Rozhodnutie ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, August 22, 2016

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 2T/111/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6415010300
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Toma
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2016:6415010300.3

Rozhodnutie

Okresný súd Žiar nad Hronom samosudcom JUDr. Miroslavom Tomom, na hlavnom pojednávaní
konanom dňa 22.8.2016 takto,

r o z h o d o l :

Obžalovaný W. M., nar. XX.XX.XXXX v M., trvale bytom U. K. nad B., t.č. na neznámom mieste,

j e v i n n ý, ž e

hocimuzustanovenia§62anasl.Zákonaorodineč.36/2005Z.z. vzneníneskoršíchpredpisovvyplýva
povinnosť vyživovať svojho syna M. M.,nar. XX.X.XXXX, pričom táto povinnosť mu bola deklarovaná aj
rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn. 11P 395/2004 z 7.3.2006, ktorým bol zaviazaný prispievať na
jeho výživu sumou rovnajúcou sa 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa,

alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona a rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom
sp. zn. 13C 39/2007 zo dňa 15.8.2007, právoplatným dňa 30.8.2007, ktorým bol zaviazaný prispievať na
výživu syna M. sumou vo výške 39,38 eur (1.200,- Sk) mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci k rukám
matky U. M., bytom K. nad B., Ul. F. č. XXX/XXX, avšak obžalovaný si svoju vyživovaciu povinnosť v
mieste trvalého bydliska a na miestach kde sa zdržiaval riadne a včas neplnil, čím mu za obdobie od

mája 2006 až do súčasnej doby 22.8.2016 vznikol dlh na výživnom vo výške 3.159,18 eur,

hoci mu z ustanovenia § 71 a nasledujúcich Zákona o rodine číslo 36/2005 Z. z. v znení neskorších
predpisov, vyplýva povinnosť vyživovať svoju manželku U. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. nad B., Ul. F.
XXX/XXX, pričom táto povinnosť mu bola deklarovaná aj rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom
sp. zn. 5C 289/2005, z 5.6.2006, ktorým bol zaviazaný prispievať na jej výživu sumou 3,31 eur ( 100,- Sk)

mesačne za obdobie od 24.11.2005 do 01.05.2006, avšak obžalovaný si svoju vyživovaciu povinnosť
v mieste trvalého bydliska a na miestach kde sa zdržiaval riadne a včas neplnil, čim mu za obdobie od
24.11.2005 do 01.05.2006, vznikol dlh na výživnom vo výške 16,60 eur,

t e d a

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplnil z nedbanlivosti zákonnú povinnosť vyživovať iného
a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,

t ý m s p á c h a l

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. b) Tr. zákona č. 300/2005, v znení zákona
č. 313/2011 Z. z.

Za to sa o d s u d z u j ePodľa § 207ods. 3 Tr. zákona, k trestu odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch ) rokov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a), § 50 ods. 1 Trestného zákona obžalovanému výkon trestu odňatia slobody
podmienečne odkladá, na skúšobnú dobu v trvaní 5 (päť) rokov.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu v Žiari nad Hornom z 21.12.2015 sp. zn. 2T 111/2015 bol obžalovaný W.
M. uznaný vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. b) Tr. zákona na

tom skutkovom základe, že:

hoci mu z ustanovenia § 62 a nasledujúcich Zákona o rodine číslo 36/2005 Z. z. v znení neskorších
predpisov, vyplýva povinnosť vyživovať svoje deti M. M., nar. XX.XX.XXXX a Y. M., nar. XX.XX.XXXX,
pričom táto povinnosť mu bola deklarovaná aj rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn. 11P 395/2004, z

07.03.2006, ktorým bol zaviazaný prispievať na ich výživu sumou rovnajúcou sa 30 % zo sumy životného
minimanakaždédieťazvlášťarozsudkomOkresnéhosúduŽiarnadHronomsp.zn.13C39/2007zodňa
15.08.2007, právoplatným dňa 30.08.2007, ktorým bol zaviazaný prispievať na výživu syna M. sumou
vo výške 39,38 eur ( 1.200,- Sk ) mesačne a na výživu syna Y. sumou 33,19 eur ( 1.000,- Sk ) mesačne,
vždy do 15-teho dňa v mesiaci k rukám matky U. M., bytom K. nad B., Ul. F. XXX/XXX, avšak obžalovaný

si svoju vyživovaciu povinnosť v mieste trvalého bydliska na miestach kde sa zdržiaval riadne a v čas
neplnil, čím mu za obdobie od mája 2006 až do súčasnej doby 21.12.2015 vznikol dlh na výživnom vo
výške 5.942,70 eur,

hoci mu z ustanovenia § 71 a nasledujúcich Zákona o rodine číslo 36/2005 Z. z. v znení neskorších

predpisov, vyplýva povinnosť vyživovať svoju manželku U. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. nad B., Ul. F.
XXX/XXX, pričom táto povinnosť mu bola deklarovaná aj rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom
sp. zn. 5C 289/2005, z 5.6.2006, ktorým bol zaviazaný prispievať na jej výživu sumou 3,31 eur ( 100,- Sk)
mesačne za obdobie od 24.11.2005 do 01.05.2006, avšak obžalovaný si svoju vyživovaciu povinnosť
v mieste trvalého bydliska a na miestach kde sa zdržiaval riadne a včas neplnil, čim mu za obdobie od

24.11.2005 do 01.05.2006, vznikol dlh na výživnom vo výške 16,60 eur,

bol odsúdený podľa § 207 ods. 3 Tr. zákona, § 41 ods. 1 Tr. zákona k úhrnnému trestu odňatia slobody
v trvaní 2 rokov výkon, ktorého mu bol podľa § 49 ods. 1 písm. a), § 50 ods. 1 Tr. zákona podmienečne
odložený na skúšobnú dobu v trvaní 5 rokov.

Prvostupňový súd svoj rozsudok odôvodnil tým, že:

Opatrením vyšetrovateľa PZ ORPZ OKP v Žiari nad Hronom z 23.03.2015 sp. zn. ORP-95/OVK-
ZH-2012 bolo rozhodnuté, že podľa § 358 a nasledujúce Tr. poriadku sa konanie proti obvinenému W.

M. vykoná, ako konanie proti ušlému. Opatrením predsedu senátu Okresného súdu v Žiari nad Hronom
z 10.06.2015 sp. zn. 2T 111/2015 bolo podľa § 360 Tr. poriadku rozhodnuté, že podľa § 358 ods. 1 Tr.
poriadku a nasledujúce sa konanie proti obvinenému W. vykoná, ako konanie proti ušlému.

Na hlavnom pojednávaní, ktoré bolo vykonané podľa § 255 ods. 2 Tr. poriadku aj v neprítomnosti

poškodenej U. M. bolo vykonané dokazovanie prečítaním podľa § 263 ods. 2 Tr. poriadku zápisníc o
výsluchu svedka poškodeného U., prečítaním podľa § 269 Tr. poriadku listinných dôkazov.

Poškodená U. M. v prípravnom konaní 20.12.2006 uviedla, že žije v spoločnej domácnosti u svojej
matky s maloletými synmi M., nar. XX.XX.XXXX a Y., nar. XX.XX.XXXX, obžalovaný bol zaviazaný

prispievať rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn. 11P 395/2004 zo dňa 07.03.2006 na výživu mal.
detí vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, súčasne obe deti boli
zverené do jej výchovy a starostlivosti. Následne rozsudkom Okresného súdu v Žiari nad Hronom sp.
zn. 5C 289/05 z 15.06.2005 bol obžalovaný zaviazaný prispievať na jej výživu manželským výživným
vo výške 100,- Sk od 24.11.2005 do 01.05.2006. Obžalovaný si neplní vyživovaciu povinnosť ani na

ňu ani na svojej maloleté deti. Od marca 2002 nebola s obžalovaným v kontakte. V tom čase pracovalispoločnevTaliansku,pričomtamotehotnelaavofebruári2002savrátilanaSlovenskoajsobžalovaným,
ktorý znova odišiel do Talianska a mal sa vrátiť na synove narodeniny, odvtedy ako obžalovaný odišiel
ho nevidela, ani sa jej nepodarilo s ním skontaktovať. Tento svojho mladšieho syna nikdy nevidel.

Potvrdila, že v tej dobe bola nezamestnaná, na predlženej materskej dovolenke, mesačne poberala
sumu 5.520,- Sk. V ďalšej výpovedi v prípravnom konaní 22.05.2012 poškodená U. M. uviedla, že
obžalovaný si stále neplní svoju vyživovaciu povinnosť, nezaplatil nič dovtedy z dlžnej sumy. V tom
čase podľa jej informácií sa obžalovaný mal zdržiavať niekde v Českej republike, presné miesto pobytu
uviesťnevedela.Vďalšejvýpovedivprípravnomkonaníz26.04.2013poškodenáuviedla,žeobžalovaný

žiadne výživné neposlal, na obe deti má platiť sumou vo výške 73 eur. Sama nevedela uviesť kde sa
zdržuje, nebola s ním v žiadnom kontakte. Synovia navštevujú základnú školu, potvrdila, že podala
návrh na exekúciu, nebolo však nič vymožené, pretože nebolo z čoho ani nemali vedomosť kde sa
obžalovaný nachádza. Z ďalšej výpovedi v prípravnom konaní dňa 15.05.2015 poškodená U. M. uviedla,
že rozsudkom Okresného súdu v Žiari nad Hronom sp. zn. 13C 39/07 zo dňa 15.08.2007 bol obžalovaný
zaviazaný prispievať na výživu mal. M. sumou vo výške 1.200,- Sk (39,83 eur) a na výživu maloletého

Y. sumou vo výške 1.000,- Sk (33,19 eur). Obžalovaný si však svoju vyživovaciu povinnosť neplní od
19.04.2006 doposiaľ. Potvrdila, že od roku 2008 je živnostníčkou, pričom živnosť vykonáva v Rakúsku,
kde chodí na turnusy. Mesačný príjem, ktorý zahŕňa aj prídavky na deti má v sume okolo 1.700 eur.
Náhradné výživné poberala len v roku 2006 asi polroka. Synovia navštevujú základnú školu, mesačné
nákladypredstavujúsumuokolo1.300eur.Všetkynákladyznášavýlučnesamaatietopokrývazosvojho

príjmu. Mladší syn obžalovaného v živote nevidel, starší mal 1,5 roka, keď obžalovaný odišiel. Synom
sa nikdy neozval, nikdy ich nekontaktoval. Po odchode obžalovaného 01.03.2002 do Talianska tohto
osobne už viac nevidela, ani s ním netelefonovala. Tento by sa mal nachádzať, podľa jej informácií v
Taliansku, bližšie kde pracuje, ako žije a s kým nevedela uviesť. Niekedy v roku 2002 jej na facebook
prišla žiadosť o priateľstvo od arek tanak, kde bola priložená fotografia troch mužov, pričom jedným z

nich bol obžalovaný. Sama túto žiadosť ignorovala.

Rozsudkom Okresného súdu v Nitre zo 07.03.2006 č.k.11P 395/2004-31 boli zverené mal. deti M. M.
a Y. do osobnej starostlivosti matke - poškodenej a otec - obžalovaný bol , zaviazaný prispievať na
každé dieťa vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na

nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona vždy do 15 dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

Rozsudkom Okresného súdu v Žiari nad Hronom z 5.6.2006 č.k. 5C 289/2005 - 41 bol obžalovaný
zaviazaný prispievať na výživu poškodenej sumou 100,- Sk mesačne za obdobie od 24.11.2005 do
01.05.2006, ktoré bol povinný zaplatiť poškodenej v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozsudok

nadobudol právoplatnosť 11.07.2006.

Rozsudkom Okresného súdu v Žiari nad Hronom z 15.08.2007 č.k. 13C 39/2007 boli manželstvo
poškodenej a obžalovaného rozvedené. Na čas po rozvode boli mal. deti zverené do osobnej
starostlivosti poškodenej, obžalovaný bol zaviazaný prispievať výživným vo výške 1.200,- Sk na mal.

M. a vo výške 1.000,- Sk na mal. Y..

Z oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, úsek služieb pre občana,
pracovisko Žiar nad Hronom súd zistil, že obžalovaný nebol evidovaný, ako uchádzač o zamestnanie,
nepoberal štátnu sociálnu dávku, nepoberal hmotnú núdzu a nepoberal náhradné výživné, vo

všetkých prípadoch za sledované obdobie od januára 2005 do súčasnosti. Zo správy Sociálnej
poisťovne, pobočka Žiar nad Hronom vyplýva, že obžalovaný si nepodal žiadosť o poskytnutie dávky
v nezamestnanosti, nie je evidovaný ako poberateľ nemocenských dávok, dôchodku, úrazových dávok
a dávok garančného poistenia.

Z návrhu na výkon exekúcie vyplýva, že poškodená podala návrh na výkon exekúcie výživného voči
obžalovanému s tým, že tomuto vznikol dlh na výživnom od apríla 2006 do apríla 2007 v celkovej výške
16.344,- Sk. Z potvrdenia materskej školy v Žiari nad Hronom, ktorú navštevovali obe mal. deti v roku
2006 vyplýva, že náklady na materskú školu mal. M. činili 1.310,- Sk a na mal. Y. 670,- Sk. Z potvrdení
Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, pracovisko Zlaté Moravce, odbor sociálnych vecí o poberaní

rodičovského príspevku vyplýva, že poškodená poberala rodičovský príspevok v rokoch 2005-2006 z
toho v roku 2005 od januára do októbra, v roku 2006 od marca do októbra. Z potvrdení Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny Nitra, pracovisko Zlaté Moravce, odbor sociálnych vecí o poberaní prídavku na
dieťa vyplýva, že poškodená poberala prídavky na dieťa v celom roku 2005, v roku 2006 v mesiacochjanuár až október. Z potvrdení Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, pracovisko Zlaté Moravce,
odbor sociálnych vecí o poberaní dávky v hmotnej núdzi vyplýva, že poškodená poberala dávku v
hmotnej núdzi v novembri, decembri 2005, januári a februári 2006.

Z výpisu zo Živnostenského registra Obvodného úradu, odboru životného prostredia v Žiari nad Hornom
z roku 2006 vyplýva, že obžalovaný sa nenachádza v živnostenskom registri. Z oznámenia Daňového
úradu Žiar nad Hronom z roku 2006 súd zistil, že obžalovaný nie je registrovaný, ako daňový subjekt
príslušného daňového úradu. Z úradných záznamov OR PZ UJKP Nitra z rokov 2006-2007 vyplýva, že

sa nepodarilo vypátrať pobyt obžalovaného. Z úradných záznamov OO PZ Žiar nad Hronom z rokov
2011-2012 súd zistil, že obžalovaný žil v uvedenom období v Ríme v Talianskej republike.

Z oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, pracovisko Žiar nad Hronom
vyplýva, že za obžalovaného bolo vyplácané náhradné výživné od augusta 2008 do januára 2009.
Poškodená podala dňa 27.01.2012 novú žiadosť o náhradné výživné, tento nárok však jej nebol

priznaný. Z potvrdení Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, pracovisko Žiar nad
Hronom vyplýva, že poškodená poberala náhradné výživné za neplatné výživné v roku 2008 od augusta
do decembra, v roku 2009 v mesiaci január. Z oznámenia obecného úradu v Gioia Del Colles, okres Bari
Talianska republika vyplýva, že obžalovaný nemá v ich obci prihlásený pobyt, hoci tento podľa zistených
informácií sa mal zdržiavať v uvedenej obci na adrese Via Citatello č. 8.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine číslo 36/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov, plnenie vyživovacej
povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé
sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine číslo 36/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov, obaja rodiča
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má
právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine číslo 36/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov, každý rodič bez

ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť
v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa
alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine číslo 36/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov, pri určenie rozsahu

vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak
rodičia žijú spolu prihliadane súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 71 ods. 1 Zákona o rodine číslo 36/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov, manželia majú
vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého

z nich urči jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní
o určení rozsahu vyž. povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.

Pri vyhodnotení dôkazov v zmysle § 2 ods. 12 Tr. poriadku súd uzavrel, že vina obžalovaného bola
jednoznačne a bez pochyby preukázaná. Bolo preukázané výsluchom poškodenej, že obžalovaný

po odchode zo spoločnej domácnosti v žalovanom období do dňa hlavného pojednávania na výživu
svojich dvoch maloletých detí a v žalovanom období na manželské výživné ničím neprispel. Je
vysoko pravdepodobné, že obžalovaný o rozsudkoch, ktorým boli zverené maloleté deti do osobnej
starostlivosti poškodenej, listinnými dôkazmi o určení výživného, manželskom výživnom, rozvode
manželstva, nevedel. Obžalovaný odišiel na neznáme miesto bez zanechania akéhokoľvek kontaktu.

Podľa názoru súdu však obžalovaný musel vedieť, že je povinný prispievať na výživu svojich maloletých
detí minimálne podľa svojich možností a schopností. Obžalovaný musel predpokladať, že poškodená z
dôvodu starostlivosti o mal. deti najmä v čase, keď boli ešte v nízkom veku, bude mať finančné problémy.
Podľa názoru súdu konal vo vedomej nedbanlivosti v zmysle § 16 písm. a) Tr. zákona.

Je zrejmé, že v konaní sa nepodarilo preukázať súčasné osobné, rodinné a majetkové pomery
obžalovaného.Súd konanie obžalovaného, ktorý najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplnil z nedbanlivosti
zákonnú povinnosť vyživovať iného a čin spáchal závažnejším spôsobom konania pod dlhší čas právne
kvalifikoval,akoprečinzanedbaniapovinnejvýživypodľa§207ods.1,3písm.b)Tr.zákona.Podľa§138

písm. b) Tr. zákona závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu po dlhší čas.

Súd upravil v zmysle § 122 ods. 13 Tr. zákona dlžné výživné na maloleté deti, na rozdiel od obžaloby
do dňa hlavného pojednávania.

Mesto (mestský úrad) Žiar nad Hronom v správe o povesti uviedlo, že mestská polícia sa s obžalovaný
nezaoberala v žiadnej súvislosti, bližšie informácie o osobe obžalovaného nie sú im známe. Okresným
úradom, odborom všeobecne vnútornej správy v Žiari nad Hronom priestupkovo postihovaný nebol.
Doposiaľ bol dvakrát súdne trestaný, naposledy rozsudkom Okresného súdu v Žiari nad Hronom z
11.11.1998 sp. zn. 3T 127/98 pre trestný čin lúpeže spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 234 ods.
1, 2 písm. d) Tr. zákona číslo 140/61 Zb. v znení zmien a doplnkov k trestu odňatia slobody v trvaní

2 rokov, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu do 09.12.2003. Osvedčil sa
21.06.2004 na páchateľa sa hľadí, ako keby nebol odsúdený.

Pri úvahe o druhu a výmere trestu súd prihliadol k ustanoveniam § 34 ods. 1, 2,3,4,6 Tr. zákona pričom
poľahčujúce okolnosti podľa § 36 Tr. zákona a priťažujúce okolnosti podľa § 37 Tr. zákona nezistil,

preto podľa § 38 ods. 2 Tr. zákona pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností je vyrovnaný, pričom
je toho názoru, že obžalovanému je nevyhnutné vzhľadom na dobu páchania trestnej činnosti uložiť
podľa § 41 ods. 1 Tr. zákona úhrnný trest odňatia slobody v strede dolnej polovice zákonom stanovenej
trestnej sadzby v trvaní dvoch rokov, výkon ktorého podľa § 49 ods. 1 písm. a), § 50 ods. 1 Tr. zákona
podmienečne odložil na skúšobnú dobu na hornej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby v trvaní

5 rokov.

Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici z 3.2.2016 sp. zn. 3To 14/2016 bol podľa § 321 ods. 1
písm. a), b), c) Tr. poriadku zrušený rozsudok okresného súdu v celom rozsahu, vec bola podľa § 322
ods. 1 Tr. poriadku vrátená okresnému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie.

Druhostupňovýsúdsvojrozsudokodôvodniltým,žetrebavytknúťorgánomčinnýmvprípravnomkonaní,
ako aj súdu prvého stupňa, že voči obžalovanému sa koná v jeho neprítomnosti, bez toho, aby sa
mohol vyjadriť ku vznesenému obvineniu a v súčasnosti potom aj vypovedať na hlavnom pojednávaní
a obhajovať sa z pohľadu možného naplnenia skutkovej podstaty žalovaného trestného činu, ktorý si

vyžaduje ešte aj úmyselnú formu zavinenia. Podľa názoru odvolacieho súdu nie je naplnená vo vzťahu k
novonarodenému dieťaťu ani len nedbanlivostná zložka spáchania predmetného trestného činu, pretože
nemôže jednoznačne ustáliť, že skutočne obžalovaný vie o narodení tohto dieťaťa.

Za hlavné pochybenie druhostupňový súd považuje zo strany prvostupňového súdu jeho ignorovanie

zistiť súčasný pobyt obžalovaného a zabezpečiť jeho predvolanie. Súd v konaní bez faktického záujmu
o riadne procesne vykonaného hlavného pojednávania proti ušlému, až po dostatočnej skutočnej snahe
realizovať práva obžalovaného, hlavne v možnosti jeho obhajoby a práv vyplývajúcich v tomto smere z
Trestného poriadku. Súd nesprávne konštatoval, aj v opatrení, ktorým rozhodol o konaní proti ušlému v
zmysle § 358 ods. 1 Tr. poriadku, kde len odkázal na návrh prokurátora v obžalobe na takýto postup a

tým údajne majú byť splnené všetky zákonné podmienky pre konanie proti ušlému.

Takýto postup v konkrétnom prípade je vzhľadom na jeho špecifickosť konania v prípravnom konaní proti
ušlému a bez doterajšej akejkoľvek možnosti obhajoby obžalovaného, konaním nezákonným, majúcim
za následok hlavne porušenie základných práv obžalovaného na obhajobu. Rozsudok okresného súdu

je na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu veci už v prípravnom konaní, tiež na hlavnom
pojednávaní. Prvostupňový súd nemal uvažovať o prijatí návrhu obžaloby, na konanie proti ušlému v
zmysle § 358 Tr. poriadku za súčasného porušenia základných práv obžalovaného, bližšie vyjadrených
v § 34, § 36, § 37 Tr. poriadku. Za týchto okolností nemôže práva obžalovaného na obhajobu
nahradiť ustanovený obhajca, hlavne pri uplatnení práv zaručených obžalovanému v zmysle uvedených

ustanovení Trestného poriadku.

Preto druhostupňový súd videl v doterajšom konaní jediný zákonný postup z hľadiska procesného, len v
konaní obhajcu, keď ostatné orgány prípravného konania a súd zlyhali zásadným spôsobom. Napadnutýrozsudok je zmätočný v dôsledku uvedených porušení základných práv obžalovaného a napadnutého
rozsudku vo výroku o vine, žiadnymi dôkazmi, ktoré by sami o sebe alebo v celom súhrne jednoznačne
poukazovali vinu obžalovaného v zmysle úmyselného zavinenia na spáchaní predmetných čiastkových

skutkov a trestného činu hlavne v rozpore s ustanovením § 2 ods. 10, § 2 ods. 12 Tr. poriadku. Z
pohľadu preskúmateľnosti rozsudku a náležitostí jeho odôvodnenia aj absenciou základných náležitostí
písomného vyhotovenia rozsudku podľa § 168 ods. 1 Tr. poriadku.

Za týchto okolností považoval odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu za nezákonný

až zmätočný. Povinnosťou súdu prvého stupňa bude vysporiadať sa so základnými ustanoveniami
Trestného poriadku, hlavne ktoré smerujú k dodržaniu základných práv obžalovaného a potom aj
vedenia samotného procesu dokazovania pred súdom a tiež správnosti písomného vyhotovenia
rozsudku, resp. iného rozhodnutia vo veci.

Na hlavných pojednávaniach bolo vykonané dokazovanie dňa 20.6.2016 výsluchom poškodenej U.

M., prečítaním podľa § 269 Tr. poriadku listinných dôkazov, dňa 22.8.2016 prečítaním podľa § 269 Tr.
poriadku listinných dôkazov. Súd obe hlavné pojednávanie vykonal podľa § 361 ods. 2 Tr. poriadku v
neprítomnosti obžalovaného.

Poškodená U. M., bývalá manželka obžalovaného na hlavnom pojednávaní uviedla, že oznámila na

polícii, že sa cez facebook niekto prihlásil pod menom obžalovaného, nič z toho však nebolo. Bolo
to v roku 2012. Sama nie je v kontakte s ďalšou rodinou obžalovaného. Rodičia obžalovaného sa o
vnúčatá nezaujímajú. Na otázky prokurátora uviedla, že po informácií na facebooku bola na polícii, či
má na to reagovať, žiadnu kladnú informáciu nedostala, tak spätne neodpovedala. Sama nevedela, či
to bol obžalovaný alebo nie. Náhradné výživné nepoberá z dôvodu, že nemá nárok. Na otázky obhajoby

uviedla, že matka obžalovaného vedela o narodení syna Y. Obžalovaný o tom nevedel, pretože sama s
nímvkontaktenebola.Dňa1.3.2002obžalovanýodišielnaspäťdoTalianska.Koncommarca2002,resp.
začiatkomapríla2002snímtelefonovala,žejesprvýmdieťaťomvnemocnici.Vtomčaseeštenevedela,
že je tehotná s druhým synom. Obžalovaný mal prísť v júni 2002 späť na Slovensko. Obžalovaný sa
však neozval, keď telefonovala matke obžalovaného, táto jej odpovedala, že obžalovaný sa nechce s

ňou kontaktovať. Matka obžalovaného jej uvádzala, že obžalovaný stratil pas, telefón, že ho okradli,
zamlčovala ho. Zdôraznila, že nevie či vie, alebo nevie obžalovaný, že bola tehotná s druhým dieťaťom.
Sama túto informáciu obžalovanému nepovedala. Na otázky súdu zdôraznila, že obžalovaný odchádzal
1.3.2002 do Talianska, kde sa mal zdržať do júna 2002. Posledne telefonovala pravdepodobne sama
obžalovanému koncom marca, resp. začiatkom apríla 2002. Sama v tom čase mala materskú 2.600,-

Sk, takže paušál alebo niečo iné si nemohla dovoliť platiť. Sama netušila čo bolo príčinou toho, že
obžalovaný prerušil akýkoľvek kontakt. Ohľadom druhého syna obžalovaný ani nevedel, že je tehotná.
Predtým bola s obžalovaným spolu v Taliansku dva mesiace na jednej haciende. Obžalovaný jedenkrát
odišiel do Talianska 29.júna 2001. V tom čase si volali spolu dvakrát mesačne. Dňa 10.12.2001 prišiel
obžalovaný pre ňu domov, že spolu aj s maloletým synom pôjdu do Talianska. Následne sama nechala

mal. syna M. u svojich rodičov a spolu s obžalovaným na dva mesiace vycestovali do Talianska. Sama
po dvoch mesiacoch pre nevyhovujúce podmienky sa vrátila domov, čo bolo 10.2.2002. Na facebooku
bola uverejnená fotka, tri osoby na lavičke, prišla jej správa, že obžalovaný je v strede medzi nimi.
Nevedela jednoznačne uviesť, či na fotografii bol skutočne obžalovaný z dôvodu, že ho už nevidela
14 rokov. Od roku 2002 bola na materskej, neskôr pracovala v Zlatých Moravciach, ďalej pracovala

brigádnicky prevažne, ako čašníčka. Od roku 2008 je v Rakúsku. Pokiaľ pracovala vo fabrike v Zlatých
Moravciach zarobila mesačne 12-13.000,- Sk. Pokiaľ pracovala, ako čašníčka, tak zarobila 3-4.000,- Sk
mesačne. Materskú poberala pri prvom synovi 2.600,- Sk, pri druhom synovi 3.200,- Sk mesačne. V
Rakúsku pracovala vo viacerých rodinách, ako opatrovateľka na živnosť. Mesačne zarobí okolo 1.000
eur. Väčšinou pracovala turnusy dva týždne v práci a dva týždne doma. Synovia navštevujú Základnú

školu Dr. L. v K. nad B. s tým, že starší syn končí a bude pokračovať v štúdiu na F. hotelovej škole v
K. nad B., mladší syn je žiakom 7 triedy. Zo svojho príjmu dokáže zabezpečiť základné potreby detí.
Keď je v práci v zahraničí, pár rokov sa starala o deti opatrovateľka, v súčasnej dobe jej otec. S rodičmi
obžalovaného nie je v žiadnom kontakte. Otca obžalovaného nepozná, matka obžalovaného nemá
záujem.

Zo správy Okresného riaditeľstva PZ, Obvodného oddelenia PZ Žiar nad Hronom na obžalovaného
vyplýva, že tento sa nedopustil trestného činu, pre ktorý by bol vyšetrovaný, nebol ani priestupkovo
riešený. Iné poznatky o obžalovanom nie sú im známe.Z oznámenie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, úsek služieb pre občana prac. Žiar
nad Hronom vyplýva, že obžalovaný bol vedený, ako uchádzač o zamestnanie v období od 16.11.1999

do 12.3.2000. Štátnu sociálnu dávku nepoberá. Pomoc v hmotnej núdzi poberal naposledy od 1.12.2002
do 31.1.2004.

ZosprávyORPZOKPŽiarnadHronomsúdzistil,žepoobžalovanombolovyhlásenéceloštátnepátranie
v IS PATRO od 5.6.2013. Osoba obžalovaného sa v mieste posledného bydliska nezdržuje, podľa

získaných informácií cestou Národné ústredie SIRENE sa zdržuje na území Talianska, ako bezdomovec,
pričom bližšie informácie, v ktorej časti a v ktorom meste nie sú známe.

ZoznámeniaÚradupráce,sociálnychvecí arodinyBanskáŠtiavnica,prac.ŽiarnadHronomvyplýva,že
sa pokúšali vykonať šetrenie v domácnosti mal. detí M. a Y. M., avšak v čase návštevy nebol nikto doma
prítomný. Matka sa telefonicky skontaktovala, pričom uviedla, že pracuje v dvojtýždňových intervaloch v

Rakúsku, kde sa práve v tom čase nachádzala. V čase jej neprítomnosti výchovu mal. detí zabezpečuje
ich starý otec.

Zo správy Mestského úradu Žiar nad Hronom vyplýva, že skutočný pobyt obžalovaného nepoznajú,
bližšie informácie poskytnúť nevedia.

Z oznámenia Prezídia Policajného zboru, úradu medzinárodnej policajnej spolupráce, Národnej ústredni
SIRENE Bratislava zo 4.7.2016 súd zistil, že dňa 14.8.2015 prijali oznámenie od odboru dokladov a
evidencií Prezídia policajného zboru o tom, že menovaný odbor prijal z Veľvyslanectva SR v Londýne
oznámenie o odcudzení občianskeho preukazu občana SR a súčasne informáciu, že menovaný sa

pravdepodobne zdržiava v Talianskej republike.

Zo správy Prezídia Policajného zboru, odboru dokladov a evidencií Bratislava vyplýva, že obdržali
z Veľvyslanectva SR v Londýne oznámenie o odcudzení občianskeho preukazu občana Slovenskej
republiky obžalovaného. Vzhľadom na skutočnosť, že po menovanej osobe je vyhlásené pátranie

upovedomili, že menovaná osoba sa pravdepodobne zdržiava v Talianskej republike. Z pripojeného
oznámenia o strate vyplýva, že obžalovanému bol vydaný náhradný cestovný doklad 12.8.2015 s
dátumom platnosti 15.11.2015.

Pri opätovnom vyhodnotení dôkazov v zmysle v § 2 ods. 12 Tr. poriadku, rešpektujúc právny názor

druhostupňového súdu, súd opätovne uzavrel, že vina obžalovaného bola jednoznačne a bez pochyby
preukázaná v bode 1 vo vzťahu k mal. synovi M. a v bode 2. Bolo preukázané výsluchom poškodenej na
hlavnom pojednávaní, že obžalovaný 1.3.2002 odišiel zo spoločnej domácnosti do Talianskej republiky,
pričom následne s poškodenou bol v telefonickom kontakte koncom marca, resp. začiatkom apríla 2002
stým,žedomovsamávrátiťvjúni2002.Odvtedypoškodenásobžalovanýmnebolavžiadnomkontakte.

Obžalovaný na výživu svojich detí ničím neprispel. Obžalovaný si musel byť vedomí v akej sociálnej
situácii, v akých ekonomických podmienkach opúšťa svoju bývalú manželku, musel predpokladať, že
poškodená bude riešiť svoju situáciu úpravou styku s mal. synom a určením vyživovacej povinnosti,
taktiež bude riešiť svoju situáciu manželským výživným. Je vysoko pravdepodobné, že obžalovaný
o predmetných rozsudkoch, ktorým bol mal. M. zverený do osobnej starostlivosti poškodenej a

obžalovaný zaviazaný platiť výživné, taktiež o rozsudku, ktorým bolo určené manželské výživné nevedel.
Obžalovaný sa zdržiaval na neznámom mieste, pravdepodobne v Talianskej republike, bez zanechania
akéhokoľvek kontaktu. Za žalované obdobie sa podarilo získať od obžalovaného jedinú informáciu, keď
12.8.2015 bol menovanému vydaný náhradný cestovný doklad na Veľvyslanectve SR v Londýne vo
Veľkej Británii s dátumom platnosti do 15.11.2015. Obžalovaný si musel byť vedomý, že je povinný

prispievať na výživu svojho mal. dieťaťa a svojej manželky, podľa svojich možností a schopností.
Obžalovaný musel vedieť, že poškodená, keď bol mal. syn ešte v nízkom veku, že môže mať finančné
problémy. Na druhej strane hoci obžalovaný je pravdepodobne, ako bezdomovec na neznámom mieste
v Talianskej republike, je zrejmé, že musel mať voľné finančné prostriedky, keď si dovolil odtiaľ cestovať
do Veľkej Británie v roku 2015.

Súd konanie obžalovaného, ktorým najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplnil z nedbanlivosti
zákonnú povinnosť vyživovať iného a čin spáchal závažnejším spôsobom konania pod dlhší čas právne
kvalifikoval, ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. b) Tr. zákona. Podľa §
138 písm. b) Tr. zákona závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu po dlhšíčas. Súd upravil v zmysle § 122 ods. 13 Tr. zákona dlžné výživné na maloletého syna M., na rozdiel
od obžaloby, do dňa hlavného pojednávania. Súd vypustil zo skutkovej vety povinnosť obžalovaného
vyživovať svojho syna mal. Y., nar. XX.XX.XXXX z dôvodu, ktorý uvádzal druhostupňový súd, a ktorý

potvrdila aj poškodená, že obžalovaný o tehotenstve a narodení svojho druhého syna nevedel.

Pri úvahe o druhu a výmere trestu súd prihliadol k ustanoveniam § 34 ods. 1, 2,3,4,6 Tr. zákona pričom
poľahčujúce okolnosti podľa § 36 Tr. zákona a priťažujúce okolnosti podľa § 37 Tr. zákona nezistil, preto
podľa § 38 ods. 2 Tr. zákona pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností je vyrovnaný.

Pri prečine zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. b) Tr. zákona možno uložiť
páchateľovi trest odňatia slobody na 1 rok až 5 rokov.

Podľa názor súdu je obžalovanému nevyhnutné na dobu páchania trestnej činnosti od 24.11.2005 do
1.5.2006 a od mája 2006 do súčasnej doby, do dňa hlavného pojednávania pričom, ani od prvotných

rozhodnutí vo veci obžalovaný na výživu ničím neprispel, uložiť trest odňatia slobody v strede dolnej
polovici zákonom stanovenej trestnej sadzby v trvaní 2 rokov, výkon ktorého podľa § 49 ods. 1 písm. a),
§ 50 ods. 1 Tr. zákona podmienečne odložil na skúšobnú dobu na hornej hranici zákonom stanovenej
trestnej sadzby v trvaní 5 rokov.

Podľa „lex specialis“ § 362 ods. 1 Tr. poriadku odsúdený v konaní podľa tohto dielu má právo podať
návrh na opätovné prejednanie svojej veci súdom v jeho prítomnosti pre nesplnenie podmienok podľa
§ 358 ods. 1 Tr. poriadku do uplynutia 6 mesiacov odo dňa keď sa dozvedel o trestnom stíhaní, alebo
odsúdení najneskôr však v príslušnej premlčacej dobe ustanovenej v trestnom zákone.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
oznámenia na tunajšom súde.