Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Friday, July 29, 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/434/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4110224491
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Doležajová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4110224491.4

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Doležajovej a členiek senátu
JUDr. Dagmar Podhorcovej a JUDr. Marty Polyákovej, v právnej veci žalobcov: 1/ U. F., nar. XX. XX.
XXXX, bytom R., C. tr. XX a 2/ X. F., bytom R. H., C. XXX/XX, obaja zastúpení Advokátkou kanceláriou
JUDr. René Hudzovič, s.r.o., so sídlom Nitra, Štefánikova tr. 49, proti žalovanej: O. J., nar. XX. XX. XXXX,
bytom R. H., A. 4, zastúpená JUDr. Kamilom Bereseckým, advokátom so sídlom Nitra, Farská 33, o

určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva, o odvolaní strán konania proti uzneseniu Okresného súdu
Nitra zo dňa 3. júna 2015 č. k. 18C/229/2010-236, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti, týkajúcej sa náhrady trov konania m e
n í tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade náhradu trov konania vo výške 1.256,99
eura Advokátskej kancelárii JUDr. René Hudzovič, s.r.o., so sídlom Nitra, Štefánikova tr. 49, do 3 dní
od právoplatnosti tohto uznesenia.

Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcom v 1. a 2.
rade náhradu trov konania, pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 99,50
eura a trov právneho zastúpenia vo výške 1.186,17 eura na účet právneho zástupcu žalobcov v 1. a

2. rade Advokátska kancelária JUDr. René Hudzovič, s.r.o., so sídlom Nitra, Štefánikova tr. 49, do 3
dní od nadobudnutia právoplatnosti uznesenia. Ďalším výrokom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť trovy
konania štátu vo výške 66,40 eura do 3 dní od právoplatnosti uznesenia na účet Okresného súdu Nitra.
V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa v1. rade sa písomne podanou žalobou zo dňa 22.
09. 2010 domáhala, aby súd rozhodol o určení vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Vo veci samej
rozhodol Okresný súd Nitra rozsudkom zo dňa 10. 10. 2013 č. k. 18C/229/2010-181 tak, že žalobe

vyhovel a o náhrade trov konania a trov štátu rozhodol s poukazom na § 151 ods. 3 OSP tak, že o nich
rozhodne samostatným uznesením, proti ktorému rozhodnutiu bolo podané odvolanie a Krajský súd v
Nitre rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. Rozhodnutie právne oprel o ust. § 142 ods. 1, § 151 ods.
1 a 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), ust. § 11 ods. 1 písm. a/, § 13 ods. 2 vyhlášky
č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len
„vyhláška“). Poukázal na to, že trovy konania žalobcov pozostávali zo zaplateného súdneho poplatku za

žalobu vo výške 99,50 eura a trov právneho zastúpenia, ktoré ich právny zástupca špecifikoval v podaní
zo dňa 11. 10. 2013 v celkovej výške 8.342,32 eura. Dospel k záveru, že žalobcom, ktorí boli v konaní
úspešní, v zmysle § 142 ods. 1 OSP vzniklo právo na náhradu trov konania v celkovej výške 1.285,67
eura, predstavujúcej sumu 99,50 eura za zaplatený súdny poplatok a sumu 1.186,17 eura ako trovy
právneho zastúpenia. V tejto súvislosti dôvodil, že hodnota jedného právneho úkonu v roku 2010 bola
vo výške 55,49 eura, v roku 2011 vo výške 57 eur, v roku 2012 vo výške 58,69 eura, v roku 2013 vo výške

60,07euraavroku2014vovýške61,85euravypočítanáako1/13-inavýpočtovéhozákladuzajednotlivé
roky, nakoľko nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, odvolávajúc sa na § 11 ods.1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z.. Pri rozhodovaní o trovách konania nevzhliadol u žalovanej ani dôvod pre
aplikáciuust.§150ods.1OSPaspoukazomnavýsledokpredmetnéhokonaniapretozaviazalžalovanú
na zaplatenie náhrady trov konania. Trovy právneho zastúpenia pozostávajúce z tarifnej odmeny priznal

za úkony: prevzatie a príprava zastúpenia zo dňa 20. 09. 2010 vo výške 55,49 eura + režijný paušál 7,21
eura, vyhotovenie návrhu na začatie konania zo dňa 20. 09. 2010 vo výške 55,49 eura + režijný paušál
7,21 eura, porada s klientom zo dňa 24. 01. 2011 v zmysle § 14 ods. 2 písm. a/ vyhlášky vo výške 38
eur + režijný paušál 7,41 eura, zastupovanie na pojednávaní dňa 08. 03. 2011 vo výške 57 eur + režijný
paušál 7,41 eura, zastupovanie na výsluchu dňa 13. 06. 2011 vo výške 57 eur + režijný paušál 7,41 eura,

zastupovanie na pojednávaní dňa 20. 09. 2011 vo výške 57 eur + režijný paušál 7,41 eura, zastupovanie
na pojednávaní dňa 22. 03. 2012 vo výške 58,69 eura + režijný paušál 7,63 eura, zastupovanie na
pojednávaní dňa 26. 04. 2012 vo výške 58,69 eura + režijný paušál 7,63 eura, vyhotovenie vyjadrenia zo
dňa 10. 05. 2012 vo výške 58,69 eura + režijný paušál 7,63 eura, zastupovanie na pojednávaní dňa 11.
09. 2012 vo výške 58,69 eura + režijný paušál 7,63 eura, vyhotovenie vyjadrenia k odvolaniu žalovanej
zo dňa 31. 01. 2013 vo výške 60,07 eura + režijný paušál 7,81 eura, prevzatie a príprava zastúpenia

žalobcu v 2. rade zo dňa 18. 09. 2013 vo výške 60,07 eura + režijný paušál 7,81 eura, zastupovanie
na pojednávaní žalobkyne v 1. rade dňa 19. 09. 2013 vo výške 60,07 eura + režijný paušál 7,81 eura,
zastupovanie na pojednávaní žalobcu v 2. rade dňa 19. 09. 2013 - § 13 ods. 2 vyhlášky vo výške 30,04
eura + režijný paušál 7,81 eura, zastupovanie na pojednávaní žalobkyne v 1. rade - § 14 ods. 5 vyhlášky
dňa 10. 10. 2013 vo výške 15,02 eura + režijný paušál 7,81 eura, zastupovanie na pojednávaní žalobcu

v 2. rade dňa 10. 10. 2013 - § 13 ods. 2, § 14 ods. 5 vyhlášky vo výške 7,51 eura + režijný paušál
7,81 eura + DPH, vyhotovenie vyjadrenia k odvolaniu za žalobkyňu v 1. rade zo dňa 28. 10. 2013 vo
výške 60,07 eura + režijný paušál 7,81 eura, vyhotovenie vyjadrenia k odvolaniu za žalobcu v 2. rade
- § 13 ods. 2 vyhlášky vo výške 30,04 eura + režijný paušál 7,81 eura, zastupovanie na pojednávaní
žalobkyne v 1. rade dňa 10. 12. 2014 vo výške 61,85 eura + režijný paušál 8,04 eura, zastupovanie na

pojednávaní žalobcu v 2. rade dňa 10. 12. 2014 vo výške 61,85 eura + režijný paušál 8,04 eura + 20%
DPH. Právnemu zástupcovi žalobcov v 1. a 2. rade nepriznal trovy právneho zastúpenia za úkon právnej
služby, a to vyjadrenie zo dňa 17. 05. 2012, nakoľko sa predmetné vyjadrenie v spise nenachádzalo.
Rozhodnutie v časti trov štátu odôvodnil ust. § 148 ods. 1 OSP argumentujúc, že v priebehu konania
vznikla potreba tlmočiť a prekladať z jazyka slovenského do jazyka maďarského, preto bol uznesením č.

k. 18C/229/2010-78 zo dňa 22. 11. 2011 ustanovený v konaní tlmočník Ing. Ernest Král a vyplatením mu
tlmočného vznikli v priebehu konania trovy štátu v sume 66,40 eura. Na ich náhradu zaviazal žalovanú
s ohľadom na plný úspech žalobcov v konaní.

2. Proti tomuto uzneseniu podali v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia v 1. a 2. rade v časti, týkajúcej

sa náhrady trov konania, domáhajúc sa ním jeho zmeny a uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť im
náhradu trov konania, pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku za žalobu vo výške 99,50 eura
a z trov právneho zastúpenia vo výške 10.072,42 eura na účet ich právneho zástupcu. Namietali určenie
základnej sadzby tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby podľa ust. § 11 ods. 1 vyhlášky, pretože v
predmetnom prípade bola hodnota veci určená už pri podaní žaloby, z ktorého dôvodu mal súd určiť

základnú sadzbu tarifnej odmeny v zmysle ust. § 10 ods. 1 vyhlášky, čo pri hodnote veci 30.080 eur
predstavuje sumu 469,74 eura za 1 úkon právnej služby. Taktiež mali za to, že súd prvej inštancie
pochybil, keď im nepriznal odmenu za úkon právnej služby, a to vyjadrenie zo dňa 17. 05. 2012 s
odôvodnením, že predmetné vyjadrenie sa v spise nenachádzalo. Kópiou tohto vyjadrenia opatreného
prezentačnou pečiatkou podateľne súdu prvej inštancie zo dňa 17. 05. 2012, ktorú k odvolaniu pripojili,

preukazovali, že predmetné vyjadrenie bolo riadne súdu doručené.

3. Včas podaným odvolaním napadla rozhodnutie súdu prvej inštancie len v časti náhrady trov konania
aj žalovaná, žiadala ho zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Poukázala na to, že
žalobu podala pôvodne len žalobkyňa v 1. rade, pričom žalobca v 2. rade pristúpil do konania dňa 18.

09. 2013. Napriek tomu mu súd prvej inštancie priznal v plnej výške náhradu trov za úkon zo dňa 18. 09.
2013 - príprava a prevzatie právneho zastúpenia a tiež aj za úkon zo dňa 10. 12. 2014. Argumentovala,
že súd prvej inštancie vychádzal pri rozhodovaní o náhrade trov právneho zastúpenia z ust. § 13 ods.
2 vyhlášky a vo všetkých úkonoch, týkajúcich sa žalobcu v 2. rade, s výnimkou označených úkonov,
základnúsadzbutarifnejodmenyznížilo50%zdôvodov,žesajednaloospoločnéúkonyprizastupovaní

dvoch alebo viacerých osôb. Mala za to, že aj odmena za uvedené dva úkony mala byť adekvátne
znížená. Zároveň namietala aj priznanie trov právneho zastúpenia žalobkyni v 1. rade v plnej výške
tarifnej odmeny.4. K odvolaniu žalobcov sa vyjadrila žalovaná písomným podaním, v ktorom uviedla, že žiada rozhodnúť
v zmysle ňou podaného odvolania. K žalobcami namietanému určeniu hodnoty úkonu právnej služby
uviedla, že aj pri určení súdneho poplatku za žalobu súd vychádzal z položky 1 písm. b/ Sadzobníka

súdnych poplatkov, a teda sama žalobkyňa vychádzala z právneho názoru, že predmet konania nie
je možné oceniť peniazmi. Dodala, že ak predmetom konania je „určenie, že nehnuteľnosti patria do
dedičstva ich právneho predchodcu“, potom takto formulovaný výrok má za následok, že hodnotu
konania nie je možné oceniť peniazmi. Preto súd prvej inštancie správne postupoval pri určení hodnoty
jedného úkonu právnej služby.

5. Žalobcovia vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedli, že úkon prevzatie a príprava
zastúpenia je samostatným úkonom každého jednotlivého účastníka zastupovaného advokátom a nejde
o spoločný úkon s inou osobou pri ich zastupovaní. Potvrdili, že za úkon vykonaný dňa 10. 12. 2014 mala
byť u žalobcu v 2. rade znížená základná sadzba tarifnej odmeny o 50 %, pričom takto zníženú si ju aj
ich právny zástupca uplatnil. Dodali, že v zmysle ust. § 13 ods. 2 vyhlášky sa základná sadzba tarifnej

odmeny za spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb znižuje o 50% len u druhej
a každej ďalšej osoby. Zotrvali na názore, že v predmetnej veci je pri určení hodnoty úkonu právnej
služby potrebné vychádzať z hodnoty sporných nehnuteľností a v ďalšom poukázali na dôvody svojho
odvolania.

6. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) prejednal odvolania strán
sporu bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že odvolanie
žalovanej je sčasti dôvodné.

7. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj ako „CSP“), ak nie je

ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

9. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania a trovách štátu po tom, čo
jeho rozsudok vo veci samej nadobudol právoplatnosť a zároveň ním bolo vyslovené, že o trovách
konania, vrátane trov štátu, súd rozhodne do 30 dní po jeho právoplatnosti. Pre absenciu odvolania
strán sporu proti výroku uznesenia o trovách štátu preskúmavané rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
a predmetom tohto odvolacieho konania tak zostal len výrok o náhrade trov konania.

10. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

11. V súdenej veci, vychádzajúc z obsahu spisu, je zrejmé, že žalobkyňa v 1. rade sa pôvodne žalobou
domáhala určenia, že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností v kat. úz. R., zapísaných vo výkaze Výmer

geometrického plánu č. 7/2010 zn. vyhotoveného X. dňa 24. 08. 2010 a úradne overeného dňa 31. 08.
2010 ako parc. č. 1881/2 - záhrada o výmere 349 m2 a parc. č. 1881/5 - záhrada o výmere 403 m2. Po
pripustení zmeny žaloby uznesením súdu prvej inštancie zo dňa 05. 02. 2013 č.k. 18C/229/2010-158 sa
predmetom konania stalo určenie, že uvedené nehnuteľnosti patria do dedičstva po neb. X. uznesením z
toho istého dňa č.k. 18C/229/2010-163 súd prvej inštancie pripustil, aby do konania na strane žalobkyne

pristúpil i žalobca v 2. rade. Rozsudkom súdu prvej inštancie zo dňa 10. 10. 2013 č.k. 18C/229/2010-181
v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa 10. 12. 2014 č.k. 25Co/436/2013-232 bolo žalobe
žalobcov vo veci samej vyhovené. Niet takto sporu, že v danej veci mali žalobcovia v 1. a 2. rade v
konaní plný úspech, čím bol daný dôvod pri rozhodovaní o náhrade trov konania v čase rozhodovania
súdu prvej inštancie pre aplikáciu ust. § 142 ods. 1 OSP a v čase rozhodovania odvolacieho súdu i pre

aplikáciu ust. § 255 ods. 1 CSP. Správne preto súd prvej inštancie zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcom
v 1. a 2. rade náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie ich práva, s ktorým záverom
sa odvolací súd stotožňuje. Podľa názoru odvolacieho súdu však výšku týchto trov neurčil v súlade s
platnou právnou úpravou.

12. Trovy konania žalobcov v 1. a 2. rade v danej veci pozostávali zo zaplateného súdneho poplatku
za žalobu vo výške 99,50 eura, ako i trov právneho zastúpenia, na spôsob určenia a výšku ktorých
sa vzťahuje vyhláška MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb (ďalej len „vyhláška“). Pri určení základnej sadzby tarifnej odmeny za 1 úkon právnejslužby bolo potrebné vychádzať z ust. § 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky, podľa ktorého ak nie je možné
vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami,
základná sadzba tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby je 1/13-ina výpočtového základu. Pokiaľ

žalobcovia spochybňovali vo svojom odvolaní práve aplikáciu ust. § 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky pri
určovaní základnej sadzby tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby, majúc za to, že túto je potrebné
určiť v súlade s § 10 ods. 1, 2 vyhlášky z hodnoty nehnuteľností, ktoré boli predmetom sporu, odvolací
súd sa s ich argumentáciou nestotožňuje. V tomto smere poukazuje predovšetkým na rozhodovaciu
prax Ústavného súdu SR, ktorý vo svojich rozhodnutiach už vyslovil názor, že pri aplikácii § 11 ods. 1

písm. a/ vyhlášky v spojení s § 80 písm. c/ OSP má rozhodujúci význam najmä v ňom uvedené slovné
spojenie „ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch“. Vyjadriť hodnotu alebo práva
predovšetkým znamená vysporiadať sa so skutočným obsahom predmetu konania, t.j. s tým, aké účinky
má pre účastníkov meritórne rozhodnutie súdu v konaní. Zdôraznil, že meritórnym rozhodnutím o určení,
že nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľoch, súd rozhodne o právnom vzťahu poručiteľov k
nehnuteľnostiam, čím zároveň dochádza k záväznému potvrdeniu postavenia žalobcov ako dedičov po

poručiteľovi so všetkými právami z toho vyplývajúcimi. Predmetom konania tak nie je samotné vlastnícke
právo žalobcov k nehnuteľnostiam, ktoré patria do dedičstva po poručiteľovi, keďže táto otázka bude
predmetom následného dedičského konania. V konečnom dôsledku má teda meritórne rozhodnutie
súdu iba nepriamy materiálny dosah na žalobcov a vo svojej podstate možno právne účinky takéhoto
rozhodnutia súdu v konaní charakterizovať ako vyriešenie predbežnej otázky, ktorá je relevantná pre

následný priebeh dedičského konania (porovnaj napr. IV. ÚS 574/2013, II. ÚS 295/2013). Tieto závery v
plnom rozsahu dopadajú i na súdenú vec a odvolací súd nevzhliadol dôvody od nich sa odkloniť, keďže
predmetom konania bolo určenie, že vec patrí do dedičstva po poručiteľovi, a teda v konaní sa riešila
otázka vlastníckeho práva poručiteľa a nie žalobcov ako jeho právnych nástupcov. Aké vlastnícke právo,
v akom rozsahu a v akej cene nadobudnú žalobcovia ako právni nástupcovia po poručiteľovi, sa vyrieši

až v konaní o dedičstve. Závery súdu prvej inštancie o aplikácii ust. § 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky pri
výpočte určenia základnej sadzby tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby sú preto správne. Základná
sadba tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby takto predstavovala v roku 2010 55,49 eura, v roku
2011 - 57 eur, v roku 2012 - 58,69 eura, v roku 2013 - 60,07 eura a v roku 2014 - 61,84 eura. Tarifná
odmena v uvedených výškach zostala zachovaná i po tom, čo do konania pristúpil žalobca v 2. rade (po

19. 03. 2013), pretože podľa § 13 ods. 2 vyhlášky základná sadba tarifnej odmeny sa zníži o 50 %, ak ide
o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb. Znamená to potom, že tarifná odmena
v roku 2013 predstavujúca sumu 60,07 eura pri zastúpení 2 žalobcov sa znížila o 50 %, t.j. na sumu
30,035 eura x 2 osoby je 60,07 eura a v roku 2014 50 %-tné zníženie zo sumy 61,84 eura predstavovalo
sumu 30,92 eura x 2 osoby, čo je 61,84 eura.

13. Vo svetle týchto záverov v roku 2010 trovy právneho zastúpenia žalobcov boli reprezentované
odmenou ich advokáta, ktorá mu v zmysle § 13a ods. 1 písm. a/, c/ vyhlášky patrí za 2 úkony právnej
služby (20. 09. 2010 - prevzatie a príprava zastúpenia, 22. 09. 2010 - podanie žaloby) po 55,49 eura, a
teda v sume 110,98 eura. V roku 2011 mu patrí odmena za 3 úkony právnej služby podľa § 13a ods. 1

písm. c/ vyhlášky (účasť na pojednávaní pred súdom prvej inštancie dňa 08. 03. 2011 a 20. 09. 2011 a na
ohliadke dňa 13. 06. 2011) po 57 eur, t.j. celkovo vo výške 171 eur. V roku 2012 advokátovi žalobcov patrí
odmena za 4 úkony právnej služby podľa § 13a ods. 1 písm. c/, d/ vyhlášky (účasť na pojednávaniach
pred súdom prvej inštancie dňa 22. 03., 26. 04. a 11. 09. 2012 a písomné vyjadrenie vo veci samej zo
dňa 10. 05. 2012) po 58,69 eura, a teda v sume 234,76 eura. Pokiaľ žalobcovia sa domáhali priznania

im odmeny i za úkon advokáta, a to písomné podanie zo dňa 17. 05. 2012, ktorého doručenie súdu
prvej inštancie preukázali v rámci odvolacieho konania a ktoré je aj súčasťou spisu, odvolací súd toto
vyhodnotil ako sprievodné podanie k predkladaným listinám, nespĺňajúce charakter podľa § 13a ods. 1
písm. c/ vyhlášky a ani účelnosti vo vzťahu k vyjadreniu sa vo veci samej, keďže už v predchádzajúcom
vyjadrení zo dňa 10. 05. 2012 (pred 7 dňami) žalobcovia poukazovali na predmetné listiny a skutočnosti

z nich vyplývajúce, a preto bolo účelné a hospodárne, aby ich predložili už v rámci predchádzajúceho
vyjadrenia. Za tento úkon tak odmena advokátovi neprináleží. V roku 2013 patrí advokátovi žalobcov
odmena za 3 úkony právnej služby po 60,07 eura (18. 09. 2013 - prevzatie a príprava zastúpenia žalobcu
v 2. rade, 19. 09. 2013 - účasť na pojednávaní pred súdom prvej inštancie, 28. 10. 2013 - vyjadrenie k
odvolaniu žalobcov vo veci samej) a za 1 úkon právnej služby po 30,03 eura pri použití ust. § 13a ods.

4 vyhlášky, keďže išlo o zastúpenie na pojednávaní dňa 10. 10. 2013, na ktorom došlo iba k vyhláseniu
rozsudku, z ktorého dôvodu odmena patrí len vo výške 1-ice základnej sadzby tarifnej odmeny. Rovnako
tak mu prináleží odmena i za 1 úkon právnej služby a to vyjadrenie k odvolaniu žalobkyne voči uzneseniu
súdu prvej inštancie zo dňa 04. 10. 2012 č.k. 18C/229/2010-152 vo výške 30,03 eura, t.j. vo výške 1-ice základnej sadzby tarifnej odmeny v zmysle § 13a ods. 2 písm. b/ vyhlášky, pretože išlo o vyjadrenie
smerujúcevočiodvolaniuprotirozhodnutiu,ktorénebolorozhodnutímvovecisamej.Znamenátopotom,
že za rok 2013 patrí advokátovi žalobcov odmena v celkovej výške 240,27 eura. Napokon v roku 2014

advokát žalobcov vykonal 1 úkon právnej služby, a to dňa 10. 12. 2014, kedy sa zúčastnil na odvolacom
pojednávaní a za tento úkon mu patrí odmena vo výške 61,84 eura. Celkom výška tarifnej odmeny
advokáta žalobcov v konaní tak činí sumu 818,85 eura.

14. V zmysle § 15a a § 16 ods. 3 vyhlášky advokátovi žalobcov popri nároku na odmenu patrí i náhrada

hotových výdavkov za 2 úkony právnej služby v roku 2010 po 7,21 eura, za 3 úkony právnej služby v roku
2011 po 7,41 eura, za 4 úkony právnej služby v roku 2012 po 7,63 eura, za 5 úkonov právnej služby, z
toho 3 vykonané pri zastupovaní dvoch žalobcov, čo znamená celkovo 8 x 7,81 eura a za 1 úkon právnej
služby pri dvoch žalobcoch v roku 2014, čo predstavuje 2x 8,04 eura, t.j. spolu vo výške 145,73 eura.
Odmena spolu s náhradami takto prináležia právnemu zástupcovi žalobcov v celkovej výške 964,58
eura. Keďže advokát žalobcov v 1. a 2. rade podľa Osvedčenia o registrácii pre daň z pridanej hodnoty

je platiteľom dane z pridanej hodnoty (DPH), v zmysle § 18 ods. 3 vyhlášky zvyšuje sa jeho odmena
a náhrady o 20 % daň z pridanej hodnoty, ktorú je povinný platiť podľa osobitného predpisu a ktorá
v danom prípade predstavuje sumu 192,91 eura (20 % zo sumy 964,58 eura). Takto zistenú náhradu
trov právneho zastúpenia vo výške 1.157,49 eura a po pripočítaní sumy 99,50 eura za zaplatený súdny
poplatok, t.j. v úhrnnej výške 1.256,99 eura, je žalovaná povinná zaplatiť advokátovi žalobcov (§ 263

ods. 1 CSP) do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

15. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 388
CSP a za použitia čl. 4 a čl. 17 CSP zmenil spôsobom uvedeným v enunciáte tohto uznesenia, pretože
neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

16. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, 2 CSP v spojení s § 255
ods. 2 CSP tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo s ohľadom na
nepatrný úspech žalovanej v odvolacom konaní.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie

znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).