Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, November 14, 2016

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 16T/24/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2516010085
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr Pavol Macháč
ECLI: ECLI:SK:OSPN:2016:2516010085.2

Rozhodnutie

Okresný súd Piešťany, v senáte zloženom z jeho predsedu Mgr. Pavla Macháča a prísediacich X.. O. K.
a J. N., v trestnej veci obžalovaného K.O. D. pre zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných
látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno d)
Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom 14. novembra 2016, takto

r o z h o d o l :

o b ž a l o v a n ý

K. D., narodený XX.XX.XXXX v T., trvalé bydlisko T., t. č. v ÚVTOS Ilava,

s a u z n á v a z a v i n n é h o, ž e
dňa 13.05.2013 v čase o 23:15 hodine v N. na ulici J. pred budovou TSU neoprávnene
prechovával mikroténové vrecúško s kryštalickým materiálom, žltohnedej farby o hmotnosti 7.874

mg s priemernou koncentráciou metamfetamínu 54,4% hmotnostného, ktorý obsahoval 4.283 mg
absolútneho metamfetamínu, množstvo ktoré zodpovedá minimálne 107 obvykle jednorazovým
dávkam drogy, ktoré pri zastavení a kontrole policajnou hliadkou podal spolujazdcovi a tento ho vyhodil
cez okno na pravej strane vozidla značky N. XXX, zelenej farby, EČ: T. XXXAY, na zem pri osobné
motorové vozidlo, a ktoré bolo zaistené pri obhliadke miesta činu, pričom metamfetamín je zaradený

podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 139/1998 Z. z. o omamných a psychotropných
látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov do II. skupiny psychotropných látok,
t e d a
- neoprávnene prechovával po akúkoľvek dobu psychotropnú látku,
č í m s p á c h a l
- zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a

obchodovanie s nimi podľa §172 odsek 1 písmeno d) Trestného zákona.
Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 44 Trestného zákona súd upúšťa od uloženia súhrnného trestu vo vzťahu k rozsudku Okresného
súdu T. sp. zn. 2T/6/2015 z 18. marca 2015, ktorým po schválení dohody o vine a treste, bol obžalovaný
uznaný za vinného z obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných

látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno c),
písmeno d), odsek 2 písmeno c), písmeno d) Trestného zákona, za ktorý mu bol uložený
nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov a 8 mesiacov so zaradením na výkon trestu
do ústavu so stredným stupňom stráženia, lebo trest uložený týmto rozsudkom považuje na ochranu
spoločnosti a nápravu obžalovaného za dostatočný.
Podľa§73odsek2písmenod)Trestnéhozákonasaobžalovanémuukladáochrannéprotitoxikomanické

liečenie ambulantnou formou.

o d ô v o d n e n i e :Okresná prokuratúra N.Š. podala na tunajší súd 19. apríla 2016 obžalobu sp. zn. 2Pv
223/13/2204 (ďalej len obžaloba) na K. D. (ďalej len obžalovaný) pre skutok právne kvalifikovaný ako
zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a

obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno d) Trestného zákona. Obžalovaný na hlavnom
pojednávaní konanom 14. novembra 2016 urobil vyhlásenie podľa § 257 odsek 1 písmeno b/ Trestného
poriadku, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. V dôsledku tohto vyhlásenia súd v
zmysle § 257 odsek 5 Trestného poriadku postupoval primerane podľa § 333 odsek 3 písmeno c), d),
f), g) a h) Trestného poriadku, teda dopytoval obžalovaného, pričom tento na všetky položené otázky

odpovedal súhlasne „Áno“. Následne bolo zisťované stanovisko prokurátora, ktorý navrhol vyhlásenie
obžalovaného prijať.
Po tichej porade senátu bez prerušenia hlavného pojednávania vyhlásil súd uznesenie podľa § 257
odsek 7 Trestného poriadku, ktorým prijal vyhlásenie obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutku
uvedeného v obžalobe, nakoľko na podklade výsledkov dokazovania vykonaného v prípravnom konaní
nemal súd žiadne pochybnosti o jeho vine. Zároveň rozhodol podľa § 257 odsek 8 Trestného poriadku,

že dokazovanie v rozsahu v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku sa nevykoná a vykoná dôkazy
súvisiace s výrokom o treste, náhrade škody alebo ochranného opatrenia.
K dokazovaniu k výroku o treste a ochrannom opatrení
Z výsluchu obžalovaného, ktorý je vo výkone trestu odňatia slobody v inej trestnej veci, vyplynulo, že
tento pred obmedzením osobnej slobody pracoval ako vodič kamiónu v Rakúsku s príjmom 1.500 až

2.500 Eur v čistom. Je slobodný, ale aktuálne už má dieťa, ktoré sa narodilo 19.04.2015 jeho družke.
Pred vzatím do väzby s ňou žil, je s ňou v kontakte, vyživovaciu povinnosť ale v ústave nenahlásil,
lebo nie je ešte vedený ako otec dieťaťa v rodnom liste. Rieši to tak, že na výživu dieťaťa prispieva
jeho matka. Žiadne nehnuteľnosti nevlastní, nevlastní ani cennejšie hnuteľné veci. Rodinné pomery mal
veľmi dobré, ale vybral sa nesprávnou cestou. Bol to zlý životný štýl, čo sa týka tej topoľčianskej veci,

to bola chamtivosť a nezodpovednosť. Vo výkone trestu odňatia slobody pochopil to podstatné, že to
nebola tá správna cesta. Ako otec dieťaťa by si ruky odťal za to, čo robil. Vo výkone trestu je pracovne
zaradený v kuchyni príslušníkov a už bol aj trikrát disciplinárne odmenený. V záverečnej reči uviedol, že
veľmi ľutuje aký život viedol a bol by nesmierne vďačný, keby dostal šancu byť čo najskôr so synom,
chce byť dobrým a zodpovedným otcom a hlavne normálnym človekom.

Z odpisu registra trestov vyplynulo, že obžalovaný má jeden záznam, konkrétne bol odsúdený
rozsudkom Okresného súdu T. z 18. marca 2015, sp. zn. 2T/6/2015, na nepodmienečný trest odňatia
slobody vo výmere 6 rokov a 8 mesiacov so zaradením na výkon trestu do ústavu so stredným stupňom
stráženia.
Z pripojeného spisu Okresného súdu T. sp. zn. 2T/6/2015 súd zistil, že rozsudkom Okresného súdu T.

z 18. marca 2015, sp. zn. 2T/6/2015, bol obžalovaný, po schválení dohody o vine a treste, uznaný za
vinného z obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov
alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno c, písmeno d),
odsek 2 písmeno c), písmeno d) Trestného zákona, za čo bol odsúdený podľa § 172 odsek 2 Trestného
zákona s použitím § 36 písmeno l), § 38 odsek 2, odsek 3, § 39 odsek 2 písmeno d), odsek 4 Trestného

zákona na trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov a 8 mesiacov nepodmienečne, na výkon ktorého
bol zaradený podľa § 48 odsek 2 písmeno b), odsek 4 Trestného zákona do ústavu na výkon trestu
odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Podľa § 76 odsek 1 Trestného zákona mu bol uložený
aj ochranný dohľad na dva roky. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť 18. marca
2015. V danej veci bola trestná činnosť obžalovaným páchaná od roku 2011 do 29.7.2014.

Z lustrácie v systéme AVÍZO vyplynulo, že sa proti obžalovanému iné trestné stíhanie aktuálne nevedie.
Z výpisu ústrednej evidencie priestupkov vyplynulo, že sa obžalovaný doposiaľ dopustil piatich
priestupkov v doprave. Len jeden priestupok v doprave bol závažnejšieho charakteru, za ktorý mu bola
v správnom konaní 20.6.2012 uložená pokuta 700 Eur a zákaz činnosti vedenia motorových vozidiel
do 20.1.2013.

Zo správy Mestského úradu T. vyplynulo, že obžalovaný je prihlásený k pobytu na adrese T., B.. N.. V..
H. XXXX/XX. Sťažnosti na jeho osobu evidované nie sú a Mestskou políciou v T. prejednávaný nebol.
Zo správ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny T. vyplynulo, že obžalovaný bol ako uchádzač o
zamestnanie evidovaný naposledy od 29.6.2011 do 31.7.2011.
Zo správy Sociálnej poisťovne vyplynulo, že obžalovaný bol naposledy evidovaný ako zamestnanec od

9.9.2013 do 8.9.2014 u spoločnosti K. - T., I..W..V.., predtým od 1.8.2011 do 08.9.2013 ako zamestnanec
spoločnosti CBA Slovakia, a.s.
Zo záverov znaleckého posudku číslo 8/2015 vypracovaného znalcom z odboru zdravotníctvo a
farmácia, odvetvie psychiatria, MUDr. Marošom Uhrinom vyplynulo, že obžalovaný je závislý naomamných a psychotropných látkach /kanabis, pervitín/ a keďže je riziko opätovnej recidívy napriek
aktuálnej abstinencii, sú splnené podmienky pre uloženie ochranného protitoxikomanického liečenia
ambulantnou formou.

K výroku o treste
Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupuje súd v zmysle zásad a kritérií rozhodných pre ukladanie
trestov uvedených v ust. § 34 odsek 1, odsek 3 Trestného zákona, podľa ktorých trest má zabezpečiť
ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí
podmienkynajehovýchovuktomu,abyviedolriadnyživotasúčasneinýchodradíodpáchaniatrestných

činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest má postihovať iba
páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.
Pri určovaní druhu a výmery trestu súd v súlade s ust. § 34 odsek 4 Trestného zákona prihliada
na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce
okolnosti, ako aj na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Pri ukladaní trestu taktiež
obligatórne prihliadol podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich

okolností a priťažujúcich okolností.
Ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží mu úhrnný trest podľa toho
zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný. V stručnosti treba
uviesť, že princíp ukladania úhrnného trestu podľa § 41 odsek 1 Trestného zákona spočíva v tom,
že páchateľovi dvoch alebo viacerých trestných činov je ukladaný trest v rámci trestnej sadzby činu

najprísnejšie trestného, pričom sa musí v tomto výroku odraziť aj skutočnosť, že nejde iba o trest za
tento trestný čin, ale i za ďalšie, zbiehajúce sa trestné činy. To sa premietne v priznaní priťažujúcej
okolnosti podľa § 37 písmeno h) Trestného zákona, teda že páchateľ spáchal viac trestných činov.
Osobitne je ale v § 41 odsek 2 Trestného zákona upravený postup, ak sa ukladá úhrnný trest odňatia
slobody za dva alebo viac úmyselných trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom, spáchaných

dvoma alebo viacerými skutkami. V takom prípade sa zvyšuje horná hranica trestnej sadzby odňatia
slobody trestného činu z nich najprísnejšie trestného o jednu tretinu. Ide o ukladanie úhrnného trestu
s použitím tzv. asperačnej zásady. Tu treba dodať, že ak je páchateľovi ukladaný trest odňatia slobody
v zmysle § 41 odsek 2 Trestného zákona, teda s použitím asperačnej zásady, nemožno na vyššie
spomínanú okolnosť, že obžalovaný spáchal viac trestných činov, prihliadnuť zároveň ako priťažujúcu v

zmysle § 37 písmeno h) Trestného zákona, pretože by tak došlo k dvojitému pričítaniu tej istej okolnosti.
Podľa § 42 odsek 1 Trestného zákona, ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr,
ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný
trest podľa zásad na uloženie úhrnného trestu. Dochádza teda k navodeniu situácie, akoby by bol
ukladaný trest úhrnný, čoho sa dosiahne tým, že súd najskôr zruší predchádzajúci uložený trest za ďalšie

zbiehajúce sa trestné činy a potom za všetky spáchané trestné činy uloží jeden súhrnný trest. Páchateľ,
ktorému je tak v dôsledku postupného rozhodovania o treste za ním spáchané zbiehajúce sa trestné
činy ukladaný trest súhrnný, nesmie byť v žiadnom prípade znevýhodnený oproti páchateľovi, ktorému
je ukladaný trest úhrnný, čo je v konečnom dôsledku účelom zákonnej konštrukcie týchto dvoch foriem
ukladania trestu. Pri ukladaní súhrnného trestu musí súd vo výroku o treste zároveň poukázať na to,

či súhrnný trest ukladal podľa zásad uvedených § 41 odsek 1 Trestného zákona, alebo v § 41 odsek
2 Trestného zákona.
Podľa § 44 Trestného zákona, súd upustí od uloženia súhrnného trestu podľa § 42 alebo od uloženia ďalšieho trestu podľa
§ 43 , ak pokladá trest uložený

skorším rozsudkom na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný. Pri úvahách o tom, či
v konkrétnom prípade je či nie je namieste upustiť od uloženia súhrnného trestu podľa § 44 Trestného
zákona, sa súd riadi všeobecnými zásadami pre výmeru trestu, zakotvenými v § 34 Trestného zákona,
ktoré sú rozpísané vyššie v texte.
Ak sa obžalovanému ukladá trest za viac trestných činov, možno na poľahčujúcu okolnosť podľa § 36

písmeno l) Trestného zákona - priznanie sa k spáchaniu trestného činu a úprimné oľutovanie trestného
činu - prihliadnuť len vtedy ak obžalovaný priznal a úprimne oľutoval všetky stíhané trestné činy, za ktoré
sa mu ukladá trest. Obžalovanému je totižto ukladaný úhrnný resp. súhrnný trest nielen za trestný čin,
ktorý priznal a úprimne oľutoval, ale aj za tie trestné činy, ktorých spáchanie poprel.
U obžalovaného súd zistil jednu poľahčujúcu okolnosť, že sa k spáchaniu oboch trestných činov, za

ktoré sa ukladá súhrnný trest, priznal a tieto aj úprimne oľutoval. Priťažujúce okolnosti súd nezistil.
Z dokazovania k výroku o treste bolo zistené, že obžalovaný súdený skutok spáchal 13.5.2013, teda
skôr ako bol Okresným súdom T. vyhlásený 18.3.2015 odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin. V
dôsledku toho by bolo treba obžalovanému ukladať podľa § 42 odsek 1 Trestného zákona súhrnný tresta to s použitím asperačnej zásady podľa § 41 odsek 2 Trestného zákona, keďže obžalovaný spáchal
dvoma skutkami dva trestné činy, z ktorých jeden je zločin a druhý obzvlášť závažný zločin. Pre určenie
trestnej sadzby je určujúci najprísnejšie trestný zbiehajúci sa trestný čin. V tomto prípade ním nie je

aktuálne súdený zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov,
ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno d) Trestného zákona s trestnou sadzbou
3 až 10 rokov, ale obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov
alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno c), písmeno d),
odsek 2 písmeno c), písmeno d) Trestného zákona, za ktorý je možné uložiť trest odňatia slobody v

rozpätí 10 až 15 rokov. Po úprave trestnej sadzby v zmysle ust. § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona
a následnou asperáciou podľa § 41 odsek 2 Trestného zákona by tak mal súd v posudzovanom prípade
obžalovanému ukladať súhrnný trest odňatia slobody v rozpätí 10 rokov až 17 rokov 9 mesiacov a 10 dní.
Z dokazovania zároveň vyplynulo, že obžalovaný pred spáchaním súdeného skutku nebol súdne
trestaný. V registri priestupkov mal evidované pred spáchaním súdeného skutku len štyri priestupky v
doprave, z toho len jeden priestupok bol závažnejšieho charakteru. Treba však dodať, že obžalovaný sa

živil ako profesionálny vodič, preto priestupky v doprave sú pochopiteľné a do istej miery akceptovateľné.
Z miesta bydliska bol hodnotený v podstate pozitívne, bez záznamov. Z jeho výsluchu vyplynulo, že má
k svojej trestnej činnosti kritický postoj a ako rodič novonarodeného dieťaťa má záujem byť čo najskôr
s rodinou a viesť normálny život. Zo znaleckého posudku vyplynulo (č. l. 117), že obžalovaný sa v
minulosti na vlastnú žiadosť podrobil ústavnej psychiatrickej liečbe /OLÚP Predná Hora/ pre problémy

s gamblingom a syndrómom závislosti od kanabinoidov, nasledovala ambulantná liečba a opätovné
odoslanie na OLÚP Predná Hora pre recidívu od pervitínu pri pokračovaní abstinovania od gamblingu,
z ktorej liečby bol prepustený 11.3.2013 pre porušenie režimu. Dva mesiace na to sa dopustil súdeného
skutku. Už v minulosti mal teda obžalovaný ku svojej závislosti ako tak kritický postoj a snažil sa na
dobrovoľnej báze s tým niečo urobiť, hoci nebol úspešný. To tiež dokresľuje osobu obžalovaného.

Obžalovaný bol ako netrestaná osoba hneď prvýkrát súdom odsúdený na pomerne vysoký
nepodmienečný trest odňatia slobody. Trest na neho tak od začiatku pôsobí najmä represívne. Ak by
nešlo v tomto prípade o zbiehajúci sa trestný čin, teda ak by súd ukladal trest len za aktuálne súdený
skutok, tak pri prevažujúcom pomere poľahčujúcich okolností ako v tomto prípade, okrem iného aj
vzhľadom na rozsah trestného činu (išlo o necelých 8 gramov metamfetamínu), by obžalovanému

ukladal trest odňatia slobody podľa § 172 odsek 1 Trestného zákona blízko dolnej hranice troch rokov.
Pri aktuálne ukladanom súhrnnom treste treba zdôrazniť dva fakty. Jednak, že za ten prísnejšie trestný
obzvlášť závažný zločin podľa § 172 odsek 2 Trestného zákona bol obžalovanému Okresným
súdom T. po schválení dohody o vine a treste uložený trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov a
8 mesiacov, teda s použitím § 39 Trestného zákona maximálne znížený pod zákonom stanovenú

dolnú hranicu trestnej sadzby 10 rokov a ďalej to, že medzi oboma trestnými činmi je úzka spojitosť,
kde zadováženie a následné prechovávanie metamfetamínu v súdenom prípade bolo nevyhnutnou
podmienkou pre jeho ďalšiu distribúciu (tzv. dílerstvo), za ktoré (dílerstvo) bol obžalovaný odsúdený
Okresným súdom Topoľčany. V tomto prípade teda nešlo o súbeh druhovo nesúvisiacich trestných činov,
čobyinakodôvodňovalonáhľadnaobžalovanéhoakonaosobusosklonmikakejkoľvektrestnejčinnosti

a odôvodňovalo prísnejší postih, ale v oboch prípadoch išlo o rovnorodú tzv. drogovú trestnú činnosť
obžalovaného,ktorýbolvčasejejspáchaniaajsámdrogovozávislý.Vzhľadomnatietookolnostiprípadu
dospel súd k záveru, že ukladanie súhrnného nepodmienečného trestu odňatia slobody podľa § 172
odsek 2 Trestného zákona čo i len na dolnej hranici 10-tich rokov by bolo pre obžalovaného neprimerane
prísne, a že nepodmienečný trest odňatia slobody uložený skorším rozsudkom Okresného súdu T. vo

výmere 6 rokov a 8 mesiacov so zaradením na výkon trestu do ústavu so stredným stupňom stráženia,
budenaochranuspoločnostianápravuobžalovanéhodostatočný,pretopostupompodľa§44Trestného
zákona upustil od uloženia súhrnného trestu.
Bez významu nie je ani to, že drogová závislosť obžalovaného okrem vynútenej abstinencie vo výkone
trestu odňatia slobody bude riešená aj súčasným uložením ochranného protitoxikomanického liečenia

ambulantnou formou, ktoré spolu s ochranným dohľadom uloženým mu skorším rozsudkom na dva
roky potom môžu výrazne napomôcť k dosiahnutiu účelu trestu a dovŕšeniu nápravy obžalovaného.
Predpoklady k zaradeniu sa do spoločnosti obžalovaný má, keď ako profesionálny vodič nadpriemerne
zarábal už pred obmedzením osobnej slobody a o prácu v tomto segmente nebude mať núdzu ani po
prepustení z výkonu trestu odňatia slobody, teda nebude odkázaný trestnou činnosťou si zadovažovať

prostriedky na svoju obživu.
K výroku o ochrannom liečeníPodľa § 73 odsek 2 písmeno d) Trestného zákona, súd tak môže urobiť (uložiť ochranného liečenie -
pozn. súdu) aj vtedy, ak páchateľ spáchal trestný čin pod vplyvom návykovej látky alebo v súvislosti s
jej užívaním.

Súd s použitím vyššie cit. ust. Trestného zákona uložil obžalovanému ochranné protitoxikomanické
liečenie ambulantnou formou. Tento výrok má oporu v znaleckom dokazovaní, z ktorého vyplynula
závislosť obžalovaného od canabisu a pervitínu, pričom znalec v rámci predchádzania možného rizika
recidívy navrhol uloženie ochranného liečenia. Podľa názoru súdu uložené ochranné liečenie spolu s
vynútenou abstinenciou vo výkone trestu odňatia slobody môžu významne eliminovať tento významný

kriminogénny faktor u obžalovaného a napomôcť tomu, aby po prepustení na slobodu viedol riadny život.

Poučenie:

Proti tomu rozsudku je možné podať odvolanie do 15 (pätnástich) dní odo dňa jeho oznámenia.
Oznámením rozsudku sa rozumie jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak
sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie
sa podáva na Okresnom súde Piešťany, rozhodovať o ňom bude Krajský súd v Trnave. Odvolanie má

odkladný účinok.
V písomne (trojmo) podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj
proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé,
v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku
predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy.