Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Friday, February 6, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2S/35/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8014200525
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Morozová Nemcová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8014200525.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej

a sudkýň JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej a JUDr. Moniky Tobiašovej, v právnej veci žalobcu JPMŠ,
s.r.o., Jána Lačeka 629/9, 059 18 Spišské Bystré, IČO: 45 979 341, zastúpeného konateľom
spoločnosti Petrom Zmokom, právne zastúpeného JUDr. Ivom Babjakom, advokátom so sídlom vo
Svidníku, advokátska kancelária Svidník, Sovietských hrdinov 200/33, 089 01 Svidník, proti žalovanému
Finančnému riaditeľstvu SR, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia a postupu žalovaného zo dňa 29. januára 2014 č.: 1100305/1/56481/2014/5052 na základe
žaloby jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného uvedeného v úvodnej
časti rozsudku v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Daňového úradu Prešov, pobočka Poprad zo
dňa 17. septembra 2013 č.: 9712402/5/4236695/2013/BenJ, ktoré žiadal zrušiť a vec vrátiť žalovanému
na ďalšie konanie a priznať trovy konania.
Žalobca v žalobe argumentoval poukazom na rozhodnutie žalovaného, ktorý potvrdil rozhodnutie

Daňového úradu Prešov, ktorý ako prvostupňový správny orgán vyrubil žalobcovi rozdiel dane z príjmov
v sume 15.294,81 Eur za zdaňovacie obdobie rok 2011. Rozhodnutie žalovaného podľa žalobcu
nebolo vydané v súlade so zákonom, pretože sa zakladá na nedostatočne zistenom skutkovom stave,
nesprávnom právnom posúdení veci, ako aj to, že v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada,
ktorá mala vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia a žalobca bol týmto rozhodnutím ukrátený na
svojich právach.
Žalobca dôvodil v žalobe tým, že v predmetnej veci bol nezákonne získaný dôkaz pri miestnom zisťovaní

vykonanom dňa 25.04.2012, z ktorého bola vyhotovená Zápisnica č. 9712402/5/103241/2012. Poukázal
na to, že v žalovaný v rozhodnutí konštatoval, že námietka odvolateľa je dôvodná, že miestne zisťovanie
bolo vykonané podľa neúčinného zákona a preto na zápisnicu odvolací orgán neprihliadal. Žalobca s
poukazom na § 63 ods. 5 zákona č. 563/2009 (Daňového poriadku) argumentoval tým, že ak žalovaný
nezrušil a nevrátil prvostupňovému správnemu orgánu rozhodnutie, tak jeho postup, ako aj postup
prvostupňového správneho orgánu je zaťažený vadou zákonnosti a ide o dôvod na postup podľa § 250j
ods. 2 písm. e) O.s.p.

Čo sa týka neuznania nákladov na ubytovanie živnostníkov, ktorí žalobcovi poskytovali služby, pričom
za tieto žalobca fakturoval ďalej svojim odberateľom, podľa žalobcu ide o výdavky uvedené v § 2 písm.
i) zákona č. 595/2003 Z.z., ktoré žalovaný a aj správca dane posudzoval podľa § 19 ods. 2 písm. d)
zákonač.595/2003Z.z.,pričomžalobcajetohonázoru,žesprávcadaneneuznalvýdavkynaubytovanieživnostníkov z dôvodu, že zo strany žalobcu došlo k porušeniu § 19 ods. 2 písm. e) citovaného zákona
a podľa žalobcu ide o nesprávne právne posúdenie a preto je tu dôvod na zrušenie napadnutého
rozhodnutia podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p.

Žalobca ako tretiu námietku v žalobe odôvodnil aplikáciou neexistujúceho právneho predpisu a dôvodil
tým, že žalovaný uviedol, že správca dane urobil chybu v písaní, keď namiesto § 13 ods. 4 písm. d)
Opatrenia MS SR uviedol § 13 ods. 4 písm. i) zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve. Podľa žalobcu,
ak v priebehu odvolacieho konania žalovaný ako odvolací orgán zistil, že prvostupňový správny orgán
sa dopustil nejakej chyby, bolo podľa žalobcu jeho povinnosťou v zmysle § 74 ods. 2 tretia veta

zákona č. 563/2009 Z.z. aj postupovať a uložiť správcovi dane túto chybu s určením primeranej lehoty
odstrániť. Keďže tak odvolací orgán nekonal, ide o vadu zákonnosti a preto je daný dôvod na zrušenie
napadnutého rozhodnutia podľa § 250j ods. 2 písm. e) O.s.p.

K podanej žalobe sa písomným stanoviskom zo dňa 27.05.2014 vyjadril žalovaný, ktorý s poukazom na
dôvody napadnutého rozhodnutia navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

Z administratívneho spisu predloženého žalovaným mal súd za preukázané, že Daňový úrad Prešov,
pobočka Poprad dňa 17.09.2013 pod č.: XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/BenJ rozhodol o vyrubení
rozdielu dane ako príslušný správny orgán podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších

predpisov a vyrubil daňovému subjektu JPMŠ, s.r.o. Jána Lačeka 629/9, 059 18 Spišské Bystré, IČO:
459 79341, DIČ: 2023169016, a IČ DPH: SK2023169016 rozdiel dane z príjmov právnickej osoby za
zdaňovacie obdobie rok 2011 v sume XX XXX,XX Eur.
Výrok rozhodnutia prvostupňový správny orgán odôvodnil tým, že ako správca dane vykonal u daňového
subjektu kontrolu dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2011, o výsledku ktorej

vyhotovilProtokolč.XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXX/BenJzodňa04.07.2013,ktorýprevzaldaňovýsubjekt
na vyjadrenie 24.07.2013. Vyjadrenie daňového subjektu bolo doručené správcovi dane 13.08.2013. Z
protokolu o výsledku zistenia daňovej kontroly vyplýva, že daňový subjekt v podanom daňovom priznaní
k dani z príjmu právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2011 vykázal výsledok hospodárenia pred
zdanením v sume XX XXX,XX Eur, základ dane X XXX,XX Eur, t. j. o XX XXX,XX Eur menej ako základ

dane zistený kontrolou vo výške XX XXX,XX Eur.
Ako ďalej správca dane uviedol v odôvodnení rozhodnutia na základe predloženého vyjadrenia
daňového subjektu k protokolu správca dane v priebehu vyrubovacieho konania vyhodnotil pripomienky
daňového subjektu a vykonal dve miestne zisťovania zo dňa 16.08.2013. Správca dane vo vyrubovacom
konaní po vykonanom miestnom zisťovaní upravil výsledky z daňovej kontroly uvedené v protokole z

daňovej kontroly v časti 2. Daň z príjmov právnickej osoby na základe nových zistení a uznal daňovému
subjektudaňovévýdavkyvsumeXXXX,XXEur,pričomsprávcadane16.09.2013prerokovalsdaňovým
subjektom pripomienky a dôkazy, o čom bola spísaná Zápisnica o ústnom pojednávaní dňa 16.09.2013.
Vo vyrubovacom konaní správca dane upravil základ dane získaný kontrolou na sumu XX XXX,XX Eur,
čo je o XX XXX,XX Eur viac, ako základ dane vykázaný daňovým subjektom podanom v daňovom

priznaní. Daňový subjekt podal dňa 29.03.2012 daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby za
rok 2011. Vykázal výsledok hospodárenia pred zdanením vo výške XX XXX,XX Eur a základ dane X
XXX,XX Eur.
Ďalej správca dane v odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že daňový subjekt zahrnul do daňových
výdavkov v roku 2011 a zaúčtoval neoprávnene sumu celkom XX XXX Eur bez DPH na základe

dodávateľských faktúr od dodávateľa MANTA s.r.o., Hradská 124, Bratislava. Ako vyplýva z výsledkov
kontroly v knihe prijatých faktúr predložených pri miestnom zisťovaní dňa 25.04.2012 sú zaevidované
faktúry od dodávateľa Pamispol s.r.o., Lúčna 189, Kravany. Miestne zisťovanie bolo vykonané po
ukončení zdaňovacieho a účtovného obdobia t. j. po ukončení roka 2011 a tiež po podaní daňového
priznania spolu s účtovnou uzávierkou za rok 2011 spoločnosťou JPMŠ s.r.o., pričom daňový subjekt

podal za rok 2011 daňové priznanie dňa 29.03.2012. Ďalej správca dane argumentoval tým, že v knihe
prijatých faktúr predložených daňovým subjektom k daňovej kontrole dňa 04.12.2012 sú zaevidované
pod internými číslami faktúr faktúry od dodávateľa MANTA, s.r.o., Hradská 124, Bratislava a keďže knihy
prijatých faktúr predložených daňovým subjektom k miestnemu zisťovaniu a ku kontrole boli predkladané
až po ukončení účtovného a zdaňovacieho obdobia v roku 2011 a po podaní daňového priznania spolu

s účtovnou závierkou za rok 2011 mali byť rovnaké a nemali vykazovať žiadne rozdiely. Správca dane
pri daňovej kontrole zistil, že k závierke zostavenej k 31.12.2011 predloženej správcovi dane spolu
s daňovým priznaním bolo v nákladoch za poskytované služby účtovaná suma faktúr, ktorých rozdiel
predstavuje sumu XX XXX M.. Správca dane vyzval daňový subjekt na vyjadrenie sa k rozdielu XX XXXEur, ktorý vo vyjadrení zo dňa 28.01.2013 uviedol, že v poznámkach individuálnej účtovnej závierky je
sčítacia chyba a v uvedenej sume za sprostredkovanie je rozdiel vo výške XX XXX Eur zaúčtovaný na
účte opravy a udržiavanie. Na základe vyššie uvedených skutočností správca dane dospel k záveru, že

daňový subjekt menil účtovné doklady a záznamy v účtovných knihách už po ukončení zdaňovacieho
a účtovného obdobia roka 2011. Správca dane zistil, že dodávateľské faktúry s príslušnými internými
číslami od spoločnosti Pamispol s.r.o., Kravany boli vymenené a nahradené dodávateľskými faktúrami
od spoločnosti MANTA s.r.o., Hradská 124, Bratislava. U správcu dane vznikli pochybnosti o reálnom
uskutočnení a dodaní prác a služieb dodávateľských faktúr v celkovej sume XX XXX Eur a preto

pre objektívne posúdenie daňovej uznateľnosti nákladov správca dane požiadal miestne príslušného
správcu dane spoločnosti MANTA s.r.o. o preverenie, či uvedená spoločnosť za rok 2011 podala daňové
priznanie k dani z príjmov právnickej osoby, či vykonávala obchodnú činnosť - predaj tovaru špeciálne
strojov a zariadení pre lesné hospodárstvo a či v účtovných výkazoch mala priznané príjmy minimálne
v sume XX XXX Eur a zároveň či podala daňové priznanie k DPH za príslušné obdobie, ktorého sa
predmetné faktúry týkajú a či spolupracovala so správcom dane. Miestne príslušný správca uviedol, že

daňový subjekt MANTA s.r.o. so správcom dane nespolupracoval, nepodával daňové priznania k dani z
príjmov právnickej osoby, pričom posledné podal za zdaňovacie obdobie rok 2009. Od septembra 2011
nepodával daňové priznanie ani k DPH, pričom bol mesačným platcom DPH a tento zásielky od správcu
dane nepreberá. Správca dane vypočul ako svedka posledného a jediného konateľa a spoločníka tejto
spoločnosti MANTA s.r.o. Romana Laufera, ktorý pri svojej výpovedi uviedol, že v čase vystavenia

predloženýchfaktúrboljedinýmspoločníkomakonateľomaktýmtouviedol,že sadištancujeodtoho,že
by vystavoval a podpisoval uvedené predložené faktúry. Podľa jeho vyjadrenia boli jeho údaje zneužité a
bol použitý ako biely kôň v dnes už vymazanej spoločnosti MANTA s.r.o. Ďalej uviedol, že žiadne doklady
nikdy nevystavoval, ani predložené faktúry a na základe tohto vyjadrenia vyhodnotil správca dane, že
daňový subjekt JPMŠ, s.r.o. zahrnul neoprávnene do daňových výdavkov v roku 2011 a zaúčtoval na

ťarchu nákladov na účte opravy a udržiavanie sumu celkom XX XXX Eur, pričom sa dopustil porušenia
ustanovenia § 2 písm. i) a j) zákona č. 595/2003 Z.z. v spojení s ustanovením § 21 ods. 1 citovaného
zákona.
Daňový subjekt JPMŠ s.r.o. zahrnul do daňových výdavkov v roku 2011 a zaúčtoval na ťarchu nákladov
sprostredkovanie sumu XX XXX,XX Eur bez DPH na základe dodávateľských faktúr Miloslav Lalík

- SAPEX SLOVAKIA. Na základe výsledkov kontroly správca dane konštatoval, že daňový subjekt
JPMŠ s.r.o. zahrnul neoprávnene do daňových výdavkov a zaúčtoval na ťarchu nákladov na účet
sprostredkovanie za rok 2011 sumu XX XXX Eur na základe faktúr od dodávateľa Miloslav Lalík -
SAPEXSLOVAKIAKošice,ktorýchvystaveniedodávateľvosvojejsvedeckejvýpovedipoprelpriústnom
pojednávanízodňa27.02.2013.Uvedenýdodávateľpoprelsprostredkovanieobchodunazákladetýchto

faktúr a správca dane na základe uvedeného konštatoval, že daňový subjekt porušil ustanovenie § 2
písm. i) a j) zákona č. 595/2003 Z.z. v znení a v nadväznosti na § 21 ods. 1 podľa citovaného zákona
a týmto postupom neoprávnene zvýšil daňové výdavky a znížil základ dane za zdaňovacie obdobie v
roku 2011 celkom o sumu XX XXX Eur.
Daňový subjekt JPMŠ, s.r.o. ďalej zahrnul neoprávnene do daňových výdavkov a zaúčtoval na

ťarchu nákladov ubytovanie X XXX Eur za ubytovanie fyzických osôb v ubytovacom zariadení
podnikateľa Dušana Chlebinu REALITT, Handlová, ktorý neboli zamestnancami spoločnosti, t. j. neboli
spoločnosti v pracovnoprávnom vzťahu, ale vykonávali pre spoločnosť práce dodávateľským spôsobom
na základe živnostenského oprávnenia. Správca dane s poukazom na uvedené vyžiadal odpoveď od
podnikateľského subjektu Dušana Chlebinu REALITT, v ktorej je uvedené, že fyzické osoby H. sú

osobami,ktoréboliubytovanévroku2011vjehoubytovacomzariadení.Zuvedenéhovyplýva,žejednou
z ubytovaných osôb bol skutočne aj konateľ spoločnosti JPMŠ s.r.o. Peter I..
Z uvedených záverov správca dane konštatoval, že uznané daňové výdavky sú náklady súvisiace s
ubytovaním konateľa spoločnosti JPMŠ s.r.o. a náklady vynaložené daňovým subjektom JPMŠ s.r.o.
v súvislosti ubytovaním fyzických osôb podnikateľov neboli daňovým subjektom JPMŠ s.r.o. týmto

fyzickým osobám, teda podnikateľom prefakturované a preto ich neuznal ako výdavok a týmto daňový
subjekt porušil ustanovenie § 19 ods. 2 písm. d) zákona č. 595/2003 Z.z., pretože daňovými výdavkami
v zmysle tohto ustanovenia sú výdavky na pracovné cesty, na ktoré vzniká nárok podľa osobitného
predpisu, t. j. podľa zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradach v znení neskorších predpisov.
Nakoľko po zistení, že daňový subjekt JPMŠ s.r.o. v roku 2011 zamestnával len jedného zamestnanca v

období od 14.03.2011 do 18.03.2011 a to T. A. a pán X. I. v roku 2011 funkciu štatutárneho zástupcu, t.
j. konateľa spoločnosti, podľa správcu dane bodu 2 písm. c) zákona č. 283/2002 Z.z. v znení neskorších
predpisov jednoznačne vyplýva, že fyzickým osobám, ktoré vykonávali pre daňový subjekt JPMŠ s.r.o.
práce dodávateľským spôsobom na základe svojich živnostenských oprávnení a za vykonané prácevystavovali odberateľovi faktúry, zákon č. 283/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov nepriznáva
nárok na cestovné náhrady. Vzhľadom na uvedené skutočnosti úhrada cestovných nákladov uvedeným
osobám nie je daňovým výdavkom v zmysle § 19 ods. 2 písm. d) a § 21 ods. 1 písm. e) zákona č.

595/2003 Z.z.
Daňový subjekt v roku 2011 podľa zistení správcu dane kúpil od dodávateľa JPM - Združenie FO,
prevádzka F. P. Spišské Bystré, živé ťažné zvieratá - kone v celkovej sume X XXX Eur. Daňový subjekt
mal nákup živých zvierat - koní podľa správcu dane jednoznačne zaúčtovať ako nákup dlhodobého
hmotného majetku a následne vstupnú cenu tohto majetku zahŕňať do nákladov nepriamo, teda

postupne formou odpisov na základe odpisového plánu v súlade s platnými právnymi predpismi, t. j. v
súlade s opatrením Ministerstva financií SR zo dňa 16.12.2002 č. 23054/2002-92. Keďže takto daňový
subjekt nekonal, porušil tak ustanovenie § 2 písm. i) a j) zákona č. 595/2003 Z.z., ako aj ustanovenie §
19 ods. 3 písm. a) a ustanovenie § 22 ods. 1 a ods. 2 písm. d) zákona č. 595/2003 Z.z.
Ďalej daňový subjekt v rozpore s príslušnými ustanoveniami § 2 písm. i) a j) zákona č. 595/2003 Z.z.
zahrnul do daňových výdavkov sumu 2 510,34 Eur za dodávateľské faktúry od Ing. P. A. - STAVMAN

za opravu plota a brány, ako aj výdavky v celkovej výške XXX,XX Eur za drobné nákupy, ktorých
opodstatnenosť nepreukázal, ako aj zahrnul do daňových výdavkov povinné zmluvné poistenie za súbor
motorových vozidiel, ktoré má vo svojom majetku, na základe uzatvorenej poistnej zmluvy s poisťovňou
Kooperatíva v celkovej výške XXX,XX Eur. Uvedené sumy boli v rozpore s príslušnými ustanoveniami
zákona o daniach z príjmov zahrnuté do výdavkov daňovým subjektom, čo považoval správca dane za

porušenie ustanovení zákona č. 595/2003 Z.z.
Na základe uvedených skutočností, ktoré vyplývajú z rozsiahleho odôvodnenia rozhodnutia správcu
dane, tento dospel k záveru, že daň z príjmov právnickej osoby u daňového subjektu predstavuje rozdiel
dane z príjmov za zdaňovacie obdobie v roku 2011 vo výške XX XXX,XX Eur.

O odvolaní žalobcu, ktoré obsahovalo identické skutočnosti, ako sú uvedené v žalobe rozhodol
žalovaný ako odvolací orgán tak, že napadnutým rozhodnutím zo dňa 29. januára 2014 pod č.:

1100305/1/56481/2014/5052 podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku prvostupňové rozhodnutie správcu
dane zo dňa 17. septembra 2013 pod č. 7912402/5/4236695/2013/BenJ potvrdil.
Žalovaný poukázal na dôvody odvolania daňového subjektu v plnom rozsahu. Podľa § 74 ods. 2
Daňového poriadku Finančné riaditeľstvo SR ako odvolací orgán preskúmal pričom poukázal na postup
správcudane,ktorýpredchádzalvydaniurozhodnutiazodňa17.septembra2013.Žalovanýkonštatoval,

žesprávcadaneudaňovéhosubjektuvykonalkontroludanezpríjmovzazdaňovacieobdobieroku2011,
z ktorej vyhotovil Protokol zo dňa 04.07.2013 a vo vyrubovacom konaní vykonal dve miestne zisťovania
zo dňa 16.08.2013. Jedným z dôvodov vyrubenia rozdielu dane z príjmu právnických osôb bolo
neuznanie sumy XX. XXX Eur daňových výdavkov na základe faktúr od dodávateľa spoločnosti MANTA
s.r.o. Bratislava, z dôvodu, že daňový subjekt nepreukázal relevantnými dôkazmi, že faktúrované služby

boli vykonané spoločnosťou MANTA s.r.o., čím nebola splnená podmienka preukázania daňového
nákladu a došlo k porušeniu ustanovenia § 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z.z. v nadväznosti na § 21
ods. 1 citovaného zákona.
Ďalším neuznaním nákladov bola suma X X.XX Eur, ktoré sa týkali ubytovania fyzických osôb, ktoré nie
sú zamestnancami žalobcu a pre neho vykonávali práce na základe živnostenského oprávnenia, ktorým

nárok na cestovné náklady podľa zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách nevzniká a preto
správca dane konštatoval porušenie ustanovenia § 2 písm. i) a j), § 19 ods. 2 písm. d) v nadväznosti
na § 21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z.z.
Ďalším dôvodom zvýšenia daňového základu bolo neuznanie nákladov vo výške X XXX Eur za nákup
dlhodobého hmotného majetku - ťažných zvierat - koní od dodávateľa JPM - Združenie FO Jurčo,

Spišské Bystré, pričom z celkovej sumy X XXX Eur bola uznaná suma XXX Eur ako daňový odpis z
tohto majetku za rok 2011 z dôvodu, že daňový subjekt porušil ustanovenie § 2 písm. i), § 19 ods. 3
písm. a), § 22 ods. 1 písm. d), § 24 ods. 1, § 26 ods. 1 a 3 a § 27 zákona č. 595/2003 Z.z. v znení
neskorších predpisov.
Žalovaný s poukazom na zistený skutkový stav citoval príslušné ustanovenia zákona č. 563/2009

Z.z. (Daňového poriadku) ako aj príslušných ustanovení Zákona o dani z príjmov č. 595/2003 Z.z.,
ako aj zákona č. 431/2003 Z.z. o účtovníctve a napokon aj Opatrenia Ministerstva financií SR č.
MF/23054/2002/92 zo 16. decembra 2002 a zároveň sa dôkladne vyjadril ku všetkým námietkam
odvolateľa, ktoré tento uviedol v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane.Ku kontrolnému zisteniu týkajúcemu sa nákladov na opravu lesných strojov Hervestora a vývozky na
základe dodávateľských faktúr od dodávateľa MANTA s.r.o., Hradská 124, Bratislava, odvolací orgán
konštatoval, že jednoznačne z ustanovenia § 2 písm. i) Zákona o dani z príjmov vyplýva, čo je daňový

výdavok. Správca dane pri daňovej kontrole s poukazom na zistené skutočnosti tieto správne vyhodnotil
a na základe uvedených dožiadaní ohľadom spoločnosti MANTA s.r.o., ako aj vyjadrení jej konateľa
správne dospel k záveru, že suma XX XXX Eur bola nesprávne daňovým subjektom uvedená do
výdavkov. Čo sa týka námietky odvolávajúceho sa, že miestne zisťovanie bolo vykonané na základe
zrušeného zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov tento uviedol, že na zápisnicu z tohto

miestneho zisťovania ako odvolací orgán neprihliadal. Neprihliadnutie na tento dôkaz však nič nemení
na zistení správcu dane, že daňový subjekt porušil vyššie uvedené ustanovenia zákona č. 595/2003
Z.z. týkajúce sa tohto konkrétneho kontrolného zistenia, pretože správca dane mal dostatok iných
vyššie uvedených dôkazov na vyvodenie uvedeného záveru a to účtovnú závierku, ako aj účtovné
doklady predložené daňovým subjektom k podanému daňovému priznaniu zo dňa 29.03.2012. Miestne
zisťovanie podľa odvolacieho orgánu nebolo jediným, hlavným ani rozhodujúcim dôkazom o tom, že

daňový subjekt porušil ustanovenia zákona č. 595/2003 Z.z. a preto nemá vplyv na zákonnosť vydaného
rozhodnutia.
Ďalej odvolací orgán s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, že informácie poskytla
účtovníčka bez prítomnosti štatutárneho zástupcu sú neopodstatnené z toho dôvodu, že v tom čase
nebola u daňového subjektu vykonávaná daňová kontrola, ale išlo iba o miestne zisťovanie u účtovníčky

spoločnosti JPMŠ, s.r.o., a navyše po dohode so štatutárnym zástupcom táto uviedla, že zástupca
sa nezúčastní miestneho zisťovania a predložené účtovné doklady predkladala so súhlasom tohto
štatutárneho zástupcu, preto nie je možné na tento konkrétny prípad aplikovať uvádzaný rozsudok
Najvyššieho súdu SR, na ktorý poukázal daňový subjekt vo svojom odvolaní.
Čo sa týka kontrolného zistenia týkajúceho sa nákladov v celkovej výške X XXX Eur za ubytovanie

fyzických osôb v ubytovacom zariadení v O., ktorí neboli zamestnancami daňového subjektu, ale
vykonávalipredaňovýsubjektprácesdodávateľskýmspôsobomnazákladeživnostenskéhooprávnenia
odvolací orgán uviedol, že títo živnostníci za vykonané práce a služby vystavovali daňovému subjektu
faktúry, ktoré im daňový subjekt uhrádzal. Daňový subjekt bol v priebehu daňovej kontroly s uvedeným
kontrolným zistením oboznámený vrátane vykonaného dokazovania, o čom svedčí Zápisnica zo dňa

29.05.2013 a k daňovej kontrole ani v rámci vyrubovacieho konania neboli daňovým subjektom
predložené žiadne dohody uzatvorené medzi fyzickými osobami - živnostníkmi, ktoré sa týkali záväzku
daňového subjektu zabezpečiť živnostníkom ubytovanie, resp. neboli predložené žiadne dôkazy o tom,
že tieto náklady na ubytovanie sú súčasťou ceny tovarov alebo služieb, ktorý daňový subjekt poskytuje
a daňový subjekt nevzniesol počas výkonu kontroly, ani vyrubovacieho konania k tomuto kontrolnému

zisteniu žiadne námietky. Na podporu svojich tvrdení neuviedol daňový subjekt žiadne dôkazy ani
v odvolaní, preto odvolací orgán konštatoval, že správca dane postupoval v tejto časti rozhodnutia
ohľadom neuznania nákladov vo výške X . XXX Eur správne. Čo sa týka výdavkov na cestovné náhrady
poukázal aj odvolací orgán na príslušné ustanovenia zákona o daniach z príjmov, ako aj na príslušné
ustanovenia zákona o cestovných náhradách.

K námietke odvolávajúceho sa smerujúceho k neuznaniu nákladov v celkovej sume X XXX Eur za
nákup drobného hmotného majetku ťažných zvierat - koní odvolací orgán konštatoval, že odvolávajúci
nesprávne uvádza, že správca dane neuznal v daňových nákladoch sumu X XXX Eur, pretože správca
dane uznal daňovému subjektu zo sumy X XXX Eur sumu XXX Eur ako daňový odpis dlhodobého
hmotného majetku za rok 2011. S touto námietkou odvolávajúceho sa, žalovaný sa zaoberal s poukazom

na konštatovanie, že § 13 zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve obsahuje len dva odseky a preto
argumentácia správcu dane je založená na aplikácii neexistujúceho právneho predpisu, k tejto námietke
odvolávajúceho sa žalovaný uviedol, že správca dane v tomto prípade urobil chybu v písaní, keď
namiesto § 13 ods. 4 písm. d) Opatrenia MF SR uviedol ustanovenie § 13 ods. 4 písm. i) zákona č.
431/2002 Z.z. avšak táto chyba nemá žiaden vplyv na záver týkajúci sa porušenia právnych predpisov

zo strany daňového subjektu. Túto chybu v texte, ktorá je chybou v písaní a nemá žiaden vplyv na
správne vypočítanie daňových odpisov dlhodobého hmotného majetku - koní preto ani odvolací orgán
nepovažuje za opodstatnenú.
Zároveň žalovaný v závere rozhodnutia konštatoval, že správca dane vykonal dostatočné dokazovanie,
dostatočne zistil skutkový stav a vec po právnej stránke správne posúdil. Hodnotil dôkazy v zmysle

svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadal na
všetko, čo pri správe dani vyšlo na javo. S poukazom na to, že nebral Zápisnicu o miestnom zisťovaní zo
dňa 25.04.2012 ako dôkaz do úvahy, zároveň konštatoval, že záver správcu dane je v jeho rozhodnutí
správny, logický a zákonný.Z vyššie uvedených dôvodov, ktoré sú obsahom žaloby, ako aj z rozhodnutí jednoznačne vyplýva,
že žalobca sa domáha preskúmania zákonnosti a rozhodnutia a postupu žalovaného v spojení s
prvostupňovým rozhodnutím správcu dane podľa príslušných ustanovení druhej hlavy piatej časti O.s.p.

Krajský súd podľa § 250j ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutia, ako aj konanie, ktoré ich

vydaniu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, vypočul právneho zástupcu žalobcu,
oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a jednohlasne dospel k záveru, že žaloba nie je
dôvodná, pretože rozhodnutia a postup správnych orgánov boli v súlade so zákonom.

Základom preskúmavacieho konania ako už súd vyššie uviedol podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p.
upravujúcej rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupu správnych orgánov ako to vyplýva

z ustanovenia § 247 a nasl. O.s.p. bolo posúdenie otázky, či výdavky daňového subjektu (žalobcu) tak,
ako ich uviedol v daňovom priznaní v roku 2011 boli skutočne daňovými výdavkami.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov Pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne

záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv
a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov, správca dane hodnotí dôkazy
podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom

prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov, daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,

b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo
daňového konania,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

Podľa § 24 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov, správca dane vedie

dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie
a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

Podľa§24ods.4zákonač.563/2009Z.z.vzneníneskoršíchpredpisov,akodôkazmožnopoužiťvšetko,
čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je

získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových
subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách,
zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi
a doklady k nim.

Podľa § 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov na účely
tohtozákonasarozumiedaňovýmvýdavkomvýdavok(náklad)nadosiahnutie,zabezpečenieaudržanie
príjmovpreukázateľnevynaloženýdaňovníkom,zaúčtovanývúčtovníctvedaňovníkaalebozaevidovaný
v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11 alebo 14, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 2 písm. j) zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov na účely tohto
zákona sa rozumie základom dane rozdiel, o ktorý zdaniteľné príjmy prevyšujú daňové výdavky (§ 19)
pri rešpektovaní vecnej a časovej súvislosti zdaniteľných príjmov a daňových výdavkov v príslušnom
zdaňovacom období, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 1 písm. b) zákona č. 595/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov pri zisťovaní základu
dane alebo daňovej straty sa vychádza u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva z
výsledku hospodárenia.Podľa§17ods.2písm.a)zákonač.595/2003Z.z. vzneníneskoršíchpredpisovvýsledokhospodárenia
alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami podľa odseku 1 pri zisťovaní základu dane sa zvýši o
sumy, ktoré nemožno podľa tohto zákona zahrnúť do daňových výdavkov alebo ktoré boli do daňových

výdavkov zahrnuté v nesprávnej výške.

Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov (druhá veta), ak výšku výdavku
(nákladu) limituje tento zákon alebo jeho zahrnutie v zdaňovacom období upravuje tento zákon v inej
výške ako osobitný predpis, preukázaný výdavok (náklad) možno zahrnúť do daňových výdavkov len

v rozsahu a za podmienok ustanovených v tomto zákone.

Podľa § 19 ods. 2 písm. d) zákona č. 595/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov daňový výdavky, ktoré
možno uplatniť len v rozsahu a za podmienok ustanovených v tomto zákone, sú cestovné náhrady do
výšky, na ktorú vzniká nárok podľa osobitných predpisov, a vreckové pri zahraničnej pracovnej ceste
poskytované podľa osobitného predpisu. Poznámka pod čiarou znie: Napríklad zákon č. 283/2002 Z.z.

o cestovných náhradách.

Podľa § 19 ods. 3 písm. a) zákona č. 595/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, daňovými výdavkami
sú aj odpisy hmotného majetku a nehmotného majetku (§ 22 až 29).

Podľa § 21 ods. 1 písm. a) zákona č. 595/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, daňovými
výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky
(náklady) daňovník účtoval, výdavky (náklady), ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne
preukázané, a ďalej výdavky (náklady) na obstaranie hmotného majetku, nehmotného majetku (§ 22) a
hmotné majetku a nehmotného majetku vylúčeného z odpisovania (§ 23).

Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, odpisovaním sa na účely
tohto zákona rozumie postupné zahrnovanie odpisov z hmotného majetku a nehmotného majetku do
daňových výdavkov, ktorý je účtovaný alebo evidovaný podľa § 6 ods. 11 alebo 14 a je používaný
na zabezpečenie zdaniteľných príjmov. Postup pri odpisovaní hmotného majetku je určený v § 26 až

28 a nehmotného majetku v odseku 8, ak nejde o hmotný majetok a nehmotný majetok vylúčený z
odpisovania.

Podľa § 22 ods. 2 písm. d) zákona č. 595/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov hmotným majetkom
odpisovaným na účely tohto zákona sú zvieratá uvedené v prílohe č. 1.

Podľa prílohy č. 1 (ZARIADENIE HMOTNÉHO MAJETKU DO ODPISOVÝCH SKUPÍN) k zákonu č.
595/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov sú do odpisovej skupiny 2 zaradené pod položkou 2-1 kone
- živé.

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov,
tento zákon upravuje poskytovanie náhrad výdavkov a iných plnení (ďalej len „náhrada“) pri pracovných
cestách, pri dočasnom pridelení na výkon práce k inej právnickej osobe alebo fyzickej osobe (ďalej
len „dočasné pridelenie“), pri vyslaní do členského štátu Európskej únie (ďalej len „vyslanie do štátu
Európskej únie“), pri vzniku pracovného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo obdobného

pracovného vzťahu (ďalej len „vznik pracovného pomeru“), pri výkone práce v zahraničí a pri ceste
v súvislosti s mimoriadnym výkonom práce mimo rozvrhu pracovných zmien do miesta pravidelného
pracoviska a späť
a) zamestnancom v pracovnom pomere alebo v štátnozamestnaneckom pomere, ak osobitný predpis
neustanovuje inak,

b) členom družstiev, ak podľa stanov podmienkou členstva je aj pracovný vzťah,
c) fyzickým osobám činným na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, ak
je to v dohode o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru dohodnuté,
d) osobám, o ktorých to ustanovuje tento zákon.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 283/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov, tento zákon upravuje aj
poskytovanie náhrad osobám,
a) o ktorých to ustanovuje osobitný predpis,b) ktoré sú vymenované alebo zvolené do orgánov právnickej osoby a nie sú k právnickej osobe v
pracovnoprávnom vzťahu, ak im nie sú poskytované náhrady podľa písmena a),
c) ktoré plnia pre právnickú osobu alebo fyzickú osobu úlohy a nie sú k právnickej osobe alebo fyzickej

osobe v pracovnoprávnom vzťahu ani v inom právnom vzťahu, ak je to dohodnuté.

Poznámka pod čiarou znie: Napríklad § 536 až 576, § 543 až 651 Obchodného zákonníka, zákon č.
455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, § 631až
656 Občianskeho zákonníka, § 39 zákona č. 618/2003 Z.z. o autorskom práve a právach súvisiacich s

autorským právom (autorský zákon).

Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov podrobnosti o
rámcových účtových osnovách (§ 13) pre jednotlivé skupiny účtovných jednotiek účtujúcich v sústave
podvojného účtovníctva, dni uskutočnenia účtovného prípadu, postupoch účtovania, usporiadaní a

označovaní položiek individuálnej účtovnej závierky a konsolidovanej účtovnej závierky vo verejnej
správe a o obsahovom vymedzení týchto položiek a štruktúre účtovnej závierky, rozsahu údajov
určených z účtovnej závierky na zverejnenie, termínoch, spôsoboch postupoch, a mieste ukladania
účtovnej závierky a výročnej správy, obsahovom vymedzení účtovných kníh v sústave jednoduchého
účtovníctva a v sústave podvojného účtovníctva a tiež o účtovných zásadách a účtovných metódach

určujúcich spôsoby oceňovania a ich použitia, o zásadách pre tvorbu a zúčtovanie opravných položiek,
odpisovaní, zásadách pre tvorbu a použitie rezerv, zásadách pre členenie majetku a záväzkov, zásadách
pre vytváranie analytických účtov a analytickej evidencie, metódach a postupoch konsolidácie vo
verejnej správe a účtovných sústavách ustanoví Ministerstvo financií Slovenskej republiky (ďalej len
„ministerstvo")opatrením.OpatrenievyhlasujeministerstvooznámenímojehovydanívZbierkezákonov

Slovenskej republiky a účtovná jednotka je povinná ho dodržiavať.

Podľa § 12 ods. 1 Opatrenia Ministerstva financií č. MF/23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú
podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovnej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave

podvojného účtovníctva v znení neskorších predpisov (ďalej len „Opatrenie MF SR“), prvá a druhá veta,
majetok účtovnej jednotky sa z časového hľadiska člení na dlhodobý majetok a krátkodobý majetok.
Dlhodobý majetok je majetok, ktorého doba použiteľnosti, dohodnutá doba splatnosti alebo vyrovnania
iným spôsobom pri vzniku účtovného prípadu je dlhšia ako jeden rok.

Podľa § 13 ods. 4 písm. d) Opatrenia MF SR dlhodobý hmotný majetok sa člení na základné stádo a
ťažné zvieratá, bez ohľadu na ich obstarávaciu cenu.

Vyššie uvedenou daňovou kontrolou a šetrením správca dane zistil, že daňový subjekt v rozpore s vyššie

citovanými ustanoveniami 2 písm. i) a j) Zákona o daniach z príjmov v spojení s ustanovením § 19 ods.
2 písm. d) a § 21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z.z. v rozpore s týmito ustanoveniami účtoval výdavky, ktoré
výdavkami podľa tohto ustanovenia jednoznačne podľa ustanovenia § 2 písm. i) a j) Zákona o daniach
z príjmov jednoznačne neboli.

Ako vyplýva z vyššie citovaných zákonných ustanovení Daňového poriadku, správca dane hodnotí
dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti,
pričom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. V tomto kontexte jednoznačne správcovi
dane vyplýva povinnosť prihliadať na ustanovenie § 24 ods. 1 Daňového poriadku, v zmysle ktorého

daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré
je povinný uvádzať v daňovom priznaní, alebo v iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa
osobitných predpisov. V tejto súvislosti s poukazom na ustanovenia Zákona o cestovných náhradách,
ako aj Zákona o účtovníctve a Opatrenia Ministerstva financií SR zo dňa 16.12.2002 a napokon aj
konkrétne z ustanovenia § 2 písm. i) a j) Zákona o daniach z príjmov mal správca dane jednoznačne

preukázané skutočnosti, na ktoré poukázal vo svojom rozhodnutí.Čo sa týka námietok, ktoré uvádzal žalobca v odvolaní, ktoré sú napokon totožné s námietkami, ktoré
uvádzal v žalobe, aj súd je toho názoru, že žalobca neoprávnene zahrnul do daňových výdavkov v roku
2011 a následne zaúčtoval na ťarchu nákladov sumu XX XXX Eur na základe dodávateľských faktúr

od dodávateľa MANTA s.r.o. Bratislava za opravu lesných strojov Harvestor a vývozky. Ako vyplýva z
výpovede jediného spoločníka a konateľa tejto uvedenej spoločnosti Romana Laufera, tento pri svojej
výpovedi poprel, že by niekedy vystavoval a podpisoval uvedené faktúry. Žalobca vedome do svojho
účtovníctva faktúry od spoločnosti MANTA s.r.o. zaviedol až po skončení účtovného a zdaňovacieho
obdobia a až po uzatvorení účtovných kníh a predložení daňového priznania za rok 2011, ako aj účtov

závierky správcovi dane a namiesto pôvodných faktúr za sprostredkovanie od spoločnosti Pamispol
s.r.o. Kravany (zistené porovnaním kníh prijatých faktúr žalobcom a pri kontrole a porovnávaním údajov
v poznámkach individuálnej účtovnej závierky a údajov v účtovných knihách). V tomto prípade sa aj súd
v plnom rozsahu stotožňuje so záverom správcu dane, ako aj žalovaného, že nejde o výdavok v zmysle
ustanovenia § 2 písm. i) a j) v spojení s § 21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z.z. o daniach z príjmov.

Akoďalejvyplývazrozsiahlehodokazovaniavykonanéhosprávcomdane,neoprávnenežalobcazahrnul
do daňových výdavkov za rok 2011 na ťarchu nákladov sumu XX XXX Eur na základe faktúr od
dodávateľa Miloslav Lalík - SAPEX SLOVAKIA Košice, v ktorých vystavenie konateľ pri svojej výpovedi
dňa 27.02.2013 jednoznačne poprel a aj samotné poskytnutie služieb - sprostredkovanie obchodu na

základe týchto faktúr nepotvrdil. Aj v tomto prípade sa takisto súd stotožnil so záverom správcu dane,
ako aj záverom žalovaného, že nejde o daňový výdavok v zmysle § 2 písm. i ) a j) zákona č. 595/2003
Z.z. v spojení s § 21 ods. 1 citovaného zákona.

Čo sa týka neoprávneného zahrnutia sumy X XXX Eur za ubytovanie fyzických osôb v ubytovacom
zariadení L. C. J. O., pre osoby, ktoré neboli k spoločnosti žalobcu v pracovnoprávnom vzťahu,
ale vykonávali pre spoločnosť žalobcu práce dodávateľských spôsobom na základe živnostenského
oprávnenia aj súd je toho názoru, že živnostníci boli vo vzťahu k žalobcovi v obchodnom vzťahu a
za vykonávané práce vystavovali odberateľovi žalobcovi faktúry a preto im zákon č. 283/2002 Z.z. o

cestovných náhradách jednoznačne nepriznáva nárok na cestovné náklady tak, ako boli zaúčtované
žalobcom do daňových výdavkov. Aj v tomto prípade nejde o daňový výdavok v zmysle § 19 ods. 2
písm. d) v spojení s ustanovením § 21 ods. 1 písm. e) zákona č. 595/2003 Z.z. Čo sa týka platieb za
ubytovanie neboli žalobcom prefakturované týmto fyzickým osobám - podnikateľom, ale boli ponechané
v plnej výške v nákladoch žalobcu, tzn. že správca dane správne vyhodnotil a konštatoval toto porušenie

vyššie citovaných ustanovení zákona o daniach z príjmov čo sa týka porušení žalobcu.

S poukazom na kúpu ťažných zvierat - koní žalobcom od dodávateľa JPM - Združenie SO Marek Jurčo,
prevádzka Spišské Bystré v celkovej sume X XXX Eur, aj v tomto prípade sa súd stotožňuje so závermi

správcu dane, že faktúra mala byť zaúčtovaná ako nákup dlhodobého hmotného majetku a následne
vstupnú cenu tohto majetku mal žalobca zahŕňať do svojich nákladov nepriamo a to formou odpisov
jednoznačne v súlade so Zákonom o účtovníctve, ako aj v súlade s Opatrením MF SR zo dňa 16.12.2002
č. 23 054/2002-92. Nesprávnym postupom žalobca porušil ustanovenie § 2 písm. i) a j), § 19 ods. 3
písm. a), § 22 ods. 1 a ods. 2 písm. d) zákona, § 24 ods. 1, § 26 ods. 1 a 3 a § 27 zákona č. 595/2003

Z.z. o daniach z príjmov.

Ohľadom nesprávne zaúčtovaných súm za opravu brány a plotu vo výške X XXX,XX Eur od dodávateľa
Ing. Kubičku STAVMAN, ako aj nákladov zahrnutých nesprávne ako drobné nákupy v sume XXX,XX

Eur a napokon povinné zmluvné poistenie za motorové vozidlá, ktoré sú v majetku žalobcu vo výške
XXX,XX Eur, čo sa týka týchto nesprávne zaúčtovaných súm, aj v tomto prípade sa súd stotožňuje
so závermi správcu dane, že boli jednoznačne porušené príslušné ustanovenia zákona o daniach z
príjmov, pretože tieto boli v rozpore s týmito ustanoveniami žalobcom pojaté ako daňové výdavky, čo
však odporuje vyššie súdom citovaným ustanoveniam zákona č. 595/2003 Z.z.

Čo sa týka námietok uvádzaných žalobcom v žalobe, konkrétne ohľadom námietky, že správca dane
rozhodolvrozporesmiestnymzisťovaním,ktorébolovykonanépodľaneúčinnéhoprávnehopredpisu,ajsúd je toho názoru, že správca dane a napokon aj žalovaný ako odvolací orgán jednoznačne je viazaný
pri svojom rozhodovaní zásadou zákonnosti, ale aj zásadou voľného hodnotenia dôkazov s poukazom
na obsah ustanovenia § 3 ods. 3 Daňového poriadku. Nakoľko sa správca dane jednoznačne touto

zásadouriadilahodnotildôkazypodľasvojejúvahyatokaždýjednotlivo,akoajvichvzájomnejsúvislosti
a pritom prihliadal na všetko, čo pri daňovej kontrole zistil, z čoho vyplýva, že nevychádzal a neprihliadal
len na samotné miestne zisťovanie zo dňa 25.04.2012. Žalovaný ako odvolací orgán s poukazom na
príslušné ustanovenie § 74 ods. 2 Daňového poriadku jednoznačne konštatoval, že na tento dôkaz
jednoznačne neprihliadal, čo však v konečnom dôsledku na rozhodnutím správcu dane ani podľa súdu

nemaložiadnydopad,pretožeprvostupňovérozhodnutiesprávcudanevychádzalozviacerýchdôkazov,
na ktoré správca dane poukázal konkrétne v odôvodnení rozhodnutia. Boli to jednoznačne vyjadrenia
jediného spoločníka a konateľa spoločnosti MANTA, s.r.o., ale aj výsledky miestnych zisťovaní zo dňa
16.08.2013 a napokon aj doklady, ktoré predložil sám žalobca k daňovému priznaniu za rok 2011, a
to ročná uzávierka, ročný výkaz nákladov, ako aj všetky účtovné doklady, ktoré žalobca predložil. Z
týchto jednoznačne bolo potvrdené, že žalobca po tomto miestnom zisťovaní po termíne 25.04.2012

namiesto pôvodných faktúr od spoločnosti Pamispol s.r.o. nahradil tieto faktúry faktúrami od spoločnosti
MANTA s.r.o. so sídlom v Bratislave. Už v tejto časti samotného vyhodnocovania dôkazov mal správca
dane jednoznačne pochybnosti o tom, či uvedené služby zo strany spoločnosti MANTA boli vykonané
v prospech žalobcu tak, ako sú deklarované v týchto dodávateľských faktúrach. Na základe vyjadrenia
spoločníkaakonateľaspoločnostiMANTA,s.r.o.,bolopreukázané,žetietofaktúrynímvystavenéfaktúry

neboli, tieto služby vykonávané neboli. Bez ohľadu na miestne zisťovanie zo dňa 25.04.2012 správca
dane správne vyhodnotil uvedené náklady, ktoré žalobca vo výške XX XXX Eur v rozpore s príslušným
ustanovením § 2 písm. i) Zákona o daniach z príjmov dal do daňového priznania ako výdavok. Aj súd
je ohľadom tejto námietky jednoznačne toho názoru, že pokiaľ žalovaný ako odvolací orgán uviedol, že
neprihliadal na miestne zisťovanie z 25.04.2012, ktoré s poukazom na chybne vypracovanú zápisnicu

o miestnom zisťovaní pracovníci správcu dane uviedli iný právny predpis, podľa ktorého vykonávali
miestnezisťovanie,ajpodľanázorusúdunejdeotakúvadu,ktorámalavplyvnazákonnosťnapadnutého
rozhodnutia, pretože žalovaný z uvedeného zápisu o miestnom zisťovaní jednoznačne nevychádzal, ani
na tento dôkaz vo svojom rozhodnutí neprihliadal.

Čo sa týka ďalšej námietky ohľadom neuznania výdavkov na ubytovanie živnostníkov, aj súd je toho
názoru, že okrem príslušných ustanovení zákona o dani z príjmov č. 595/2003 Z.z. bol povinný žalobca
sa jednoznačne riadiť zákonom č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách, podľa ktorého ustanovení
žalobca v rozpore s príslušným ustanovením § 19 ods. 2 písm. d) v nadväznosti na § 21 ods. 1 písm.

e) Zákona o dani z príjmov účtoval tieto náklady na ubytovanie fyzických osôb, ktorí pracovali pre neho
ako fyzické osoby - živnostníci v rozpore s príslušnými ustanoveniami Zákona o dani z príjmov ako aj v
rozpore s ustanoveniami zákona o cestovných náhradách č. 283/2002 Z.z.

Ohľadom chyby, ktorej sa dopustil správca dane vo svojom rozhodnutí z uvedeného textu jednoznačne
vyplýva, že pokiaľ išlo o nákup dlhodobého majetku, tak sa musel riadiť žalobca príslušnými
ustanoveniami Zákona o účtovníctve ako aj Opatrenia MF SR zo dňa 16.12.2002 a to konkrétne § 13
ods. 4 tohto opatrenia a nie ako nesprávne uviedol § 13 ods. 4 Zákona o účtovníctve. Uvedená chyba
podľa vyjadrenia žalovaného v jeho rozhodnutí, ako aj podľa názoru súdu nemala s poukazom na obsah

ustanovenia § 74 ods. 2 Daňového poriadku takú vážnosť, aby išlo o vadu, ktorá by mala vplyv na
zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Z obsahu ustanovenia § 74 ods. 2 Daňového poriadku vyplýva,
že môže odvolací orgán vo svojom rozhodnutí výsledky daňovej kontroly doplniť, odstraňoval chyby,
alebo toto doplnenie a odstránenie chýb uložiť správcovi dane. Pokiaľ sa žalovaný rozhodol odstrániť
uvedenú chybu v odôvodnení svojho rozhodnutia, považuje tento postup žalovaného aj súd v súlade s

ustanovením § 74 ods. 2 Daňového poriadku a uvedený postup považuje za správny s poukazom na
hospodárnosť konania.

Čo sa týka ukrátenia na právach žalobcu, čím v žalobe argumentoval, konkrétne, že rozhodnutím

žalovaného bol ukrátený na svojich právach, musí súd zdôrazniť, že tak v žalobe, avšak ani na
pojednávaní pred súdom nekonkretizoval toto ukrátenie na jeho právach a preto súd považoval túto
námietku za neopodstatnenú.Podľa názoru súdu nepochybil správca dane, ak podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubil žalobcovi
rozdiel dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2011 vo výške XX . XXX,XX Eur a

následne nepochybil ani žalovaný, keď predmetné rozhodnutie v súlade s ustanovením § 74 ods. 4
Daňového poriadku potvrdil, nakoľko podľa názoru súdu rozhodnutia a postup správnych orgánov v
medziach žaloby boli v súlade so zákonom.

Krajský súd preto podľa § 250j ods. 1 O.s.p. žalobu ako nedôvodnú zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p., nakoľko žalobca nebol v konaní
úspešný a žalovaný nemá zo zákona právo na náhradu trov konania, súd účastníkom náhradu trov
konania nepriznal.

V predmetnej veci senát krajského súdu rozhodol jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny, a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.