Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, August 17, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 10Sp/50/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7015200705
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 08. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Tkáč

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7015200705.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach samosudcom JUDr. Pavlom Tkáčom v právnej veci navrhovateľky

POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, proti odporcovi Okresný úrad Trebišov, katastrálny
odbor, Námestie mieru 804, Trebišov, za účasti F. F., B. Z. Č.. XXXX/X, K., v konaní o preskúmanie
rozhodnutia odporcu č. V 573/2015 zo dňa 13.4.2015 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu č. V 573/2015 zo dňa 13.4.2015.

Navrhovateľke n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

Navrhovateľka je p o v i n n á zaplatiť súdny poplatok v sume 35,- eur na účet Krajského súdu v
Košiciach do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Odporca rozhodnutím č. V 573/2015 zo dňa 13.4.2015 podľa § 31 ods. 3 zákona NR SR č. 162/1995
Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších
predpisov (katastrálny zákon) zamietol návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností
podľa zmluvy o zriadení záložného práva č. 5/2015-PTR uzavretej dňa 2.1.2015 medzi navrhovateľkou,
ako záložným veriteľom a F. F. ako záložcom (ďalej len „záložná zmluva“). Predmetom zálohu boli
nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, ktorých je záložca výlučným vlastníkom vo veľkosti

podielu 1/1, a to byt č. XX na X. poschodí bytového domu, súp. č. XXXX postavený na parcele č.
XXXX/X katastrálneho územia K., obec K., okres K. a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a
spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku vo veľkosti XXX/XXXXX.

Odporca v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že prílohu návrhu na vklad tvorí zmluva
o zriadení záložného práva uzavretá dňa 2.1.2015 medzi navrhovateľkou ako záložným veriteľom a
záložcom zastúpeným ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, v zastúpení Peter Mamojka -

predseda združenia, na zabezpečenie všetkých pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré
vznikli a vzniknú na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 19.11.2013, najmä na zabezpečenie
istiny vo výške 1.000 euro, spolu s jej príslušenstvom, úrokov z omeškania, poplatkov a ostatných
pohľadávok a zmluvných pokút vyplývajúcich zo zmluvy o úvere, ako aj ostatných celkových nákladov v
zmysle platných všeobecných podmienok, od omeškania až do zaplatenia. Pri rozhodovaní vychádzal
zo záveru, že Dohoda o splnomocnení bola vpísaná do tzv. formulárovej dohody, keď dlžník - záložca
nemohol ovplyvniť obsah takejto dohody, v danom prípade bola teda obmedzená možnosť voľby

splnomocniteľa - záložcu zvoliť si zástupcu, ktorý by za záložcu uzatvoril záložnú zmluvu a ktorý by
skutočne hájil jeho záujmy, keďže splnomocnenec bol už v tejto dohode o splnomocnení vopred vpísaný.
Takúto dohodu o splnomocnení nie je možné považovať za individuálne dohodnutú, nakoľko bola
vopred navrhnutá a ponúknutá zo strany navrhovateľky účastníkovi konania pri uzatváraní úverovejzmluvy č. XXXXXXXXX zo dňa 19.11.2013 na zabezpečenie pohľadávky navrhovateľky voči účastníkovi
konania. Vzhľadom na tieto skutočnosti spotrebiteľ - účastník konania nemal možnosť ovplyvniť výber
iného zástupcu, čo v konečnom dôsledku spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach

zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. K výberu splnomocnenca nedošlo z vôle účastníka konania,
ale z vôle záložného veriteľa - navrhovateľky. Z obsahu dohody o plnomocenstve nevyplýva, že by
splnomocnenec mal na základe dohody poskytnúť splnomocniteľovi právnu pomoc a obhajobu jeho
práv. Skôr naopak, splnomocnenec má hájiť práva veriteľa voči splnomocniteľovi, čo nie je účelom
tohto právneho úkonu. Odporca z tohto dôvodu považoval danú dohodu o splnomocnení za neprijateľnú

podmienku a teda za neplatnú podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka.

Proti tomuto rozhodnutiu navrhovateľka podala včas opravný prostriedok dňa 22.4.2015, v ktorom
žiadala zrušiť preskúmavané rozhodnutie odporcu a vrátiť mu vec na ďalšie konanie. Uviedla, že dohoda
o splnomocnení je uzavretá riadne a spĺňa náležitosti platného právneho úkonu. Nesúhlasila s tvrdením
odporcu, podľa ktorého navrhovateľka vopred určila osobu, ktorá bude oprávnená za dlžníka konať a

dlžník nemal možnosť sa sám rozhodnúť, kto ho bude zastupovať. Namietala aj nepreskúmateľnosť
a nedostatok dôvodov napadnutého rozhodnutia, ak z odôvodnenia rozhodnutia nevyplýva úvaha, na
základe akých skutočností a aplikáciou ktorých konkrétnych ustanovení zákona dospel správny orgán k
záveru,žezáložca-dlžníknemoholovplyvniťvýbersplnomocnenca.Splnomocnenecvžiadnomprípade
nemal a ani nemá záujem na poškodení záložcu, čo vyplýva aj zo samotnej dohody o splnomocnení,

ktorá bola uzavretá za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa a na jeho žiadosť po
osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v dohode uvedených a o právach a povinnostiach,
ktoré sa nimi zakladajú. Predložené plnomocenstvo je samostatným právnym úkonom uzavretým medzi
dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je úplne nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie.
Dohoda o splnomocnení ako právny úkon bola urobená slobodne a vážne, určito a zrozumiteľne tak,

ako to ustanovuje pre platnosť právneho úkonu zákon. Dohodu o splnomocnení, ktorej predmetom
je bezplatné zastupovanie splnomocniteľa splnomocnencom nemožno posudzovať ako spotrebiteľskú
zmluvu a teda sa na ňu nevzťahujú ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka o neprijateľných
zmluvných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Na záver navrhovateľka uviedla, že odporca
nezistil spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámil s predkladaným návrhom a znením jednotlivých

pripojených príloh, následne nesprávne zistil skutkový stav a plnomocenstvo splnomocniteľa udelené
splnomocnencovi nesprávne právne posúdil.

Odporca vo vyjadrení k návrhu zo dňa 11.6.2015 zotrval na dôvodoch uvedených v napadnutom
rozhodnutí.

Súd v konaní podľa § 250l a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu, oboznámil sa s
jeho administratívnym spisom a dospel k záveru, že návrh navrhovateľky nie je dôvodný.

Na pojednávaní súdu dňa 17.8.2015 navrhovateľka nebola prítomná, pričom bola na pojednávanie

riadne a včas predvolaná. Listom zo dňa 17.7.2015 navrhovateľka oznámila súdu svoju neúčasť na
pojednávaní a požiadala o prejednanie veci a rozhodnutie v jej neprítomnosti. Na pojednávaní súdu
nebol prítomný odporca, ani účastníčka konania F. F., u ktorých bolo vykázané doručenie predvolania
na pojednávanie dňom 16.7.2015 a 6.8.2015 (fikcia doručenia v zmysle § 46 ods. 2 O.s.p.), pričom svoju
neúčasť na pojednávaní neospravedlnili. Súd v súlade s § 250g ods. 2 O.s.p. aplikovaným na základe

§ 250l ods. 2 O.s.p. prejednal vec v neprítomnosti účastníkov konania.

Z administratívneho spisu súd zistil, že navrhovateľka ako veriteľ uzavrela s dlžníkom F. F. zmluvu o
úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 19.11.2013. Dlžník zároveň dohodou o splnomocnení zo dňa 19.11.2013
splnomocnil ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci so sídlom Povraznícka č. 18, Bratislava

na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka v mene splnomocniteľa k
nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom vlastníctve alebo
spoluvlastníctveaktorébudúbližšiešpecifikovanévpriloženomlistevlastníctvaakoformyzabezpečenia
splneniasplnomocniteľovhozáväzkuzozmluvyoúvere.Dohodaosplnomocneníjepodpísanádlžníkom
F. F. ako splnomocniteľom a Petrom Mamojkom, predsedom občianskeho združenia ProHelp ako

splnomocnencom.

Dňa 2.1.2015 bola uzavretá zmluva o zriadení záložného práva č. 5/2015-PTR medzi navrhovateľkou
a dlžníkom zastúpeným ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, predmetom, ktorej je zriadeniezáložného práva v prospech navrhovateľky k už uvedeným nehnuteľnostiam. Záložné právo bolo
zriadené za účelom zabezpečenia všetkých pohľadávok, ktoré vznikli a v budúcnosti vzniknú na základe
zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 19.11.2013.

Podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky Slovenská republika je právnym štátom. Neoddeliteľným
atribútom právneho štátu je právna istota a spravodlivosť.

Ústava Slovenskej republiky garantuje ochranu vlastníckeho práva v čl. 20.

Podľa § 28 ods. 2 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia
sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.

Právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia správy katastra o jeho povolení
(§ 28 ods. 3 katastrálneho zákona).

Podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo
nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či

sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o povolení vkladu prihliada správa katastra aj na skutkové
a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí; inak návrh zamietne (§ 31 ods. 3
katastrálneho zákona).

Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na
právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný (§ 37 ods. 1

Občianskeho zákonníka).

Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo
právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom
sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Prizápisevecnýchprávknehnuteľnostiamdokatastranehnuteľnostívkladom(§28anasl.katastrálneho
zákona) je katastrálny odbor povinný posudzovať podstatné náležitosti príslušného zmluvného typu
z hľadiska kritérií uvedených v § 31 ods. 1 katastrálneho zákona. V prípade, ak zmluvu o zriadení
vecného práva (záložné právo) uzaviera zástupca na základe zmluvného zastúpenia (splnomocnenie),

je povinnosťou katastrálneho odboru rozhodujúceho o povolení vkladu vecného práva skúmať, či došlo
k vzniku zmluvného zastúpenia v súlade so zákonom.

Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v intenciách opravného prostriedku navrhovateľky a so
zreteľom na citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že predmetná dohoda o splnomocnení

medzi dlžníkom F. F. ako splnomocniteľom a občianskym združením ProHelp ako splnomocnencom nie
je platne uzavretá. Súd sa nestotožnil s tvrdením navrhovateľky, podľa ktorého právny úkon (dohoda
o splnomocnení) bol urobený slobodne a vážne, určito a zrozumiteľne. Dohoda o splnomocnení bola
vpísaná do vopred predtlačeného formulára, dlžník teda nemal možnosť ovplyvniť jej obsah. Vzhľadom
na vopred stanoveného splnomocnenca v dohode o splnomocnení bola obmedzená slobodná voľba

splnomocnenca, ktorý by v mene dlžníka uzatvoril záložnú zmluvu a skutočne by hájil jeho záujmy, chýba
teda základná zložka právneho úkonu, a to slobodný prejav vôle pri výbere zástupcu. Skutočnosť, že
dohoda o splnomocnení bola dlžníkom podpísaná v ten istý deň ako úverová zmluva, nasvedčuje tomu,
že uzavretie úverovej zmluvy bolo podmieňované podpísaním dohody o splnomocnení a je otázne, či
by vôbec úver bol poskytnutý bez uzavretia dohody o splnomocnení v znení vopred pripravenom na

formulári bez možnosti dlžníka meniť jej podmienky.Takéto dojednanie spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Za tejto situácie preto občianske združenie ProHelp nebolo oprávnené uzavrieť záložnú
zmluvu a nakladať s nehnuteľnosťami dlžníka.

Súd sa stotožňuje s námietkou navrhovateľky, podľa ktorej dohodu o splnomocnení nemožno
posudzovať ako spotrebiteľskú zmluvu, avšak tento právny názor odporcu nemá za následok
nezákonnosť napadnutého rozhodnutia.

Súd poznamenáva, že v zmysle čl. I bod 1. stanov občianskeho združenia ProHelp ide o dobrovoľné
združenie fyzických a právnických osôb založené na ochranu práv a oprávnených záujmov účastníkov
v konaniach pred orgánmi verejnej správy a podľa čl. II bod 1. stanov jeho cieľom je ochraňovať práva a
oprávnené záujmy účastníkov v konaniach pred orgánmi verejnej správy. Uzatvorenie záložnej zmluvy
v zmysle Občianskeho zákonníka, ktorý je súkromnoprávnym predpisom, sa preto vymyká z rámca
pôsobnosti a cieľov predmetného združenia.

Na záver súd dodáva, že zmluva o zriadení záložného práva č. 5/2015-PTR zo dňa 2.1.2015
na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa, t.j. navrhovateľky v tomto konaní, nerešpektuje
požiadavkou vyváženosti vzájomného vzťahu medzi predmetom zmluvy o úvere a predmetom zmluvy
o zriadení záložného práva, pretože z obsahu čl. II zmluvy vyplýva, že jej účelom je zabezpečenie istiny

vo výške 1.000,- eur spolu s bližšie nešpecifikovaným príslušenstvom, ktorého výšku navrhovateľka
ku dňu rozhodnutia správneho orgánu žiadnym spôsobom nevyčíslila a z dôvodu, že ku vkladovému
konaniu nepredložila zmluvu o úvere a ani doklad vo výške aktuálneho dlhu účastníka konania, výšku
zabezpečovanej pohľadávky nebolo možné žiadnym spôsobom zistiť. Predmetom zálohu mali byť
nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve, resp. podielovom spoluvlastníctve účastníka konania (byt s

podielom na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku
pod bytovým domom), pričom je zrejmé, že ich hodnota vysoko prevyšuje poskytnutú istinu spolu s
primeraným príslušenstvom.

Z uvedených dôvodov preto súd podľa § 250q ods. 2 O.s.p. preskúmavané rozhodnutie odporcu ako

vecne správne a vydané v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami potvrdil.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 250k ods. 1 O.s.p. s použitím § 250l ods. 2 O.s.p. tak, že
navrhovateľke, ktorá nemala v konaní úspech, právo na náhradu trov nepriznal. Odporca si právo na
náhradu trov konania neuplatnil.

Neúspešnej navrhovateľke vznikla povinnosť zaplatiť súdny poplatok podľa § 2 ods. 4 druhá veta v
spojení s § 5 ods. 1 písm. h) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestovvzneníneskoršíchpredpisov,apretojejsúduložiluhradiťsúdnypoplatokvsume35,-eururčenej
podľa položky č. 10e) sadzobníka súdnych poplatkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.