Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, September 30, 2016

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 6C/170/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6412213378
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Zuzan
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2016:6412213378.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom pred sudkyňou JUDr. Janou Zuzan v právnej veci žalobkyne:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova č. 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného
Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421,
proti žalovanej: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, so
sídlom Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, v konaní o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobkyne z a m i e t a .

II. Žalovaná m á p r á v o na náhradu trov konania v rozsahu 100 % .

o d ô v o d n e n i e :

1. Podanou žalobou zo dňa 17.09.2012, doručenou tunajšiemu súdu 27.09.2012, sa žalobkyňa
domáhala od žalovanej zaplatenia sumy 125,- € titulom majetkovej škody a sumy 275,- € titulom
nemajetkovej ujmy. Zároveň žiadala nahradiť trovy súdneho konania a rozsudkom rozhodnúť o základe
veci tak, že žalovaná je zodpovedná za škodu, ktorá vznikla žalobkyni nesprávnym úradným postupom

OkresnéhosúduŽiarnadHronom,pretožetentonerozhodoložiadostiovydaniepoverenianavykonanie
exekúcie pre pohľadávku žalobkyne, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere
č. 6810367 dlžníkom ( povinným ) Ivan Horniak, nar. 21.4.1966, v zákonom stanovenej lehote 15
dní. Žalobkyňa uviedla, že išlo o omeškanie o viac ako 150 dní. Podľa jej názoru v predmetnom
prípade neexistovala okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a
so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Majetkovú

škodu vyčíslila ako náklady spojené s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania
pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej. Na správu pohľadávky poškodená vynaložila 70,- eur, na
udržiavanie a správu informačného systému sumu 40,- eur a na administratívne spracovanie textov
urgencií adresovaných exekučnému súdu, poštovné a telekomunikačné výdaje 15,- eur (spolu 125,-
eur). Náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch odôvodnila žalobkyňa tým, že samotné konštatovanie
porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym

úradným postupom. Výpočet uplatnenej sumy náhrady nemajetkovej ujmy určila alikvotným pomerom
55,-eurzakaždýmesiacomeškaniavčinnostiexekučnéhosúduatoprávenazákladeaplikáciedoktríny
ústavného súdu teda 660,- eur za rok. Žalobkyňa uviedla, že postupovala v súlade so zákonom č.
514/2003 Z.z. a písomnou žiadosťou požiadala žalovanú o predbežné prerokovanie jeho nároku na
náhradu škody, ktorá na túto žiadosť pozitívne nereagovala.

2. Žalovaná sa k návrhu vyjadrila, žiadala, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol, a priznal
jej náhradu trov konania. Dôvody na zamietnutie žaloby uviedla, že návrh na súd bol podaný
pred uplynutím lehoty 6 mesiacov odo dňa doručenia žiadosti o predbežné prerokovanie nároku nanáhradu škody žalovanej. Uviedla, že žalobkyňa neposkytla žalovanej pri predbežnom prerokovaní
žiadnu súčinnosť a tým zmarila akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody,
z toho dôvodu žalovaná nárok žalobkyne nepovažuje za predbežne prerokovaný. Ďalej žalovaná

uviedla, že 15 - dňová lehota na vydanie poverenia pre exekútora je výraznou prekážkou toho, aby
mohli súdy objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, ak exekučným titulom je notárska zápisnica alebo
rozhodcovský rozsudok. K zneniu zákona č. 233/1995 Z.z., konkrétne § 41 ods. 2 písm. d) za účinnosti
pred 1.6.2011 (lehota 15 dní neplatila, ak boli exekučným titulom rozhodnutia rozhodcovskej komisie
a zmiery nimi schválené ), žalovaná uviedla, že v dôvodovej správe novelizácie tohto ustanovenia je

uvedené, že správnosť aplikácie dotknutého ustanovenia na rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul
osvedčila svojim autentickým výkladom aj Národná rada SR ako zákonodarný zbor SR. Nepovažuje
za preukázanú existenciu prieťahov v konaní, pretože žalobkyňa by sa mohla domáhať náhrady škody
z dôvodu nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v zbytočných prieťahoch v konaní len v
prípade, že boli tieto prieťahy konštatované vo výsledkoch vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o
prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, t.j. v právoplatnom rozhodnutí príslušného orgánu.

3. Žalovaná vzniesla námietku premlčania uplatneného nároku. Tvrdila, že 3-ročná premlčacia doba
začala plynúť od momentu skončenia žalobkyňou tvrdených prieťahov, t.j. vydania poverenia, t.j. v tomto
konkrétnom prípade od 9.7.2010 (doručené súdnemu exekútorovi 7.9.2010).
4. Čo sa týka vyčíslenia škody podľa názoru žalovanej, žalobkyňa doposiaľ neuniesla bremeno tvrdenia
tým,ženekonkretizovala,čisiuplatňujeskutočnúškodualeboušlýzisk.Žalovaná uvedenúpaušalizáciu

vecnýchnákladovnepovažujeanizazmenšeniemajetkupoškodenéhoanizaušlýmajetkovýprospecha
teda nie je možné domáhať sa ich náhrady podľa zákona č. 514/2003 Z.z. Považuje nárok na uplatnenie
majetkovej škody za nadhodnotený a nepreukázaný. Podľa názoru žalovanej, žalobkyňa nepreukázala
jednak vznik a ani výšku škody. Žalovaná nemá za preukázaný vznik nemajetkovej ujmy ani to, že by
sa mala poskytovať jej náhrada v peniazoch. Uplatnenie nároku na náhradu škody považuje žalovaná

vzhľadom k charakteru podnikateľskej činnosti žalobkyne (negatívne vnímaná podnikateľská aktivita)
za konanie v rozpore s dobrými mravmi. Keďže nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu a žalobkyňa
nepreukázala vznik škody (resp. nemajetkovej ujmy) ani jej výšku, nemôže medzi nimi existovať ani
príčinná súvislosť.

5. Súd nasledovne posúdil skutkové tvrdenia sporových strán, vychádzal z nasledovných dôkazov a vec
právne posúdil a vyhodnotil dôkazy nasledovne:

6. Súd z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 13Er/595/2010 má za preukázané, že žalobkyňa

ako oprávnená dňa 11.5.2010 do zápisnice spísanej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým
navrhla vykonanie exekúcie voči povinnému T. I., na podklade exekučného titulu, ktorým bol rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 1.4.2010 sp. zn. SR/01544/10 a ktorým bola povinnému uložená
povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 863,- eur s príslušenstvom. Súdny exekútor v zmysle návrhu na
vykonanie exekúcie požiadal žiadosťou doručenou tunajšiemu súdu dňa 7.6.2010 o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie. Tunajší súd následne dňa 9.7.2010 poveril súdneho exekútora vykonaním
exekúcie.

7. Podľa § 3 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a
o zmene niektorých zákonov, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu,

ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej
moci: a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením
osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d)
nesprávnym úradným postupom. Svojej zodpovednosti sa štát nemôže zbaviť.

8. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že na vznik objektívnej zodpovednosti štátu (Slovenskej republiky)
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom sa vyžaduje kumulatívne (súčasné) splnenie
troch podmienok: 1. nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci, 2. vznik škody ako peniazmi
vyčísliteľnej majetkovej ujmy na strane dotknutého subjektu a 3. príčinná súvislosť medzi nesprávnym
úradným postupom a vznikom škody. Zákon č. 514/2003 Z.z. neobsahuje legálnu definíciu nesprávneho

úradného postupu. Ust. § 9 uvedeného zákona v znení účinnom do 31.12.2012 príkladmo za nesprávny
úradný postup označuje porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie
v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné
prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb aprávnických osôb. V zásade možno nesprávny úradný postup definovať ako postup orgánu verejnej
moci (teda aj štátneho orgánu), ktorý je v rozpore s platnými právnymi normami a ktorý spočíva
v inej než rozhodovacej činnosti. V prípade rozhodovacej činnosti totiž zákon č. 514/2003 Z.z.

zakladá zodpovednosť štátu za nezákonné rozhodnutie a špecificky za určité rozhodnutia týkajúce sa
najmä osobnej slobody jednotlivca (rozhodnutia o zatknutí, zadržaní, o treste atď.). Inými slovami, pri
nesprávnom úradnom postupe je činnosť orgánu verejnej moci v konkrétnom prípade upravená právnou
normou, ktorú orgán pri jej aplikácii poruší. Treba ale zdôrazniť, že nesprávny úradný postup je potrebné
posudzovať s prihliadnutím na konkrétne okolnosti daného prípadu.

9. Súd preto skúmal, či bolo preukázané splnenie všetkých troch podmienok na to, aby bola daná
zodpovednosť žalovanej za žalobkyňou tvrdenú škodu (resp. ujmu).

10. Z vykonaného dokazovania súd nemal preukázané tvrdenia žalobkyne, že by postupom tunajšieho
súduv exekučnomkonaní sp. zn. 13Er/595/2010 v súvislosti so žiadosťou súdneho exekútora o udelenie

poverenia došlo k nesprávnemu úradnému postupu. Ako vyplynulo z vykonaných dôkazov, žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského rozsudku
Stáleho rozhodcovského súdu bola tunajšiemu súdu doručená dňa 7.6.2010. V tom čase účinné ust. §
44 ods. 2 Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z.) určovalo povinnosť súdu rozhodnúť o žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia jeho žiadosti,

pričom táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d).

11. V danom prípade súd síce nerozhodol o žiadosti súdneho exekútora do 15 dní odo dňa jej doručenia,
keď písomne poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie dňa 9.7.2010, no prekročenie stanovenej
lehoty vzhľadom na všetky ostatné okolnosti prípadu nemožno kvalifikovať ako nesprávny úradný

postup. Súd poukazuje na to, že v danom prípade išlo o exekúciu na základe rozhodcovského rozsudku
a bolo treba v záujme ochrany spotrebiteľa a riadneho posúdenia zákonnosti exekúcie preskúmať
exekučný titul a súd má za to, že tento záujem treba uprednostniť pred striktným dodržaním lehoty na
vydanie poverenia exekútorovi. Uvedený záujem potvrdzuje aj neskoršia zákonná úprava, ktorá na tieto
situácie reflektovala a pri tomto druhu exekučných titulov novelou č. 144/2010 Z.z. účinnou od 1.6.2010

lehota 15 dní na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie exekútorovi v prípade, ak exekučným titulom
bol rozhodcovský rozsudok neplatí. V dôvodovej správe k čl. III bodu 2 zákona č. 144/2010 Z.z. ktorým
došlo k uvedenej zmene sa okrem iného uvádza: „Prax ukázala, že lehota na poverenie exekútora v
prípadoch, ak exekučným titulom je notárska zápisnica, alebo rozhodcovský rozsudok bola výraznou
prekážkou na to, aby súdy mohli objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, najmä v prípadoch existencie

dôvodov podľa § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Prejavilo sa
to vo veľkom počte nezákonných exekúcií, zbytočnom vzniku trov exekučného konania. Súdy nemali
časový priestor ani na vyžiadanie napr. spotrebiteľskej zmluvy.” Tento zmysel novely č. 102/2011 Z.z.
bol potom s účinnosťou od 01.06.2011 už vyjadrený aj explicitne v doslovnom zákonnom texte § 41 ods.
2 písm. d) Exekučného poriadku, ktorý výslovne za exekučný titul označil aj vykonateľné rozhodnutie

rozhodcovského súdu, pri ktorom podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku lehota 15 dní na poverenie
súdneho exekútora neplatila.

12. Súd sa stotožňuje s argumentáciou žalovanej, že vzhľadom k predmetu podnikateľskej činnosti
žalobkyne a jej praktikám pri poskytovaní spotrebiteľských úverov bolo nevyhnutné venovať zvýšenú

pozornosť preskúmavaniu rozhodnutia v predmetnej veci. Podľa názoru súdu tak nemožno hovoriť
o nesprávnom úradnom postupe súdu v súvislosti s rozhodovaním o žiadosti súdneho exekútora o
udelenie poverenia, pretože lehota sa začala počítať odo dňa 7.6.2010, a do vydania poverenia
dňa 9.7.2010 uplynulo 32 dní, čo súd považuje za primeraný čas na preskúmanie exekučného titulu
vzhľadom k tomu, že týmto exekučným titulom bol rozsudok rozhodcovského súdu v spotrebiteľskej veci.

13.Eštejepotrebnédodať,žezákonomstanovenápovinnosťsúduakoorgánuverejnejmociurobiťúkon
alebo vydať rozhodnutie v zákonom určenej lehote predstavuje v tejto rovine garanciu ústavného práva
každého na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
Ústavný súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. I. ÚS 16/02 konštatoval, že pri posúdení toho, či

došlo alebo nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl.
48ods.2ÚstavySlovenskejrepubliky,ÚstavnýsúdSlovenskejrepublikyprihliadasícenalehoty,ktorésú
uvedené v Ústave Slovenskej republiky alebo v zákone, ale ich nedodržanie nepovažuje automaticky za
porušenie uvedeného základného práva, pretože aj v týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnostidanej veci. V rozhodnutí sp. zn. I. ÚS 70/02 Ústavný súd Slovenskej republiky zasa uviedol, že ak je na
jednej strane všeobecný súd viazaný v zákone ustanovenými lehotami na vykonanie procesného úkonu,
na druhej strane ich dodržanie nemôže mať za následok porušenie základných zásad civilného procesu,

ktorésúnevyhnutnýmpredpokladomrealizácieširšiehozákladnéhopráva-právanaspravodlivýproces,
ktoré majú účastníci konania zaručené v ustanoveniach siedmeho oddielu druhej hlavy ústavy a v
príslušných medzinárodných zmluvách o ľudských právach, ktoré majú prednosť pred zákonom. V tomto
zmysle právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a právo na spravodlivý proces nemožno
stavať proti sebe ani ich od seba oddeľovať. Porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov v zmysle čl. 48 ods. 2 Ústavy nemožno preto vyvodzovať len zo skutočnosti, že štátny orgán
dôsledne nepostupoval v zákonom ustanovených lehotách.

14. Vychádzajúc z uvedeného súd preto uzavrel, že v danom prípade postup exekučného súdu v
súvislosti s rozhodovaním o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia podľa § 44 ods. 2
Exekučného poriadku nemožno považovať za nesprávny úradný postup.

15. Súd však nielenže nemal preukázaný nesprávny úradný postup ale nemal preukázané ani splnenie
ďalších dvoch podmienok vyžadovaných na vznik zodpovednosti žalovanej za žalobkyňou tvrdené
ujmy. Žalobkyňa v tomto smere napriek riadnemu poučeniu o dôkaznej povinnosti podľa § 120 ods. 4
Občianskeho súdneho poriadku, nielenže nepredložila ale ani neoznačila žiadne dôkazy, ktoré by mal

súd vykonať a ktoré by podporovali to, že práve v dôsledku tvrdeného nesprávneho úradného postupu v
súvislosti s rozhodovaním o poverení súdneho exekútora utrpela konkrétne vyčísliteľnú a preukázateľnú
majetkovú škodu či ujmu nemajetkového charakteru, ktorú by bolo namieste odškodniť v peniazoch
podľa § 17 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003 Z.z. Za škodu, pri vzniku ktorej sa nahrádza skutočná škoda a
ušlý zisk, nemožno podľa názoru súdu považovať iba subjektívne vyčíslené (a ničím neobjektivizované)

paušálne náklady na správu pohľadávky pomocou informačného systému v sume 70,- eur, na
udržiavanie a správu informačného systému v čiastke 40,- eur a na administratívne spracovanie textov
urgencií, publikačné výdaje, poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou
stavu konania v čiastke 15,- eur. Skutočnou škodou je totiž ujma vyjadriteľná v peniazoch, ktorá
nastala v majetkovej sfére poškodeného predstavujúca zníženie majetkového stavu poškodeného v

porovnaní s jeho majetkovým stavom pred škodnou udalosťou. Preto pri náhrade skutočnej škody
možno kompenzovať iba tie účelne vynaložené výdavky, ktoré by nebolo nutné vynaložiť nebyť škodnej
udalosti. Subsumpcia žalobkyňou uvedených nákladov pod ušlý zisk neprichádza potom do úvahy už
len vzhľadom na samotnú definíciu ušlého zisku, ktorým je zmarený majetkový prospech očakávaný s
prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, ktorý však nenastal v dôsledku škodnej udalosti (v danom

prípade v dôsledku tvrdeného nesprávneho úradného postupu). Treba tiež uviesť, že žalobkyňa nielenže
nepreukázala ale ani nijako bližšie nevysvetlila ako paušálne náklady na správu pohľadávky voči
povinnému konkrétne súvisia s tvrdeným nesprávnym úradným postupom súdu, keď exekútor bol v
konečnom dôsledku poverený vykonaním exekúcie v zákonnej lehote. Ako už bolo uvedené, medzi
nesprávnym úradným postupom a škodou musí existovať príčinná súvislosť, teda vzťah príčiny a

následku, pričom je podľa názoru súdu logické, že určité administratívne náklady na správu pohľadávky
mala žalobkyňa nezávisle od toho, kedy exekučný súd rozhodol o žiadosti súdneho exekútora.

16. Vo vzťahu k požadovanej náhrade nemajetkovej ujmy žalobkyňa tiež nijako nepreukázala žiaden
nepriaznivý dopad (ujmu) na jeho právne postavenie ako veriteľky pohľadávky voči povinnému v

dôsledku tvrdeného nesprávneho úradného postupu. V návrhu síce poukázala na určité riziká vo vzťahu
k povinnému (riziko zániku povinného, jeho insolvencia, riziko „zmarenia účelu konania pre stratu
kontaktu s povinným“), no nijako netvrdila ani nedokázala, že k takýmto následkom aj skutočne došlo
v dôsledku postupu exekučného súdu.

17. K vznesenej námietke premlčania súd uvádza, že žalobkyňa sa dozvedela o skutočnostiach , ktoré
tvrdí v žalobe, a teda k tvrdenému nesprávnemu úradnému postupu v deň, keď bolo poverenie na
vykonanie exekúcie doručené exekútorovi, t.j. 7.9.2010. Žaloba bola na tunajšom súde podaná dňa
27.9.2012,t.jbolapodanáv3ročnejsubjektívnejpremlčacejdobepodľaust.§19ods.1zák.č.514/2003
Z.z.

18. Pretože súd nemal preukázaný nesprávny úradný postup, vznik škody na strane žalobkyne ani
príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody a ani vznik nemajetkovej
ujmy v dôsledku nesprávneho úradného postupu, žalobu zamietol.19.Lenzáveromsúdkvyjadreniamžalovanejpoznamenáva,žezožalobyzodňa17.9.2012jeevidentné
čoho sa žalobkyňa v konaní domáhala a z akých dôvodov, pričom súdu je z rozhodovacej činnosti

známe, že žalobkyňa ešte pred začatím tohto súdneho konania podala na Ministerstvo spravodlivosti
SR písomnú žiadosť podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o predbežné prerokovanie nárokov
uplatňovaných v tomto konaní. V dôsledku neuspokojenia nárokov do 6 mesiacov od podania žiadosti
sa ich žalobkyňa mohla domáhať na súde (§ 16 ods. 4 cit. zákona), keďže uvedená lehota počas tohto
súdneho konania už uplynula.

20. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku,
podľa ktorého prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. O nároku na
náhradu trov konania rozhodne súd aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Žalovaná bola
v konaní úspešná, preto jej súd náhradu trov konania priznal v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Odvolanie proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Žiar nad Hronom v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1 § 365 CSP, ak

táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.