Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, September 29, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8Co/218/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8613201304
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8613201304.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov
JUDr. Branislava Brezu a Mgr. Miloša Koleka, v právnej veci žalobkyne T. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom
I. XXX/X, XXX XX I., zastúpenej splnomocneným zástupcom K. H., XXX/XX, proti žalovanému EOS KSI
Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 01 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpenému TOMÁŠ
KUŠNÍR,s.r.o.,sosídlomPajštúnska5,85102Bratislava,ourčeniežezmluvaoposkytnutieflexipôžičky

č. XXXXXXXXXXXXXXX je bezúročná a bez poplatkov a vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Svidník č.k. 4C 52/2013-163 to dňa 03. marca 2015,
jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Svidník (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom určil, že zmluva číslo

XXXXXXXXXXXXXXX zo dňa X.XX.XXXX je bezúročná a bez poplatkov, ďalej určil, že žalovaná je
povinná vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie v sume 343,87 eura s 8,75 % úrokom z omeškania
ročne od 11.2.2013 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Účastníkom náhradu trov
konania nepriznal. Posledným výrokom rozhodnutia určil, že žalovaná je povinná zaplatiť súdny poplatok
z návrhu na účet Okresného súdu Svidník vo výške 99,50 eura do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Súd prvej inštancie vychádzal zo zistenia, že zmluva o poskytnutí flexipôžičky č.
XXXXXXXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX uzatvorená medzi žalobkyňou a právnym predchodcom
žalovaného (Všeobecná úverová banka, a.s.) neobsahovala výšku úroku iba zápis - druh úrokovej
sadzby pevná. Z tohto dôvodu v zmysle § 4 odsek 3 písm. b/ druhá veta zákona č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu podpisu zmluvy (ďalej len „zákon“) sa daný úver
považuje za bezúročný a bez poplatkov. Daná situácia zároveň vytvárala stav na vydanie bezdôvodného
obohatenia, nakoľko bolo v konaní preukázané, že rozdiel medzi prijatým a zaplateným plnením je

343,87 Eur. Súd prvej inštancie tiež prihliadol na námietku žalovanej titulom premlčania nároku. K
uzavretiu zmluvy došlo 01.12.2004, pričom žalobkyňa žalobu podala 14.03.2013, teda lehota podľa
§ 107 odsek 2 OZ ku dňu podania žaloby neuplynula. Predmet sporu vyvolal list žalovanej zo dňa
14.02.2013, kedy sa táto voči žalobkyni začala domáhať zaplatenia 380,74 Eur. Nakoľko v úverovej
zmluve nebol uvedený údaj o výške úroku, postup právneho predchodcu žalovaného je potrebné
hodnotiť ako konanie v úmysle obísť ochranu spotrebiteľa. Na premlčanie sa teda bude vzťahovať §

107 odsek 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) a teda nárok žalobkyne nebol
premlčaný. Pri zohľadnení § 517 odsek 2 OZ, súd prvej inštancie rozhodol spôsobom ako je to uvedené
vo výroku napadnutého rozhodnutia.3. Proti rozsudku podal odvolanie žalovaný z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a
nedostatočného zistenia skutkového stavu. Svoje odvolanie dôvodil tvrdením, že súd prvej inštancie

pri posudzovaní predmetnej úverovej zmluvy aplikoval nesprávnu právnu normu, keď aplikoval zákon,
ktorý nebol účinný v čase uzavretia zmluvy. Podľa žalovaného zmluva spĺňala náležitosti podľa § 4
odsek 5 zákona. Žalovaný ďalej poukázal na to, že z opatrnosti vznesenú námietku premlčania súd
prvej inštancie nesprávne posúdil, keďže absenciu náležitostí v úverovej zmluve nemožno považovať
za úmyselné konanie právneho predchodcu žalovaného, ale len za nedbanlivostné bezdôvodné

obohatenie. Na základe vyššie uvedeného žalovaný navrhol aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil
a vec vrátil na ďalšie konanie. Zároveň si voči žalobkyni uplatnil trovy konania v prvoinštančnom a
odvolacom konaní.

4.Kodvolaniužalovanéhosavyjadrilažalobkyňa,ktorávprvomradepoukázalanaoznačenieodvolania,
ktoré považuje za zavádzajúce a zrelé na právne posúdenie jeho opodstatnenosti nakoľko je označené

ako odvolanie navrhovateľa. Podľa žalobkyne súd prvej inštancie dostatočne preukázal skutočnosti,
na základe ktorých vyslovil právny názor, že veriteľ (žalovaný) nemá právny nárok na úroky a poplatky,
ktoré nie sú uvedené v predmetnej zmluve. Navrhla aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne
správny potvrdil.

5. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 380 a nasl.
zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, účinný od 01.07.2016 (ďalej len „C.s.p.“) preskúmal
rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade
s ustanovení § 385 C.s.p. a contrario a zistil, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

6.Podľa§4odsek2písm.a/zákona(súčinnosťouvčasepodpísaniazmluvy),zmluvaospotrebiteľskom
úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a
inýchpoplatkov;akjetomožné,trebauviesťajsúčettýchtoplatiebsupozornenímnamožnosťúčtovania
kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť. Podľa odseku 5, od spotrebiteľa
nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

7. V zmysle zákona č. 634/1992 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (konkrétne § 23a), je predmetná zmluva
spotrebiteľskou zmluvou.

8. Podľa § 53 odsek 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka"). V zmysle OZ sú takéto ustanovenia neprijateľné a v konečnom dôsledku aj
neplatné.

9. Účelom právnej úpravy (§ 4 ods. 5 zákona) je bez akýchkoľvek pochybností aj poskytnutie ochrany

spotrebiteľovi. Ten má totiž právo byť informovaný o výške úrokov z úveru a poplatkoch. Žalovaný ako
dodávateľ má preto zákonnú povinnosť v zmluve o spotrebiteľskom úvere uviesť údaj o výške úrokov a
poplatkov. A to priamo v zmluve so sankciou straty práva na úroky a poplatky v zmluve neuvedené (§
4 ods. 5 zákona). Informácia spotrebiteľa o úrokoch a poplatkoch má podstatný význam z dôvodu, že
prispieva k transparentnosti trhu a umožňuje spotrebiteľovi poznať rozsah svojho záväzku. Žalobkyňa

však túto možnosť nemala, keďže výška úroku nie je uvedená v zmluve o spotrebiteľskom úvere (porov.
tiež uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo 245/2010). Zmluvné vyčíslenie
celkových nákladov dlžníka nepostačuje na to, aby dodávateľ zmluvne opomenul vymedzenie úrokovej
sadzby. Vynechaním tohto dôležitého údaja je na škodu spotrebiteľa nakoľko mu neumožňuje zohľadniť
výhodnosť predmetného úveru oproti ostatným ponukám na trhu. Keďže v danom prípade úrok z úveru

nie je v zmluve uvedený, veriteľovi naň nevznikol nárok a úver je bezúročný a bez poplatkov.

10. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“), zmluvou o úvere sa
zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej
sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

11. Podľa prechodného ustanovenia k úpravám účinným od 01.01.2008 a to § 879j OZ, ustanoveniami
tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnychvzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších
predpisov.

12. Aj keď Zmluva zo dňa 01.12.2004 bola uzavretá podľa ustanovenia § 497 a nasledujúcich ObZ súd
prvej inštancie správne vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania ako spotrebiteľskú zmluvu,
pretože na tento právny vzťah je potrebné aplikovať zákona č. 634/1992 Z.z. o ochrane spotrebiteľa
účinný v čase uzavretia úverovej zmluvy a vychádzať pritom zo znenia ustanovenia § 23a odsek
1 a 2 podľa ktorých spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka,

Obchodného zákonníka ako aj všetky iné zmluvy, ktorým charakteristickým znakom je že sa uzavierajú
vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

13. Odvolací súd má nepochybne zato, že zmluva zo dňa 01.12.2004 je spotrebiteľskou zmluvou v
zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou
ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach

v spotrebiteľských zmluvách.

14. OZ podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok spotrebiteľských zmlúv
a výslovne ustanovuje že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach
a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné. Vychádza sa z toho,

že spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom
na jeho podnikanie a ponúkaný tovar služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k
podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje
ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

15. Z výsledkov vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že dňa 01.12.2004 uzavrela žalobkyňa
s právnym predchodcom žalovaného (Všeobecná úverová banka, a.s.) Zmluvu o poskytnutí flexipôžičky
reg. číslo 010627101301104, podľa ktorej Všeobecná úverová banka, a.s. poskytla žalobkyni úver vo
výške 20.000 Sk (663,88 Eur) a lehotou splatnosti 60 mesiacov s mesačnou anuitnou splátkou vo výške
517,71Sk(17,18Eur).Všeobecnáúverovábanka,a.s.postúpilanažalovanéhopohľadávkuvyplývajúcu

z predmetnej zmluvy na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 05.03.2008, pričom predmetná
pohľadávky bola postúpená so zostatkom ku dňu 29.02.2008 vo výške 22.155,30 Sk (735,42 Eur).

16. Odvolací súd má zato, že vynechanie ročnej úrokovej sadzby je nekalou praktikou, pretože
Všeobecná úverová banka, a.s. neumožnila žalobkyni spoznať jeden z najdôležitejších údajov, ktorý má

signalizovať výhodnosť produktu na trhu.

17. Nemožno sa preto stotožniť s názorom odvolateľa, že údaj o úroku uvedený v zmluve o poskytnutí
flexipôžičky (výška úrokov s poplatkami 14.212,60 Sk) zodpovedá ustanoveniu § 4 odsek 5 zákona o
spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy. Ak teda v zmysle uvedeného zákonného

ustanovenia veriteľ nemôže požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o
spotrebiteľskom úvere je záver súdu prvej inštancie vyjadrený vo výroku rozsudku správny.

18. Vo vzťahu k poplatkom odvolateľ poukazuje len na to, že v úverovej zmluve boli rozpísané a teda
žalovaný mal právo od žalobkyne tieto požadovať. Odhliadnuc od tejto nepresnosti (napr. uhradený

poplatok 200 Sk) bez špecifikácie jednotlivých prijatých súm odvolací súd na názor odvolateľa, že k
bezdôvodnému obohateniu nedošlo nemôže reagovať.

19. Podľa ustanovenia § 451 odsek 1 a 2 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho

dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

20. Žalobkyni čerpala poskytnutý úver vo výške 19.250 Sk (638,98 Eur). Celkovo žalobkyňa zaplatila
sumu vo výške 982,85 Eur. Nakoľko z hore uvedeného vyplýva, že poskytnutý úver je bezúročný a bez

poplatkov, vzniklo na strane žalovaného bezdôvodné obohatenie vo výške 343,87 Eur.

21. Podľa ustanovenia § 107 odsek 1 a 2 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa
premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sana jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za
tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

22. Čo sa týka otázky premlčania, i odvolací súd má zato, že v danom prípade je objektívna premlčacia
lehota 10 ročná. Bezdôvodné obohatenie žalovaného považuje aj odvolací súd za úmyselné. Ak
Všeobecná úverová banka, a.s. použila nekalú obchodnú praktiku a neumožnila prostredníctvom
úrokovej sadzby porovnať žalobkyni výhodnosť na trhu oproti iným produktom, možno takúto praktiku a
konanie považovať za konanie v rozpore s dobrými mravmi a takúto praktiku si možno ťažko predstaviť

len v rovine nedbanlivosti. Aj keby súd pripustil, že Všeobecná úverová banka, a.s. nechcela dojednať
zmluvu so žalobkyňou v snahe získať prospech, ťažko možno uveriť, že nevedela, čo môže spôsobiť
takýmto konaním a pre prípad, že sa tak stane, že s tým nebola uzrozumená.

23. Preto odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, keď neuznal obranu žalovaného, že
nárok je premlčaný. Objektívna 10 ročná lehota od poskytnutia úveru neuplynula. Žalobkyňa sa o

bezdôvodnom obohatení dozvedela až v priebehu roka 2013 potom, čo obdŕžala od žalovaného list,
v ktorom ju informoval o údajnom dlhu na základe ktorého požiadala svojho zástupcu o posúdenie
všetkýchdokladovtýkajúcichsatejtozáležitosti.Tedažalobabolapodanáajvrámci2ročnejsubjektívnej
premlčacej lehoty.

24. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd v zmysle § 387 C.s.p. rozsudok súdu prvej inštancie
ako vecne správny potvrdzuje.

25. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 255 odsek 1 C.s.p. v
spojení s stanovením § 262 odsek 2 C.s.p.

26. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).