Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, October 13, 2016

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 22C/98/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113231595
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lucia Mizerová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2016:2113231595.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou Mgr. Luciou Mizerovou v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko,

s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, zastúpený advokátskou kanceláriou: TOMÁŠ
KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: Q. R., nar.
XX.X.XXXX, bytom M. č. XX, S., o zaplatenie 998,25 eur s príslušenstvom, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Súd návrh žalobcu na prerušenie konania z a m i e t a.

II. Žaloba sa z a m i e t a.

III. Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Právny predchodca žalobcu spoločnosť Consumer Finance Holding a.s., IČO: 35 923 130, sa žalobou
doručenou súdu dňa 19.11.2013 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd žalovaného zaviazal
zaplatiť mu sumu 998,25 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 29.10.2010 do
zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvorili dňa 21.5.2010
Zmluvu o pôžičke evid. č. 1953628, na základe ktorej poskytol právny predchodca žalobcu žalovanému
celkovú sumu pôžičky 898,80 eur na zakúpenie spotrebného tovaru uvedeného v zmluve. Žalovaný
mal splácať pôžičku v pravidelných 12 mesačných splátkach v sume 74,90 eur. Žalovaný uhradil

celkovo sumu 0 eur. Pretože porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku, resp. jednotlivé splátky
riadne a včas, právny predchodca žalobcu dňa 20.10.2010 listom - predžalobná upomienka vyzval
žalovanéhokokamžitejúhradevšetkýchsplátokjednorazovo.Žalovanýdlžnésplátkyneuhradil.Celkový
dlh žalovaného ku dňu podania žaloby predstavuje sumu 998,25 eur, žalobca si uplatnil tiež zákonný
úrok z omeškania.

2. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 4.12.2013 právny predchodca žalobcu Consumer Finance

Holding, a.s. postúpil svoju pohľadávku voči žalovanému, ktorá je predmetom tohto konania na
spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o., na základe čoho súd uznesením č. k. 14Ro/267/2013-18 zo dňa
2.4.2014, právoplatným dňa 5.8.2014 pripustil zmenu účastníka konania na strane žalobcu tak, že z
konania vystupuje žalobca Consumer Finance Holding a.s., IČO: 35 923 130 a na jeho miesto vstupuje
ako žalobca spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava.

3. Žalobca na preukázanie svojho nároku predložil listinné dôkazy, a to Zmluvu o pôžičke zo dňa

21.5.2010, Podmienky k Zmluve o pôžičke, Predžalobnú upomienku zo dňa 20.10.2010, fotokópiou
doručenky, prehľad splátok a úhrad.4. V doplnení žaloby zo dňa 27.4.2015 žalobca uviedol, že žalovaný v zmysle Zmluvy prevzal tovar,
ktorý bol predmetom financovania pôžičky dňa 21.5.2010. V zmysle Zmluvy bola dohodnutá úroková
sadzba vo výške 41,30%, RPMN vo výške 41,30% a priemerná RPMN vo výške 48,34%. V zmysle

bodu 6.2 Všeobecných obchodných podmienok pokiaľ nie je v splátkovom kalendári alebo Zmluve alebo
Podmienkach alebo VOP stanovené inak, splátky sú splatné 20. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci.
V zmysle bodu 6.3 VOP v jednotlivých splátkach je zahrnutý dohodnutý anuitný úrok, príslušná časť
istiny a poplatok za poskytnutie pôžičky. Prvá splátka mala byť uhradená 20.6.2010. Predžalobnou
upomienkou zo dňa 20.10.2010 pôvodný veriteľ vyzval žalovaného na úhradu celej dlžnej sumy

jednorazovo. Pôvodnému veriteľovi sa upomienka vrátila dňa 25.10.2010. Na predžalobnej upomienke
bola stanovená trojdňová lehota na úhradu dlžnej sumy. Žalovaný svoj dlh neuhradil a dňa 28.10.2010
sa stal splatný celý dlh. Žalobca si uplatňuje úrok z omeškania odo dňa 29.10.2010. Dňa 21.5.2010
pôvodný veriteľ uzatvoril so žalovaným Zmluvu o pôžičke č. 1953628. Na základe Zmluvy pôvodný
veriteľ poskytol žalovanému pôžičku vo výške 749 eur. Žalovaný sa zaviazal uhradiť poskytnutú pôžičku
v 12. mesačných splátkach vo výške 74,90 eur. Z platobnej histórie je zrejmé, že z predpísaných úhrad

v celkovej výške 856,19 eur, žalovaný uhradil sumu v celkovej výške 0 eur. Žalovaný sa tak dostal
do omeškania s úhradou sumy vo výške 856,19 eur. V zmysle bodu 12.2 Všeobecných obchodných
podmienok sa zmluvné strany dohodli, že ak klient sa dostane do omeškania so splatením ktorejkoľvek
jednotlivej splátky, je klient povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 10 % z dlžnej splátky. Potom
10% z 74,90 eur je 7,49 eur. V zmysle bodu 12.3 Podmienok k Zmluve o pôžičke sa zmluvné strany

dohodli, že v prípade omeškania s úhradou jednotlivých splátok je klient povinný uhradiť okrem zmluvnej
pokuty i sankčný úrok vo výške určenej nariadeným vlády č. 87/1995. V zmysle bodu 12 Všeobecných
obchodných podmienok boli žalovanému vyčíslené poplatky vo výške 142,06 eur. Žalovaná suma vo
výške 998,25 eur pozostáva z neuhradenej istiny vo výške 172,08 eur a poplatkov vo výške 142,06 eur.

5. Žalovaný sa k podanej žalobe, jej doplneniu, ani k predloženým listinným dôkazom nevyjadril.

6. Žalobca v podaní doručenom súdu dňa 21.10.2015 navrhol, aby súd konanie prerušil do ukončenia
konania na Ústavnom súde SR sp. zn. RVP 12672/2015. Svoj návrh na prerušenie konania odôvodnil
poukazom na ustanovenia § 100 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka a ust. § 5b zákona č.

250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného od 1.5.2014. Uviedol, že právna úprava platná do
30.4.2014 umožňovala spotrebiteľom brániť sa proti pohľadávke uplatnenej po uplynutí premlčacej
doby vznesením námietky premlčania. Za účelom zvýšenia ochrany spotrebiteľa prijala Národná rada
SR § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa, v ktorom prikázala orgánom rozhodujúcim o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy (vrátane súdov) ex offo prihliadať na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie

nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo inú prekážku, a to bez
stanovenia jasných pravidiel obsiahnutých v prechodných ustanoveniach, ktoré by zabezpečili plynulý
prechod z doposiaľ platného a účinného režimu právnej úpravy do ich nového režimu. Ústava SR
priznáva každému z účastníkov súdneho konania rovnaké postavenie. Zákonodarca prijatím § 5b
Zákona o ochrane spotrebiteľa uložil súdom povinnosť vyhľadávať dôvody, pre ktoré by mohol nárok

veriteľa zamietnuť, resp. nepriznať veriteľovi uplatnený nárok v plnej výške, čím zákonodarca de
facto zlegalizoval postavenie súdu ako advokáta dlžníka. Porušil tým Ústavu SR a medzinárodnými
zmluvami garantované právo prístupu k nestrannému súdu a tiež zásadu rovnosti účastníkov konania,
nedovoleným spôsobom tak zasiahol do princípov právneho štátu. Obdobný právny názor zaujal aj
Okresný súd Košice II, ktorý dňa 8.9.2015 podal na Ústavný súd SR návrh na vyslovenie nesúladu

ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. s čl. 1 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Podľa názoru
Okresného súdu Košice II, zásadný rozpor § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa s Ústavou SR je
daný skutočnosťou, že aplikácia tohto zákonného ustanovenia jednostranne zvýhodňuje dlžníka-
spotrebiteľa a to tým, že „nestranný“ súd (prípadne iný orgán) má povinnosť prihliadať na oslabenie
nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo

zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi. Takáto
ochrana jedného z účastníkov občianskeho súdneho konania je podľa názoru Okresného súdu Košice
II v rozpore s princípom nestrannosti súdu a teda aj s princípom právneho štátu. Vzhľadom na vyššie
uvedené žalobca navrhol, aby súd konanie podľa vtedy účinného ustanovenia § 109 ods. 1 písm. b)
a § 109 ods. 2 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku prerušil do ukončenia konania na Ústavnom

súde SR sp. zn. RVP 12672/2015 a do ukončenia tohto konania § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa
neaplikoval.7. Okresný súd Košice II podal dňa 8.9.2015 na Ústavný súd SR návrh na začatie konania o nesúlade
§ 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa s čl. 1 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Konanie
je vedené pod sp. zn. RVP 12672/2015. Dôvodom podaného návrhu je zásadný rozpor citovaného

zákonného ustanovenia s Ústavou SR, ktorý má byť daný skutočnosťou, že aplikácia tohto zákonného
ustanovenia jednostranne zvýhodňuje dlžníka- spotrebiteľa a to tým, že nestanný súd (prípadne iný
orgán) má povinnosť prihliadať na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho
premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať
plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi. Takáto ochrana jednej zo sporových strán je podľa názoru

Okresného súdu Košice II v rozpore s princípom nestrannosti súdu a teda aj s princípom právneho štátu.

8. Podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

9. Podľa § 164 Civilného sporového poriadku, ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie

prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam
pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet.

10. Podľa § 162 ods. 3 Civilného sporového poriadku, o zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd
rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci samej.

11. Zákonné ustanovenie § 164 Civilného sporového poriadku, dáva súdu možnosť prerušiť konanie
vtedy,keďvýsledokinéhokonaniamôžerelevantneovplyvniťvýsledokkonania,ktoréboloprerušené.To
znamená, že pre rozhodnutie súdu môže mať často význam otázka, ktorá je predmetom rozhodovania
súdom v inej prejednávanej právnej veci. Posúdenie opodstatnenosti prerušenia konania je ponechané

na úvahe konajúceho súdu, ktorý zváži, či otázka riešená v inom konaní môže mať význam pre
rozhodnutie súdu.

12. V zmysle nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 21/2000 zo dňa 20.9.2000, ustanovenie § 109
ods. 2 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku (pozn. v súčasnosti je totožným ustanovenie § 164

Civilného sporového poriadku) sa musí vykladať a uplatňovať v súlade s Ústavou SR (čl. 152 ods. 4). Zo
žiadneho ustanovenia Ústavy SR nemožno vyvodiť, že prerušením konania jeho účastník stráca právo
na to, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, a preto všeobecný súd pri uplatňovaní
procesného postupu podľa ustanovenia § 109 ods. 2 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku sa musí
spravovať aj požiadavkou, ktorá je zakotvená v článku 48 ods. 2 Ústavy SR, ktorá ukladá povinnosť

prijať príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie napadnutých vecí bez zbytočných prieťahov, a tým
vykonanie spravodlivosti v primeranej lehote.

13. Po preskúmaní návrhu žalobcu na prerušenie konania vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných
ustanovení dospel súd k záveru, že okolnosť, že Okresný súd Košice II podal dňa 8.9.2015 na Ústavný

súd SR návrh na začatie konania o nesúlade § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa
s čl. 1 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, nie je dôvodom pre prerušenie konania v predmetnej veci.
Predovšetkým nie je možné urobiť záver, že v konaní na Ústavnom súde Slovenskej republiky dôjde
k vysloveniu nesúladu § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa s čl. 1 ods. 1 a čl. 46
ods. 1 Ústavy SR. Zároveň v súlade so zachovaním práva účastníkov na to, aby sa vec prerokovala

bez zbytočných prieťahov v primeranej lehote, súd návrh žalobcu na prerušenie konania prvým bodom
výroku tohto rozsudku zamietol, keď mal za to, že nie sú naplnené pojmové znaky nutnosti prerušenia
konania v zmysle § 164 Civilného sporového poriadku v predmetnej veci.

14. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 297 písm. b) Civilného sporového

poriadku. Rozsudok bol verejne vyhlásený bez nariadenia pojednávania v zmysle § 219 ods. 3
Civilného sporového poriadku. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej
tabuli súdu a na webovej stránke súdu v zákonnej lehote, sporové strany, resp. ich zástupcovia, na
verejnom vyhlásení rozsudku neboli prítomní.

15. Súd vykonal dokazovanie žalobcom predloženými listinnými dôkazmi.

16. Predmetom konania je nárok žalobcu na zaplatenie sumy 998,25 eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 9% ročne od 29.10.2010 do zaplatenia.17. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia Zmluvy o
pôžičke t. j. ku dňu 21.5.2010, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu,

najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

18. Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu 21.5.2010, pri
peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

19. Podľa § 52 ods. 1,2,3,4 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia
Zmluvy o pôžičke, t. j. ku dňu 21.5.2010, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom (1). Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj
všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak
je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné (2). Dodávateľ je osoba,

ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti (3). Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (4).

20. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia Zmluvy

o pôžičke, t. j. ku dňu 21.5.2010, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu
odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich
práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

21. Podľa § 2 písm. a) a b) z. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení

zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších
predpisov, v znení účinnom ku dňu 21.5.2010, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským
úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo
forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje

poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

22. Podľa § 3 ods. 1 a 2 z. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov,
v znení účinnom ku dňu 21.5.2010, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje

spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského
úveru môže byť veriteľom aj predávajúci (1). Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý
spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania (2).

23. Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 z. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení

zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších
predpisov,vzneníúčinnomkudňu21.5.2010,zmluvaospotrebiteľskomúveremusímaťpísomnúformu,
inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

24. Podľa ustanovenia § 4 ods. 2 z. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení

zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších
predpisov, v znení účinnom ku dňu 21.5.2010, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí musí obsahovať
a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,

b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v
okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k
tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa
zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,

i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;

platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok,
l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,

m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu
ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo
najpresnejší odhad,
n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred
lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred

lehotou splatnosti,
o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
p) práva spotrebiteľa podľa § 7,
q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.

25. Podľa ustanovenia § 4 ods. 3 z. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších
predpisov, v znení účinnom ku dňu 21.5.2010, pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o

spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.
Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)
a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

26. Podľa § 5b z. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej
rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo

zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

27. Podľa § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka, premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou
vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než

zabezpečená pohľadávka.

28.Podľa§101Občianskehozákonníka,pokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

29. Vychádzajúc zo skutkových zistení mal súd za preukázané, že právny predchodca žalobcu ako
veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvorili dňa 21.5.2010 Zmluvu o pôžičke, ktorej neoddeliteľnou súčasťou
boli Podmienky k Zmluve o pôžičke. Na základe tejto zmluvy poskytol právny predchodca žalobcu
žalovanému pôžičku vo výške 749 eur, na kúpu spotrebného tovaru - bicykel Kellys, ktorú pôžičku sa
žalovaný zaviazal zaplatiť v 12-tich mesačných splátkach po 74,90 eur. Celkové náklady spotrebiteľa boli

149,80 eur, konečná splatnosť úveru bola 12 mesiacov, ročná úroková sadzba bola 41,30%, RPMN bola
41,30%, priemerná hodnota RPMN bola 48,37%. Žalovaný na splatenie pôžičky neuhradil žiadnu sumu.
Pravidelné mesačné splátky riadne neuhrádzal. Právny predchodca žalobcu žalovaného predžalobnou
upomienkou zo dňa 20.10.2010 vyzval na okamžitú úhradu všetkých splátok jednorazovo do trochdní od doručenia upomienky. Podľa pripojenej kópie doručenky, sa predmetná výzva vrátila právnemu
predchodcovi žalobcu neprevzatá v odbernej lehote. Žalovaný pohľadávku ani na základe tejto výzvy
neuhradil. Žalobca uviedol, že predžalobná upomienka sa žalobcovi vrátila žalovaným neprevzatá dňa

25.10.2010, preto trojdňová lehota na plnenie uplynula dňa 28.10.2010, kedy sa stal splatný celý dlh.
Žalovaný sa tak dostal do omeškania dňa 29.10.2010.

30. Posudzovaný právny vzťah medzi účastníkmi založený Zmluvou o pôžičke zo dňa 21.5.2010,
je od svojho vzniku právnym vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy a je nevyhnutné posudzovať ho

podľa príslušných ustanovení právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského
charakteru (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a z. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch),
keďže právny predchodca žalobcu pri uzatváraní a plnení Zmluvy o pôžičke vystupoval ako veriteľ s
poukazomnapredmetpodnikaniaažalovanývystupovalakospotrebiteľ,pretožepriuzatváranízmluvyo
spotrebiteľskom úvere nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti, pričom
obsah zmluvy bol daný žalobcom bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu. Neoddeliteľnou

súčasťou uvedenej zmluvy boli Podmienky k Zmluve o pôžičke. Vzhľadom na to, že predmetnou
Zmluvou o pôžičke sa zaviazal poskytnúť veriteľ ako dodávateľ žalovanému ako spotrebiteľovi peňažné
prostriedky vo forme pôžičky a žalovaný ako spotrebiteľ sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť spolu s úrokom, zmluva uzavretá medzi stranami spĺňa základné náležitosti spotrebiteľského úveru
v zmysle z. č. 258/2001 Z.z. Na posudzovaný právny vzťah účastníkov sa vzťahuje tiež z. č. 250/2007

Z. z. o ochrane spotrebiteľa.
31.Zvykonanéhodokazovaniasúddospelkzáveru,žežalobabolapodanávcelomrozsahunedôvodne.
Právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli Zmluvu o pôžičke, ktorá má charakter spotrebiteľského
úveruvzmysleustanovenia§2písm.a)zákonač.258/2001Z.z.ospotrebiteľskýchúveroch,nazáklade
uzatvorenej zmluvy právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému spotrebiteľský úver v sume 749

eur pri dohodnutej ročnej úrokovej sadzbe 41,30% a žalovaný sa zaviazal vrátiť poskytnuté peňažné
prostriedky a zaplatiť právnemu predchodcovi žalobcu dohodnuté úroky. Zmluva o spotrebiteľskom
úvere však neobsahuje základnú obsahovú náležitosť v zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 písm. g) zákona
č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, a to konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru a ďalej
neobsahuje v zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 písm. i) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch

základnú obsahovú náležitosť, a to výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.
V takomto prípade sa spotrebiteľský úver poskytnutý právnym predchodcom žalobcu žalovanému
považuje v zmysle ustanovenia § 4 ods. 3 z. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch za bezúročný
a bez poplatkov. Údaj o výške, počte, termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov je základnou
náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Rovnako tak údaj o konečnej splatnosti úveru. V Zmluve

o pôžičke zo dňa 21.5.2010 je uvedený iba neurčitým spôsobom termín jej konečnej splatnosti ako 12
mesiacov, nie je tam uvedený konkrétny deň konečnej splatnosti pôžičky. Zákonom stanovené členenie
auvedeniejednotlivýchčiastokúveruniejesvojvoľné,alepredstavujúprehľadnévymedzeniepovinností
dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke a aby zároveň nebolo možné, aby si veriteľ voči
dlžníkovi uplatňoval nároky, na ktoré nemá právo. Dlžník musí mať od začiatku prehľad, z akých položiek

pozostávajú jednotlivé splátky a ako dlho bude úver splácať, čo z jednotlivých splátok predstavuje istinu,
koľko úrok a odmena veriteľa a kedy je v prípade riadneho splácania úveru splatná posledná splátka.
32. V danom prípade žalobca, napriek tomu, že ho v tomto smere zaťažovalo dôkazné bremeno,
nepreukázal, že Zmluva o pôžičke zo dňa 21.5.2010 obsahovala údaj o konkrétnom termíne konečnej
splatnosti úveru a údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov v tomto

členení.Vzhľadomnauvedenéjepotrebnépredmetnýspotrebiteľskýúverpodľa§4ods.3z.č.258/2001
Z. z. o spotrebiteľských úveroch považovať za bezúročný a bez poplatkov. Žalobca tak nemá nárok
na zaplatenie úroku z poskytnutej pôžičky, či iných poplatkov, ale mal by nárok iba na vrátenie sumy
skutočne poskytnutých peňažných prostriedkov, t. j. 749 eur.

33. Pokiaľ žalobca uviedol, že suma žalovanej istiny pozostáva tiež z nároku na zaplatenie zmluvnej
pokuty (ktorej sumu však konkrétne nevyčíslil) uplatňovanej podľa bodu 12.2 Podmienok ku Zmluve o
pôžičke v zmysle ktorého: „Spoločnosť je oprávnená požadovať od Klienta Zmluvnú pokutu v prípade,
ak sa Klient dostal do omeškania so splatením ktorejkoľvek jednotlivej Splátky. V 30-ty deň po splatnosti
je Klient povinný zaplatiť Zmluvnú pokutu vo výške 10 % z dlžnej splátky. V tento deň sa Zmluvná

pokuta stáva aj splatnou,“ súd konštatuje, že toto ustanovenie bolo opakovane viacerými rozhodnutiami
tunajšieho súdu vyhlásené za neprijateľnú zmluvnú podmienku, napríklad rozsudok Okresného súdu
Trnava č. k. 10C/104/2014 - 58 zo dňa 18.12.2014, právoplatným dňa 14.1.2015. Vzhľadom na to, súdnárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty v celom rozsahu zamietol, pretože na základe neprijateľnej
a teda neplatnej zmluvnej podmienky, nie je možné žalobcovi nárok priznať.

34. V dôsledku zmeny právnej úpravy (novelizácie zákona č. 250/2007 Z. z.) účinnej od 1.5.2014, orgán
rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy (vrátene súdu) je povinný prihliadnuť na premlčanie
aj vtedy, ak sa spotrebiteľ, t. j. v prejednávanej veci žalovaný, premlčania nedovolá. Pre posúdenie,
či ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z., účinné od 1.5.2014, je možné aplikovať aj na konania
začaté na súde pred jeho účinnosťou je rozhodujúce, či konkrétne ustanovenie má procesný charakter.

Hoci samotné premlčanie má nepochybne hmotnoprávny charakter, procesná povaha citovaného
ustanovenia § 5b vyplýva z jeho samotného znenia. Na jeho základe sa súdu (ktorý je možné považovať
zaorgánrozhodujúcionárokochzospotrebiteľskejzmluvy)ukladápovinnosťvsúdnomkonanízúradnej
povinnosti prihliadať na premlčanie v spotrebiteľských veciach, aj keď sa ho spotrebiteľ nedovolá,
teda ide o konkrétny procesný postup súdu v konaní, čo nasvedčuje procesnoprávnemu charakteru
ustanovenia. Keďže ide o procesné ustanovenie, v prípade absencie prechodného ustanovenia platí, že

súd postupuje podľa nového právneho stavu, účinného v čase rozhodovania súdu. Preto keďže v čase
rozhodovania súdu vo veci je účinné ustanovenie § 5b z. č. 250/2007 Z. z., súd je povinný ho aplikovať,
i keď sa súdne konanie začalo skôr, t. j. pred účinnosťou zákona.

35. Súd sa preto v ďalšom zaoberal otázkou, či uplatnená pohľadávka žalobcu nie je premlčaná.

Premlčanie definujeme ako uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul
bez toho, aby sa právo vykonalo, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu uplatneniu
práva námietkou premlčania. Premlčané právo nemožno oprávnenému priznať, i keď premlčaním právo
samo osebe nezaniká, iba sa oslabuje, a to práve tým, že sa privodzuje zánik vynútiteľnosti tohto
subjektívneho práva. V dôsledku premlčania zaniká nárok, t. j. vynútiteľnosť prostredníctvom súdu, ale

subjektívne právo trvá naďalej, avšak jeho uplatniteľnosť je obmedzená len na dobrovoľné splnenie zo
strany povinného subjektu. Splnený premlčaný dlh nemožno vymáhať späť z dôvodu bezdôvodného
obohatenia. Účelom premlčania je jednak stimulovať subjekty k včasnému vykonaniu subjektívnych
občianskych práv, jednak zamedziť tomu, aby dlžníci neboli ohľadne svojich povinností vystavení po
časovo neurčitú dobu donucujúcemu zákroku zo strany súdov. V prejednávanej veci majú prednosť

ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského
práva, vrátane ustanovení § 100 a 101 Občianskeho zákonníka. O tom, že ide o spotrebiteľskú zmluvu
uzavretú podľa Občianskeho zákonníka, neboli žiadne pochybnosti. Na predmetnú spotrebiteľskú vec
vo vzťahu k premlčaniu preto dopadá právna úprava občianskeho práva.

36. Občiansky zákonník rozlišuje všeobecnú premlčaciu dobu a osobitné premlčacie doby. Všeobecná
premlčacia doba má subsidiárny charakter a použije sa tam, kde pre konkrétne právo nie je Občianskym
zákonníkom alebo iným právnym predpisom ustanovená osobitná premlčacia doba. V prejednávanej
veci ide o premlčanie práva na zaplatenie zvyšku poskytnutej pôžičky, ktoré právo sa premlčí vo
všeobecnej trojročnej premlčacej dobe podľa § 101 Občianskeho zákonníka, keďže zákon pre uvedené

právo neuvádza osobitnú (kratšiu alebo dlhšiu) premlčaciu dobu. Táto premlčacia doba začína plynúť
odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať (uplatniť) po prvý raz podaním návrhu na súde. Tým je objektívne
vymedzenýzačiatokplynutiapremlčacejdoby,ktorýjeodvodenýodslova„mohlo“anieodslova„mohol.“
Tento okamih je daný objektívne a nezávisle od subjektívnej okolnosti, teda či oprávnený vedel alebo
nevedel o svojom práve. Právo mohlo byť prvýkrát vykonané vtedy, ak je spôsobilé na žalobu, t. j.

keď možno podať návrh na začatie súdneho konania. Ak je splnenie dlhu stanovené na presne určenú
dobu, tak pre začiatok plynutia premlčacej doby je rozhodný okamih zročnosti dlhu, t. j. deň, keď mal
dlžník splniť dlh, resp. začať s jeho plnením (doba splatnosti). Zročnosť dlhu môže byť určená dohodou,
právnym predpisom alebo rozhodnutím príslušného orgánu.

37. V tomto prípade sa celý dlh v zmysle predžalobnej upomienky právneho predchodcu žalobcu stal
zročným dňa 28.10.2010, nakoľko touto predžalobnou upomienkou veriteľ dlžníka vyzval na okamžitú
úhradu všetkých splátok jednorazovo v súlade so Všeobecnými obchodnými podmienkami zmluvy. V
tejto predžalobnej upomienke napriek zročnosti celého dlhu, veriteľ poskytol dlžníkovi dodatočnú lehotu
naplnenie,atodotrochdníoddoručeniaupomienky.Predmetnápredžalobnáupomienkabolažalobcovi

vrátená dňa 25.10.2010, trojdňová lehota na plnenie dlžníkovi uplynula dňa 28.10.2010, nasledujúci deň
sa žalovaný dostal do omeškania a v tento deň mohol žalobca prvýkrát svoj nárok uplatniť na súde.
Všeobecná trojročná premlčacia doba tak začala plynúť dňa 29.10.2010 a uplynula dňa 29.10.2013.
V súdenom prípade si žalobca svoje právo na zaplatenie pohľadávky zo Zmluvy o pôžičke zo dňa21.5.2010 voči žalovanému uplatnil žalobou doručenou na súd až dňa 19.11.2013, teda zjavne po
uplynutí trojročnej premlčacej doby. Za premlčané považoval súd aj uplatnené úroky z omeškania, keďže
tvoria príslušenstvo pohľadávky a sledujú jej osud, z čoho možno usúdiť, že vedľajší úrokový záväzok

sa premlčí najneskôr v rovnakej dobe ako hlavný peňažný záväzok.

38. Vychádzajúc z uvedených skutočností považoval súd nárok žalobcu na zaplatenie sumy 749
eur s príslušenstvom za premlčaný, nakoľko žalobca uplatnil svoj nárok zjavne po uplynutí trojročnej
premlčacej doby až dňa 19.11.2013. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené dôvody súd nárok žalobcu

ako nedôvodný zamietol.

39. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 262 ods. 1 v spojení s §
255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, avšak v konaní v celom rozsahu úspešnému žalovanému
náhradu trov konania nepriznal, nakoľko žalovanému podľa obsahu spisu v konaní žiadne trovy nevznikli
arozhodovaniepostupomnajskôrpodľa§262ods.1Civilnéhosporovéhoporiadkuonárokužalovaného

nanáhradutrovkonaniaaažpoprávoplatnostitohtorozsudkuovýškenáhradytrovkonaniažalovaného,
ktorému žiadne trovy nevznikli, by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti konania podľa čl. 17
základných princípov Civilného sporového poriadku.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Trnava.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Oprávnenýmôžepodaťnávrhnavykonanieexekúciepodľazákonač.233/1995Z.z.Exekučnýporiadok,
ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie(§ 38 ods. 2 zákona č. 233/1995
Z.z.).