Decision was made at the court Okresný súd Žiar nad Hronom
Judgement was issued by JUDr. Andrea Gindlová
Judgement form – Uznesenie
Source – original document (the link may not work anymore)
Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 19C/163/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6416210215
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Gindlová
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2016:6416210215.1
Uznesenie
Okresný súd Žiar nad Hronom v právnej veci žalobcu K. J., R.. XX.XX.XXXX, T. D. Q.J. XX, Q., právne
zastúpený JUDr. Lucia Luptáková, advokát so sídlom Československej armády 198/31, Kremnica proti
žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, o
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
r o z h o d o l :
1. Žalovaný je p o v i n n ý zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov Dlžníka č.
XXXXXXXXXX zo dňa 18.09.2013 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným, zdržať sa použitia Dohody
o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov Dlžníka č. XXXXXXXXXX zo dňa 18.09.2013 uzavretej medzi
žalobcom a žalovaným, zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov Dlžníka č.
XXXXXXXXXX zo dňa 14.02.2012 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným, zdržať sa použitia Dohody
o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov Dlžníka č. XXXXXXXXXX zo dňa 14.02.2012 uzavretej medzi
žalobcom a žalovaným, a to odo dňa doručenia tohto uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia
až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
2. Žalovaný je p o v i n n ý v deň vykonateľnosti tohto uznesenia oznámiť zamestnávateľovi žalobcu
spoločnosti DALITRANS, s.r.o., IČO: 36 298 883, so sídlom Veľké Bierovce 266, Veľké Bierovce, aby
pozastavil výkon zrážok zo mzdy žalobcu.
o d ô v o d n e n i e :
1. Dňa 02.11.2016 bol tunajšiemu súdu doručený návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým
žalobca žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa použitia uzavretých dohôd o zrážkach
zo mzdy a z iných príjmov uzavretých medzi žalobcom a žalovaným a súčasne podal návrh vo veci
samej na určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy a určenie, že úver zo zmluvy o revolvingovom
úvere je bezúročný a bez poplatkov. Žalobca v žalobe poukázal na to, že uzavrel so žalovaným v dňoch
18.09.2013 a 14.02.2014 úverové zmluvy, na základe ktorých mu žalovaný poskytol úvery v celkovej
sume 6 000 €. Spolu s každou zmluvou o úvere žalovaný podpísal aj dohodu o zrážkach zo mzdy.
Žalobca vo svojom návrhu ďalej uviedol, že dohodu o zrážkach zo mzdy neuzavrel z vlastnej vôle,
ale ako súčasť zmluvy o spotrebiteľskom úvere, bez toho, aby žalovaný so žalobcom tieto podmienky
individuálne dohodol. Žalobca podotkol, že v prípade, ak by odmietol podpísať dohodu o zrážkach zo
mzdy, žalovaný by mu úver neposkytol. Potrebu neodkladnej úpravy pomerov žalobca odôvodnil tým,
že zrážky zo mzdy sú vykonávané od roku 2015, výška dlhu nie je objektívne vyhodnotená, žalobca sa
viackrát pokúšal zastaviť zrážky zo mzdy a je toho názoru, že prostredníctvom svojho zamestnávateľa
uhradil žalovanému viac, ako vyplývalo zo zmlúv o úveroch
2. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím
konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
3. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.4. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
5. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby nenakladala s
určitými vecami alebo právami.
6. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo vykonala,
niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
7.Podľa§326ods.1CSP,vnávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniasapoprináležitostiachžaloby
podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
8. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
9. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez
výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
10. Podľa § 333 CSP, neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.
11. Podľa § 334 CSP, súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo
nariadené.
12. Podľa § 337 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak
navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením
ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených.
Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.
13. Podľa § 337 ods. 3 CSP, súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím,
ktorým žalobe vo veci samej vyhovel.
14. Neodkladné opatrenie nie je konečné rozhodnutie a jeho účelom je dočasná úprava pomerov strán
sporu. Nariadením neodkladného opatrenia žalobca nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté
až rozhodnutím vo veci samej. Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí súd zistiť všetky
skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie končeného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť
vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň
základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť
predbežná ochrana.
15. Na základe predložených listinných dokladov súd mal za preukázané, že medzi stranami sporu bola
uzavretá dohoda o zrážkach zo mzdy na zabezpečenie pohľadávky žalovaného z titulu poskytnutého
úveru, pričom na základe takejto dohody sa v súčasnosti vykonávajú zrážky z dôvodu, že žalovaný
požiadal zamestnávateľa žalobcu aby začal vykonávať takéto zrážky pre pohľadávku žalovaného. Ako
vyplývazuzavretejzmluvyoúvere,akoajdohodyozrážkachzomzdy,takobatakétoprávneúkonymajú
formulárový charakter, ktorý žalobca nemohol podstatným spôsobom ovplyvniť, nakoľko text takýchto
úkonov bol predtlačený s tým, že zamestnanec žalovaného len vypĺňal príslušné údaje o žalobcovi, ako
aj úvere. Zároveň zo zmluvy o úvere, ako aj dohody o zrážkach zo mzdy nevyplýva, že by bol úver
poskytnutý žalobcovi na výkon zamestnania, povolania alebo výkon podnikateľskej činnosti. Samotný
žalobca mohol takéto zmluvy buď podpísať alebo odmietnuť ako celok, pričom nemohol ovplyvniť
spôsob zabezpečenia pohľadávky žalovaného. Z týchto dôvodov tak súd dospel k názoru, že žalobca
má postavenie spotrebiteľa, nakoľko ide o spotrebiteľsko-právny vzťah z dôvodu, že v čase uzavretia
zmluvy o úvere, ako aj dohody o zrážkach zo mzdy bola veriteľom právnická osoba, ktorej predmetom
činnosti bolo okrem iného poskytovať úvery a žalobca ako dlžník bol fyzická osoba, ktorej nebol úver
poskytnutýnaúčelpodnikaniaresp.zamestnania.Žalobcavkonanívoveci samej spochybňujeplatnosťuzavretej dohody o zrážkach zo mzdy z dôvodu porušenia práv spotrebiteľa, pričom je potrebné
na posúdenie platnosti resp. neplatnosti takéhoto úkonu vykonať ďalšie dokazovanie a zamestnávateľ
žalobcu v súčasnej dobe realizuje zrážky zo mzdy. Podľa názoru súdu tak hrozí, že žalobca utrpí
ujmu spočívajúcu v tom, že mu budú naďalej vykonané zrážky zo mzdy, čím sa zhorší jeho celkové
postavenie, nakoľko je potrebné posúdiť platnosť resp. neplatnosť takejto dohody na podklade ktorej
sú vykonávané zrážky zo mzdy a to aj s poukazom na § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z.
z. o ochrane spotrebiteľa. Súd zároveň poukazuje na skutočnosť, že dohoda o zrážkach zo mzdy,
ktorá je upravená v Občianskom zákonníku, nevylučuje aby bola použitá na zabezpečenie záväzku
medzi účastníkmi záväzkovo právnych vzťahov, avšak umožňuje silnejšej strane - podnikateľovi, aby
okrem zabezpečenia pohľadávky bola pohľadávka vo vzťahu k subjektu - k spotrebiteľovi, uhrádzaná
bez toho aby súd preskúmal výšku a oprávnenosť takejto pohľadávky. Spotrebiteľ tak ako slabšia
strana záväzkovo právneho vzťahu nemá inú možnosť, len rešpektovať takúto dohodu alebo si uplatniť
svoje práva na súde. Keďže žalobca má postavenie spotrebiteľa a žalovaný realizuje prostredníctvom
zamestnávateľa žalobcu úhrady svojej pohľadávky bez toho, aby táto pohľadávka bola preskúmaná
alebo judikovaná súdnym rozhodnutím súd rozhodol tak, že žalovanému uložil povinnosť zdržať sa
výkonu zrážok zo mzdy až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Súd súčasne vo výroku
rozhodnutia uložil žalovanému povinnosť, aby túto skutočnosť oznámil samotnému zamestnávateľovi,
ktorý uvedené zrážky zo mzdy na jeho žiadosť realizuje.
16. O trovách konania týkajúcich sa neodkladného opatrenia bude rozhodnuté v rozhodnutí vo veci
samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Toto právo nemajú strany sporu, ktoré sa vzdali práva podať odvolanie.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, aka) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný neplní dobrovoľne to čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený
podať návrh na výkon exekúcie.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.