Rozsudok Judgement was issued on Thursday, October 5, 2016

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 5C/72/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8514201084
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vladimír Gurka

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2016:8514201084.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa sudcom Mgr. Vladimírom Gurkom v rodinnej veci navrhovateľky: K. V.,

nar. X.X.XXXX, bytom Y. č. XX/XX, P. proti otcovi mal. dieťaťa: K. Y., nar. X.X.XXXX, bytom C. X, G.
o určenie otcovstva k mal. E. V., nar. XX.X.XXXX, bytom Y. č. XX/XX, P., zast. opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny v Starej Ľubovni, takto

r o z h o d o l :

I. Súd z a s t a v u j e konanie o určenie otcovstva k mal. E. V., nar. XX.X.XXXX, trvale
bytom Y. č. XX/XX, P..

II. Súd z v e r u j e maloletú E. V., nar. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti matke K. V., nar. X.X.XXXX,

trvale bytom Y. č. XX/XX, P., ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok.

III. Otec maloletého dieťaťa K. Y., nar. X.X.XXXX je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej E.
V., nar. XX.X.XXXX sumou 27,13 Eur mesačne, počnúc dňom 26.2.2014, ktoré výživné je otec povinný
uhrádzať vždy do 15-tého dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám matky mal. dieťaťa.

IV. Súd styk otca s maloletým dieťaťom n e u p r a v u j e.

V. Dlžné výživné za obdobie od 26.2. 2014 do 5.10.2016 vo výške 848,32 Eur je otec mal. dieťaťa p
o v i n n ý uhrádzať v pravidelných mesačných splátkach po 25,- Eur spolu s bežným výživným až
do úplného vyrovnania s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého
dlžného výživného.

VI. V prevyšujúcej časti týkajúcej sa určenia výživného nad sumu 27,13 eur mesačne súd konanie z
a s t a v u j e.

VII. Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov tohto konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala určenia otcovstva k maloletej E. V. a úpravy
rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu. Svoj návrh odôvodnila tým, že dňa 11.1.2013 porodila
maloletú E.. Meno otca v rodnom liste nie je uvedené, pretože otec dieťaťa nechcel uznať otcovstvo
dobrovoľne. S menovaným sa spoznala vtedy, keď začal chodiť do P.. Potom s ním odišla do Českej
republiky, kde s ním žila. Tam porodila aj maloletého K. Y., a to XX.X.XXXX. Keď mal syn asi 6 mesiacov,

vrátili sa bývať na Slovensko. V tom čase mala otcom mal. E. opakovane sexuálny styk. Otehotnela
niekedy v mesiaci apríl až máj 2012. Žiadne tabletky ani inú ochranu nepoužívali. Keď otehotnela,
oznámilatopootcovidieťaťa.Asiv4.mesiacitehotenstvaotecdieťaťaodišieldoČeskejrepubliky.Asipo
mesiaci prišiel do P. spolu s rodičmi. Pohádali sa a po on odišiel spolu s rodičmi späť do Českej republiky.Od uvedeného obdobia sa nevrátil. Narodenie dieťaťa mu neoznamovala, ale túto informáciu dostal od
svojej rodiny, teda od jeho brata a sestry, ktorí boli u navrhovateľky na návšteve. V čase rozhodnom pre
počatie dieťaťa nemala sexuálny styk s iným mužom. V dobe keď otec dieťaťa odchádzal do Českej

republiky, vedel o tom že je s ním tehotná. Zároveň v návrhu špecifikovala svoje osobné a majetkové
pomery a pomery maloletého dieťaťa.

Súd uznesením č.k. 5C/72/2014-21 zo dňa 7.4.2014 ustanovil maloletému dieťaťa opatrovníka ÚPSVaR
v Starej Ľubovni.

Otec dieťaťa vo svojom prvom vyjadrení neuznával otcovstvo k mal. E. V.. Popísal priebeh vzťahu s
navrhovateľkou, ktorý v podstatným črtách súhlasil s popisom vzťahu v návrhu navrhovateľky. V čase,
keď žili na Slovensku, dochádzalo medzi nimi k hádkach, a to jednak pre spôsob nakladania s peniazmi
zo strany navrhovateľky, ktorá rodičovský príspevok nepoužívala na potreby dieťaťa, ale na splátky
svojich dlhov. Keďže si nemohol nájsť zamestnanie, odišiel do Českej republiky, kde sa snažil nájsť si

prácu. S navrhovateľkou bol v zriekavom telefonickom kontakte. Pred jeho odchodom zo Slovenska s
navrhovateľkou takmer intímne nežil. O tom, že čaká dieťa ho neinformovala, ani mu narodenie mal.
E. neoznámila. O narodení dieťaťa sa dozvedel až v roku 2014 od svojej sestry. Zároveň uviedol, že
vzhľadom na jeho pomery nie je schopný platiť výživné vo výške 30 eur mesačne ako výživné na syna K..

Vo svojom druhom vyjadrení, reagujúc na výzvu súdu a doklady predložené navrhovateľkou
preukazujúcimi, kedy sa otec dieťaťa ešte zdržiaval na Slovensku, otec dieťaťa po zvážení všetkých
okolností uznal otcovstva k mal. E.. Zároveň špecifikoval svoje osobné a majetkové pomery.

Súd poučil účastníkov o ich procesných právach a povinnostiach a vo veci nariadil pojednávanie.

Otec dieťaťa sa na pojednávanie bez ospravedlnenia nedostavil, preto súd prejednal vec aj v jeho
neprítomnosti v zmysle § 31 Civilného mimosporového poriadku (C.m.p.). Otec dieťaťa sa dostavil na
pojednávanie až po vyhlásení rozsudku, s ktorým bol oboznámený. K veci samej nechcel nič uviesť.

Navrhovateľka na pojednávaní po oboznámení, že otec dieťaťa uznal otcovstvo, teda v tejto časti bude

konanie zastavené a predmetom konania ostala iba úprava rodičovských práva a povinností uviedla,
trvánatom,abydieťabolozverenéjejstým,žehobudezastupovaťaspravovaťjehomajetok.Vzhľadom
na pomery otca dieťa navrhla určiť výživné v minimálnej výške, t.j vo výške 27,13 eur mesačne. Na
zvyšnej časti výživného prevyšujúcej sumu 27,13 eur netrvala.

Opatrovník mal. dieťaťa súhlasil s tým, aby dieťa bolo zverené matke, ako aj s navrhnutou výškou
výživného.

Súd sa oboznámil so skutkovými tvrdeniami strán sporu, vykonal dokazovanie rodným listom mal.
dieťaťa, potvrdeniami ÚPSVaR v Starej Ľubovni o poberaní rodičovského príspevku za roky 2013-2016,

prídavkov na deti a náhradného výživného navrhovateľkou, dokladmi predloženými otcom dieťaťa, a to
poštovou poukážkou A, zoznamom vyplácaných dávok, nájomnou zmluvou a zistil tento skutkový stav:

Dňa 11.1.2013 porodila navrhovateľka maloletú E.. Otec dieťaťa v konaní pred súdom uznal otcovstvo
k nej. Mal. dieťa je od svojho narodenia v starostlivosti navrhovateľky, ktorá mu zabezpečuje jeho

potreby. Navrhovateľka v súčasnosti poberá rodičovský príspevok vo výške 203,20 eur (je na materskej
dovolenke s mal. K., ktorej otcom nie je K. Y.) a prídavky na 3 deti spolu vo výške 70,56 eur. Okrem toho
jej ÚPSVaR vypláca náhradné výživné na mal. K. Y. vo výške 27,13 eur.

Otec dieťaťa zdieľa spoločnú domácnosť s E. C., s ktorou má 3 deti. Spolu s družkou je spoločne

posudzovaná osobou pre účely sociálnych dávok, ktoré poberajú vo výške 15 240,-Kč (t.j. cca 565 eur).
Za nájom hradia 6 000,-Kč, za vodu 1 500,-Kč a za elektriku 1 500,-Kč. Okrem vyššie uvedených troch
vyživovacích povinností má ešte vyživovaciu povinnosť k mal. K. Y. vo výške 27,13 eur.

Podľa § 84 Zákona o rodine otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených v tomto

zákone súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu.

Podľa § 90 Zákona o rodine ak nie je otcovstvo určené podľa domnienky otcovstva manžela matky,
možno ho určiť súhlasným vyhlásením oboch rodičov.Podľa § 91 ods. 1 Zákona o rodine za otca sa považuje muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným
vyhlásením rodičov.

Podľa § 109 C.m.p. ak počas konania o určenie otcovstva dôjde k určeniu otcovstva súhlasným
vyhlásením rodičov alebo k osvojeniu dieťaťa, súd konanie zastaví.

Podľa § 110 C.m.p. s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o úprave výkonu rodičovských

práv a povinností a o výžive maloletého.

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery

v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú
primerane.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa
svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni
rodičov.

Podľa ods. 3 citovaného zákonného ustanovenia každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti
a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30
% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona.

Podľa ods. 4 citovaného zákonného ustanovenia pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada
na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na
starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

V danom prípade došlo v priebehu konania k uznaniu otcovstva zo strany otca, teda k určeniu otcovstva
súhlasným vyhlásením rodičov, súd konanie o určenie otcovstva zastavil v súlade s cit. § 109 C.m.p.
Následne súd pristúpil k úprave výkonu rodičovských práv a povinností a k určeniu výšky výživného na
maloleté dieťa.

Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že je v záujme mal. dieťaťa, aby bolo zverené do
starostlivosti matke, ktorá sa o neho do narodenia stará a zabezpečuje jeho potreby. Maloleté dieťa je
zvyknuté na prostredie, v ktorom vyrastá od narodenia, pričom je nepochybné, že je citovo naviazané
na svoju matku. Súd preto zveril mal. dieťa navrhovateľke, ktorá bude mal. dieťa zároveň zastupovať
a spravovať jej majetok.

Pri určení výšky výživného súd vychádzal z majetkových a zárobkových pomerov rodičov mal. dieťaťa,
ako aj z návrhu navrhovateľky, ktorá navrhla zaviazať otca dieťaťa na platenie minimálneho výživného.
Minimálne výživné v zmysle § 62 ods. 3 Zákona o rodine je povinný platiť každý rodič bez ohľadu na
svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Súd pritom dospel k záveru, že určená výška výživného

vzhľadom na súčasné pomery otca mal. dieťaťa, ktorý spolu s družkou poberá iba sociálne dávky, z
ktorých väčšiu časť použijú na úhradu nájmu a inkasa a má spolu 5 vyživovacích povinností, zodpovedá
možnostiam a schopnostiam otca mal. detí. Súd preto v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami
určil výživné v minimálnej výške. Zároveň súd rozhodol aj o dlžnom výživnom za obdobie od 26.2.2014do 5.10.2016, ktoré vypočítal ako súčet pomerných častí výživného za mesiac 02/2014 a 10/2016 (t.j.
za 3 dni februára 2014 vo výške 2,91 eur (27,13 eur : 28 dní x 3 dni) a za 5 dní októbra 2016 vo výške
4,38 eur (27,13 eur : 31 dní x 5 dní)) a výživného za 31 celých mesiacov po 27,13 eur (od 03/2014 do

09/2016). Dlžné výživné súd umožnil otcovi platiť v splátkach spolu s bežným výživným pod hrozbou
straty možnosti splácať dlžné výživné pri omeškaní čo aj len jednej splátky. V prevyšujúcej týkajúcej
sa určenia výživného nad sumu 27,13 eur mesačne súd konanie zastavil v zmysle § 29 ods. 1 C.m.p.,
pretože navrhovateľka na pojednávaní netrvala na vyššom výživnom, čo súd podľa obsahu vyhodnotil
ako čiastočné späťvzatie návrhu v uvedenej časti.

Styk s otcom súd neupravoval vzhľadom na návrh navrhovateľky, voči čomu otec nenamietal.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo
na náhradu trov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia tohto rozsudku
na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z.