Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, November 4, 2016

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 11Pc/8/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716211903
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Petreás

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2016:6716211903.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom JUDr. Jánom Petreásom, vo veci navrhovateľa N. V., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom R. XX, t.č. bytom K. T. L., V. XX, L., proti I./ otcovi H. V., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom I. N. XX a II./ matke X. J., nar. XX.XX.XXXX, F. Y. L., F. XX, XXX XX L., o určenie výživného,
takto

r o z h o d o l :

Otec navrhovateľa H. V., nar. XX.XX.XXXX je p o v i n n ý prispievať na výživu navrhovateľa N. V.,
nar. XX.XX.XXXX výživným vo výške 50 Eur mesačne, počnúc dňom nadobudnutia právoplatnosti tohto
rozsudku vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľa.

Matka navrhovateľa X. J., nar. XX.XX.XXXX je p o v i n n á prispievať na výživu navrhovateľa N. V., nar.
XX.XX.XXXX výživným vo výške 100 Eur mesačne, počnúc dňom nadobudnutia právoplatnosti tohto
rozsudku vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľa.

V prevyšujúcej časti predstavujúcej výživné vo výške 50 Eur mesačne súd návrh navrhovateľa proti
otcovi H. V. z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.

Týmto d o c h á d z a k zmene rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 15P/7/2012-50 zo dňa 23.10.2012
vo výroku o určení výšky výživného na navrhovateľa N. V..

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ návrhom podaným 3.10.2016 žiadal určiť otcovi H. V. povinnosť prispievať na výživu
navrhovateľa výživným vo výške 100 Eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred počnúc dňom
nadobudnutia právoplatnosti rozsudku a matke žiadal určiť rovnakú povinnosť. Navrhovateľ návrh
odôvodnil tým, že otec mu prestal prispievať na výživu po skončení ústavnej starostlivosti dňom

30.8.2016. Uviedol, že je študentom 3. ročníka na strednej škole. Počas týždňa býva na internáte v L.
a cez víkendy sa zdržuje na I. N.. V návrhu uviedol, že cez víkendy brigáduje na salaši v I. N.. Má tam
zabezpečený nocľah a stravu. S otcom sa nestretáva, lebo sa pohádali a vyhodil ho zo starkinho domu,
kde cez prázdniny býval spolu so svojou sestrou, otcom a starkou. Uviedol, že matka mu prispieva na
výživu okolo 20 Eur až 30 Eur mesačne. Je s ňou v neustálom kontakte a navštevuje ju. Štúdiom sa
pripravuje na svoje budúce povolanie a preto nemá dostatočné finančné príjmy na zaplatenie všetkých
potrebných výdavkov a nemá ani iný majetok. Uviedol, že za internát platí 20 Eur mesačne, za stravu

13,34 Eur mesačne a 23,15 Eur mesačne (raňajky, obedy). Cestovné predstavuje 3,38 Eur mesačne.2. Navrhovateľ a otec navrhovateľa sa na pojednávanie dostavili riadne a včas. Matka navrhovateľa
ospravedlnilasvojuneúčasť,lebojejnevyhovujehodinu,naktorújepojednávanievytýčené.Oodročenie
pojednávania nepožiadala. Uviedla, že s podaným návrhom súhlasí.

3. Navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že na podanom návrhu, ako aj na dôvodoch trvá. Od podania
návrhu sa zmenilo len to, že už s otcom býva, stretáva sa s ním. Počas týždňa býva na internáte a
na víkendy a cez prázdniny chodí k otcovi. Jeho vzťah s otcom sa zlepšil. Jeho vzťah s mamou je v
poriadku. Navrhovateľ uviedol, že v ústavnej starostlivosti v L. bol 4 roky. Bolo tam dobre, aj zle. Na

konci ústavnej starostlivosti dostal sumu 900 Eur. Tieto peniaze mu vydržali 2 mesiace. Nejaké peniaze
dal sestre, aby si mohla kúpiť pomôcky do školy a niečo požičal aj mame, lebo vtedy nemala peniaze.
Exekútor jej strháva zo mzdy. Sám si tiež kúpil nejaké veci. Uviedol, že mame po exekúciách zostáva na
mesiac 300 Eur. Mame požičal 100 Eur s tým, že táto mu peniaze vráti. Sestra potrebovala na školské
pomôcky 30 Eur a preto jej dal túto sumu.

4. Otec navrhovateľa na pojednávaní uviedol, že si uvedomuje, že navrhovateľ to potrebuje, aby mohol
dostať aj od štátu nejaké peniaze. N. k nemu chodieva už 5. rok. Otec navrhovateľa uviedol, že býva u
svojej mamy, vlastné bývanie nemá. Má 2 deti, má ešte aj dcéru, lebo to boli s navrhovateľom dvojčatá.
Dcéra ešte tiež študuje. Uviedol, že 1 rok pracoval na Z., odkiaľ poslal za rok domov zárobok vo výške
okolo 7.000 Eur. Keď sa vrátil zo zahraničia, stal sa z neho bezdomovec, lebo matka navrhovateľa ho

pripravila o bývanie. Potom ho prichýlili rodičia, v tom čase žil ešte aj jeho otec. Snažil sa zabezpečiť si
vlastné bývanie, aby si mohol deti zobrať k sebe. Prenajal si dom na I. N. s tým, že ho na vlastné náklady
opraví. Dcéra bola zverená jeho sestre a Lukáš bol v tom zariadení v L., boli s ním vtedy určité problémy.
Otec navrhovateľ si potom zobral úvery, zadĺžil sa. Nakoniec bol aj odsúdený na podmienečný trest
odňatia slobody za neplnenie vyživovacej povinnosti. Napriek tomu si uvedomuje, že má vyživovaciu

povinnosť k synovi. Je schopný mesačne prispievať na výživu N. 50 Eur s tým, že cez víkendy sa o
neho postará. Poukázal na to, že mame mesačne prispievať na bývanie - na plyn a elektrinu 100 Eur
mesačne. Uviedol ďalej, že má zdravotné problémy a minulý mesiac zaplatil za lieky 70 Eur. Jeho dcéra
študuje vo A. na Súkromnej strednej škole podnikania a býva s ním u jeho mamy. Na tunajšom súde
je vedené aj konanie o určenie výživného na dcéru. Pojednávanie bude 16.11.2016. Aj dcéra navrhla

rovnakú výšku výživného od neho, ako aj od mamy, a to po 100 Eur mesačne.

5. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o
výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

6. Podľa § 62 ods.1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

7. Podľa § 62 ods.2 Zákona o rodine, obidvaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

8. Podľa § 62 ods.3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

9. Podľa § 62 ods.4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

10. Podľa § 62 ods.5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

11. Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.12. Podľa § 75 ods.2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými
mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

13. Podľa § 77 ods.1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

14. Podľa § 78 ods.1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

15. Zo spisu Okresného súdu Zvolen sp.zn. 12P/35/2014 bolo zistené, že výživné na v tom čase
maloletého N. V. bolo obidvom rodičom naposledy určené rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k.

15P/7/2012-50 zo dňa 23.10.2012. Obidvom rodičom bola uložená povinnosť prispievať na výživu
maloletého N. V., nar. XX.X.XXXX výživným vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené
dieťa.

16. Zo správy o zárobku otca navrhovateľa spoločnosti Z. E. L. L., L..C..I.. A. zo dňa 18.10.2016 bolo

zistené, že otec navrhovateľa pracuje na pozícii operátor výroby. Jeho pracovný pomer bol uzavretý
1.10.2015 na dobu určitú a aj naďalej trvá. Pracovné nasadenie menovaného je na dobrej úrovni, patrí
medzi dobrých zamestnancov. Dochádzku do zamestnania má pravidelnú a bezproblémovú. Zverené
úlohy si plní zodpovedne. Za obdobie od 1.10.2015 do 30.9.2016 dosiahol priemerný mesačný čistý
zárobok 537,35 Eur.

17. Zo správy o zárobku matky navrhovateľa X. J., spoločnosti W., E..L.. F. bolo zistené, že v období od
1.10.2015 do 30.9.2016 dosiahla priemerný mesačný čistý zárobok 770,70 Eur.

18. Potvrdením zo dňa 24.10.2016 bolo preukázané, že navrhovateľ N. V., nar. XX.X.XXXX je študentom

X. ročníka L. I. Š. L.. Je študentom denného štúdia.

19. Dokazovaním bolo preukázané, že výživné bolo naposledy určené rozsudkom Okresného súdu
Trnava č.k. 15P/7/2012-50 zo dňa 23.10.2012, ktorým bola maloletá V. V., nar. XX.X.XXXX zverená do
náhradnej osobnej starostlivosti manželom U. V., nar. XX.X.XXXX a X. V., nar. XX.X.XXXX. U maloletého

N. V., nar. XX.X.XXXX bola nariadená ústavná starostlivosť, ktorá bola vykonávaná v H. Z. T. N. U. L..
Obidvom rodičom bola určená povinnosť prispievať na výživu každého z detí vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené dieťa. Ústavná starostlivosť sa skončila 30.8.2016.

20. Od poslednej úpravy výšky výživného došlo k zmene pomerov tým, že navrhovateľ N. V. naďalej

študuje, aj keď ústavná starostlivosť u neho bola skončená 30.6.2016. Študuje v dennom štúdiu.
Otec navrhovateľa je zamestnaný a dosahuje priemerný mesačný čistý zárobok vo výške 537,35 Eur.
Matka navrhovateľa dosahuje priemerný mesačný čistý zárobok vo výške 770,70 Eur. Obidvaja rodičia
navrhovateľa majú vyživovaciu povinnosť aj k dcére V. V., nar. XX.X.XXXX, ktorá študuje tiež na strednej
škole.

21. Pri určovaní výšky výživného súd prihliadol na odôvodnené potreby navrhovateľa, ktoré spočívajú
v zabezpečovaní stravy, platení za internát, platení cestovného, ako aj inými nutnými potrebami. S
prihliadnutímnapreukázanúvýškupriemernýchzárobkovrodičovnavrhovateľa,akoajnato,žeobidvaja
majú vyživovaciu povinnosť aj k dcére V. V., súd považoval za primeranú výšku výživného u otca

navrhovateľa vo výške 50 Eur a u matky navrhovateľa vo výške 100 Eur, keď rozdiel medzi priemerným
zárobkom matky navrhovateľa a otca navrhovateľa je 233,35 Eur mesačne. Navrhovateľ podal návrh
na určenie - zvýšenie výživného 3.10.2016. Výživné žiadal určiť u obdivoch rodičov dňom nadobudnutia
právoplatnosti tohto rozsudku.

22. S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti súd návrh navrhovateľa voči otcovi navrhovateľa
zamietol vo výške 50 Eur mesačne, keď navrhovateľ žiadal určiť výživné vo výške 100 Eur mesačne,
pričom súd zaviazal otca navrhovateľa platením výživného vo výške 50 Eur mesačne.23. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v 4 vyhotoveniach (§ 355 ods.1 C.s.p.
a § 362 ods.1 C.s.p.).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).

Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 C.s.p. nerozlučné spoločenstvo
podľa § 77 (§ 360 ods.1 C.s.p).

V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 C.s.p. (§
360 ods.2 C.s.p.).

Lehota na podanie odvolania plynie od doručenia rozhodnutia intervenientovi (§ 360 ods.3 C.s.p.).

Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
361 ods.1 C.s.p.).

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods.2
C.s.p.).

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty podľa ods. 1 preto, že odvolateľ

sa spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje
poučenie o lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie
je prípustné, možno podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia rozhodnutia (§ 362 ods.3 C.s.p.).

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na nepríslušnom súde preto, že odvolateľ sa

spravoval nesprávnym poučením o súde príslušnom na podanie odvolania. To platí aj vtedy, ak
rozhodnutie neobsahuje poučenie o súde príslušnom na podanie odvolania (§ 362 ods.4 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že :
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods.1
C.s.p.).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods.2 C.s.p.).Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods.3 C.s.p.).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 C.s.p.).

Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o

odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd (§ 367 ods.1 C.s.p.).

Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie
týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne
vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je

napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý
odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva
z osobitného predpisu (§ 367 ods.2 C.s.p.).

Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o

trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti (§ 367
ods.3 C.s.p.).

Osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu,
a to až po vyhlásení rozhodnutia (§ 368 C.s.p.).

Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže
ho podať znova (§ 369 ods.1 C.s.p.).

Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k

podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú
v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania (§ 369 ods.2 C.s.p.).

Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví (§
369 ods.3 C.s.p.).

Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369
ods.4 C.s.p.).

Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo

právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia (§ 370 ods.1 C.s.p.).

Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie
žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví (§ 370 ods.2
C.s.p.).

Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370
ods.3 C.s.p.).

Žalobu nie je možné v odvolacom konaní meniť (§ 371 C.s.p.).

V odvolacom konaní nie je možné uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 C.s.p.).Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona - zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok (§ 220 ods.1 C.s.p.).