Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, October 18, 2016

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 7C/527/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513244570
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šajmovičová

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2016:1513244570.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V v konaní pred samosudkyňou JUDr. Evou Šajmovičovou v právnej veci

žalobcu: vendue a.s., IČO: 28 062 256, so sídlom Neklanova 152/44, Praha 2 - Vyšehrad, Česká
republika, zast.: JUDr. Milan Bobák, advokát, Kalinčiakova 25, Bratislava, proti žalovanému: V.. B. K. V.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom A. 9, A., o zaplatenie 49.126,86 Kč s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 49.126,86 Kč so sankčným úrokom z omeškania vo výške
25 % ročne zo sumy 32.756,23 Kč od 01.04.2011 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. Žalobcovi súd priznáva náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 28.11.2013 domáhal, aby súd zaviazal
žalovanéhonazaplatenie49.126,86Kčsosankčnýmúrokomzomeškaniavovýške25%ročnezosumy
32.756,23 Kč od 01.04.2011 do zaplatenia. Svoju žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu
- Česká sporiteľňa na základe Zmluvy o sporožírovom účte zo dňa 02.12.2003 zriadil žalovanému
sporožírový účet a na základe tejto zmluvy poskytol žalovanému dňa 18.06.2004 úver vo výške
40 000,00 Kč. Súčasťou zmluvy boli aj Obchodné podmienky pre povolené prečerpanie. Žalovaný
oprávnenie prečerpať účet do debetu využil. Žalovaný si neplnil svoje povinnosti zo zmluvy, dlžnú čiastku

riadne neuhradil, preto žalobca zaslal žalovanému výpoveď Zmluvy o poskytnutí úveru (Kontokorentu),
ktorá sa stala účinnou dňa 01.12.2009. Žalobca sa s poukazom na zmluvu a obchodné podmienky
domáhal sankčného úroku z omeškania vo výške 25 % ročne. Žalovaná pohľadávka vo výške 49.126,86
Kč ku dňu 01.04.2011, kedy došlo k postúpeniu pohľadávky, pozostáva z nesplatenej istiny vo výške
32.756,23, zmluvného úroku vo výške 2.768,50, sankčného úroku z omeškania vo výške 13.602,13 Kč.

2. Súd vydal dňa 16.07.2014 pod č. k. 27Ro/4402/2013-29 platobný rozkaz, ktorým žalovaného zaviazal

na zaplatenie žalovanej sumy s príslušenstvom. Z dôvodu, že sa platobný rozkaz nepodarilo doručiť
žalovanému do vlastných rúk, súd ho uznesením č. 27Ro/4402/2013-37 zo dňa 20.07.2015 zrušil.
Žalovaný bol počas celého konania nečinný. 3. Súd vykonal dokazovanie prečítaním žaloby,
oboznámil sa listinnými dokladmi založenými v spise, Zmluvou o sporožírovom účte, upomienkami,
Výpoveď zmluvy o účte, Zmluva o postúpení pohľadávok, Oznámenie o postúpení pohľadávky, pričom
zistil nasledovný skutkový stav:
Zo Zmluvy o poskytnutí úveru na sporožírovom účte uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobcu

a žalovaným súd zistil, že právny predchodca žalobcu - Česká sporiteľňa, sa zaviazal zriadiť a
viesť žalovanému sporožírový účet číslo XXXXXXXXXX/XXXX, žalovaný sa zaviazal čerpať peňažné
prostriedky a vystavovať platobné príkazy len do výšky voľných peňažných prostriedkov na účte, resp.
do výšky povoleného prečerpania vo výške 40.000 Kč. Z Výpovede zmluvy o účte zo dňa 02.12.2009 súdzistil, že žalovaný nezaplatil splatný záväzok vyplývajúci z povoleného prečerpania účtu a preto právny
predchodca žalobcu oznámil žalovanému, že sa celý záväzok vrátane príslušenstva stal splatným dňa
02.12.2009. Dňa 31.03.2011 na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi žalobcom

a Českou sporiteľňou a.s. sa stal žalobca vlastníkom predmetnej pohľadávky, čo písomne oznámil
žalovanému.

4. Podľa ust. § 161 CSP kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za
ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). Charakter konania s tzv. cudzím prvkom je v tejto veci

daný účastníkmi konania (žalobca je zahraničnou právnickou osobou so sídlom v Českej republike a
žalovaný je štátny príslušník Slovenskej republiky s trvalým bydliskom v Slovenskej republike) a miestom
uzavretia ich zmluvného vzťahu (v pobočke žalobcu v Českej republike, podľa platného českého práva)
a vzájomného plnenia z neho (v Českej republike). Súd preto skôr, ako začal konať vo veci samej, sa
musel vysporiadať s otázkou svojej právomoci a (za podmienky zistenia právomoci) príslušnosti, ako
nevyhnutných podmienok konania podľa cit. ustanovenia v spojení s ust. § 13 CSP.

Dvojstranná Zmluva medzi Českou republikou a Slovenskou republikou o právnej pomoci poskytovanej
justičnými orgánmi a úprave niektorých právnych vzťahov v občianskych a trestných veciach so
Záverečným protokolom, podpísaná v Prahe 29.októbra 1992 (ozn. MZV SR č. 193/1993 Z. z.) na
otázku právomoci súdov (s výnimkou vecí vymenovaných v Záverečnom protokole) nedáva odpoveď.
V takýchto prípadoch (nedostatku úpravy v medzinárodnej zmluve) súdy v Slovenskej republike svoju

právomoc a príslušnosť (i rozhodujúce hmotné právo) posudzujú podľa ustanovení zákona č. 97/1963
Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov (účinnom na území
Slovenskej republiky - ďalej len „ ZMPS “ ). Slovenská republika i Česká republika sú však členskými
štátmi Európskej únie, viazanými Zmluvou o založení Európskeho spoločenstva v znení neskorších
zmien a doplnení, na ktoré, ako členské štáty, sa vzťahuje Nariadenie rady (ES) č. 44/2001 z 22.

decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach
(ďalej len „ Nariadenie “ ). Žaloba podaná na tunajší súd je so zreteľom na vyššie uvedené skutočnosti,
určujúce prítomnosť medzinárodného prvku v konaní, v zmysle ust. čl. 16 ods.2 Nariadenia v spojení s
ust. § 13 CSP prípustná z hľadiska právomoci a príslušnosti tohto súdu. Vychádzajúc z obsahu Zmluvy
o sporožírovom účte a Zmluvy o poskytnutí úveru na sporožírovom účte si účastníci za podmienok

ust. § 9 ods.1 až 3 ZMPS ako rozhodné hmotné právo pre svoj právny vzťah zvolili české právo,
osobitne úpravu zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov, účinnom
na území Českej republiky. Do platného slovenského právneho poriadku boli najmä novelizáciami
zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (doplnením ustanovení
o spotrebiteľských zmluvách), zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších

predpisov a prijatím zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch transponované predpisy
práva ochrany spotrebiteľa Európskej únie, menovite smerníc 93/13/ES o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách a smerníc o spotrebiteľských úveroch 87/102/ES, 90/88/ES a 98/7/ES. Po
posúdení konkrétneho právneho vzťahu strán sporu i z hľadiska konkrétnych ustanovení všeobecných
podmienok žalobcu, ako súčasti zmluvného vzťahu účastníkov zmlúv, dospel súd k záveru, že platná

právna úprava slovenského právneho poriadku (vo vyššie v cit. predpisoch) - i so zreteľom na pôsobnosť
noriem európskeho komunitárneho práva v oblasti ochrany spotrebiteľa v oboch členských štátoch
EÚ - neposkytuje žalovanému, spĺňajúcemu charakteristiku spotrebiteľa, väčšiu právnu ochranu ako
účastníkmi zvolená právna úprava právneho poriadku platného v Českej republike. Súd preto uplatnený
nárok žalobcu posudzoval v zmysle cit. ust. § 9 ods.1 ZMPS podľa účastníkmi zvoleného platného

českého hmotného práva.

5. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Sb. Obchodní zákonník (ďalej len ObchZ) smlouvou o úvěru se
zavazuje věřitel, že na požádání dlužníka poskytne v jeho prospěch peněžní prostředky do určité částky,
a dlužník se zavazuje poskytnuté peněžní prostředky vrátit a zaplatit úroky.

6. Podľa § 498 ObchZ strany mohou určit peněžní prostředky, jež jsou předmětem smlouvy, i v jiné než
české měně, pokud to není v rozporu s devizovými předpisy. Pokud se strany nedohodnou jinak, je
dlužník povinen vrátit peněžní prostředky v měně, v níž mu byly poskytnuty, a v téže měně platit úroky.

7. Podľa § 499 ObchZ za sjednání závazku věřitele poskytnout na požádání peněžní prostředky lze
sjednat úplatu, jestliže poskytování úvěru je předmětem podnikání věřitele.8. Podľa § 500 ods. 1 ObchZ dlužník je oprávněn uplatnit nárok na poskytnutí peněžních prostředků ve
lhůtě stanovené ve smlouvě. Není-li tato lhůta ve smlouvě stanovena, může dlužník tento nárok uplatnit,
pokud poskytnutí úvěru některá strana nevypoví.

9. Podľa § 500 ods. 2 ObchZ nestanoví-li smlouva jinou výpovědní lhůtu, může poskytnutí úvěru
vypovědět dlužník s okamžitou účinností a věřitel ke konci kalendářního měsíce následujícího po měsíci,
v němž byla výpověď doručena dlužníku.

10. Podľa § 501 ods. 2 ObchZ stanoví-li smlouva, že úvěr lze použít pouze k určitému účelu, může věřitel
omezit poskytnutí peněžních prostředků pouze na plnění závazků dlužníka převzatých v souvislosti s
tímto účelem.

11. Podľa § 502 ods. 1 ObchZ od doby poskytnutí peněžních prostředků je dlužník povinen platit z nich
úroky ve sjednané výši, jinak v nejvyšší přípustné výši stanovené zákonem nebo na základě zákona.

Nejsou-li takto úroky stanoveny, je dlužník povinen platit obvyklé úroky požadované za úvěry, které
poskytují banky v místě sídla dlužníka v době uzavření smlouvy. Jestliže strany sjednají úroky vyšší
než přípustné podle zákona nebo na základě zákona, je dlužník povinen platit úroky ve výši nejvýše
přípustné.

12. Podľa § 503 ods. 1 ObchZ závazek platit úroky je splatný spolu se závazkem vrátit použité peněžní
prostředky. Jestliže lhůta pro vrácení poskytnutých peněžních prostředků je delší než rok, jsou úroky
splatné koncem každého kalendářního roku. V době, kdy má být vrácen zbytek poskytnutých peněžních
prostředků, jsou splatny i úroky, které se jej týkají.

13. Podľa § 503 ods. 2 ObchZ mají-li být poskytnuté peněžní prostředky vráceny ve splátkách, jsou v
den splatnosti každé splátky splatny i úroky z této splátky.

14. Podľa § 503 ods. 3 ObchZ dlužník je oprávněn vrátit poskytnuté peněžní prostředky před dobou
stanovenou ve smlouvě. Úroky je povinen zaplatit jen za dobu od poskytnutí do vrácení peněžních

prostředků.

15. Podľa § 504 ObchZ dlužník je povinen vrátit poskytnuté peněžní prostředky ve sjednané lhůtě, jinak
do jednoho měsíce ode dne, kdy byl o jejich vrácení věřitelem požádán.

16. Podľa § 505 ObchZ zanikne-li nebo zhorší-li se za trvání smlouvy zajištění závazku vrátit poskytnuté
peněžní prostředky, je dlužník povinen doplnit zajištění na původní rozsah. Jestliže tak dlužník neučiní
v přiměřené lhůtě, může věřitel od smlouvy odstoupit a požadovat, aby dlužník vrátil dlužnou částku s
úroky. Odstoupení věřitele od smlouvy nemá vliv na zajištění závazků z této smlouvy.

17. Podľa § 506 ObchZ je-li dlužník v prodlení s vrácením více než dvou splátek nebo jedné splátky
po dobu delší než tři měsíce, je věřitel oprávněn od smlouvy odstoupit a požadovat, aby dlužník vrátil
dlužnou částku s úroky. Odstoupení věřitele od smlouvy nemá vliv na zajištění závazků z této smlouvy.

18. Podľa § 507 ObchZ mají-li být poskytnuté peněžní prostředky podle smlouvy použity dlužníkem

pouzekurčitémuúčeluadlužníkjepoužijekjinémuúčelunebojestližejejichpoužitíksmluvenémuúčelu
je nemožné, je věřitel oprávněn od smlouvy odstoupit a požadovat, aby dlužník vrátil bez zbytečného
odkladu použité a nevrácené prostředky s úroky. Odstoupení věřitele od smlouvy nemá vliv na zajištění
závazků z této smlouvy.

19. Existenciu právneho vzťahu strán sporu z titulu uzavretej Zmluvy o sporožírovom účte a Zmluvy
o poskytnutí úveru na sporožírovom účte podľa ust. § 497 a nasledujúcich Obch. zákonníka, rozsah
plnenia právneho predchodcu žalobcu z tohto právneho vzťahu (vrátane poskytnutia finančných
prostriedkov vo výške 40 000,- Kč titulom úveru a následného nesplatenia záväzku zo zmluvy, vrátane
dohodnutého úroku), žalobca preukázal predložením vyššie citovaných listinných dôkazov, vrátane

podrobnej platobnej histórie účtu žalovaného. V priebehu konania nebol súdu predložený doklad
spôsobilý spochybniť správnosť evidencie žalobcu o základe a výške jeho nároku voči žalovanému na
vrátenie finančných prostriedkov, ktoré mu boli poskytnuté právnym predchodcom žalobcu formou úveru
v zmysle ust. § 497 a nasl. Obch. zákonníka za podmienok dohodnutých v zmluve, vrátane všeobecnýchpodmienok právneho predchodcu žalobcu. Povinnosť vrátenia poskytnutých peňažných prostriedkov vo
forme úveru za v zmluve dohodnutých podmienok, spolu s dohodnutým úrokom je podstatnou časťou
obsahu záväzku dlžníka v Zmluve o poskytnutí úveru na sporožírovom účte, ktorej neoddeliteľnou

súčasťou sú Obchodné podmienky pre povolené prečerpanie osobného účtu. Pretože žalovaný túto
svoju povinnosť ako dlžník riadne a včas nesplnil, žalobca sa voči nemu domáhal vymoženia tejto
povinnostiformounavrhovanéhorozhodnutiasúdudôvodne.Súdnazákladetaktozistenéhoskutkového
stavu veci preto žalobe žalobcu proti žalovanému ako dôvodnému v celom rozsahu vyhovel. Rozsudok
na peňažné plnenie v cudzej mene zodpovedá žalobe žalobcu a ustanoveniu § 218 CSP.

20. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP a priznal úspešnému žalobcovi
náhradu trov konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne v súlade s ustanovením
§ 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia na súde, proti ktorého

rozhodnutiu smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.