Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, July 29, 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6CoE/44/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214216826
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Polyáková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4214216826.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Polyákovej a členiek senátu
JUDr. Ingrid Doležajovej a JUDr. Dagmar Podhorcovej, v exekučnej veci oprávnenej: POHOTOVOSŤ,
s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO 35 807 598, zastúpenej Advocate s.r.o., so sídlom
Bratislava, Pribinova 25, IČO 36 865 141, v mene ktorej vykonáva advokáciu ako konateľ a advokát
JUDr. Martin Máčaj, proti povinnému: V. F., nar. XX. XX. XXXX, U. V., U. XX, o vymoženie 593,51 eura s

príslušenstvom, na odvolanie oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Komárno z 13. marca 2015
č. k. 5Er/1187/2014-17 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením, vydaným vyššou súdnou úradníčkou, zamietol súd prvej inštancie žiadosť
súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V

dôvodoch svojho uznesenia uviedol, že exekučným titulom v konaní bol rozhodcovský rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., sp. zn. SR 08318/08 zo
dňa 09. 09. 2008 vydaný na základe porušenia Zmluvy o úvere č. 4670109 zo dňa 05. 12. 2007. Vzťah
medzi oprávnenou a povinným posúdil ako spotrebiteľský, aplikujúc naň ust. § 39, § 53 ods. 1, 3 a 4,
§ 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Preskúmal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul, ich súlad resp., rozpor so zákonom a dospel k záveru,

že žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia nemožno vyhovieť, pretože vo Všeobecných
podmienkach poskytnutia úveru (VPPÚ) Zmluvy o úvere v bode 17 sa nachádza rozhodcovská doložka,
v zmysle ktorej sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy o úvere,
vrátane sporu jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom
zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom Bratislava, ak žalujúca zmluvná
strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných

predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov
rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana
podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu. Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ
ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto
zmluvy, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, na všeobecnom súde, považuje sa táto
skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije

v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej
je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená
právomoc rozhodcovského súdu. Dôvodil, že uvedená zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej
zmluve, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby
spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný
rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre

exekútora.Poukázalnaskutočnosť,žedoložkaneboladojednanávčasevyššejbdelostispotrebiteľa,ale
na začiatku zmluvného vzťahu. Argumentoval, že takto formulovaná rozhodcovská doložka spôsobujeznačnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, je v zmysle
ustanovenia § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neplatná. Na základe vyššie uvedených skutočností
dospel k záveru, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia je potrebné v zmysle § 44 ods.

2 Exekučného poriadku zamietnuť.

2. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie oprávnená, domáhajúc sa jeho zrušenia
a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Vo svojom odvolaní uviedla, že právne
posúdenie veci súdom prvej inštancie je nesprávne, ak súd posúdil vec podľa normy, ktorá na daný

skutkový stav nedopadá alebo právnu normu síce určil správne, avšak nesprávne ju interpretoval
alebo ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval. Poukázala na to, že ust. § 45 ods. 1, 2 Zákona
o rozhodcovskom konaní síce upravuje povinnosť exekučných súdov zastaviť exekučné konanie
v prípade, ak rozhodcovský rozsudok ukladá povinnosť, ktorá odporuje dobrým mravom, avšak v
štádiu rozhodovania o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie exekučný súd posudzuje exekučný
titul z formálnej a materiálnej stránky. Formálne preskúmavanie exekučného titulu sa obmedzuje na

dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu tak ako vyžaduje ust. § 34 Zákona o
rozhodcovskom konaní, pričom preskúmavaním materiálnej stránky zisťuje exekučný súd, či sú splnené
hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi). Podľa
názoru oprávnenej v rámci exekučného konania súd nemôže zaujímať právne stanoviská a úvahy k
výrokusamotnéhoexekučnéhotitulu(rozhodcovskéhorozsudku)amusísaobmedziťlennatakédôvody

zastavenia exekúcie, ktoré majú povahu skutkovo zjavných dôvodov, t.j. nemôže sa jednať o dôvody
právneho posúdenia veci. Svoj záver oprela aj o nález Ústavného súdu SR sp. zn. 5/2000. Postupom
súdu v tejto veci a jeho výkladom ust. § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní dochádza podľa oprávnenej
k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je
v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní. Zdôraznila, že oprávnená uzatvorila

s povinným rozhodcovskú zmluvu podľa § 3 a nasl. ZoRK formou samostatného právneho úkonu a
na samostatnej listine. Poukázala na rozväzovaciu podmienku zakotvenú v rozhodcovskej zmluve, v
zmysle ktorej bola povinnému ponechaná možnosť obrátiť sa na všeobecný súd.

3. Povinný ani súdny exekútor sa k odvolaniu oprávnenej písomne nevyjadrili.

4. Sudca súdu prvej inštancie predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu, pretože odvolaniu
nemienil vyhovieť, nakoľko sa stotožnil so skutkovým a právnym posúdením veci tak, ako je uvedené
v napadnutom uznesení.
5. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2016 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej

aj ako CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote (§
362 CSP), a že spĺňa náležitosti § 365 a nasl. CSP, preskúmal napadnuté rozhodnutie viazaný rozsahom
a dôvodmi odvolania (§ 379 a 380 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie oprávnenej nie je dôvodné. Preto uznesenie súdu
prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

6. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj ako „CSP“), ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

8. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Ustanovením § 387 ods. 2 CSP je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného
odôvodneniarozhodnutia.Možnosťvypracovaniatakéhotoodôvodneniajepodmienenátým,žeodvolací
súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako

aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do
úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu
prvého inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvej inštancie, môže ho
iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvej inštancie.Odvolací súd musí odpovedať na podstatné a právne dôvody odvolania a nemôže sa obmedziť len
na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody.

10. Odvolací súd v zmysle § 379 a 380 CSP viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania sa plne stotožnil
s rozhodnutím súdu prvej inštancie, nakoľko bola jeho argumentácia vecne správna, objektívna,
presvedčivá a v neposlednom rade v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu SR ako aj nálezmi
Ústavného súdu SR. Mal za to, že všetky dôvody, ktoré oprávnená uvádzala v odvolaní vyriešil už súd

prvej inštancie v napadnutom uznesení, pričom rozhodnutia prvoinštančného a odvolacieho súdu nie je
možné posudzovať izolovane, pretože prvoinštančné a druhoinštančné konanie tvoria jeden celok.

11. Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej
a materiálnej. Ak je exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa aj napriek tomu nesprávne
nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená. V rozhodnutiach Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky č. k. 3Cdo/146/2011 zo dňa 13. 10. 2011 a č. k. 6Cdo/143/2011 zo dňa 18.
01. 2012 Najvyšší súd SR konštatuje, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí ako
exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať,
či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu
rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol

vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s
právomocouprejednaťdanýspor,niejeexekučnýsúdviazanýtým,akotútootázkuvyriešilrozhodcovský
súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej
okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný (uznesenie Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky z 13.10.2011 sp. zn. 3Cdo/146/2011).

12. Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak
priznáva právo, zaväzuje k povinnosti, alebo postihuje majetok.

13. Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí
rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených (§ 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku).

14. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

15. Podľa § 243d ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01. 01. 2015, Exekučné konanie na
podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor
spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu,4ead) vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať
len do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného

po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva
účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať.

16. Podľa § 243d ods. 2 zák. č. 335/20014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na

podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor
spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, 4ead/, a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa
použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.
17. Podľa 53 ods. 1 veta prvá, ods. 5 Obč. zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospech spotrebiteľa. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

18. V predmetnej veci z obsahu spisu je zrejmé, že na základe návrhu na vykonanie exekúcie spísanom
vo forme zápisnice pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., dňa 30. 05. 2014 saoprávnená domáhala voči povinnému vymoženia pohľadávky vo výške 593,51 eura s príslušenstvom.
K návrhu priložila exekučný titul - rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri
Slovenskej rozhodcovskej a.s., IČO: 35 922 791, so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava, vedený

pod sp. zn. SR 08318/08 zo dňa 09. 09. 2008. Na žiadosť súdu prvej inštancie doložila kópiu Zmluvy o
úvere č. 4670109 zo dňa 05. 12. 2007. Následne súd prvej inštancie rozhodol napadnutým uznesením.

19. Spotrebiteľská zmluva je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. V zmysle § 52 OZ za spotrebiteľa sa považuje fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti. Osoba, ktorá do postavenia odberateľa tovarov či služieb vstupuje konaním v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti je tzv. nespotrebiteľom. Nespotrebiteľský charakter
zmluvy musí byť preukázaný bezpečne, spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti, pričom dôkazné
bremeno je na dodávateľovi. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred
pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Odvolací súd

sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie a tiež považuje predmetnú zmluvu za spotrebiteľskú. Úver
poskytnutý oprávnenou túto charakteristiku spĺňa. Dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo inej forme definuje zák. č.
258/2001 Z. z. ako spotrebiteľský úver. Súčasťou zmluvy o úvere boli bez akýchkoľvek pochybností
Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré povinná ovplyvniť nemohla, nakoľko boli pripravené

už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Vzhľadom na túto skutočnosť je nevyhnutné na uvedený
vzťah použiť ustanovenia, ktoré sa vzťahujú na spotrebiteľské zmluvy. Odvolací súd preskúmaním
napadnutého rozhodnutia, spisového materiálu a tvrdení odvolateľky konštatuje, že okresný súd
preukázaný skutkový stav správne vyhodnotil v odôvodnení napadnutého uznesenia, na ktoré odvolací
súd poukazuje, a s ktorým sa stotožňuje.

20. Odvolací súd nezistil nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie ani v jednej z
odvolateľom namietaných okolností. Súd prvej inštancie správne považoval danú zmluvu uzatvorenú
medzi účastníkmi za spotrebiteľskú zmluvu podľa ustanovení OZ, pretože medzi účastníkmi ide o
spotrebiteľský právny vzťah. Predmetom zmluvy bolo dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov

vo forme úveru. Veriteľka - dodávateľka je podnikateľka, pričom medzi predmety jej činnosti patrí
aj poskytovanie úverov, pri uzatváraní zmluvy teda konala v rámci predmetu svojej podnikateľskej
činnosti a ako veriteľka zo zmluvy mala preto pri jej uzatváraní postavenie dodávateľa. Rozhodcovskú
doložku obsiahnutú vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru v bode 17. v znení citovanom
vyššie, súd prvej inštancie správne právne posúdil ako neprijateľnú v zmysle § 53 ods. 1 OZ

a tým absolútne neplatnú zmluvnú podmienku obsiahnutú v spotrebiteľskej zmluve, nakoľko celkom
zjavne spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa. Podstatnou z hľadiska vyslovenia absolútnej neplatnosti tohto dojednania je skutočnosť, že
táto podmienka nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná vzhľadom na jej splynutie s ostatnými
štandardnýmipodmienkamivzmluve,ktorájetypizovanouzmluvou-uzatvárasavoviacerýchprípadoch

ajeobvyklé,žespotrebiteľobsahzmluvynemámožnosťzmeniťčiovplyvniť,resp.niektorézozmluvných
dojednaní vylúčiť. Rozhodcovská doložka ponecháva spôsob riešenia prípadného sporu výlučne
na vôli dodávateľky, t. j. oprávnenej. Rozhodcovská doložka dojednaná za týchto podmienok môže
ľahko slúžiť na obchádzanie platnej právnej úpravy, slúžiacej na ochranu spotrebiteľa. Dodávateľka,
ktorá fakticky určuje, ktorý rozhodca bude rozhodovať o prípadných sporoch zo zmluvy, nakoľko

spotrebiteľ nemá možnosť tento výber ovplyvniť, je pre vybraného rozhodcu zdrojom príjmov, preto
je na mieste obava, do akej miery je potom takéto rozhodcovské konanie objektívne. Rozhodcovskú
doložku koncipovanú v takom znení, ako vyplýva z bodu 17. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru
spoločnosti POHOTOVOSŤ prvoinštančný súd správne právne posúdil ako neprijateľnú, a s poukazom
na ust. § 53 ods. 5 OZ tým absolútne neplatnú zmluvnú podmienku obsiahnutú v spotrebiteľskej zmluve,

nakoľko celkom zjavne spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných
strán a to v neprospech spotrebiteľa. Následkom tejto neplatnosti je skutočnosť, že rozhodcovský súd
vôbec nemal právomoc, vzhľadom na neplatnosť rozhodcovskej doložky, rozhodovať daný spor, preto
predmetný rozhodcovský rozsudok nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul.

21. Poukazujúc na vyššie uvedené dôvody odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol
vo výroku vecne správne, keď žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol, a preto
odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil.22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).