu trov konania. Úspešnej
žalovanej trovy konania nevznikli, preto odvolací súd stranám náhradu trov konania nepriznal.

49. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie jepodané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).