Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, October 28, 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 17C/256/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115215752
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Straková
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8115215752.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Prešove samosudkyňou JUDr. Evou Strakovou v občianskoprávnej veci žalobcu: APS
FUND ALPHA uzavřený investiční fond, a. s., so sídlom Celetná 988/38, 110 00 Praha 1, Česká
republika, IČO: 01596039, právne zastúpený JÁNSKÝ & PARTNERS, s. r. o., advokátska kancelária, so
sídlom v Nitre, Štúrova 13 p r o t i žalovanému: M. K., nar. XX. X. XXXX, bytom Š. XXX, XXX XX Š., v
konaní o zaplatenie 161,06 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu 121,46 EUR s 9 % ročným úrokom z omeškania z
istiny 48,71 EUR od 26. 6. 2012 do zaplatenia, s 8,75 % ročným úrokom z omeškania z istiny 43,25 EUR
od 26. 7. 2012 do zaplatenia, s 8,75 % ročným úrokom z omeškania z istiny 26,- EUR od 25. 8. 2012
do zaplatenia a s 8,75 % ročným úrokom z omeškania z istiny 3,50 EUR od 26. 9. 2012 do zaplatenia
a nahradiť trovy konania, ktoré pozostávajú z nákladov za súdny poplatok vo výške 8,38 EUR a trovy
právneho zastúpenia vo výške 30,49 EUR, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že
trovy právneho zastúpenia uhradí priamo na účet JUDr. Mariánovi Jánskemu, advokátovi, Advokátska

kancelária JÁNSKÝ & PARTNERS, s. r. o., Štúrova 13, Nitra.

Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca dňa 8. 6. 2015 doručil návrh, ktorým žiadal žalovaného zaviazať k úhrade pohľadávky 161,06
EUR s príslušnými úrokmi z omeškania, keď svoj nárok odôvodňoval tým, že Zmluvou o postúpení
pohľadávok zo dňa 9. 6. 2014 postúpila spoločnosť Slovak Telekom, a. s. ako postupca uvedenú

pohľadávku na neho, pričom pôvodný veriteľ Slovak Telekom, a. s. uzatvoril so žalovaným dňa 22. 2.
2012 Zmluvu o pripojení, resp. poskytovaní verejných služieb, predmetom ktorej bol okrem iného aj
záväzok spoločnosti Slovak Telekom, a. s. poskytovať žalovanému program služieb uvedených v zmluve
a záväzok žalovaného riadne a včas platiť cenu služieb podľa zvoleného programu služieb a dodržiavať
svoje povinnosti v súlade so zmluvou. Žalovaný neuhradil svoje pohľadávky v celkovej výške 161,06
EUR, a to konkrétne faktúru s dátumom splatnosti 25. 6. 2012 vo výške 48,71 EUR, faktúru s dátumom
splatnosti 25. 7. 2012 vo výške 43,25 EUR, faktúru s dátumom splatnosti 25. 8. 2012 vo výške 65,60

EUR a faktúru s dátumom splatnosti 25. 9. 2012 vo výške 3,50 EUR.

Žalovaný sa k návrhu písomne nevyjadril, na ústne pojednávanie sa neustanovil, preto súd
postupoval podľa § 101 ods. 2 O. s. p. a konal v jeho neprítomnosti.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to Zmluvou o poskytovaní verejných

služieb zo dňa 22. 2. 2012, faktúrami, Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 9. 6. 2014, oznámením
o postúpení pohľadávky zo dňa 1. 7. 2014, Všeobecnými obchodnými podmienkami, Cenníkom pre
poskytovanie služieb a zistil tentos k u t k o v ý s t a v :Pôvodný veriteľ Slovak Telekom, a. s. a žalovaný uzatvorili dňa 22. 2. 2012 Zmluvu o poskytovaní
verejných služieb, na základe ktorej žalovanému bol odpredaný mobilný telefón Sony Ericson Mix

Walkman za 1,- EUR s dohodnutou dobou viazanosti 24 mesiacov a dohodnutou zmluvnou pokutou
vo výške 248,95 EUR Žalovanému boli dodávané dohodnuté služby, pričom vo fakturačnom období
ku dňu splatnosti 25. 6. 2012 mal uhradiť 48,71 EUR, faktúrou s dátumom splatnosti 25. 7. 2012 mu
boli vyúčtované služby a poplatky vo výške 43,25 EUR, faktúrou s dátumom splatnosti 25. 8. 2012 mu
boli vyúčtované poskytnuté služby s poplatkami vo výške 65,60 EUR a faktúrou s dátumom splatnosti

25. 9. 2012 mu boli vyúčtované poskytnuté služby, resp. poplatky vo výške 3,50 EUR. Žalovaný tieto
platby neuhradil.

Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 9. 6. 2014 postupca Slovak Telekom, a. s. postúpil na
postupníka APS FUND ALPHA uzavřený investiční fond, a. s. predmetnú pohľadávku.

Podľa § 52 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá

je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je
spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva.

Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a

zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa§53ods.4písm.k)Občianskehozákonníka,zaneprijateľnépodmienkyuvedenévspotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil
svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením

jeho záväzku.

Podľa§53ods.5Občianskehozákonníka,neprijateľnépodmienkyupravené vspotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako
aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 494 Občianskeho zákonníka, z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho
sa zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení
úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je o
8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky2) platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 44 Zákona č. 351/2011 Z. z.,
(1)
Zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k
verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník,
ktorésúsúčasťouzmluvy.Zmluvaoposkytovaníverejnýchslužiebjepísomná;toneplatíprepredplatené
služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných

prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako
písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa
Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
(2)
Zmluva o poskytovaní verejných služieb musí obsahovať

a)
identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu podľa § 15 ods. 2 ,
b)
popis poskytovaných služieb, najmä informácie o

1.
prístupe k službám tiesňového volania a lokalizačným údajom vrátane obmedzení pri poskytovaní
služieb tiesňového volania,
2.
obmedzeniach týkajúcich sa prístupu k službám a aplikáciám alebo ich používania v súlade s osobitnými

predpismi,
3.
minimálnejponúkanejúrovnikvalityslužieb,najmälehotuprvéhopripojeniaksietialeboinéukazovatele,
ak tak určí úrad podľa § 46 ,
4.

postupoch podniku pri meraní a riadení prevádzky zameraných na zamedzenie preťaženia sieťového
spojenia a informácie o tom, ako môžu tieto postupy vplývať na kvalitu služieb,
5.
druhoch servisných služieb, podporných služieb a kontaktné údaje na tieto služby,
6.

obmedzeniach, ktoré podnik zavedie na používanie dodaných koncových zariadení,
c)
možnosťúčastníkazverejniťalebonezverejniťjehoosobnéúdajevtelefónnomzoznameainformačných
službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa § 59 ods. 2
,

d)
podrobnosti o cenách vrátane prostriedkov, ktorými je možné získať aktuálne informácie o platných
cenách, servisných poplatkoch, ponúkané spôsoby platby a rozdiely v nákladoch účastníka súvisiace
so spôsobom platby,
e)

informácie o termínoch a spôsobe fakturácie za poskytnuté služby,
f)
čas trvania zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podmienky jej predĺženia a ukončenia vrátane
minimálnych podmienok používania alebo trvania služby, ktoré sa musia splniť v záujme využívania
výhod z akcií na podporu predaja, poplatkov súvisiacich s prenosom čísel a iných identifikátorov,

poplatkovsplatnýchpriukončenízmluvyoposkytovaníverejnýchslužiebanáhradynákladovsúvisiacich
s koncovými zariadeniami,
g)spôsoby odškodnenia a systémy úhrad, ktoré sa uplatnia v prípade nesplnenia zmluvne dohodnutej
úrovne kvality služieb,
h)

spôsob urovnávania sporov podľa § 75 ,
i)
druhy opatrení, ktoré môže podnik prijať v prípade narušenia bezpečnosti alebo integrity siete, alebo v
prípade jej ohrozenia alebo poškodenia.

(3)
Údaje uvedené v odseku 2 môžu byť uvedené v ktorejkoľvek súčasti zmluvy o poskytovaní verejných
služieb vrátane všeobecných podmienok alebo cenníka; to neplatí pre údaje, ktoré musia byť výslovne
uvedené priamo v písomnom vyhotovení zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak je zmluva o
poskytovaní verejných služieb podľa odseku 1 písomná:
a)

lehotu prvého pripojenia k sieti,
b)
obmedzenia, ktoré podnik zavedie na používanie podnikom dodaných koncových zariadení účastníkovi,
c)
možnosťúčastníkazverejniťalebonezverejniťjehoosobnéúdajevtelefónnomzoznameainformačných

službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa § 59 ods. 2
,
d)
cenu alebo zdroj, spôsob a možnosti získania informácií o cene,
e)

informáciu o zúčtovacom období a spôsobe fakturácie v prípade fakturovaných služieb,
f)
čas trvania zmluvy vrátane minimálnych podmienok používania alebo trvania služby.
(4)
Ak sa účastník, ktorým je fyzická osoba, zaviaže využívať určitú verejnú službu podniku počas určitého

minimálneho obdobia, nesmie toto obdobie pri prvom uzavretí zmluvy o poskytovaní danej verejnej
služby presiahnuť 24 mesiacov; podnik je zároveň povinný poskytnúť užívateľovi možnosť uzatvoriť
zmluvu o poskytovaní verejných služieb, pri ktorej toto obdobie nepresiahne 12 mesiacov. Bez ohľadu
na minimálne obdobie platnosti zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podnik je povinný zabezpečiť,
aby zmluvné podmienky a postupy pri ukončení zmluvy neodrádzali účastníka od zmeny poskytovateľa

služieb.
(5)
Odmietnutie ponuky využívania ďalších služieb podniku zo strany účastníka nesmie podnik viazať na
písomnú formu.
(6)

Účastník má právo odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb bez sankcií, ak
a)
neakceptuje podstatné zmeny zmluvných podmienok, a to najneskôr do jedného mesiaca od oznámenia
dotknutejpodstatnejzmeny,ktorábolaúčastníkovipodnikomoznámená;akpodnikneoznámilpodstatnú
zmenu zmluvných podmienok, účastník má právo odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb

do jedného mesiaca odkedy sa o zmene dozvedel, najneskôr do troch mesiacov odo dňa účinnosti
podstatnej zmeny zmluvných podmienok, účastník nemá právo odstúpiť od zmluvy podľa tohto
ustanovenia, ak zmena zmluvných podmienok je priamo alebo nepriamo vyvolaná zmenou všeobecne
záväzného právneho predpisu, alebo rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo orgánu Európskej únie,
b)

podnik ani po opakovanej uznanej reklamácii, neposkytuje službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných
služieb alebo ju neposkytuje v stanovenej kvalite, účastník má právo odstúpiť od zmluvy o poskytovaní
verejných služieb do jedného mesiaca odo dňa doručenia oznámenia o uznaní opätovnej reklamácie
účastníka, ak porušenie povinností podniku stále pretrváva,
c)

podnik neoznámi účastníkovi výsledok prešetrenia reklamácie podľa § 45 ods. 2 , účastník má právo odstúpiť od zmluvy
o poskytovaní verejných služieb do jedného mesiaca odo dňa uplynutia lehoty na oznámenievýsledku vybavenia reklamácie podľa § 45 ods. 2 .
(7)

Ak sa na základe zmluvy o poskytovaní verejných služieb poskytuje viac verejných služieb, je účastník
oprávnený odstúpiť od zmluvy z dôvodov uvedených v odseku 6 len vo vzťahu k tej verejnej službe
alebo časti verejnej služby, ktorá je priamo dotknutá dôvodom odstúpenia alebo ktorej poskytovanie nie
je možné technicky oddeliť od verejnej služby, ktorej sa dôvod odstúpenia priamo dotýka.
(8)

Podnik môže odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak účastník
a)
opakovane neoprávnene zasahuje do zariadenia verejnej siete alebo takýto zásah umožní tretej osobe,
hoci aj z nedbanlivosti,
b)
nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti,

c)
pripojí na verejnú sieť zariadenie, ktoré nespĺňa požiadavky osobitných predpisov, alebo používa také
zariadenie v rozpore so schválenými podmienkami a ani na výzvu podniku zariadenie neodpojí,
d)
opakovane používa verejnú službu spôsobom, ktorý znemožňuje podniku kontrolu jej používania,

e)
opakovane porušuje podmienky zmluvy o poskytovaní verejných služieb.
(9)
Účastník môže vypovedať zmluvu o poskytovaní verejných služieb uzavretú na dobu neurčitú z
akéhokoľvek dôvodu alebo bez udania dôvodu.

(10)
Podnik môže vypovedať zmluvu o poskytovaní verejných služieb, ak ďalej nemôže poskytovať verejnú
službu v dohodnutom rozsahu alebo v potrebnej kvalite z dôvodov technickej neuskutočniteľnosti
ďalšieho poskytovania služby okrem univerzálnej služby. Ak podnik vypovie zmluvu o poskytovaní
verejných služieb z dôvodu modernizácie verejných služieb, s ktorou je spojené ukončenie poskytovania

verejnej služby podľa uzavretej zmluvy o poskytovaní verejných služieb, je povinný s výpoveďou doručiť
účastníkovi ponuku na poskytovanie inej, technicky a cenovo blízkej verejnej služby s jej zvýhodneným
zriadením.
(11)
Výpovedná lehota je rovnaká pre obe zmluvné strany.

(12)
Odstúpením od zmluvy o poskytovaní verejných služieb zmluva zaniká, keď v súlade s týmto zákonom
prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane, ak nie je v odstúpení
uvedený neskorší deň; po tejto dobe nemožno účinky odstúpenia od zmluvy odvolať alebo meniť bez
súhlasu druhej strany.

Zmluva o poskytovaní verejných služieb je spotrebiteľskou zmluvou, a preto podlieha súdnemu
prieskumu. Z Dodatku k Zmluve o poskytovaní verejných služieb podľa Zákona č. 351/2011 Z.
z. zo dňa 22. 2. 2012 vyplýva, že podľa bodu 4 tohto Dodatku, v prípade porušenia záväzku účastníka v
bode 1 písm. b) (riadne a včas platiť cenu poskytnutých služieb) alebo podľa bodu 2 (po dobu viazanosti

odoberaťslužby)alebopodľabodu3(podľaktorejúčastníknepožiadaoaktiváciualebozmenuprogramu
služieb s nižším mesačným poplatkom ako má minimálny program uvedený v tabuľke) v dôsledku čoho
dôjde k následnému vypojeniu SIM karty zo strany podniku, je účastník povinný uhradiť zmluvnú pokutu
uvedenú v tabuľke č. 1. V prípade žiadosti účastníka o vypojenie SIM karty z prevádzky v zmysle bodu
2 tohto Dodatku je zmluvná pokuta podľa predchádzajúcej vety splatná okamihom doručenia žiadosti o

pripojenie SIM karty z prevádzky podniku.

Predmetom žaloby sú neuhradené faktúry za obdobie od júna 2012 do septembra 2012, a to k 25. 6.
2012 za vyfakturované a nezaplatené hlasové a nehlasové služby a iné poplatky vo výške 48,71 EUR, k
25. 7. 2012 nezaplatené mesačné poplatky hlasové služby, iné platby a poplatky vo výške 43,25 EUR, k

25. 8. 2012 nezaplatené mesačné poplatky hlasové služby a iné platby a poplatky vo výške 65,60 EUR
a k 25. 9. 2012 upomienka oneskorenej platby vo výške 3,50 EUR. Pokiaľ ide o úhradu faktúry splatnej k
25. 8. 2012, na základe ktorej boli vyúčtované poskytované služby vo výške 65,60 EUR, súčasťou týchtoplatieb sú aj poplatky za prerušenie služby - neplatenie 19,80 EUR a obmedzenie služby - neplatenie
19,80 EUR, spolu 39,60 EUR.

Žalobca na výzvu súdu oznámil, že tieto poplatky boli fakturované v zmysle Cenníka, v poplatku
obmedzenie služby - neplatenie; ide o poplatok za obmedzenie služby pre neplatenie vo
výške 16,50 EUR bez DPH a účtuje sa pri realizácii obmedzenia poskytovania služieb prostredníctvom
SIM karty uskutočneného po 1. 8. 2011. Obmedzením nastane stav, keď sú na danej SIM karte dostupné
iba prichádzajúce hovory a prichádzajúce SMS správy, ostatné služby nie sú dostupné a to až do doby

uhradenia dlžných faktúr účastníka. K obmedzeniu podnik pristúpi, ak úhrada za poskytnuté služby
nebola pripísaná na účet podniku ani po uplynutí 5 dní po splatnosti danej úhrady.
Žalobca poukazoval na to, že je oprávnený požadovať tento poplatok za prerušenie a obmedzenie
služby, nakoľko aj zo Zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách podľa §
43 ods. 1 písm. d) bod 2 vyplýva, že podnik má právo dočasne prerušiť alebo obmedziť poskytovanie
verejnej služby z dôvodu nezaplatenej splatnej sumy za verejnú službu v lehote upravenej v Zmluve o

poskytovaní verejných služieb, a to až do jej zaplatenia alebo do zániku služby o poskytovaní verejných
služieb. Právny predchodca žalobcu vo vystavenej faktúre vyzval žalovaného na úhradu splatnej
pohľadávky do 25. 9. 2012, aby tak predišiel obmedzeniu poskytovaných služieb, avšak žalovaný dlžnú
sumu neuhradil ani v dodatočne lehote, preto pristúpil k obmedzeniu poskytovaných služieb a tým,
že ani dodatočne žalovaný neuhradil dlžné sumy, prerušil poskytované služby pre neplatenie, čo bolo

spoplatnenéčiastkou 19,80EUR.Uvedenýpoplatok jesúčasťouCenníka,ktorý tvoríneoddeliteľnú
súčasť Zmluvy o poskytovaní verejných služieb a ktorý žalovaný prevzal pri podpise zmluvy. K výzve
súdu, aby konkretizoval žalobca, aké konkrétne náklady v súvislosti s prerušením a obmedzením tejto
služby mu vznikli, žalobca listom zo dňa 27. 10. 2015 oznámil, že jemu nevznikli žiadne náklady, pretože
tieto vznikli právnemu predchodcovi, ktorý si ich vyúčtoval podľa príslušného Cenníka. V súvislosti s

vývojom, prevádzkou a údržbou systému vznikajú právnemu predchodcovi enormné finančné náklady,
ktoré však nie je možné určiť na konkrétny prípad. Náklady sú vynakladané tiež na zamestnancov
právneho predchodcu žalobcu, ktorí majú uvedený systém na starosti a podobne a v neposlednom
rade právny predchodca žalobcu adresoval žalovanému rozsiahlu korešpondenciu, ktorou však žalobca
nedisponuje.

Cenník pre poskytovanie služieb spoločnosti Slovak Telekom, a. s. platný od 1. 2. 2012 v
časti Iné poplatky zahŕňa medzi poplatky obmedzenie poskytovania služby pre neplatenie 19,80 EUR
a prerušenie poskytovania služieb pre neplatenie 19,80 EUR s poznámkou, že tieto poplatky sa účtujú
pri realizácii prerušenia poskytovania služieb prostredníctvom SIM karty alebo dátového koncového

zariadenia uskutočneného po 1. 8. 2011. Prerušením nastane stav, keď nie sú služby na
danom pripojení dostupné, a to až do doby uhradenia dlžných faktúr účastníka.

Žalobca však nepreukázal, aké reálne náklady vznikli jemu alebo jeho právnemu predchodcovi v
súvislosti s prerušením alebo obmedzením služby pre neplatenie, za ktoré účtoval 2 x 19,80 EUR

vo faktúre zo dňa 25. 8. 2012. Súd má za to, že žalobca má nárok len na také náklady v súvislosti
s prerušením alebo obmedzením služby, ktoré mu reálne vznikli, teda reálne ich vynaložil, resp.
takúto službu poskytol žalovanému. V zmysle Cenníka poplatkov je zrejmé, že sa jedná o poplatok
za prerušenie služby alebo obmedzenie služby z dôvodu neplatenia faktúry a cieľom tohto poplatku
je dosiahnuť čo najskoršiu úhradu za poskytnuté služby od účastníka, ktorému bola zaslaná faktúra

s vyúčtovaním poskytnutých služieb. Z uvedeného vyplýva, že takýto poplatok plní funkciu zmluvnej
pokuty za porušenie zmluvnej povinnosti riadne a včas platiť cenu služieb. Pre platnosť priznania
zmluvnej pokuty sa však vyžaduje v zmysle § 544 Občianskeho zákonníka, aby takáto zmluvná pokuta
bola dojednaná písomne, v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Takéto dojednanie vyplývajúce len z Cenníka nezaväzuje žalovaného, nie je dojednaním v zmysle §

544 Občianskeho zákonníka, teda v písomnej forme, a preto nemožno priznať žalobcovi poplatok za
prerušenie a obmedzenie služby ako zmluvnej pokuty. Samotné právo podniku v zmysle § 43 ods. 1
písm. b) Zákona č. 351/2011 dočasne prerušiť alebo obmedziť poskytovanie verejnej služby z dôvodu
nezaplatenia splatnej služby za verejnú službu v lehote upravenej v Zmluve o poskytovaní verejných
služieb, a to až do ich zaplatenia alebo do zániku Zmluvy o poskytovaní verejných služieb, nie je spojené

s povinnosťou zaplatiť poplatok za prerušenie alebo obmedzenie poskytovania verejnej služby z dôvodu
jej nezaplatenia.V Zmluve o poskytovaní verejných služieb sa v časti Vyhlásenie účastníka uvádza, že sa žalovaný
oboznámil s Cenníkom a súčasťou zmluvy, ale tento Cenník nie je žiadnym spôsobom označený
dátumom jeho vydania, resp. platnosti jeho obsahu, preto pokiaľ žalobca si takýto poplatok uplatňuje

tento mal byť predmetom písomného dojednania účastníkov zmluvy. Samotné Všeobecné obchodné
podmienky i Cenník majú obsahovať len technické a prípadne informačné údaje, ktoré
sú objasnením dojednaní zmluvných dojednaní, ale samotné nezakladajú, lebo v zmysle § 43c, § 44
Obchodného zákonníka nedošlo k ich prijatiu v procese uzatváranie zmluvy (rozs. NS ČR I ÚS 3512/11)
Preto ani Cenník nie je platným zmluvným dojednaním, pokiaľ nie sú v zmluve o poskytovaní verejných

služieb uvedené konkrétne poplatky s preukázaním ich výšky zodpovedajúcej reálne vynaloženým
nákladom.

Podľa čl. 6 Smernice Rady č. 93/13 EHS zo dňa 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so
spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre

spotrebiteľa,abyzmluvabolapodľatýchtopodmienoknaďalejzáväznáprestrany,akjeďalšiaexistencia
možná bez nekalých podmienok. Podľa čl. 7 ods. 1 citovanej smernice, členské štáty zabezpečia, aby v
záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré
by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so
spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.

Rozsudok o určení neprijateľnosti zmluvnej podmienky predstavuje jeden z prostriedkov ochrany
spotrebiteľov a zároveň dáva základ pre zváženie prípadnej satisfakcie. Neprijateľné podmienky nie sú
taxatívne vypočítavané a súdna prax ich môže judikovať so zreteľom na skutkové a právne okolnosti
prípadu. Súdy členských štátov môžu judikovať, ktoré zmluvné podmienky sú nekalé. Vnútroštátnemu

súdu prislúcha určiť, či zmluvná podmienka, ktorá je predmetom sporu vo veci samej, spĺňa
kritériá požadované na to, aby ju bolo možné kvalifikovať v zmysle čl. 3 ods. 1 Smernice č. 93/13 ako
nekalú (C 237/02 Freiburger Kommunalbauten)

V zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa za neprijateľné zmluvné podmienky považujú

také podmienky, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa a neboli individuálne dojednané a v zmysle § 54 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona
v neprospech spotrebiteľa a spotrebiteľ sa nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu zákon priznáva,
ani si inak zhoršiť svoje postavenie.

„Spotrebitelia môžu právom očakávať, že zmluvné podmienky koncipované v rámci štandardnej typovej
zmluvy ich nezaväzujú, pokiaľ sú nevýhodnejšie oproti právnej úprave podľa Občianskeho zákonníka.
Treba však povedať, že ak sa neberie do úvahy výber programu a podpis, tak spotrebiteľ takmer
žiadnym spôsobom neparticipuje na koncipovaní zmluvy. Preto sa dá plne pochopiť pomerne silná

ochrana spotrebiteľov, ktorú slovenský zákonodarca zakotvil v ustanovení § 54. Faktická nerovnosť
medzi dodávateľom a spotrebiteľom pri vzájomnej kontraktácii je zjavná a viaceré rozhodnutia Súdneho
dvora na to poukazujú“ (citované z rozsudku Krajského súdu Prešov vo veci sp. zn. 6 Co
161/2011). Rozhodnutie Vyššieho krajinského súdu v Karlsruhe AZ 17 U 192/2010 zo dňa 3. 5. 2010
vyjadrilo líniu, podľa ktorej je pre spotrebiteľa vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a

služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak tieto
sú poskytované vo vlastnom záujme dodávateľa.

Žalobca nepreukázal, aké skutočné reálne náklady mu vznikajú v súvislosti s prerušením a obmedzením
služby pre neplatenie zo strany žalovaného a len poukaz na to, že takýto poplatok je uvedený v Cenníku

pre poskytovanie služieb spoločnosti Slovak Telekom, a. s. prostredníctvom mobilnej siete platný od 1. 2.
2012 nie je dostatočným na preukázanie týchto skutočných nákladov pre uplatnenie takéhoto poplatku.
Súd preto považuje takýto poplatok, že je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 39 Občianskeho
zákonníka. Poplatok za prerušenie alebo obmedzenie služieb upravený v Cenníku súd považuje za
neprijateľný z dôvodu, že dojednanie o úhrade takéhoto poplatku nie je uvedené v Zmluve o poskytovaní

verejných služieb a tiež z dôvodu, že spotrebiteľovi nie je dodané žiadne protiplnenie v takejto výške,
resp. preukázaný takýto náklad vzniknutý žalobcovi. Z tohto dôvodu súd nepriznal žalobcovi žiadané
poplatky za prerušenie služby a obmedzenie služby v celkovej výške 39,60 EUR a v tejto časti súd
návrh zamietol.Pokiaľ ide o úhradu ostatných platieb za poskytnuté nehlasové služby a iné poplatky, v prevyšujúcej
časti súd návrhu v plnom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovaného zaplatiť žiadané úhrady v celkovej

výške 121,46 EUR.

V zmysle § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, súd priznal žalobcovi úrok za omeškanie,
a to vo výške 9 % z dlžnej istiny 48,71 EUR od 26. 6. 2012 do zaplatenia, 8,75 % ročný
úrok z istiny 43,25 EUR od 26. 7. 2012 do zaplatenia, 8,75 % ročný úrok z istiny 26,- EUR od 25. 8.

2012 do zaplatenia a 8,75 % ročný úrok z istiny 3,50 EUR od 26. 9. 2012 do zaplatenia,
keďže mal preukázané, že žalovaný tým, že neuhradil žiadané mesačné poplatky za poskytnuté služby
nasledujúcim dňom, t. j. 26. 6. 2012, 26. 7. 2012, 25. 8. 2012 a 26. 9. 2012 sa dostal do
omeškania. Výška zákonného úroku žiadaná žalobcom je v správnej výške, ktorá zodpovedá úrokovej
sadzbe ECB plus 8 percentuálnych bodov k 1. dňu omeškania, čo v daných obdobiach
predstavuje 9 % - tný úrok, ktorý platil do 10. 7. 2012 a z nasledujúcich úhrad 8,75 % úrok, ktorý

platil až do 7. 5. 2013. Priznané plnenie uhradí žalovaný do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O. s. p., podľa ktorého ak mal účastník vo veci
úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá
na náhradu trov právo.

Žalobca bol čiastočne úspešný, a to úspešný vo výške 75,41 %, neúspešný vo výške 24,58
%, pomer úspechu a neúspechu predstavuje 50,83 % a do tejto výšky priznal súd žalobcovi uplatnené
trovy konania, t. j. za súdny poplatok 8,38 EUR a z uplatnených trov právneho zastúpenia v celkovej
výške 59,98 EUR za 2 úkony právnej pomoci (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie

žaloby) podľa § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. a), c) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách advokátov,
t. j. 2 x 16,50 EUR, plus 2 x režijný paušál po 8,39 EUR, plus 20 % DPH, t. j. 49,98 EUR plus 9,99
EUR a z toho vo výške 50,83 % pre pomer úspechu, t. j. vo výške 30,49 EUR s tým, že trovy
právneho zastúpenia žalovaný uhradí priamo na účet právnemu zástupcovi žalobcu JUDr. Mariánovi
Jánskemu, advokátovi v Nitre, Advokátska kancelária JÁNSKÝ & PARTNERS, s. r. o., Štúrova 13 do 3

dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.