Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 5, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/508/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7612217371
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Čabaiová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7612217371.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a sudkýň

JUDr. Evy Feťkovej a JUDr. Zuzany Matyiovej v spore žalobcu O., s.r.o., K., O. XX, IČO: 35 807 598,
zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., advokátska kancelária, Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864
421, proti žalovanej A., o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku 9C
90/2012-133 z 10.12.2013 v spojení s dopĺňacím uznesením 9C 90/2012/169 zo 14.7.2015 Okresného
súdu Spišská Nová Ves

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) rozsudkom žalobu
zamietol, zamietol aj návrh žalobcu na prerušenie konania a žalovanej náhradu trov konania nepriznal.
Dopĺňacím uznesením 9C 90/2012-169 zo 14.7.2015 nepriznal žalobcovi náhradu trov konania.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal proti žalovanej náhrady škody a nemajetkovej ujmy

nazákladenesprávnehoúradnéhopostupu,kuktorémumalodôjsťvoznačenýchexekučnýchkonaniach
vedených pred Okresným súdom Spišská Nová Ves, v ktorých žalobca vystupoval ako oprávnený. K
nesprávnemu úradnému postupu malo dôjsť tým spôsobom, že súd v exekučných konaniach zamietol
žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie (žaloby označené ISTINA
RS), rozhodol o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia po uplynutí zákonnej 15-
dňovej lehote (žaloby označené NZP), rozhodol o vydaní poverenia súdneho exekútora na vykonanie
exekúcie po zákonnej 15-dňovej lehote (žaloby označené NP) alebo rozhodol o návrhu oprávnenej na

zmenu súdneho exekútora po uplynutí 30- dňovej zákonnej lehoty (žaloby označené ZE), čím reálne
ohrozil jej legitímne očakávania na efektívne a účinné vymoženie jej pohľadávky a vystavil jej oprávnené
záujmy riziku insolvencie a zániku povinného, i zmarenie účelu konania pre stratu kontaktu s povinným,
čo ovplyvnilo jej ďalšie podnikateľské postupy a spôsobilo neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí,
ktoré mohla prijať. Žalobca v žalobách označených ako ISTINA RS namietal, že sú v rozpore so
zásadou legality zakotvenou v čl. 2 ods.2 Ústavy SR realizoval úplný judiciálny proces spočívajúci v
preskúmavaní zákonnosti exekučných titulov, t.j. opätovnom posudzovaní jej práva na zaplatenie dlhu

v časti istiny bez splnenia zákonných podmienok na takýto postup. Žalovaná na jej písomné žiadosti
o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a nemajetkovej ujmy v uvedených spojených
veciach v zmysle § 15 zák. č. 514/2003 Z.z. pozitívne nereagovala. V žalobách, v ktorých žalobca
namietal zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (ISTINARS) uviedol, že exekučný súd spôsobom odporujúcim zákonu konal tak, ako by sám rozhodoval vo veci
samej. Exekučný súd pritom nekoná o zrušení rozhodcovského rozsudku a ani nepokračuje v konaní vo
veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo vo vzájomnej žalobe. Z hľadiska princípu právnej istoty nemôže

všeobecný súd zamedziť účinkom rozhodcovského rozsudku na právne postavenie žalovaného tam,
kde neexistujú. Opravu rozhodnutí rozhodcovských súdov nie je možné využiť dodatočne potom, čo
takýto prostriedok už nemožno uplatniť. Exekučný súd tým, že nelegálnym postupom vykonal opätovné
posúdenie práva žalobcu na zaplatenie dlhu, vyvolal stav, ktorý založil prekážku veci rozhodnutej v
právnom vzťahu medzi oprávnenou a dlžníkom. Na jednej strane existuje exekučný titul - rozhodcovský

rozsudok, ktorý nie je možné zrušiť pre uplynutie zákonnej lehoty, avšak z pohľadu exekučného súdu
je materiálne nevykonateľný a na strane druhej nie je možné zo strany žalobcu iniciovať občianske
súdne konanie a požadovať súdnu ochranu práva na zaplatenie istiny s príslušenstvom, a to z
dôvodu že existenciou rozhodcovského rozsudku je založená prekážka veci právoplatne rozhodnutej,
ktorá je neodstrániteľnou vadou konania. Majetkovú škodu si žalobca v týchto žalobách uplatnil vo
výške náhrady istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím

všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní vedenom proti dlžníkovi zo záväzkového zmluvného
vzťahu založeného zmluvou o úvere. Zároveň si uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch,
pretože samotné konštatovanie porušenia práva na súdnu ochranu nie je dostatočným zadosťučinením
vzhľadom na vzniknutú ujmu. Nesprávny úradný postup súdu je takej intenzity, ktorá má za následok
zmarenie vymožiteľnosti majetkového práva žalobcu. V žalobách, ktorými sa domáhal náhrady škody

a nemajetkovej ujmy z dôvodu rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia po uplynutí 15-
dňovej lehoty (NZP) žalobca uviedol, že je povinnosťou exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti do 15
dní odo dňa jej doručenia, ak je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu.
Exekučný súd napriek tomu rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a to
zamietnutím tejto žiadosti, po uplynutí zákonom stanovenej doby. Žalobca vyvinul úsilie, aby docielil

vecný postup v exekučnom konaní, spísal a podal žiadosti o informáciu o stave konania, kde namietal
porušovanie svojich práv márnym plynutím času a požadoval informácie o stave konania a oznámenie
prekážky, ktorá bráni rozhodnutiu súdu o žiadosti o udelenie poverenia a to dňa 2.7.2009, 23.9.2009,
13.11.2009, 25.2.2010 a v dňoch 30.8.2010, 23.11.2010 a 25.5.2011 podal sťažnosti na prieťahy v
exekučných konaniach z dôvodu, že postup exekučného súdu bol nesprávny a v rozpore so zákonom,

konkrétnesust.§44ods.2Exekučnéhoporiadku.Voveciachneexistovaliokolnosti,ktorébyumožňovali
súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o udelení
poverenia na vykonanie exekúcie súd pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Z dôvodu takéhoto nesprávneho
úradného postupu exekučného súdu si uplatňuje náhradu majetkovej škody ako aj nemajetkovej ujmy
v peniazoch. Majetková škoda predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jej

činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávok v období, ktoré zbytočne uplynulo
medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej. Zároveň si
žalobca uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Pri určovaní primeranej náhrady nemajetkovej
ujmy vychádzal z doktríny prijatej ústavným súdom, podľa ktorej pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom
konaní je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške cca 660

€. Žalobca si preto uplatnil ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 55 € za každý mesiac
omeškania v činnosti exekučného súdu. V žalobách, v ktorých namietal vydanie poverenia exekučným
súdom pre súdneho exekútora na vykonanie exekúcie po zákonnej 15- dňovej lehote (žaloby označené
NP) taktiež poukázal na povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti o udelenie poverenia do 15
dní odo dňa doručenia žiadosti súdneho exekútora, ak je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie

rozhodcovského súdu. Exekučný súd napriek tomu rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia vydaním
poverenia po uplynutí zákonom stanovenej doby. Postup exekučného súdu bol nesprávny a v rozpore
so zákonom, konkrétne § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Vo veciach neexistovali okolnosti, ktoré by
umožňovali súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o
udelení poverenia na vykonanie exekúcie súd pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Z dôvodu nesprávneho

úradného postupu exekučného súdu si uplatňuje náhradu majetkovej škody, ako aj nemajetkovej ujmy
v peniazoch. Majetková škoda predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho
činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávok v období, ktoré zbytočne uplynulo
medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej. Zároveň si
žalobca uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Pri určovaní primeranej náhrady nemajetkovej

ujmy, aj v týchto žalobách vychádzal z doktríny prijatej ústavným súdom, podľa ktorej, pokiaľ ide o
zbytočné prieťahy v súdnom konaní je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje
satisfakcia vo výške cca 660,- € a uplatnil si ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy sumu 55
€ za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu. V žalobách, v ktorých žalobca namietalnesprávny úradný postup z dôvodu oneskoreného rozhodnutia súdu o zmene exekútora (ZE) uviedol,
že po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, žalobca v rámci exekučného konania podal návrh
na zmenu exekútora. K zmene exekútora rozhodnutím súdu nedošlo v zákonom stanovenej lehote,

t.j. do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora a to napriek tomu, že vec
nevykazovalaprvkynadmernejprávnejzložitosti.Zdôvodunesprávnehoúradnéhopostupuexekučného
súdu si uplatňuje náhradu majetkovej škody ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch. Majetková škoda
predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo
veci správy a udržateľnosti pohľadávok v období, ktoré zbytočné uplynulo medzi doručením návrhu na

zmenu súdneho exekútora a rozhodnutím o ňom vo výške 175 €. Zároveň si žalobca uplatnil náhradu
nemajetkovej ujmy v peniazoch, pri určovaní výšky ktorej vychádzal z doktríny prijatej ústavným súdom,
podľa ktorej, pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní je spravodlivé, ak sa na každý rok
poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške cca 663,88 €. Žalobca si uplatňoval ako primeranú
náhradu nemajetkovej ujmy sumu vo výške 55,32 € za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného
súdu.

3. Súd vec právne posúdil podľa ustanovení § 3 ods. 1 a 2, § 5 ods. 1, § 6 ods. 1 a 2, § 9 ods. 1 a 2, §
15 ods. 1, § 17 ods. 1 a 2, § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ako aj ust. § 44 ods.
1, 2, 8, § 41 ods. 2 písm. c/ a d/ zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok) a § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní a po vyhodnotení
vykonaných dôkazov dospel k záveru, že ani jedna z prejednávaných žalôb nie je dôvodná. Vykonaním
dokazovaním nemal preukázaný nesprávny úradný postup exekučného súdu v označených exekučných
konaniach, ani nezákonnosť žalobcom označených rozhodnutí exekučného súdu (ani jedno rozhodnutie
nebolo odvolacím súdom zrušené), ani výšku žalobcom uplatnenej náhrady škody a nemajetkovej ujmy.

Konštatoval, že hmotnoprávne podmienky uplatnenia nároku škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej
nesprávnym úradným postupom musia byť splnené súčasne a žalobca nepreukázal už prvú z nich, a
to existenciu nezákonných rozhodnutí exekučného súdu ani nesprávneho úradného postupu súdu v
uvedených exekučných konaniach.

4. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., a pretože žalobca nemal vo veci úspech
a úspešná žalovaná náhradu trov v zákonnej lehote nevyčíslila, účastníkom náhradu trov konania
nepriznal.

5. Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 písm. a/

v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/, g/ a h/ O.s.p., ako aj podľa § 205 ods. 2 písm. c/, d/, e/ a f/ O.s.p.
a navrhol rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V dôvodoch odvolania
vytkol súdu prvej inštancie, že ako strana konania nebol pred vynesením rozsudku oboznámený s
písomným vyjadrením žalovanej a toto mu bolo doručené až s rozsudkom, že nebol oboznámený s
vykonanými listinnými dôkazmi založenými v exekučnom spise a nemal možnosť sa k nim vyjadriť, ani

navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení, že súd vykonal dokazovanie listinami, ktorých pôvod nie
je z odôvodnenia rozhodnutia poznateľný a nie je zrejmé, či išlo o listiny založené v exekučnom spise.
Tvrdil, že v danej veci nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia pojednávania. Zároveň namietal, že vo
veci rozhodoval vylúčený sudca napriek tomu, že žalobca uskutočnil podanie, ktorým upovedomil súd
o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému bola vec pridelená, je potrebné z konania

vylúčiť. Rovnaký právny názor ako žalobca vyslovil aj Krajský súd v Trnave v rozhodnutí zo 17. októbra
2012 sp. zn. 11NcC/46/2012-24, na ktoré poukázal. Súd sa nedostatočne oboznámil s podmienkami,
za ktorých je možné viesť konanie, keď ignoroval žiadosť žalobcu o zrušenie (odročenie) nariadeného
pojednávania z dôležitého dôvodu. Žalobca nemal možnosť vyjadriť sa k tvrdeniam žalovanej, z ktorých
súd pri svojom rozhodnutí vychádzal a zachytil ich aj v odôvodnení svojho rozhodnutia, nemal možnosť

vyjadriť sa ani k dôkazom, ktoré súd vykonal a založil na nich svoje rozhodnutie. Za takejto situácie došlo
k porušeniu zásady kontradiktórnosti a porušeniu práva žalobcu na súdnu ochranu, ako aj k odňatiu
jeho možnosti konať pred súdom.

6. Žalovaná sa k odvolaniu nevyjadrila.

7. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas
oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle
§ 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu danom ust. § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP a z hľadísk uplatnenýchodvolacích dôvodov (§ 205 ods. 2 pís. a/, b, f/ O.s.p. v spojení s § 470 ods. 2 prvej vety CSP) a dospel k
záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde
v Košiciach dňa 5.10.2016 o 9.45 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 215/2. poschodie, pričom miesto

a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 29.9.2016 na úradnej tabuli a webovej
stránke Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods. 1, 3 CSP.

8. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav,
vykonané dôkazy vyhodnotil podľa zásad vyplývajúcich z ust. § 132 Občianskeho súdneho poriadku

účinného do 30.6.2016, t.j. v čase rozhodnutia súdu, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým
zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia
správnych predpisov a tieto aj správne vyložil, pričom nebola zistená ani žiadna vada, ktorá by mala za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, preto odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny
podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

9. Žalobca v odvolaní uplatnil odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. a/, c/ a f/ O.s.p., t.j. že v konaní
došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 písm. f/, g/, h/ O.s.p. Žalobca konkrétne namieta, že postupom
súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, pretože súd pojednával v jeho neprítomnosti, hoci
preto neboli splnené podmienky v zmysle ust. § 101 ods. 2 O.s.p., vo veci rozhodoval vylúčený sudca
a súd nesprávne právne vec posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a

nedostatočne zistil skutkový stav.

10. Pod odňatím možnosti konať pred súdom (§ 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. účinného do 30.6.2016, §
389 ods. 1 písm. b/ CSP účinného od 1.7.2016 - nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces) je potrebné rozumieť taký procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi konania (strane sporu)
odnímajú tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. Vo všeobecnosti ide o taký postup súdu, ktorým
sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní
za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. K odňatiu možnosti pred súdom konať
dochádza tiež vtedy, keď súd vec prejedná a rozhodne v neprítomnosti účastníka konania, hoci preto

nie sú splnené podmienky vyplývajúce z ust. § 101 ods. 2 O.s.p.

11. Súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na
pojednávanie ani nepožiada z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti
takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy (§ 101 ods. 2 O.s.p.).

12. Z cit. zákonného ustanovenia účinného v čase prejednania a rozhodnutia veci súdom prvej inštancie
vyplýva, že predpokladom uskutočnenia pojednávania a rozhodnutia v neprítomnosti účastníkov je
riadne predvolanie účastníka na pojednávanie, ktorý sa nedostaví a ani nepožiada z dôležitého dôvodu
o odročenie pojednávania. Predvolanie na pojednávanie sa musí účastníkom doručiť tak, aby mali

dostatok času na prípravu, spravidla najmenej päť dní pred dňom, keď sa má pojednávanie konať (§
115 ods. 2 O.s.p.).

13. V prejednávanej veci z obsahu spisu je preukázané splnenie podmienok pre pojednávanie súdu dňa
10.12.2013 v neprítomnosti účastníkov, bola zachovaná lehota na prípravu pojednávania v zmysle ust.

§ 115 ods. 2 O.s.p., žalobca ani jeho právny zástupca sa na pojednávanie nedostavili, svoju neúčasť
relevantnýmidôvodmineospravedlnili,akeďžesúdprvejinštancienepovažovalžalobcomtvrdenýdôvod
za dôležitý v zmysle § 119 ods. 2 O.s.p., za situácie, že žalovaná svoju neúčasť na pojednávaní
ospravedlnila, správne prejednal vec a rozhodol na tomto pojednávaní v neprítomnosti účastníkov, a
týmto postupom neodňal žalobcovi (ani žalovanej) právo konať pred súdom.

14. Ak sa žalobca ako riadne predvolaná strana na pojednávanie súdu z vlastnej vôle nedostavil,
ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie (spoliehajúc sa na opakovane podávanú a tými
istými dôvodmi odôvodňovanú žiadosť o „zrušenie“ pojednávania), sám sa zbavil procesnej možnosti
svojimi tvrdeniami, vyjadreniami a navrhovaním, resp. predkladaním dôkazov na súdnom pojednávaní

realizovať svoj vplyv na rozhodnutie súdu. Pokiaľ by sa žalobca súdneho pojednávania zúčastnil, mal
by možnosť vyjadriť sa k vykonaným dôkazom i realizovať ďalšie procesné práva spojené s účasťou na
pojednávaní, vrátane možnosti vyjadriť sa k skutkovým a právnym otázkam veci a navrhnúť dôkazy napodporu svojich tvrdení. Zásada kontradiktórnosti konania, ani právo žalobcu na súdnu ochranu preto
porušené neboli.

15. Z uvedeného je zrejmé, že nebol naplnený odvolací dôvod v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. a/ v
spojení s § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p., teda postupom súdu a prejednaním veci v neprítomnosti žalobcu,
nebola mu odňatá možnosť konať pred súdom.

16. Ani odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 221 ods. 1 písm. g/ O.s.p. nie je

daný, keďže vo veci nerozhodoval vylúčený sudca. Z obsahu spisu bolo zistené, že zákonná sudkyňa
JUDr. Stanislava Semanová, ktorej podľa rozvrhu práce bola náhodným výberom pridelená vec sp.
zn. 9C/90/2012 (a s ňou spojené veci), nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci, o čom
bolo rozhodnuté Krajským súdom v Košiciach právoplatným uznesením sp. zn. 4NcC 24/2012-14 z
22.10.2012.

17. Odvolací súd nezistil opodstatnenosť ani ďalších žalobcom namietaných odvolacích dôvodov v
zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. c/ a f/ O.s.p. Rozhodnutiu súdu nemožno vytknúť nedostatočné zistenie
skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov
nevyplynuli alebo nevyšli za konania najavo, že by opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že

by výsledok ním vykonaného hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom
vyplývajúcim z ust. § 133 až 135 O.s.p., alebo, že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne
zákonné ustanovenia, alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Napadnutý rozsudok nie je
ani nepreskúmateľný, a nebola zistená ani iná vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci.

18. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu a náležite zistil skutkový
stav, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 a nasl. O.s.p., z týchto dôkazov dospel k správnym
skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj
správne právne závery, preto odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 387

ods. 1 CSP potvrdil.

19. Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými zisteniami a právnym záverom súdu prvej
inštancie, podľa ktorého neboli splnené zákonné podmienky zodpovednosti žalovanej za škodu podľa
zákona č. 514/2003 Z.z., ktorá mala byť spôsobená žalobcovi tvrdeným nesprávnym úradným postupom

Okresného súdu Spišská Nová Ves v exekučných konaniach vedených na tomto súde či nezákonnými
rozhodnutiami vydaným v týchto konaní, a preto základ uplatneného nároku nie je daný. Nakoľko nie je
danýsamotnýzákladnárokužalobcu,súdsasprávnenezaoberalvýškounáhradyškody,činemajetkovej
ujmy, ktorú žalobca požadoval, a nebol preto povinný vykonávať v tomto smere dokazovanie. Z
odôvodnenia rozsudku vyplýva úvaha súdu, na základe ktorej dospel k záveru o vylúčení zodpovednosti

žalovanej za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, príp. nezákonnými rozhodnutiami aj s
poukazom na príslušné právne predpisy, ktoré aplikoval na zistený skutkový stav. Nenáležitá je preto
námietka žalobcu o nepreskúmateľnosti a arbitrárnosti záverov súdu prvej inštancie, na ktorých založil
svoje rozhodnutie.

20. Správne, podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú dôvody napadnutého rozsudku, s
ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto dôvody odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

21. Keďže odvolanie žalobcu nemožno považovať za opodstatnené, bol napadnutý rozsudok ako vecne
správny podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdený.

22. Žalobca nemal úspech v odvolacom konaní a úspešnej žalovanej žiadne trovy v odvolacom konaní
nevznikli, preto stranám sporu odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 CSP nepriznal náhradu
trov odvolacieho konania.

23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach hlasovaním pomerov hlasov 3 : 0 (§ 393
ods. 2 CSP).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie
je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí,
a to z dôvodov uvedených v § 420 CSP. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia
rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V
dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch uvedených v ust. § 429 ods. 2 CSP.