Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Monday, November 14, 2016

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 10Er/42/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8212204005
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Tomašková
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2016:8212204005.3

Uznesenie

Okresný súd Bardejov v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave,
pobočka Bardejov, Hurbanova 6, 085 46 Bardejov, IČO: 30 807 484 proti povinnému: Eurobild-SK s.r.o.,
Pod papierňou 66, 085 01 Bardejov, IČO: 36 717 100, pre vymoženie 462,48 Eur s príslušenstvom a
trovy exekúcie, takto

r o z h o d o l :

Oprávnenému u k l a d á povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi Mgr. Martinovi Petruškovi trovy

exekúcie vo výške 42,25 € do 3 dní po právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie adresovaného súdnemu exekútorovi sa dňa
20.04.2012začaloexekučnékonanieprotipovinnému.Akoexekučnýtituloprávnenývnávrhuvykonanie
exekúcie označil Rozhodnutie zo dňa 14.03.2012, č. 700-2810215112-GC04/12 vydané Sociálnou
poisťovňou, pobočka Bardejov. Návrhom na vykonanie exekúcie sa oprávnený domáhal vymoženia

istiny vo výške 462,48 Eur a trov exekúcie.

2. Okresný súd Bardejov na základe žiadosti súdneho exekútora vydal poverenie na vykonanie exekúcie
číslo 5701 * 051482 zo dňa 25.05.2012.

3. Písomným podaním doručeným súdu dňa 30.05.2014 súdny exekútor poukazujúc na ust. § 57 ods. 1

písm.h)Exekučnéhoporiadkudalsúdunávrhnazastavenieexekúciezdôvodunemajetnostipovinného.
Okresný súd Bardejov uznesením č. k. 10Er 42/2012-20 zo dňa 17.06.2014 vydaným vyšším súdnym
úradníkom exekúciu zastavil a rozhodol, že oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi trovy
exekúcie vo výške 61,80 Eur.

4. Proti uvedenému uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený, v ktorom uviedol, že vydané uznesenie

vo výroku o priznaní trov exekúcie považuje za nesprávne rozhodnutie súdu, nakoľko oprávnený
nesúhlasí s priznanou náhradou za kancelárske potreby s odôvodnením, že je zahrnutá v súlade s
§ 25 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v odmene súdneho
exekútora. Zároveň oprávnený uviedol, že nesúhlasí s výškou priznanej DPH z odmeny a náhrady
hotových výdavkov, nakoľko bola priznaná v nesprávnej výške a taktiež s výškou priznaných trov za
poštovné, keďže táto položka nie je špecifikovaná a preto nie je preskúmateľná.

5. Podľa § 374 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.)
účinného do 30.06.2016 proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné
odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ,
môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého
stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie

podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebojustičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním
odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.

6. Podľa § 202 ods. 2 O.s.p. účinného do 30.06.2016 odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v
exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti
uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona.

7. Podľa § 251 ods. 4 O.s.p. účinného do 30.06.2016 na výkon rozhodnutia a exekučné konanie

podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis
neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.

8. Keďže odvolanie oprávneného smeruje proti výroku uznesenia vyššieho súdneho úradníka, proti
ktorému zákon odvolanie nepripúšťa, podaním odvolania sa predmetný výrok uznesenia zrušil.

9. Podľa § 200 ods. 1 a 5 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len Exekučný poriadok) trovami
exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri výkone
exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie
nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti

exekúcii, ak sa námietkam vyhovela (§ 50). Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom,
kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

10. Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej

hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň
z pridanej hodnoty.

11. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastavila z dôvodu, že majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

12. O trovách exekúcie súd rozhodol podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, nakoľko k zastaveniu
exekúcie došlo z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a preto súd uložil
oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi vzniknuté trovy exekúcie.

13. Podľa § 199 Exekučného poriadku výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady
za stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových
výdavkov exekútora (§ 196 a § 197 ods. 2) ustanoví ministerstvo po dohode s Ministerstvom práce,
sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.

14. Podľa § 14 ods. 1 a 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a
náhradách súdnych exekútorov ak je exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu
súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za
jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura. Paušálna odmena za každý jednotlivý úkon
exekučnej činnosti je 3,32 eura.

15. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách
súdnych exekútorov súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne
vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné
náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

16. Súdny exekútor trovy exekúcie vyčíslil sumou 61,80 € s tým, že suma 33,19 € predstavuje odmenu
za úkony exekučnej činnosti podľa § 14 Vyhlášky, suma 10,50 € náhradu hotových výdavkov titulom
poštovného podľa § 22 Vyhlášky, suma 7,81 € náklady administratívy a suma 10,30 € predstavuje DPH.

17. Súd priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie tak, ako mu vyplývajú zo súdneho spisu, a to
nasledovne:1/ odmenu podľa § 14 ods. 1 vyhlášky v najnižšej zákonnej výške 33,19 €. Keďže v danej veci bolo
poverenie vydané a súdny exekútor si uplatnil odmenu v najnižšej zákonnej výške, súd sa skúmaním
rozsahu úkonov bližšie nezaoberal.

2/ náhradu hotových výdavkov na poštovné podľa § 22 cit. vyhl.
- žiadosť o udelenie poverenia 0,03 €
- upovedomenia o začatí exekúcie - povinný 0,57 €
- oprávnený 0,02 €

- návrh na zastavenie exekúcie 1,40 €
Spolu 2,02 €

3/ DPH z priznanej odmeny vo výške 20 % ( § 27 ods. 1 a 3 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej
hodnoty a § 196 Exekučného poriadku) zo sumy 35,21 €, t.j. 7,04 €.

18. Súdny exekútor si uplatnil zvýšenie odmeny a náhrad o 20% DPH, pričom preukázal, že je jej
platiteľom. Spolu boli priznané súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 42,25 €.

19. Náhradu ostatných nedôvodne a neúčelne vyúčtovaných trov exekúcie súd exekútorovi nepriznal.
Súd nepriznal požadované poštovné za zásielky označené súdnym exekútorom ako, žiadosť o

poskytnutie súčinnosti OR PZ a odblokovanie vozidla, nakoľko vynaloženie týchto hotových výdavkov
nemal z exekučného spisu za preukázanú (chýbajúce doručenky).

20. Súd nepriznal ani náhradu hotových výdavkov za doručenie zásielok označených ako žiadosť
o vyznačenie doložky právoplatnosti a vykonateľnosti na uznesenie o zastavení exekúcie a vrátenie

poverenia vo výške 2,80 Eur, keďže ide o náhradu budúcich hotových výdavkov, nakoľko nie je možné
priznať výdavky, ktoré ešte nevznikli a ktoré ešte neboli účelne vynaložené. Taktiež súd nemá žiadnym
spôsobom preukázané, že tieto výdavky vzniknú súdnemu exekútorovi v budúcnosti v takej výške, v
akej si ich uplatnil, a preto ich súd nepriznal.

21. Na rozdiel od vyúčtovania súdneho exekútora súd v súvislosti s doručením žiadosti o udelenie
poverenia, upovedomenia o začatí exekúcie oprávnenému a upovedomenia o začatí exekúcie
povinnému priznal náhradu poštovného iba v alikvotnej výške, a to vo výške 0,03 Eur ( 1/38 požadovanej
náhrady) pri žiadosti o udelenie poverenia, 0,02 Eur pri upovedomení o začatí exekúcie oprávnenému
(1/59 požadovanej náhrady) a 0,57 Eur pri upovedomení o začatí exekúcie povinnému (1/3 požadovanej

náhrady), keďže z exekučného spisu vyplýva že doručovaných bolo jednou zásielkou 38 žiadostí o
udelenie poverenia, 59 upovedomení a iných písomností oprávnenému a 3 upovedomenia o začatí
exekúcie povinnému, a tak je zrejmé, že nemožno v tomto exekučnom konaní priznať plnú náhradu, ale
len jej zodpovedajúcu časť.

22. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi ani požadovanú náhradu vo výške 7,81 EUR súdnym
exekútorom špecifikovanú ako „náklady administratívy súvisiace so založením a vedením exekučného
spisu“. Podľa názoru súdneho exekútora prezentovaného vo vyčíslení trov exekúcie táto náhrada mu
patrí, nakoľko nejde o administratívne práce, ktoré sú zahrnuté v odmene. Súd tento názor súdneho
exekútora nezdieľa a má za to, že požadovanú náhradu vo výške 7,81 Eur súdnemu exekútorovi priznať

nemožno, a to z nasledujúcich dôvodov.

23. Vyhláška MS SR č.288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov náhradu hotových
výdavkov súdneho exekútora upravuje v § 22 ods.1 tak, že súdnemu exekútorovi patrí popri odmene
aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti;

táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady
a poplatky. Následne táto Vyhláška vo svojich spoločných a záverečných ustanoveniach v § 25
autoritatívne stanovuje, že v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne
práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.

24. Niet pochýb o tom, že súdnemu exekútorovi vznikajú v širšom zmysle v súvislosti s výkonom
exekučnej činnosti aj iné výdavky ako sú demonštratívne uvedené v § 22 Vyhlášky, a to náklady na
prevádzku a chod exekútorského úradu, kde patria napr. náklady na mzdy zamestnancov, prípadnekoncipientov exekútorského úradu, ďalej výdavky na prípadný prenájom sídla exekútorského úradu,
výdavky na energie v súvislosti s prevádzkou
úradu, náklady na údržbu sídla úradu (čistiace potreby a náklady na opravy), ako aj materiálové náklady

na samotný bežný chod úradu, t.j. výdavky na kancelárske vybavenie a napokon náklady na kancelárske
potreby (kancelársky papier, obálky, toner do tlačiarne, písacie potreby, lepidlá, a pod.). Je zrejmé,
že všetky tieto náklady a výdavky si súdny exekútor zabezpečuje v rámci chodu svojho úradu, teda
nielen v súvislosti s potrebami a situáciou v tej- ktorej individuálnej exekučnej veci. Súd je však toho
názoru, že náhrada za tieto výdavky a náklady na prevádzku a chod exekútorského úradu, kde patria aj

náklady na náklady administratívy- spis, papier, toner, obálky, spinky, farba na ktoré poukazoval súdny
exekútor vo vyčíslení trov exekúcie súdnemu exekútorovi v zmysle § 22 ods. 1 Vyhlášky neprináleží
nakoľko ani pri akokoľvek extenzívnom výklade § 22 vyhlášky ich nemožno priradiť k ostatným v
tomto ustanovení demonštratívne uvedeným výdavkom, za ktoré exekútorovi náhrada patrí. Na základe
výkladu ustanovenia § 22 Vyhlášky, § 25 Vyhlášky a ustanovení upravujúcich odmenu exekútora je
súd toho názoru, že normotvorca nezahrnul tieto náklady vrátane nákladov za kancelárske potreby

do výpočtu nákladov, náhrada ktorých patrí súdnemu exekútorovi úmyselne preto, lebo predpokladal,
že tieto náklady si exekútor bude uhrádzať z odmeny za svoju činnosť, nepochybne aj z dôvodu, že
hodnoverné preukazovanie takýchto výdavkov v ich konkrétnom číselnom vyjadrení v danom mieste a
čase vo vzťahu ku konkrétnej exekúcii by bolo značne obtiažne resp. v mnohých prípadoch nemožné.
Za pravdu tomuto výkladu dáva aj historický exkurz do vývinu predmetnej právnej úpravy, ktorý už podal

Krajský súd v Banskej Bystrici vo svojom uznesení zo dňa 27.9.2012 sp.zn. 17CoE/199/2012 v zmysle
ktorého Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky ako predkladateľ návrhu vyhlášky, ktorou sa
mala meniť a dopĺňať vyhláška č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení
vyhlášky č. 405/2006 Z. z. navrhovalo, aby § 22 vyhlášky znel:

„1/ Exekútorovi patrí popri odmene aj paušálna náhrada hotových výdavkov vynaložených v súvislosti s
vykonávaním exekučnej činnosti; ak sú hotové výdavky vyššie ako paušálna náhrada, patrí exekútorovi
náhrada hotových výdavkov v preukázanej výške. Táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady,
poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a odborné vyjadrenia, preklady, opisy,
fotokópie, náhrady nákladov na vloženie alebo získanie dát z centrálnych informačných systémov a

kancelársky materiál, ktorý je súčasťou spisu.
2/ Paušálna náhrada hotových výdavkov je 82,98 EUR (2.500 Sk). Ak exekútor požaduje paušálnu
náhradu hotových výdavkov, nevyhotovuje ich špecifikáciu. Ak exekútor požaduje náhradu hotových
výdavkov vo vyššej sume, je povinný vyhotoviť ich špecifikáciu.
3/ Náhradu nákladov na znalecké posudky ustanovuje osobitný predpis.“

25. V navrhovanom znení § 22 bol osobitne vymenovaný aj kancelársky materiál ako súčasť hotových
výdavkov v paušálnej sume.

26. Predkladatelia návrhu vyhlášky mienili k §-u 25 vyhlášky pripojiť vetu: „Administratívne náklady nie

sú súčasťou administratívnych prác“.

27. V dôvodovej správe k návrhu vyhlášky predkladateľ zdôvodnil svoj návrh tým, že určenie náhrady
hotových výdavkov paušálnou sumou zrýchli a zhospodárni exekučné konanie a zjednotí sa výklad § 22
a § 25 vyhlášky v tom zmysle, či je v odmene exekútora zahrnutá len náhrada za administratívne práce

vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou (mzdové náklady) alebo aj náklady na administratívny,
kancelársky materiál (papier, obaly, obálky a pod.), pretože prax súdov pri rozhodovaní o trovách
súdneho exekútora nie je jednotná a súdy si tieto pojmy zamieňajú. V prípade kancelárskeho materiálu
ide o kancelárske potreby, ktoré sú priamo súčasťou spisu, ktoré súdny exekútor zaobstaráva zo svojho
majetku, na svoje náklady, pri vykonávaní exekúcie pre oprávneného.

28. Navrhované zmeny schválené neboli.

29. Zo skutočnosti, že navrhované zmeny vyhlášky (v znení: „administratívne náklady nie sú súčasťou
administratívnych prác“) prijaté neboli a že platná vyhláška v §-e 22 osobitne náklady na kancelársky

papier, tlač, kopírovanie, obálky, viazanie dokumentov, archiváciu nevymenúva dospel aj tento súd
k záveru, že úmyslom normotvorcu pri určení spôsobu výpočtu odmeny súdneho exekútora podľa
vyhlášky č. 288/1995 Z. z. bolo upraviť len výšku odmeny za výkon exekučnej činnosti (v ktorej je
zahrnutá aj odmena za administratívne práce obslužného personálu súdneho exekútora) a zakotviťprávo exekútora na náhradu hotových výdavkov v preukázateľnej (kontrolovateľnej) výške s tým, že
v odmene sú zahrnuté nielen náklady na „administratívne práce“, ale aj náklady vzniknuté pri výkone
administratívnych prác (administratívne náklady).

30. Súd pre úplnosť podotýka, že v minulosti bol už aj na pôde Ústavného súdu Slovenskej republiky,
a to v konaní I.ÚS 157/08 posudzovaný prípad, keď zo strany súdneho exekútora bola spochybňovaná
ústavná udržateľnosť právneho názoru súdu totožného s právnym názorom vysloveným v tejto veci
(jednalosaoprávny názorKrajskéhosúduvKošiciachvyslovenývuzneseníč.k.3CoE4/2006-28z25.

júna 2007 že „bežný kancelársky materiál, akými by mohli byť aj iné veci prirodzene potrebné pri vedení
exekučnej administratívy, napr. perá, ceruzky, sponky, obalové prostriedky atď., sú síce výdavkami,
avšak sa predpokladá, že náklady na ich obstaranie sú kryté práve výškou odmeny za výkon exekučnej
činnosti najmä v paušálnej sume náhrad pri výkone jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Bežné
náklady kancelárskych vecí preto ani zákonodarca nezaradil do výpočtu náhrad hotových výdavkov.
Takými by sa mohli stať za predpokladu, že by dosiahli úroveň práve nie bežných a pritom nie

nezanedbateľných, jasne indentifikovateľných výdavkov nevyhnutných a teda aj účelových pri výkone
konkrétnej exekučnej činnosti alebo jej úkonov.“) Ústavný súd tento právny názor vo svojom uznesení
zo dňa 29.4.2008 č.k.I.ÚS 157/08-16 vyhodnotil tak, že predmetné úvahy odvolacieho súdu sú logické,
a preto aj celkom legitímne s tým, že napadnuté uznesenie nevykazuje znaky arbitrárnosti a je aj
náležite odôvodnené, keď odvolací súd zdôvodnil, prečo nebola sťažovateľovi ako súdnemu exekútorovi

priznaná náhrada za bežný režijný kancelársky materiál. Z namietaného uznesenia krajského súdu
podľa názoru ústavného súdu nevyplýva jednostrannosť, ktorá by zakladala svojvôľu alebo takú
aplikáciu príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím
ich účelu, podstaty a zmyslu keďže krajský súd zreteľne odôvodnil svoje skutkové zistenia s použitím
príslušných zákonných ustanovení, a preto nemožno konštatovať, že by skutkové alebo právne závery

krajského súdu v predmetnej veci bolo možné kvalifikovať ako zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne,
a tak nezlučiteľné s obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva
na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

31. V tomto uznesení vyslovený právny názor súdu o tom, že náhradu nákladov za spotrebný

kancelársky materiál a za administratívu súvisiacu so založením a vedením exekučného spisu
nie je možné súdnemu exekútorovi priznať a že tieto sú súčasťou odmeny súdneho exekútora
teda nie je nijako nový, či prevratný a tento právny názor už bol vyslovený aj v rozhodnutiach
iných súdov, ktoré takisto náhradu týchto nákladov nepriznali. V tomto zmysle sa teda závery
súdu, ktorý je navyše povinný rešpektovať princíp právnej istoty v právnom štáte nijako neodlišujú

od záverov, ku ktorým v tejto súvislosti dospeli aj iné súdy ( viď. napr. aj Uznesenie Krajského
súdu v Banskej Bystrici zo dňa 14.11.2013 sp.zn.15CoE/97/2013; Uznesenie Krajského súdu v
Košiciach zo dňa 11.4.2013 sp.zn.15CoE/222/2012; Uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa
25.2.2013 sp.zn.9CoE/32/2012; Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 12.2.2013
sp.zn.13CoE/7/2013 či Uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 6.12.2012 sp.zn.20CoE/30/2012

- všetky dostupné na www.otvorenesudy.sk).

32. Z uvedeného je zrejmé, že nielen súd v prejednávanej veci, ale hneď niekoľko súdov naprieč
republikou po samostatnej, na sebe nezávislej úvahe, či je možné súdnemu exekútorovi priznať náhradu
nákladov za spotrebný kancelársky materiál a za administratívu súvisiacu so založením a vedením

exekučného spisu dospelo k záveru o nemožnosti takéhoto priznania s tým, že táto náhrada je zahrnutá
v odmene súdneho exekútora.

33.Úplnenazáversúddodáva,ževdanomprípadebypožadovanúnáhraduadministratívnychnákladov
vo výške 7,81 Eur súdnemu exekútorovi nebolo možné priznať aj z ďalšieho dôvodu, a to z dôvodu

nepreukázania skutočnej vynaloženej výšky týchto výdavkov v tomto konkrétnom exekučnom konaní
(napr. pokladničné bloky).

34. Vzhľadom na uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.